Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14CoP/17/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411213183 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6411213183.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci spôsobilosti na právne úkony A. S., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. W. XX/XX, R. D. C., aktuálne bytom W. Z. Z. V. W. W. D., M. U., v konaní zastúpenej opatrovníčkou C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX, R. D. C., ako aj advokátom JUDr. Viktorom Šurkom, SNP 120, Žiar nad Hronom, za účasti prokurátorky Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom, o návrhu navrhovateliek: 1/ O. B., rod. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. X, U., 2/ S. Z., rod. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. X, C., na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony A. S., o odvolaní A. S. proti výroku II. rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 09. 08. 2016 č. k. 10Ps/8/2011 - 273, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu vo výroku II. p o t v r d z u j e . II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd vo výroku I. konanie, ktorým sa navrhovateľky 1/ a 2/ domáhali pozbavenia spôsobilosti na právne úkony A. S., zastavil v zmysle § 247 ods. 1 CMP, keď na základe vykonaného dokazovania zistil, že nie sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony u A.S.. Výrokom II. rozhodol o trovách konania účastníkov tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania pri aplikácii ustanovenia § 52 CMP, pričom poukázal na to, že neuložil navrhovateľkám nahradiť trovy konania podľa § 251 ods. 2 CMP, keďže pri podaní návrhu navrhovateľky vychádzali z aktuálneho zdravotného stavu svojej matky A. S., čo bolo podložené príslušnými lekárskymi správami, správou psychiatra O.. G., a teda nebol dôvod na priznanie trov konania vo vzťahu k posudzovanej A. S.. Vo výroku III. rozhodol, že štát nemá právo na náhradu trov konania, pričom bol toho názoru, že z rovnakých dôvodov neprináleží štátu ani právo na náhradu trov konania. 2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu, a to proti výroku II. rozsudku, ktorým súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, podala odvolanie A. S., o ktorej spôsobilosti na právne úkony v konaní išlo. V odvolaní uviedla, že navrhovateľky ani v návrhu na začatie konania, ani neskôr v priebehu konania neuviedli, ani nepreukázali existenciu žiadnej skutočnosti, ktorá by mohla byť dôvodom, aby súd ich návrhu vyhovel. Celé konanie navrhovateliek bolo motivované snahou dostať sa k dispozícii s majetkom A. S.. Pokiaľ sa v celom konaní prejavovala snaha preukázať akési fiktívne negatívne zmeny jej zdravotného stavu, poukázala na to, že počas 5 rokov trvania súdneho konania nedošlo k žiadnej podstatnej zmene jej zdravotného stavu. Neobstojí tvrdenie súdu, že by považoval za nespravodlivé, aby navrhovateľky, ako dcéry A. S., boli povinné uhrádzať trovy konania a tieto pri podaní návrhu boli vedené dobrým úmyslom, ktoré tvrdenie súdu považuje za scestné a v rozpore s preukázaným skutkovým stavom. Navrhovateľky pokračovali v konaní napriek vedomosti o tom, že svojím konaním spôsobujú matke traumy, nereagovali na jej prosby, aby s tým prestali a nechali ju na pokoji. Opakovane im zdôraznila, že so svojim majetkom nemieni za jej života nič robiť a všetko sa rozdelí spravodlivo po jej smrti. Navrhovateľky boli vedené výslovne zlým úmyslom, počas celého súdneho konania o matku nejavili žiadny záujem, nenavštevovali ju, neposkytli jej žiadnu pomoc, ani sa o ňu žiadnym spôsobom nezaujímali. Opakovane navštívili domov dôchodcov, v ktorom je v súčasnosti umiestnená, bez toho, aby ju navštívili. Počas jej hospitalizácie z bytu odcudzili rôzne veci. Pri umiestňovaní pani S. do domova dôchodcov v M. U. jej navrhovateľka 1/ podsunula na podpis odvolanie plnej moci advokátovi zo dňa 09. 08. 2015, o ktorom ona nemala žiadnu vedomosť. Nie je zrejmé, o akom dobrom úmysle prvoinštančný súd teda hovorí, na základe akých skutočností k takémuto záveru dospel nie je zrejmé; z obsahu súdneho spisu sa takéto závery vyvodiť nedajú a súd svoje rozhodnutie zodpovedajúcim spôsobom neodôvodnil. Rozsudok súdu považuje v napadnutej časti za nezákonný a arbitrárny, v súdnom spise sa nenachádza jediný dôkaz, ktorý by odôvodňoval podanie návrhu. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvoinštančného súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 3. Navrhovateľky 1/ a 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu A. S. navrhli rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť, v písomnom vyjadrení sa vyjadrovali k otázke starostlivosti o matku, k jej správaniu, k postupu jej právneho zástupcu. 4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 65 a § 66 Zákona č. 161/2015 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a ustanovenia § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku II. podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. 5. Podľa § 395 ods. 1 a 2 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konanie predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. 6. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 8. Krajský súd, ako súd odvolací, považuje za potrebné poukázať na to, že od 01. 07. 2016 nadobudli právnu účinnosť nové procesné predpisy, a to Zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok a Zákon č. 161/2015 Z. z. - Civilný mimosporový poriadok, ktoré sa v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení použijú aj na konania predo dňom nadobudnutia účinnosti týchto zákonov. 9. Odvolací súd uvádza, že navrhovateľky, ako dcéry A.S., podaným návrhom doručeným okresnému súdu dňa 24. 10. 2011 sa domáhali toho, aby súd pozbavil A.S. spôsobilosti na právne úkony s prihliadnutím na jej vtedajší stav s poukazom na to, že v tom čase ich matka bola umiestnená v domove sociálnych služieb, má vážne ochorenia, ku ktorým sa pridružovali aj ďalšie, ako je V. choroba a taktiež W. až stredne ťažkého stupňa, pričom v návrhu uviedli, že nie je schopná vykonávať žiadne právne či finančné úkony. Po porade s lekármi zistili skutočnosť, že jej zdravotný stav sa už nezmení, k návrhu pripojili zápisnicu zo šetrenia zo dňa 20. 09. 2011 vykonanú Banskobystrickým samosprávnym krajom, kde je uvedené, že u p. S. nastal úbytok fyzických síl, celkové zhoršenie zdravotného stavu, psychického stavu, nie je schopná samostatnej existencie, potrebuje nepretržitý dohľad, pomoc inej osoby. K návrhu tiež pripojili lekársku správu O.. M. G., psychiatra, zo dňa 20. 09. 2011, v ktorej správe je uvedené v o vzťahu k osobnosti A. S., že jej osobnosť je organicky deter. na báze zmieš. I. (V., vask.) už s prítomnou W. sympt. ľ. až str. ťažkého stupňa. V správe je uvedené, že pacientka vyžaduje intenzívnu opateru a dohľad druhou osobou počas celých 24 hodín, umiestnenie v DSS, kde jej bude táto poskytnutá, je vhodné. 10. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že v konaní na základe uznesenia okresného súdu bol vypracovaný Znalecký posudok č. 51/2012 O.. F. U. dňa 20. 06. 2012, pričom v závere posudku znalkyňa uviedla, že zistila u A. S. nešpecifikovanú W. s pridruženou A. symptomatikou, pričom porucha pamäťových funkcií je trvalá, liečbou neovplyvniteľná. Menovaná nedokáže ovládať svoje konania a chápať jeho význam. Znalkyňa vzhľadom na jej zdravotný stav doporučila upustiť od jej výsluchu a od doručovania súdnych rozhodnutí, doporučila menovanú pozbaviť spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu. Následne v konaní pred súdom prvej inštancie bolo nariadené kontrolné znalecké dokazovanie, na podanie znaleckého posudku bola pribratá znalkyňa O.. L. S., ktorá v Znaleckom posudku č. 14/2015 zo dňa 06. 06. 2015 v závere znaleckého posudku uviedla, že menovaná trpí poruchou trvalého rázu, a to zmiešanou W. na hranici ľahkého až stredne ťažkého stupňa. V čase znaleckého dokazovania je schopná ovládať svoje konanie a chápe jeho význam. Znalkyňa nepovažovala za potrebné upustiť od výsluchu menovanej a nepredpokladala, že by sa výsluchom jej zdravotný stav zhoršil s tým, že považuje za možné doručiť súdne rozhodnutia posudzovanej. Znalkyňa v závere neodporučila pozbaviť spôsobilosti na právne úkony posudzovanú v plnom rozsahu, pričom nedoporučila v súčasnosti ani obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. 11. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd je zhodný v názore so súdom prvej inštancie, že v predmetnej veci nebolo možné aplikovať ustanovenie § 251 CSP, podľa ktorého ten, kto podá zjavne bezdôvodný návrh na začatie konania o spôsobilosti na právne úkony, je povinný nahradiť ujmu, ktorá vznikla osobe, o ktorej spôsobilosti sa konalo, jej zástupcovi alebo štátu. S prihliadnutím na vyššie uvedené nemožno ustáliť, že navrhovateľky podali zjavne bezdôvodný návrh, keď už zo správy O.. G., ktorú navrhovateľky pripojili k návrhu, pre navrhovateľky vyplývalo, že osobnosť ich matky je determinovaná na báze I. už s prítomnou W. symptomatikou ľahkého až stredne ťažkého stupňa, pričom vyžaduje dohľad druhou osobou počas celých 24 hodín. Rovnako znalkyňa O.. U. v podanom znaleckom posudku v roku 2012 doporučila matku navrhovateliek pozbaviť spôsobilosti na právne úkony a až v kontrolnom znaleckom posudku znalkyňa O.. L. S. sa v odbornom znaleckom posudku vyjadrila, že matka navrhovateliek nespĺňa podmienky na obmedzenie alebo pozbavenie spôsobilosti na právne úkony. Odvolací súd uvádza, že za zjavne bezdôvodný návrh možno považovať iba šikanózny návrh, z ktorého je už na prvý pohľad zrejmé, že bude neúspešný; o takýto prípad však v súdenej veci nejde práve s prihliadnutím už na vyššie uvedené skutočnosti. Preto súd prvej inštancie správne na rozhodovanie o trovách konania aplikoval ustanovenie § 52 CMP. Z týchto dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, z dôvodu vecnej správnosti potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP. 12. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP z rovnakých dôvodov, ako sú tieto dôvody uvedené vyššie. 13. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).