Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/124/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6214208445 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6214208445.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobkyne X. J., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom L. XX, XXX XX V. V., t. č. bytom W.. U. X, XXX XX U. V., právne zastúpenej JUDr. Vladimírom Zvarom, advokátom so sídlom SNP 1/A, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanému 1/ C. C., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom A. T. XXXX/X, XXX XX U. V. a žalovanej 2/ Y. C., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom A. T. XXXX/X, XXX XX U. V., obidvoch právne zastúpených Mgr. Andreou Legényovou, advokátkou so sídlom Komenského 3, 990 01 Veľký Krtíš, o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 10C/276/2014-177 zo dňa 27. 11. 2015 takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu zamietol (prvý výrok) p o t v r d z u j e. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovaným 1/ a 2/ trovy konania vo výške 784,50 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (druhý výrok) z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej len „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 27. 11. 2015 zamietol žalobu o určenie, že do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a jej nebohého manžela R. J., nar. XX. XX. XXXX, zomrelého XX. XX. XXXX, patria nehnuteľnosti, zapísané na liste vlastníctva č. XXX Okresného úradu U. V., katastrálneho odboru, pre obec a katastrálne územie L., a to pozemok C-KN parc. č. XX, zast. plochy a nádvoria o výmere XX m2, pozemok C-KN parc. č. XX/X, zast. plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, v celosti (prvý výrok). Žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovaným trovy konania vo výške 784,50 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (druhý výrok). 1.1. Z dôvodov rozsudku vyplýva, že žalobkyňa spolu s nebohým manželom odkúpili od R. V. pozemky tvoriace v tom čase parcelu č. XXX/X. Predmetom kúpy boli plochy pozemkov v terajšom označení C- KN XX, XX, XX, XX/X, XX/X, XX/X a XX/X. K rozčleneniu pôvodnej EKN parc. č. XXX/X, zapísanej na LV č. XXX ako orná pôda o výmere X.XXX m2 došlo geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XXXX zo dňa 16. 11. 2010. Žalobkyňa s manželom od R. V. odkúpili pozemky v celkovej výmere cca 50 árov na základe zápisnice zo dňa 08. 09. 1956, podľa ktorej R. V. prenechal poľnohospodársku pôdu v kat. úz. L. v hone Y. a Y. Q. v celkovej výmere 10 hektárov a 10 árov do užívania a riadneho obrábania na 6 rokov počnúc 01. 09. 1954 okrem iného aj žalobkyni s manželom a zaviazal sa, že v prípade odpredaja uplatní právo prednostnej kúpy. Na získaných pozemkoch žalobkyňa s manželom na základe povolenia ONV postavili rodinný dom a neskôr aj mostík. Manžel žalobkyne vyplatil kúpnu cenu vo výške 6.000,- Sk u notára H.. L. v roku 1956. Kúpna zmluva nebola spísaná vzhľadom na obdobie a právny režim týkajúci sa nakladania s poľnohospodárskou pôdou. Vo forme notárskej zápisnice bola kúpna zmluva spísaná až 07. 12. 1970, predmetom kúpy boli len pozemky C-KN XX a XX. V neskoršom štádiu časť pôdy zastavalo miestne JRD a nezastavanú časť im neskôr vrátili. R. V. odpredal nehnuteľnosti žalovaným, hoci s nimi už nemohol nakladať z dôvody straty vlastníckeho práva vydržaním zo strany žalobkyne, ktorá ohraničuje začiatok držby minimálne na obdobie septembra 1956. So svojou rodinou nehnuteľnosti užívali až do roku 2010, kedy žalovaní podali návrh na súd o vypratanie časti nehnuteľností. 1.2. Z vykonaných dôkazov mal súd prvej inštancie preukázané, že pozemky C-KN parc. č. XX a C-KN parc. č. XX/X v kat. úz. L. boli pôvodným vlastníctvom R. a T. V.. R. V. pozemky prenajal okrem iných aj žalobkyni a jej manželovi, ktorí si postavili rodinný dom. Kúpnou zmluvou zo 07. 12. 1970 odpredal R. V. žalobkyni s manželom pozemky o výmere cca 50 árov pod domom, pričom kúpna cena bola vyplatená vopred. V konaní ROEP boli pozemky tvoriace predmet sporu určené do vlastníctva Q. V. a T. V. a na základe kúpnych zmlúv sa stali vlastníkmi žalovaní. 1.3. S poukazom na § 123, § 126, § 129, § 130, § 131, § 134 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) okresný súd ustálil, že kúpna zmluva vo forme notárskej zápisnice zo dňa 07. 12. 1970 vzhľadom na skoršie vyplatenie kúpnej ceny predstavuje dodatočnú legalizáciu už uskutočneného scudzenia nehnuteľností - pozemkov pod a okolo domu, ktorý bol postavený na základe povolenia ONV, pričom staviteľ musel preukázať vzťah k pozemku. Dôkaz o odovzdaní kúpnej ceny u notára H.. L. žalobkyňa nepredložila. Manželka predávajúceho Q. V. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že vie len o predaji pozemku pod domom. Za podstatnú vyhodnotil okresný súd skutočnosť, že o sporné pozemky v konaní registra obnovenej evidencie pozemkov prejavili záujem Q. V. a T. V. a na základe právoplatného rozhodnutia Pozemkového úradu Veľký Krtíš č. 607/1993 zo dňa 03. 06. 1993 im aj boli vydané. Žalobkyňa si svoj nárok napriek tvrdeniu, že sa o vyporiadanie pozemkov snažili od 70-tych rokov, neuplatnila. Z poľnohospodárskeho družstva boli na základe žiadosti žalobkyni vyčlenené do užívania pozemky pri dome bez skúmania právneho vzťahu ako pôda, ktorú družstvo nepotrebovalo. Platenie dane z nehnuteľnosti synom žalobkyne nepovažoval súd prvej inštancie za relevantné vzhľadom na to, že podľa § 5 zákona č. 582/2004 Z. z. je daňovníkom dane z pozemku ten, komu boli pridelené náhradné pozemky, alebo ten, kto pozemok skutočne užíva. Žalobkyňa nepreukázaním kúpy pozemkov od pôvodného vlastníka neuniesla dôkazné bremeno týkajúce sa oprávnenosti držby. 1.4. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil okresný súd poukazom na § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“). Uviedol, že žalovaní mali v konaní plný úspech a uplatnili si trovy právneho zastúpenia za 9 úkonov právnej služby vo výške 556,83 Eur. Za zastúpenia žalovanej 2/ sa sadzba znižuje na 50 %, t. j. 278,41 Eur. Súčasťou trov je aj náhrada cestovného U. V. - L. - N. - U. - U. V. vo výške 15,26 Eur a náhrada straty času za 2 polhodiny vo výške 26,80 Eur s náhradou hotových výdavkov 9 x 78,04 Eur, spolu 28,84 Eur. Okresný súd nepriznal odmenu za vyjadrenie z 18. 09. 2015, ktoré je len skrátenou verziou pôvodného vyjadrenia doplnenou o skutočnosti, ktoré odzneli na pojednávaniach, preto nejde o účelne vynaložený úkon právnej služby. Súd prvej inštancie zdôraznil, že nie je zrejmý výpočet nazvaný náhrada hotových výdavkov 9 x 78,04 Eur, spolu 28,84 Eur, preto ho nepriznal. Priznal tak náhradu za 8 úkonov právnej služby x 61,87 Eur, zvýšených o 50 % za zastupovanie žalovanej 2/, cestovné a stratu času, spolu 784,50 Eur. 2. Žalobkyňa proti rozsudku súdu prvej inštancie podala včas odvolanie s odkazom na § 205 ods. 2 písm. d), f) O. s. p. Poukázala na to, že žalovaní počas dokazovania uznali, že dňa 08. 09. 1954 bola uzatvorená dohoda o užívaní pôdy, na základe ktorej sa zriadil nájomný vzťah, avšak chýba v nej špecifikácia pozemku a identifikácia podielu 1, ktorý mal byť predmetom nájmu. Odvolatelia súhlasili so záverom súdu prvej inštancie, že kúpna zmluva zo 07. 12. 1970 o prevode 15 árov pozemku je dodatočnou legalizáciou už uskutočneného scudzenia nehnuteľnosti. K dohode o kúpe a vyplateniu ceny došlo ešte pred stavbou rodinného domu. Okresný súd tiež uznal, že z poľnohospodárskeho družstva boli žalobkyni vyčlenené pozemky nachádzajúce sa pri dome a záhrada a tie, kde sa nachádza vozík s úľmi. Poukázala na uznesenie NS SR z 28. 03. 2011 sp. zn. 5Cdo/87/2010, podľa ktorého je potrebné dobromyseľnosť držiteľa posudzovať so zreteľom na všetky okolnosti. Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. V rámci vydržania sa potom zhoja vady alebo nedostatky príslušného nadobúdacieho titulu. Žalobkyňa spolu s nebohým manželom vstúpili do držby a úžitku nehnuteľností za účinnosti tzv. stredného Občianskeho zákonníka (zákon č. 141/1950 Zb.), podľa ktorého pôda patrila tým, ktorí na nej pracujú. Vznik oprávnenej a dobromyseľnej držby sa začal podpísaním zápisnice z 08. 09. 1956 a vlastnícke právo mohlo vzniknúť najskôr k 08. 09. 1966, kedy už platil Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb., ktorý až do prijatia zákona č. 131/1982 Zb. držbu a vydržanie vlastníckeho práva neupravoval. Vydržať bolo možné len pozemok, ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania. Žalobkyňa sa s manželom mohla stať vlastníkom nehnuteľností dňom 01. 01. 1992 v zmysle rozhodnutia NS SR z 30. 10. 2001 sp. zn. 3Cod 80/2001. V čase ROEP už preto nehnuteľnosti vlastnili titulom vydržania a nemohli stratiť už existujúce vlastníctvo vzhľadom na deklaratórny charakter súdneho rozhodnutia o určenie vlastníctva vydržaním. Vlastnícke právo, ktoré vzniklo najskôr k 01. 01. 1992 nebolo žalobkyni ani jej manželovi odňaté žiadnym rozhodnutím. Právny predchodcovia žalovaných nadobudli vlastnícke právo v dôsledku obnoveného registra pôdy v rozpore s právnou skutočnosťou najmä z toho dôvodu, že v dôsledku rôznych politických zmien kataster nehnuteľností neodrážal skutočný stav vlastníctva. Situácia v obci L. bola sťažená tým, že neexistujú zachovalé pozemnoknižné vložky. Zmluvy uzavreté od 01. 01. 1951 do 20. 09. 1959 mali mať písomnú formu a ak nebolo dohodnuté inak, vlastníctvo sa nadobudlo samotnou zmluvou a podpisom zmluvných strán, ktoré nemuseli byť na tej istej listine. Zmluvy uzavreté od 30. 08. 1951 do 31. 03. 1964 mali mať tiež písomnú formu a na prechod vlastníckeho práva sa vyžadovalo privolenie ONV; ak zvolenie ONV nebolo, zmluva nebola perfektná a nastupovala držba. S poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo 287/2006 odvolateľka zdôraznila, že nie je potrebné, aby oprávnený preukázal platný právny dôvod nadobudnutia vlastníctva, keď postačuje existencia putatívneho nadobúdacieho titulu, ktorým je vnútorné presvedčenie, že sa vlastník stal vlastníkom veci. Z rozhodnutia bývalého Pozemkového úradu Veľký Krtíš č. 607/1993 vyplýva, že ide o urýchlené usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom v kat. úz. L., hospodársky obvod PD V. V. podľa § 15 zákona č. 330/1991 Zb., čím sa dosiahlo krátkodobé pridelenie náhradných pozemkov pre označených účastníkov správneho konania, ktoré neboli vyňaté z pozemkových úprav a nebol dotknutý výkon práv a povinností podľa Občianskeho zákonníka. Svedok N.X. potvrdil, že predmetné pozemky boli v tom čase existujúcim roľníckym družstvom odňaté žalobkyni, nie právnym predchodcom žalovaných. Svedkyňa Q. V. potvrdila, že jej manžel prenajal pôdu trom alebo štyrom ľuďom, pôda bola prerozdeľovaná za účelom nájmu v prospech T.X., Y.K., R. H. a R. J.. Je pravda, že R. V. zmluvou pôdu o výmere 10,10 ha, ktorú vlastnil v polovici, vydal do užívania na 6 rokov počnúc 01. 09. 1954. Zaviazal sa k rešpektovaniu prednostného práva na kúpu označeným užívateľom. Ak sa niektorý z nich rozhodne stavať dom na dotknutých parcelách, vlastník súhlasil s odkúpením tej istej pôdy, ktorú nájomca dňom 01. 09. 1954 prevzal do užívania v cene, aká bude platiť v okamihu odpredaja. O 2 roky od vstupu do užívania pôdy na základe dohody z roku 1954, dňa 15. 12. 1956 bolo vydané rozhodnutie na stavbu rodinného domu, voči ktorej neboli zo strany právnych predchodcov žalovaných vznesené žiadne námietky. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel, alternatívne zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 2.1. Odvolanie proti výroku o náhrade trov konania odôvodnila tvrdením, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 O. s. p.. Tvrdila, že je nesprávne určená odmena za zastupovanie dvoch a viacerých osôb. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobkyňa má zaplatiť žalovaným spoločne 784,50 Eur, podľa odôvodnenia sú vyčíslené trovy 556,83 Eur. Podľa odvolateľky súd prvej inštancie nesprávne vyložil § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.. Žalovaný 1/ má nárok na náhradu trov konania za jeden úkon právnej služby 50 % zo sumy 61,81 Eur a žalovaná 2/ takisto. 3. Žalovaní v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedli, že zmluva, o ktorú žalobkyňa opiera svoje právo, je nájomnou zmluvou, nie zmluvou o prevode vlastníctva, prípadne zmluvou o budúcej zmluve. Z textu zápisnice z 25. 07. 1954 o dohode o užívaní pôdy medzi R. V. na jednej strane a R. J. a T. U. na druhej strane vyplýva, že sa na dobu 6 rokov od 01. 09. 1954 zriadil nájomný vzťah bez špecifikácie druhu pozemku aj identifikácie podielu v polovici, ktorá mala byť predmetom nájmu. Táto listina preto neobstojí ani ako nájomná zmluva, ani ako zmluva o budúcej kúpnej zmluve a nevyplýva z nej povinnosť pôvodného vlastníka odpredať žalobkyni a jej nebohému manželovi sporné nehnuteľnosti v rozsahu uvádzanom žalobkyňou. Vtedajší vlastník R. V. vložil svoju poľnohospodársku pôdu v 50 rokoch do poľnohospodárskeho družstva, ktoré ju obhospodarovalo a nemohlo užívacie právo previesť na inú fyzickú osobu. Neskôr tieto práva prešli na JRD V. V.. Po zmene systému boli nehnuteľnosti vydané pôvodným vlastníkom Q. V. aj T. V.. Ak mal nebohý R. J. a žalobkyňa vedomosť o tom, že pozemky odkúpili do svojho vlastníctva BSM, je nepochopiteľné, aby sa v rámci konania ROEP nedomáhali svojho vlastníckeho práva. Nevyužili ani riešenie inštitútom vydržania prostredníctvom notára. Žalobkyňa sa obrátila na súd až keď si svoje nároky z titulu vlastníctva začali uplatňovať žalobou o vypratanie nehnuteľností žalovaní. Samotné užívanie sporného pozemku žalobkyňou a členmi jej rodiny nezakladá právny titul vydržania. Naopak, užívali ich neoprávnene. Svedkyne V. aj J. popreli tvrdenia žalobkyne o údajnom predaji sporných pozemkov. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a uplatnili si trovy odvolacieho konania. 4. Žalobkyňa na vyjadrenie žalovaných nereagovala. 5. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Zohľadňujúc vzájomnú súvzťažnosť ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava síce vychádza z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (§ 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok odvolaní podaných do 30. júna 2016, ktorý zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (§ 470 ods. 2 CSP). 6. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu proti rozsudku, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach odvolania žalobkyne (§ 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné sčasti. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci samej a svoje rozhodnutie, ktoré je logické a presvedčivé, odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd preto s poukazom na § 387 CSP prvý výrok rozsudku okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalovaného v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody. 7. Vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníctva zo zákona pri splnení týchto požadovaných predpokladov: a) spôsobilý predmet vydržania, b) oprávnená držba, c) nepretržitá držba. Pri uplatňovaní inštitútu vydržania je potrebné rozlišovať jednotlivé obdobia platnosti právnej úpravy. Žalobkyňa tvrdila, že spolu so svojím nebohým manželom R. J. vstúpili do dobromyseľnej držby dňom 08. 09. 1956 podľa zápisnice, ktorou vtedajší vlastník R. V. prenechal poľnohospodársku pôdu o výmere 10 hektárov a 10 árov v hone Y. a Y. Q. do užívania a riadneho obrábania počnúc dňom 01. 09. 1954 na 6 rokov, okrem iného aj R. J. (pozn. odvolacieho súdu: ide o zápisnicu, ktorá bola v skutočnosti podpísaná 08. 09. 1954). Išlo o dobu účinnosti Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. známeho aj ako stredný Občiansky zákonník, podľa ktorého mal vlastnícke právo k nehnuteľnej veci nadobudnúť oprávnený držiteľ, ktorý vec užíval v prípade nehnuteľností 10 rokov. Vydržanie však bolo vylúčené u nescudziteľných vecí nachádzajúcich sa v socialistickom vlastníctve. Za oprávneného držiteľa sa považoval ten, kto bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí po celú vydržaciu dobu (na rozdiel od obyčajového práva platného na území Slovenska do 31. 12. 1950). Občiansky zákonník zákon č. 40/1964 Zb. držbu a vydržanie do novelizácie zákonom č. 131/82 Zb., teda do 01. 04. 1983 neupravoval. Táto novelizácia v § 132a, 135a novo upravila držbu a vydržanie s možnosťou započítania času predchádzajúcej nepretržitej držby pred 01. 04. 1983, pričom tento čas neskončil skôr než 01. 04. 1984 (§ 865 ods. 3). Vlastníctvo k veci, ktorá mohla byť v osobnom vlastníctve podľa tejto právnej úpravy nadobudol občan, ktorý mal v nepretržitej držbe nehnuteľnú vec 10 rokov, s vecou nakladal ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný, že mu vec patrí. Týmto spôsobom nebolo možné nadobudnúť vec z majetku v socialistickom vlastníctve alebo vec, ku ktorej mala socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov ( napr. zák. č. 123/1975 Zb., alebo zák. č. 61/1977 Zb.. Vydržanie pozemku bolo upravené osobitne tak, že vydržať bolo možné iba pozemok, alebo jeho časť, ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania. Vlastníctvo k takémuto pozemku však nadobudol štát, občan nadobudol právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní. K ďalšej úprave vydržania došlo novelizáciou Občianskeho zákonníka zákonom č. 509/1991 Zb. účinnou od 01. 01. 1992, pre ktorú je významné intertemporálne ustanovenie § 872 ods. 6. 8. Spoločným znakom či už právnej úpravy vydržania podľa stredného Občianskeho zákonníka, ako aj podľa aktuálneho Občianskeho zákonníka bola a je oprávnená držba. Oprávnená držba je faktické ovládanie veci späté s vôľou nakladať s ňou ako so svojou v dobrej viere, že držiteľovi veci toto právo patrí. Dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav možno usudzovať len z okolností, v ktorých sa navonok prejavuje. Základným kritériom rozlíšenia je, či držiteľ veci pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti prípadu od neho rozumne požadovať mohol, alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda, patrí. Nestačí pritom subjektívne presvedčenie držiteľa. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery sú spravidla okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva a svedčiace o poctivosti nadobudnutia. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k titulu, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo. Postačuje, že držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že tu takýto titul je, čo je potrebné hodnotiť objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka, ako konštatuje rozsudok NS ČR sp. zn. 22 Cdo 1398/2000. 9. Ako vyplýva z textu zápisnice o dohode na užívanie pôdy na dobu 6 rokov z 25. 07. 1954 (č.l. 11 súdneho spisu) R. V. odovzdal na dobu 6 rokov do užívania a riadneho obrábania pôdu vo výmere 10,10 ha v kat. území L. pod menom Y. a Y. vo vlastníctve 1/2 dňom 01. 09. 1954 za riadne plnenie predpísaných kontigentov do užívania T. U., Y. A., R. H. a R. J., ktorí si ju v rovnakých čiastkach rozdelia. Vlastník sa zaviazal, okrem splnenia predpísaného kontigentu za rok 1954, že keď príde k odpredaju tejto pôdy, prvenstvo majú títo užívatelia. V prípade, ak by niektorý z nich chcel previesť stavbu ako dôjde k odpredaju vlastník pôdy povoľuje dňom 01. 09. 1954 s tým, že stavajúci súhlasí pri odpredaji odkúpiť od vlastníka tú istú pôdu, ktorú dňom 01. 09. 1954 prevzal do užívania, a to v takej cene, aká bude pri odpredaji. kúpnopredajná zmluva sa urobí pri odpredaji pôdy podľa platných predpisov. 9.1. Vzhľadom na jasné časové ohraničenie užívania pôdy dobou 6 rokov nemožno súhlasiť s odvolateľkou, že uzavretím tejto dohody došlo k vstupu do oprávnenej držby. Žalobkyňa, resp. jej manžel R. J. na základe tejto zmluvy nemohli nadobudnúť ohľadne pôdy (ktorá je naozaj špecifikovaná len označením honu Y. a Y. a výmerou 10,10 ha, ktorá sa mala rovným dielom rozdeliť medzi štyroch preberajúcich) dobrú vieru, že im táto vec patrí, a to ani zo subjektívneho hľadiska. Na doplnenie argumentácie súdu prvej inštancie je potrebné zdôrazniť, že v čase podpisu tejto dohody v roku 1954 bolo na prevod poľnohospodárskej pôdy vyžadované povolenie okresného národného výboru. Z rozhodnutia o povolení stavby rodinného domčeka vydaného odborom pre výstavbu Rady ONV v Modrom Kameni dňa 15. 12. 1956 (č.l. 22 spisu) pre R. J. vyplýva, že rozhodnutie napriek jeho formulárového charakteru neobsahuje vyplnenie rubriky označujúcej parcelné číslo pozemku, na ktorom mala byť novostavba realizovaná, zrejmé je len katastrálne územie L.. Rovnako nie je vyplnená rubrika o schválení stavebného obvodu Krajským národným výborom v Banskej Bystrici. 10. O tom, že žalobkyňa a jej manžel mali vedomosť o tom, že im užívané pozemky nepatria nasvedčuje aj ich snaha riešiť vlastnícke vzťahy aj uzatvorením kúpnej zmluvy zo dňa 07. 12. 1970 formou notárskej zápisnice, ktorou od R. V. za dojednanú kúpnu cenu 4 000,- Kčs odkúpili pozemky EN parc. č. XX, zastavaná plocha o výmere X árov, XX m2, EN parc. č. XX záhrada o výmere X árov XX m2, zapísaných na evidenčnom liste č. XXX v kat. úz L.. V bode 3 tejto kúpnej zmluvy je konštatované, že kupujúci si na pozemku EN parc. č. XX už postavili rodinný dom súp. č. XX, takže v skutočnosti touto zmluvou odkupujú už len zastavanú plochu, ako aj záhradu. Výlučné vlastníctvo predávajúceho k nehnuteľnostiam bolo potvrdené úradným potvrdením MNV v L. č. j. 269/1970 zo dňa 03. 12. 1970. Obsah tejto kúpnej zmluvy korešponduje obsahu zápisnice o dohode na užívanie pôdy na dobu 6 rokov od 25. 07. 1954, podľa ktorej sa kúpno-predajná zmluva urobí pri odpredaji pôdy podľa platných predpisov v prípade, ak by chcel niektorý z nadobúdateľov previesť stavbu, hoci je potrebné podotknúť, že k uplynutiu 6 rokov došlo 25. 07. 1960. 11. Vzhľadom na tvrdenia obidvoch strán sporu o ROEP odvolací súd pripomína, že register obnovenej evidencie pozemkov nie je totožný s pozemkovými úpravami. Register obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) je upravený zákonom č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, údajov o pozemkoch a právnych vzťahov k nim, pozemkové úpravy v zákone č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách. K právnym účinkom rozhodnutia Pozemkového úradu Veľký Krtíš zo dňa 03. 06. 1993 č: Poz. ú.-607/1993 o schválení urýchleného usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom v kat. úz L. podľa zjednodušeného rozdeľovacieho plánu č. zák. 307/93-ŠI s odkazom na § 32 ods. 1 vtedajšieho zák. č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách v spojení s § 15 tohto zákona odvolací súd udáva, že odsek 1 tohto zákonného ustanovenia umožňoval na žiadosť účastníka schváliť umiestnenie náhradných pozemkov a začatie hospodárenia na nich už po dohodnutí zásad pre umiestnenie náhradných pozemkov, ak išlo o vlastníka, ktorého nárok na vyrovnanie bol nesporný alebo v jeho nespornej časti, pričom možnosť podať opravné prostriedky zostala zachovaná. Schválenie sa oznámilo verejnou vyhláškou. Odsek 2 umožňoval na návrh vlastníkov alebo oprávnených osôb, ktorým boli vydané pozemky podľa osobitných predpisov (druhá časť zákona č. 229/1991 Zb.) a ktorí požiadali o vyčlenenie svojich pozemkov užívaných poľnohospodárskym podnikom podľa osobitných predpisov, aby pozemkový úrad nariadil urýchlené usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov na čas do schválenia projektu pozemkových úprav, ak išlo o neprístupné pozemky alebo ak to bolo potrebné z iných dôvodov. Z pripojeného zjednodušeného rozdeľovacieho plánu vyplýva, že pôvodná EN parc. č. XXX/X bola po vytýčení pridelená v časti zodpovedajúcej pozemkom parc. č. XXX/X a XXX/X T. V., L. XX a v časti pozemku parc. č. XXX/X Q. V., bytom N. XX. 12. Pokiaľ ide o výrok o náhrade trov konania (druhý výrok) rozsudku napadnutého odvolaním, okresný súd správne vychádzal zo zásady úspechu strany sporu a priznal žalovaným právo na náhradu trov konania. Odvolacie tvrdenie, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 150 O. s. p. odvolateľka napriek sporovému charakteru konania nijako bližšie nezdôvodnila ani nepreukázala. 12.1. K spôsobu aplikácie ust. § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb okresný súd v dôvodoch rozsudku uviedol, že priznal náhradu (správne má byť uvedené odmenu) za 8 úkonov právnej služby zvýšenú o sadzbu 50% za zastupovanie žalovanej 2/. Odvolací súd nemôže s takouto aplikáciou uvedenej právnej úpravy súhlasiť. Z doslovného znenia uvedeného ustanovenia právnej normy vyplýva, že sa základná sadzba tarifnej odmeny zníži o 50%, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Základná sadzba tarifnej odmeny sa podľa § 9 ods. 1 uvedenej vyhlášky stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak. Správne mal teda okresný súd postupovať tak, že za zastupovanie každého zo žalovaných patrí odmena vo výške 50%, čo je vzhľadom na zastupovanie dvoch osôb, v konečnom dôsledku odmena vo výške 100% priznanej uvedenou právnou úpravou. Odvolací súd preto druhý výrok rozsudku súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP). 13. Vzhľadom na potrebu rozhodnúť najskôr o nároku na náhradu trov konania a následne s poukazom na § 262 ods. 1 CSP o ich výške súd prvej inštancie rozhodne aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania (§ 393 ods. 3 CSP). 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).