Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/319/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116203735 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6116203735.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobcu Slovak Telekom, a. s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, právne zastúpeného JUDr. Petrom Škerlíkom, advokátom so sídlom J. Ťatliaka 2051/8, 026 01 Dolný Kubín, proti žalovanému P. Q., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom F. I. XXXX/XX, XXX XX W. W., t. č. bytom G. XX, XXX XX W. W., o zaplatenie 390,81 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/61/2016-65 zo dňa 17. 06. 2016 takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým určil, že zmluvná podmienka v bode 3. Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb v znení „Podnik a Účastník sa dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne Podniku voči Účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej podniku v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré Podnik poskytol Účastníkovi na základe tohto Dodatku. Benefitmi sa rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za Služby (vrátane doplnkových) podľa Cenníka, ako aj zľava z ceny MT, ktorá predstavuje rozdiel medzi neakciovou a akciovou kúpnou cenou, ak bol Účastníkovi na základe tohto Dodatku MT poskytnutý. Benefity poskytnuté Účastníkovi na základe tohto Dodatku sú uvedené v bode 1. tohto Dodatku alebo v Cenníku. Základom pre výpočet zmluvnej pokuty za porušenie záväzku viazanosti je suma špecifikovaná v tabuľke č. 1, ktorá zohľadňuje Benefity poskytnuté Účastníkovi podľa tohto Dodatku (ďalej len „Základ pre výpočet“). Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bude vypočítaná podľa nižšie uvedeného vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo Základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia Zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písmena a) alebo b) predchádzajúceho bodu tohto Dodatku alebo do dňa prerušenia poskytovania Služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písmena c) predchádzajúceho bodu tohto Dodatku: Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = Základ pre výpočet - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní doby viazanosti * Základ pre výpočet). Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej na faktúre, ktorou je Účastníkovi vyúčtovaná. Uhradením zmluvnej pokuty zaniká dojednaný záväzok viazanosti, preto Účastník zmluvnú pokutu za porušenie záväzku viazanosti zaplatí iba jedenkrát.“ je neprijateľnou podmienkou (prvý výrok), vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (tretí výrok) a v závislom výroku o náhrade trov konania (štvrtý výrok) z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 17. 06. 2016 určil, že zmluvná podmienka v bode 3. Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb v znení „Podnik a Účastník sa dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne Podniku voči Účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej podniku v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré Podnik poskytol Účastníkovi na základe tohto Dodatku. Benefitmi sa rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za Služby (vrátane doplnkových) podľa Cenníka, ako aj zľava z ceny MT, ktorá predstavuje rozdiel medzi neakciovou a akciovou kúpnou cenou, ak bol Účastníkovi na základe tohto Dodatku MT poskytnutý. Benefity poskytnuté Účastníkovi na základe tohto Dodatku sú uvedené v bode 1. tohto Dodatku alebo v Cenníku. Základom pre výpočet zmluvnej pokuty za porušenie záväzku viazanosti je suma špecifikovaná v tabuľke č. 1, ktorá zohľadňuje Benefity poskytnuté Účastníkovi podľa tohto Dodatku (ďalej len „Základ pre výpočet“). Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bude vypočítaná podľa nižšie uvedeného vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo Základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia Zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písmena a) alebo b) predchádzajúceho bodu tohto Dodatku alebo do dňa prerušenia poskytovania Služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písmena c) predchádzajúceho bodu tohto Dodatku: Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = Základ pre výpočet - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní doby viazanosti * Základ pre výpočet). Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej na faktúre, ktorou je Účastníkovi vyúčtovaná. Uhradením zmluvnej pokuty zaniká dojednaný záväzok viazanosti, preto Účastník zmluvnú pokutu za porušenie záväzku viazanosti zaplatí iba jedenkrát.“ je neprijateľnou podmienkou (prvý výrok). Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 258,66 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 258,66 € od 26. 11. 2015 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (druhý výrok) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (tretí výrok). Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 7,36 € a trov právneho zastúpenia vo výške 28,26 € k rukám právneho zástupcu žalobcu, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia (štvrtý výrok). 1.1 Okresný súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 14. 01. 2013 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb (ďalej len „zmluva“) podľa § 44 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách. Jej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné podmienky, Osobitné podmienky a Cenník. Zmluva bola uzatvorená medzi žalobcom (okresný súd nesprávne uvádza, že medzi právnym predchodcom žalobcu, pozn. odvolacieho súdu) ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom, preto okrem ustanovení zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom do 31. 12. 2015 na ich právny vzťah aplikoval aj ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Na základe zmluvy vznikla žalobcovi ako poskytovateľovi služieb povinnosť poskytnúť žalovanému elektronickú komunikačnú službu tak, ako si ju tento zvolil a žalovanému ako užívateľovi vznikla povinnosť uhrádzať cenu za poskytnuté služby vo výške vyfakturovanej právnym predchodcom žalobcu podľa Cenníka v lehote splatnosti jednotlivých faktúr. Zmluvné strany dňa 07. 10. 2014 uzatvorili Dodatok k zmluve, v ktorom sa dohodli zotrvať v zmluvnom vzťahu 27 mesiacov (doba viazanosti). Žalovaný sa v bode 3. Dodatku zaviazal, že po dobu viazanosti (I) zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom a bude využívať služby podľa zmluvy v znení Dodatku, teda nevykoná žiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu zmluvy a (II) bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby. Žalovaný nezaplatil včas a riadne cenu za poskytnuté služby, ktoré mu žalobca vyúčtoval faktúrou č. 7500113405 za obdobie od 08. 12. 2014 do 07. 01. 2015, s dátumom splatnosti 26. 01. 2015 vo výške 46,72 €; faktúrou č. 7501082461 za obdobie od 08. 01. 2015 do 07. 02. 2015, s dátumom splatnosti 25. 02. 2015 vo výške 58,67 €; faktúrou č. 7502048658 za obdobie od 08. 02. 2015 do 07. 03. 2015, splatnou 25. 03. 2015 vo výške 66,47 €; faktúrou č. 7503037013 za obdobie od 08. 03. 2015 do 07. 04. 2015, s dátumom splatnosti 27. 04. 2015 vo výške 46,67 €; faktúrou č. 7504059611 za obdobie od 08. 04. 2015 do 07. 05. 2015, splatnou 25. 05. 2015 vo výške 60,13 €. Keďže žalovaný nezaplatil cenu za poskytnuté služby ani do 45 dní po dni splatnosti faktúr, žalobca mu v zmysle § 44 ods. 8 písm. b/ zák. č. 351/2011 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2015 listom zo dňa 17. 12. 2015 oznámil, že odstupuje od zmluvy s účinnosťou od 14. 12. 2015. Okresný súd skonštatoval, že doručenie tohto prejavu vôle žalovanému žalobca nepreukázal, preto ho možno považovať za účinné až dňom 17. 05. 2016, kedy bola žalovanému doručená žaloba s prílohami. Žalovaný uhradil dňa 14. 01. 2015 nedoplatok 41,68 € a 17. 08. 2015 čiastku 20 €. Nesporné bolo neuhradenie ceny telekomunikačných služieb žalovaným za obdobie od 08. 12. 2014 od 07. 05. 2015 vo výške 258,66 €. V tejto časti bola žaloba dôvodnou, preto jej okresný súd vyhovel. Zároveň v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 3 ods. 1, § 10c nariadenia č. 87/1995 Z. z. žalobcovi priznal úrok z omeškania, keďže dňom nasledujúcim po splatnosti jednotlivých nezaplatených faktúr sa žalovaný dostal do omeškania, ktoré trvá. V prevyšujúcej časti uplatnených úrokov z omeškania žalobu zamietol. 1.2 Súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti zmluvnej pokuty uplatnenej sumou 132,15 €, vyfakturovanej faktúrou č. 7509897279, splatnou 25. 11. 2015, na základe ustanovenia bodu 3 Dodatku zo dňa 07. 10. 2014 k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 14. 01.2013, ktoré je ako neprijateľná zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve neplatné. Okresný súd zdôvodnil túto časť rozhodnutia tak, že žalobca si uplatnil zaplatenie zmluvnej pokuty na základe štandardnej typovej zmluvy a zmluvná pokuta so žalovaným nebola dojednaná individuálne. Spotrebiteľ mal iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré mu boli zo strany dodávateľa v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Základná výška zmluvy pokuty 178 € niekoľkonásobne prevyšuje dojednanú výšku mesačného poplatku za telekomunikačné služby programu Happy XL NAJ (33,49 € s DPH). Táto sankcia je v nepomere k poskytnutému plneniu s poukazom na § 53 ods. 4 písm. k/ OZ. Neprijateľnosť zmluvnej pokuty spočíva aj v tom, že sankcionuje spotrebiteľa aj za nezotrvanie v zmluvnom vzťahu po tzv. dobu viazanosti (v prejednávanej veci 27 mesiacov), čím mu pod hrozbou sankcie znemožňuje ukončiť zmluvný vzťah, hoci by mu toto právo mohlo vyplývať zo zákona (napr. v prípade odstúpenia od zmluvy, výpovede, prípadne aj dohodou strán a pod.), hoci v prípade ukončenia zmluvy zo strany dodávateľa žiada sankcia stanovená nie je. Toto zmluvné ustanovenie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čím je naplnená generálna klauzula neprijateľných podmienok stanovená v § 53 ods. 1 OZ. Argument žalobcu, že dohodnutá zmluvná pokuta zohľadňuje benefity poskytnuté žalovanému, medzi mini aj výšku zľavy z ceny mobilného telefónu poskytnutej žalovanému ako rozdiel medzi trhovou a akciovou cenou nie je relevantný, nakoľko išlo o konsenzus zmluvných strán ohľadom kúpnej ceny mobilného telefónu. Žalobca poskytol žalovanému benefity v rámci svojej obchodnej politiky. Za dôvod neprijateľnosti uvedeného dojednania o zmluvnej pokute považoval okresný súd aj to, že duplicitne sankcionuje spotrebiteľa za riadne a včasné neplnenie svojho peňažného záväzku voči dodávateľovi. Zákonnou sankciou spojenou s omeškaním dlžníka s plnením jeho peňažného záväzku sú úroky z omeškania, ktorým maximálna výška je stanovená vládnym nariadením. Takýmto dojednaním v podstate dochádza k navyšovaniu zákonom povolenej výšky úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch. S poukazom na § 153 ods. 3 a 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) súd prvej inštancie bez návrhu vyslovil neprijateľnosť zmluvnej podmienky uvedenej vo výroku rozsudku a nepriznal plnenie, ktoré na jej základe požadoval žalobca. Rovnako zamietol žalobu aj v časti úroku z omeškania, požadovaného žalobcom za omeškanie s platením zmluvnej pokuty. 1.3 Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil okresný súd poukazom na § 142 ods. 2 a 149 ods. 1 OSP. Úspech žalobcu v konaní bol 66%, úspech žalovaného 34% a ich pomer 32%. Žalobcovi preto okresný súd priznal 32% z uplatnených a účelne vynaložených trov konania, a to súdneho poplatku vo výške 7,36 € (32% z 23 €) a trov právneho zastúpenia 28,26 € (32% z 88,32 €) v súlade s § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a/,c/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. 2. Žalobca proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonnej lehote podal odvolanie, v ktorom uviedol, že smeruje proti prvému výroku, tretiemu výroku a časti výroku o náhrade trov konania, ktorou mu okresný súd nepriznal náhradu trov konania (štvrtý výrok), z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 389 ods. 1 písm. b/, § 365 ods. 1 písm. b/, d/, h/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Namietol, že súd prvej inštancie neskúmal, či žalovaného možno považovať za spotrebiteľa a ak áno, či je dôvodné poskytnúť mu takú istú ochranu ako spotrebiteľovi, ktorý si záväzky plní. Rovnako neskúmal potrebu umožniť žalobcovi vyjadriť sa k zamýšľanému zamietnutiu zmluvnej pokuty ako neprijateľnej podmienky, čím mu odňal možnosť konať pred súdom v zmysle § 221 písm. f/ OSP (dnes § 389 ods. 1 písm. b/ CSP) a neskúmal, či nie je daný verený záujem na nariadení pojednávania. Napadnutý rozsudok spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (nesprávne hodnotenie zmluvného vzťahu ako spotrebiteľského; je daný nárok na celé peňažné plnenie, vrátane zmluvnej pokuty). Rozhodnutím bez nariadenia pojednávania a nedostatočným odôvodnením okresný súd odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. 2.1 Odvolateľ tvrdil, že Zmluvu o poskytovaní verejných služieb nemožno považovať za spotrebiteľskú len z rýdzo formálneho hľadiska s ohľadom na dikciu § 52 ods. 1 OZ. Žalovanému, ktorý prejavil záujem o uzatvorenie zmluvy, boli okrem možnosti využívať dohodnuté služby poskytnuté aj rôzne benefity. Za poskytnuté služby žalovaný až po obmedzení a následkom prerušenia využívania služieb zaplatil len dve faktúry, pričom nereagoval na zasielané SMS oznámenia o neuhradení faktúr ani na informácie o stave účtu na faktúrach. Správanie a prejav vôle žalovaného svedčia o tom, že nemal záujem byť spotrebiteľom, ale len lacno získať telefón (za 1 € telefón s trhovou hodnotou 120 €) a možnosť telefonovať „koľko sa bude dať“. Zdôvodniť postavenie zmluvných strán ako dodávateľa a spotrebiteľa len strohým odkazom na § 52 ods. 1 OZ bez dokazovania a riadneho vyhodnotenia uvedených skutočností považuje odvolateľ za podstatné. Ak by aj pripustil, že žalovaný je formálne spotrebiteľom, okresný súd sa nezaoberal opodstatnenosťou poskytnutia mu takej istej ochrany ako spotrebiteľovi, ktorý si zmluvné záväzky plní, alebo splnil aspoň z väčšej časti. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/53/2012 zo dňa 30. 05. 2012, z ktorého je zrejmé, že pokiaľ sa nepreukáže, že sa žalovaný správal ako spotrebiteľ, je potrebné posudzovať uplatnený právny nárok na zmluvnú pokutu len z hľadiska § 544 až 545a OZ. V tejto súvislosti zdôraznil stanovisko ústavného sudcu Milana Ľalíka v rozhodnutí I. ÚS 547/2012 a na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/35/2013 zo dňa 11. 03. 2014, podľa ktorého nie je spravodlivým poskytovať rovnakú právnu ochranu spotrebiteľovi, ktorý si svoj záväzok v podstate splnil a sú od neho vymáhané len nároky majúce charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky a spotrebiteľom, ktorý svoj záväzok v podstatnej časti nesplnili, či dokonca ani nezačali plniť. Na základe uvedeného má odvolateľ za to, že spor nie je spotrebiteľským sporom. 2.2 K zmluvnej pokute uviedol, že nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Jej výška je v zmysle § 544 a nasl. OZ vecou strán. Zmluvná pokuta dohodnutá vo výške 178 € má degresívny charakter, preto bola žalobcom vyúčtovaná sumou 132,15 €. Okresný súd svoje tvrdenie, že zmluvná pokuta nebola individuálne dojednaná a inde o štandardnú typovú zmluvu, kde žalovaný nemal možnosť zmluvné podmienky si prečítať, resp. pochopiť ich obsah vyvracia tým, že poskytnutie zľavy z mobilného telefónu žalovanému bolo zmluvným konsenzom rovnako ako iné benefity. Okresný súd teda časť zmluvy výhodnú pre žalovaného hodnotí ako zmluvný konsenzus a časť zmluvy, ktorou si žalobca „poisťuje“ návratnosť poskytnutých benefitov ako niečo, čo žalovaný vraj nemal možnosť vôbec si prečítať, resp. pochopiť obsah čítaného. Bez dokazovania na pojednávaní, kde by mal žalobca možnosť vyjadriť sa k sporným častiam zmluvy, okresný súd jej časť považuje za individuálne dohodnuté podmienky a inú jej časť za individuálne nedohodnuté. Kompenzačnou funkciou zmluvnej pokuty nie je pokrývaný len rozdiel medzi hodnotou služieb poskytnutých žalovanému lacnejšie, ako keby nebol zaviazaný zotrvať v zmluvnom vzťahu 27 mesiacov, ale i hodnota iných poskytnutých benefitov. Zmluvná pokuta plní funkciu sankčnú, prevenčnú, ale aj funkcie iné, niekedy len veľmi ťažko kvantifikovateľné (napr. stimulačná, výchovná). V zmysle rozhodnutia NS SR sp. zn. 6 Obo 25/2008 zo 04. 09. 2008 sankcia za omeškanie s plnením zmluvnej povinnosti uhrádzať záväzok riadne a včas musí dostatočne odrádzať od jej porušovania. Túto funkciu by výška zmluvnej pokuty iba v hodnote benefitov nespĺňala. Podľa rozsudku NS ČR sp. zn. 32 Odo 1299/2006 má veriteľ vždy právo na pokutu najmenej vo výške vzniknutej škody. Okresný súd mal možnosť overiť si relatívne jednoduchými prepočtami, že uplatnená zmluvná pokuta nie je vyššia, ale je minimálne porovnateľná s hodnotou ňou zabezpečených povinností, avšak jej výške sa z pohľadu poskytnutých benefitov nevenoval vôbec. Ak súd nechcel priznať sumu zodpovedajúcu zmluvnej pokute, bol povinný ex offo skúmať, či nie je dôvodné priznať ju ako náhradu škody, prípadne titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Nepriznaním zmluvnej pokuty okresný súd fakticky popiera zmluvnú voľnosť, pretože žalovaný uzatvoril zmluvu slobodne a mohol si vybrať z množstva ponúkaných balíkov služieb. Mohol si dohodnúť aj tie isté služby, aké si dohodol, bez akejkoľvek viazanosti. Zvolil si 27 mesačnú viazanosť, počas ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť služby za nižšie poplatky a poskytnúť za symbolickú cenu aj telefón. Žalovaný si vybral tie benefity spojené so zvoleným balíkom služieb, ktoré v danom čase najlepšie reflektovali jeho očakávania a požiadavky. Mobilný operátor pri plánovaní a zhotovovaní siete okrem iného skúma aj počet zákazníkov, predpokladanú intenzitu využívania siete a predpoklad ich zotrvania v zmluvnom vzťahu. Čiastočne možno hovoriť aj o informačnej a prevenčnej funkcii zmluvnej pokuty v kontexte záujmu a povinnosti žalobcu zvyšovať kvalitu služieb, teda investovať do rozvoja siete tak, aby boli pokryté záujmy jeho zákazníkov, ale aj čo najrýchlejšia návratnosť investícií. 2.3 Zmluvná pokuta neznamená ani nerovnovážne postavenie zmluvných strán, ako uvádza súd prvej inštancie tým, že porovnáva výšku zmluvnej pokuty bez bližšieho odôvodnenia s dohodnutým mesačným paušálnym poplatkom. Žalovaný sa zaviazal nielen platiť za poskytované služby, ale pre prípad nedodržania záväzku zaplatiť zmluvnú pokutu. Žalobca sa zaviazal poskytovať mu po určité obdobie za dohodnutých podmienok služby. V prípade nedodržania zmluvy, ktorú bol žalobca na rozdiel od žalovaného povinný uzatvoriť zo zákona, mohol byť sankcionovaný oveľa prísnejšie štátom. Žalovaný si môže uplatniť v prípade nedodržania záväzku podnikom náhradu škody. 2.4 Okresný súd tým, že vopred neoznámil, že niektorú časť zmluvy bude posudzovať ako neprijateľnú zmluvnú podmienku odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Vo vyjadrení z 13. 04. 2016 žalobca udelil súhlas na rozhodnutie v jeho neprítomnosti, avšak v prípade nejasností týkajúcich sa žalovaného nároku, alebo jeho časti navrhol odročiť termín pojednávania za účelom možnosti obhajoby. Odôvodenie nenariadenia pojednávania bagateľným sporom podľa § 115a ods. 2 OSP neobstojí. Podľa dôvodovej správy k novelizácii Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 575/2009 Z. z., ktorým bola doplnená možnosť súdu aj bez návrhu hodnotiť a určiť zmluvnú podmienku ako neprijateľnú (nové ustanovenie § 153 ods. 4 OSP, dnes § 298 ods. 2 CSP) súd nemusí vyhlasovať uznesenie o začatí konania ak mieni ex officio určiť v začatom súdnom spore zo spotrebiteľskej zmluvy, že určitá zmluvná podmienka je neprijateľná. Musí však účastníkom umožniť vyjadriť sa k možnému posúdeniu neprijateľnosti zmluvnej podmienky, aby dosiahol predvídateľnosť svojho rozhodnutia. Inak by v prípade určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky odňal dodávateľovi možnosť konať pred súdom. Podľa odvolateľa bol na nariadení pojednávania aj verejný záujem, vyžadovala si ho spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov nielen správ sporu, ale aj množstva iných, riadne si záväzky plniacich zákazníkov využívajúcich služby, ktorých by sa mohol rozsudok negatívne dotknúť. Verejný záujem vyplýva aj z povahy veci samej, najmä skutočnosti, že obdobné spory boli väčšinou súdov posudzované inak, spravidla vydaním platobného rozkazu. Tým došlo k nerešpektovaniu článku 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu v prípade situácie hodnej osobitného zreteľa umožniť stranám sporu prezentovať argumenty a reagovať na názor (v tomto prípade možno len súdu) reagovať. Porušením práva na spravodlivé súdne konanie je aj absencia presvedčivého odôvodnenia rozsudku. Súd k odôvodneniu pristúpil len formalisticky s využitím len gramatického výkladu zákonných ustanovení, čím žalovanému v rozpore so zásadou rovnosti zbraní fakticky nedôvodne poskytol zvýšenú ochranu. V závere odvolateľ zdôraznil, že aj ochrana spotrebiteľa musí mať svoje medze. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C 61/2016-65 zo dňa 17. 06. 2016 zrušil v časti výroku, ktorým určil neprijateľnú zmluvnú podmienku, v časti ktorou žalobu zamietol aj v časti, ktorou žalobcovi nepriznal náhradu trov a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 2.5 Zároveň navrhol, aby rozsudok okresného súdu potvrdil v časti, ktorej bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi 258,66 € s prísl. a v časti prisúdenej náhrady trov. V prípade potvrdenia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolateľ žiadal pripustenie dovolania, nakoľko otázky: 1. či môže byť za spotrebiteľa považovaná osoba, ktorá síce formálne vykazuje známky spotrebiteľa, no v skutočnosti jej správanie vykazuje skôr známky nemorálneho správania a 2. či možno rozhodovať bez nariadenia pojednávania aj vo veci, kde súd žalobcu vopred neupozorní na možnosť posudzovania niektorej časti zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, resp. mu neumožnil na svoj názor ani písomne pred vydaním rozhodnutia reagovať, sú otázky zásadného právneho významu a ich posúdenie môže mať dopad aj na iné obdobné spory pred súdmi SR. 3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril. 4. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. 5. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému je prípustné (§ 355 ods. 1 a § 362 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach odvolania žalobcu (§ 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Odvolací súd sa nestotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie z týchto dôvodov: 6. Porušením práva na spravodlivý proces je odňatie možnosti strane sporu konať pred súdom. Je pravdou, že žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu súhlasil s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania podľa § 115a ods. 1 OSP. Zároveň však uviedol, že v prípade námietok žalovaného do dôvodu alebo výšky uplatnenej pohľadávky, ako aj v prípade pochybností alebo nejasností súdu týkajúcich sa uplatňovaného nároku alebo jeho časti žiada o ich oznámenie a stanovenie termínu pojednávania za účelom ich vysvetlenia. 7. Okresný súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania podľa § 115a ods. 2 OSP vzhľadom na to, že ide o drobný spor (predmetom konania bola suma 390,81 € s príslušenstvom). Neopomenuteľným komponentom princípu právnej istoty je predvídateľnosť práva. Súčasťou tohto princípu je aj požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (mutatis mutandis I.ÚS 87/1993, PL.ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99). Civilný sporový poriadok je a Občiansky súdny poriadok bol založený na zásade predvídateľnosti rozhodnutí súdu, ktorá sleduje cieľ zabrániť vydávaniu prekvapivých rozhodnutí tak, aby mala strana sporu možnosť vyjadriť sa k možnej aplikácii doposiaľ nepoužitého ustanovenia na zistený skutkový stav. Predvídateľné je rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup pri konaní a rozhodovaní. Účastníci by nemali byť zaskočení možným iným právnym posúdením veci súdom bez toho, aby im bolo umožnené tvrdiť skutočnosti významné z hľadiska sudcovho právneho názoru a navrhnúť na ich preukázanie dôkazy (uznesenie NS SR zo 17. 10. 2011 sp. zn. 7 Cdo 42/2010). Na to nadväzoval aj § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého súd počas konania mohol účastníkom uviesť, ako sa na základe doteraz tvrdených a preukazovaných skutočností javí právne posúdenie veci. Koncepcia Civilného sporového poriadku zaviedla nový inštitút predbežného prejednania sporu, ktorý má okrem iného slúžiť aj na zabránenie vydávania prekvapivých súdnych rozhodnutí, lebo jeho výsledkom by malo byť vyjasnenie predmetu sporu, otázok dôkazného práva aj právneho posúdenia veci (Števček a spol.: Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 639 s.). Súd by mal uviesť právne posúdenie predmetu súdnej ochrany (len v spore), pokiaľ je úplne alebo podstatne odlišné od právnych názorov a posúdení predložených stranami sporu. Povinnosťou súdu je dbať, aby strany sporu mohli v konaní uplatniť všetky svoje procesné oprávnenia, vrátane prednesu na právne posúdenie veci oznámené súdom. Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci, zohľadňujúc jej osobitnosti, postupom súdu prvej inštancie došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom žalobcovi a k porušeniu zásady predvídateľnosti rozhodnutia súdu ako súčasti ústavného princípu právnej istoty, preto zrušil prvý výrok rozsudku okresného súdu. 8. Nakoľko k zamietnutiu žaloby došlo v časti zmluvnej pokuty práve z dôvodu vyslovenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, na základe ktorej bol tento nárok uplatnený, odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie aj v zamietajúcej časti (druhý výrok). 9. Pokiaľ žalobca namieta nedostatky týkajúce sa odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie treba uviesť, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorého súčasťou je aj právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle. Jedným z týchto princípov riadneho a spravodlivého procesu je povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť ( 220 ods. 2 CSP, I. ÚS 243/2007), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal v argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na ich základe dospel, boli pre širšiu právnickú aj laickú verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu účinne sa zaoberať námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07, obdobne O. c/a Švajčiarsko z 29. apríla 1993, Séria A, č. 254- B, str. 49, § 30). Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí a nemožno ho považovať za nepreskúmateľný, neodôvodnený, či zjavne arbitrárny. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá aj základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Súslednosti jednotlivých častí odôvodnenia a ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť a všeobecnú interpretačnú presvedčivosť; tým však nie je zodpovedaná (ani inak dotknutá) otázka správnosti právneho posúdenia veci okresným súdom. 10. Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený treba považovať rozsudok súdu (aj) v situácii, keď svoj právny záver nezdôvodnil zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 154/2005 z 28. februára 2006). K tvrdeniu odvolateľa o tom, že ak súd nepriznal sumu zodpovedajúcu zmluvnej pokute po zistení neprijateľnosti zmluvnej podmienky, bol povinný ex offo skúmať, či nie je dôvod priznať ju ako náhradu škody, alebo vydanie bezdôvodného obohatenia odvolací súd pripomína, že súd nie je viazaný právnym posúdením veci, ale uplatnený nárok musí byť skutkovo vymedzený tak, aby bola možná jeho subsumácia pod príslušnú právnu normu. Tvrdenia o naplnení predpokladov vzniku zodpovednostného právneho vzťahu z titulu škody, alebo z titulu bezdôvodného obohatenia sa v súdnom spise nenachádzajú. Žalobca sa domáhal plnenia z platného právneho úkonu. 11. K argumentácii odvolateľa o tom, že posudzovaný zmluvný vzťah nie je spotrebiteľský odvolací súd poukazuje na jasnú definíciu spotrebiteľa a dodávateľa v ustanovení § 52 ods. 3, 4 OZ účinného k 14. 01. 2013. Dodávateľ je v zmysle § 52 ods. 3 OZ osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, spotrebiteľ je § 52 ods. 4 OZ fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 11.1. Zo súdu predloženej Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 14. 01. 2013 vyplýva, že žalobca vstúpil do právneho vzťahu ako dodávateľ pri výkone svojej obchodnej činnosti, žalovaný pri uzatváraní a plnení tejto zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Aj v odvolaní žalobca uvádza, že podľa formálnych znakov s ohľadom na § 52 ods. 1 OZ sa môže javiť, že Zmluva o poskytovaní verejných služieb je zmluvou spotrebiteľskou. 11.2 Ďalšie úvahy odvolateľa o úmysle žalovaného nebyť spotrebiteľom sú ničím nepodložené a nepreukázané a pre posúdenie veci irelevantné. Ak má žalobca indície smerujúce k úmyslu žalovaného získať lacno mobilný telefón a čo najdlhšie využívať dohodnuté služby bez platby za ich poskytovanie, pri naplnení ďalších zákonných znakov sa môže obrániť na orgány činné v trestnom konaní. 11.3 Aktuálna občianskoprávna úprava na rozdiel od odvolateľa nerozlišuje medzi spotrebiteľom, ktorý svoj záväzok v podstate splnil a spotrebiteľom, ktorý svoj záväzok ani nezačal plniť. Na druhej strane z hľadiska spravodlivosti rozsudkov môže byť práve takýto odlišný postoj spotrebiteľa v tom- ktorom individuálnom prípade napr. jedným z dôvodov pre aplikáciu moderačného oprávnenia súdom v prípade náhrady škody, alebo zmluvnej pokuty. 11.4 Vzhľadom na argumentáciu odvolateľa odkazom na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/53/2012 zo dňa 30. 05. 2012, alebo Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/35/2013 zo dňa 11. 03. 2014 odvolací súd pripomína, že nie každé súdne rozhodnutie spadá pod širší pojem judikatúry. Pojem judikatúra zahŕňa publikované (v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SR) rozhodnutia dotýkajúce sa určitej otázky výkladu právnej normy, ktoré sú bezprostredne záväzné iba pre rozhodnutie v konkrétnej veci, neformálne z nich však často súdy vychádzajú. Publikovanie rozhodnutia v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SR je výsledkom dlhodobejšieho procesu zahŕňajúceho riešenie konkrétnej právnej otázky nielen výkladom sporného ustanovenia súdmi, ale aj napr. akademickou obcou, čo ho odlišuje od bežne zverejneného anonymizovaného rozhodnutia. Postupom v prípade rozdielnych súdnych rozhodnutí o tej istej otázke sa zaoberal Ústavný súd SR v náleze III.ÚS 325/2016, kde uviedol, že zjednocovať in abstracto judikatúru všeobecných súdov prislúcha najvyššiemu súdu. V tejto súvislosti už najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 1 Cdo 185/2006 z 1. októbra 2013 vyslovil, že je orgánom verejnej moci, ktorý „ex lege sleduje a vyhodnocuje právoplatné rozhodnutia súdov v občianskom súdnom konaní a na ich základe, v záujme jednotného rozhodovania súdov, zaujíma stanoviská k ich rozhodovacej činnosti vo veciach určitého druhu alebo charakteru, a tak predurčuje ich následný postup aj v iných obdobných veciach“, pričom „ak bol k určitej právnej otázke vyslovený právny názor v stanovisku najvyššieho súdu, sú všetky súdy všeobecných súdov, vrátane samotného najvyššieho súdu, povinné pri svojom rozhodovaní z neho vychádzať, lebo stanovisko je pre ne záväzné“. 12. Okresný súd vychádzajúc z § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa aj ustanovení komunitárneho práva (rozsudok Súdneho dvora EÚ zo 06. 10. 2009 C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira) riadne splnil svoju povinnosť a podrobil súdnemu prieskumu zmluvné podmienky spotrebiteľskej zmluvy. Jeho záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky dohodnutej v bode 3. Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo 14. 01. 2013 je však podľa odvolacieho súdu predčasný. Pri riešení otázky, či bol tento dodatok k zmluve dojednaný individuálne, či žalovanému bola poskytnutá možnosť oboznámiť sa podrobne s jeho obsahom, či si žalovaný dodatok prečítal (prípadne prečo tak neurobil), či sa opýtal osoby sprostredkujúcej uzatvorenie zmluvy na jeho nejasné ustanovenia, ako si vyložil ustanovenia o zmluvnej pokute vyžaduje osobný výsluch žalovaného, ktorý tiež objasní, prečo sa rozhodol vstúpiť do zmluvného vzťahu práve so žalobcom, či mal možnosť vybrať si z viacerých druhov služieb poskytovaných žalobcom a prečo si vybral práve balíček služieb Happy XL NAJ. 13. Aj keď odvolateľ v odvolaní uviedol, že smeruje aj proti výroku o náhrade trov konania v časti, v ktorej mu nebola priznaná, svoje odvolanie v tomto smere neodôvodnil. Výrok o trovách konania je však závislým výrokom, preto bol vzhľadom na zrušenie veci odvolacím súdom zrušený tiež. Nakoľko je odvolací súd podľa § 379 CSP viazaný rozsahom odvolania, bolo nadbytočným rozhodovať o potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie v časti o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi 258,66 € s prísl. v zmysle procesného návrhu odvolateľa. 14. V novom rozhodnutí okresný súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania, čo je postup podľa § 396 ods. 3 CSP. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).