Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/568/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115215670 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6115215670.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša, v spore žalobcu AB 2 B. V., so sídlom Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam, Holandské kráľovstvo, registračné číslo: 572 79 667, právne zastúpeného Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom Trenčín, 1. mája 173/11, IČO: 47 234 679, proti žalovanej U. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. W., S. E. XX, o zaplatenie 2.192,38 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16C/274/2015-87 zo dňa 20. 6. 2016, takto r o z h o d o l : I. V konaní p o k r a č u j e s právnym nástupcom pôvodného žalobcu AB 1 B. V., so sídlom Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam, Holandské kráľovstvo, registračné číslo: 560 07 043, spoločnosťou AB 2 B. V., so sídlom, Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam, Holandské kráľovstvo, registračné číslo: 572 79 667. II. Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 2.192,38 €, vyčíslený ročný úrok z omeškania vo výške 25,78 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.192,38 € od 8. 7. 2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku v sume 131,50 €, všetko v mesačných splátkach po 20,00 €, vždy do 28. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom september 2016, pod hrozbou straty výhody splátok (prvý výrok). Zároveň žalovanej uložil nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia v sume 413,07 € k rukám právneho zástupcu žalobcu, s tým, že uvedenú sumu povolil žalovanej splácať v mesačných splátkach po 10,00 €, vždy do 28. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom september 2016, pod hrozbou straty výhody splátok (výrok druhý). 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že žalobca sa žalobou voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 2.192,38 € s príslušenstvom z titulu nesplatených záväzkov zo zmluvy o úvere, ktorú uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovanou. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila v tom zmysle, že dlh uznáva a požiadala o možnosť jeho úhrady v splátkach. Okresný súd mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že na základe úverovej zmluvy bola žalovanej poskytnutá suma 2.000 €, ktorú riadne nesplácala, ďalej, že predmetná úverová zmluva obsahuje všetky náležitosti požadované ust. § 4 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „ZSÚ“) a že výška ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej aj „RPMN“) v hodnote 28,2 % a úroková sadzba vo výške 24,88 % ročne je prijateľná zmluvná podmienka. Z dôvodu, že žalovaná dlhovanú sumu uznala a výška dlhovanej sumy súdu vyplynula aj z priloženého výpisu čerpania splátok a úhrad, súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a zaplatenie žalovanej sumy povolil žalovanej realizovať v splátkach s ohľadom na jej nepriaznivú majetkovú situáciu. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“) a v konaní v plnom rozsahu úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia. Náhradu trov konania okresný súd rovnako žalovanej povolil uhrádzať v splátkach. 3. Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Uviedla, že odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu sa obmedzuje len na konštatovanie, že predmetná úverová zmluva obsahuje všetky náležitosti požadované § 4 ods. 2 ZSÚ a že výška RPMN v hodnote 28,2 % a úroková sadzba 24,88 % ročne je prijateľná zmluvná podmienka. Okresný súd sa tak vôbec nevysporiadal s argumentáciou žalovanej prezentovanou v konaní, o tom, že predmetná zmluva neobsahovala výšku, počet, termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (keď údaj o celkovej výške mesačnej splátky 57,67 € nepostačuje), dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru (v zmluve je uvedený len údaj 84 mesiacov po poskytnutí úveru), že údaj uvedený v zmluve ako celková čiastka splatená spotrebiteľom vo výške 4.252,92 € je zavádzajúci a nepravdivý (keď je ho správna výška má byť 4.844,28 €), že správna výška úrokovej sadzby uvedená v zmluve má byť 30.36 % ročne a nie 24,88 % ročne a skutočná RPMN sa pohybuje v rozmedzí od 34,33 % do 34,96 % a nie je teda totožná s údajom uvedeným v zmluve (28,2 %). Tým okresný súd jednak svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil a navyše sa odklonil od ustálenej judikatúry súdov SR. Vzhľadom k uvedenému navrhla odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že zmluva o úvere v prejednávanom prípade nemusela obsahovať náležitosti ustanovené v § 9 ods. 2 písm. l ZSÚ a nie je správny ani záver žalovanej, že údaj RPMN v úverovej zmluve je nepravdivý nakoľko sa neodvíja od skutočnej sumy, ktorú musela žalovaná uhradiť. Pokiaľ žalovaná v odvolaní poukazovala na skutočnosť, že zmluva o úvere neobsahuje údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, keď podľa jej názoru údaj „84 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci“ nespĺňa požiadavky zákona, uvedený názor nie je správny. Pokiaľ totiž ust. § 9 ods. 2 písm. f/ ZSÚ vyžaduje uvedenie termínu konečnej splatnosti, uvedený pojem síce znamená pevný bod, tento bod však nemusí byť uvedený konkrétne napr. dátumom, ale je možné ho určiť na základe výkladových pravidiel. Z určenia konečnej splatnosti v úverovej zmluve pritom možno jednoznačne vyvodiť, kedy bude úver splatný, a preto napĺňa obsah pojmu termín. Záverom svojho vyjadrenia uviedol, že ak by aj zmluva o úvere neobsahovala všetky náležitosti vyžadované § 9 ods. 2 ZSÚ sankcia v podobe nepriznania žiadnych úrokov a poplatkov veriteľovi (resp. jeho právnemu nástupcovi) je v rozpore so zásadou proporcionality, ktorá je zakotvená v judikatúre Súdneho dvora EÚ. Vzhľadom k uvedenému navrhol odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť. 5. Žalovaná v písomnom stanovisku k vyjadreniu žalobcu navrhla napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/381/2015. 6. Žalobca sa v podanom vyjadrení k stanovisku žalovanej nestotožnil so žalovanou predloženým rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici. Naopak, s poukazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-42/15 dôvodil, že nie je povinnosťou veriteľa, aby v úverových zmluvách uvádzal jednotlivé zložky splátok rozčlenené na výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ale stačí, ak veriteľ uvedie iba výšku, počet a frekvenciu splátok, prípadne ich poradie. 7. Okresný súd napadnutý rozsudok vydal dňa 20. 6. 2016, s tým, že krajskému súdu bola vec predložená ako súdu odvolaciemu dňa 8. 12. 2016. Dňom 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte aj „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 § 470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 8. Odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (viď. § 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok úkonov realizovaných do 30. 6. 2016, ktorý zostal zachovaný aj po tomto dátume ( § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej od 1. júla 2016 účinnej právnej úpravy o odvolaní sa odvolacom konaní nemôže uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Úplná aplikabilita týchto ustanovení novej právnej úpravy sa uplatní až pri odvolaniach podaných voči rozhodnutiam vydaným od 1. 7. 2016. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný [viď tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp.zn. PL. ÚS 36/1995]. 9. Odvolací súd z oznámenia o zániku spoločnosti zo dňa 13. 12. 2016, ktoré je na krajskom súde registrované pod Spr. 1360/16, zistil, že s účinnosťou ku dňu 18. 10. 2016 došlo k zániku spoločnosti AB 1 B. V., registračné číslo: 560 07 043, so sídlom Strawinskylaan 933, Amsterdam, PSČ 1077XX, Holandské kráľovstvo (ďalej ako „A.B. 1 B. V.“) v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou AB 2 B. V., registračné číslo: 572 79 667, so sídlom Strawinskylaan 933, Amsterdam, PSČ 1077XX, Holandské kráľovstvo (ďalej ako „AB 2 B. V.“). Spoločnosť AB 2 B. V. sa stala univerzálnym právnym nástupcom AB 1 B. V., ktorá ex lege vstúpila do všetkých práv a povinností právneho predchodcu. 10. Pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak civilný sporový poriadok neustanovuje inak (§ 378 ods. 1 CSP). V zmysle Civilného sporového poriadku stranami konania sú žalobca a žalovaný; procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, podľa § 64 CSP súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví. Právny nástupca podľa § 64 prijíma v zmysle § 65 ods. 1 CSP stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu. S poukazom na § 64 a § 65 ods. 1 CSP je potrebné pokračovať v konaní s týmto právnym nástupcom žalobcu. O pokračovaní v konaní rovnako ako v prípade zastavenia konania vydáva súd rozhodnutie. Procesné lehoty sa zánikom procesnej subjektivity prerušujú, právnemu nástupcovi začne plynúť nová procesná lehota doručením uznesenia podľa §63 alebo §64. 11. V preskúmavanej veci je zrejmé, že pôvodný žalobca zanikol v dôsledku zlúčenia, teda došlo k univerzálnej sukcesii, čím dochádza k obligatórnemu pokračovaniu v konaní s právnym nástupcom vo všetkých súdnych konaniach, kde spoločnosť AB 1 B. V. vystupuje ako strana konania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a s poukazom na citované zákonné ustanovenia krajský súd rozhodol tak, že z dôvodu zániku pôvodného žalobcu AB 1 B. V. pokračuje v konaní s jeho právnym nástupcom AB 2 B. V. 12. Následne krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie žalovanej prejednal a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. § 379 a 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (á contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 13. Vychádzajúc z obsahu odvolania, v ktorom žalovaná v prvom rade namietala, že rozsudok okresného súdu nie je riadne odôvodnený, zameral odvolací súd v prvom rade svoju pozornosť na skúmanie, či v prejednávanej veci nedošlo zo strany okresného súdu k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by mal za následok porušenie práva strán sporu na spravodlivý proces. 14. Požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia je jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne správne (zákonu celkom zodpovedajúce) rozhodnutie a náležite, t. j. zákonom vyžadovaným spôsobom odôvodnené rozhodnutie, napĺňa ústavné kritériá vyplývajúce preň z Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Rozhodnutie súdu musí dať dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah povinnosti rozhodnutie riadne odôvodniť sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle všetkých okolností každej veci. Občiansky súdny poriadok účinný ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia okresného súdu (20. 6. 2016) minimálne kritériá pre odôvodnenie rozsudku stanovoval v § 157 ods. 2, podľa ktorého ustanovenia, súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania (strana sporu), stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. V rámci právneho posúdenia okresný súd musí (okrem iného) uviesť, podľa akej právnej normy vec posúdil, teda pod hypotézu akej právnej normy subsumoval ním zistený skutkový stav, z akých dôvodov, a ďalej vysvetliť, ako príslušnú právnu normu v intenciách konkrétneho prípadu interpretoval. 15. Ako už bolo uvedené vyššie okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že úverová zmluva dojednaná účastníkmi obsahovala všetky náležitosti požadované § 4 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.. K uvedenému odvolací súd v prvom rade uvádza, že ust. § 4 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. nepojednáva o náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale o poskytovaní informácií spotrebiteľovi pred uzatvorením zmluvy. V ďalšej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že zmluva o úvere bola uzatvorená podľa zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase podpisu zmluvy, podľa ktorého v § 4 musela obsahovať okrem iného: a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje; c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby; d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom; e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť; f) meno a adresu spotrebiteľa; g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov; i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov. Predmetné náležitosti uvedené pod písmenami a/ - i/ v predchádzajúcej vete sú však náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2007, zatiaľ čo náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej dňa 17. 12. 2013 (ako je tomu v prejednávanom prípade) vyplývajú z § 9 ods. 2 ZSÚ a s náležitosťami podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2007 nie sú totožné. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku teda v prvom rade vyvstávajú odôvodnené pochybnosti o tom podľa akej právnej úpravy okresný súd náležitosti zmluvy o úvere posudzoval. 16. Ďalej sa je nutné stotožniť s odvolacou argumentáciou žalovanej o tom, že ona skutočnosť, že úverová zmluva, ktorú s právnym predchodcom žalobcu uzatvorila, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/ a f/ zákona č. 129/2010 Z. z. a ďalej, že je v tejto zmluve uvedený nesprávny údaj o úrokovej sadzbe a o RPMN, uviedla už v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 8. 1. 2016 a vo vyjadrení zo dňa 6. 4. 2016 (na č. l. 54 - 55 a na č. l. 66 - 68 spisu) a okresný súd sa s uvedenými námietkami „vysporiadal“ len tak, že uviedol, že zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. a že výška RPMN a úrokov je podľa jeho názoru prijateľnou zmluvnou podmienkou. Z akého dôvodu nemožno ani jednej z námietok žalovanej priznať úspech, však z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu nevyplýva, ba čo viac, okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia neuvádza ani len, že by bola akákoľvek námietka žalovanou vznesená. Okresný súd tak vyslovil v odôvodnení svojho rozhodnutia len záver, ku ktorému dospel (zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., a že výška RPMN a úrokov je podľa jeho názoru prijateľnou zmluvnou podmienkou; na tomto mieste bez ohľadu na pochybnosti o použitej právnej úprave, o čom odvolací súd pojednával už v predchádzajúcom odseku), absolútne však opomenul vysvetliť svoje myšlienkové pochody, ktoré ho k vysloveniu tohto záveru viedli. Uvedené nedostatky robia napadnutý rozsudok okresného súdu nepreskúmateľným v inštančnom postupe, a zároveň predstavujú zásah okresného súdu do práva strán sporu na spravodlivý proces. Nemožno totiž opomenúť, že nie je úlohou strán sporu „domýšľať“ si dôvody, na ktorých bolo súdne rozhodnutie založené, práve naopak, je povinnosťou konajúceho súdu odôvodniť svoje rozhodnutie tak, aby nevznikali žiadne pochybnosti o tom, na základe akých skutkových zistení, právneho posúdenia a z akých dôvodov bolo to-ktoré rozhodnutie súdu vydané. 17. Vzhľadom k uvedenému neostávalo odvolaciemu súdu nič iné len odvolaním napadnutý rozsudok podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Úlohou okresného súdu po vrátení veci bude vyhodnotiť námietky prezentované žalovanou v priebehu konania, posúdiť náležitosti zmluvy o úvere podľa § 9 ods. 2 ZSÚ a následne rozhodnúť vo veci v súlade so zákonom. 18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolacieho pomerom hlasov 3 : 0. 1. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolacieho pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 - 423 CSP pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP (§ 425 CSP) a prokurátor, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa ods. 1 § 429 CSP neplatí za podmienok ustanovených v ods. 2 § 429 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). V Banskej Bystrici dňa 7. novembra 2017