Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43Co/19/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116220128 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6116220128.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kmeťovej a z členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej PhD. v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko, a. s. Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej W. P., nar. XX.XX.XXXX, X. XXXX/XX, X. X., štátny občan SR,o zaplatenie zmenkovej sumy 2.920,91 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 17CsP/111/2016-57 zo dňa 02. mája 2017 takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 17CsP/111/2016-57 zo dňa 02. mája 2017 v napadnutej časti m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi na istine sumu 369,49 Eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 30.09.2016 do zaplatenia, úrok z úveru vo výške 172,73 Eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 30. 09. 2016 do zaplatenia a nezaplatený poplatok z poistenia v sume 2,76 Eur, všetko v splátkach po 100,- Eur mesačne vždy do 20.-teho dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na účet žalobcu vedený v Prima banke Slovensko a. s. pod hrozbou straty výhody splátok. II. Rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania m e n í tak, že žalobcovi priznáva nárok na trovy prvostupňového konania v rozsahu 100% proti žalovanej. III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% proti žalovanej. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Banská Bystrica napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 2.551,42 Eur spolu s 5% úrokom z omeškania ročne od 30.09.2016 až do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 1,37 Eur, a to v splátkach po 100,- Eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci počnúc mesiacom jún 2017 pod hrozbou straty výhody splátok na účet žalobcu vedený v Prima banke Slovensko a. s. (prvá výroková veta), návrh žalobcu vo zvyšku zamietol (druhá výroková veta) a rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 75% (tretia výroková veta). 2. Žalobca sa v konaní domáhal proti žalovanej zaplatenia istiny 2.920,91 Eur s príslušenstvom titulom nároku z úverovej zmluvy uzavretej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou dňa 01.12.2015 pod č. 266970, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 3.000,- Eur. V zmluve boli dohodnuté podmienky poskytnutia úveru, úroky, poplatky, mesačné splátky s tým, že žalovaná sa zaviazala splatiť celý úver aj s príslušenstvom do 25.11.2024. Žalovaná porušila zmluvné povinnosti z úverovej zmluvy, dohodnuté povinnosti neplnila napriek výzve žalobcu listom zo dňa 27.07.2016, žalobca preto pristúpil ku dňu 29.09.2016 k predčasnému zosplatneniu zmluvy. Žalobca tvrdil, že ku dňu 29.09.2016 jeho pohľadávka predstavuje celkovú sumu 3.157,77 Eur, ktorá pozostávala z istiny nesplateného úveru vo výške 2.920,91 Eur, úrokov z úveru dohodnutých v zmluve v sume 172,73 Eur, úrokov z omeškania v sume 1,37 Eur, poplatkov za upomienky a výzvy v sume 60,- Eur a poplatkov za poistenie schopnosti splácať úver v sume 2,76 Eur. Žalobca si žalobou uplatnil právo na zaplatenie svojej pohľadávky v nasledovnej výške: nezaplatená istina 2.920,91 Eur, úrok 172,73 Eur, úroky z omeškania 1,37 Eur a nezaplatené poplatky za poistenie vo výške 2,76 Eur, spolu teda sumu 3.097,47 Eur, ďalej úroky z omeškania vo výške 5% ročne od 30.09.2016 a to z nezaplatenej istiny 2.920,91 Eur aj z nezaplatených úrokov 172,73 Eur. 3. Špecifikáciou zo dňa 11.01.2017 žalobca na výzvu súdu doplnil svoju žalobu a uviedol, že žalovaná uhradila spolu sumu 358,58 Eur, z ktorej na istinu bolo započítaných 79,09 Eur, na úrok bolo započítaných 721,21 Eur a na poistné 8,28 Eur. Predložil tiež súdu prehľad splácania úveru, prepočet zmluvných úrokov, prepočet úrokov z omeškania. 4. Žalovaná potvrdila, že jej bol poskytnutý úver na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej dňa 01.12.2015 so žalobcom, tvrdila však, že jej nebola vyplatená v zmluve uvedená suma 3.000,- Eur, ale len suma 2.910,- Eur, keď úver bol znížený o sumu 90,- Eur ako poplatok za poskytnutie úveru. Uviedla, že mala záujem úver splácať, prestala ho však splácať z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. 5. Súd prvej inštancie vec prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 02.05.2017 v neprítomnosti žalobcu. 6. Žalovaná na pojednávaní nespochybňovala tvrdenie žalobcu, že uhradila sumu 358,58 Eur, uviedla, že sa snažila so žalobcom aj mimosúdne dohodnúť, navrhla mu úhradu dlhu v splátkach po 100,- Eur mesačne, s čím však žalobca nesúhlasil. Uviedla, že dosahuje príjem len asi 500,- Eur mesačne a nevlastní iný majetok okrem jednoizbového bytu na ktorý si zobrala úver a tento spláca. 7. Skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním posúdil súd prvej inštancie podľa §52 ods. 1, 2, 3 a 4, § 53 ods. 1, 2, 3 a 5, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, úverovú zmluvu posúdil podľa § 497 a § 506 Obchodného zákonníka, ďalej postupoval podľa § 1 ods. 1 a 2, §9 ods. 1 a 2 a § 11 ods. 1 písm. a), b) a d) Zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a úpravy vl. nar. č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. 8. Súd vychádzal zo záveru, že úverová zmluva v tomto prípade nebola uzavretá v súlade s úpravou Zák. č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch v znení k 01.12.2015, pretože neobsahuje náležitosti podľa písm. k), a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V spotrebiteľskej zmluve musí byť priamo rozpísaná každá jednotlivá splátka, koľko z nej pripadá na istinu, koľko na úrok a iné poplatky, aby mohol spotrebiteľ už pri vstupe do úverového vzťahu a výbere dodávateľa zohľadniť rozloženie jednotlivých splátok úveru, koľko z nej pripadne na úhradu istiny úveru a koľko na úroky a iné poplatky. Taktiež v úverovej zmluve je nesprávne uvedená RPMN vo výške 20,85%, pričom podľa výpočtu súdu pri mesačnej splátke 56,43 Eur s počtom splátok 108 pri výške úveru 3.000,- Eur predstavuje RPMN 19,66% a tak mala žalovaná zaplatiť celkovú sumu vo výške 6.094,44 Eur a nie sumu 6.184,44 Eur tak, ako je to uvedené v zmluve uzavretej medzi sporovými stranami. RPMN vo výške 20,55% je v neprospech spotrebiteľa, a preto v zmysle § 11 písm. b) a d) Zák. č. 129/2010 považoval súd poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatku. 9. Súd prvej inštancie tiež vychádzal z toho, že žalobca žalovanej poskytol v skutočnosti finančné prostriedky iba vo výške 2.910,- Eur a nie 3.000,- Eur, keď pri uzavretí zmluvy žalobca úver znížil o sumu 90,- Eur za poplatok za poskytnutie úveru. Súd túto skutočnosť nebral do úvahy, pretože poplatok za uzavretie úveru vo výške 90,- Eur a jeho započítanie oproti výške poskytnutého úveru považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Zmluva o úvere je typickou formulárovou zmluvou uzavretou na predtlačenom formulári veriteľa, spotrebiteľ teda nemohol ovplyvniť jej obsah, pričom poplatok nebol individuálne dojednaný a je v neprospech spotrebiteľa, keďže slúži výlučne v prospech dodávateľa. Takáto zmluvná podmienka predstavuje neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa, pretože za tento poplatok banka neposkytla skutočné protiplnenie. Súd prvej inštancie ďalej poukazoval na viaceré rozsudky súdov SR, ktoré vychádzali zo záveru, že pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované vo vlastnom záujme dodávateľa. 10. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovanej bol v skutočnosti poskytnutý úver vo výške 2.910,- Eur z ktorého uhradila sumu 448,58 Eur a nie sumu 358,58 Eur a tento úver súd posúdil ako bezúročný a bez poplatkov, zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 2.551,41 Eur (3.000,- mínus 90,- Eur mínus 358,58 Eur) nakoľko žalobu v tejto časti považoval za dôvodnú, keď nebolo preukázané, že žalovaná na úver uskutočnila aj iné platby ako to tvrdil žalobca. 11. Žalobca sa aj domáhal aj zaplatenia sumy 1,37 Eur predstavujúcej úrok z omeškania z neuhradených splátok po ich splatnosti do dátumu predčasnej splatnosti úveru a úroku z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny 3.920,91 Eur a nezaplatených úrokov vo výške 172,73 Eur od 30.09.2016 do zaplatenia. Súd prvej inštancie v tejto časti žalobe čiastočne vyhovel a žalovanú zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania ročne, nepriznal však žalobcovi úrok z omeškania z nezaplatených úrokov s odôvodnením, že žalobcovi úrok z omeškania z úroku neprislúcha, pretože tým, že dlžník včas nesplatí úroky z istiny, dostáva sa do omeškania s plnením príslušenstva, nie do omeškania s plnením vlastného dlhu. Právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva, t. j. úroky z omeškania z dojednaných úrokov potom veriteľ nemá, pretože ani Občiansky zákonník a ani Obchodný zákonník mu túto možnosť nepriznávajú, teda nestanovujú majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávok. Aj zmluvné dojednanie o platení úrokov z omeškania z dohodnutých zmluvných úrokov je podľa názoru súdu prvej inštancie podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné pre rozpor so zákonom (súd znovu poukázal na rozhodnutia súdov SR). Súd potom žalobu vo zvyšku zamietol a vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu a osobné a majetkové pomery povolil žalovanej dlžnú sumu aj s príslušenstvom splácať v splátkach v zmysle § 232 CSP. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu vo veci, žalobca sa domáhal zaplatenia 2.920,91 Eur a súd mu priznal 2.551,42 Eur, preto súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 75% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP. 12. Proti tomuto rozsudku v časti, kde súd návrh zamietol, ďalej proti tomu, že súd povolil žalovanej splácať dlh v splátkach, ako aj proti súvisiacemu výroku o náhrade trov konania podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobe žalobcu vyhovie v celom rozsahu. Odvolanie žalobca odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 13. Žalobca nesúhlasí so súdom prvej inštancie, že v zmluve chýba náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k). Poukazoval na to, že neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere sú aj obchodné podmienky banky (VOP a OP), kde sú uvedené niektoré náležitosti, pokiaľ nie sú uvedené v samotnom texte Zmluvy o úvere. V zmluve je uvedená výška anuitnej splátky 56,43 Eur, termín splatnosti prvej anuitnej splátky 28.12.2015, počet anuitných splátok 108 a periodicita a termín splatnosti anuitnej splátky - mesačne, 25. deň kalendárneho mesiaca. Bod 2.5.3 OP popisuje anuitné splácanie, čo znamená, že úver je splácaný v pravidelných mesačných splátkach, výška každej splátky úveru je rovnaká s výnimkou poslednej splátky a skladá sa z časti splátky istiny úveru (amortizácia úveru) a časti pripadajúcej na platbu riadnych úrokov z úveru, pričom pomer výšky istiny a riadnych úrokov sa v priebehu splácania úveru mení. Banka bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania Zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytne spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, lehoty, podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny a úrokov vypočítaných na základe spotrebiteľského úveru. Žalobca poukazoval na rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-42/15 zo dňa 09.11.2016, ktorý tiež potvrdzuje argumentáciu žalobcu a vyplýva z neho, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu listiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny. Podrobný rozpis výšky, počtu a termínov každej splátky na čas pripadajúcu na istinu, úroky a iné poplatky, teda nie je povinnou náležitosťou úverovej zmluvy. Tiež nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Žalobca v tejto súvislosti poukazoval na rozhodnutia krajských súdov SR v obdobných veciach, pokiaľ ide o nevyhnutnosť uvádzať v zmluve o úvere splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, ako aj spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na istinu, úvery, resp. na poplatky. 14. Žalobca tiež nesúhlasí s tvrdením súdu prvej inštancie, že v zmluve je nesprávne uvedená ročná priemerná miera nákladov (RPMN), zákon nepožaduje uvádzať v zmluve konkrétny matematický výpočet RPMN a ani špeciálne v zmluve označovať predpoklady pre výpočet RPMN. Účelom je dosiahnuť zrozumiteľnosť zmluvy pre spotrebiteľa tak, aby bol schopný posúdiť rozsah svojho záväzku a žalobca má za to, že všetky náležitosti uvedené v zmluve v tejto súvislosti boli dostatočné. 15. Žalobca poukazoval na úpravu § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy, v zmysle ktorej nejde o neprijateľnú podmienku ak sa zmluvné podmienky týkajú hlavného predmetu plnenia a sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli individuálne dojednané. Ďalej poukazoval na úpravu § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorej, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi v zmysle § 1 ods. 1 vl. nar. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytovaní peňažných prostriedkov. Žalobca tvrdil, že dohodnutý poplatok nebol v rozpore s úpravou vl. nar. č. 87/1995 Z.z., ktorá sa na tento prípad vzťahovala, pričom za najvyššiu prípustnú výšku odplaty považovala odplatu, ktorá nesmie prevýšiť dvojnásobok úrokových mier úverov pre domácnosť zverejňovaných na webovom sídle Národnej banky Slovenska. Poplatok za úver ako zmluvná podmienka bol podľa žalobcu vyjadrený jasne a zrozumiteľne, spotrebiteľ sa mal možnosť s ním oboznámiť a žalobca má za to, že nepožaduje od spotrebiteľa v prípade poplatku žiadne neprimerané plnenie. 16. Žalobca tiež poukazoval na to, že nárok na zaplatenie úroku trvá od peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom spoplatnení, pričom poukazoval na príslušnú úpravu Obchodného zákonníka. Nesúhlasí s tvrdením súdu prvej inštancie, že žalobca nemal nárok na úrok z omeškania z nezaplatených úrokov z úveru pričom poukazoval na rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 4Cob/62/2007 zo dňa 27.03.2008, ktorý dáva za pravdu žalobcovi, pokiaľ ide o požadovanie úrokov z omeškania z nezaplatených úrokov z úveru. Pokiaľ by bol prijateľný záver súdu prvej inštancie, znamenalo by to, že v prípade omeškania dlžníkov s plnením (splnením) dlhu, ktorý pozostáva výlučne zo zmluvných úrokov, by veritelia nemali nárok na žiadnu zákonnú sankciu. 17. Žalobca napokon namietal aj proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorý povolil žalovanej splácať dlh v splátkach, pričom poukazoval na viaceré rozhodnutia krajských súdov SR, ktoré mu dávajú v tomto za pravdu. Poukazoval na to, že od podania žaloby na súd mala žalovaná možnosť prejaviť svoju snahu a záujem dlh uhrádzať a tým preukázať, že spláca dlh aspoň v takých splátkach, ktoré sú primerané jej finančným možnostiam, žalovaná však takto nepostupovala, poslednú úhradu uskutočnila pred predčasným zosplatnením úveru. 18. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila. 19. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec v zmysle § 378 ods. 1, § 380 a § 385 ods. 1 CSP v senáte bez nariadenia pojednávania, pretože dospel k záveru, že nie je potrebné doplniť, ale ani zopakovať dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie. Podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu oznámené na úradnej tabuli krajského súdu. 20. Po zhodnotení skutočností zistených predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav, pričom vykonal aj dokazovanie navrhované žalobcom, čo napokon žalobca v odvolaní ani nenamietal. Súd prvej inštancie správne postupoval aj pri aplikácii príslušnej právnej úpravy na zistený skutkový stav, keď vzhľadom k tomu, že v tejto veci ide o spor zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vychádzal z príslušnej úpravy § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka týkajúcej sa ochrany spotrebiteľov a Zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj z príslušnej úpravy Obchodného zákonníka týkajúcej sa úverovej zmluvy. 21. Odvolací súd však nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že úver poskytnutý žalovanej na základe vyššie uvedenej úverovej zmluvy je potrebné v zmysle § 11 písm. b) a d) Zák. č. 129/2010 Z.z. považovať za bezúročný a bez poplatku. Súd prvej inštancie k tomuto záveru dospel na základe právneho názoru, že úverová zmluva uzavretá medzi stranami sporu dňa 01.12.2015 neobsahovala základné náležitosti takejto zmluvy v zmysle § 10 ods. 2 písm. k) a l) Zák. č. 129/2010 v znení platnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, pretože neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a taktiež je v úverovej zmluve nesprávne uvedená RPMN vo výške 20,85%. 22. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) Zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch pre spotrebiteľov v znení platnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. 23. Podľa § 9 ods. 2 písm. l) Zák. č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. 24. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) Zák. č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) - l), s), z) a a). Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. 25. Súd prvej inštancie v odôvodnení cituje príslušné ustanovenia úverovej zmluvy a uvádza, že žalovaná sa poskytnutý úver zaviazala splácať v splátkach po 56,43 Eur mesačne po dobu 108 mesiacov so splatnosťou 25. deň kalendárneho mesiaca. Odvolací súd má za to, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere podpísaná v tomto prípade má náležitosti vyžadované zákonom ohľadne uvedenia výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Ako na to poukazoval aj žalobca v podanom odvolaní, v obchodných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy je vysvetlený podrobnejšie postup anuitného splácania úveru v mesačných splátkach, keď každá zo splátok úveru je rovnaká a skladá sa z časti splátky istiny úveru, z časti pripadajúcej na platbu úrokov z úveru a z časti pripadajúcej na poplatky. Z úpravy Zák. č. 129/2010 Z.z. nevyplýva povinnosť, aby v zmluve o úvere bola rozpísaná každá jednotlivá splátka tak, aby z nej bolo zrejmé koľko pripadá na istinu, koľko na úrok a iné poplatky. Žalobca v odvolaní správne ukázal aj na judikatúru Súdneho dvora EÚ v tejto oblasti, konkrétne na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15 (Home credit Slovakia a. s. proti Kláre Bíroovej), kde Európsky súdny dvor sa vyjadril k článkom 10 ods. 1 a 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere sa v spojení s čl. 3 písm. m) tejto smernice majú vykladať okrem iného tiež v tom zmysle, že Zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Povinnou náležitosťou úverovej zmluvy teda nie je podrobný rozpis výšky, počtu a termínov každej zo splátok na časť pripadajúcu na istinu, úroky a iné poplatky tak, ako to uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. 26. Odvolací súd tiež nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie v tom, že v úverovej zmluve je nesprávne uvedená RPMN vo výške 20,85 Eur, pričom súd prvej inštancie zrealizoval vlastný výpočet RPMN, ktorý podľa súdu mal predstavovať 19,66% a nie žalobcom udávanú RPMN vo výške 20,85%. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na to, že údaj o RPMN nepredstavuje iba údaj o úrokoch, ale údaj o celkových nákladoch úveru tak, aby sa spotrebiteľ vedel a mohol rozhodnúť pre konkrétny úver a porovnať ponuky viacerých poskytovateľov úveru. Náklady na úver predstavujú náklady, ktoré musí dlžník zaplatiť za požičané peniaze a okrem výšky úrokovej sadzby v percentách obsahujú aj poplatky, ktoré sú spojené s úverom (a to či už jednorázové, ktoré sa platia pri uzatváraní zmluvy - napr. poplatok za poskytnutie úveru, za sprostredkovanie a podobne, alebo pravidelné, ktoré sa platia spolu so splátkou úveru - poplatok za poistenie, poplatok za úverový účet a pod.). Odvolací súd má za to, že žalobca uviedol v úverovej zmluve údaj o RPMN správne, v súlade so zákonom, keď uviedol výšku RPMN 20,85% s tým, že bola vypočítaná za predpokladu, že úver bol vyčerpaný jednorázovo v plnej výške, že poplatky a úroková sadzba ostanú po celú dobu zmluvného vzťahu nezmenené a vychádzajúc z nasledovných parametrov uvedených v zmluve: výška anuitnej splátky, počet splátok a výška poplatku za poskytnutie úveru, pričom tiež uviedol, že priemerná RPMN ku dňu uzatvorenia tejto zmluvy je 15,55%. Právny názor súdu prvej inštancie, že v zmluve je nesprávne uvedená RPMN, považuje preto odvolací súd za nesprávny, ktorý navyše ani nie je náležite odôvodnený. 27. Odvolací súd nesúhlasí ani s postupom súdu prvej inštancie, ktorý od sumy 3.000,- Eur, čo bola v zmluve dohodnutá výška úveru odpočítal sumu 90,- Eur - poplatok za poskytnutie úveru s odôvodnením, že započítanie tohto poplatku oproti výške poskytnutého úveru považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, pričom tento poplatok navyše predstavuje neprijateľné zaťaženie pre spotrebiteľa, keďže za tento poplatok banka neposkytla skutočné protiplnenie. Odvolací súd nesúhlasí s tým, že poplatok za poskytnutie úveru dohodnutý v úverovej zmluve vo výške 90,- Eur predstavuje pri úvere poskytnutom vo výške 3.000,- Eur neprijateľnú zmluvnú podmienku a ani s tým, že za tento poplatok banka neposkytla skutočné protiplnenie. Za poplatok, za ktorý banka neposkytuje žiadne skutočné protiplnenie by bolo možné podľa názoru odvolacieho súdu považovať napríklad zmluvne dohodnuté poplatky za upomienku (15,- Eur za jednu upomienku), poplatok za výzvu na predčasné splatenie úveru (30,- Eur), ako aj poplatky za vedenie úverového účtu, pretože v týchto prípadoch sú dohodnuté len vo vlastnom záujme dodávateľa. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobca tieto poplatky, v žalobe vyúčtované v celkovej sume 60,- Eur, v tomto súdnom konaní neuplatňuje. Poplatok za poskytnutie úveru je vlastne dohodnutá odplata za to, že žalovanej úver vôbec bude poskytnutý, výška odplaty je v zmluve jasne dohodnutá tak, že spotrebiteľovi je táto výška jasná a zrozumiteľná už pri uzatváraní úveru. 28. Rovnako tak odvolací súd nesúhlasí so súdom prvej inštancie v tom, že žalobca ako veriteľ z úverovej zmluvy nemá nárok na úroky z omeškania z úrokov z úveru, ktoré žalobca ku dňu zosplatnenia úveru vyčíslil v sume 172,73 Eur. V prípade týchto úrokov z omeškania nejde o neprípustné úroky z úrokov ako to tvrdí súd prvej inštancie. Úroky z úveru predstavujú cenu požičaných peňazí, ktorú je dlžník povinný zaplatiť spolu so záväzkom vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky tak, ako to vyplýva aj z úpravy § 497 Obchodného zákonníka. Pokiaľ dlžník mešká s úhradou úroku, má veriteľ právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatných úrokov z úveru. Je potrebné rozlišovať úroky z úveru ako zmluvne dohodnutú cenu peňazí a úroky z omeškania ako sankciu za meškanie s úhradou záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy. Súd prvej inštancie citoval v odôvodnení svojho rozsudku aj § 506 Obchodného zákonníka upravujúci právo veriteľa pri omeškaní dlžníka odstúpiť od zmluvy a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu aj s úrokami. Ak je dlžník v omeškaní so splatením peňažného záväzku je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania, pričom súčasťou sumy vyplývajúcej z úverovej zmluvy, ktorú má dlžník vrátiť je nielen istina úveru, ale aj dohodnuté úroky. Ako už odvolací súd uviedol, nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie v tom, že úver uzavretý v tomto prípade je potrebné považovať za úver bezúročný a bez poplatkov. 29. Na základe uvedených záverov odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, že žalovanú zaviazal aj na zaplatenie 369,49 Eur na istinu úveru, pričom vychádzal z toho, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 3.000,- Eur, na tento úver zaplatila sumu 79,09 Eur (táto suma bola súčasťou 358,58 Eur zaplatených žalovanou žalobcovi), nesplatená istina úveru teda predstavuje sumu 2.920,91 Eur a súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť na istine 2.551,42 Eur. Rozdiel medzi súdom priznanej sumy na istine 3.551,42 Eur a nesplatenou istinou podľa vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu 2.920,91 Eur je 369,49 Eur na zaplatenie ktorej odvolací súd zaviazal žalovanú a to vrátane 5% úroku z omeškania ročne od 30.09.2016 do zaplatenia. Nakoľko odvolací súd nepovažoval úver poskytnutý žalovanej za úver bezúročný a bez poplatkov, zaviazal žalovanú aj na zaplatenie úroku z úveru vo výške 172,73 Eur tak, ako si žalobca tento úrok vyčíslil, pričom žalovaná proti vyčísleniu nenamietala, a keďže úrok z úveru predstavuje sumu, ktorou je žalovaná po predčasnom zosplatnení úveru žalobcovi povinná zaplatiť a je s úhradou svojho záväzku v omeškaní, je povinná zaplatiť úroky z úveru vo výške 172,73 Eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 30.09.2016 až do zaplatenia tak, ako si to žalobca uplatnil v návrhu. Napokon odvolací súd zaviazal žalovanú aj na zaplatenie nesplatenej časti poplatku z poistenia v sume 2,76 Eur, ide o poplatok, ktorý bol medzi zmluvnými stranami dohodnutý a žalobca má na jeho nesplatenú časť právo. 30. Po zhodnotení všetkých známych okolností prípadu odvolací súd súhlasí s postupom súdu prvej inštancie, ktorý s poukazom na § 232 CSP povolil žalovanej splácať priznanú sumu v splátkach po 100,- Eur mesačne pod hrozbou straty výhody splátok. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil osobné aj majetkové pomery žalovanej, navyše je možné prihliadnuť aj k tomu, že za predpokladu pravidelnej úhrady splátok by istinu úveru zaplatila žalovaná cca za 2 roky, pričom pôvodné splátky z úveru boli dohodnuté vo výške 56,43 Eur a úver mal byť splatený vrátane príslušenstva do 25.11.2024. 31. Podľa § 396 ods. 2 CSP rozhodol odvolací súd aj o zmene trov konania na súde prvej inštancie o ktorých rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi ako v spore úspešnej strane priznal nárok na náhradu trov prvostupňového konania proti žalovanej v rozsahu 100%. 32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods.1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v rozsahu 100%. O výške náhrady trov prvostupňového, ako aj odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 33. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).