Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24Sa/15/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200617 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6017200617.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v právnej veci žalobcu: Electra Works Limited, so sídlom Suite 6, Atlantic Suites, Europort Avenue, Gibraltár, právne zastúpený: Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Žižkova 7803/9, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, proti inému zásahu orgánu verejnej správy, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe, takto r o z h o d o l : Súd návrh na priznanie odkladného účinku žalobe z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca podal na tunajšom súde dňa 18.10.2017 žalobu, ktorou sa domáha v zmysle § 252 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) ochrany pred inými zásahmi orgánu verejnej správy, ktoré boli spôsobené konaním žalovaného v súvislosti so zaradením webového sídla žalobcu na zoznam zakázaných webových sídiel, ďalej podaním žiadosti žalovaného o vydanie príkazu na zamedzenie prístupu k webovým sídlam k sp. zn. 6Ntn/1/2017 a príkazu na zamedzenie vykonania platobnej operácie alebo platobnej služby k sp. zn. 6Ntn/6/2017 na Krajský súd v Banskej Bystrici, s tým, že následky zásahov do práv a právom chránených záujmov žalobcu naďalej pretrvávajú. 2. Podľa petitu žaloby žalobca navrhuje, aby súd vydal vo veci samej uznesenie: „Súd zakazuje žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu a ukladá mu povinnosť obnoviť stav pred zásahom tak, že žalovaný je povinný: - vyradiť webové sídlo J. zo zoznamu zakázaných webových sídiel do dvoch dní od doručenia rozhodnutia súdu, - o vyradení upovedomiť súdy, ku ktorým žalovaný podal žiadosti o vydanie príkazu na zablokovanie webového sídla J. a príkazu na zamedzenie vykonania platobnej operácie alebo inej platobnej služby v prospech účtu: Z.- je povinný bezodkladne požiadať Krajský súd v Banskej Bystrici o zrušenie príkazu č.p. 6Ntn/1/2017 zo dňa 11.08.2017 a príkazu č.p. 6Ntn/6/2017 zo dňa 18.09.2017. Žalovaný vykonal neoprávnený zásah tým, že požiadal Krajský súd v Banskej Bystrici o vydanie príkazu na zamedzenie prístupu k webovému sídlu J., ako aj o vydanie príkazu na zamedzenie vykonania platobnej operácie alebo platobnej služby v prospech účtu Z. Žalovaný je povinný vziať späť návrhy č. XXXXXX/XXXX a XXXXXXX/XXXX. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 100 %“. 3. Žalobca v žalobe uvádzal, že je právnickou osobou založenou podľa práva štátu Gibraltár a je oprávnený na základe platných licencií prevádzkovať hazardné hry prostredníctvom internetu na území Európskej únie. Žalovaný, ako orgán verejnej správy, nedodržal základné pravidlá správneho konania pri výkone dozoru v zmysle zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách (ďalej len „zákon o HH“). Namietal porušenie jeho práv garantované článkom 49 a článkom 56 zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), t.j. ohľadom slobody trhu EÚ a slobody usadzovania a slobody poskytovania služieb. Namietal porušenie postupu v tom, že žalobca nemal možnosť sa proti postupom žalovaného účinne brániť, najmä, ak mu nebola doručená zápisnica o vykonanom dozore zo dňa 14.07.2017. O tom, že žalovaný zaradil bez akejkoľvek súčinnosti so žalobcom webové sídlo J. prevádzkované žalobcom na Zoznam zakázaných webových sídiel v Slovenskej republike, sa žalobca dozvedel až dňa 24.08.2017 na základe jeho zablokovania. V nadväznosti na zaradenie webového sídla na Zoznam žalovaný požiadal Krajský súd v Banskej Bystrici o vydanie príkazu, na základe ktorého Krajský súd v Banskej Bystrici dňa 11.08.2017 vydal rozhodnutie č.p. 6Ntn/1/2017, ktorým vydal príkaz na zamedzenie prístupu k webovému sídlu J. adresovaný poskytovateľom elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb. Na základe ďalšej žiadosti zo dňa 04.09.2017 Krajský súd v Banskej Bystrici pod č.p. 6Ntn/6/2017 zo dňa 18.09.2017 vydal príkaz na zamedzenie vykonania platobnej operácie alebo inej platobnej služby v prospech konkrétneho účtu žalobcu. Namietal, že príkazy neboli žalobcovi doručené a dozvedel sa o nich len po zverejnení na internetových stránkach žalovaného. 4. Žalobca v žalobe ďalej namietal porušenie článku 35 ods. 1 Ústavy SR, t.j. zásah do práva podnikať, keď nezákonným zásahom mu bolo upreté právo podnikať v Slovenskej republike. Dôvodil, že v zmysle článku 7 ods. 2 a 5 Ústavy SR majú medzinárodné zmluvy prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Z dôvodu nadradenosti práva EÚ musia byť vnútroštátne právne predpisy v súlade so základnými slobodami EÚ vrátane slobody usadzovania (článok 49 ZFEÚ) slobody poskytovania služieb (článok 56 ZFEÚ) a slobody voľného pohybu kapitálu (článok 63 ZFEÚ). Tvrdil, že ustanovenie § 28 ods. 1 zákona o HH predstavuje obmedzenie slobody a slobody poskytovania služieb v rámci EÚ, pretože služby prevádzkovania hazardných hier prostredníctvom internetu v zmysle tohto ustanovenia podliehajú štátnemu monopolu. Rozporoval tiež súladnosť § 17 zákona o HH, v zmysle ktorého o udelenie licencie na prevádzkovanie hazardných hier na území SR môže požiadať len právnická osoba so sídlom na území SR, čo tiež nie je v súlade s článkom 49 a článkom 56 ZFEÚ. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-546/07 a ďalšie. 5. Žalobca zdôraznil, že Súdny dvor opakovane rozhodol, že pokiaľ bol v oblasti hazardných hier zriadený obmedzujúci režim, a tento režim je nezlučiteľný s článkom 56 ZFEÚ, jeho porušenie hospodárskym subjektom nemôže byť predmetom sankcií (rozsudky C-338/04, C-359/04 a ďalšie). Naposledy SD EÚ uvedené zopakoval a potvrdil v rozsudku C-49/16 dňa 22.06.2017 vo veci Unibet, v ktorom konštatoval, že neaplikovanie sankcií sa vzťahuje na všetky formy sankcií, pritom nezáleží, či ide o uvalenie trestnoprávnych alebo správnych sankcií za porušenie vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá je v rozpore s právom Európskej únie, čo podľa žalobcu zahŕňa aj zaradenie na Zoznam zakázaných webových sídiel, ako aj blokovanie ISP a PSP. 6. Žalobca v podanej žalobe zároveň navrhol, aby súd priznal žalobe odkladný účinok podľa § 258 SSP, nakoľko má za to, že napadnutým zásahom hrozí žalobcovi závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Napadnuté zásahy žalobcovi bránia vo vykonávaní podnikateľskej činnosti na základe platných licencií na území SR, čím mu vznikla a neustále narastá závažná hospodárska škoda, ako aj iná ujma. Navrhol, aby súd rozhodol, že sa odkladá účinnosť zaradenia webového sídla J. na zoznam zakázaných webových sídiel až do právoplatnosti rozhodnutia o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy. 7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uplatnil námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, pretože nie je nositeľom hmotnoprávnych oprávnení a povinností, ktorých výkonom malo dôjsť k neoprávnenému zásahu do práv a chránených záujmov žalobcu. Úkonom, ktorý bol spôsobilý uvedený zásah spôsobiť, bol príkaz na blokovanie webového sídla žalobcu, teda úkon subjektu odlišného od žalovaného, vydaný podľa § 15b zákona o HH. 8. Žalovaný poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 386/2016 Z. z. - novely zákona o HH, v ktorej je okrem iného uvedené, že podnikanie v oblasti hazardných hier je v EÚ vnímané ako špecifický druh služieb ekonomickej povahy, ktorý je vylúčený z pôsobnosti Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/EÚ o službách na vnútornom trhu. Hlavným zámerom pri vypracovaní predkladaného návrhu zákona bolo vytvorením efektívnejších pravidiel, priblížiť sa k takým právnym predpisom, ktoré nastavením nových podmienok podnikania v danej oblasti prispievajú k vyššej ochrane spotrebiteľa. Dôvodom prijatia novely bolo zvýšenie úrovne ochrany spotrebiteľov, hráčov a maloletých v oblasti hazardných hier a v nadväznosti na Odporúčanie európskej komisie vo sfére poskytovania služieb online hazardných hier a prehodnotenie a úprava sadzieb odvodov jednotlivých druhov hazardných hier. 9. Príprava novely zákona o hazardných hrách bola vypracovaná na základe Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2016-2020, pričom v návrhu zákona sa upravujú podmienky prevádzkovania hazardných hier, navrhuje sa nová inštitucionalizácia dozoru a posilnenie princípov zodpovedného hrania v záujme zvýšenia ochrany spotrebiteľov, hráčov a maloletých aj v nadväznosti na odporúčanie EK vo sfére poskytovania služieb online hazardných hier. 10. Článok 56 ZFEÚ zakazuje obmedzenia slobody poskytovať služby príjemcom v iných členských štátoch. Obmedzenia tejto základnej slobody sú prípustné iba v prípade, keď ide o mimoriadne opatrenia výslovne ustanovené v článkoch 51 a 52 ZFEÚ, alebo ak sú v súlade s judikatúrou Súdneho dvora opodstatnené z prevažujúcich dôvodov verejného záujmu. Súdny dvor vo viacerých rozhodnutiach uznal určité prevažujúce dôvody verejného záujmu, napr. ciele ochrany spotrebiteľa a predchádzanie podvodom a nabádaniu na mrhanie peniazmi pri hrách, ako aj všeobecnú potrebu zachovať verejný poriadok. Žalovaný poukázal na viaceré rozhodnutia Súdneho dvora v danej problematike. 11. Žalovaný zopakoval argumentáciu, ktorú uviedol v žiadosti o vydanie príkazu na zamedzenie prístupu k webovému sídlu, č. XXXXXXX/XXXX z 10.08.2017 a následne v žiadosti o vydanie príkazu na zamedzenie vykonania platobnej operácie alebo platobnej služby, č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 04.09.2017, podaných na Krajský súd v Banskej Bystrici, keď konštatoval, že zabránenie poskytovania nelegálnej ponuky prispeje k predchádzaniu vzniku patologického hráčstva, zvýši ochranu spotrebiteľa - hráča, najmä jeho osobných údajov a citlivých informácií, ktoré sú pri využívaní u nás nelicencovaných internetových hazardných hier vystavené zvýšenému riziku, poskytne zvýšenú ochranu ľahko zraniteľných skupín, a tiež ochranu zdravia. Internetové hazardné hry predstavujú obzvlášť zvýšené riziko pre mladistvých, z dôvodu ľahkej dostupnosti cez rozšírenú internetovú sieť a sťaženej regulácie zo strany štátu. Internetové hazardné hry bez licencie fungujú mimo kontrolu a reguláciu štátu, štát preto nevie zabezpečiť primeranú ochranu hráčom, napr. pred zneužitím osobných údajov, nesplnením deklarovaných pravidiel hry, nevyplatením výhier, prepadnutím vkladu, nekorektným správaním zo strany poskytovateľa. Taktiež dochádza k značným finančným únikom, keďže nelicencovaní prevádzkovatelia internetových hazardných hier neplatia odvody do štátneho rozpočtu. 12. Žalovaný poukázal na to, že Správny poriadok, ako všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na výkon dozoru podľa zákona o HH v zmysle § 57 ods. 2 písm. f) zákona o HH. Na úkony žalovaného v rámci dozoru nad poskytovaním zakázaných ponúk (výzva, zaradenie žalobcu na Zoznam, žiadosti žalovaného o vydanie príkazov súdu týkajúcich sa webových sídiel a platobných operácií) sa povinnosti určené Správnym poriadkom nevzťahujú. Zákon o HH, ani iný zákon neukladá povinnosť doručovať príkazy vydané súdom poskytovateľom zakázaných ponúk. Tvrdil, že postup žalovaného v súvislosti so zverejnením príkazov bol v súlade s § 15b ods. 13 zákona o HH. Zdôraznil, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom o HH a nie je jeho kompetenciou skúmať prípadný nesúlad platného a účinného zákona s právom EÚ. Žalovaný postupoval pri vykonávaní zákonného dozoru nad hazardnými hrami v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Zákon, ktorý určuje rozsah a spôsob konania žalovaného, ako aj štátneho orgánu, bol schválený v Národnej rade SR ako súladný s právom EÚ. 13. Žalovaný k návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby uviedol, že súd môže priznať odkladný účinok žalobe podanej na ochranu pred iným zásahom orgánu verejnej správy, len, ak by ním hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalovaný zastáva názor, že žalobca neuviedol žiadne konkrétne tvrdenia o hrozbe závažnej ujmy, na základe ktorých by bolo možné ustáliť mieru závažnej ujmy, ktorá podľa žalobcu hrozí. Žalovaný má za to, že priznanie odkladného účinku žalobe by bolo v rozpore s verejným záujmom, keďže v predmetnej veci ide o ne/ uplatňovanie ustanovení zákona o HH novelizovaných zákonom č. 386/2016 Z. z., ktorého hlavným dôvodom prijatia bola práve ochrana verejného záujmu. 14. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP; na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 15. Podľa § 252 ods. 1 SSP; žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. 16. Podľa § 254 SSP; žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami. 17. Podľa § 255 ods. 1 SSP; žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu iný zásah vykonal. 18. Podľa § 258 SSP; správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať žalobe odkladný účinok, ak by napadnutým iným zásahom podľa § 252 ods. 1 hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Na rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 186 až 189. 19. Podľa § 186 ods. 1 a ods. 2 SSP; nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy (1). Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (2). 20. Podľa § 187 ods. 3 SSP; o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou. 21. Podľa § 188 SSP; ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 22. Správny súd po zabezpečení si vyjadrenia žalovaného k návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe posudzoval splnenie zákonom stanovených podmienok v zmysle § 258 SSP. Najmä posudzoval, či tvrdeným napadnutým iným zásahom podľa § 252 ods. 1 SSP hrozí žalobcom závažná ujma a zároveň, či by priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom. 23. Účelom priznania odkladného účinku je paralyzovanie tvrdeného iného zásahu. Aby bolo možné žalobe priznať odkladný účinok, musel by žalobca konkrétnymi okolnosťami osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy. 24. Možnosť poskytnutia odkladného účinku rozhodnutím súdu má mimoriadny charakter, pretože správny súd pred vlastným rozhodnutím vo veci samej paralyzuje účinky nastoleného právneho stavu, o ktorom žalobca tvrdí, že ide o nezákonný zásah, na ktorý, pokiaľ nie je vyslovené, že ide o nezákonný zásah, a pokiaľ nedôjde k rozhodnutiu súdu o žalobe proti inému zásahu, treba hľadieť ako na právny stav zákonný. Takéto rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 258 SSP slovami o hroziacej závažnej ujme, zároveň priznanie odkladného účinku nesmie byť v rozpore s verejným záujmom. Je na žalobcovi, aby hroziacu závažnú ujmu súdu dostatočne osvedčil, a to preukázaním konkrétnych dôsledkov, nielen vo všeobecnej rovine. 25. Správny súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe, v zásade zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť tú ochranu subjektívnych práv, právom chránených záujmov žalobcov, ktorú by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho súdu vyhovujúce žalobe. 26. Správny súd v zhode so stanoviskom žalovaného zastáva názor, že v danom prípade by priznanie odkladného účinku nebolo v súlade s verejným záujmom, keďže zákon o HH bol novelizovaný práve z dôvodu ochrany verejného záujmu. Navyše, žalobca neosvedčil nepochybným spôsobom hrozbu závažnej ujmy ako vážnych nenapraviteľných následkov. 27. Pokiaľ sa žalobca domáha toho, aby súd v zmysle § 262 SSP zakázal žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu, t. j., aby žalovaný vyradil dotknuté webové sídlo zo Zoznamu zakázaných webových sídiel a aby uložil žalovanému požiadať Krajský súd v Banskej Bystrici o zrušenie príkazu č.p. 6Ntn/1/2017 zo dňa 11.08.2017 a príkazu č.p. 6Ntn/6/2017 zo dňa 18.09.2017, k tomuto správny súd poznamenáva, že, ak správnemu súdu neprináleží preskúmavať zákonnosť rozhodnutí súdov, t. j. ani rozhodnutia sudcu o vydanom príkaze v zmysle § 15b ods. 7, 8 zákona o HH, rozhodovať o ktorom patrí do pôsobnosti trestných súdov v zmysle § 4a ods. 1 zákona č. 166/2003 Z. z., potom správnemu súdu neprináleží posudzovať ani úkony Finančného riaditeľstva SR vedúce k vydaniu príkazu, ktoré žalovaný realizuje ako orgán dozoru nad poskytovaním zakázaných ponúk (§ 11 zákona o HH), v rámci novelou zákona o HH novoinštitucionalizovaného dozoru, a nie ako orgán verejnej správy. 28. Po preskúmaní návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný, pretože žalobca neosvedčil splnenie zákonom stanovených podmienok. Správny súd preto návrh zamietol podľa § 188 SSP v spojení s § 258 SSP. Poučenie: Uznesenie je právoplatné jeho doručením (§ 151 ods. 2 SSP). Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP.