Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/6/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200022 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6017200022.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej v právnej veci žalobcu: U.. E. Z., trvale bytom L. XX, XXX XX V. - Y. O. X., právne zastúpený: Mgr. Martin Berec, advokát, so sídlom Domus Petra, Pod Sokolice 1/B, 911 01 Trenčín, proti žalovaným: 1/ Prezident finančnej správy, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, 2/ Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v prvom rade č. 1644939/2016 zo dňa 27.10.2016, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a . II. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Viceprezident finančnej správy Finančného riaditeľstva SR Banská Bystrica dňa 14. 7. 2016 pod sp. zn. 1288511/2016 preložil podľa § 34 ods. 1 písm. a) zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 200/1998 Z. z.) dňom 26. júla 2016 mjr. U.. E. Z. na výkon štátnej služby na Colný úrad Bratislava. Súčasne menovaného odvolal dňom 25. júla 2016 z doterajšej funkcie v zmysle § 34 ods. 7 v spojení s § 33 ods. 2 zákona č. 200/1998 Z. z. Rozhodnutie osobne prevzal dňa 25. 7. 2016 mjr. U.. E. Z. (v procesnom postavení žalobca). 2. Proti hore uvedenému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodňoval formálnymi a faktickými vadami rozhodnutia. Podľa názoru žalobcu z napadnutého rozhodnutia nebolo zrejmé, ktorý orgán vo veci rozhoduje a aká je jeho funkčná príslušnosť vo veci konať a rozhodnúť, pričom sa odvolával na § 230 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z. 3. Ďalej z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, kto ho podpísal a akú funkciu alebo pracovné zaradenie táto osoba, ktorá podpísala rozhodnutie v zastúpení viceprezidenta finančnej správy zastáva, pričom sa odvolával na § 3 zákona č. 200/1998 Z. z. v spojení s rozkazom ministra financií Slovenskej republiky č. 1/2011. (§ 230 ods. 1, § 3, § 238 ods. 1 písm. b), § 230 ods. 2). Súčasne napadol znenie výrokovej časti rozhodnutia, kde podľa neho absentuje presné vymedzenie zákonných dôvodov, pre ktoré bolo napadnuté rozhodnutie vydané, a preto považuje samotný výrok za nepreskúmateľný. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, z akého dôvodu nebolo možné colníka previesť na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby alebo preložiť na tú istú alebo inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby, a to najmä vo vzťahu k dĺžke praxe colníka, jeho služobnému hodnoteniu a zdravotnému stavu (§ 33 ods. 1). Odvolával sa pritom na znenie § 230 ods. 2 ods. 3 zákona č. 200/1998 Z. z.. Zároveň napadol aj spôsob doručenia, ktorý bol podľa neho v rozpore s § 254 ods. 1 zákona č. 200/1198 Z. z., nakoľko rozhodnutie mu bolo dňa 25. 7. 2016 doručené na benzínovom čerpadle OMV na botanickej ulici v Bratislave bez toho, aby oznámenie bolo vyhlásené. 4. Z vyjadrenia Finančného riaditeľstva SR, útvaru viceprezidenta finančnej správy Bratislava, vyplýva, že predmetné rozhodnutie napadnuté odvolaním podpísala U.. C.. L. Y., na základe písomného poverenia zo dňa 8. 7. 2016 od C.. Y. P., viceprezidenta finančnej správy, a teda U.. C.. L. Y. mala oprávnenie na jeho zastupovanie, podpisovanie písomností v čase jeho neprítomnosti na obdobie od 11. júla 2016 do 14. júla 2016 v celom rozsahu práv a povinností patriacich do kompetencie viceprezidenta finančnej správy. Na základe vyššie uvedeného v tomto bode je finančné riaditeľstvo toho názoru, že U.. C.. L. Y. v čase neprítomnosti viceprezidenta finančnej správy ako ustanovený zástupca nadriadeného mohla podpísať napadnuté rozhodnutie viceprezidenta finančnej správy o preložení colníka Z. na Colný úrad V.. 5. Prezident finančnej správy, ako príslušný odvolací orgán podľa § 232 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, vo veci o odvolaní colníka U.. U.. E. Z. proti rozhodnutiu viceprezidenta finančnej správy číslo 1288511/2006 zo dňa 14. 7. 2006 rozhodol tak, že podľa § 232 ods. 4 zákona č. 200/1998 Z. z. odvolanie colníka mjr. U.. E. Z. zamietol a rozhodnutie viceprezidenta finančnej správy číslo 1288511/2006 zo dňa 14. 7. 2016 potvrdil. 6. Svoje rozhodnutie odôvodnil najmä tým, že prvostupňové rozhodnutie nesporne bolo vydané viceprezidentom finančnej správy, nakoľko v rozhodnutí je uvedený jeho titul, meno a priezvisko, funkcia, je opatrené okrúhlou pečiatkou so štátnym znakom Slovenskej republiky. Napadnuté rozhodnutie je podpísané v zastúpení. Poverenie na zastupovanie viceprezidenta finančnej správy v čase jeho neprítomnosti a prenos právomoci na podpisovanie písomnosti bol udelený v súlade s platným organizačným poriadkom Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky a čl. 8 ods. 6 Rozkazu ministra financií Slovenskej republiky č. 1/2011. Poverenie bolo udelené U.. C.. L. Y. v rozsahu práv a povinností patriacich do kompetencie viceprezidenta finančnej správy, a to odo dňa 11. 7. 2016 do 14. 7. 2016, ktoré v celom rozsahu prijala, čo potvrdila svojím podpisom. Prezident finančnej správy je toho názoru, že napadnuté rozhodnutie bolo podpísané oprávnenou osobou a v súlade so zákonom, keďže bolo podpísané ustanoveným zástupcom nadriadeného, ktorý mal oprávnenie napadnuté rozhodnutie vydať. 7. Rozhodnutie odvolacieho orgánu číslo 1644939/2016 zo dňa 27. 10. 2016 bolo žalobcovi doručené dňa 14. 11. 2016. 8. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote žalobu. Z petitu podanej žaloby vyplýva, že žalobca navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie a vec vrátiť viceprezidentovi na ďalšie konanie. 9. Žalobca v žalobe namietal, že odvolací orgán nesprávne vyhodnotil argumentáciu použitú v odvolacom konaní. Podľa žalobcu z rozhodnutia nižšieho stupňa nie je zrejmé, ktorý orgán vo veci rozhoduje a aká je jeho funkčná príslušnosť vo veci konať a rozhodnúť. Označenie orgánu, ktorý vo veci rozhoduje, nie je uvedené ani v uvádzajúcej vete, ani vo výroku rozhodnutia nižšieho stupňa. Namietal, že žalovaný v 1. rade pri vydaní napadnutého rozhodnutia nevzal do úvahy, že rozhodnutie nižšieho stupňa je napísané šablonovite, zmätočne, bez uvádzacej vety a považuje ho preto za nepreskúmateľné. Zároveň uviedol, že z rozhodnutia nižšieho stupňa nie je zrejmé, kto ho podpísal a akú funkciu alebo pracovné zariadenie takáto osoba zastáva, čo považuje za rozporné s § 230 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z. a teda má za to že predmetné rozhodnutie bolo podpísané neoprávnenou osobou, čo považuje za rozporné s § 3 zákona č. 200/1998 Z. z. 10. Podľa § 37 zákona 200/1998 Z. z. zákon rozlišuje 3 druhy zastúpenia: - zastúpenie vyplývajúce z vykonávanej funkcie (§ 37 ods. 1 písm. a), napr. zástupca riaditeľa odboru, viceprezident finančnej správy, zástupca vedúceho oddelenie, atď. - zastupovanie nadriadeného počas jeho neprítomnosti (§ 37 ods. 1 písm. a). - výkon dočasne neobsadenej funkcie nadriadeného (§ 37 ods. 1 písm. b). 11. V prípade zastupovania viceprezidenta finančnej správy pri vydávaní rozhodnutia nižšieho stupňa U.. C.. L. Y. by prichádzalo do úvahy zastupovanie podľa § 37 ods. 1 písm. a) zákona č. 200/1998 Z. z., avšak s ohľadom na ustanovenie § 220 a nasl. zákona č. 200/1998 Z. z. o zastupovaní nadriadeného muselo byť rozhodnuté vydaným rozhodnutím vo veci služobného pomeru a zástupcovi by musel byť od prvého dňa takéhoto zastupovania priznaný príplatok za zastupovanie nadriadeného podľa § 85 zákona č. 200/1998 Z. z., avšak táto skutočnosť nebola preukázaná. 12. Žalobca ďalej namietal, že vo výrokovej časti rozhodnutia absentuje presné vymedzenie zákonných dôvodov, pre ktoré bolo napadnuté rozhodnutie vydané, výrok sa obmedzuje len na paragrafový odkaz bez opisu samotného rozhodnutia vo veci spolu s uvedením skutkovej podstaty tak, aby zákonný dôvod vydania rozhodnutia nemohol byť zamenený za iný, čo považoval za rozporné s § 230 ods. 2 prvej vety zákona č. 200/1998 Z. z. 13. Zároveň mal za to, že odôvodnenie rozhodnutia nižšieho stupňa je nepreskúmateľné, nakoľko nie je možné zistiť, akou správnou úvahou sa správny orgán pri svojom rozhodovaní riadil, nakoľko v zmysle § 33 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z. pri ustanovení alebo vymenovaní colníka do funkcie sa súčasne prihliada na dĺžku odbornej praxe, závery služobného hodnotenia a zdravotný stav colníka. 14. Rozhodnutie nižšieho stupňa nezohľadňuje obsah ustanovenia § 34 ods. 1 písm. a) zákona č. 200/1998 Z. z., podľa ktorého sa colník v prípade, že v dôsledku organizačných zmien nemôže vykonávať doterajšiu funkciu, prevedie na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby a, ak to nie je možné, preloží sa na tú istú alebo na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo na iný orgán štátnej správy v oblasti colníctva. Žalobca má za to, že pri aplikácii hore uvedeného ustanovenia je správny orgán vždy povinný postupovať tak, aby dochádzalo k čo najmenšiemu zásahu do oprávnených záujmov colníka smerom k závažnejšiemu zásahu do týchto záujmov. 15. Žalobca ďalej namietal, že síce došlo k zrušeniu oddelenia medzinárodnej právnej podpory Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, avšak žalobca bol ustanovený do funkcie starší referent špecialista oddelenia medzinárodnoprávnej podpory finančného riaditeľstva Slovenskej republiky a táto funkcia zrušená nebola. 16. Podľa ustanovenia § 5 zákona č. 200/1998 Z. z. počet miest colníkov, v nadväznosti na pôsobnosť a organizačnú štruktúru orgánov štátnej správy v colníctve tvorí tzv. systematizácia v štátnej službe. Túto systematizáciu schvaľuje v zmysle § 5 ods. 3 citovaného zákona každoročne vláda Slovenskej republiky a jej súčasťou je aj objem finančných prostriedkov na služobné príjmy colníkov. 17. Rozhodnutie nižšieho stupňa nebolo žalobcovi oznámené zákonným spôsobom v zmysle ustanovenia § 254 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z., keďže bez vážneho dôvodu nedošlo k jeho vyhláseniu nadriadeným alebo inou poverenou osobou, ale mu bolo iba doručené dňa 25. 7. 2016 na benzínovom čerpadle OMV na Botanickej ulici v Bratislave v zalepenej obálke proti podpisu na doručenke jemu neznámymi osobami. 18. Žalovaný 2 vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť vo vzťahu k žalovanému 1 z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného 1, ktorá sa zakladá na právnej subjektivite a túto má v oblasti colníctva Finančné riaditeľstvo SR. Podľa jeho názoru prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané orgánom na to oprávneným, a teda neexistuje nedostatok právomoci správneho orgánu na jeho vydanie. Čo sa týka námietky, že prvostupňové rozhodnutie bolo podpísané v zastúpení viceprezidenta, tak to nemožno považovať za takú vadu, ktorá by mala vplyv na zákonnosť preskúmavaného prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu. Z vyššie uvedeného dôvodu má žalovaný 2 za to, že nemožno predmetnú žalobnú námietku žalobcu akceptovať. Zákonodarca, podľa jeho názoru, nevyžadoval pre prípad zastupovania nadriadeného počas jeho neprítomnosti formu rozhodnutia o tejto skutočnosti, ale postačovalo poverenie. Pokiaľ by zákonodarca mal za to, že o zastupovaní nadriadeného v čase neprítomnosti sa vydáva rozhodnutie, uviedol by to výslovne v texte § 37 ods. 1 písm. a) zákona č. 200/1998 Z. z. platného v čase vydávania prvostupňové rozhodnutia správneho orgánu, z ktorého vyplývalo, že colníka v stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe, ak s tým súhlasí, možno písomne poveriť na nevyhnutne potrebný čas, najdlhšie však na 1 rok, zastupovaním nadriadeného počas jeho neprítomnosti, ak zastupovanie nevyplýva z jeho funkcie. 19. Z obsahu poverenia viceprezidenta finančnej správy na zastupovanie jednoznačne vyplýva, že U.. C.. L. Y. bola poverená zastupovaním a podpisovaním písomností v čase neprítomnosti viceprezidenta finančnej správy C.. Y. P. v celom rozsahu práv a povinnosti patriacich do kompetencie viceprezidenta finančnej správy. Do kompetencie viceprezidenta finančnej správy nepochybne patrilo aj rozhodnutie o preložení žalobcu. 20. Z tohto dôvodu žalovaný 2 navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietnuť a priznať mu voči žalobcovi právo na náhradu trov konania podľa § 168 SSP. 21. Administratívny spis, vrátane spisu prvostupňového orgánu verejnej správy, predložil správnemu súdu žalovaný 2. Žalovaný 1, ktorému súd taktiež doručil žalobu, na výzvu súdu vyjadriť sa k žalobe a predložiť administratívny spis osobitne nereagoval. Vyjadrenie žalovaného 2 bolo podpísané prezidentom finančnej správy. 22. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu orgánov verejnej správy a po preskúmaní veci, dospel k záveru, že v danom prípade nedošlo k porušeniu zákona, ktoré by malo mať za následok zrušenie napadnutých rozhodnutí, preto žalobu žalobcu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 23. Keďže žalobca, a ani žalovaný nežiadali, aby správny súd na prejednanie veci nariadil ústne pojednávanie, správny súd nariadil verejné vyhlásenie rozsudku, pričom oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku (ďalej len VVR) bolo zverejnené spôsobom podľa § 137 ods. 4 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 23.08.2017 postupom podľa § 137 ods. 3 druhá veta SSP, a to vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia na úradnej tabuli súdu, keďže pri vyhlásení rozsudku neboli prítomní účastníci konania alebo verejnosť (po zverejnení miesta a času VVR, sa na VVR nedostavili), t. j. nevyužili právo zúčastniť sa ústneho verejného vyhlásenia rozsudku. V zmysle § 137 ods. 2 prvá veta SSP a § 137 ods. 3 prvá veta SSP; rozsudok správny súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky, v zásade ústne, čo závisí od skutočnosti, či pri jeho vyhlásení boli prítomní účastníci konania (aspoň jeden) alebo verejnosť. Správny súd považuje za irelevantné, či sa rozsudok vyhlasuje po pojednávaní, po nariadení VVR alebo po odročení pojednávania za účelom vyhlásenia rozsudku (§ 116 SSP). Nikdy by sa rozsudok nemal vyhlasovať do „prázdnej pojednávacej miestnosti“, preto v prípade ak pri vyhlasovaní rozsudku boli prítomní len sudcovia (senát), prípadne aj asistent, avšak žiadni účastníci konania alebo verejnosť, klasické ústne vyhlásenie rozsudku sa nahrádza vyhlásením rozsudku vo forme vyvesenia jeho skráteného písomného vyhotovenia na úradnej tabuli súdu (vrátane elektronickej, t. j. na webovej stránke súdu v zmysle § 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z. z.), pretože len tak je zabezpečená - realizovaná transparentnosť požiadavky, aby rozsudok bol vyhlásený vždy verejne. 24. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 25. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 26. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 27. Podľa § 3 zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov (ďalej aj „zákon o štátnej službe colníkov“) v orgáne štátnej správy v oblasti colníctva v mene štátu koná a rozhoduje vo veciach služobného pomeru podľa tohto zákona minister financií Slovenskej republiky (ďalej len "minister"), ak tento zákon neustanovuje inak, a v rozsahu ním ustanovenom ďalšie orgány (ďalej len "nadriadený"). 28. Podľa § 4 ods. 2 zákona o štátnej službe colníkov nadriadeným podľa tohto zákona je colník, ktorý je zaradený v stálej štátnej službe alebo dočasnej štátnej službe; to neplatí, ak ide o ministra, prezidenta finančnej správy (ďalej len "prezident"), viceprezidenta finančnej správy (ďalej len "viceprezident") alebo o nadriadeného colníkov zaradených mimo priameho výkonu štátnej služby uvedeného v § 86 ods. 5, ktorého právne postavenie ustanovuje osobitný predpis. 1aa) Nadriadený v ustanovenom rozsahu riadi, organizuje, kontroluje a hodnotí výkon štátnej služby podriadených colníkov. 29. Poznámka 1aa) v § 4 ods. 2 znie: § 11 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 151/2010 Z. z. 30. Podľa § 11 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe účinného v čase vydania napadnutých rozhodnutí (ďalej aj „zákon o štátnej službe“) (1) vedúci zamestnanec na účely tohto zákona je nadriadený štátny zamestnanec, ktorý je podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu oprávnený a) určovať a ukladať podriadenému štátnemu zamestnancovi úlohy na vykonávanie štátnej služby a dávať mu na tento účel pokyny, b) organizovať, riadiť, kontrolovať a hodnotiť vykonávanie štátnej služby podriadeného štátneho zamestnanca. (2) Vedúci zamestnanec, ktorý je na čele zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v cudzine, zabezpečuje jednotný výkon štátnej služby v prijímajúcom štáte. (3) Vedúci zamestnanec na účely tohto zákona je aj fyzická osoba, ktorej postavenie nadriadeného upravuje osobitný predpis a ktorá má k podriadenému štátnemu zamestnancovi oprávnenia podľa odseku 1. (4) Funkciu vedúceho zamestnanca k vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy, okrem veľvyslanca plní minister alebo vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy. (5) Funkciu vedúceho zamestnanca k veľvyslancovi plní vedúci služobného úradu v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo zahraničných vecí. (6) Funkciu vedúceho zamestnanca k odborníkovi ústavného činiteľa plní ten, pre koho odborník ústavného činiteľa plní úlohy. 31. Podľa § 220 zákona č. 200/1998 Z. z. účastníkmi konania sú colníci, colníci, ktorí skončili služobný pomer, alebo pozostalí po colníkoch, ak sa má konať o ich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach, ako aj iné osoby, ak tak ustanovujú osobitné predpisy. 32. Podľa § 254 zákona č. 200/1998 Z. z. v znení do 31.12.2016 Oznámenie a doručenie rozhodnutia (1) Rozhodnutie sa oznamuje colníkovi alebo inému účastníkovi konania vyhlásením, a ak to nie je možné, doručením jeho písomného vyhotovenia, ak ďalej nie je ustanovené inak. 33. Viceprezident finančnej správy rozhoduje v zmysle rozkazu ministra financií Slovenskej republiky číslo 1/2011 spojení s dodatkom číslo 3 zo dňa 26. 8. 2013 čl. 3 písm. f) rozhoduje o prevedení alebo preložení colníkov vo svojej ustanovovacej vecnej pôsobnosti podľa § 34 zákona. V zmysle čl. 8 (Spoločné ustanovenia) bod 6 rozkazu ministra financií Slovenskej republiky číslo 1/2011 ustanovený zástupca nadriadeného v čase neprítomnosti nadriadeného vykonáva personálnu právomoc nadriadeného v plnom rozsahu, ak nadriadený neurčil inak. 34. Podľa uvedeného rozkazu ministra financií Slovenskej republiky môže v čase neprítomnosti nadriadeného vykonávať jeho personálnu právomoc ustanovený zástupca. 35. V zmysle § 3 ods. 1 písm. g) zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva Ministerstvo schvaľuje ako ústredný štátny orgán v oblasti daní, poplatkov a colníctva vnútornú organizačnú štruktúru finančného riaditeľstva na návrh prezidenta finančnej správy; súčasťou vnútornej organizačnej štruktúry finančného riaditeľstva môže byť aj laboratórium a inštitút vzdelávania ako osobitné organizačné jednotky určené na plnenie úloh podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. 36. V zmysle čl. 4 ods. 3 Organizačného poriadku finančného riaditeľstva Slovenskej republiky prezident a vedúci služobného úradu písomne poverí spomedzi vedúcich zamestnancov v služobnom úrade svojho zástupcu, ktorý ho zastupuje v čase jeho neprítomnosti v rozsahu určenom v poverení. 37. Poverením číslo 1261202/2016 zo dňa 8. 7. 2016 C.. Y. P. viceprezident finančnej správy poveril U.. C.. L. Y. vedúcu oddelenia koordinácie záležitosti EU, útvaru viceprezidenta finančnej správy zastupovaním a podpisovaním písomnosti čase jeho neprítomnosti. Predmetné poverenie bolo vydané v zmysle organizačného poriadku Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky a čl. 8 ods. 6 Rozkazu ministra financií Slovenskej republiky číslo 1/2011 v znení neskorších dodatkov. 38. Žalobca v žalobe uviedol ako správny orgán dvoch žalovaných, hoci predmetom prieskumu je jedno rozhodnutie. Za orgán verejnej správy, resp. štátnej správy sa podľa § 3 zákona o štátnej službe colníkov považuje minister financií. Minister však v zmysle tohto ustanovenia zákonným písomným príkazom delegoval výkon štátnej správy na viceprezidenta. Prvostupňové rozhodnutie vydal ako prvostupňový orgán viceprezident. V zmysle § 232 zákona o štátnej službe colníkov je odvolacím orgánom najbližší nadriadený orgán, ktorý rozhodnutie vydal. Vzhľadom na hore uvedené nie je sporné, že ako odvolací orgán rozhodoval len prezident Finančného riaditeľstva SR, a nie Finančné riaditeľstvo SR. V danom prípade bola právomoc na rozhodovanie zverená viceprezidentovi a prezidentovi Finančného riaditeľstva SR prostredníctvom § 3 zákona o štátnej službe colníkov v spojení s rozkazom ministra. Vzhľadom k týmto skutočnostiam má správny súd za to, že v danom prípade mal byť žalovaným žalovaný 1, ako orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o odvolaní v zmysle § 180 ods. 1, 3 v spojení v § 32 ods. 2 SSP. Správny súd poznamenáva, že účastníctvo orgánu verejnej správy ako žalovaného sa odvíja od jeho administratívnej subjektivity, teda oprávnenia rozhodovať v rámci svojej pôsobnosti, a nie od právnej subjektivity. Preto žalovaným môže byť aj orgán, ktorý nemá právnu subjektivitu. 39. Finančné riaditeľstvo interným riadiacim aktom č. 62/2016 Rozhodnutím finančnej správy o vnútornej organizačnej štruktúre Finančného riaditeľstva SR v bode 1 číslo 4 s účinnosťou k 15. júlu 2016 v útvare viceprezidenta finančnej správy zrušil odbor medzinárodného zdaňovania a právnej podpory spolu s oddeleniami: a) oddelenie medzinárodného zdaňovania, b) oddelenie medzinárodnej právnej podpory. Je teda nesporné, že došlo k zrušeniu funkcie žalobcu, ktorý bol dňa 30.06.2014 ustanovený podľa § 33 ods. 1, 2 zákona č. 200/1998 Z. z. do funkcie starší referent špecialista oddelenia medzinárodnej právnej podpory, odboru medzinárodného zdaňovania a právnej podpory, útvaru viceprezidenta finančnej správy, Finančného riaditeľstva SR. 40. K žalobnej námietke týkajúcej sa výrokovej časti rozhodnutia viceprezidenta finančnej správy, správny súd zistil, že predmetné rozhodnutie je v súlade s § 230 ods. 2 prvej vety zákona o štátnej službe colníkov, nakoľko výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedeným ustanovením právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Zároveň z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že podkladom pre toto rozhodnutie boli organizačné zmeny na základe personálneho rozkazu prezidenta Finančnej správy č. 93/2016-1010702, ktorým došlo k zrušeniu funkcie, do ktorej bol ustanovený žalobca. 41. K žalobnej námietke týkajúcej sa porušenia § 3 zákona o štátnej službe colníkov, a to tým, že viceprezident delegoval svoju právomoc na ďalšiu osobu, ktorá nebola ministrom financií SR na toto určená, správny súd uvádza, že z organizačného poriadku Finančného riaditeľstva SR schváleného ministrom financií dňa 12. júla 2016 vyplýva z čl. 4 ods. 3, že prezident a vedúci služobného úradu písomne poverí spomedzi vedúcich zamestnancov v služobnom úrade svojho zástupcu, ktorý ho zastupuje v čase jeho neprítomnosti v rozsahu určenom v poverení. Vzhľadom k tejto skutočnosti a zásade, že „lex posterior derogat priori“ neskoršia norma ruší skoršiu normu, súd uvádza, že organizačný poriadok schválený ministrom financií v r. 2016 upravuje vzťahy nad rámec Rozkazu ministra financií č. 1/2011 zo dňa 22.12.2011, a teda žalobnú námietku považuje za nedôvodnú. 42. Z dôvodov vyššie uvedených nebolo možné žalobe priznať úspech. Žaloba je nedôvodná voči žalovanému 1 z vecných dôvodov a voči žalovanému 2 z dôvodu, že tento orgán verejnej správy napadnuté rozhodnutie nevydal. 43. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a contrario SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak má vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný, súd žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. 44. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednohlasne, t. j. pomerom hlasov 3:0 (podľa § 139 ods. 4 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednohlasne, t. j. pomerom hlasov 3:0 (podľa § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.