Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 2Scud/3/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200558 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015200558.6 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu, v právnej veci žalobcu: J.. V. W., nar. XX. H. XXXX, štátny občan ČR, bytom C. XXXX/XX, W. 7, H. T., zast. JUDr. Petrom Belicom, advokátom so sídlom AK Konventná 9, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 1100902/368360/2014/ON zo dňa 02. februára 2015, takto r o z h o d o l : Návrh na prerušenie konania z a m i e t a. Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Colný úrad Trnava, pobočka Colného úradu Piešťany (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“, alebo „správca dane“ alebo aj „colný úrad“) svojím rozhodnutím č. 1095862/1/289575/2014 zo dňa 24. júna 2014 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodnutím v zmysle § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej len „daňový poriadok“) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z.z.“ alebo „Daňový poriadok“) určil žalobcovi (ďalej aj „daňový subjekt“), základ spotrebnej dane z tabakových výrobkov za zdaňovacie obdobie 14. december 2010 v množstve 86 661 ks cigariet a vyrubil mu spotrebnú daň z tabakových výrobkov za zdaňovacie obdobie 14. december 2010 vo výške 7 047,27 Eur. Konštatoval, že žalobcovi vznikla daňová povinnosť na spotrebnej dani z tabakových výrobkov za zdaňovacie obdobie 14. december 2010 podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona č. 106/2004 Z.z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov (ďalej len „zákon č. 106/2004 Z.z.“) a podľa § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 106/2004 Z.z. je daňovým dlžníkom. Žalobcovi uložil povinnosť vyrubenú spotrebnú daň z tabakových výrobkov uhradiť do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový správny orgán konštatoval, že daňovému subjektu určil spotrebnú daň z tabakových výrobkov podľa pomôcok v zmysle § 42 v spojení s § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“). Colný úrad vyhotovil Protokol o určení dane podľa pomôcok zn. 25130/2011-5862 dňa 25. októbra 2011 a určil daňovému subjektu spotrebnú daň z tabakových výrobkov na základe pomôcok, ktoré mal k dispozícii, alebo ktoré si zaobstaral aj bez súčinnosti s daňovým subjektom, a to: - Postúpenie oznámenie Colného kriminálneho úradu Bratislava (ďalej aj „CKÚ“) zo dňa 09. marca 2011, - Zápisnica o vykonaní prehliadky iných priestorov alebo pozemkov zo dňa 14. decembra 2010, - odpoveď Colného kriminálneho úradu, oddelenie vyšetrovania, pracovisko Trenčín zo dňa 28. apríla 2011, - žiadosť o vyčíslenie výšky spotrebnej dane z tabakových výrobkov - odpoveď zo dňa 24. februára 2011. Predmetom určenia spotrebnej dane boli tabakové výrobky (kusové cigarety v množstve 86 661 ks), ktorých prítomnosť bola zistená Colný kriminálnym úradom Bratislava dňa 14. decembra 2010 pri prehliadke motorového vozidla Mercedes Sprinter, bielej farby, ev.č. P. XX-XX, imatrikulované v Českej republike, ktorého vodičom bol daňový subjekt. Vykonanou prehliadkou CKÚ Bratislava zistil, že na ložnej ploche vozidla Mercedes Sprinter sa nachádza 22 kartónových krabíc, ktorých obsah tvoria tabakové výrobky, voľne uložené kusové cigarety bez označenia. Prepočítaním voľne uložených kusových cigariet bol zistený ich presný počet - 86 661 ks cigariet, ku ktorým daňový subjekt nevedel predložiť písomné doklady na preukázanie pôvodu alebo spôsobu ich nadobudnutia v súlade so zákonom č. 106/2004 Z.z. Motorové vozidlo Mercedes Sprinter bolo odstavené pri garážach v obci M. Y. č. XXX, pri výkone prehliadky bol daňový subjekt prítomný. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že výzvou na podanie daňového priznania vyzval daňový subjekt na podanie daňového priznania a zaplatenie spotrebnej dane z tabakových výrobkov - kusových cigariet v množstve 86 661 ks, daňovému subjektu vysvetlil dôvod vzniku daňovej povinnosti, poskytol mu informácie o výške dane, ktorá mala byť uvedená v daňovom priznaní, identifikačné údaje platby a určil daňovému subjektu lehotu na podanie daňového priznania do 15 dní od doručenia výzvy. Následne daňový subjekt podal daňové priznanie, pričom v daňovom priznaní uviedol množstvo tabakových výrobkov, z ktorých sa platí daň 0 ks a výslednú daň 0,- Eur. Prvostupňový správny orgán vyzval daňový subjekt na odstránenie nedostatkov podania - opravu nepravdivých údajov a taktiež vyzval daňový subjekt, aby sa k podanému daňovému priznaniu vyjadril a nepravdivé údaje o množstve tabakových výrobkov, z ktorých vznikla daňová povinnosť a o výške dane pripadajúcich na toto množstvo opravil. V odpovedi na výzvu daňový subjekt uviedol, že daňové priznanie obsahuje pravdivé údaje vrátane údajov o množstve tabakových výrobkov a výške dane, pričom poukázal na to, že nie je daňovým dlžníkom a predmetné cigarety nikdy nemal v držbe. Vzhľadom k skutočnosti, že daňový subjekt výzve na odstránenie nedostatkov podania nevyhovel a nepravdivé údaje o množstve tabakových výrobkov, z ktorých vznikla daňová povinnosť a o výške dane pripadajúcej na toto množstvo neopravil, prvostupňový správny orgán podľa ustanovenia § 42 zákona č. 511/1992 Zb. pristúpil k určeniu dane podľa pomôcok. O určení dane podľa pomôcok prvostupňový správny orgán vyhotovil protokol, ktorým daňovému subjektu určil základ spotrebnej dane z tabakových výrobkov za zdaňovacie obdobie 14. december 2010 v množstve 86 661 ks cigariet a vyrubil spotrebnú daň z tabakových výrobkov za zdaňovacie obdobie 14. decembra 2010 vo výške 7 047,27 Eur. Správca dane konštatoval, že daňový subjekt nevyužil svoje oprávnenie a v lehote ustanovenej zákonom sa k protokolu písomne nevyjadril. V deň, ktorý správca dane určil ako deň prerokovania protokolu, sa daňový subjekt na colný úrad dostavil, prerokovania protokolu sa odmietol zúčastniť, nakoľko po nahliadnutí do spisu a vyhotovení fotokópií zo spisového materiálu odišiel. Colný úrad preto deň 24. november 2011 považoval za deň prerokovania protokolu ako i deň ukončenia určenia dane podľa pomôcok a dňom 25. novembra 2011 sa začalo vyrubovacie konanie. Na základe dostupných pomôcok colný úrad platobným výmerom na spotrebnú daň z tabakových výrobkov č. 28291/2011-5862 zo dňa 06. decembra 2011 vyrozumel daňový subjekt o určení dane podľa pomôcok, pričom platobný výmer bol daňovému subjektu doručený 30. decembra 2011. Na odvolanie daňového subjektu žalovaný ako odvolací orgán svojím rozhodnutím č. 1100902/165398/2012/KP zo dňa 27. decembra 2013 rozhodnutie správcu dane zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalovaný v pôvodnom zrušovacom rozhodnutí konštatoval, že v daňovom konaní vo veci vyrubenia dane došlo k procesnému pochybeniu spočívajúcemu v tom, že neprišlo k prerokovaniu protokolu. Po zrušení rozhodnutia prvostupňový správny orgán postupoval podľa zákona č. 563/2009 Z.z. (Daňový poriadok). Na základe ustanovenia § 49 ods. 1 Daňového poriadku správca dane vyzval daňový subjekt na písomné vyjadrenie sa k dodržaniu zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods. 5 Daňového poriadku. Doručil daňovému subjektu protokol o určení dane podľa pomôcok. Napriek tomu, že žalobca sa k výzve vyjadril, nenavrhol deň prerokovania protokolu. Tento bol následne určený na deň 17. júna 2014. K prerokovaniu pripomienok k nedodržaniu zákonných podmienok na použitie dane podľa pomôcok došlo dňa 17. júna 2014, pričom prvostupňový správny orgán konštatoval, že v zrušujúcom rozhodnutí žalovaný konštatoval, že podmienka na určenie dane podľa pomôcok uvedená v § 42 zákona č. 511/1992 Zb. bola splnená. Prvostupňový správny orgán bol pritom viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu. Námietky daňového subjektu prvostupňový správny orgán vyhodnotil ako námietky, ktoré nemajú vplyv na závery colného úradu uvedené v protokole, nakoľko daňový subjekt nepreukázal pôvod alebo spôsob nadobudnutia tabakových výrobkov v súlade so zákonom č. 106/2004 Z.z.. Daňový subjekt v podanom daňovom priznaní neopravil nepravdivé údaje o množstve tabakových výrobkov, z ktorého vznikla daňová povinnosť a o výške dane pripadajúcej na toto množstvo, i keď bol na to vyzvaný. Colný úrad pristúpil k určeniu dane podľa pomôcok, nakoľko bola splnená podmienka uvedená v § 42 zákona č. 511/1992 Zb. Na základe uvedených skutočností správca dane konštatoval, že daňovému subjektu vznikla daňová povinnosť na spotrebnej dani z tabakových výrobkov za zdaňovacie obdobie 14. december 2010 podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona č. 106/2004 Z.z. a podľa § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 106/2004 Z.z. sa stal daňovým dlžníkom, nakoľko nevedel, resp. nevie preukázať dôvody, na základe ktorých sa u neho tabakové výrobky - kusové cigarety v množstve 86 661 ks fyzicky nachádzali. Ako daňový dlžník bol povinný podľa § 13 ods. 3 zákona č. 106/2004 Z.z. podať daňové priznanie na množstvo tabakových výrobkov, z ktorého vznikla daňová povinnosť a zaplatiť daň pripadajúcu na toto množstvo. Vzhľadom k tomu, že daňový subjekt podal daňové priznanie, v ktorom uviedol množstvo tabakových výrobkov, z ktorých sa platí daň 0 ks a výslednú daň 0,- Eur, bolo povinnosťou colného úradu vyzvať daňový subjekt podľa § 41 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., aby sa k podanému daňovému priznaniu vyjadril a nepravdivé údaje o množstve tabakových, z ktorého vznikla daňová povinnosť a o výške dane pripadajúcej na toto množstvo, opravil. Keďže daňový subjekt výzve na odstránenie nedostatkov podania nevyhovel, je zrejmé, že podmienka na určenie dane podľa pomôcok bola splnená, a preto colný úrad v zmysle ustanovenia § 42 v spojení s § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. určil daň podľa pomôcok. Daň pripadajúca na 86 661 ks cigariet s dĺžkou tabakového povrzaca do 90 mm je suma 7 047,27 Eur, pričom pri výpočte dane bola použitá sadzba dane podľa zákona č. 106/2004 Z.z. v znení účinnom v čase zistenia týchto cigariet. Bola použitá minimálna sadzba dane 81,32 Eur na 1 000 ks z dôvodu, že tieto cigarety neboli balené v spotrebiteľských baleniach. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Žalovaný svojím rozhodnutím č. 1100902/368360/2014/ON zo dňa 02. februára 2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 74 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. odvolaniu daňového subjektu nevyhovel a napadnuté rozhodnutie Colného úradu Trnava č.1095862/1/2089575/2014 zo dňa 24. júna 2014 potvrdil. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaný konštatoval, že colnému úradu bolo Colným kriminálnym úradom Bratislava oznámené, že daňovému subjektu vznikla daňová povinnosť pripadajúca na 86 661 ks cigariet, ktoré sa nachádzali v 22 kartónových krabiciach, pričom prílohu takéhoto oznámenia tvorila aj úradný záznam, v ktorom je uvedený iný počet cigariet (85 884 ks). K žiadosti colného úradu o uvedenie presného počtu cigariet bolo colnému úradu oznámené, že dňa 14. decembra 2010 došlo len k predbežnému prepočítaniu voľne uložených cigariet a následne po prevezení cigariet do skladu Colného úradu Nitra v Komárne došlo ku končenému opätovnému prepočítaniu cigariet a ich počet bol ustálený na 86 661 ks. Pokiaľ daňový subjekt spochybňoval a odmietal držbu a vlastníctvo predmetných cigariet, žalovaný konštatoval, že s týmito námietkami sa vysporiadal v prvom zrušujúcom rozhodnutí. Ak daňový subjekt namietal, resp. spochybňoval skutočnosť, že v danom prípade ide o cigarety a zároveň, že nedošlo k odberu vzoriek, pri ktorých by bol prítomný a ani k laboratórnemu rozboru odvolacích vzoriek, žalovaný konštatoval, že právny zástupca daňového subjektu, ako aj sám daňový subjekt v predmetnom daňovom konaní sami nespochybňovali, že došlo k zisteniu tabakových výrobkov - cigariet. K odberu vzoriek z predmetných cigariet nedošlo, nakoľko takýto úkon nie je pre účely výpočtu spotrebnej dane potrebný. Irelevantná tak bola aj námietka odvolateľa, že nikde nebolo definované, či išlo o cigarety „krátke“ alebo o „dlhé“, nakoľko daň colný úrad vypočítal z počtu predmetných cigariet s použitím minimálnej sadzby. Vo vzťahu k námietke o nezákonnom postupe kukláčov žalovaný konštatoval, že táto vec nie je predmetom daňového konania. Pokiaľ daňový subjekt ako odvolateľ namietal neprípustnosť a nepoužiteľnosť dôkazov zistených pred určením miestne príslušného správcu dane, žalovaný konštatoval, že určenie miestnej príslušnosti je procesným úkonom a tento nemá žiaden vplyv na dôkazy, ktoré už boli zaobstarané Colným kriminálnym úradom Bratislava v trestnom konaní. Žalovaný mal za to, že zo strany prvostupňového colného úradu došlo k zákonnému postupu z dôvodu, že daňový subjekt nepodal daňové priznanie do troch pracovných dní nasledujúcich po vzniku daňovej povinnosti. Táto daňová povinnosť vznikla daňovému subjektu, u ktorého boli dňa 14. decembra 2010 zistené cigarety, ktoré sa u neho nachádzajú alebo sa nachádzali, pričom daňový subjekt nevedel preukázať pôvod a spôsob ich nadobudnutia v súlade so zákonom č. 106/2004 Z.z. Táto daňová povinnosť mu vznikla bez ohľadu na to, či nakladal alebo nakladá s tabakovými výrobkami ako vlastnými, a preto žalovaný považoval za irelevantné skúmať vlastnícke vzťahy, ktoré by sa mohli viazať k predmetným cigaretám. Žalovaný konštatoval, že prvostupňový správny orgán nebol povinný sa zaoberať prípadnou držbou cigariet, nakoľko držba nie je pojmovým znakom, ktorý používa zákon č. 106/2004 Z.z. Prvostupňový správny orgán v predmetnom daňovom konaní dostatočne preukázal, kto je daňovým dlžníkom a komu vznikla daňová povinnosť. Pokiaľ v minulosti bol zrušený prv vydaný platobný výmer, bolo tak z dôvodu procesného pochybenia prvostupňového správneho orgánu. Žalovaný mal za to, že prvostupňový správny orgán v súlade s právnym názorom odvolacieho orgánu v ďalšom konaní urobil všetky potrebné úkony na to, aby sa dňa 17. júna 2014 konalo na colnom úrade ústne pojednávanie, predmetom ktorého bolo prerokovanie pripomienok odvolateľa k protokolu. Žalovaný po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia colného orgánu dospel k záveru, že colný úrad postupoval v súlade s rozhodnutím odvolacieho orgánu zn. 1100902/165398/2012/KP, pripomienky odvolateľa k protokolu, ako aj námietky odvolateľa uvedené v odvolaní proti platobnému výmeru colného úradu zn. 1095862/1/289575/2014 zo dňa 24. júna 2012 boli irelevantné vo vzťahu ku skutočnosti, že v daňovom konaní bol odvolateľovi preukázaný vznik daňovej povinnosti, a to z dôvodu, že sa u neho dňa 14. decembra 2010 nachádzali kusové cigarety v počte 86 661 ks, ku ktorým odvolateľ nepredložil colnému úradu žiaden doklad, ktorý by preukazoval pôvod alebo spôsob ich nadobudnutia v súlade so zákonom, a teda že sa stal daňovým dlžníkom (§ 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 106/2004 Z.z.). Vzhľadom na to bol daňový subjekt povinný podať colnému úradu daňové priznanie do troch pracovných dní po vzniku daňovej povinnosti. Daňový subjekt daňové priznanie pritom podal až na základe výzvy colného úradu na podanie daňového priznania, odvolateľ ale podal nulové daňové priznanie a následne nevyhovel výzve colného úradu na opravu nepravdivých údajov v podanom daňovom priznaní. Colný úrad tak oprávnene v súlade s § 42 zákona č. 511/1992 Zb., pristúpil k určeniu dane podľa pomôcok, výsledkom čoho bolo vydanie platobného výmeru dňa 06. decembra 2011, o ktorom žalovaný rozhodol v odvolacom konaní tak, že vyslovil právny názor, že pred vydaním platobného výmeru bolo vykonané dostatočné dokazovanie, ktoré preukázalo, že odvolateľ sa stal daňovým dlžníkom, a preto bol povinný podať z predmetných cigariet daňové priznanie a zaplatiť mu spotrebnú daň, čo sa nestalo. Rozhodnutím colný úrad určil spotrebnú daň podľa pomôcok, toto rozhodnutie bolo z dôvodu procesnej chyby zrušené. V následnom konaní táto procesná vada bola odstránená. Daňový subjekt ani v ďalšom konaní nepredložil žiaden doklad, ktorým by preukázal pôvod alebo spôsob nadobudnutia predmetných cigariet v súlade so zákonom č. 106/2004 Z.z. a nenamietal také skutočnosti, ktoré by mali vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, žiadal aby súd žalobou napadnuté rozhodnutie v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zrušil v celom rozsahu a žalovaného zaviazal k náhrade trov konania. Žalobca v žalobe tvrdil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné z dôvodov nezákonnosti konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa nijako resp. nedostatočne nevysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, čo spôsobilo, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné a došlo k odňatiu práva žalobcu konať v daňovom konaní. Žalobca tvrdil, že správca dane pred vydaním napadnutého platobného výmeru konal v rozpore s § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. a neskôr aj v rozpore s § 24 ods. 2 Daňového poriadku, keď v konaní, ako aj rozhodnutí nedbal na to, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli čo najúplnejšie zistené. Žalobca namietal absenciu kontrolného vzorku, nakoľko ako daňový subjekt po zadržaní a ani následne nedostal tzv. kontrolnú vzorku. Žalobcovi nie je známe, či a kto vykonal laboratórny rozbor zadržaného obsahu krabíc, nie je zrejmé, kto rozhodol, že tieto zadržané veci sú vôbec cigarety. Nie je pritom vylúčené, že to bol subjektívny názor niektorých z „kukláčov“. Je možné, že sa jednalo len o cigaretové dutinky alebo filtre. Žalobca nebol upovedomený o úkone prepočítavania údajných cigariet, čo spôsobuje, že tento dôkaz nebol vykonaný v súlade so zákonom a nie je použiteľný. Žalobca tak isto namietal nepresné množstvo a nepresné zistenie veci, nakoľko 22 krabíc z auta bolo hromadne zmiešaných s krabicami zo skladu. Podľa názoru žalobcu v krabiciach boli neidentifikovateľné veci a ak to boli cigarety, boli to rôzne množstvá cigariet, ktoré sa pravdepodobne zmiešali a nemohlo tak byť hodnoverne určené množstvo kusov, ktoré mal mať daňový subjekt v aute a ani škoda nemohla byť správne vyčíslená. Žalobca poukázal na to, že pri zaistení neznámej veci dňa 14. decembra 2010 bolo voči nemu bezdôvodne použité násilie zo strany zasahujúcich „kukláčov“. Namietal tiež samotnú držbu tovaru, nakoľko 22 kusov krabíc do motorového vozidla naložil len na skúšku a chcel ich vyložiť späť do garáže. Jeho manipulácia s krabicami, ktorých obsah poznať nemohol, nevykazuje znaky držania tovaru, nakoľko sa všetko odohrávalo v uzavretom areáli, ktorý mu nepatril a ani ho nemal prenajatý. Jeho úmyslom bolo ešte pred príchodom „kukláčov“ odísť z areálu bez uvedených 22 krabíc. Ich obsah mu nebol známy a ani objektívne ich obsah nemohol poznať. V súlade s rozsudkom Európskeho súdneho dvora č. 6/64 z 15. júla 1964 (Costa) a rozsudkom Európskeho súdneho dvora č. 26/62 z 05. februára 1963 (Van Gend & Loos) mal za to, že uvedenie do voľného daňového obehu sa považuje za držanie tovaru podliehajúceho spotrebnej dani mimo režim s podmienkami oslobodenia od dane, pokiaľ spotrebná daň z tohto tovaru nebola vybratá podľa použiteľných právnych predpisov ES a vnútroštátnych predpisov. Zákon č. 106/2004 Z.z. pritom hovorí o akomkoľvek nakladaní s tabakovými výrobkami, ktoré neboli preukázateľne zdanené, a ktorých pôvod alebo spôsob nadobudnutia nemôže príslušná osoba preukázať v súlade s uvedeným zákonom, bez ohľadu na to, či nakladal alebo nakladá s tabakovými výrobkami ako vlastnými. Žalobca taktiež namietal že došlo k porušeniu § 68 ods. 3 Daňového poriadku, ktorý ustanovuje povinnosť prerokovať všetky pripomienky daňového subjektu. Zo zápisnice zo dňa 17. júna 2014 o ústnom pojednávaní pritom vyplýva, že všetky jeho pripomienky neboli colným úradom prerokované, čím došlo k porušeniu jeho procesných práv, najmä práva na riadne daňové konanie. Zdôrazni tiež, že správca dane bol právoplatne určený až rozhodnutím Colného riaditeľstva SR z 29. apríla 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09. mája 2011 a akékoľvek úkony vykonané za účelom obstarania dôkazov pred 09. májom 2011 sú vo veci neprípustné a nepoužiteľné a nemožno na ne prihliadnuť. Žalobca ďalej v žalobe namietal okrem držby tabakových výrobkov aj otázku vlastníckeho práva k cigaretám. Zdôrazňoval, že u neho daňová povinnosť nevznikla, je nepochybné, že on cigarety nevyrábal a ani ich nedával do obehu. Žalobca taktiež namietal, že významným pochybením správcu dane bola aj skutočnosť, že správca dane na dôvodnú žiadosť žalobcu o prerušenie konania daňové konanie neprerušil a predbežnou otázkou naďalej ostáva prebiehajúce vyšetrovanie vedené pod ČVS: CKU-205/5008-V-2010 pred Colným kriminálnym úradom v Bratislave, v ktorom konaní stále nie je ustálený skutkový stav. Ani správca dane tak nemôže tvrdiť, že u žalobcu sa nachádzali tabakové výrobky, ktorých pôvod, resp. spôsob nadobudnutia „údajne nevedel preukázať“. Žalobca pritom žiadal daňové konanie prerušiť až do momentu právoplatného skončenia vyššie uvedeného konania, ktoré je predbežnou otázkou v zmysle § 26 zákona č. 511/1992. Správca dane z nelogických a nepochopiteľných dôvodov daňové konanie neprerušil, odôvodnil svoje rozhodnutie o neprerušení skutočnosťou, že v daňovom konaní sa neskúma vlastníctvo tabakových výrobkov. Takýmto rozhodnutím správca dane významne pochybil, nakoľko zistený skutkový stav prostredníctvom vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní je jednoznačne podkladom pre rozhodnutie správcu dane, či na žalobcov prípad možno aplikovať právny režim § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 106/2004 Z.z. Bez jednoznačne zisteného skutkového stavu nemôže správca dane „de facto“ ani konať a následne rozhodnúť. Žalobca tak mal za to, že rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu je predčasné. Žalobca taktiež namietol obsah skutkových zistení správcu dane, ktorý daň žalobcovi vymeral na základe pomôcok, žalobca mal za to, že správca dane popisuje celú kauzu veľmi zjednodušene, tendenčne a v neprospech žalobcu. Poukázal na skutočnosť, že k žiadnemu prerokovaniu protokolu o určení dane podľa pomôcok nedošlo, nakoľko nikto z colného úradu s ním nejednal údajne z dôvodu, že príslušný pracovník mal byť na školení. Žalobcovi tiež nie je zrejmé, akú dôkaznú povinnosť pri určení výšky dane nesplnil, nakoľko daňové priznanie podal a správca dane tak nebol oprávnený určovať daň podľa pomôcok. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zdôraznil, že žalobné námietky žalobcu sú totožné s jeho námietkami uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu. Z uvedeného dôvodu žalobca odkázal na konštatované skutkové závery a právny stav uvedený v napadnutom rozhodnutí. Zdôraznil, že trvá na svojich skutkových a právnych vyjadreniach uvedených v napadnutom rozhodnutí. Navrhol, aby konajúci súd po preskúmaní veci žalobu zamietol v celom rozsahu. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 240 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Žalobca na pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu zotrval na podanej žalobe, odkázal na žalobné dôvody. Navrhol, aby súd podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. konanie prerušil, nakoľko sa rieši otázka, ktorá má význam pre súdne konanie. Touto otázkou je skutočnosť, že trestné konanie vedené voči žalobcovi nie je právoplatne skončené. Pre rozhodnutie o žalobe proti napadnutému rozhodnutiu je podstatná skutočnosť, že v trestnom konaní doposiaľ nie je ustálený skutkový stav a nie je preukázané, či sa vôbec u žalobcu nachádzali tabakové výrobky, ktorých pôvod alebo spôsob nadobudnutia žalobca nevedel preukázať. Navrhol napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť a žalovaného zaviazať k náhrade trov konania. Zástupca žalovaného na pojednávaní v celom rozsahu zotrval na stanovisku uvedenom v písomnom vyjadrení a žiadal, aby súd žalobu zamietol. Predložil fotodokumentáciu z colného skladu, vyhotovenú po vydaní napadnutého rozhodnutia, ktorú listinu žalobca namietol, nakoľko nie je zrejmé, či sa jedná o tovar, ktorý bol u žalobcu zaistený. Z administratívneho spisu súd zistil, že Colný kriminálny úrad Bratislava pod ČVS: CKÚ-78/5008-V-2010 dňa 9. marca 2011 podľa § 3 zákona č.106/2004 Z.z. oznámil Colnému úradu v Trnave skutočnosti nasvedčujúce vzniku daňovej povinnosti podľa § 12 ods.2 písm.a) zákona č.106/2004 Z.z.. Podľa oznámenia bolo pri prehliadke iných priestorov zaistených 86 661 kusových cigariet bez označenia. Podľa zápisnice o vykonaní prehliadky iných priestorov táto bola vykonaná dňa 14. decembra 2010 o 17:11hod u žalobcu v dodávkovom vozidle Mercedes Sprinter, ev.č.: P nachádzajúcom sa na pozemku v obci M. Y. č.XXX W. X.. Na ložnej ploche motorového vozidla sa nachádzalo 31 kartónov s označením USA Cigarette 12000“, išlo o dutinky s filtrom bez tabaku. Taktiež sa na ložnej ploche nachádzalo 29 kartónových krabíc s označením „USA Cigarette 10000“, išlo o dutinky s filtrom bez tabaku v presne nezistenom množstve. Zároveň sa vo vozidle nachádzalo 22 kusov krabíc z kartónu s cigaretami bez balenia a bez označenia v presne nezistenom množstve. Podľa Úradného záznamu CVS: CKÚ-78/5008- V-2010 pri prehliadke iných priestorov zistené cigarety z dôvodu poveternostných podmienok nebolo možné spočítať na mieste. Ich spočítanie bolo vykonané 14. decembra 2010 v priestoroch Colného kriminálneho úradu Bratislava, pričom bolo zistené, že v 22 ks kartónových krabíc bolo celkovo 85 844 ks cigariet. Colný úrad Trnava listom pod č. 11151/2011-5862 zo dňa 15. apríla 2011 požiadal o doplnenie podania - odstránenie rozporu v počte zistených kusových cigariet. V nadväznosti na túto žiadosť CKÚ oznámil, že pôvodne došlo k predbežnému prepočítaniu cigariet, po ich prevezení do skladu Colného úradu Nitra v Komárne boli cigarety s konečnou platnosťou opätovne prepočítané a bol ustálený ich počet na 86 661 kusov. Potrebná daň pripadajúca na uvedený počet cigariet bola stanovená na 7.047,27 Eur. Pri cigaretách tabakového povrazca 90 mm bola použitá minimálna sadzba dane 81,32 Eur/1000 kusov, nakoľko cigarety neboli balené v spotrebiteľských baleniach. Na žiadosť Colného úradu Trnava Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č.15902/2011-1423 určilo pre žalobcu na účely daňového konania vo veci podozrenia z porušenia zákona č.106/2004 Z.z., ako aj v konaniach s tým súvisiacich, za miestne príslušného správcu dane Colný úrad Trnava. Rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa 9. mája 2011. Colný úrad Trnava, pobočka Colného úradu Piešťany, ako miestne príslušný správca dane podľa vyššie uvedeného rozhodnutia Colného riaditeľstva Slovenskej republiky pod č.14849/2011-5862 dňa 26. mája 2011 vyzval žalobcu k podaniu daňového priznania, poskytol daňovému subjektu informáciu o výške dane, ktorá má byť uvedená v daňovom priznaní. Na podanie daňového priznania správca dane určil žalobcovi lehotu 15 dní odo dňa doručenia výzvy. Zároveň žalobcu poučil o tom, že ak nepodá daňové priznanie v lehote určenej vo výzve, správca dane je podľa § 42 zákona č.511/1992 Zb. oprávnený určiť daň podľa pomôcok, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si sám obstará, a to i bez súčinnosti s daňovým subjektom. Žalobca dňa 20. júna 2011 podal daňové priznanie k spotrebnej dani z tabakových výrobkov, v ktorom uviedol počet cigariet 0 ks a daň 0 Eur. Správca dane žalobcu vyzval na odstránenie nedostatkov podania - opravu nepravdivých údajov v podanom daňovom priznaní, nakoľko uviedol nepravdivé údaje o množstve tabakových výrobkov, z ktorých mu vznikla daňová povinnosť, ako aj o výške dane pripadajúcej na toto množstvo. Žalobca v následnom stanovisku zdôraznil, že ním podané daňové priznanie obsahuje pravdivé údaje. Uviedol tiež, že on sa nikdy daňovým dlžníkom nikdy nestal a predmetné cigarety nemal v držbe. Z administratívneho spisu tiež vyplýva, že podaním doručeným správcovi dane dňa 1. augusta 2011 žalobca ako daňový subjekt žiadal, aby správca dane podľa § 25 zákona č.511/1992 Zb. daňové konanie prerušil do dňa právoplatného skončenia trestného konania vedeného pred Colným kriminálnym úradom v Bratislave pod ČVS: CKÚ-205/5008-V-2010, ktoré bolo podľa názoru žalobcu predbežnou otázkou podľa § 26 zákona č.511/1992 Zb.. Po odstránení nedostatkov podania žiadal o prerušenie konania podľa § 25a zákona č.511/1992 Zb.. Rozhodnutím č.23793/2011-5862 správca dane návrhu žalobcu na prerušenie konania nevyhovel a daňové konanie neprerušil, nakoľko mal zato, že konanie vedené pred CKÚ Bratislava nie je konaním o predbežnej otázke, nakoľko ide o konanie o podozrení zo spáchania trestného činu a toto konanie nemá vplyv na vznik daňovej povinnosti. Podľa protokolu o určení dane podľa pomôcok č.25130/2011-5862 správca dane určil žalobcovi spotrebnú daň z tabakových výrobkov podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie 14. december XXXX, pričom daň pripadajúca na 86 661 kusov cigariet s dĺžkou tabakového povrazca do 90 mm je suma 7.047,27 Eur. Na výpočet dane bola použitá minimálna sadzba 81,32 Eur/1000ks, nakoľko cigarety neboli balené v spotrebiteľských baleniach. Ako pomôcky boli použité: 1/ Postúpenie oznámenia CKÚ Bratislava zo dňa 9. marca 2011, 2/ Zápisnica o vykonaní prehliadky iných priestorov alebo pozemkov zo dňa 14. decembra 2011, 3/ Odpoveď Colného kriminálneho úradu, Oddelenie vyšetrovania, pracovisko Trenčín, zo dňa 28. apríla 2011, 4/ Žiadosť o vyčíslenie výšky spotrebnej dane z tabakových výrobkov - odpoveď, zo dňa 24. februára 2011. Správca dane vyzval daňový subjekt, aby sa dostavil na prerokovanie protokolu a aby sa k protokolu vyjadril. Z úradného záznamu zo dňa 24. novembra 2011 vyplýva, že žalobca ako daňový subjekt so svojim právnym zástupcom sa na prerokovanie protokolu dostavili, odišli však bez prerokovania protokolu a protokol bol podpísaný iba colníkmi, ktorí sa zúčastnili na činnostiach súvisiacich s určením dane podľa pomôcok. Colný úrad Trnava, pobočka colného úradu Piešťany vydal pod č.28291/2011-5862 dňa 6. decembra 2011 platobný výmer na spotrebnú daň tabakových výrobkov, ktorý žalobcovi ako daňovému subjektu určil základ spotrebnej dane z tabakových výrobkov za zdaňovacie obdobie 14. decembra 2011 v množstve 86 661 kusov cigariet a vyrubil mu spotrebnú daň za uvedené obdobie vo výške 7.047,27 Eur. Rozhodnutie bolo žalobcovi ako aj jeho právnemu zástupcovi doručené dňa 30. decembra 2011. Na odvolanie žalobcu žalovaný svojím rozhodnutím č.1100902/165398/2012/ KP zo dňa 27. decembra 2013 odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Dôvodom pre zrušenie rozhodnutia bolo procesné pochybenie správcu dane spočívajúce v tom, že neprišlo k prerokovaniu protokolu. K ukončeniu určenia dane podľa pomôcok prerokovaním s daňovým subjektom alebo jeho právnym zástupcom neprišlo a teda nemohlo ani začať vyrubovacie konanie. Žalovaný uložil správcovi dane, aby v ďalšom konaní prerokoval so žalobcom protokol o určení dane podľa pomôcok a v závislosti od výsledkov prerokovania protokolu postupoval spôsobom ustanoveným všeobecne záväzným právnym predpisom. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu, že správca dane nebol oprávnený určiť daň podľa pomôcok žalovaný konštatoval, že k takémuto postupu bol správca oprávnený, nakoľko daňový subjekt na základe výzvy colného úradu neodstránil chyby v podanom daňovom priznaní. Po zrušení prv vydaného platobného výmeru správca dane vyzval daňový subjekt, aby sa písomne vyjadril k dodržaniu zákonných podmienok na použitie spôsobu určenia dane podľa pomôcok a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods.5 Daňového poriadku. Po vyjadrení žalobcu správca dane určil žalobcovi deň prerokovania pripomienok. K prerokovaniu pripomienok došlo dňa 17. júna 2014. Následne správca dane svojím rozhodnutím č.1095862/1/289575/2014 zo dňa 24. júla 2014 opätovne určil žalobcovi základ spotrebnej dane z tabakových výrobkov za zdaňovacie obdobie 14. decembra 2011 v množstve 86 661 kusov cigariet a vyrubil mu spotrebnú daň za uvedené obdobie vo výške 7.047,27 Eur. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 1. júla 2014 a jeho právnemu zástupcovi dňa 30. augusta 2014. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím. Podľa § 244 ods.1 O.s.p, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 247 ods.1, 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 250j ods.1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. Podľa § 3 zákona č.106/2004 Z.z., správu dane vykonáva colný úrad, pričom jeho miestna príslušnosť sa riadi, ak ide o právnickú osobu, jej sídlom a ak ide o fyzickú osobu, jej trvalým pobytom; ak nemožno takto určiť miestnu príslušnosť alebo ak je to pre výkon správy dane účelnejšie, určí ju Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len "colné riaditeľstvo"). Colné riaditeľstvo môže pre odštepný závod, inú organizačnú zložku alebo prevádzkareň právnickej osoby alebo fyzickej osoby určiť miestnu príslušnosť aj inak, ak je to pre výkon správy dane účelnejšie. Podľa § 4 ods.1 zákona č.106/2004 Z.z., predmetom dane sú tabakové výrobky vyrobené na daňovom území, dodané na daňové územie z iného členského štátu alebo dovezené na daňové územie z územia tretieho štátu. Podľa § 5 ods.4, 5, 7 zákona č.106/2004 Z.z., (4) Základom dane pri cigaretách je počet kusov cigariet v spotrebiteľskom balení cigariet a cena cigariet uvedená na kontrolnej známke, ak tento zákon neustanovuje inak. (5) Na účely výpočtu dane sa za jeden kus cigarety považuje tabakový povrazec dĺžky do 90 mm vrátane; každých aj začatých 90 mm dĺžky tabakového povrazca sa na účely výpočtu dane považuje za ďalší kus cigarety. Do dĺžky tabakového povrazca sa nezapočítava filter a náustok. (7) Daň z cigariet sa vypočíta ako súčet špecifickej časti dane a percentuálnej časti kombinovanej sadzby dane. Špecifická časť dane sa vypočíta ako súčin počtu kusov cigariet v spotrebiteľskom balení cigariet a špecifickej časti kombinovanej sadzby dane prepočítanej na kus cigarety. Podľa § 6 ods.3 zákona č.106/2004 Z.z., minimálna sadzba dane z cigariet je 81,32 eur/1 000 kusov s výnimkou podľa § 44f ods. 5. Podľa § 11 ods.2 písm.a) zákona č.106/2004 Z.z., daňová povinnosť vzniká aj dňom zistenia tabakových výrobkov, ktoré sa nachádzajú alebo sa nachádzali u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ak táto právnická osoba alebo fyzická osoba nevie preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia tabakových výrobkov v súlade s týmto zákonom, a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s tabakovými výrobkami ako vlastnými. Podľa § 11 ods.3 zákona č.106/2004 Z.z., za deň zistenia skutočností podľa odseku 1 písm. d) a e) a odseku 2 písm. a) a c) sa považuje deň, keď tieto skutočnosti zistil colný úrad. Podľa § 12 ods.2 písm.a) zákona č.106/2004 Z.z., daňovým dlžníkom pri vzniku daňovej povinnosti podľa § 11 ods. 2 je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nevie preukázať v súlade s týmto zákonom pôvod alebo spôsob nadobudnutia tabakových výrobkov u nej zistených, ktoré sa u nej nachádzajú alebo sa nachádzali, a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s tabakovými výrobkami ako vlastnými. Podľa § 13 ods.1-3 zákona č.106/2004 Z.z., (1) Zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Ak je daňovým dlžníkom prevádzkovateľ daňového skladu, prevádzkovateľ tranzitného daňového skladu, prevádzkovateľ daňového skladu pre zahraničných zástupcov alebo ak je daňovým dlžníkom oprávnený príjemca, ktorý v rámci podnikania opakovane prijíma tabakové výrobky v pozastavení dane z iného členského štátu, je povinný najneskôr do 25. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mu vznikla daňová povinnosť, podať colnému úradu daňové priznanie vyhotovené podľa vzoru ustanoveného všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 42 ods. 3 a v rovnakej lehote zaplatiť daň. Daňové priznanie je povinný podať aj za zdaňovacie obdobie, v ktorom mu daňová povinnosť nevznikla. (3) Daňový dlžník neuvedený v odseku 2 je povinný podať colnému úradu daňové priznanie najneskôr do troch pracovných dní nasledujúcich po dni vzniku daňovej povinnosti a v rovnakej lehote zaplatiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 41 ods.1, 2 zákona č.511/1992 Zb., (1) Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného priznania alebo hlásenia alebo súhrnného výkazu a dokladov predložených daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. (2) Vo výzve daňovému subjektu určí správca dane primeranú lehotu na vyjadrenie, ktorá nesmie byť kratšia ako pätnásť dní, a poučí ho o následkoch spojených s neodstránením pochybností alebo nedodržaním určenej lehoty. Podľa § 42 zákona č.511/1992 Zb., ak nebolo podané daňové priznanie alebo hlásenie v lehote podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, správca dane vyzve daňový subjekt na jeho podanie. Správca dane je oprávnený v prípade nepodania daňového priznania alebo hlásenia v lehote podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona určiť daň podľa pomôcok (§ 29). Ak nebolo podané daňové priznanie alebo hlásenie ani v lehote určenej vo výzve správcu dane alebo ak neboli odstránené chyby v podanom daňovom priznaní alebo hlásení, správca dane je oprávnený určiť daň podľa pomôcok (§ 29), ktoré má k dispozícii alebo ktoré si sám zaobstará, a to i bez súčinnosti s daňovým subjektom. Správca dane o určení dane vyhotoví protokol o určení dane podľa pomôcok, pričom postupuje podľa § 15 ods. 2 piatej vety. Protokol o určení dane podľa pomôcok nevyhotovuje správca dane, ktorým je obec; v týchto prípadoch pomôcky, ktoré boli použité, ako aj určenie dane sa uvedú v odôvodnení rozhodnutia. Podľa § 29 ods.6 zákona č.511/1992 Zb., ak nesplní daňový subjekt pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daňovú povinnosť správne určiť a daň sa neurčí ani podľa odseku 5, alebo ak daňový subjekt vykonal úkony, ktoré svojím obsahom alebo účelom odporovali osobitnému predpisu alebo ho obchádzali a ktorých dôsledkom je zníženie základu dane, alebo v prípadoch podľa § 15 ods. 2, je správca dane pri určovaní daňovej povinnosti oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Takýmito pomôckami môžu byť najmä listiny, výpisy z verejných záznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky a výpovede svedkov v iných daňových veciach, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, ako aj jemu podobných daňových subjektov. Podľa § 15 ods.13 zákona č.511/1992 Zb., daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane podľa pomôcok (§ 29 ods. 6) je ukončené dňom prerokovania protokolu s daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane dohodou je ukončené dňom spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5). Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu alebo dňom nasledujúcim po dni spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa začína vyrubovacie konanie (§ 44); to neplatí, ak správca dane, ktorým je colný úrad, daňovou kontrolou zistí, že daňovému subjektu, ktorý nemá povinnosť podávať daňové priznanie podľa osobitných zákonov, za kontrolované zdaňovacie obdobie daňová povinnosť nevznikla. Doručenie protokolu podľa odseku 12 alebo spísanie zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa považuje za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2). Ak sa vykonáva daňová kontrola na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní (odsek 3), za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2) sa považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly. Podľa § 25a zákona č.511/1992 Zb., správca dane môže konanie prerušiť, najmä ak sa začalo konanie o predbežnej otázke (§ 26) alebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia. Podľa § 26 zákona č.511/1992 Zb., (1) Ak sa v daňovom konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol príslušný orgán, je správca dane takýmto rozhodnutím viazaný. Inak si môže správca dane o takejto otázke urobiť úsudok alebo dať príslušnému orgánu podnet na začatie konania. (2) Správca dane si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kým bol spáchaný trestný čin alebo priestupok, alebo o osobnom stave občana, ak je to v pôsobnosti iného orgánu. Podľa § 165b ods.1 Daňového poriadku, daňové konanie začaté podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov sa dokončí podľa zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 48 ods.1, Daňového poriadku, správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt a) nepodá daňové priznanie ani na výzvu správcu dane, b) nesplní povinnosť v lehote určenej správcom dane vo výzve na odstránenie nedostatkov daňového priznania a správca dane nezačal daňovú kontrolu. Podľa § 48 ods.2 Daňového poriadku, správca dane oznámi daňovému subjektu určovanie dane podľa pomôcok, ak nastanú skutočnosti uvedené v odseku 1, pričom dňom začatia určovania dane podľa pomôcok je deň uvedený v oznámení. Určovanie dane podľa pomôcok vykoná správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa prvej vety. Podľa § 48 ods.3 Daňového poriadku, správca dane je pri určení dane oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Pomôckami môžu byť najmä listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení, výpisy z účtov vedených v bankách a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, alebo podobných daňových subjektov. Podľa § 48 ods.5 Daňového poriadku, pri určení dane podľa pomôcok je správca dane povinný prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené. Podľa § 68 ods.1 Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48 ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane. Podľa § 68 ods.3 Daňového poriadku, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. O priebehu a o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19, a to aj opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu. Predmetom preskúmavacieho konania v predmetnej veci je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a konania, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je posudzovať, či si správny orgán zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, a teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo v súlade s hmotnoprávnymi aj procesnoprávnymi predpismi. Podstatou žalobou napadnutých rozhodnutí vydaných v správnom - daňovom konaní, bola skutočnosť, že správca dane žalobcovi podľa pomôcok určil spotrebnú daň z tabakových výrobkov a vyrubil mu spotrebnú daň vo výške 7.047,27 Eur. Žalobca v žalobe poukazoval na konkrétne pochybenia správcu dane pri vykonávanej daňovej kontrole, vo všeobecnosti mal zato, že žalovaný sa nevysporiadal s jeho námietkami uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane a napadnuté rozhodnutie tak považoval za nezákonné. Zároveň namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu, a to v rozpore s § 29 ods.2 zákona č.511/1992, resp. s § 24 ods.2 Daňového poriadku. Žalobca mal zato, že úkony vykonané správcom dane pred 9. májom 2011 sú neprípustné, nepoužiteľné a nezákonné a k takýmto úkonom, resp. zisteným skutočnostiam nemožno prihliadať, nakoľko k určeniu miestne príslušného správcu dane došlo rozhodnutím Colného riaditeľstva Slovenskej republiky a toto rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa 9. mája 2011. Žalobca tiež tvrdil, že správca dane nebol oprávnený určiť daň podľa pomôcok, nakoľko podal riadne daňové priznanie a správca dane mal viesť riadne dokazovanie podľa § 24 Daňového poriadku. Namietal tiež, že správca dane nespravil žiaden úkon o vykonaní daňovej kontroly a preto nemohol na určenie dane použiť pomôcky. Vo vzťahu k protokolu namietal, že správca dane sa v protokole opiera o postup podľa zákona č.511/1992 Zb. pričom mal postupovať podľa zákona č.563/2009 Z.z. (Daňový poriadok), pričom pri ústnom prerokovaní pripomienok daňového subjektu absentuje vyjadrenie správcu dane ku všetkým písomným aj ústnym pripomienkam daňového subjektu. Žalobca mal zato, že neboli všetky jeho pripomienky prerokované. Vo vzťahu k postupu správcu dane žalobca namietal nezákonnosť v tom, že správca dane neprerušil daňové konanie na jeho žiadosť. Mal zato, že správca dane bol povinný prerušiť konanie z dôvodu prebiehajúceho trestného konania. Poukázal na to, že žalovaný rozhodol v rozpore so zákonnými lehotami ustanovenými v § 65 ods.1, 2 Daňového poriadku. V konaní bolo nesporné, že správca dane určil žalobcovi spotrebnú daň z tabakových výrobkov na základe pomôcok. Oprávnenie správcu dane určiť daň podľa pomôcok vyplýva z ustanovenia § 42 zákona č.511/1992 Z.z. a to v prípade, ak daňové priznanie nebolo podané v lehote podľa zákona (tu § 13 ods.3 zákona č.106/2004 Z.z.), prípadne ak daňové priznanie nebolo podané v lehote určenej vo výzve správcu dane alebo v prípade, ak neboli odstránené chyby v podanom daňovom priznaní. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca sám daňové priznanie nepodal, na podanie daňového priznania bol správcom dane vyzvaný (dňa 26. mája 2011), na následky nepodania daňového priznania bol vo výzve upozornený. Taktiež z administratívneho spisu vyplýva, že daňový subjekt riadne daňové priznanie nepodal (nakoľko uviedol počet cigariet 0 ks a spotrebnú daň 0,-Eur), v nadväznosti na ktorú skutočnosť bol správcom dane vyzvaný na odstránenie chýb v podanom daňovom priznaní. Daňový subjekt na výzvu správcu dane naďalej považoval podané daňové priznanie za správne z dôvodu, že sa daňovým dlžníkom nestal a predmetné cigarety nikdy nemal v držbe. Následkom takéhoto konania žalobcu ako daňového subjektu je oprávnenie správcu dane v zmysle vyššie citovaného ustanovenia zákona určiť daň podľa pomôcok, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si sám zaobstará v súlade s § 29 ods.6 zákona č.511/1992. Pomôckami pritom môžu byť najmä listiny, výpisy z verejných záznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky a výpovede svedkov v iných daňových veciach, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, ako aj jemu podobných daňových subjektov. Postupom zakladajúcim oprávnenie správcu dane určiť daň podľa pomôcok sa daňový subjekt dobrovoľne ukráti o procesné práva, ktorú mu právna úprava vyplývajúca zo zákona č.511/1992 Zb. pri výkone daňovej kontroly priznáva. Aj keď daňový subjekt má možnosť podať odvolanie proti platobnému výmeru, ktorým mu bola určená daň na základe pomôcok, môže v odvolaní namietať len to, či správca dane dodržal zákonný postup pre použitie pomôcok a teda môže namietať len to, či správca dane pristúpil k určeniu dane podľa pomôcok v súlade so zákonom. Daňové priznanie podané daňovým subjektom tak, ako je obsiahnuté v administratívnom spise nemožno považovať za riadne daňové priznanie, ktoré konštatovanie platí o to viac, že žalobca na výzvu správcu dane na odstránenie chýb v podanom daňovom priznaní náležitým spôsobom nereagoval a na svojom stanovisku o správnosti daňového priznania zotrval. Postup správcu dane, ktorý žalobcovi určil daň podľa pomôcok, bol v súlade so zákonom a nemôže tak spôsobovať nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, nakoľko žalovaný sa nevysporiadal so všetkými jeho námietkami v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, táto námietka nie je dôvodná. Napadnuté rozhodnutie žalovaného má všetky zákonom predpísané náležitosti, žalovaný sa s odvolacími námietkami riadne vysporiadal priamo v rozhodnutí a v časti s poukazom na svoje predošlé rozhodnutie v konaní, ktorým prv vydaný platobný výmer zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. Žalovaný svoje rozhodnutie riadne odôvodnil a uviedol, z akého dôvodu považoval rozhodnutie správcu dane za súladné so zákonom. Námietka nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia je neopodstatnená aj z toho dôvodu, že vzhľadom ku skutočnosti, že k určeniu dane došlo na základe pomôcok podľa § 42 zákona č.511/1992 Zb., odvolacou námietkou, ktorá žalobcovi patrila, bola námietka nesprávnosti určovania dane podľa pomôcok. S takouto námietkou sa žalovaný dostatočne vysporiadal tak v napadnutom rozhodnutí tak aj v rozhodnutí č.1100902/165398/2012/KP zo dňa 27. decembra 2013, ktorým prv vydaný platobný výmer správcu dane zrušil z procesných dôvodov. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že sa vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. V konečnom dôsledku žalobca v žalobe ani nekonkretizoval, s ktorou jeho námietkou sa žalovaný nevysporiadal a táto jeho žalobná námietka je len všeobecná. Vo vzťahu k žalobnej námietke nepoužiteľnosti dôkazov a úkonov vykonaných správcom dane pred 9. májom 2011, súd zdôrazňuje, že uvedeným dňom nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Colného riaditeľstva Slovenskej republiky, ktorým došlo k určeniu miestne príslušného správcu dane podľa § 3 zákona č.106/2004 Z.z.. Z administratívneho spisu nevyplýva, že by pred uvedeným dátumom Colný úrad Trnava, pobočka Piešťany, vykonával akékoľvek úkony alebo vydával rozhodnutia. Prvým úkonom správcu dane bolo zaslanie výzvy na podanie daňového priznania, ku ktorej došlo až po právoplatnom určení miestne príslušného správcu dane. Daňové konanie tak začalo až po 9. máji 2011. Listiny, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise a ktorých sa má týkať námietka nezákonnosti sú práve pomôckami, na základe ktorých došlo k určeniu dane. Tieto však neboli zabezpečované v daňovom konaní a je zrejmé, že majú pôvod v súbežne prebiehajúcom trestnom konaní. Táto námietka žalobcu tak nie je dôvodná. Ak žalobca namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu v rozpore s § 29 ods.2 zákona č.511/1992 je potrebné zdôrazniť, že daň bola určená na základe pomôcok, ktoré mal k dispozícii správca dane a zároveň správca dane vychádzal pri svojom rozhodovaní aj z vyjadrenia daňového subjektu. Správca dane nevykonával a ani nebol vzhľadom k takémuto spôsobu určenia dane povinný vykonať daňovú kontrolu podľa § 15 zákona č.511/1992 Zb.. Žalobca ako daňový subjekt síce vo vyjadrení uviedol určité skutočnosti, námietky, nenavrhol však vykonať žiadne dôkazy. Pokiaľ správca dane mal za podklad pre vydanie rozhodnutia pomôcky, ktoré mal k dispozícii a v súlade so zákonom určil daň podľa pomôcok, zistenie skutkového stavu bolo v súlade so zákonom. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane nespravil žiaden úkon o vykonaní daňovej kontroly, a preto nemohol na určenie dane použiť pomôcky, táto námietka nie je dôvodná. Je zrejmé, že správca dane zistil, že daňový subjekt sám daňové priznanie nepodal, na výzvu správcu dane podal neúplné, resp. nesprávne daňové priznanie a na ďalšiu výzvu správcu dane vady daňového priznania neodstránil. Práve tieto skutočnosti v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení oprávňovali správcu dane k určeniu dane podľa pomôcok. Nesprávne je aj tvrdenie žalobcu v tom, že správca dane mal vo vzťahu k protokolu o určení dane podľa pomôcok postupovať podľa Daňového poriadku. Protokol o určení dane podľa pomôcok bol vypracovaný za účinnosti zákona č.511/1992 Zb. a bez ohľadu na skutočnosť, že z procesných dôvodov došlo k zrušeniu prv vydaného platobného výmeru, k vypracovaniu nového protokolu nedošlo. Správca dane následne vzhľadom na prechodné ustanovenia k Daňovému poriadku v ďalšom konaní (po zrušení prv vydaného platobného výmeru) správne postupoval podľa ustanovení Daňového poriadku, keď daňový subjekt vyzval, aby sa vyjadril k dodržaniu zákonných podmienok na použitie spôsobu určenia dane podľa pomôcok a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods.5 Daňového poriadku. Pokiaľ správca dane vo vyrubovacom konaní postupoval podľa § 68 Daňového poriadku, tento postup bol zákonný. Žalobca v ďalšej žalobnej námietke zdôraznil, že správca dane neprerokoval všetky ním písomne a do zápisnice vznesené námietky. K uvedenému súd uvádza, že zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že pri prerokovaní protokolu majú byť prerokované všetky námietky daňového subjektu, resp. že by výsledok prerokovania mal byť uvedený v samotnom protokole, prípadne v zápisnici o prerokovaní protokolu. Ani táto námietka nie je dôvodná. Dôvodná nie je ani námietka žalobcu, ktorý videl nezákonnosť postupu správcu dane v tom, že na jeho žiadosť daňové konanie neprerušil. V zmysle ustanovenia § 25a zákona č.511/1992 správca dane nie je povinný konanie prerušiť ani vzhľadom na prebiehajúce trestné konanie. V zmysle ustanovení zákona č.106/2004 Z.z. pre určenie a vyrubenie spotrebnej dane z tabakových výrobkov je podstatné, kto je daňovníkom a nie je potrebné vyriešiť otázku, či daňovník je alebo nie je osobou, ktorá spáchala trestný čin. Zákon č.106/2004 Z.z. za daňového dlžníka definuje osobu, ktorá v súlade so zákonom č.106/2004 Z.z. nevie preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia tabakových výrobkov u nej zistených, ktoré sa u nej nachádzajú alebo nachádzali, a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s tabakovými výrobkami ako vlastnými. Zákon neustanovuje, aby daňovníkom musela byť osoba, ktorá sa dopustila, prípadne aj bola odsúdená za spáchanie trestného činu v súvislosti s prípadnou nedovolenou držbou cigariet. Napokon pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný rozhodol v prudkom rozpore so zákonnými lehotami ustanovenými v § 65 ods.1, 2 Daňového poriadku, je potrebné poukázať na to, že daňový subjekt podal odvolanie dňa 18. júla 2014 a žalovaný o podanom odvolaní rozhodol napadnutým rozhodnutím dňa 2. februára 2015. V danom prípade nedodržanie lehoty uvedenej v citovanom ustanovení nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia., S prihliadnutím na charakter preskúmavanej veci súd dodáva, že žalovaný ako odvolací orgán rozhodujúci o odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane o spotrebnej dani z tabakových výrobkov určenej podľa pomôcok, skúmal len dodržanie zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a dodržanie zákonného postupu týkajúceho sa určenia dane podľa pomôcok. Ak žalovaný zistil, že zákonné podmienky na požitie určenia dane boli dodržané, bol povinný odvolanie zamietnuť. Žalovaný nemohol skúmať meritum veci, nakoľko predmetom skúmania mohla byť iba zákonnosť postupu správcu dane. Je zrejmé, že daňový subjekt porušil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona č.511/1992 Zb. spôsobom, ktorý správcu dane oprávňoval k postupu majúcemu za následok určenie dane podľa pomôcok. Podľa § 246c O.s.p, pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný. Podľa § 109 ods.2 písm.c) O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní navrhol konanie prerušiť do právoplatného skončenia trestného konania vedeného proti žalobcovi ako obvinenému, nakoľko v trestnom konaní sa rieši otázka, ktorá má význam pre konanie. Argumentoval, že v trestnom konaní a ani daňovom konaní nebol ustálený skutkový stav a nie je doposiaľ preukázané, či vôbec sa u žalobcu nachádzali tabakové výrobky, ktorých pôvod alebo spôsob nadobudnutia nevedel žalobca preukázať. Poukázal na to, že v trestnom konaní naposledy rozhodoval krajský súd, ktorý vec vrátil Okresnému súdu Piešťany na ďalšie konanie a rozhodnutie. Z dikcie citovaného ustanovenia zákona (§ 109 ods.2 písm.c/ O.s.p.) vyplýva, že v tomto prípade ide o fakultatívne prerušenie konania, t.j. súdu nevzniká povinnosť konanie prerušiť, pokiaľ sa mu na základe skutočností vyplývajúcich zo spisu takýto postup nejaví ako nevyhnutný. Súd je oprávnený konanie prerušiť v prípade, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Otázka vzniku povinnosti daňovej povinnosti vo vzťahu k spotrebnej dani z tabakových výrobkov má iný právny základ ako prípadné naplnenie predpokladov trestnoprávnej zodpovednosti. Predpokladom pre vznik povinnosti podať daňové priznanie a zaplatiť spotrebnú daň nie je aj trestné stíhanie daňového subjektu pre trestný čin súvisiaci s nepovolenou držbou tabakových výrobkov a vôbec nie je predpokladom pre vznik daňovej povinnosti súčasné odsúdenie osoby (daňového subjektu) pre akýkoľvek trestný čin. Preto mal súd zato, že v prebiehajúcom a zrejme (nakoľko to žalobca nepreukázal) neskončenom trestnom konaní sa nerieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Uvedené zdôrazňuje skutočnosť, že k určeniu dane došlo podľa pomôcok, tento postup žalovaného bol zákonný a s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti žalobca ako daňový subjekt v odvolacom konaní proti rozhodnutiu správcu dane inou odvolacou námietkou ani nedisponoval. Z uvedených dôvodov súd návrh žalobcu na prerušenie konania podľa § 109 ods.2 písm.c) zamietol. Vyhláseným uznesením o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania bol pritom súd viazaný (§ 170 ods. 1 O.s.p.), a preto mohol pokračovať v konaní. Z vyššie uvedených dôvodov vyplýva, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je z dôvodov uvedených v žalobe v súlade so zákonom, preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal, keďže v konaní podľa piatej časti O.s.p. má právo na náhradu trov konania len žalobca, ktorý je v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.