Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41CoE/414/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114207797 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6114207797.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného O. O., a. s., so sídlom D. XX, XXX XX S., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného spoločnosťou Havel, Holásek & Partners, s. r. o., AK, so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 36 856 584, proti povinnej B. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. B. XXX, XXX XX S. S., vedenej súdnym exekútorom Mgr. Jozefom Deákom, Exekútorský úrad so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, sp. zn. EX 852/14 o vymoženie pohľadávky vo výške 861,66 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica 2Er/1187/2014-14 zo dňa 22. mája 2014 takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica 2Er/1187/2014-14 zo dňa 22. mája 2014 zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení uviedol, že exekučným titulom je platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13Ro/379/2012-38 zo dňa 19. 12. 2012, ktorým bola povinná zaviazaná. na zaplatenie sumy 736,94 Eur, úroku vo výške 120,22 Eur, úroku z omeškania vo výške 49,89 Eur, úroku vo výške 17,70 % ročne zo sumy 736,94 Eur od 04. 07. 2012 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 736,94 Eur od 04. 07. 2012 do zaplatenia a trov konania v sume 185,78 Eur. Návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnený domáhal zaplatenia sumy 861,66 Eur, ktorá pozostáva z istiny 736,94 Eur a úroku vyčísleného ku dňu 24. 02. 2014 vo výške 124,72 Eur, ďalej zaplatenia úroku vo výške 17,70 % ročne zo sumy 736,94 Eur od 25. 02. 2014 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 736,94 Eur od 25. 02. 2014 do zaplatenia a trov pôvodného konania vo výške 185,78 Eur. Oprávnený ďalej uviedol, že povinná v období od 24. 07. 2012 do 24. 02. 2014 uhradila 19-krát sumu po 20,- Eur (380,- Eur). Okresný súd poukázal na rozdiel medzi priznaným právom oprávneného a nárokom, o vymoženie ktorého žiada, a to nielen medzi rozdielom v uplatnenom kapitalizovanom úroku, ktorý je o 4,50 Eur vyšší ako priznaný úrok, ale aj na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, v ktorom sa oprávnený domáha vymoženia celého priznaného úroku vymedzeného časovým obdobím, a to aj za časové obdobie od 25. 02. 2012 do zaplatenia, teda za obdobie o 5 mesiacov dlhšie, ako mu bolo priznané exekučným titulom. Okresný súd tiež poukázal na to, že oprávnený nezapočítal čiastočnú úhradu povinnej v sume 380,-Eur, ako vyplýva z doplnenia návrhu, ani na úrok z omeškania priznaný exekučným titulom za časové obdobie, nakoľko požaduje vymôcť celý tento úrok z omeškania, dokonca za obdobie ešte o 5 mesiacov dlhšie (od 02. 02. 2012) ako mu bolo priznané exekučným titulom. Naopak sa nedomáha vymoženia kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 49,89 Eur, ktorý mu bol priznaný exekučným titulom. S poukazom na ust. § 52 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyhodnotil vzťah medzi oprávneným a povinnou ako spotrebiteľský, a preto oprávnený nemôže sám svojimi úverovými podmienkami stanoviť, ako bude započítavať čiastočnú úhradu svojej pohľadávky a odchýliť sa tak od ustanovení Občianskeho zákonníka (konkrétne § 566 ods. 2) v neprospech spotrebiteľa. Takýmto spôsobom započítania čiastočných úhrad splatí povinná v konečnom dôsledku oveľa viac, nakoľko jej bude aj po čiastočných úhradách vypočítavaný úrok a úrok z omeškania z celej istiny, ktorá sa začne znižovať až po splatení celého príslušenstva. Takýto stav je v spotrebiteľskom vzťahu neprijateľný, preto oprávnený nepostupoval správne pri započítaní jednotlivých platieb povinného, ak ich započítaval najprv na príslušenstvo, a teda vo svojom návrhu žiada vymôcť viac, ako mu v zmysle zákona patrí. S ohľadom na uvedené skutočnosti okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Proti rozhodnutiu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom napadol rozhodnutie okresného súdu, pretože rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Za nesprávnu označil argumentáciu okresného súdu, že pri započítavaní jednotlivých úhrad sa oprávnený odchýlil od právnej úpravy § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Odvolateľ v tejto súvislosti vyjadril nesúhlas s právnym posúdením povahy zmluvného vzťahu mezdi oprávneným a povinným. Poukázal na to, že zmluva o úvere bola uzavretá podľa § 497 Obchodného zákonníka a podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka ide o absolútny obchodno-právny vzťah spravujúci sa ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Vzhľadom na to je potrebné na započítanie čiastkových úhrad aplikovať ust. § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka. ďalej odvolateľ uviedol, že povinná podpisom zmluvy súhlasila s úverovými podmienkami, ktoré v čl. 5 bod 5.4 upravujú započítavanie jednotlivých úhrad v takom poradí, že ako prvé sa platby započítavajú na splatné poplatky a náklady oprávneného súvisiace s úverom, potom na úroky z omeškania, následne na úroky a až nakoniec na istinu. V súlade s týmto teda oprávnený uplatnil v návrhu na vykonanie exekúcie vymoženie sumy 907,05 Eur (istina 736,94 Eur, úrok vyčíslený ku dňu 03.07.2012 v sume 120,22 Eur a úrok z omeškania vyčíslený ku dňu 03.07.2012 v sume 49,89 Eur), ale po zohľadnení jednotlivých platieb celkovo v sume 380,-Eur, pričom posledná úhrada bola 24.02.2014, si uplatnil nárok na sumu 861,66 Eur. V závere odvolania ešte oprávnený poukázal na to, že úhrady v celkovej výške 380,-Eur sa započítali na úroky vyčíslené ku dňu 03.07.2012 vo výške 120,22 Eur, na úroky z omeškania vyčíslené ku dňu 03.07.2012 vo výške 49,89 Eur, na úroky vyčíslené za obdobie od 04.07.2012 do 24.02.2014 v časti 93,04 Eur a na úroky z omeškania vyčíslené za obdobie od 04.07.2012 do 24.02.2014 vo výške 116,85 Eur. Preto ďalšie príslušenstvo pohľadávky a to úroky a úroky z omeškania si oprávnený uplatnil od 25.02.2014, teda od dátumu poslednej úhrady. Pokiaľ ide o nezrovnalosti v dátumoch, a ktoré poukazoval okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia odvolateľ uviedol, že vo vyjadrení v tejto časti došlo k zrejmej nesprávnosti v dátumoch splatnosti úrokov a úrokov z omeškania. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolateľ navrhol napadnuté rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že dňa 26.03.2014 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnej na vymoženie sumy 861,66 Eur, a to na základe exekučného titulu, ktorým je Platobný rozkaz sp. zn. č. 13Ro/379/2012 , ktorý vydal dňa 19.12.2012 Okresný súd Banská Bystrica. Predmetným platobným rozkazom bola povinná zaviazaná zaplatiť oprávnenému sumu 736,94 Eur, úrok vo výške 120,22 Eur, úrok z omeškania vo výške 49,89 Eur, úrok vo výške 17,70 % ročne zo sumy 736,94 Eur od 04. 07. 2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 736,94 Eur od 04. 07. 2012 do zaplatenia a trov konania pred súdom vo výške 185,78 Eur. Oprávnený v návrhu uviedol, že platobným rozkazom mu bola priznaná suma 907,05 Eur pozostávajúca z istiny, vyčísleného úroku a úrokov z omeškania, ale vzhľadom na to, že povinná od 24.07.2012 do 24.02.2014 uhradila sumu spolu 380,-Eur, oprávnený sa v tomto exekučnom konaní domáha len sumy 861,66 Eur. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola okresnému súdu doručená dňa 02.04.2014. Dňa 14.04.2014 okresný súd vyzval súdneho exekútora na predloženie novej žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a opravený návrh na vykonanie exekúciie, pretože oprávnený žiadal vo svojom návrhu vymoženie sumy 736,94 Eur, ktorá mu bola priznaná exekučným titulom napriek tomu, že povinný svoj dlh čiastočne uhradil, a to celkom v sume 380,-Eur. Z návrhu oprávneného nie je zrejmé, či táto suma bola započítaná na dlžnú sumu a tiež nie je uvedený spôsob výpočtu kapitalizovaného úroku, a teda nie je zrejmé, či čiastočná úhrada pohľadávky nebola započítaná práve na úroky, čo je v zmysle ust. § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka neprípustné, pretože čiastočné plnenie dlžníka sa najskôr započítava na istinu a až potom na úroky. Oprávnený podaním zo dňa 06.05.2014 doplnil návrh na vykonanie exekúcie. Vo vyjadrení uviedol, že platba z 24.07.2012 sa započítala na úroky z omeškania. Ďalej uviedol, že povinná sa oboznámila s úverovými podmienkami a svojím podpisom v zmluve o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.04.2006 s nimi súhlasila. Tiež poukázal na to, že predmetná zmluva bola uzavretá podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, a preto sa podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka spravuje bez ohľadu na povahu účastníkov konania Obchodným zákonníkom. Ustanovenie § 566 Občianskeho zákonníka teda nemožno aplikovať na tento obchodno-záväzkový vzťah, pretože sa spravuje osobitnou úpravou v ustanovení § 329 a § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka. Podľa neho pre poradie započítania istiny a príslušenstva je rozhodujúca vôľa dlžníka, ale v prípade, že tento svoje právo nevyužije, započíta sa plnenie najskôr na úroky a potom na istinu. V tejto súvislosti oprávnený ešte poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 54/2007, podľa ktorého sa dohoda o splácaní úveru v splátkach nedá považovať za právo na čiastočné plnenie, teda nemožno aplikovať § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka a rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32 Cdo 786/2009, podľa ktorého jednotlivé dohodnuté splátky sú čiastkovým plnením a nie čiastočným plnením záväzku. S ohľadom na to oprávnený plnenia povinnej započítal najskôr na príslušenstvo a potom na istinu, teda navrhol vykonanie exekúcie na sumu 961,66 Eur, (istina 736,94 Eur a úrok z omeškania vyčíslený ku dňu 24.02.2014 vo výške 124,72 Eur), úroku vo výške 17,70 % ročne zo sumy 736,94 Eur od 25.02.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 736,94 Eur od 2.2.2012 do zaplatenia a trov konania pred súdom vo výške 185,78 Eur. Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s odôvodnením, že z návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a ani z jeho doplnenia nie je zrejmé, akým spôsobom oprávnený vypočítal výšku úroku a prečo požaduje vymôcť kapitalizovaný úrok o 4,50 Eur vyšší, ako mu bol priznaný exekučným titulom, keď navyše doplnením svojho návrhu žiada vymôcť aj celý priznaný úrok vymedzený časovým obdobím, dokonca za časové obdobie od 25. 02. 2012 do zaplatenia, teda za obdobie o 5 mesiacov dlhšie, ako mu bolo priznané exekučným titulom. Oprávnený ďalej súdu ani napriek doplneniu návrhu na vykonanie exekúcie doposiaľ nešpecifikoval, akým spôsobom započítal čiastočné plnenie povinného. V doplnení návrhu síce uvádza, že platby započítal na úrok z omeškania, avšak napriek tomu sa toto započítanie neprejavilo vo výške úroku z omeškania, ktorý naďalej požaduje vymôcť. Exekučným titulom bol oprávnenému priznaný kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 49,89 Eur, ktorý síce oprávnený vymôcť nepožaduje, táto suma však nezodpovedá sume uhradenej povinným vo výške 380,- Eur. Čiastočnú úhradu povinného oprávnený nezapočítal ani na úrok z omeškania priznaný exekučným titulom za časové obdobie, nakoľko požaduje vymôcť celý tento úrok z omeškania, dokonca za obdobie ešte o 5 mesiacov dlhšie (od 02.02.2012). Návrh na vykonanie exekúcie zostáva aj po jeho doplnení naďalej nezrozumiteľný. Okresný súd ďalej vyhodnotil vzťah medzi oprávneným a povinnou ako spotrebiteľský a s poukazom na ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka uviedol, že oprávnený nemôže svojimi úverovými podmienkami stanoviť, ako bude započítavať čiastočné úhrady pohľadávky a odchýliť sa tak od ustanovení Občianskeho zákonníka, konkrétne § 566 ods. 2. Takýmto spôsobom započítania čiastočných úhrad splatí povinná v konečnom dôsledku oveľa viac, nakoľko jej budú naďalej aj po čiastočných úhradách vypočítavané úroky a úroky z omeškania z celej istiny, ktorá sa začne znižovať až po splatení celého príslušenstva. Za irelevantné označil aj tvrdenie oprávneného, že ide o obchodný záväzkový vzťah medzi oprávneným a povinnou, pretože za spotrebiteľský vzťah sa v zmysle ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka považuje každý právny vzťah uzavretý medzi dodávateľom a spotrebiteľom bez ohľadu na jeho právnu formu, teda aj vzťahy, na ktoré sa aplikuje režim Obchodného zákonníka podľa § 261 a nasl. Obchodného zákonníka. Preto oprávnený nepostupoval správne pri započítaní jednotlivých platieb povinného ak ich započítaval najprv na príslušenstvo, a teda vo svojom návrhu žiada vymôcť viac, ako mu v zmysle zákona patrí. Z podaného odvolania odvolací súd zistil, že k nezrovnalostiach v započítavaní úrokov a úrokov z omeškania, najmä v ich výške a dátumoch splatnosti došlo zrejmou nesprávnosťou v písaní. Tieto nedostatky odvolateľ odstránil v podanom odvolaní. Podľa § 211 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa. Podľa § 154 ods. 1 O.s.p., pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Podľa § 167 ods. 2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že oprávnený doplnil svoj návrh riadne a zrozumiteľne tak, aby bolo možné o ňom vecne rozhodnúť. Odvolací súd však poukazuje aj na tú skutočnosť, že nezrozumiteľnosť návrhu a aj jeho doplnenia, z ktorého vychádzal okresný súd pri rozhodovaní o návrhu, resp. žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, spôsobil oprávnený, a to práve spomínanými preklepmi a nedostatočne zrozumiteľnými vyjadreniami. Tiež odvolací súd poukazuje na to, že aj v podanom odvolaní oprávnení odkazuje na „Tabuľky- Prepočet platieb“ (viď posledná veta bodu IV. odvolania), ktorá sa však v obsahu spisu nenachádza, teda nebola súdu doručená ani s návrhom na vykonanie exekúcie, ani s vyjadrením, resp. s doplnením návrhu. Preto v tejto časti okresný súd nepochybil, keď vychádzal zo skutkového stavu nesprávne deklarovaného oprávneným Na druhej strane odvolací súd považuje za nesprávny postup súdu v tej časti, keď posudzoval povahu zmluvného stavu medzi oprávneným a povinnou bez toho, aby mal k dispozícii predmetnú zmluvu alebo spis z konania pred súdom. Bez týchto podkladov nemožno posudzovať povahu zmluvného vzťahu a práve za tej situácie, keď povahu zmluvného vzťahu rozporuje oprávnený a od jej posúdenia závisí spôsob započítavania vykonaných platieb. S ohľadom na tieto skutočnosti, odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa ust. § 221 ods.1 písm. f) a h) O.s.p. zrušil a podľa odseku 2 mu vec vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní by mal okresný súd náležite zistiť skutkový stav do tej miery, že by bol nespochybniteľne preukázaný a potvrdzujúci právne názory vyjadrené okresným súdom až potom môže vec rozhodnúť aj náležite odôvodniť. Uznesenie bolo schválené členmi senátu jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.