Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41Cob/69/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6107201577 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6107201577.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a z členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, a JUDr. Daniely Maštalířovej, v právnej veci navrhovateľa: Opálové bane Dubník, a. s., so sídlom 082 07 Červenica - Dubník, IČO: 36 472 395, zast. advokátom JUDr. Vladimírom Kotusom, so sídlom Žižkova 6, 040 01 Košice, proti odporcovi: Rudné bane, štátny podnik, so sídlom Havranské 11, 794 32 Banská Bystrica, IČO: 00 007 838, o zaplatenie sumy 4.634,60,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cb/107/2007 - 358 zo dňa 14. októbra 2014, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cb/107/2007 - 358 zo dňa 14. októbra 2014 potvrdzuje. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom č. k. . 64Cb/107/2007 - 358 zo dňa 14. októbra 2014 návrh navrhovateľa o zaplatenie sumy 4.634,60,- Eur s prísl. zamietol. Čo sa týka trov konania uviedol, že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ je oprávnený vykonávať banskú činnosť na základe banského oprávnenia vydaného Obvodným banským úradom v Košiciach pod č. 235/414/95 zo dňa 27.12.2001 v dobývacom priestore S., ktorý bol určený rozhodnutím Banského úradu č. 1337/2000, vydaného dňa 11.10.2000. Odporca svoju činnosť vykonáva na základe Plánu zabezpečenia starých banských diel po ťažbe drahých opálov v dobývacom priestore S. v banskom poli U. a na kutisku H.. Dňa 20.5.2005 o 18.52 hod. došlo na štôlni R. L. k nekontrolovateľnému prievalu vôd a hornín, ktorý mal za následok vznik škody na banských zariadeniach a objektoch v areáli štôlne U., a to zaplavenie a zanesenie kalom ústia a priestoru pred a v štôlni U. v dĺžke 60m, zničenie oplotenia v dĺžke 45,5 m, zabahnenie a zatopenie povrchových zariadení pre získanie opálov z vyťaženej hlady, odplavenie 200 m3 haldy U., zničenie návodnej kamennej hrádze v dĺžke 30 m a poškodenie osadenia dreveného mostu. Výška škody bola znalcom určená celkom v hodnote 118.409,- Sk, t. j. 3.930,46,- Eur. Z pripojeného znaleckého posudku vyplývalo, že išlo o banskú škodu v zmysle § 36 ods. 1 Zákona č. 44/1988 Zb. spôsobenú zabezpečením a likvidáciou banských diel odporcom, a to najmä likvidáciou banskej výstuže v baniach R., W. a J. L., na základe čoho dochádzalo k prievalom, ktoré zabránili voľnému prietoku vôd a spôsobili akumuláciu vody najmä v bani J. L.. Takto akumulovaný tlak vody a tečúceho bahna od roku 2000 na jar 2005 prerazil nedostatočne zabezpečené ústie tejto šachty a spôsobil uvedenú škodu. Zabezpečovacie a likvidačné práce vykonával odporca na základe Plánu likvidácie banských prieskumných diel ložiska Q. H., ktorý bol vypracovaný odporcom na základe rozhodnutia o kompletnej likvidácii banských diel so stálym zamedzením prístupu cudzích osôb do podzemia banských priestorov v nadväznosti na uznesenie vlády ČSFR č. 440/90 a uznesenia vlády SR č. 246/91 vzhľadom na útlm baníctva a povolenia Banského úradu v Košiciach č. 2005/511/98 zo dňa 19.10.1998. V tomto pláne odporca dostatočne nezohľadnil hydrologické, geografické a geologické špecifiká predmetnej oblasti, čím zapríčinil a žiadnym spôsobom nezabránil vzniku škôd. Okrem priamej škody žiada navrhovateľ zaviazať odporcu i k náhrade výdavkov spojených s uplatnením práva, a to vo výške 21.213,- Sk, t. j. 704,14,- Eur za vyhotovenie znaleckého posudku, za účelom vyčíslenia škody a určenia zodpovednej osoby za škodu. Súd prvého stupňa uznesením č. k. 64Cb/107/2007 - 96 zo dňa 6.8.2008 v spojení s opravným uznesením zo dňa 27.10.2008 nariadil znalecké dokazovanie a za znalca z odboru Stavebníctvo, odvetvie Banské stavby ustanovil znaleckú organizáciu - Stavebnú fakultu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, keď úlohou znalca bolo za súčinnosti účastníkov konania vykonať ohliadku banského diela štôlne R. L. ložiská Q. - H. a banských zariadení a objektov v areáli štôlne U. v dobývacom priestore S., ktorý bol určený rozhodnutím Obvodného banského úradu v Košiciach č. 1337/2000 zo dňa 11.10.2000 a zodpovedať na otázku uvedené v znaleckom posudku. Znalcovi uložil nasledovné otázky: 1) Sú škody spôsobené prievalom banských vôd zo štôlne J. L. banskou škodou podľa § 36 Zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov? 2) Bolo zabezpečenie ústia štôlne J. L. vykonané podľa schváleného Plánu likvidácie banských prieskumných diel ložiska Q. - H. z 30.6.1998, ktorý je súčasťou rozhodnutia Obvodného banského úradu v Košiciach č. 2005/511/98 z 19.10.1998? 3) V ktorých banských dielach a na ktorých miestach týchto banských diel v štôlni J. L. bola ukradnutá oceľová výstuž? 4) Ako bolo na miestach ukradnutej oceľovej výstuže zabezpečené dovádzanie banských vôd pred možných horninovým závalom? 5) Posúďte z hľadiska hydrogeologických pomerov ložísk možnosti vzniku prievalov vôd a bahna vplyvom akumulácie vôd v podzemných priestoroch na štôlňou L.? 6) Došlo by k predmetnej banskej škode v prípade, že nedôjde ku krádeži 8 ks oceľových profilov a 274 ks betónových pažín, násilnému vzniknutiu do banského diela a prebúraniu betónového múra? Znalec vo vypracovanom znaleckom posudku zo dňa 25.6.2009 pod č. 12/2009, v závere konštatoval, že súčasťou bola aj návšteva lokality, pri ktorej sa presvedčil o zložitosti prírodných a antropogénnych súvislostí. Na presné až exaktné vyjadrenie sa k otázkam súdu, by bola potrebná veľmi náročná, obtiažna a nákladná spätná diagnostika. Všetky položené otázky na seba nadväzujú, a preto jednotlivé odpovede súvisia. K otázke č. 1 znalec konštatoval, že v danej lokalite sú škody spôsobené prievalom banských vôd zo štôlne J. L.. Na výskyt škody veľmi pôsobili aj narušené prírodné pomery v podzemí od starých banských diel. Projekt likvidácie prieskumného diela bol veľmi zjednodušene pripravený, v danom prípade sa sústredil na zamurovanie vchodu až plánované trhacie práce na ústí štôlne, ktoré boli nepostačujúce pre extrémny prúd akumulovanej vody od prelomenia tesniacej vrstvy v podzemí. Výskytom niekoľkých extrémnych javov vznikol prieval vôd, ktorý zapríčinil škody. Na lokalite by sa situácia prievalu v budúcnosti v tom množstve akumulovanej a prúdiacej vody nemala už zopakovať. K otázke č. 2 konštatoval, že posudzovateľ, ak nepreberal jednotlivé práce, alebo nepoužije rozsiahle deštruktívne skúšky na objasnenie zhotovených prvkov, nemôže odpovedať aký bol priebeh prác a zabudovanie materiálom na konštrukcii. Podstatné je, že v súčasnosti a v minulosti bola zo štôlne odvádzaná prúdiaca voda pomocou funkčného potrubia na ústí. Vyskytujúcemu sa mohutnému prievalu vôd a následnej škode nemohlo projektované alebo modifikované (skutočné) zhotovenie zabezpečenia ústia zabrániť. Predpokladá sa, že zabezpečenie realizovali podľa schváleného Plánu likvidácie so zámerom na zabránenie vstupu osôb s nepodstatne sa odlišujúcim sa zhotovením voči navrhovanému. K otázke č. 3 konštatoval, že v komplexe realizačných prác na likvidáciách uskutočnených v štôlni J. L. bola otázka ukradnutej oceľovej výstuže nepodstatná. K otázke č. 4 konštatoval, že výstuž už raz bola vyplienená a odnesená z priestoru štôlne, nemá vplyv na stabilitu a nerozhoduje, že bola prípadne ukradnutá. K otázke č. 5 konštatoval, že sa predkladá jednoduchý model doložený výpočtami k vzniku prietrže a správaniu sa. Modelovou situáciou sa preveruje, či bol možný priestor zadržania vody na tesniacej bariére ložiska, aké boli vplyvy na vznik akumulovania, aké sú sily potrebné na prelomenie bariéry a podmienky pre prúdenie zhromaždenie podzemnej vody. Mohutný prietok odvádzanej vody bol cez profil štôlne, ktorého parametre vychádzajú zo vstupov približných geometrických tvarov a orientačnými výpočtami určených vplyvov ako výstupov, ktoré sú špecifikované v záveroch odpovede na konštatovanú otázku. K otázke č. 6 konštatoval, že problémy s vyrabovaným a krádežami sú malicherné a nemožno ich vzťahovať k problémom škody z vniknutého prievalu v priestore ložiska zarudnenia. Súd prvého stupňa nariadil doplňujúce znalecké dokazovanie dňa 1.6.2012, v ktorom uložil znalcovi zodpovedať: či bol projekt zabezpečenia predmetného banského diela vypracovaný správne, ak tento projekt nebol správny, ako mal byt správne vypracovaný, aby nedošlo k prievalom vody a v akom rozsahu sa na výskyt škody pôsobili narušené prírodné pomery v podzemí daného banského diela. Znalec v doplnku znaleckého posudku v závere, zo dňa 9.7.2013 pod č. 15/2013 uviedol k otázke č. 1, že plánlikvidácie (projekt) a zabezpečenia predmetného banského diela na bežné podmienky bol vypracovaný dostatočne, ale nezohľadnil podmienky v prostredí, ktoré vznikli za mimoriadnych prírodných okolností. Záver na otázku č. 2 bol, že plán likvidácie a zabezpečenia projektu sa nezaoberal s výskytom prievalových vôd, na elimináciu ktorých sa mohol vypracovať aj iný postup a riešenie, ako boli teoreticky predložené autorom bez dotvorenia všetkých súvislostí. Záver na otázku č. 3 bol, že na základe Znaleckého posudku a v dodatku uvedeného, môže znalec prehlásiť, že výskyt škody v plnom rozsahu spôsobili narušené prírodné pomery v podzemí a na povrchu daného banského diela. Súd prvého stupňa na základe uvedeného ustálil, že keď znalec konštatoval, že plán likvidácie a zabezpečenia predmetného banského diela bol vypracovaný dostatočne na bežné podmienky, ale nezohľadnil podmienky v prostredí, ktoré vznikli za mimoriadnych prírodných okolností. Plán bol postačujúcu na realizovanie základného zabezpečenia okolia a ani prípadné rozširujúce a nákladnejšie riešenie plánu by neovplyvnilo výšku škody a pre absolútne zabezpečenie ústia štôlne J. L. by vyplynuli vysoké náklady, ktoré nemali plné opodstatnenie pre malý spoločenský význam územia a v posudzovanom škodovom prípade sa jedná o kategóriu výtoku prievalových vôd - povodne, ktoré boli s veľmi malou pravdepodobnosťou výskytu. Prieval vôd vznikol výskytom niekoľkých extrémnych javov a na lokalite by sa situácia prievalu v budúcnosti v tom množstve akumulovanej a prúdiacej vody nemala už zopakovať. Prievalové podzemné vody bola povodeň s výnimočným priebehom, ktorá nemala charakter opakovanej. Plán nezahrňoval vyčerpávajúco všetky okolnosti v charakteristikách narušeného prírodného prostredia vzniknutých v okolí, ktoré boli preverované až znalcami. Výskyt škody v úplnom rozsahu spôsobili narušené prírodné pomery v podzemí a na povrchu daného banského diela. V konaní potom nebolo sporné, že odporca zabezpečovanie a likvidáciu predmetného banského diela ukončil v mesiaci máj roku 2000 , ak prievalu vôd a hornín došlo v mesiaci máj roku 2005, teda po uplynutí obdobia 5 rokov. V danom prípade sa teda nemohlo jednať o „činnosť“ odporcu, keďže odporca už na predmetnom banskom diele žiadne činnosti nevykonával. Súd preto dospel k záveru, že škoda nebola spôsobená činnosťou odporcu, ale tak ako aj znalec konštatoval výskyt škody v plnom rozsahu spôsobili narušené prírodné pomery v podzemí a na povrchu daného banského diela, pričom plán zabezpečenia a likvidácie bol na bežné podmienky vypracovaný dostatočne a v danom prípade nastali iba mimoriadne prírodné okolnosti. Navrhovateľ teda nepreukázal, že v príčinnej súvislosti s činnosťou odporcu mu bola spôsobená banská škoda, teda nepreukázal, že za túto škodu zodpovedá odporca. Súd ešte konštatoval a poukázal na skutočnosť, že pokiaľ v Znaleckom posudku č. 12/2009 zo dňa 25.6.2009 znalec konštatoval, že prieskum, projekt a dohľad na likvidáciu zabezpečoval odporca, teda sa napĺňa § 36 ods. 3 Zákona č. 44/1988 Zb., že za banskú škodu zodpovedá organizácia, ktorej činnosťou bola škoda spôsobená, právne posúdenie nemôže byť a ani nebolo predmetom znaleckého dokazovania, pričom samotný znalec následne na toto tvrdenie konštatoval, že na výskyt škody veľmi pôsobili aj narušené prírodné pomery a následne v doplňujúcom znaleckom dokazovaní ustálil, že výskyt škody v plnom rozsahu spôsobili narušené prírodné pomery. Z dôvodu, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že činnosťou odporcu pri zabezpečení a likvidácii banských diel mu bola spôsobená škoda, za ktorú zodpovedá odporca, súd návrh navrhovateľa zamietol. Proti rozhodnutiu podal odvolanie v lehote stanovenej v ustanovení § 204 ods. 1 O. s. p. navrhovateľ. V odvolaní napádal rozhodnutie súdu prvého stupňa, pričom uviedol, že rozhodnutie považuje za nedostatočne odôvodnené, pričom poukázal na nálež Ústavného súdu SR III. ÚS 119/03-30.Poukázal, že v odôvodnení napadnutého rozsudku právne posúdenie veci úplne absentuje, čo je v príkrom rozpore s odôvodnením rozsudku v zmysle O. s. p.. Vnútorné rozpory odôvodnenia napadnutého rozsudku s ohľadom na vykonané znalecké dokazovanie a nezohľadnenie týchto záverov v odôvodnení napadnutého rozsudku s ohľadom na negatívny výrok súdu o zamietnutí návrhu nekorešponduje. Nestotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa v tom, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že činnosťou odporcu pri zabezpečení a likvidácii banských diel mu bola spôsobená škoda. Postráda právne odôvodnenie a vonkoncom neobsahuje aplikáciu akejkoľvek právnej normy, na základe ktorej dospel k tomuto záveru. Navyše s ohľadom na mnohé pochybenia žalovaného pri vykonaní banskej činnosti a najmä nesprávne zhotoveným plánom zabezpečenia je nesporné, že práve v dôsledku nesprávnej činnosti žalovaného došlo v dôsledku prievalu spodných vôd k vzniku škody žalobcu. V odôvodnení napadnutého rozsudku ďalej absentuje, dokonca aj ktorá právna úprava zodpovednosti za škodu bola aplikovaná súdom prvého stupňa v danom prípade, či sa jedná o zodpovednosť za škodu podľa Občianskeho zákonníka, založenú na princípe zavinenia alebo objektívnu zodpovednosť za škodu podľa Obchodného zákonníka, nakoľko v danom prípade sa jedná o vzťah medzi podnikateľmi. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov konania. Odporca v písomnom stanovisku k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že súd prvého stupňa vychádzal z predloženého znaleckého posudku, ktorý jednoznačne zodpovedal na otázky súdu na zistenie zodpovednosti odporcu za spôsobenú škodu. Zdôraznil, že odporca v žiadnom prípade nepochybil pri vykonávaní predmetnej banskej činnosti, pretože postupoval v súlade s overeným plánom zabezpečenia a likvidácie, a tento bol vypracovaný a schválený príslušných kompetentným orgánom, t. j. príslušným Banským úradom. Z uvedených dôvodov navrhol aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil, ako vecne správne a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 168,21,- Eur. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a napadnuté rozhodnutie podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p., ako vecne správne potvrdil. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 4.634,60,- Eur s príslušenstvom. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že navrhovateľ si uplatnil proti odporcovi náhradu škody vo výške 4.634,60,- Eur s prísl. na tom skutkovom základe, že navrhovateľ bol oprávnený vykonávať banskú činnosť na základe banského oprávnenia vydaného Obvodným banským úradom v Košiciach, pod č. 235/414/95 zo dňa 27.12.2001 v dobývacom priestore - S.. Odporca vykonal na základe Plánu zabezpečenia starých banských diel po ťažbe drahých opálov v dobývacom priestore S. likvidačnú činnosť. Následne po vykonaní tejto činnosti v roku 2005 došlo k škode v tomto dobývacom priestore, ktorého výšku vyčíslil na základe znaleckého posudku, na sumu uplatnenú v žalobe. Súd prvého stupňa v konaní poveril znalca a to Stavebnú fakultu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, na vypracovanie znaleckého posudku podľa úž konštatovaných zadaných otázok. Znalec vo vypracovanom znaleckom posudku konštatoval, že plán likvidácie a zabezpečenia predmetného banského diela bol vypracovaný dodatočne na bežné podmienky, ale nezohľadnil podmienky v prostredí, ktoré vznikli za mimoriadnych prírodných okolností, keď v popisnej časti znaleckého posudku konštatoval, že plán bol postačujúci na realizovanie základného zabezpečenia okolia a ani prípadné rozšírenejšie, a nákladnejšie riešenie plánu by neovplyvnilo výšku škody pre absolútne zabezpečenie ústia škody, J. L. by boli vyplynuli vysoké náklady, ktoré nemali plné opodstatnenie pre malý spoločenský význam územia a v posudzovanom škodovom prípade sa jedná o kategóriu výtoku prievalových vôd povodne, ktoré boli s veľmi malou pravdepodobnosťou výskytu. Na základe vypracovaného znaleckého posudku a jeho doplnku, súd prvého stupňa konštatoval, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie zodpovednosti odporcu za vzniknutú škodu v zmysle § 36 ods. 3 Zákona č. 44/1988 Zb. a nárok navrhovateľa na uplatnenú škodu zamietol. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa, ktorý konštatoval, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho uplatneného nároku na náhradu škody. Z vypracovaného znaleckého posudku znaleckej organizácie, a to Stavebnej fakulty - Slovenskej technickej univerzity v Bratislave vyplynulo, že plán likvidácie a zabezpečenia predmetného banského diela bol vypracovaný dostatočne na bežné podmienky a bol postačujúci na realizovanie základného zabezpečenia okolia. Prípadné rozšírenie a nákladnejšie riešenie plánu by neovplyvnilo výšku škody a pre absolútne zabezpečenie Ústia a nákladnejšie riešenie plánu by neovplyvnilo výšku škody, ale by vyplynuli vysoké náklady. Odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvého stupňa sa dostatočným spôsobom vysporiadal s uplatneným nárokom v zmysle záverov znaleckého posudku, ako aj skonštatovaním, že bolo nesporne zistené, že odporca zabezpečovanie a likvidáciu predmetného banského diela ukončil v mesiaci máj roku 2000 a k prievalu vôd, a hornín došlo v mesiaci máj roku 2005, teda po uplynutí obdobia piatich rokov. V danom prípade sa teda skutočne nemohlo jednať o činnosť odporcu, keďže odporca už na predmetnom banskom diele nevykonával žiadne činnosti. V závere znaleckého posudku znalec nedospel k stanovisku, že za škodu by mal zodpovedať odporca, tak ako to tvrdil v návrhu navrhovateľ. Znalec dokonca v dopĺňajúcom znaleckom posudku uviedol, že výskyt škody spôsobili narušené prírodné podmienky v danej lokalite. Odvolací súd neakceptoval obranu žalovaného spočívajúcu podľa jeho názoru v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia a neuvedenia právnej normy použitej pri posúdení uplatneného nároku z týchto dôvodov. Súd prvého stupňa, ako už bolo konštatované vykonal riadne dokazovanie na zistenie zodpovednosti odporcu za banskú škodu v zmysle naplnenia skutkovej podstaty ustanovenia § 36 ods. 3 Zákona č. 44/1988 Zb. tým, že nariadil znalecké dokazovanie znalcom - Stavebnou fakultou - Slovenskej technickej univerzity, Bratislava. Týmto dokazovaním nariadeným súdom prvého stupňa sa nepreukázala zodpovednosť odporcu za vzniknutú škodu, a preto súd mohol žalobu ako neopodstatnenú iba zamietnuť. Na základe uvedeného skutkového a právneho stavu odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p., ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O. s. p. v náväznosti na ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p.. Úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že si ich náhradu neuplatnil. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi senátu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.