Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/69/2015 z 15. 12. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 15. decembra 2015, sp. zn. 41Cob/69/2015, ECLI:SK:KSBB:2015:6107201577.1 Krajský súd Banská Bystrica | 41Cob/69/2015 | ECLI:SK:KSBB:2015:6107201577.1 | 2015-12-15 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Náhrada škody Citované ustanovenia: predpis č. 44/1998 Z. z., § 36 ods. 1 zákona č. 44/1998 Z. z., § 36 ods. 3 zákona č. 44/1998 Z. z., § 37 ods. 1 zákona č. 44/1998 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b8523b4e-6517-4e7b-9df3-68c3bcc65542 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6107201577.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/69/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6107201577
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6107201577.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny
Križanovej a z členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, a JUDr. Daniely Maštalířovej, v právnej veci
navrhovateľa: Opálové bane Dubník, a. s., so sídlom 082 07 Červenica - Dubník, IČO: 36 472 395, zast.
advokátom JUDr. Vladimírom Kotusom, so sídlom Žižkova 6, 040 01 Košice, proti odporcovi: Rudné
bane, štátny podnik, so sídlom Havranské 11, 794 32 Banská Bystrica, IČO: 00 007 838, o zaplatenie
sumy 4.634,60,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica č. k. 64Cb/107/2007 - 358 zo dňa 14. októbra 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cb/107/2007 - 358 zo dňa 14. októbra 2014
potvrdzuje.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom č. k. . 64Cb/107/2007 - 358 zo dňa 14. októbra 2014 návrh
navrhovateľa o zaplatenie sumy 4.634,60,- Eur s prísl. zamietol. Čo sa týka trov konania uviedol, že
o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie odôvodnil tým,
že navrhovateľ je oprávnený vykonávať banskú činnosť na základe banského oprávnenia vydaného
Obvodným banským úradom v Košiciach pod č. 235/414/95 zo dňa 27.12.2001 v dobývacom priestore
S., ktorý bol určený rozhodnutím Banského úradu č. 1337/2000, vydaného dňa 11.10.2000. Odporca
svoju činnosť vykonáva na základe Plánu zabezpečenia starých banských diel po ťažbe drahých opálov
v dobývacom priestore S. v banskom poli U. a na kutisku H.. Dňa 20.5.2005 o 18.52 hod. došlo na štôlni
R. L. k nekontrolovateľnému prievalu vôd a hornín, ktorý mal za následok vznik škody na banských
zariadeniach a objektoch v areáli štôlne U., a to zaplavenie a zanesenie kalom ústia a priestoru pred a v
štôlni U. v dĺžke 60m, zničenie oplotenia v dĺžke 45,5 m, zabahnenie a zatopenie povrchových zariadení
pre získanie opálov z vyťaženej hlady, odplavenie 200 m3 haldy U., zničenie návodnej kamennej hrádze
v dĺžke 30 m a poškodenie osadenia dreveného mostu. Výška škody bola znalcom určená celkom v
hodnote 118.409,- Sk, t. j. 3.930,46,- Eur. Z pripojeného znaleckého posudku vyplývalo, že išlo o banskú
škodu v zmysle § 36 ods. 1 Zákona č. 44/1988 Zb. spôsobenú zabezpečením a likvidáciou banských diel
odporcom, a to najmä likvidáciou banskej výstuže v baniach R., W. a J. L., na základe čoho dochádzalo
k prievalom, ktoré zabránili voľnému prietoku vôd a spôsobili akumuláciu vody najmä v bani J. L.. Takto
akumulovaný tlak vody a tečúceho bahna od roku 2000 na jar 2005 prerazil nedostatočne zabezpečené
ústie tejto šachty a spôsobil uvedenú škodu. Zabezpečovacie a likvidačné práce vykonával odporca na
základe Plánu likvidácie banských prieskumných diel ložiska Q. H., ktorý bol vypracovaný odporcom na
základe rozhodnutia o kompletnej likvidácii banských diel so stálym zamedzením prístupu cudzích osôb
do podzemia banských priestorov v nadväznosti na uznesenie vlády ČSFR č. 440/90 a uznesenia vlády
SR č. 246/91 vzhľadom na útlm baníctva a povolenia Banského úradu v Košiciach č. 2005/511/98 zo



dňa 19.10.1998. V tomto pláne odporca dostatočne nezohľadnil hydrologické, geografické a geologické
špecifiká predmetnej oblasti, čím zapríčinil a žiadnym spôsobom nezabránil vzniku škôd. Okrem priamej
škody žiada navrhovateľ zaviazať odporcu i k náhrade výdavkov spojených s uplatnením práva, a to vo
výške 21.213,- Sk, t. j. 704,14,- Eur za vyhotovenie znaleckého posudku, za účelom vyčíslenia škody
a určenia zodpovednej osoby za škodu. Súd prvého stupňa uznesením č. k. 64Cb/107/2007 - 96 zo
dňa 6.8.2008 v spojení s opravným uznesením zo dňa 27.10.2008 nariadil znalecké dokazovanie a
za znalca z odboru Stavebníctvo, odvetvie Banské stavby ustanovil znaleckú organizáciu - Stavebnú
fakultu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, keď úlohou znalca bolo za súčinnosti účastníkov
konania vykonať ohliadku banského diela štôlne R. L. ložiská Q. - H. a banských zariadení a objektov
v areáli štôlne U. v dobývacom priestore S., ktorý bol určený rozhodnutím Obvodného banského úradu
v Košiciach č. 1337/2000 zo dňa 11.10.2000 a zodpovedať na otázku uvedené v znaleckom posudku.
Znalcovi uložil nasledovné otázky:
1) Sú škody spôsobené prievalom banských vôd zo štôlne J. L. banskou škodou podľa § 36 Zákona č.
44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov?
2) Bolo zabezpečenie ústia štôlne J. L. vykonané podľa schváleného Plánu likvidácie banských
prieskumných diel ložiska Q. - H. z 30.6.1998, ktorý je súčasťou rozhodnutia Obvodného banského
úradu v Košiciach č. 2005/511/98 z 19.10.1998?
3) V ktorých banských dielach a na ktorých miestach týchto banských diel v štôlni J. L. bola ukradnutá
oceľová výstuž?
4) Ako bolo na miestach ukradnutej oceľovej výstuže zabezpečené dovádzanie banských vôd pred
možných horninovým závalom?
5) Posúďte z hľadiska hydrogeologických pomerov ložísk možnosti vzniku prievalov vôd a bahna
vplyvom akumulácie vôd v podzemných priestoroch na štôlňou L.?
6) Došlo by k predmetnej banskej škode v prípade, že nedôjde ku krádeži 8 ks oceľových profilov a 274
ks betónových pažín, násilnému vzniknutiu do banského diela a prebúraniu betónového múra?
Znalec vo vypracovanom znaleckom posudku zo dňa 25.6.2009 pod č. 12/2009, v závere konštatoval,
že súčasťou bola aj návšteva lokality, pri ktorej sa presvedčil o zložitosti prírodných a antropogénnych
súvislostí. Na presné až exaktné vyjadrenie sa k otázkam súdu, by bola potrebná veľmi náročná,
obtiažna a nákladná spätná diagnostika. Všetky položené otázky na seba nadväzujú, a preto jednotlivé
odpovede súvisia. K otázke č. 1 znalec konštatoval, že v danej lokalite sú škody spôsobené prievalom
banských vôd zo štôlne J. L.. Na výskyt škody veľmi pôsobili aj narušené prírodné pomery v podzemí
od starých banských diel. Projekt likvidácie prieskumného diela bol veľmi zjednodušene pripravený, v
danom prípade sa sústredil na zamurovanie vchodu až plánované trhacie práce na ústí štôlne, ktoré
boli nepostačujúce pre extrémny prúd akumulovanej vody od prelomenia tesniacej vrstvy v podzemí.
Výskytom niekoľkých extrémnych javov vznikol prieval vôd, ktorý zapríčinil škody. Na lokalite by sa
situácia prievalu v budúcnosti v tom množstve akumulovanej a prúdiacej vody nemala už zopakovať.
K otázke č. 2 konštatoval, že posudzovateľ, ak nepreberal jednotlivé práce, alebo nepoužije rozsiahle
deštruktívne skúšky na objasnenie zhotovených prvkov, nemôže odpovedať aký bol priebeh prác a
zabudovanie materiálom na konštrukcii. Podstatné je, že v súčasnosti a v minulosti bola zo štôlne
odvádzaná prúdiaca voda pomocou funkčného potrubia na ústí. Vyskytujúcemu sa mohutnému prievalu
vôd a následnej škode nemohlo projektované alebo modifikované (skutočné) zhotovenie zabezpečenia
ústia zabrániť. Predpokladá sa, že zabezpečenie realizovali podľa schváleného Plánu likvidácie so
zámerom na zabránenie vstupu osôb s nepodstatne sa odlišujúcim sa zhotovením voči navrhovanému.
K otázke č. 3 konštatoval, že v komplexe realizačných prác na likvidáciách uskutočnených v štôlni J.
L. bola otázka ukradnutej oceľovej výstuže nepodstatná. K otázke č. 4 konštatoval, že výstuž už raz
bola vyplienená a odnesená z priestoru štôlne, nemá vplyv na stabilitu a nerozhoduje, že bola prípadne
ukradnutá. K otázke č. 5 konštatoval, že sa predkladá jednoduchý model doložený výpočtami k vzniku
prietrže a správaniu sa. Modelovou situáciou sa preveruje, či bol možný priestor zadržania vody na
tesniacej bariére ložiska, aké boli vplyvy na vznik akumulovania, aké sú sily potrebné na prelomenie
bariéry a podmienky pre prúdenie zhromaždenie podzemnej vody. Mohutný prietok odvádzanej vody
bol cez profil štôlne, ktorého parametre vychádzajú zo vstupov približných geometrických tvarov a
orientačnými výpočtami určených vplyvov ako výstupov, ktoré sú špecifikované v záveroch odpovede
na konštatovanú otázku. K otázke č. 6 konštatoval, že problémy s vyrabovaným a krádežami sú
malicherné a nemožno ich vzťahovať k problémom škody z vniknutého prievalu v priestore ložiska
zarudnenia. Súd prvého stupňa nariadil doplňujúce znalecké dokazovanie dňa 1.6.2012, v ktorom
uložil znalcovi zodpovedať: či bol projekt zabezpečenia predmetného banského diela vypracovaný
správne, ak tento projekt nebol správny, ako mal byt správne vypracovaný, aby nedošlo k prievalom
vody a v akom rozsahu sa na výskyt škody pôsobili narušené prírodné pomery v podzemí daného



banského diela. Znalec v doplnku znaleckého posudku v závere, zo dňa 9.7.2013 pod č. 15/2013
uviedol k otázke č. 1, že plánlikvidácie (projekt) a zabezpečenia predmetného banského diela na
bežné podmienky bol vypracovaný dostatočne, ale nezohľadnil podmienky v prostredí, ktoré vznikli
za mimoriadnych prírodných okolností. Záver na otázku č. 2 bol, že plán likvidácie a zabezpečenia
projektu sa nezaoberal s výskytom prievalových vôd, na elimináciu ktorých sa mohol vypracovať
aj iný postup a riešenie, ako boli teoreticky predložené autorom bez dotvorenia všetkých súvislostí.
Záver na otázku č. 3 bol, že na základe Znaleckého posudku a v dodatku uvedeného, môže znalec
prehlásiť, že výskyt škody v plnom rozsahu spôsobili narušené prírodné pomery v podzemí a na povrchu
daného banského diela. Súd prvého stupňa na základe uvedeného ustálil, že keď znalec konštatoval,
že plán likvidácie a zabezpečenia predmetného banského diela bol vypracovaný dostatočne na bežné
podmienky, ale nezohľadnil podmienky v prostredí, ktoré vznikli za mimoriadnych prírodných okolností.
Plán bol postačujúcu na realizovanie základného zabezpečenia okolia a ani prípadné rozširujúce a
nákladnejšie riešenie plánu by neovplyvnilo výšku škody a pre absolútne zabezpečenie ústia štôlne J.
L. by vyplynuli vysoké náklady, ktoré nemali plné opodstatnenie pre malý spoločenský význam územia
a v posudzovanom škodovom prípade sa jedná o kategóriu výtoku prievalových vôd - povodne, ktoré
boli s veľmi malou pravdepodobnosťou výskytu. Prieval vôd vznikol výskytom niekoľkých extrémnych
javov a na lokalite by sa situácia prievalu v budúcnosti v tom množstve akumulovanej a prúdiacej vody
nemala už zopakovať. Prievalové podzemné vody bola povodeň s výnimočným priebehom, ktorá nemala
charakter opakovanej. Plán nezahrňoval vyčerpávajúco všetky okolnosti v charakteristikách narušeného
prírodného prostredia vzniknutých v okolí, ktoré boli preverované až znalcami. Výskyt škody v úplnom
rozsahu spôsobili narušené prírodné pomery v podzemí a na povrchu daného banského diela. V konaní
potom nebolo sporné, že odporca zabezpečovanie a likvidáciu predmetného banského diela ukončil
v mesiaci máj roku 2000 , ak prievalu vôd a hornín došlo v mesiaci máj roku 2005, teda po uplynutí
obdobia 5 rokov. V danom prípade sa teda nemohlo jednať o „činnosť“ odporcu, keďže odporca už na
predmetnom banskom diele žiadne činnosti nevykonával. Súd preto dospel k záveru, že škoda nebola
spôsobená činnosťou odporcu, ale tak ako aj znalec konštatoval výskyt škody v plnom rozsahu spôsobili
narušené prírodné pomery v podzemí a na povrchu daného banského diela, pričom plán zabezpečenia
a likvidácie bol na bežné podmienky vypracovaný dostatočne a v danom prípade nastali iba mimoriadne
prírodné okolnosti. Navrhovateľ teda nepreukázal, že v príčinnej súvislosti s činnosťou odporcu mu
bola spôsobená banská škoda, teda nepreukázal, že za túto škodu zodpovedá odporca. Súd ešte
konštatoval a poukázal na skutočnosť, že pokiaľ v Znaleckom posudku č. 12/2009 zo dňa 25.6.2009
znalec konštatoval, že prieskum, projekt a dohľad na likvidáciu zabezpečoval odporca, teda sa napĺňa
§ 36 ods. 3 Zákona č. 44/1988 Zb., že za banskú škodu zodpovedá organizácia, ktorej činnosťou bola
škoda spôsobená, právne posúdenie nemôže byť a ani nebolo predmetom znaleckého dokazovania,
pričom samotný znalec následne na toto tvrdenie konštatoval, že na výskyt škody veľmi pôsobili aj
narušené prírodné pomery a následne v doplňujúcom znaleckom dokazovaní ustálil, že výskyt škody
v plnom rozsahu spôsobili narušené prírodné pomery. Z dôvodu, že navrhovateľ neuniesol dôkazné
bremeno na preukázanie skutočnosti, že činnosťou odporcu pri zabezpečení a likvidácii banských diel
mu bola spôsobená škoda, za ktorú zodpovedá odporca, súd návrh navrhovateľa zamietol.

Proti rozhodnutiu podal odvolanie v lehote stanovenej v ustanovení § 204 ods. 1 O. s. p. navrhovateľ.
V odvolaní napádal rozhodnutie súdu prvého stupňa, pričom uviedol, že rozhodnutie považuje za
nedostatočne odôvodnené, pričom poukázal na nálež Ústavného súdu SR III. ÚS 119/03-30.Poukázal,
že v odôvodnení napadnutého rozsudku právne posúdenie veci úplne absentuje, čo je v príkrom
rozpore s odôvodnením rozsudku v zmysle O. s. p.. Vnútorné rozpory odôvodnenia napadnutého
rozsudku s ohľadom na vykonané znalecké dokazovanie a nezohľadnenie týchto záverov v odôvodnení
napadnutého rozsudku s ohľadom na negatívny výrok súdu o zamietnutí návrhu nekorešponduje.
Nestotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa v tom, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno
na preukázanie skutočnosti, že činnosťou odporcu pri zabezpečení a likvidácii banských diel mu
bola spôsobená škoda. Postráda právne odôvodnenie a vonkoncom neobsahuje aplikáciu akejkoľvek
právnej normy, na základe ktorej dospel k tomuto záveru. Navyše s ohľadom na mnohé pochybenia
žalovaného pri vykonaní banskej činnosti a najmä nesprávne zhotoveným plánom zabezpečenia je
nesporné, že práve v dôsledku nesprávnej činnosti žalovaného došlo v dôsledku prievalu spodných
vôd k vzniku škody žalobcu. V odôvodnení napadnutého rozsudku ďalej absentuje, dokonca aj ktorá
právna úprava zodpovednosti za škodu bola aplikovaná súdom prvého stupňa v danom prípade, či sa
jedná o zodpovednosť za škodu podľa Občianskeho zákonníka, založenú na princípe zavinenia alebo
objektívnu zodpovednosť za škodu podľa Obchodného zákonníka, nakoľko v danom prípade sa jedná



o vzťah medzi podnikateľmi. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov konania.

Odporca v písomnom stanovisku k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že súd prvého stupňa vychádzal
z predloženého znaleckého posudku, ktorý jednoznačne zodpovedal na otázky súdu na zistenie
zodpovednosti odporcu za spôsobenú škodu. Zdôraznil, že odporca v žiadnom prípade nepochybil pri
vykonávaní predmetnej banskej činnosti, pretože postupoval v súlade s overeným plánom zabezpečenia
a likvidácie, a tento bol vypracovaný a schválený príslušných kompetentným orgánom, t. j. príslušným
Banským úradom. Z uvedených dôvodov navrhol aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil, ako
vecne správne a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 168,21,- Eur.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p.,
bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a napadnuté rozhodnutie podľa
ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p., ako vecne správne potvrdil.

Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým zamietol návrh
navrhovateľa na zaplatenie sumy 4.634,60,- Eur s príslušenstvom.

Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že navrhovateľ si uplatnil proti odporcovi náhradu škody vo
výške 4.634,60,- Eur s prísl. na tom skutkovom základe, že navrhovateľ bol oprávnený vykonávať
banskú činnosť na základe banského oprávnenia vydaného Obvodným banským úradom v Košiciach,
pod č. 235/414/95 zo dňa 27.12.2001 v dobývacom priestore - S.. Odporca vykonal na základe Plánu
zabezpečenia starých banských diel po ťažbe drahých opálov v dobývacom priestore S. likvidačnú
činnosť. Následne po vykonaní tejto činnosti v roku 2005 došlo k škode v tomto dobývacom priestore,
ktorého výšku vyčíslil na základe znaleckého posudku, na sumu uplatnenú v žalobe. Súd prvého
stupňa v konaní poveril znalca a to Stavebnú fakultu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, na
vypracovanie znaleckého posudku podľa úž konštatovaných zadaných otázok. Znalec vo vypracovanom
znaleckom posudku konštatoval, že plán likvidácie a zabezpečenia predmetného banského diela bol
vypracovaný dodatočne na bežné podmienky, ale nezohľadnil podmienky v prostredí, ktoré vznikli za
mimoriadnych prírodných okolností, keď v popisnej časti znaleckého posudku konštatoval, že plán bol
postačujúci na realizovanie základného zabezpečenia okolia a ani prípadné rozšírenejšie, a nákladnejšie
riešenie plánu by neovplyvnilo výšku škody pre absolútne zabezpečenie ústia škody, J. L. by boli
vyplynuli vysoké náklady, ktoré nemali plné opodstatnenie pre malý spoločenský význam územia a v
posudzovanom škodovom prípade sa jedná o kategóriu výtoku prievalových vôd povodne, ktoré boli
s veľmi malou pravdepodobnosťou výskytu. Na základe vypracovaného znaleckého posudku a jeho
doplnku, súd prvého stupňa konštatoval, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie
zodpovednosti odporcu za vzniknutú škodu v zmysle § 36 ods. 3 Zákona č. 44/1988 Zb. a nárok
navrhovateľa na uplatnenú škodu zamietol.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Odvolací
súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa, ktorý konštatoval, že navrhovateľ neuniesol
dôkazné bremeno na preukázanie svojho uplatneného nároku na náhradu škody. Z vypracovaného
znaleckého posudku znaleckej organizácie, a to Stavebnej fakulty - Slovenskej technickej univerzity v
Bratislave vyplynulo, že plán likvidácie a zabezpečenia predmetného banského diela bol vypracovaný
dostatočne na bežné podmienky a bol postačujúci na realizovanie základného zabezpečenia okolia.
Prípadné rozšírenie a nákladnejšie riešenie plánu by neovplyvnilo výšku škody a pre absolútne
zabezpečenie Ústia a nákladnejšie riešenie plánu by neovplyvnilo výšku škody, ale by vyplynuli vysoké
náklady. Odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvého stupňa sa dostatočným spôsobom vysporiadal s
uplatneným nárokom v zmysle záverov znaleckého posudku, ako aj skonštatovaním, že bolo nesporne
zistené, že odporca zabezpečovanie a likvidáciu predmetného banského diela ukončil v mesiaci máj
roku 2000 a k prievalu vôd, a hornín došlo v mesiaci máj roku 2005, teda po uplynutí obdobia piatich
rokov. V danom prípade sa teda skutočne nemohlo jednať o činnosť odporcu, keďže odporca už
na predmetnom banskom diele nevykonával žiadne činnosti. V závere znaleckého posudku znalec
nedospel k stanovisku, že za škodu by mal zodpovedať odporca, tak ako to tvrdil v návrhu navrhovateľ.
Znalec dokonca v dopĺňajúcom znaleckom posudku uviedol, že výskyt škody spôsobili narušené
prírodné podmienky v danej lokalite.



Odvolací súd neakceptoval obranu žalovaného spočívajúcu podľa jeho názoru v nedostatočnom
odôvodnení napadnutého rozhodnutia a neuvedenia právnej normy použitej pri posúdení uplatneného
nároku z týchto dôvodov. Súd prvého stupňa, ako už bolo konštatované vykonal riadne dokazovanie na
zistenie zodpovednosti odporcu za banskú škodu v zmysle naplnenia skutkovej podstaty ustanovenia §
36 ods. 3 Zákona č. 44/1988 Zb. tým, že nariadil znalecké dokazovanie znalcom - Stavebnou fakultou -
Slovenskej technickej univerzity, Bratislava. Týmto dokazovaním nariadeným súdom prvého stupňa sa
nepreukázala zodpovednosť odporcu za vzniknutú škodu, a preto súd mohol žalobu ako neopodstatnenú
iba zamietnuť.

Na základe uvedeného skutkového a právneho stavu odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa
ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p., ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O. s. p. v náväznosti na
ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p.. Úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal
z dôvodu, že si ich náhradu neuplatnil.

Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.