Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 27Sp/4/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200067 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6015200067.2 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci navrhovateľa: F. C., nar. XX. G. XXXX, V. A. XX, XXX XX K., korešpondenčná adresa Q. C. XXX, XXX XX K., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Námestie slobody 12, 810 05 Bratislava, Kancelária Žilina, Národná 34, 010 01 Žilina, o odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu sp. zn. 9758/2014- KaZa zo dňa 03.12.2014, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporcu č. 9758/2014-KaZa zo dňa 03. decembra 2004 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 35,- Eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Odporca napadnutým rozhodnutím sp. zn. 9758/2014-KaZa zo dňa 03.12.2014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci s poukazom na § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní („Živnostenský zákon“) v znení neskorších predpisov, v znení zákona č. 8/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z.z.“). Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporcu vyplýva, že žiadateľ žiadosťou doručenou odporcovi 23.09.2014 požiadal odporcu o poskytnutie právnej pomoci vo veci zaplatenia nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“), ktorú mal žiadateľovi - navrhovateľovi spôsobiť Daňový úrad v Žiline. Odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na ustanovenie § 3 ods. 1, § 6 ods. 1, 2 a § 6a ods. 1, § 4 ods. 1 písm. i), § 4 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. a § 2 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 601/2003 Z.z.“) a dospel k záveru, že navrhovateľ - žiadateľ nespĺňa podmienku materiálnej núdze. Navrhovateľ je ženatý, ale s manželkou nežije v spoločnej domácnosti, nemá nezaopatrené deti, a preto sa spolu s ním neposudzujú iné osoby. V posudzovanom období (marec 2014 až september 2014) poberal starobný dôchodok v sume 348,20 Eur mesačne. Podľa § 2 zákona č. 601/2003 Z.z. 1,4 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu predstavoval v rozhodnom období sumu 277,33 Eur a 1,6 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu predstavoval sumu 316,94 Eur. Započítateľný príjem žiadateľa predstavoval v posudzovanom období 348,20 Eur, ktorý príjem presahoval tak výšku 1,4 násobku sumy životného minima (277,33 Eur), ako aj výšku 1,6 násobku životného minima (314,94 Eur) a to v mesiaci podania žiadosti (september 2004) a v šiestich predchádzajúcich mesiacoch. Odporca preto konštatoval, že navrhovateľ nespĺňa s ohľadom na svoj príjem jednu z podmienok na poskytnutie právnej pomoci - nenachádza sa v stave materiálnej núdze, a preto odporca bližšie neskúmal majetkové pomery žiadateľa, keďže už samotný fakt, že príjem žiadateľa presahuje ustanovenú hornú hranicu materiálnej núdze postačuje na konštatovanie, že žiadateľ nespĺňa podmienku materiálnej núdze, ktorá je nevyhnutným predpokladom priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci. Odporca ďalej poukázal na ustanovenie § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z.z., podľa ktorého fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu, pričom podľa § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. pri posudzovaní bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. Odporca sa v konaní zaoberal aj splnením tejto podmienky, t.j. skúmal, či nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu, a to preskúmaním žiadateľom predložených dokladov, ktorými žiadateľ preukazoval skutkový stav a opodstatnenosť svojho nároku. Z navrhovateľom predložených dôkazov odporca zistil, že žiadateľ listom z 25.11.2012 požiadal Daňový úrad Žilina o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktorá mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom daňového úradu, pričom namietal, že je registrovaný ako platca DPH, hoci nepodal prihlášku na DPH a je viac ako 10 rokov šikanovaný rozhodnutiami daňového úradu. Za nesprávny úradný postup žiadateľ považoval: a) registráciu žiadateľa ako platcu DPH daňovým úradom, hoci podľa jeho tvrdení si nepodal za existencie svojej živnosti prihlášku na DPH, b) nezákonnými rozhodnutiami daňového úradu zo 06.11.2006, 02.02.2010 a 15.11.2000, c) požadovanie zaplatenia dane z motorového vozidla Daňovým úradom Žilina. Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že z predložených dokladov vyplýva, že Daňový úrad Žilina žiadateľovi v liste 21.12.2012 oznámil, že Daňový úrad Žilina, pobočka Čadca eviduje jeho žiadosť o registráciu DPH, ktorá bola doručená 16.02.1998. Tejto žiadosti správca dane vyhovel a dňa 18.02.1998 vydal žiadateľovi osvedčenie o registráciu pre daň z pridanej hodnoty pod č. 654/240/5325/1998. Žiadateľ v žiadosti o prerokovanie nároku označil rozhodnutie, ktorým mu mala vzniknúť škoda. Podľa dátumov, kedy boli tieto rozhodnutia vydané odporca konštatoval, že od ich vydania uplynulo už viac ako 3 roky. Žiadateľ napokon už v liste zo 07.12.2012 doručenom Daňovému úradu Žilina, pobočka Čadca konštatoval, že úrad mu pravidelne posielal každý polrok list, aby zaplatil daň z motorového vozidla, pričom toto šikanovanie už trvá viac ako 4 roky. Z uvedeného vyjadrenia odporca vyvodil, že je zrejmé, že o nemajetkovej ujme, ktorá mu mala vzniknúť šikanovaním daňového úradu sa dozvedel už v roku 2008. Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti poukázal na ustanovenie § 19 ods. 1, § 19 ods. 3 a § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a konštatoval, že z predložených dokladov je zrejmé, že žiadateľ listom z 25.11.2012 požiadal o predbežné prerokovanie nároku orgán, ktorý na toto prerokovanie nie je príslušný. Daňový úrad Žilina žiadateľa o tom upovedomil, avšak žiadateľ si žiadosť o predbežné prerokovanie na príslušný orgán nepodal. Z predložených dokladov ďalej odporca vyvodil, že žiadateľ sa mohol dozvedieť o škode, ktorá mu mala vzniknúť rozhodnutiami daňového úradu už v roku 2000, 2006 a 2010, preto nárok na náhradu škody podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ktorá mu mala vzniknúť týmito rozhodnutiami, považoval za premlčaný, keďže premlčacia doba je 3 roky odo dňa, keď sa poškodený o škode dozvedel. Rovnako odporca považoval za premlčaný nárok na náhradu škody, ktorá mala byť žiadateľovi spôsobená šikanovaním daňového úradu tým, že požadoval od neho zaplatenie dane z motorového vozidla, keďže o škode sa musel dozvedieť už v roku 2008. Ohľadne tohto nároku žiadateľ nikdy nepodal žiadosť o predbežné prerokovanie na príslušnom orgáne. Na základe vyššie uvedených skutočností odporca konštatoval, že vo veci, s ktorou sa žiadateľ obrátil na centrum, sa jedná o zrejmú bezúspešnosť sporu. Nakoľko žiadateľ nespĺňa zákonnú podmienku materiálnej núdze a taktiež v danej veci sa jedná o zrejmú bezúspešnosť sporu, odporca neskúmal, či sú splnené ďalšie podmienky stanovené zákonom (podmienka hodnoty sporu). Nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci. Odporca preto žiadateľovi - navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci nepriznal. Proti rozhodnutiu odporcu (sp. zn. 9758) ako aj proti ďalším rozhodnutiam, (ktoré však nie sú predmetom tohto preskúmavacieho konania) podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietal, že „Najvyšší súd SR potvrdil rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica a je povinnosťou odporcu pomáhať navrhovateľovi bezplatne s právnou pomocou. Namietal, že odporca 2 roky nekoná podľa zákona č. 327/2005 Z.z. a koná tak, aby neposkytol navrhovateľovi právnu pomoc“. Podaním doručeným súdu 03.02.2015 označeným ako „Upozornenie“ navrhovateľ poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24Sp/13/201 s tým, že týmto rozhodnutím bolo rozhodnuté o povinnosti odporcu poskytnúť navrhovateľovi právnu pomoc. Predmetné rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/36/2014. Uznesením sp. zn. 27Sp/4/2015-9 z 25.03.2015 súd vyzval navrhovateľa na odstránenie vád odvolania v stanovenej lehote a uviedol, ako treba doplnenie vykonať. Navrhovateľ na základe predmetnej výzvy súdu doručil 22.04.2015 doplnenie odvolania s tým, že pokiaľ sa týka rozhodnutia odporcu č. 9758 (napadnuté rozhodnutie), toto je podľa navrhovateľa nezákonné z dôvodu, že Krajský súd v Banskej Bystrici dňa 27.03.2014 rozhodnutím č.k. 24Sp/13/2014-16 preskúmal zákonnosť rozhodnutia odporcu, potvrdil navrhovateľovi, že má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti a toto rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Najvyššieho súdu SR z 24.07.2014 č.k. 5Sžo/36/2014. Žiadal, aby bolo rozhodnutie odporcu zrušené a aby bol navrhovateľovi priznaný nárok na právnu pomoc bez finančnej účasti. Odporca v písomnom stanovisku k odvolaniu zo dňa 15.01.2015 trval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadal potvrdiť. Uviedol, že odporca postupoval v súlade so zákonom a po preskúmaní podmienok podľa § 6 zákona č. 327/2005 Z.z. dospel k záveru, že žiadateľ sa nenachádza v materiálnej núdzi, a teda nespĺňa jednu z podmienok na poskytnutie právnej pomoci. Nesplnenie čo i len jednej z podmienok na poskytnutie právnej pomoci má za následok nepriznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, avšak odporca sa v prípade žiadateľa zaoberal aj skúmaním úspešnosti sporu, pričom zistil, že vo veci, v ktorej sa žiadateľ obrátil na centrum, sa jedná o zrejmú bezúspešnosť sporu, a preto nie je možné postupovať podľa § 6 zákona, keďže to nie je primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci. Krajský súd preskúmal opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie a postup odporcu podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p., prejednal vec na pojednávaní dňa 26.05.2015 v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 250g ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Napadnuté rozhodnutie preskúmal v medziach a z dôvodov podaného odvolania, pričom vykonal dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi založenými v súdnom i správnom spise. Po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia odporcu súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ žiadosťou z 19.09.2014 doručenou odporcovi 23.09.2014, požiadal odporcu o poskytnutie právnej pomoci vo veci náhrady škody vo výške 30 000,- Eur voči Daňovému úradu Čadca z dôvodu „šikanovania“ za nezaplatenú daň z pridanej hodnoty. Z listu navrhovateľa datovaného 18.09.2014 adresovaného odporcovi vyplýva, že v predmetnej veci „šikanovania“ Daňovým úradom Čadca žiadal navrhovateľ vypracovať návrh na súd proti Daňovému úradu Čadca. Z listov označených ako „Upozornenie“ pripojených k žiadosti adresovaných Daňovému úradu Žilina vyplýva, že žiadateľ mienil uplatniť náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Odporca podaním zo 06.10.2014 doručeným navrhovateľovi 08.10.2014 navrhovateľa vyzval na doplnenie údajov potrebných pre posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z.z. Navrhovateľ na preukázanie svojej príjmovej situácie za posudzované obdobie predložil rozhodnutie Sociálnej poisťovne - Ústredie z 05.12.2013 o zvýšení starobného dôchodku od 01.01.2014 na sumu 348,20 Eur a Oznámenie o vykonávaní zrážok z dôchodku. Ďalej sa v administratívnom spise nachádza fotokópia čestného prehlásenia z 02.12.2013, z ktorého vyplýva, že navrhovateľ s manželkou nežije cca 10 rokov v spoločnej domácnosti, majú zrušené BSM, manželka hospodári samostatne a neprispieva mu na domácnosť. Odporca ďalej predložil odpoveď Daňového úradu Žilina zo 07.04.2012 na žiadosť navrhovateľa vo veci nároku na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. vo výške 30 000,- Eur z ktorého vyplýva, že Daňový úrad Žilina navrhovateľa poučil o tom, že v zmysle citovaného zákona nie je príslušným orgánom vo veci podnetu týkajúceho sa náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom Daňového úradu Žilina. Navrhovateľ zároveň odporcovi predložil odpoveď Daňového úradu Žilina z 21.12.2012 vo veci predbežného prerokovania nároku na nemajetkovú ujmu vo výške 10 000,- Eur za nesprávny úradný postup Daňového úradu Žilina, pobočka Čadca, vo veci nedoplatku DPH, z ktorej vyplýva, že Daňový úrad Žilina, pobočka Čadca eviduje navrhovateľovu žiadosť o registráciu DPH doručenú 16.02.1998, ktorej správca dane vyhovel a 18.02.1998 vydal Osvedčenie o registrácii pre DPH č. 654/240/5325/1998. Na základe opakovanej výzvy odporcu na doplnenie údajov z 27.10.2014 navrhovateľ v prílohe podania doručeného odporcovi 04.11.2014 doručil kópiu listu Daňového úradu Žilina z 19.11.2012 o vrátení podania vo veci predbežného prerokovania nároku na uplatnenie nemajetkovej ujmy 10 000,- Eur v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. z dôvodu, že tento nie je vecne príslušný na jeho prejednanie. Dôkazy o zaslaní žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na príslušné ministerstvo navrhovateľ nepredložil. Predložil len dôkaz o doručení takejto žiadosti Daňovému úradu Žilina (z 21.11.2012). Zároveň navrhovateľ predložil vyčíslenie mesačných nákladov (bez predloženia požadovaných listinných dôkazov). V administratívnom spise sa nachádzajú výsledky lustrácie odporcu v katastri nehnuteľností týkajúce sa overenia nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve navrhovateľa - žiadateľa. V administratívnom spise sa ďalej nachádza vyhodnotenie príjmovej a majetkovej situácie žiadateľa v nárokovom konaní vyhotovené odporcom 02.12.2014 z ktorého vyplýva, že žiadateľ v posudzovanom období poberal starobný dôchodok v sume 348,20 Eur mesačne, pričom započítateľný príjem žiadateľ presahuje výšku 1,4 násobku životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, t.j. sumu 277,44 Eur a tiež 1,6 násobku životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, t.j. sumu 316,94 Eur a to v mesiaci podania žiadosti (september 2014) a v šiestich predchádzajúcich mesiacoch. Z údajov získaných z katastrálneho portálu Úradu geodézie, kartografie a katastra SR dňa 03.10.2014 je zrejmé, že žiadateľ je spoluvlastníkom nehnuteľností v k.ú. Vysoká nad Kysucou, ako aj spoluvlastníkom ďalších nehnuteľností - pozemkov v k.ú. Vysoká nad Kysucou. Odporca z uvedených zistení vyvodil záver, že žiadateľ nie je vlastníkom nehnuteľného ani hnuteľného majetku, ktorého predajom alebo prenájmom by si mohol zabezpečiť využívanie právnych služieb na ochranu svojich práv a záujmov. Následne odporca vydal napadnuté rozhodnutie z 03.12.2014, ktorým nárok na poskytovanie právnej pomoci nepriznal z dôvodov, ako je uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ako aj na strane číslo 1 a 2 tohto rozhodnutia. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z., tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci a) v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len "vnútroštátne spory"), b) v cezhraničných sporoch v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach a v rodinnoprávnych veciach, c) v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení a v týchto veciach aj v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, d) oznamovateľovi protispoločenskej činnosti v konaniach súvisiacich s podaním oznámenia okrem trestného konania a konania o správnom delikte a e) osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu1aab) v konaniach súvisiacich s podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Podľa § 4 ods. 1 písm. i) zákona č. 327/2005 Z.z., na účely tohto zákona je materiálnou núdzou stav, keď fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, 1e) alebo stav, keď príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,6-násobok sumy životného minima 2) a táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z., do príjmu fyzickej osoby, ktorá žiada o poskytnutie právnej pomoci (ďalej len "žiadateľ"), sa započítavajú príjmy obdobne ako pri výpočte príjmu fyzickej osoby na účely určenia súm životného minima; 2a) to neplatí, ak sú spoločne posudzované fyzické osoby účastníkmi sporu v súdnom konaní s protichodným postavením. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z., fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom 2) a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy 5) okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z., podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti. Podľa § 6a ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z., ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom 2) a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20% trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; 5a) splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b) a c) tým nie je dotknuté. Ustanovenie § 6 ods. 2 sa použije primerane. Podľa § 6b ods. 1 a 2 zákona č. 327/2005 Z.z., (1) Ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci, môže centrum v prípadoch podľa § 6a ods. 1 poskytnúť právnu pomoc aj bez úhrady finančnej účasti. (2) Ak príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze, centrum môže poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou oprávnenej osoby, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z., konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci (ďalej len „konanie“) sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej lehote určenej centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní; centrum podľa možnosti zabezpečí doklady a iné potrebné údaje, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické osoby a fyzické osoby povinné poskytovať súčinnosť podľa tohto zákona. Podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z., centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu, ktorým sa priznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci, nie je možné podať opravný prostriedok. Ak centrum rozhodne, že nárok na poskytnutie právnej pomoci nepriznáva, možno v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia podať prostredníctvom centra odvolanie na príslušný krajský súd, o čom centrum žiadateľa náležite poučí v odôvodnení rozhodnutia. Podľa § 10 ods. 6 zákona č. 327/2005 Z.z., rozhodnutie, ktorým sa nepriznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci, okrem náležitostí podľa osobitného predpisu 16) musí obsahovať aj poučenie, že ak odpadnú dôvody nepriznania nároku na poskytnutie právnej pomoci, môže žiadateľ v tej istej veci podať žiadosť opätovne. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z., na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Súd v preskúmavacom konaní z predloženého administratívneho i súdneho spisu zistil, že navrhovateľ sa domáhal preskúmania rozhodnutia odporcu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci vo veci zaplatenia nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. spôsobenej pri výkone verejnej moci, ktorú mal žiadateľovi spôsobiť Daňový úrad v Žiline. Odporca napadnutým rozhodnutím nepriznal navrhovateľom uplatnený nárok na poskytnutie právnej pomoci z dôvodu, že započítateľný príjem žiadateľa presahuje výšku 1,4 násobku životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu (277,33 Eur) a tiež 1,6 násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu (sumu 316,94 Eur) a to v mesiaci podania žiadosti (september 2014) a v šiestich predchádzajúcich mesiacoch, teda nespĺňa podmienku materiálnej núdze, ktorá je nevyhnutným predpokladom priznania nároku na poskytovanie právnej pomoci. Odporca v odôvodnení súčasne poukázal na ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z., v zmysle ktorého fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti za splnenia podmienok stanovených v písmene a), b) a c), pričom tieto musia byť splnené súčasne. Odporca po preskúmaní navrhovateľom uplatneného nároku a dokladov ním predložených dospel k záveru, že navrhovateľ nespĺňa ani podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. b) v spojení s § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. a dospel k záveru, že v danej veci sa jedná o zrejmú bezúspešnosť sporu. Vzhľadom na to, že nesplnenie hoc len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie na právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytnutie právnej pomoci, odporca neskúmal, či bola splnená podmienka hodnoty sporu. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu výlučne z dôvodov uvedených v odvolaní v znení doplnkov a dospel k záveru, že z týchto dôvodov nie je možné dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je nezákonné. Navrhovateľ v odvolaní len všeobecne, bez uvedenia konkrétnych skutočností namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia odporcu s tým, že poukázal na iné rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici vydané v inom konaní (24Sp/13/2014), v ktorom krajský súd preskúmaval na základe podaného odvolania navrhovateľa iné rozhodnutie odporcu (vydané v inom konaní začatom na základe inej žiadosti navrhovateľa, kde boli skúmané iné podmienky a iné konkrétne okolnosti prípadu), pričom dôvodom, pre ktoré odporca nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci bolo nesplnenie podmienky žalobcu predpokladanej, resp. stanovenej v § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 327/2005 Z.z.) s výsledkom, že toto rozhodnutie odporcu zrušil a vec bola vrátená odporcovi na ďalšie konanie, pričom predmetný rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.07.2014 5Sžo/36/2014. Súd považuje za potrebné uviesť, že v každom konaní, ktoré je začaté pred správnym orgánom (v tomto prípade u odporcu na základe podanej žiadosti účastníka konania - navrhovateľa) je správny orgán povinný skúmať individuálne, či na základe konkrétnej žiadosti, v konkrétnej veci sú splnené podmienky stanovené zákonom č. 327/2005 Z.z., za ktorých možno žiadateľom uplatnený nárok na poskytnutie právnej pomoci priznať. Odporca je teda povinný každú žiadosť skúmať individuálne s prihliadnutím na konkrétne okolnosti toho ktorého prípadu. Odporca v preskúmavanom prípade skúmal splnenie podmienok stanovených v citovanom zákone č. 327/2005 Z.z. na základe navrhovateľom podanej žiadosti doručenej odporcovi dňa 23.09.2014 vo veci uplatnenia náhrady nemajetkovej ujmy titulom zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone plnej moci podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktorú mal žiadateľovi spôsobiť Daňový úrad v Žiline konaním opísaným, resp. upresneným navrhovateľom v priebehu správneho konania. Účelom zákona č. 327/2005 Z.z. bolo vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečenia jej poskytovania v rozsahu stanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, v ktorej dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv. Cieľom zákonodarcu bolo teda týmto zákonom upraviť práva a povinnosti súvisiace s právnou ochranou osôb v materiálnej núdzi a konanie centra právnej pomoci pri rozhodovaní o žiadostiach o poskytnutie právnej pomoci, pričom zákon vo svojich ustanoveniach ustanovuje podmienky poskytovania právnej pomoci. Pre priznanie právnej nároku na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti fyzickej osobe sa podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. vyžaduje splnenie nasledovných podmienok: a) príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,4 násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojim majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy, okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Obdobne pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci s finančnou účasťou sa podľa § 6a ods. 1 vyžaduje splnenie podmienky, že príjem fyzickej osoby presahuje 1,4 násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom, avšak súčasne nepresahuje 1,6 násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojim majetkom, splnenie podmienok podľa § 4 ods. 1 písm. b) a c) tým nie je dotknuté, t.j. musia byť súčasne splnené podmienky, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu (§ 6 ods. 1 písm.b) a hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy (§6 ods. 1 písm. c)). V takomto prípade má fyzická osoba právo na poskytnutie právnej pomoci pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20% trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu. Z dikcie ustanovenia § 6 ods. 1, ako aj § 6a ods. 1 citovaného zákona teda jednoznačne vyplýva, že vyššie uvedené podmienky musia byť v jednotlivých prípadoch splnené súčasne (kumulatívne). Nesplnenie čo len jednej z týchto podmienok má teda za následok negatívne rozhodnutie o žiadosti fyzickej osoby na poskytnutie právnej pomoci (či už bez finančnej účasti alebo s finančnou účasťou). Pokiaľ teda odporca v konaní zistil, že navrhovateľ (žiadateľ) nespĺňa dve z kumulatívne stanovených podmienok, konkrétne podmienok, že žiadateľ sa s ohľadom na svoj príjem nenachádza v stave materiálnej núdze, pričom sa súčasne v prejednávanej veci jedná o zrejmú bezúspešnosť sporu, odporca rozhodol v súlade so zákonom, ak navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci nepriznal. Vzhľadom na to, že zákon č. 327/2005 Z.z. pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci vyžaduje súčasné, t.j. kumulatívne splnenie zákonom stanovených podmienok (v § 6 ods. 1 poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, alebo § 6a ods. 1 poskytnutie právnej pomoci s finančnou účasťou) a v konaní bolo zistené, že navrhovateľ nesplnil dve z troch podmienok potrebných pre priznanie nároku, odporca nepostupoval v rozpore so zákonom, ak splnenie ďalšej zákonom stanovenej podmienky už neskúmal. Nesplnenie čo len jednej zo zákonom stanovených podmienok, ktoré musia byť splnené kumulatívne má totiž za následok nepriznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci tak, ako to konštatoval odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Navrhovateľ v odvolaní napokon nenamietal záver odporcu, že nespĺňa aj jednu zo zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, konkrétne podmienku, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Namietal len, že v inom konaní, v ktorom odporca navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti nepriznal, bolo toto rozhodnutie odporcu rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici zrušené a toto rozhodnutie bolo potvrdené Najvyšším súdom SR. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že aj z ustanovenia § 6b ods. 1 citovaného zákona jednoznačne vyplýva, že odporca môže rozhodnúť s poukazom na § 6b ods. 1, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci, v prípadoch podľa § 6a ods. 1, t.j. v prípade, ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4 násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a súčasne nepresahuje 1,6 násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom; v takomto prípade má žiadateľ právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20% trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b) a c) tým však nie je dotknuté, t.j. z uvedeného vyplýva, že aj v tomto prípade musia byť súčasne splnené aj podmienky, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu (§ 6 ods. 1 písm. b) citovaného zákona a súčasne hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy (§ 6 ods.1 písm. a) citovaného zákona), pričom v takomto prípade by mohla byť navrhovateľovi poskytnutá právna pomoc bez finančnej účasti. Ani ustanovenie § 6b ods. 1 citovaného zákona však neumožňuje odporcovi priznať navrhovateľovi právnu pomoc bez toho, aby boli súčasne (kumulatívne) splnené podmienky stanovené v § 6a ods. 1 za súčasného splnenia podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b) a c) citovaného zákona. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd považoval odvolanie za nedôvodné. Dôvody uvedené v odvolaní neboli spôsobilé napadnúť zákonnosť rozhodnutia odporcu, ktoré bolo v tomto konaní preskúmavané. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd napadnuté rozhodnutie s poukazom na § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil. Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, a preto mu nevzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Z uvedeného dôvodu súd navrhovateľovi - odvolateľovi náhradu trov konania nepriznal. Súd zároveň rozhodol o povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vo výške 35,- Eur stanovenej sadzobníkom súdnych poplatkov v položke 10 písm. b), nakoľko je poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný (§ 2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb.). Citovaný zákon o súdnych poplatkoch pre uvedený typ konania neupravuje vecné oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 4 ods. 1 citovaného zákona), ani nepriznáva navrhovateľovi osobné oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 4 ods. 2 citovaného zákona). V zmysle § 4 ods. 3 citovaného zákona je od poplatkov oslobodený len účastník, ktorému bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu, čo však v danom prípade nebolo splnené. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.