Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/72/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200718 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014200718.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členiek senátu JUDr. Aleny Antalovej a Mgr. Ivany Datlovej v právnej veci žalobkyne T., nar. X. X. XXXX, ul. X. T. XXXX/XX, XXX XX X. -T., zastúpenej advokátkou JUDr. Magdou Jaňovkovou, so sídlom Skuteckého 12, 974 54 Banská Bystrica proti žalovanému Finančnému riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti a predchádzajúceho postupu rozhodnutia žalovaného č. 1100902/560802/2013/CI zo dňa 11. apríla 2014 jednohlasne takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu v zákonom stanovenej lehote domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorým nebolo vyhovené odvolaniu žalobkyne a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Colného úradu Banská Bystrica č. 1095164/1/505721/2013 zo dňa 22. októbra 2013. Žalobkyňa poukázala na to, že v rámci daňového dozoru bolo prekontrolované auto Fiat Ducato patriace žalobkyni, pričom v tom čase auto stálo za bytovým domom v I. B. G. a kľúče od vozidla vydal T. T. a po otvorení vozidla, bol vo vozidle zistený tabak v celkovej váhe 1 037,60 kg. T. T. uviedol, že tabak mu nepatrí, pretože autom disponuje jeho brat G. T. spolu s družkou, ktorou je žalobkyňa a on vydal iba kľúče, pretože tieto mal k dispozícii. Neskôr bola vypočutá aj žalobkyňa, ktorá uviedla pri výsluchu, že auto je vedené evidenčne na ňu, ale ho požičala neznámemu mužovi, ktorý sa odvolal na súhlas jej druha G. T.. Uviedla, že v ten deň vozidlom nedisponovala a na Čiernom Balogu nebola. Nie je podnikateľkou a nevie o tabaku nič a ani nevie, komu patril. Takto sa vyjadrila aj v konaní o zabezpečení tovaru a to, že sa necíti byť vlastníčkou tabaku ani účastníčkou colného konania. Následne ju colný úrad vyzval na podanie daňového priznania, na ktorú výzvu uviedla, že nie je vlastníčkou tovaru a nevie uviesť, komu patrí. Colný úrad preto určil daň podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2 a ods. 5 zákona č.563/2009 Z. z. vo výške 72 050,94 Eur, pričom daňová povinnosť mala vzniknúť podľa § 11 ods. 2 písm. a) v spojení s § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 106/2004 Z. z.. Odvolací orgán na odvolanie žalobkyne prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Ďalej v žalobe uviedla, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie sú nezákonné v dôsledku nesprávnej aplikácie § 12 ods. 2, písm. a) zákona 106/2004 Z. z. z nasledovných dôvodov: 1/ zákon č. 106/2004 Z. z. v § 12 vymedzuje osoby, ktoré sú povinné platiť daň, pričom podľa odseku 2 písm. a) s odvolaním sa na § 11 ods. 2 je takou osobou aj osoba, ktorá nevie preukázať v súlade s týmto zákonom pôvod alebo spôsob nadobudnutia tabakových výrobkov u nej zistených, ktoré sa u nej nachádzajú alebo nachádzali s dôrazom na to, že musí ísť o tovar, ktorý bol u tejto osoby zistený alebo sa u neho nachádzal, alebo sa u neho nachádza a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s tabakovými výrobkami ako s vlastnými. Nesúhlasila s tým, že daňovým subjektom je preto, že vozidlo bolo evidenčne vedené na žalobkyňu. Podľa žalobkyne z dikcie zákona je zrejmé, že musí byť preukázaný vzťah osoby k takémuto tovaru, či už vlastnícky alebo iný. Samotná skutočnosť, že tovar bol niekde zaistený, nie je dôvodom tvrdiť, že vlastník, nájomca alebo iná osoba, ktorá má vzťah v tomto prípade k motorovému vozidlu je osobou, u ktorej sa tabakové výrobky našli. Poukázala na to, že vyjadrenie k veci podávala až mesiac po výkone daňového dozoru, a preto nemôže byť daňovým subjektom, o ktorom uvažuje § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 106/2004 Z. z.. Podľa žalobkyne uvedený výklad žalovaného ako objektívne zistenej skutočnosti so záverom, že ide o netransparentný stav súvisiaci s jej osobou a že nevie preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia tabaku, je v rozpore so zásadami logiky ako aj so zásadami princípu všeobecnej zodpovednosti. 2/ Ďalšie tvrdenia colného úradu a žalovaného vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia žalobkyne ako daňového subjektu a potom aj tvrdenie, že žalobkyňa má dôkazné bremeno zbavenia sa povinnosti uloženej daňovej povinnosti, vychádzajú z tohto nesprávneho výkladu o tom, kto je daňový subjekt. Podľa žalobkyne je potrebné, aby bola najprv preukázaná základná skutočnosť, že žalobkyňa je osoba, u ktorej sa nachádzajú alebo nachádzali zaistené tabakové výrobky. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe jednak opísal skutkový stav a jednak sa vyjadril k námietkam žalobkyne s tým, že tieto sú zhodné s odvolacími námietkami a preto zotrváva na dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Poukázal na to, že žalobkyňa v žalobe poukázala na časť znenia § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 106/2004 Z. z., podľa ktorého daňová povinnosť vznikne tej osobe, ktorá nevie preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia tabakových výrobkov „u nej zistených, ktoré sa u nej nachádzali alebo nachádzajú“. S odkazom na toto by mohol byť označený za daňový subjekt, ktorému by bol preukázaný vzťah k tovaru či už vlastnícky, alebo iný. Keďže však bolo iba preukázané, že tabak sa zistil vo vozidle žalobkyne (z pozície žalobkyne nič iné), je podľa nej v rozpore so zásadami logiky a so zásadami princípu všeobecnej zodpovednosti, že práve žalobkyňa je tou osobou, ktorej vznikla daňová povinnosť. K tomu žalovaný uviedol, že poukazuje na ďalšiu časť znenia § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 106/2004 Z. z., podľa ktorého je bezpredmetné („bez ohľadu na to“), či dotknutá osoba nakladá alebo nakladala s tabakovými výrobkami ako vlastnými. Aj z uvedeného vyplýva, že pri vzniku daňovej povinnosti nebude rozhodujúce, či na strane dotknutého subjektu (existuje) vo vzťahu k tovaru existoval subjektívny aspekt, ako pohnútka, zámer, ako s ním naložiť, vedomosť o tomto tovare, či okolnosti, za ktorých sa dostal tovar do sféry vplyvu daňového subjektu. Je preto bezpredmetné uvažovať o reálnom, právne zaraditeľnom či zdôvodniteľnom vzťahu subjektu voči tovaru. To znamená, či ho vlastnil alebo mal k nemu iný vzťah nájom, preprava a pod.. Rozhodujúcou skutočnosťou bude zistenie, že tovar sa nachádzal u žalobkyne, ktorá mala najbližší vzťah k tovaru. Pod týmto najbližším vzťahom sa však nebude rozumieť nutnosť preukázania vlastníckeho alebo iného nájomného, prepravného, manipulačného vzťahu osoby voči tovaru, ale objektívny fyzický vzťah, moc osoby nad vecou, existenciu možnosti osoby s touto vecou nakladať, bez ohľadu na vôľový aspekt osoby k nemu. Zrejmým faktom je, že žalobkyňa bola vlastníčkou vozidla, v ktorom sa zistil tabak, a teda bola tou osobou, ktorá mala najväčšiu potencionálnu dispozičnú moc nad tovarom. Na tom nič nemení, že žalobkyňa podávala vo veci vyjadrenia až mesiac po zistení tovaru. Na záver nesúhlasil s tým, že žalovaný tak, ako aj prvostupňový správny orgán nesprávne aplikoval § 11, 12 zákona č. 106/2004 Z. z. a navrhol žalobu zamietnuť. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O. s. p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100902/560802/2013/CI zo dňa 11. apríla 2014, ktorým žalovaný nevyhovel odvolaniu žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Colného úradu v Banskej Bystrici č. 1095164/1/505721/2013 zo dňa 22. októbra 2013, ktorým bola žalobkyni vyrubená spotrebná daň z tabakových výrobkov za zdaňovacie obdobie 18. 9. 2012 vo výške 72 050,94 Eur. Ďalej týmto rozhodnutím bolo rozhodnuté, že žalobkyni vznikla daňová povinnosť na spotrebnej dani z tabakových výrobkov za zdaňovacie obdobie 18. 9. 2012 v zmysle § 11 ods. 2 písm. a) zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov a v zmysle § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 106/2004 Z. z. je osobou povinnou platiť daň. Ďalej bolo rozhodnuté, že spotrebnú daň je povinná zaplatiť do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia na účet finančnej správy Slovenskej republiky s uvedením jeho čísla. Vyššie uvedené prvostupňové rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že daňová povinnosť bola určená podľa pomôcok v zmysle § 48 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok). O určení dane podľa pomôcok bol vyhotovený protokol o určení dane podľa pomôcok zo dňa 13. 8. 2013, ktorý bol s výzvou na vyjadrenie doručený žalobkyni 19. 8. 2013. Ďalej rozhodnutie odôvodnil tým, že 18. 9. 2012 pri výkone daňového dozoru v spolupráci s Kriminálnym úradom finančnej správy, pobočka Stred (ďalej len „KÚFS“) zastavili biele vozidlo značky Fiat Ducato ev. č. BR XXXBJ, ktoré bolo označené zo strany KÚFS. Vodičom vozidla bol G. T. a spolujazdcom O. R.. Vo vozidle sa tabak nenachádzal, preto pátrali po ďalšom vozidle Fiat Ducato ev. č. BR XXX BH, ktoré našli za posledným bytovým domom v obci I. nad G. a ktoré bolo uzamknuté. Preto bol požiadaný pán T. T. o vydanie kľúčov od predmetného vozidla. Bolo zistené, že sa vo vozidle nachádzal tabak v 46 kusoch vriec a v štyroch kartónových škatuliach v celkovej hmotnosti 1 037,60 kg. Na základe týchto skutočností bolo T. T., bytom X., nar. XX. X. XXXX doručené rozhodnutie o zabezpečenie vecí, ktoré bolo vydané 18. 9. 2012. Proti tomuto rozhodnutiu sa odvolal, pričom v odvolaní o. i. uviedol, že pracovníci colného úradu bez predchádzajúceho upozornenia zamierili k nemu, skontrolovali osobné auto, kde nič nemohli nájsť, pretože nič neprevážal a bez upozornenia chceli od neho kľúče od Fiat Ducato ev. č. BR XXX BH, ktoré im vydal až na opakovanú výzvu, pretože chceli vypáčiť dvere na tomto vozidle. Kľúče im nechcel dať, pretože vozidlo nepatrí jemu ale družke jeho brata, ktorá s ním voľne nakladá a bezodplatne ho požičiava známym. Kľúče od tohto vozidla nosieva bežne u seba, pretože s bratom a jeho družkou je v dobrom vzťahu. Na základe tejto skutočnosti bola vypočutá za účelom podania vysvetlenia žalobkyňa, bola s ňou spísaná zápisnica o podaní vysvetlenia, v ktorej uviedla, že vozidlo Fiat Ducato ev. č. BR XXX BH je v jej vlastníctve od júla 2012 a že nevie o tom, že vo vozidle sa nachádzal tabak a ten jej nepatrí. Následne bolo teda vydané rozhodnutie o zabezpečení vecí, ktoré bolo doručené žalobkyni. Táto sa odvolala a na jej odvolanie bolo provostupňové rozhodnutie potvrdené. Ďalej prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia odcitoval paragrafy 11 ods. 2, písm. a), 12 ods. 2, písm. a) a 13 ods.3 zákona č. 106/2004 Z. z. a uviedol, že z dôvodu, že daňový subjekt nepodal daňové priznanie, bol vyzvaný , aby tak urobil a keďže tak neurobil v lehote učenej správcom dane v predmetnej výzve a spotrebnú daň nezaplatil, bola táto určená podľa pomôcok. Na základe týchto skutočností považoval prvostupňový správny orgán za preukázané, že pôvod alebo spôsob nadobudnutia predmetného tabaku žalobkyňa nepreukázala, čím sa podľa § 12 ods. 2, písm. a) v spojení s § 11 ods. 2, písm. a) zákona č. 106/2004 Z. z. stala osobou povinnou platiť daň. Na základe odvolania žalobkyne žalovaný napadnutým rozhodnutím odvolaniu nevyhovel a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že jednak opísal dôvody odvolania a priebeh konania. Ďalej k námietkam odvolateľky odkázal na znenie § 11 ods. 2, písm. a), § 12 ods. 2, písm. a), § 13 ods. 3 zákona č. 106/2004 Z. z. a § 24 ods.1, § 48 ods. 1, § 3, 5 a § 49 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. daňového poriadku. K námietkam, že žalobkyňa v odvolaní zdôrazňovala subjektívnu stránku tým, že nebola pri otvorení vozidla, tovar sa u nej nenachádzal, nemala o ňom vedomosť a že nie je zakázané požičať vozidlo tretej osobe a že práve správca dane má zistiť skutočného vlastníka tabaku a že nebolo jej povinnosťou preukazovať pochybnosti o nadobudnutí tovaru, pretože v tom čase nebola podnikateľským subjektom, uviedol, že daňové konanie je osobitným procesným konaním, v ktorom sa uplatňujú špecifické právne inštitúty daňového práva, či už procesného charakteru v zmysle daňového poriadku alebo hmotnoprávnej povahy v zmysle zákona č. 106/2004 Z. z.. Predmetom zákona č. 106/2004 Z. z. sú fiškálne záujmy štátu - spotrebná daň z tabakových výrobkov. Jedným z cieľov tohto zákona je minimalizovanie daňových únikov. Práve § 11 ods. 2, písm. a) tohto zákona preventívne zakladá vznik daňovej povinnosti už za situácie, že je preukázané podozrenie z nezákonného nakladania s tabakovými výrobkami, ak nie je zrejmé, či bola z nich odvedená spotrebná daň. Z tohto princípu je zrejmé, že zákon nezaťažuje vždy daňovou povinnosťou priamo tú osobu, ktorá konala v rozpore s daňovými predpismi, ktorá bola vlastníkom tabakových výrobkov (keďže táto osoba nemusí byť známa), ale ak takáto osoba nebola zistená daňovým subjektom je v zmysle § 12 ods. 2, písm. a) zákona č. 106/2004 Z. z. osoba, u ktorej sa tabakové výrobky našli. To znamená, že táto osoba nesie zodpovednosť za zistený stav objektívne. Už táto samotná skutočnosť zo zákona predstavuje právny titul vzniku daňovej povinnosti žalobkyne v zmysle § 11 zákona č. 106/2004 Z. z. bez ohľadu na akékoľvek iné skutočnosti. Nie je teda v tomto konkrétnom prípade rozhodujúce, v akom osobnom rozsahu žalobkyňa participovala na nakladaní/preprave/skladovaní zisteného tabaku. Daňová povinnosť jej nevznikla ako odplata za prípadné počínanie za nakladanie s tabakom, ale preto že bola zistená objektívna skutočnosť existujúceho netransparentného stavu u žalobkyne alebo súvisiaceho so žalobkyňou a to, že nevedela preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia tabaku zisteného u nej vo vozidle. Nie je potom podstatné, či porušila daňovo-právne predpisy, a teda že nebolo zakázané, aby požičala auto tretej osobe a prvostupňový správny orgán z týchto okolností ani nevychádzal. Nie je podstatné ani to, že nebola podnikateľkou. Daňová povinnosť vznikla podľa § 12 ods. 2, písm. a) zákona č. 106/2004 Z. z. daňovému subjektu bez ohľadu na to, či je alebo nie je podnikateľom, resp. či sa s tabakovými výrobkami nakladalo v rámci podnikania. Poukázal pritom na znenie § 4 ods. 2, písm. c) daňového poriadku, § 59 ods. 1 daňového poriadku a § 49 ods. 2 zákona č. 106/2004 Z. z.. Ďalej poukázal na znenie § 13 ods. 3 zákona č. 106/2004 Z. z., podľa ktorého je žalobkyňa povinná podať daňové priznanie na spotrebnú daň z tabakových výrobkov a zaplatiť daň z titulu vzniku daňovej povinnosti podľa § 11 ods. 2, písm. a) zákona č. 106/2004 Z. z.. Preto bez akýchkoľvek pochybností ju možno považovať za účastníčku daňového konania a subjekt, ktorému vznikla daňová povinnosť. Povinnosti ukladané zákonom č. 106/2004 Z. z. sa vzťahujú na každú či už právnickú alebo fyzickú osobu bez ohľadu na to, či je alebo nie je podnikateľom. V prípadoch, kedy sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona len na osoby podnikajúce alebo nepodnikajúce, daná skutočnosť je v zákone výslovne uvedená. Žalovaný ďalej v odôvodnení konštatoval, že žalobkyňa sa mohla liberovať od vzniku daňovej povinnosti, ak by bezpochýb objektívne preukázala pôvod alebo spôsobom nadobudnutia zisteného tabaku, čo však neurobila. Dôkazné bremeno je na strane žalobkyne, ktorá je povinná preukazovať okolnosti, ktoré by ju zbavili zákonom ukladanej daňovej povinnosti. Vyplýva to zo znenia § 11 os. 2, písm. a) ako aj § 12 ods. 2, písm. a) zákona č. 106/2004 Z. z., pretože daňová povinnosť podľa týchto ustanovení vzniká osobe, u ktorej boli tabakové výrobky nájdené, ak nevie preukázať ich pôvod alebo spôsob nadobudnutia. Správca dane bol oprávnený vyrubiť spotrebnú daň žalobkyni v zmysle § 11 ods. 2, písm. a) zákona č. 106/2004 Z. z. už len a základe toho, že bolo preukázané, že tabak sa nachádzal v motorovom vozidle, ktorého bola vlastníčkou. Teda bol preukázaný najvyšší faktický priamy či nepriamy ekonomicko-právny kauzálny vzťah žalobkyne k tomuto zistenému tovaru. Podľa žalovaného pod slovným spojením „ u nej nachádzali“ zákonná úprava uvádza objektívny fyzický vzťah, moc osoby nad vecou, existenciu možnosti osoby s touto vecou nakladať bez ohľadu na vlastnícky stav veci a bez ohľadu na vôľový, psychický stav osoby k nej, či na pohnútku, resp. zámer osoby, ako s vecou naložiť, resp. bez ohľadu na okolnosti, z titulu ktorých sa tovar dostal do sféry daňového subjektu. K námietke, že o preprave tabakových výrobkov nemala žiadnu vedomosť, nebola pri vozidle ani pri zistení tabaku colníkmi, neboli teda opodstatnené. Vyplýva to zo znenia § 11 ods. 2, písm. a), v ktorom sa uvádza, že je tomu tak bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s tabakovými výrobkami ako s vlastnými. Nie je podstatné, či žalobkyňa bola vlastníkom tabakových výrobkov. Podstatné je, že správca dane nezistil osobu, ktorej žalobkyňa mala údajne auto požičať, ktorú mala poznať len z videnia, preto je osobou tá osoba, ktorá má vzťah kauzálne najbližší a to majiteľ motorového vozidla, v ktorom sa tabakové výrobky našli. K námietkam o prebiehajúcom priestupkovom konaní uviedol, že ide o dve samostatné konania, u ktorých sa zisťovanie skutkového stavu, jeho právne posúdenie posudzuje samostatne, a preto nebude sa vyjadrovať k právnej stránke konania vedeného vo veci priestupku. Podľa § 11 ods. 2, písm. a) zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov (2) Daňová povinnosť vzniká aj dňom a) zistenia tabakových výrobkov, ktoré sa nachádzajú alebo sa nachádzali u osoby, ak táto osoba nevie preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia tabakových výrobkov v súlade s týmto zákonom, a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s tabakovými výrobkami ako vlastnými. Podľa § 12 ods. 2, písm. a) zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov (2) Platiteľ dane pri vzniku daňovej povinnosti podľa § 11 ods. 2 je osoba, ktorá a) nevie preukázať v súlade s týmto zákonom pôvod alebo spôsob nadobudnutia tabakových výrobkov u nej zistených, ktoré sa u nej nachádzajú alebo sa nachádzali, a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s tabakovými výrobkami ako vlastnými, Podľa § 13 ods. 3 zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov (3) Platiteľ dane neuvedený v odseku 2 je povinný podať colnému úradu daňové priznanie najneskôr do troch pracovných dní nasledujúcich po dni vzniku daňovej povinnosti a v rovnakej lehote zaplatiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 48 ods.1, písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. (1) Správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt a) nepodá daňové priznanie ani na výzvu správcu dane. Napadnutým rozhodnutím bolo nevyhovené odvolaniu žalobkyne a potvrdené prvostupňové rozhodnutie Colného úradu v Banskej Bystrici, ktorým bola vyrubená spotrebná daň z tabakových výrobkov za zdaňovacie obdobie 18.9.2012 vo výške 72 050,94 Eur podľa pomôcok, pretože žalobkyňa nepodala daňové priznanie. Medzi účastníkmi nebola sporná žiadna zo skutkových okolností zistenia tabakových výrobkov vo vozidle, ktorého majiteľkou v danom čase bola žalobkyňa. Podľa žalobkyne sporné bolo posúdenie skutočností, že tabakové výrobky, ktorých pôvod žalobkyňa nevedela preukázať, boli zistené v aute patriacom žalobkyni. Podľa žalobkyne z citovaného § 11 ods. 2 zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov je zrejmé, že osoba, u ktorej sa tabakové výrobky našli, môže byť len tá osoba, u ktorej je preukázaný vzťah k nájdeným tabakovým výrobkom. Samotná skutočnosť, že boli nájdené vo vozidle patriacom konkrétnej osobe, nestačí na to, aby bolo konštatované, že tabakové výrobky sa našli u tejto osoby. Táto argumentácia ale nie súladná so znením citovaného ustanovenia zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, nevychádza z dikcie zákona a nie je ani jeho výkladom, ale ho mení a dopĺňa. Naopak, vzťah osoby k u nej nájdeným tabakovým výrobkom, ktorých pôvod alebo spôsob nadobudnutia nevie preukázať, je právne irelevantný. Podstatné je, kde boli tabakové výrobky nájdené, miesto umiestnenia tabakových výrobkov a dispozičný vzťah osoby k tomuto miestu, či už ide o hnuteľnú vec, odev, batožina, vozidlo, loď atď. alebo nehnuteľnú vec. Slovné spojenie „osoba u ktorej boli nájdené“ nepripúšťa žiadny iný výklad ako ten, ktorý vychádza z významu tohto slovného spojenia a to, že výrobky boli nájdené v dispozičnej sfére danej osoby. Platiteľom dane pri vzniku daňovej povinnosti podľa § 12 ods. 2, písm. a) zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov je osoba, u ktorej sa našli tabakové výrobky bez ohľadu na to, či s nimi nakladala ako s vlastnými. To znamená, každá osoba, u ktorej sa tabakové výrobky nájdu, teda aj tá, ktorej nájdené výroby nepatria, avšak len v prípade, že nevie preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia tabakových výrobkov. Nebolo sporné, že tabak bol nájdený v zaparkovanom uzamknutom aute žalobkyne, pričom sa v ňom nenachádzala žiadna iná osoba. Potom skutkový záver, že sa tabakové výrobky našli u žalobkyne priamo vyplynul z uvedených zistených a nie sporných skutočností. Za takejto skutkovej situácie nemá žiadny právny význam, že žalobkyňa, ktorá nebola prítomná pri tom, ako boli tabakové výrobky v jej aute zistené, bola vypočutá až jeden mesiac po tejto udalosti. Žalobkyňa v priebehu správneho konania tvrdila, že o tabaku v jej aute nič nevie a že v deň, kedy boli tabakové výrobky nájdené v jej aute, s týmto autom nedisponovala, pretože auto požičala neznámej osobe. Tieto svoje tvrdenia v správnom konaní ničím nepreukazovala a ani nepreukázala. Preto žalovaný vec správne právne posúdil, keď na daný skutkový stav aplikoval § 12 ods. 2, písm. a) zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov a žalobkyňu posúdil ako platiteľku spotrebnej dane z tabakových výrobkov, ktoré boli u nej nájdené, a ktorých pôvod alebo aspoň spôsob nadobudnutia nevedela preukázať. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho konania, na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že z dôvodov uvedených v žalobe je rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom. Poukazuje tiež nato, že žalovaný vec správne právne posúdil a vyčerpávajúco svoje rozhodnutie odôvodnil, pričom sa vyrovnal s odvolacími námietkami žalobkyne v súlade so zákonom a súd sa s takýmto odôvodnením viď čl. 5, 6 tohto rozsudku, stotožnil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k O. s. p., podľa v konaní o preskúmaní zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov má právo na náhradu trov konania len žalobca a to len v prípade, keď je celkom alebo sčasti úspešný. Žalobkyňa nebola v konaní úspešná, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu na NS SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/, f/) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.