Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12CoP/21/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913202891 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6913202891.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a sudcov Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Zity Nagypálovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti I. V., nar. XX. XX. XXXX a I. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, obe zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny E. F., deti rodičov - matky W. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XX, XXX XX E. F., právne zastúpenej JUDr. Danou Ďalakovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Daxnerova 2, 979 01 Rimavská Sobota a otca P. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. F. XX, XXX XX V., zastúpeného URBÁNI & Partners s. r. o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, o návrhu otca na zníženie výživného, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 2P/67/2013-241 zo dňa 27. 01. 2014, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh otca na zníženie výživného pre maloletého I. V., nar. XX. XX. XXXX a maloletú I. V., nar. XX. XX. XXXX zamietol (prvý výrok) a v súvisiacom výroku o trovách konania (tretí výrok), p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom návrh otca na zníženie výživného pre maloletého I. V., nar. XX. XX. XXXX a maloletú I. V., nar. XX. XX. XXXX zamietol (prvý výrok). Zároveň zmenil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 9C/140/2011 zo dňa 01. 02. 2012 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/60/2012 zo dňa 13. 06. 2012 v časti o splatnosti výživného pre otca maloletých detí P. V. (ďalej len „otec“) tak, že stanovené sumy výživného na obidve deti je povinný platiť mesačne vždy do posledného dňa v mesiaci počnúc dňom právoplatnosti rozsudku (druhý výrok). O náhrade trov konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania (tretí výrok). Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 9C/140/2011 zo dňa 01. 02. 2012 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/60/2012 zo dňa 13. 06. 2012 bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené s tým, že maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky maloletých detí (ďalej len „matka“) a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej I. sumou 210,- Eur mesačne a na výživu maloletého I. v sume 180,- Eur mesačne. Okresný súd mal preukázané, že na strane otca nedošlo k výraznej zmene celkových osobných a majetkových pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného, pretože jeho príjem sa od predchádzajúcej úpravy výživného na maloleté deti nezmenil. Naďalej pracuje vo firme W. s. r. o., so sídlom F. XX, V. ako W. E. s čistým mesačným príjmom vo výške 408,90 Eur. Síce XX. XX. XXXX uzavrel manželstvo s V.. G. B., avšak táto okolnosť podľa okresného súdu nemá žiadny vplyv na zmenu rozhodnutia súdu o výživnom pre maloleté deti. Naopak, manželka otca sa podieľa na nákladoch na domácnosť, a preto je možné predpokladať, že sa jeho pomery zlepšili. Z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/60/2012 vyplýva, že otec funkciu konateľa spoločnosti vykonával aj do 01. 03. 2012 s mesačným príjmom brutto vo výške 500,- Eur. V rámci odvolacieho konania bolo zistené, že otec detí po podaní návrhu na rozvod manželstva previedol svoj obchodný podiel spoločnosti W. s. r. o. na svojho otca C.. P. V., čím sa bez dôležitého dôvodu vzdal majetkového prospechu. Odvolací súd takéto konanie otca považoval za účelové v snahe zbaviť sa príjmu a majetkového prospechu tak, aby bol základ pre určenie výživného čo najnižší. Už v predchádzajúcom súdnom konaní bolo zistené, že predpokladaný príjem otca, keby sa nebol vzdal príjmu bez dôležitého dôvodu, by bol 1 500,- Eur mesačne a na základe tejto skutočnosti bola určená vyživovacia povinnosť otca k maloletým deťom. Od predchádzajúcej úpravy výživného nenastala podstatná zmena pomerov ani na strane matky. Matka je naďalej na materskej dovolenke z dôvodu nepriaznivého stavu maloletého syna I., poberá rodičovský príspevok v sume 199,60 Eur mesačne, rodinné prídavky na 2 deti a brigádnicky pracuje v spoločnosti Z., prevádzkareň E. F. na základe, ktorej vykonáva prácu maximálne 10 hodín týždenne a zarába mesačne 20,- Eur netto. Okresný súd poukázal na to, že od predchádzajúcej úpravy výživného uplynula doba približne 1 rok a 6 mesiacov, avšak vykonaným dokazovaním nezistil žiadnu výraznú zmenu pomerov na strane účastníkov a tvrdenie otca, že nie je schopný plniť si vyživovaciu povinnosť súdom v stanovenej výške pokladal za nepodstatné, pretože otec si musí byť vedomý svojej zákonnej rodičovskej povinnosti, a to platiť výživné na deti v optimálnej výške primeranej k veku a odôvodneným potrebám detí. Z výsluchu otca vyplynulo, že si nehľadal výhodnejšie zamestnanie. Ďalej uviedol, že otec má stredoškolské vzdelanie, je v produktívnom veku, neuviedol žiadne zdravotné problémy, ktoré by ho obmedzovali pri získaní výhodnejšieho zamestnania, či vykonaní práce určitého druhu alebo prevádzkovania podnikateľskej činnosti. Nakoľko v predchádzajúcom súdnom konaní bolo preukázané, že reálne zárobkové možnosti a schopnosti otca predstavujú sumu vo výške 1 500,- Eur, pričom otec si sám vlastným konaním zavinil, že dosahuje nižší príjem, preto okresnému súdu neprislúchalo v predmetnej veci hodnotiť, či pôvodne určené výživné bolo primerané, pretože by došlo k neprípustnej reparácii pôvodného už právoplatného rozhodnutia. Okresný súd ustálil, že od predchádzajúceho rozhodnutia nenastala na strane otca žiadna výrazná zmena, ktorá by odôvodňovala zmenu výživného, avšak zmenil dátum splatnosti výživného s prihliadnutím na preukázaný výplatný termín otca. O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“). Proti rozsudku okresného súdu, ktorým bol zamietnutý návrh otca na zníženie výživného (prvý výrok) podal otec v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu tak, že otec je povinný prispievať na maloletú I., nar. XX. XX. XXXX, výživným vo výške 90,- Eur mesačne a na maloletého I., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 50,- Eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku s tým, že výživné je splatné vždy do posledného dňa v mesiaci. Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d), f) O. s. p. Poukázal na to, že jeho jediným príjmom je príjem zo závislej činnosti, ktorý nepostačuje na plnenie vyživovacej povinnosti voči deťom. V súčasnosti nepodniká, nakoľko podnikateľskú činnosť ukončil dňa 20. 12. 2011. Pri predchádzajúcom určení výživného súdy prihliadali na to, že v roku 2010 dosahoval priemerný mesačný príjem vo výške 712,36 Eur, ktorý už v ďalšom období nedosahoval a taktiež z predpokladaného príjmu vo výške 787,64 Eur, pretože ako konateľ spoločnosti W. s.r.o. za túto činnosť nepoberal žiaden príjem. V súčasnosti je mu vyplácaná mzda vo výške 500,- Eur brutto, preto nie je dôvod vychádzať z predpokladaných príjmov ale z príjmu reálneho. Z uvedeného vyplýva, že jeho príjmy nedosahujú sumu 1 500,- Eur. Záver okresného súdu, že vlastným zavinením dosahuje nižší príjem, je nepravdivý a ničím neodôvodnený. Zároveň uviedol, že matka taktiež ukončila podnikateľskú činnosť a to 17. 11. 2011. Má možnosť zamestnania alebo výhodnejšieho zamestnania, pričom matka je spoločníčka spoločnosti W. s. r. o. Poukázal na to, že z príjmu 500,- Eur brutto nie je schopný pokryť svoje potreby, pretože mu zo mzdy zostáva suma 110,- Eur. V súčasnosti si plní vyživovaciu povinnosť len vďaka pomoci svojho okolia. Podľa neho na jeho strane došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcich zníženie výživného. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. Uviedla, že na strane otca sa nezmenili jeho osobné, majetkové či zárobkové pomery s tým, že otec účelovo ukončil živnosť a previedol všetok majetok na svojho otca. Otec nemá inú vyživovaciu povinnosť. Po rozvode manželstva jej vznikajú výdavky v súvislosti s podnájmom 2-izbového bytu, pričom pretrváva zlý zdravotný stav oboch maloletých detí, ktorý sa zhoršil v dôsledku ich psychickej nepohody vyplývajúcej z neustáleho zavádzania zo strany otca, že si po ne príde na dohodnuté stretnutie a nikdy to nesplní. Maloleté deti ďalej trpia na R. a alergie, z čoho vyplývajú zvýšené výdavky jednak na lieky a na ozdravné pobyty, ktoré maloleté deti by mali absolvovať aspoň jeden raz ročne. Zvýšili sa výdavky na maloletú dcéru v súvislosti so zabezpečením školských potrieb. Poukázala na to, že otec nekupuje maloletým deťom žiadne veci, nedáva im ani darčeky pri príležitosti ich sviatkov, nepodieľa sa na jednorázových väčších výdavkoch spojených napr. s ozdravnými pobytmi, ktoré deti potrebujú v dôsledku ich zdravotného stavu. Kolízny opatrovník maloletých detí sa k odvolaniu otca nevyjadril. Na základe podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) vec prejednal v medziach daným odvolaním v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 2 písm. a) O. s. p., bez nariadenia ústneho pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p., s použitím § 156 ods. 3 O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil z nasledujúcich dôvodov: Podľa ustanovenia § 78 ods. 1, 3 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj „ZR“), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa ustanovenia § 75 ods.1, prvá veta ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Podľa ustanovenia § 76 ods.1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Po oboznámení sa s obsahom spisu a okresným súdom vykonanými dôkazmi odvolací súd konštatuje, že odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu vo výroku, ktorým návrh otca na zníženie výživného pre maloletého I. V., nar. XX. XX. XXXX a maloleté I. V., nar. XX. XX. XXXX zamietol (prvý výrok) je vecne správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením tejto časti rozhodnutia okresného súdu (§ 219 ods. 2 O. s. p.), ktoré je dostatočne jasné, zrozumiteľné a presvedčivé, a teda, spĺňa zákonné podmienky odôvodnenia uvedené v ustanovení § 157 ods. 2 O. s. p. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že Zákon o rodine explicitne nevyžaduje na zmenu súdnych rozhodnutí podstatnú zmenu okolností, napriek tomu, vzhľadom na konštrukciu tejto okolnosti ako výnimky zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, ktorá smeruje k právnej istote, sa vyžaduje, aby k vydaniu nového rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru. Nie je žiaduce a prípustné reparovať právoplatné rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu v pomeroch. V zmysle záverov aplikačnej praxe preto treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného. Dôvodom na zmenu rozhodnutia však budú len prípady, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi (významnými z hľadiska určovania vyživovacej povinnosti) tak, ako boli zistené v príslušnom súdnom spise vzťahujúcom sa k predchádzajúcemu súdnemu rozhodnutiu. Tým je odôvodnená požiadavka na dôkladné zistenie skutkovej situácie v rámci konaní o výživnom. Zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu. Z daného vyplýva, že existenciu zmeny, ktorá dosahuje relevantnú intenzitu pre zmenu rozhodnutia, posúdi súd a to porovnaním okolností dôležitých pre určenie výživného a to v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov, čím sa rozumie výrazná zmena tých okolností na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, ktorá môže spočívať buď v zmene subjektívnych ale i objektívnych skutočností, ktoré súvisia so zmenou v oblasti príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov, zmenou potrieb dieťaťa z dôvodu začiatku plnenia školskej dochádzky, prechodom medzi jednotlivými stupňami školského systému,zmenou zdravotných pomerov, stratou zamestnania, dlhodobou práceneschopnosťou, vznikom novej vyživovacej povinnosti, nadobudnutím spôsobilosti dieťaťa samostatne sa živiť a pod. Vzhľadom na odvolacie argumenty otca, ktorý sa domáhal zníženia výživného z dôvodu zmeny okolností na jeho strane z dôvodu, „že v súčasnosti nepodniká, pretože podnikateľskú činnosť ukončil 20. 12. 2011 a pri predchádzajúcom určení výživného súdy prihliadali na to, že za rok 2010 otec dosahoval priemerný mesačný príjem 712,36 Eur, ktorý už v ďalšom období nedosahoval a taktiež z predpokladaného príjmu 787,64 Eur, nakoľko ako konateľ spoločnosti za túto činnosť nepoberal žiadny príjem, pričom v súčasnosti je mu vyplácaná mzda vo výške 500,- Eur brutto“, odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd správne ustálil, že nedošlo k zmene pomerov na strane otca, pretože v porovnaní s predchádzajúcou úpravou otec je i t. č. zamestnaný u zamestnávateľa W., s. r. o. so sídlom V., pričom od 01. 03. 2012 vykonáva prácu konateľa a riaditeľa P. spoločnosti. Okresný súd ďalej správne pri porovnaní pomerov akceptoval stav zistený v predchádzajúcom súdnom konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 9C/140/2011, predmetom ktorého bolo okrem iného určenie výživného na maloleté deti na čas po rozvode (viď rozsudok okresného súdu č.k. 9C/140/2011-156 zo dňa 01. 02. 2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17Co/60/2012-196 zo dňa 13. 06. 2012) a to, že reálne zárobkové možnosti a schopnosti otca i t.č. predstavujú mesačne sumu 1.500,-Eur, nakoľko otec sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zárobku a majetkového prospechu, a to vzdaním sa odmeny konateľa v spoločnosti W., s. r. o., V., prevedením obchodného podielu v spoločnosti W., s. r. o. na svojho otca, ukončením živnostenskej činnosti k 20. 12. 2012, pričom toto konanie bolo a i t. č. je považované za účelové v snahe zbaviť sa príjmu a majetkového prospechu. Zároveň odvolací súd konštatuje, že otec počas odvolacieho konania vedeného pod sp. zn. 17Co/60/2012 deklaroval príjem od zamestnávateľa W., s. r. o., V. vo výške 500,-Eur brutto, ktorý je totožný s príjmom otca i t. č. brutto 500,- Eur, netto vo výške 408,90 Eur. Podľa odvolacieho súdu tento formálne deklarovaný príjem nie je možné považovať za reálny. Je totiž nereálne, aby otec v spoločnosti svojho blízkeho príbuzného, kde vykonáva prácu konateľa a riaditeľa P. spoločnosti, skutočne pracoval za takýto nízky príjem. Ak by takýto nízky príjem skutočne dosahoval, aktívne a intenzívne by sa snažil nájsť si iné zamestnanie. Otec však v konaní nepreukázal žiadnymi konkrétnymi dôkazmi, že tak postupoval. Z toho je možno vyvodiť len to, že jeho faktický príjem v rodinnej spoločnosti je vyšší. Ďalej bolo zistené, že otcovi nepribudla vyživovacia povinnosť voči maloletému dieťaťu. Jedinou zmenou na strane otca došlo tým, že uzavrel manželstvo s V.. G. B., nar. XX. XX.XXXX, avšak táto zmena neovplyvňuje zmenu úpravy výšky výživného s poukazom na to, že v súdnom konaní nebolo preukázané, že by manželka otca bola bez príjmu, naopak, otec na súdnom pojednávaní dňa 27. 01. 2014 uviedol, že jej čistý mesačný príjem u zamestnávateľ W. s.r.o. vo funkcii W. je vo výške 375,- Eur. Odvolací súd poukazuje i na to, že došlo k zníženiu výdavkov na strane otca v súvislosti s užívaním rodinného domu otca, keď na pojednávaní pred odvolacím súdom (odvolacie konanie vedené na Krajskom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 17Co/60/2012) uviedol, že platí tzv. inkaso súhrnne vo výške 416 Eur mesačne, pričom v súčasnej dobe platí sumu vo výške 288,57 Eur. Okresný súd ďalej správne zistil, že od predchádzajúcej úpravy výživného nenastala podstatná zmena pomerov ani na strane matky, ktorá naďalej poberá rodičovský príspevok v sume 199,60 Eur mesačne z dôvodu starostlivosti o maloletého I. s nepriaznivým zdravotným stavom, rodinné prídavky na 2 deti, má čistý príjem na základe dohody o vykonaní pracovnej činnosti uzavretej so zamestnávateľom Z., prevádzkareň E. F. vo výške 20,- Eur netto. Matka je i naďalej vlastníčkou obchodného podielu v spoločnosti W., s.r.o., V., pričom nebolo preukázané, že by mala príjem z podnikania. Nakoľko v danom prípade nedošlo k takej zmene pomerov na strane maloletých detí, ani na strane rodičov, ktoré by vyžadovali zmenu rozhodnutia, z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok vo výroku, ktorým návrh otca na zníženie výživného pre maloletého I. V., nar. XX. XX. XXXX a maloletú I. V., nar. XX. XX. XXXX zamietol (prvý výrok) a v súvisiacom výroku o trovách konania (tretí výrok), pri ktorom okresný súd správne aplikoval ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p., ako vecne správny podľa ustanovenia § 219 ods. 1,2 O. s. p. potvrdil. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. z ktorého vyplýva, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku (druhý) zostal nedotknutý (§ 206 ods. 2 O. s. p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.