KAUZIS.SKTestovací provoz
RozsudokKrajský súd Banská Bystrica29. 9. 2014plný textcitované 1×

Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/1057/2014 z 29. 9. 2014

CitáciaRozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 29. septembra 2014, sp. zn. 13Co/1057/2014, ECLI:SK:KSBB:2014:6812206149.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/1057/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6812206149
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6812206149.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda
Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danice Kočičkovej v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, zast. spoločnosťou Fridrich
Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36864421, proti odporcovi: Slovenská
republika, v ktorej mene koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13,
Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa zo dňa 06.08.2014 proti
rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. 3C/155/2012-82 zo dňa 22.07. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa a odporcovi právo na náhradu trov
konania nepriznal.

V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol:„ Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 27.09.2012 si
navrhovateľ uplatnil voči odporcovi právo na zaplatenie sumy 175,- Eur z titulu majetkovej škody
a sumy 940,44 Eur z titulu nemajetkovej ujmy (zn. navrhovateľa ZE-5785-8631). Uviedol, že
navrhovateľ ako oprávnený subjekt navrhol zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre
svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúcej zo zmluvy o úvere s dlžníkom P.
U., pričom exekučné konanie bolo vedené pod sp. zn. EX 532/2004. Okresný súd Revúca vydal
súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Navrhovateľ podal exekučnému súdu návrh
na zmenu súdneho exekútora pričom očakával, že súd mu svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu
v zákonom predpokladanej kvalite a teda, že dôjde k reálnej zmene exekútora rozhodnutím súdu
v zákonom stanovenej lehote. Napriek tomu, že podaný návrh na zmenu exekútora splnil všetky
formálne a materiálne podmienky ustanovené Exekučným poriadkom sa tak nestalo a súd o zmene
exekútora nerozhodol v zákonom stanovenej lehote. Nečinnosť exekučného súdu je neospravedlniteľná.
Navrhovateľ si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu
majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy. Ďalej uviedol, že písomnou žiadosťou požiadal odporcu o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, odporca však na ňu do podania žaloby nereagoval.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu považoval návrh za nedôvodný z dôvodu nepreukázania
splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle
zákona č. 514/2003 Z.z. Poukázal na nedostatky podaného návrhu, ktoré spôsobujú zmätočnosť
podania, keď navrhovateľ uviedol časť dôkazov, avšak v skutočnosti preniesol celú dôkaznú povinnosť
na súd napriek tomu, že by navrhovateľ mal znášať dôkazné bremeno. Pokiaľ ide o uvádzané
prieťahy v konaní, navrhovateľ neuviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu. Potom
ako navrhovateľ podal odporcovi žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bol



vyzvaný na doplnenie týchto žiadostí. Navrhovateľ odporcovi neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné
prerokovanie podaných žiadostí, preto považoval odporca nárok za predbežne neprerokovaný.
Nerozhodnutie o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v lehote ustanovenej zákonom
vzhľadom na povahu tohto úkonu nepovažoval za zbytočné prieťahy teda za nesprávny úradný postup.

Súd pojednával v neprítomnosti účastníkov konania a právneho zástupcu navrhovateľa podľa § 101
ods. 2 O.s.p.. Doručenie predvolania mali vykázané riadne a včas. Odporca svoju neprítomnosť
ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti konania a kolízie pojednávaní. Návrh žiadal zamietnuť. Odročiť
pojednávanie nenavrhol. Právny zástupca navrhovateľa žiadal pojednávanie zrušiť z dôvodu porušenia
zásady nestrannosti súdu a sudcu. Súd jeho žiadosť neakceptoval, pretože o jeho námietke zaujatosti
už vo veci rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici. Z uvedeného dôvodu súd uznesením zamietol aj
žiadosť navrhovateľa na prerušenie konania.

Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie prečítaním návrhu, vyjadrenia k návrhu, žiadosti o zrušenie
pojednávania, súd sa oboznámil s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Revúca sp. zn.
6Er/1759/2008 - predovšetkým sa prečítala žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie
exekúcie, notárska zápisnica, zmluva o úvere, poverenie pre súdneho exekútora, návrh na zmenu
súdneho exekútora, výzva súdnemu exekútorovi na vyjadrenie sa k tomuto návrhu, uznesenie č. k.
6Er/1759/2008-26 zo dňa 03.05.2012, odvolanie voči tomuto rozhodnutiu, uznesenie Krajského súdu
Banská Bystrica č. k. 17Coe/189/2012-55 zo dňa 26.10.2012, dovolanie a odvolanie voči tomuto
uzneseniu, uznesenie Najvyššie súdu SR č. k. 1ECdo/23/2013 a po takto vykonanom dokazovaní zistil
nasledovný skutkový stav:

Z exekučného spisu Okresného súdu Revúca sp. zn. 6Er/1759/2008 súd zistil, že dňa 11.03.2004 sa
začalo pred súdnym exekútorom Ing. Bc. Karolom Mihalom exekučné konanie na návrh oprávneného
- navrhovateľa proti povinnému: P. U., bytom V. W. F. XXX/X, Y. pre vymoženie sumy 4 800,- Sk
s prísl., a to na podklade exekučného titulu - notárskej zápisnice N 5496/2003, NZ 120379/2003,
spísanej na Notárskom úrade JUDr. Ondreja Ďuriača, dňa 13.12.2003. Dňa 25.03.2004 bola tunajšiemu
súdu doručená žiadosť súdneho exekútora Ing. Bc. Karola Mihala o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie sp. zn. EX 532/04. Tunajší súd vydal dňa 07.06.2004 poverenie pre súdneho exekútora
Ing. Bc. Karola Mihala na vykonanie vyššie uvedenej exekúcie. Dňa 22.11.2010 bol tunajšiemu súdu
doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Súd výzvou zo dňa 04.05.2011 doručenou
súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi, žiadal vyjadrenie k zmene exekútora a predloženie
exekútorského spisu. Uznesením č. k. 6Er/1759/2008-26 zo dňa 03.05.2012 súd uvedenú exekúciu
zastavil v zmysle § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a § 57 ods. 1, písm. a/ Exekučného poriadku
a rozhodol o trovách exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala, pričom toto uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 11.12.2012. V odôvodnení predmetného uznesenia súd uviedol, že
je neúčelné rozhodovať o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, nakoľko zastavenie
exekúcie z úradnej moci má pred ním prednosť.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škoda vznikla v občianskom súdnom konaní.
Podľa § 9 ods. 1 a 2 citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 17 ods. 1 a 2 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.



V prvom rade súd konštatuje, že návrh bol dostatočne špecifikovaný v zmysle § 42 ods. 3 a § 79
O.s.p. ako aj Exekučného poriadku. Súd mal k dispozícii ako dôkaz exekučný spis. Navrhovateľ sa
svojou žiadosťou adresovanou odporcovi ešte pred podaním tohto návrhu na začatie konania domáhal
uspokojenia nároku na náhradu škody. Už uplynula aj 6 mesačná lehota od prijatia žiadosti a navrhovateľ
sa teda domáha nároku na náhradu škody na súde. Súd má za to, že navrhovateľ si splnil svoju povinnosť
a podal odporcovi pred podaním tohto návrhu žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody.

Nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinnosti pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä
jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným
postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote.
Aj nevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom. Podľa vyššie citovaných zákonných
ustanovení štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci iba pri
splnení troch podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne: 1/ nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody,
3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

V prejednávanej veci si navrhovateľ uplatňuje náhradu majetkovej škody v sume 175,- Eur a
nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 940,44 Eur a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu, ktorý nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v súdnom
exekučnom konaní v zákonom stanovenej lehote.

Zo spisového materiálu mal súd preukázané, že dňa 22.11.2010 bol Okresnému súdu Revúca doručený
návrh oprávneného - navrhovateľa na zmenu súdneho exekútora v zmysle § 44 ods. 6 Exekučného
poriadku, pričom vzhľadom k tomu, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 11.03.2004 je
potrebné aplikovať ustanovenie § 44 ods. 6 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení účinnom do 31.08.2005, podľa ktorého ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a
súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora,
ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na
vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako
keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Vyššie uvedená právna norma neustanovovala povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu
oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora,
k tomuto došlo až s účinnosťou 01.09.2005. S poukazom na ustanovenie § 238 ods.1 Zákona č.
233/1995 Z. z. konania začaté pred 01.09.2005 sa dokončia podľa práva platného do 31.08.2005 ak
ods. 2 neustanovuje inak.

Ustanovenie § 238 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. taxatívne vymedzuje ustanovenia Exekučného
poriadku, ktoré sa použijú aj na konania začaté pred 01.09.2005, avšak s výnimkou ustanovenia § 44
ods. 7 Exekučného poriadku.

Taktiež úprava obsiahnutá v ustanovení § 44 ods. 8 Exekučného poriadku platného od 01.12.2006 sa
nevzťahuje na konania, ktoré sa začali pred 01.12.2006, ako to vyplýva z ustanovenia § 240 ods. 1 a
2 zákona č. 233/1995 Z. z.

Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 9. 12. 2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15,
exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už
začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to
napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie
zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu.

Podľa názoru súdu dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods.
1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57
ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, okamih (čas), kedy tak má alebo
môže učiniť, nie je v ňom ustanovený explicitne.

Ústavný súd SR v náleze zo dňa 13. júla 2000, sp.zn. I. ÚS 5/2000 konštatoval, že by nebolo možné
pripustiť exekúciu na základe exekučnej notárskej zápisnice, a to práve s ohľadom na jej mimosúdny



spôsob vzniku, vtedy, ak by sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na
ktorých je potrebné bezpodmienečne trvať.

Exekučný súd v zmysle vyššie uvedených kritérií, uvedomujúc si, že výkon rozhodnutia je integrálnou
súčasťou práva na súdnu ochranu, vzhľadom na zložitosť veci, význam konania pre oprávneného
a povinného, časovú náročnosť posúdenia exekučného titulu a jeho súladu so zákonom, preskúmal
notársku zápisnicu notára JUDr. Ondreja Ďuriača č. N 5496/2003, NZ 120379/2003 zo dňa 13.12..2003,
na podklade ktorej sa predmetná exekúcia vedie, a dospel k záveru, že nie je vykonateľná z dôvodu
absencie súhlasu povinného s jej vykonateľnosťou. V tomto prípade na základe notárskej zápisnice ako
exekučného titulu nedošlo k splneniu predpísaných náležitostí vykonateľnosti, a teda oprávnenej osobe
nebolo možné priznať právo na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

Uvedené právne úvahy exekučného súdu sú obsahom uznesenia č.k. 6Er/1759/2008-26 zo dňa
03.05.2012, ktorým predmetnú exekúciu z úradnej moci zastavil v zmysle ust. § 58 ods. 1 Exekučného
poriadku. V odôvodnení predmetného uznesenia súd konštatoval, že oprávnený podaním zo dňa
22.11.2010 žiadal zmenu súdneho exekútora, ale vzhľadom na skutočnosť, že súd exekúciu zastavil,
rozhodovať o podanom návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora by bolo zbytočné a neúčelné.

Súd uvádza, že pokiaľ by exekučný súd návrhu oprávneného o zmenu súdneho exekútora vyhovel
a následne, po právoplatnosti tohto uznesenia, rozhodol o zastavení danej exekúcie, daný postup by
bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, keďže jeho výsledok by bol identický s aplikovaným
postupom exekučného súdu.

Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že rozhodnutím exekučného súdu o zastavení danej
exekúcie, odpadol predmet konania o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Teda súd
nemal za preukázaný nesprávny úradný postup (existenciu prieťahov v predmetnom exekučnom konaní)
ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom.

Vzhľadom k tomu, že teda súd nemal za preukázaný nesprávny úradný postup (existenciu prieťahov
v konaní) ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom, súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

Len pre úplnosť súd uvádza, že navrhovateľ vo svojom žalobnom petite žiadal najprv o veci rozhodnúť
tzv. medzitýmnym rozsudkom (§ 152 ods. 2 O.s.p.). K tomu súd uvádza, že ak súd uzná, že je tu dôvod
pre postup podľa § 152 ods. 2 O.s.p., môže vydať medzitýmny rozsudok aj bez návrhu účastníka konania.
Ak súd takémuto návrhu účastníka konania na vydanie medzitýmneho rozsudku nevyhovie, nevydáva
o tom zvláštne rozhodnutie a s týmto návrhom sa ani nemusí vyporiadať v odôvodnení rozhodnutia o
veci samej.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnému odporcovi náhradu
nepriznal nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

Proti rozsudku odvolanie podal navrhovateľ. Vytýkal súdu procesné chyby a žiadal, aby odvolací súd
rozsudok okresného súdu zrušil a vec tomuto vrátil na opätovné prejednanie.

Z odvolania navrhovateľa vyplýva, že tento cielene nenapáda skutkové a právne závery súdu prvého
stupňa, namieta však procesné pochybenia, ktoré majú spočívať v prvom rade v tom, že súd
vec prejednal v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, že súd neuskutočnil ústne
pojednávanie a ďalej vytýka skutočnosti, ktoré sa predmetného rozsudku okresného súdu vôbec
netýkajú. Z uvedeného je zrejmé, že ide o formulárovo podané odvolanie bez ozajstnej snahy
splniť si svoju povinnosť účastníka v kontradiktórnom spore prispieť k urýchlenému a zákonnému a
spravodlivému rozhodnutiu vo veci.

Vyjadrenie podané nebolo.



Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako
vo výroku vecne správny.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje
správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP).

Z odvolania navrhovateľa vyplýva, že tento nenapáda správnosť konkrétnych záverov okresného súdu
a nepredkladá konkrétne argumenty, ktoré by okrem zrozumiteľného odôvodnenia rozsudku okresného
súdu vyžadovali ďalší rozbor.

Okresný súd tak isto jasne a zrozumiteľne odôvodnil aj svoj procesný postup. Odvolací súd nepovažuje
ani v tomto smere za zmysluplné opakovať jasné, zrozumiteľné a argumentačne správne dôvody
okresného súdu.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Citované v ďalších rozhodnutiach

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 6812206149

  1. 22. 7. 2014Rozsudok Okresného súdu Revúca sp. zn. 3C/155/2012 z 22. 7. 2014potvrdené
  2. 29. 9. 2014Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/1057/2014 z 29. 9. 2014 (toto rozhodnutie)