Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/147/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612215609 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6612215609.2 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna, predsedu senátu, a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danice Kočičkovej v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, 811 09 Bratislava, Pribinova 25, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom 811 09 Bratislava, Grösslingova 4 proti žalovanému Slovenská republika v jej mene Ministerstvo spravodlivosti SR Bratislava, Župné nám. č. 13, o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu zo dňa 19. 11. 2013 proti rozsudku Okresného súdu v Lučenci č.k. 5C 111/2012- 43 zo dňa 27. 09. 2013 takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie 1 253,20 € s prísl. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal. V dôvodoch rozhodnutia procesný súd uviedol: Žalobca podanými žalobami proti žalovanej pôvodne vedenými pod číslom konania 5C/111/2012 o zaplatenie majetkovej škody 175,-Eur a nemajetkovej ujmy 165,96 Eur (13Er/135/2004),číslo konania 5C/112/2012 o zaplatenie majetkovej škody 175.-Eur a nemajetkovej ujmy 165,96 Eur (13Er/640/2005), číslo konania 5C 113/2012 o zaplatenie majetkovej škody 175,-Eur a nemajetkovej ujmy 110,64 Eur (22 Er/1447/2005), číslo konania 5C/114/2012 o zaplatenie majetkovej škody 175.-Eur a nemajetkovej ujmy 110,64 Eur (14ER/1015/2004) spolu sumy 1253,20 Eur. Uznesením Okresného súdu Lučenec z 28.03.2013 boli označené veci spojené na spoločné konanie s tým, že ďalej budú vedené pod spoločnou spisovou značkou 5C/111/2012. Žalobca vo veci vedenej aj pôvodne pod číslom konania 5C/111/2012 okrem iného uviedol, že navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere číslo 6061271 proti povinnej Márie Pleškovej, narodená 15.01.1975 a exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie registrované pod číslom 5606*023068. Žalobca v právnom postavení oprávneného prípisom z 28.10.2009 podal exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora, pričom súd nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora, ale rozhodol oveľa neskôr. Vo veci pôvodne vedenej pod číslom konania 5C/112/2012 okrem iného uviedol, že navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníka, neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere číslo 6111686 povinnou E. T., narodená XX.XX.XXXX. Exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie registrované pod číslom 5606*028634 . Žalobca v právnom postavení oprávneného prípisom z 28.10.2009 podal na exekučnom súde návrh na zmenu exekútora. Súd však nesplnil svoju povinnosť rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora a rozhodol oveľa neskôr. Vo veci vedenej pôvodne pod číslom konania 5C/113/2012 žalobca uviedol, že navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu proti povinnej z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení dlžníkom, neplnením si záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere číslo 6460093 povinnou I. G., narodená XX.XX.XXXX.. Exekučný súd poveril súdneho exekútora poverením exekúcie a udelil mu poverenie registrované pod číslom 5606*030624 . Prípisom z 28.10.2009 žaobca v právnom postavení oprávneného navrhol exekučnému súdu rozhodnúť o návrhu na zmenu exekútora, avšak súd do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora nerozhodol, ale rozhodol oveľa neskôr. Vo veci vedenej pôvodne pod číslom konania 5C/114/2012 žalobca uviedol, že navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení dlžníkom, pričom pohľadávka vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere číslo 6260098 dlžníkom E. B., narodený XX.XX.XXXX. Exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie registrované pod číslom 5606*026824. Prípisom z 28.10.2009 navrhol exekučnému súdu rozhodnúť o zmene exekútora, avšak exekučný súd do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora nerozhodol, ale rozhodol oveľa neskôr. Vo všetkých uvedených žalobách žalobca okrem iného uviedol nasledovné: a) Podľa ust.§ 44 odsek 7 Exekučného poriadku platného od 01.09.2005: b) Oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. c) Podľa ust.§ 44 odsek 8 Exekučného poriadku platného od 01.12.2006: Oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. V exekučnom konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel je založená zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a ani nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu( v skutočnosti súd nemá inú legálnu možnosť, než o návrhu len na základe posúdenia osoby nového exekútora rozhodnúť, teda do konania nevstupujú iné informačné podnety a nevykonáva sa dokazovanie, nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnom stanovenom čase. Žalobca tvrdí, že v predmetnom prípade neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Opísaný postup exekučného súdu hodnotíme ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne ust. § 44 odsek. 7 Exekučného poriadku resp. od 01.12.2006 s ustanovením § 44 odsek 8 Exekučného poriadku .V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene súdneho exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlnená, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré by mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty v ktorej sa žalobca v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky (napr. Rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 41/02,III.ÚS 17/02, I.ÚS 13/05). Poukazujeme na skutočnosť, že žalobca sa dozvedel o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do porušenia jeho práv a spôsobenej škody, po doručení uznesenia exekučného súdu zo dňa 11.01.2010 o zmene súdneho exekútora (skutkový dej bol zavŕšený doručením uznesenia o zmene súdneho exekútora). Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčísľuje nasledovne: A. Žalobcovi vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodovaním o ňom. Žalobca vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému sumu 70,-Eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,-Eur, na administráciu listín a komunikácie s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50.-Eur. Na tomto mieste poukazujme na skutočnosť, že zmyslom právnej úpravy zmeny súdneho exekútora obsiahnutej v ust. 44 odsek 8 Exekučného poriadku je zakotvenie možnosti zmeny exekútora na základe žiadosti, najmä v snahe o dôsledné uplatňovanie zásady hospodárnosti v exekučnom konaní, ako aj zabezpečenie ochrany oprávneného pri nečinnosti súdneho exekútora. Žalobca pristúpil k podaniu návrhu na zmenu súdneho exekútora po strate dôvery k exekútorovi a to najmä pre jeho neefektívne a neúčinné postupy, ktoré nesmerovali k riadnej a včasnej ochrane oprávnených záujmov žalobcu (žalobca mal odôvodniteľné podozrenie vzniku škody na jeho strane).Keďže exekučný súd ostal aj po podaní návrhu na zmenu súdneho exekútora nečinný, musel obdobie nečinnosti prekrývať žalobca svojou aktivitou cielenou na udržanie bonity pohľadávky a jej zabezpečenia usmerňovaním exekútora a ďalších účastných orgánov. To predpokladalo aktívnu systémovú správu pohľadávky žalobcom. Na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde vynaložil sumu 15.-Eur. Celkovo vynaložil žalobca vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom a to výlučne vplyvom nesústredenej činnosti exekučného súdu márne sumu 175.-Eur. Táto suma by nezat'ažila žalobcu, ak by exekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora by dodržal zákonom stanovenú dobu. Zaroveň si žalobca uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných priet'ahov zaručeného č1.48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného č1.6 ods.1 Európskeho dohovoru o ochrane l'udských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadost'učinením vzhl'adom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradnym postupom. Nesprávny úradny postup okresneho súdu je podl'a našho názoru dôsledkom jeho nesústrednej činnosti takej intenzity, ktorá má za nasledok zbytočné priet'ahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakavania žalobcu, že nastanú účinky predpokladané ust. § 44 ods.8 Exekučneho poriadku a správnym postupom exekučneho súdu dôjde k zámene súdneho exekútora, čo bude viest' k efektívnemu a učinnému vymoženiu jeho pohl'adavky. Nesprávny úradny postup exekučneho súdu vystavil oprávnené záujmy žalobcu nasledovným rizikám: neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom nastalo riziko zániku povinného; neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom nastalo riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným; neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným sudom nastalo riziko insolvencie povinného. Akokoľvek, náhradu nemajetkovej ujmy žalobca vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov (definovaných zákonom stanovenou lehotou danou k rozhodnutiu) a základných prav. Žalobca uvádza aj ďalšie dôvody na podporu svojej žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy: Neexistencia akéhokoľvek účinného vnutroštatneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať' vniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času, vyvolala u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť' v spoločnosti; Úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného sudu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj na strane jeho majiteľov; Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Do obsahu základného pravá na súdnu ochranu patrí aj pravo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mat' základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky, alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenska republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzame pre možnú analógiu z doktríny prijatej Ústavným sudom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20.000,-Sk, t.j. cca 663,88 EUR. Ohľadom primeranosti požadovanej výšky finančného zadosťučinenia poukazujeme na doterajšie rozhodnutia Ústavného sudu vo veci porušovania pravá na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdmi v civilnom konaní, konkrétne: Nález Ústavného sudu sp.zn.: III. US 203/06-25, kde bolo žalobcovi priznané finančné zadosťučinenie 20.000,-Sk za zbytočné prieťahy v trvaní jedného roka a dvoch mesiacov; Nález Ústavneho sudu sp.zn.: III. US 235/04-3, kde bolo žalobcovi priznané finančné zadost'učinenie 30.000,-Sk za zbytočné priet'ahy v trvaní jedneho roka; Nález Ústavneho súdu sp.zn.: III. US 347/05, kde bolo žalobcovi priznané finančné zadost'učinenie 20.000,-Sk za zbytočne priet'ahy v trvani jedneho roka a dvoch mesiacov; Nález Ústavneho sudu sp.zn.: III. US 118/06-40, kde bolo žalobcovi priznané finančné zadost'učinenie 20.000,-Sk za zbytočné priet'ahy v trvaní jedneho roka a jedného mesiaca; Nález Ústavneho súdu sp.zn.: III. US 110/04-55, kde bolo žalobcovi priznané finančné zadost'učinenie 20.000,-Sk za zbytočne priet'ahy v trvani jedného roka a deviatich mesiacov; Nález Ústavneho súdu sp.zn.: III. US 125/04-44, kde bolo žalobcovi priznané finančneé zadost'učinenie 20.000,-Sk za zbytočne priet'ahy v trvani jedneho roka a piatich mesiacov; Nález Ústavneho súdu sp.zn.: III. US 229/04-52, kde bolo žalobcovi priznané finančné zadost'učinenie 20.000,-Sk za zbytočné priet'ahy v trvaní jedného roka a troch mesiacov; Nález Ústavneho súdu sp.zn.: III. US 21/05-30, kde bolo žalobcovi priznané finančné zadost'učinenie l5.000,-Sk za zbytočne priet'ahy v trvaní jedneho roka a troch mesiacov; Nález Ústavného súdu sp.zn.: III. US 190/05-36, kde bolo žalobcovi priznané finančné zadost'učinenie 20.000,-Sk za zbytočné priet'ahy v trvaní jedného roka a štyroch mesiacov; Nález Ústavneho súdu sp.zn.: III. US 301105-38, kde bolo žalobcovi priznané finančné zadost'učinenie 15.000,-Sk za zbytočné priet'ahy v trvaní jedného roka a jedného mesiaca; Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) sumu 110,64 EUR. Žalobca uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55,32 EUR za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu a to práve na základe aplikácie vyššie uvedenej doktríny Ústavného súdu teda 663,88 EUR za rok : 12 mesiacov v roku = 55,32 EUR za mesiac. Upozorňujeme, že v danej veci bol exekučný sud bezdôvodné nečinný viac ako 75 dní. Žalovaná sa k žalobe žalobcu vyjadrila písomne, vo svojom vyjadrení okrem iného uviedla: Zákon c. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "OSP") dbá o to, aby súdne konanie prebiehalo podľa presne ustanovených pravidiel, ktorých dodržiavanie je predpokladom, aby sud mohol konať a vydať rozhodnutie. Tieto predpoklady sa nazývajú procesné podmienky konania. Ak v konkrétnej veci nie sú splnené procesné podmienky, takéto konanie vykazuje nedostatky, pričom za nedostatok sa považuje aj zmätočnosť podania. V jednotlivých žalobách sa vyskytujú viaceré nedostatky, napr. že sú zmätočne označení povinní, najmä sú odlišne uvedené dátumy narodenia. Taktiež nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní, ktoré sú vedené na súde, chýbajú relevantné údaje ako dátumy doručenia podaní na sud, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Vo všeobecnosti žalovaná musí namietať, že žalobca nepriložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy, atd' ... Žalobca síce uviedol časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša žalobca sám. Žalovaná na vyššie uvedené ustanovenie OSP poukazuje aj z dôvodu, že v tomto momente nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Jednak žalobca namieta "nezákonné konanie" v podobe nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote, ale zaroveň namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Z takto formulovaných žalôb nie je jednoznačne jasné, na základe akého titulu si žalobca uplatňuje škodu, keďže v žalobách sa tieto tituly prelínajú a žalobca jednoznačne neuvádza, z ktorého titulu/titulov si uplatňuje svoj nárok. Čo sa tyká uvádzaných prieťahov v konaní, v prvom rade je potrebne poznamenať, že žalobca neuvádza kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie. Žalobca neuviedol, ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany žalovanej, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného sudu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti (tzv. či využil účinné právne prostriedky nápravy na urýchlenie konania). Judikatúra Ústavného sudu SR, konkrétne v náleze z 3. mája 2011, č.k. III. US 69/2011-25, taktiež poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ má predovšetkým postupovať v zmysle zásady vigilantibus iura (každý nech si stráži svoje právo). To, že tak žalobca nekonal, je možné pripísať iba jemu. V druhom rade, žalovaná má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc ma iba predseda sudu alebo Ústavný sud SR (bližšie v časti o Existencii prieťahov v konaní). Podľa § 15 ods. 1 zákona c. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon c. 514/2003 Z. z. "), nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním, alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebne vopred predbežne prerokovať na základe písomnej Žiadosti poskodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "Žiadosť') s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. Podľa § 16 ods. 4 zákona c. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, alebo ak príslušný organ písomné oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať' uspokojenia nároku, alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať' úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, že lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šest'mesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak sud neurčí začiatok jej plynutia neskôr. Z citovanych ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti (doručenia na príslušný orgán) o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Predbežné prerokovanie nároku je zákonom (§ 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.) ustanovenou podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne konanie (vid' rozhodnutie Najvyššieho súdu CR s. zn. 2 CZ 38/76, uverejnene pod publikačným číslom R 28/1978), preto ma žalovaná za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na sude. Zároveň žalovaná informuje súd, že napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadosti, ktoré Ministerstvo spravodlivosti SR adresovalo žalobcovi po doručení prvotných žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, Ministerstvu spravodlivosti SR bola doručená všeobecná odpoveď, kde žalobca nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané informácie a nebol ochotný priložiť ani príslušné návrhy na zmenu exekútora s dátumom doručenia sudu, uznesenia o zmene súdneho exekútora, dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o škode, doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, uviesť skutočnosť, či boli podávané sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy, ústavné sťažnosti, ani doklady preukazujúce "ohrozenie" práv zánikom povinného, resp. jeho insolvenciou, stratou kontaktu s povinným, ktorými odôvodňuje vznik nemajetkovej újmy. Vcelku žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadosti a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti SR ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 písmo a) zákona c. 514/2003 Z. Z. preto nárok žalobcu nepovažuje za predbežné prerokovaný. Pri posudzovaní otázky nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v údajnom porušení povinnosti súdu vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote žalovaná odkazuje na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona c. 514/2003 Z.z. v znení zákona č. 412/2012 Z.z., kde je explícitne uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, pričom žalobca doposiaľ dôkazy potrebné pre posúdenie tejto otázky predpokladané týmto ustanovením nepredložil. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca na viacerých miestach svojho žalobného návrhu namieta prieťahy v konaní a z týchto tvrdených prieťahov odvodzuje svoje právo na náhradu nemajetkovej újmy, ako aj materiálnej škody, žalovaná v prvom rade poukazuje na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení zákona č. 412/2012 Z.z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v zbytočných prieťahoch v konaní. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. súd konajúci o náhrade škody môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské pravá, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca si vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní nesplnil ani povinnosť tvrdenia, ani povinnosť ich preukázania a teda žalovaná vzhľadom na vyššie uvedené nepovažuje existenciu prieťahov v konaní za preukázanú. Ako vyplýva zo skutkových okolnosti uvádzaných žalobcom v niektorých žalobách, k nesprávnemu úradnému postupu okresného súdu malo dôjsť' v období pred marcom 2009. Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dna, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia pravá na náhradu škody zrušenie, alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia. V prípade, ak mala žalobcovi vzniknúť škoda nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v tom, že okresný súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnej lehote (žaloby označené ako "ZE"), lehota na uplatnenie tohto nároku (premlčacia lehota) uplynula po troch rokoch od momentu uplynutia 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora. Vzhľadom na uvedené žalovaná vznáša námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora pred dňom 23. 4. 2009 (t. j. tri roky pred dňom, kedy boli žalovanej doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku). Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona c. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je o. i. nevyhnutne preukazať existenciu škody. Podľa názoru žalovanej, žalobca nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje je možné považovať za hypotetické. Na tomto mieste je potrebne poukazať na tú skutočnosť, že žalobca v žalobách neuvádza, či predmetné vecné náklady predstavujú podľa § 17 ods. 1 zákona c. 514/2003 Z.z. skutočnú škodu, alebo ušlý zisk. V tomto smere žalovaná poukazuje na definície týchto kl'učových pojmov: skutočná škoda je trvale zmenšenie majetku poškodeného a ušlý zisk predstavuje ušlý majetkový prospech resp. nerozmnoženie majetku poškodeného, ktoré by bolo možné dôvodne očakávať, nebyť škodnej udalosti s ohľadom na pravidelný beh veci. Na základe ustálených definícii skutočnej škody a ušlého zisku, žalovaná má za to, že žalobca doposiaľ neuniesol bremeno tvrdenia tým, že nekonkretizoval, či si uplatňuje skutočnú škodu, alebo ušlý zisk a zároveň žalovaná zástava názor, že žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného, ani za ušlý majetkový prospech a teda logicky nie je možné domáhať sa ich náhrady podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Ďalej žalovaná upriamuje pozornosť na skutočnosť, že žalobca by v tomto konaní na preukázanie vzniku škody musel produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke Od povinnosti riadne preukázať vznik a výšku škody žalobcu neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní, ani ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva čí dôverných informácii, teda skutočnosti, ktorými žalobca exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje. Na základe všetkých uvedených skutočnosti je žalovaná toho názoru, že nemôže niesť zodpovednosť' a nahrádzať žalobcovi materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil v tomto konaní, pretože žalobca nepreukázal jednak vznik a ani výšku škody. V majetkovoprávnych vzťahoch fyzických a právnických osôb štát nemôže byť univerzálnym ani singulárnym sukcesorom preberajúcim zodpovednosť za vzájomné záväzky týchto osôb, pokiaľ' je možné uspokojenie týchto záväzkov dosiahnuť iným spôsobom. V časti žalobcovho nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch poukazuje žalovaná na dve skutočnosti. V prvom rade, žalobca poukazuje na viacero nálezov Ústavného sudu SR, kde rozhodoval o poskytnutí finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy. Je potrebne povedať, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany sudu. Každé prípadové okolnosti sú osobitné a vychádzať z paušálnej sumy 663,88 Eur, ktorá musí byť priznaná za každý rok prieťahov, je nesprávna úvaha. Navyše, pri rozhodovaní Ústavný sud SR vychádzal aj z významu sporu pre žalobcu, pričom v tomto prípade ide o veľkú spoločnosť poskytujúcu úvery fyzickým osobám. Ústavný súd SR prihliada aj na to, čí sťažnosť predsedovi súdu viedla k náprave. Pokiaľ žalobca tento prostriedok nevyužil, je neprijateľné, aby sa priznávala náhrada nemajetkovej ujmy podľa vybratých nálezov Ústavného sudu SR, keď predseda súdu nemal možnosť' prípadnú nápravu zjednať. V druhom rade, je potrebne poznamenať', že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe, frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery" sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť, ako právnická osoba. Samotná judikatúra poukazuje na tento aspekt v rozsudku Najvyššieho sudu ČR s. zn. 30Cdo 675/2011, kde je uvedené, že odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní, nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká újma priamo. Žalobca uvádza aj "zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov", ale tieto nie sú bližšie konkretizované. Taktiež žalobca neupresnil v čom a ako situácia "ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu. " Žalobca zároveň zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebne preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené zo žalobného návrhu nevyplýva a z toho dôvodu žalovaná nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy, ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Okresný súd Lučenec rozhodol vo veci na pojednávaní konanom 27.09.2013 bez prítomnosti účastníkov konania. Žalobca prevzal oznámenie o termíne pojednávania dňa 19.09.2013 a žalovaná dňa 20.09.2013. Žalovaná žiadala písomne ospravedlniť svoju neúčasť na pojednávaní a žalobca sa na pojednávanie nedostavil bez ospravedlnenia. Podľa § 101 odsek 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Za splnenia zákonných podmienok podľa § 101 odsek 2 O.s.p. súd konal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom písomnej žaloby žalobcu a vyjadrenia žalovanej k nej, oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Lučenec sp.zn.5C/111/2012 a prípojených spisov 13Er/135/2004, 13Er/640/2005, 22Er/1447/2005 a 14Er/1015/2004 . Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec sp.zn.13Er/135/2004 vo veci oprávneného Pohotovosť s.r.o. a povinnej E. H. narodená XX.XX.XXXX vyplýva, že žalobca v právnom postavení oprávneného prípisom, ktorý bol doručený Okresnému súdu Lučenec z 02.11.2009 žiadal o zmenu súdneho exekútora v súlade s § 44 odsek 8 Exekučného poriadku. Po predložení exekučných spisov a vyčíslení trov exekúcie súd rozhodol o udelení súhlasu na zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie bol poverený Exekútorský úrad JUDr.Rudolfa Kruého uznesením z 25.02.2010,ktoré bolo JUDr.Rudolfovi Krutému doručené 26.02.2010. Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec sp.zn.13Er/640/2005 vo veci oprávneného Pohotovosť s.r.o. a povinnej E. T., narodená XX.XX.XXXX vyplýva, že žalobca prípisom ktorý bol Okresnému súdu Lučenec doručený 02.11.2009 žiadal o zmenu súdneho exekútora a žiadal poveriť vykonaním exekúcie Exekútorský úrad JUDr. Rudolfa Krutého. Okresný súd Lučenec rozhodol o návrhu oprávneného 22.02.2010 a vykonaním exekúcie bol poverený Exekútorský úrad JUDr.Rudolfa Krutého, ktorému bolo uznesenie doručené 26.02.2010. Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec sp.zn.22Er/1447/2005 vo veci oprávneného Pohotovosť s.r.o. a povinnej I. C., narodená XX.XX.XXXX, žalobca prípisom, ktorý bol doručený Okresnénému súdu Lučenec 02.11.2009 žiadal o zmenu súdneho exekútora s tým, že vykonaním exekúcie by bol poverený Exekútorský úrad JUDr.Rudolfa Krutého. Súd o tomto návrhu rozhodol 11.01.2010 a uznesenie bolo doručené JUDr.Rudolfovi Krutému 15.01.2010. Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec sp.zn.14Er/1015/2004 vo veci oprávneného Pohotovosť s.r.o. a povinného E. B., narodený XX.XX.XXXX vyplýva, že písomný návrh žalobcu ako oprávneného na zmenu súdneho exekútora bol Okresnému súdu Lučenec doručený 02.11.2009. Okresný súd Lučenec uznesením z 28.12.2009, ktoré nadobudlo právolatnosť 27.04.2010 rozhodol, že exekúcia vykonávaná súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom sa vyhlasuje za neprípustnú a zastavuje sa. Súd zároveň návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol. Oprávneného zaviazal nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr.Jozefovi Ďuricovi v sume 25,71 Eur. Žalobca v písomnej žalobe a v priebehu konania neuviedol podľa ktorého ustanovenia akého zákona si uplatňuje náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Vychádzajúc z obsahu žaloby je možné dospieť k záveru, že sa domáhal tejto škody v súlade s ustanoveniami zákona číslo 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Podľa § 1 zákona číslo 514/2003 Z.z. tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu. Podľa § 3 odsek 1 písm.d citovaného zákona, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Podľa 9 odsek 1 citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. Podľa § 9 odsek 2 citovaného zákona, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Z citovaného ustanovenia § 9 odsek 2 zákona číslo 514/2003 Z.z. jednoznačne vyplýva z výsledkov akého konania je možné vychádzať pri posudzovaní nárokov uplatňovaných žalobcom. Predpokladom posudzovania nároku žalobcu na náhradu škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdu je existencia výsledkov konania predpokladaného v tomto ustanovení. Žalobca nepreukázal existenciu takého konania, ani jeho výsledky. Súd nie je oprávnený v tomto konaní posudzovať postup súdu spočívajúci v porušení povinnosti urobiť úkon,alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, ani nečinnosť pri výkone verejnej moci, alebo zbytočné prieťahy v konaní. Z uvedeného potom vyplýva, že doteraz nebol preukázaný nesprávy úradný postup súdu v exekučnom konaní a súd túto otázku v konaní o náhradu škody podľa zákona číslo 514/2003 Z.z. ani nie je oprávnený posudzovať. Nárok žalobcu voči žalovanej bolo potrebné zamietnuť práve z tohto dôvodu. Je však potrebné poukázať na ďalšie dôvody, ktoré viedli k rozhodnutiu o zamietnutí žaloby žalobcu voči žalovanej. Podľa § 101 odsek 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu. Podľa § 120 odsek 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Žalobca v žalobe síce tvrdil, že došlo ku škode na jeho strane tým, že súd v zákonnej lehote nerozhodol o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora. Popri tomto svojom tvrdení však súdu nepredložil žiaden dôkaz ani o škode, ani o jej výške. Súdu tak neumožnil vykonať dokazovanie vo veci a zaujať postoj k jednotlivým vykonaným dôkazom. Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Navyše je potrebné uviesť, že v exekučnom o konaní číslo 14 Er/1015/2004 bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená. Podľa § 17 odsek 1 zákona číslo 517/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Vzhľadom na neupresnené tvrdenia žalobcu a na abesenciu akýchkoľvek dôkazov preukázujúcich dôvodnosť jeho žaloby voči žalovanej, súd nemal možnosť zistiť, či sa žalobca domáha náhrady skutočnej škody, alebo ušlného zisku. K pojmovým znakom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci patrí existencia nezákonného rozhodnutia, alebo nesprávneho úradného postupu,ďalej vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre absenciu akýchkoľvek dôkazov vo veci súd sa nemohol zaoberať skúmaním splnenia týchto zákonných podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu. Je potrebné pripomenúť, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že samotné konštatovanie porušenie práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Ako už bolo konštatované, zo žaloby nevyplýva a v priebehu konania neboli predložené súdu žiadne dôkazy o existencii nemajetkovej ujmy a jej výške. Tak isto neboli preukázané okolnosti odôvodňujúce poskytnutie náhrady za vznik nemajetkovej ujmy v peniazoch. Je potrebné pripomenúť, že vymoženie pohľadávky v exekučnom konaní si vyžaduje rôznu dobu od niekoľkých týždňov po niekoľko rokov. Žalobca nepreukázal, že by sa voči komukoľvek domáhal náhrady škody a vznikla by mu škoda len preto, že exekučné konania v každej veci netrvá po rovnako dlhú dobu. Je potrebné tiež zdôrazniť, že samotné nedodržanie zákonnej lehoty na rozhodnutie o návrhu žalobcu na zmenu súdneho exekútora neznamená bez ďalšieho prieťahy v konaní. Súd po prevzatí návrhu žalobcu ako oprávneného 02.11.2009 (13Er/640/2005), už dňa 05.11.2009 vyzval súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu, aby sa k návrhu vyjadril, predložil originály exekučných spisov a vyčíslil trovy exekúcie. Po doručení týchto listín a spisu súdu, súd aj rozhodol. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že ich účastníkom konania nepriznal, pričom žalovanej, ako úspešnej účastníčke konania trovy v konaní nevznikli a ich náhradu si neuplatňovala. Proti rozsudku odvolanie podal navrhovateľ. Uviedol, že proti označenému rozhodnutiu podáva v celosti v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov označených písmenami a až g, v ktorých citoval buď zákonné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, alebo uvádzal označenie paragrafu a ich paragrafové znenie. V ďalšom zdôvodnení navrhovateľ tvrdil, že súd prejednal vec v jeho neprítomnosti napriek tomu, že žalobca riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody, predložil súdu listiny spájané s dôvodmi. On súdu oznámil, že trvá na osobnej účasti právneho zástupcu na pojednávaní. Nemal možnosť ani sa vyjadriť k tvrdeniam žalovaného, z ktorých pri svojom rozhodnutí súd vychádzal a zachytil ich v odôvodnení svojho rozhodnutia. Tým, že súd konal bez nariadenia pojednávania, porušil právo žalobcu na kontradiktórny proces. Navrhovateľ zdôraznil, že na jeho strane došlo jednak k majetkovej škode, ale aj k nemajetkovej ujme. Súd však ignoroval všetky jeho tvrdenia o majetkovej škode, ktorá mu vznikla z titulu udržania a správy informačného systému z titulu výdajov. Považuje v tejto časti rozhodnutie súdu za nepreskúmateľné. Na jeho strane došlo aj k nemajetkovej ujme, pretože súd zistil, že o návrhoch v exekučnom konaní nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase a pre túto nečinnosť a nesprávny úradný postup nenašiel súd žiadne udržateľné ospravedlnenie. Záverom navrhovateľ požadoval rozhodnutie súdu za vnútorne rozporné, pretože ten napriek tomu, že zistil porušenie práva, nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy. Takéto rozhodnutie je založené na skutkovej a právnej chybe a je v právnom štáte neudržateľné. Žiadal preto rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako vo výroku vecne správny. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov. Odvolací súd považuje za nekonštruktívne zopakovať vo svojom rozhodnutí niekoľkokrát správne závery súdu prvého stupňa, na ktoré v priebehu konania bolo už viackrát poukázané a nielen v rozhodnutí. Navrhovateľ však napriek tomu opätovne v odvolaní prednáša skutočnosti, ktoré prednáša neustále v priebehu konania. Uvádzal ich v podanom návrhu, uvádzal ich v odvolaniach voči jednotlivým uzneseniam a tie isté argumenty sú nosnou časťou aj predmetného odvolania vo veci samej. Ide najmä o tvrdenie, že rozhodoval vylúčený súd resp. vylúčený sudca a že o týchto skutočnostiach nie je dosiaľ rozhodnuté. Z tvrdení navrhovateľa však vyplýva záver resp. jeho stanovisko a názor, že v skutočnosti o správnosti, alebo nesprávnosti vylúčenia sudcov okresného súdu môže s konečnou platnosťou rozhodnúť iba Ústavný súd. Tieto tvrdenia však popierajú všetky pravidlá výstavby a aplikácie Občianskeho súdneho poriadku, ktorý upravuje postup súdu a pravidlá postupu, za ktorých môže dôjsť k vydaniu rozhodnutia všeobecným súdom. Odvolací súd opätovne na tomto mieste poukazuje na niekoľkokrát v priebehu konania uvádzané skutočnosti, že o vylúčení sudcov bolo už právoplatne rozhodnuté. Z odvolania odvolateľa vyplýva, že tento nenapáda správnosť konkrétnych záverov okresného súdu a nepredpokladá konkrétne argumenty, ktoré by okrem zrozumiteľného odôvodnenia rozsudku okresným súdom vyžadovali ďalší rozbor. Okresný súd jasne a zrozumiteľne odôvodnil aj svoj procesný postup. Odvolací súd preto nepovažuje ani v tomto smere za zmysluplné a potrebné opakovať jasné a zrozumiteľné a argumentačné správne dôvody súdu prvého stupňa. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol v pomere hlasov členov senátu 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.