Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/75/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6211206154 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6211206154.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa A. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. J., C. XXX/XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Nosko & Partners s. r. o., so sídlom Bratislava, Podjavorinskej 2, proti odporkyni R. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XXX, zastúpenej JUDr. Jozefom Veselým, advokátom, so sídlom Veľký Krtíš, Mierová 1, o zaplatenie 4.643,49 € s príslušenstvom, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 13. 12. 2012 č.k. 1C/141/2011-117 takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu z r u š u j e vo výrokoch, ktorými odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 3 597,71 € s prísl. a o povinnosti nahradiť navrhovateľovi trovy konania a vec v tomto rozsahu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi čiastku 3.597,71 € istiny s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od 07. 10. 2011 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 150,- €, počnúc januárom 2013, vždy do 20. dňa v mesiaci, pod stratou lehoty. Prvostupňový súd rozhodnutie odôvodnil tak, že návrhom podaným na súd dňa 12. 09. 2011 sa navrhovateľ domáhal zaplatenia 4 643,49 € s 9% ročným úrokom z omeškania od 01. 06. 2010 do zaplatenia a náhrady trov konania z dôvodu plnenia zo zmluvy o pôžičke. Po vykonanom dokazovaní vychádzajúc z predchádzajúceho zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu zo dňa 09. 08. 2012, č.k. 15Co/111/2012-66 vychádzal zo zisteného skutkového stavu, návrhu vyhovel čiastočne, keď tvrdenie odporkyne, že uznanie dlhu podpísala pod nátlakom, považoval za účelové. Zároveň v súlade s § 517 ods. 2 Obč. zák. rozhodol o úrokoch z omeškania a v súlade s § 168 ods. 1 O.s.p. umožnil odporkyni splátky. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Proti rozsudku sa odvolala odporkyňa. Napadla výroky, ktorými bola zaviazaná na plnenie, výrok, ktorým bol návrh vo zvyšku zamietnutý, odvolaním nenapadla. Žiadala v napadnutom rozsahu zrušiť rozsudok prvostupňového súdu a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Svoje odvolanie odôvodnila s poukazom na § 205 ods. 1,2 písm. d/,f/ O.s.p. z dôvodu, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že si nevie vysvetliť, ako sa mohla suma dostať do písomného uznania dlhu, ktoré nevychádza z reality, ani zo skutočného požičania finančných prostriedkov, pretože vždy, keď si požičala finančné prostriedky od navrhovateľa, tak dohodu napísala na Obecnom úrade v I. a dlh mu vrátila. Táto dohoda o uznaní dlhu nebola uzavretá na Obecnom úrade v I., ale navrhovateľ sa dostavil k nej do domácnosti, kde jej dal podpísať uznanie dlhu, kde však nebola uvedená taká suma, ako je to uvedené v uznaní, ktoré prvý krát videla na súde. Preto namieta, že súd nevyhodnotil správne uznanie dlhu, keď duplicitne uznal dlhy. Neprihliadol na to, že navrhovateľ je človek, ktorý zneužíva určitú chudobu a nedostatok finančných prostriedkov. Súd akceptoval v podstate úžeru a výrok rozsudku zároveň považuje za nejasný z dôvodu, že už má zaplatiť splátky od mesiaca január 2013, a teda ak nezaplatí splátku, stane sa splatným celý dlh, pričom v tomto prípade by sa malo jednať o začatie splácania v splátkach až po právoplatnosti rozsudku, pretože odvolanie má odkladný účinok. Nesúhlasí taktiež s rozhodnutím o trovách konania, keď súd priznal len trovy konania navrhovateľovi, hoci mal čiastočný úspech a nepriznal trovy konania pomerne aj jej. Zdôraznila, že dôkazné bremeno o zapožičaní finančných prostriedkov bolo na strane navrhovateľa a samotné uznanie dlhu pod nátlakom nemôže byť základom pre rozhodnutie súdu v jej neprospech, keďže navrhovateľ nepreukázal, že by jej finančné prostriedky zapožičal. Pokiaľ by si aj finančné prostriedky požičala, čo nie je pravdou, tak takéto dlhy boli premlčané v čase uznania záväzku, pričom poukázala na skutočnosť, že v odvolacom konaní túto námietku premlčania vzniesla a súd sa mal zaoberať aj touto námietkou v zmysle § 558 druhej vety Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ sa k odvolaniu nevyjadril. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1,2 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1,2 O.s.p. rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie je predčasné, pričom zároveň konštatuje, že nespĺňa náležitosti uvedené v ust. § 157 O.s.p., teda aby rozhodnutie bolo dostatočne odôvodnené a preskúmateľné. Predovšetkým odvolací súd konštatuje, že aj napriek tomu, ak odvolací súd zrušil predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového súdu a konštatoval určité skutkové a právne závery, ktoré tvorili východisko pre ďalšie rozhodovanie prvostupňového súdu, neznamená to, že prvostupňový súd tieto zistenia vo svojom rozhodnutí neuvedie, resp. len odkáže na závery odvolacieho súdu. Takýto postup nie je akceptovateľný, pretože povinnosťou súdu je vo svojom rozhodnutí v zmysle ust. § 157 O.s.p. uviesť jasne a výstižne, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, a z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Vo vzťahu k vyhotoveniu rozhodnutia treba uviesť aj to, že nie je logické do rozhodnutia uvádzať všetky vykonané dôkazy a opisnou formou uvádzať obsah zistení, ak takéto zistenia sú buď protichodné, alebo nemajú žiaden relevantný vzťah k zistenému skutkovému stavu, ktorý je rozhodujúci pre posúdenie danej veci. V danom prípade prvostupňový súd poukazuje napr. na výpoveď svedkov, pričom z ich výpovedí neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci. Relevantná môže byť len výpoveď svedkyne E. K.. Pokiaľ ide o skutkové závery, prvostupňový súd vo svojom zrušujúcom uznesení na základe dovtedy zisteného skutkového stavu konštatoval rozsah premlčania, ktorý považuje odvolací súd z tohto pohľadu za nesporný, z ktorého je potrebné aj naďalej vychádzať. Správny je aj záver prvostupňového súdu v tomto rozhodnutí, keď odporkyňa uvádza, že uznanie dlhu podpísala pod nátlakom. Odvolací súd sa stotožňuje s týmto záverom, pretože z dokazovania nebolo preukázané tvrdenie odporkyne. Je správny záver prvostupňového súdu aj v tom, že odporkyňa nepreukázala, že dlh riadne a včas splatila. Akceptovateľnou námietkou v odvolaní je námietka v aplikácii § 558 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého platí, že ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal vedel o jeho premlčaní. Z doteraz zisteného dokazovania je nepochybné, že na pojednávaní dňa 19. 01. 2012 odporkyňa uviedla, že uznanie dlhu zo dňa 10. 05. 2010 podpísala vlastnoručne. Pokiaľ tvrdila, že dňa 10. 05. 2010 sa jej navrhovateľ vyhrážal, tvrdenie ničím nepreukázala a súd zatiaľ z neho nemôže vychádzať. Vo vzťahu k uznaniu dlhu platí, že dlh v čase uznania trval. Je nepochybné, že odporkyňa uznanie dlhu podpísala, písomne uznala, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky. Uznaný môže byť aj dlh premlčaný, takéto uznanie však zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania iba vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Pokiaľ dlžník nevedel o premlčaní, či už pre omyl skutkový, alebo pre omyl právny, napr. pretože nepoznal ustanovenia o premlčaní, nemá jeho uznanie vedené právne účinky. Daná námietka je čiastočne akceptovateľná, pretože uznanie dlhu je zo dňa 10. 05. 2010 a odporkyňa uznala aj sumu 3 000,- Sk/99,58 € z pôžičky zo dňa 30. 08. 2006, je teda zrejmé, že uznala premlčaný dlh (v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je 3 ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz). Z uznania dlhu zo dňa 10. 05. 2010 nevyplýva, že by odporkyňa mala vedomosť o premlčaní časti uznávaného dlhu. O právnej neznalosti svedčí aj skutočnosť, že až po tom, ako začala byť právne zastúpená, vzniesla námietku premlčania. Povinnosťou súdu v ďalšom konaní bude zaoberať sa práve touto skutočnosťou, teda navrhovateľ má možnosť preukázať, že odporkyňa o premlčaní vedela. Zatiaľ však takáto skutočnosť preukázaná nebola. Pokiaľ ide o námietku, že pokiaľ podpísala uznanie dlhu a nebola tam uvedená taká suma, na toto tvrdenie nenavrhuje vykonanie žiadneho dôkazu, ktorý by overil pravdivosť jej tvrdenia. Odporkyňa v doterajšom konaní nenamietala spôsob vyhotovenia uznania dlhu, resp. inú skutočnosť, ktorá by vôbec spochybnila spôsob a obsah vyhotoveného uznania dlhu. Odvolanie v tejto časti je relevantné a je potrebné sa danou skutočnosťou zaoberať. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že odporkyňa v odvolaní zo dňa 05. 04. 2012 proti predchádzajúcemu rozhodnutiu túto námietku nevznášala. Záverom odvolací súd poukazuje aj na nevykonateľnosť prvého výroku rozhodnutia, keď súd umožnil splátky počnúc januárom 2013 vždy do 20. dňa v mesiaci pod stratou lehoty. Daný výrok nie je správny, naviac, nie je vhodné, aby súd určil lehotu na začatie splátok vo svojom rozhodnutí dátumom, keď je vždy reálny predpoklad možného odvolania a aj v prípade potvrdenia takéhoto rozhodnutia po vecnej stránke by nastala situácia, kedy rozhodnutie sa stáva v tejto časti nesprávnym. Preto v takomto prípade je potrebné rozhodnúť spôsobom, kedy splatnosť jednotlivých splátok sa viaže na určitú lehotu po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, pričom nie je správny pojem ani „pod stratou lehoty“, pretože ide o neurčitý výraz, nie právny, pretože z ust. 160 ods. 1 O.s.p. jednoznačne vyplýva, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí rozhodne aj o trovách prvostupňového a druhostupňového konania. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.