{"guid": "a5b29758-7577-44bd-88f8-ec03a9c9a523:c4d72160-2a54-4dcd-bbd8-567f1c4cfd08", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6211206154.2", "spisova_znacka": "15Co/75/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/75/2013 z 28. 1. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 28. januára 2014, sp. zn. 15Co/75/2013, ECLI:SK:KSBB:2014:6211206154.2", "identifikacne_cislo": "6211206154", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Jozef Ryant", "sudca_id": 235, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-ryant-235", "datum_vydania": "2014-01-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c4d72160-2a54-4dcd-bbd8-567f1c4cfd08", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6211206154.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2014:6211206154.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2014:6211206154.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/75/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6211206154
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6211206154.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa A. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. J.,
C. XXX/XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Nosko & Partners s. r. o., so sídlom Bratislava,
Podjavorinskej 2, proti odporkyni R. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XXX, zastúpenej JUDr. Jozefom
Veselým, advokátom, so sídlom Veľký Krtíš, Mierová 1, o zaplatenie 4.643,49 € s príslušenstvom,
na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 13. 12. 2012 č.k.
1C/141/2011-117 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e  vo výrokoch, ktorými odporkyni uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi 3 597,71 € s prísl. a o povinnosti nahradiť navrhovateľovi trovy konania a vec v tomto
rozsahu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že odporkyňa je  povinná  zaplatiť navrhovateľovi
čiastku 3.597,71 € istiny  s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od 07. 10. 2011 do zaplatenia, všetko
v mesačných splátkach po 150,- €, počnúc januárom 2013, vždy do 20. dňa v mesiaci, pod stratou
lehoty. Prvostupňový súd rozhodnutie odôvodnil tak, že návrhom podaným na súd dňa 12. 09. 2011
sa navrhovateľ domáhal zaplatenia 4 643,49 € s 9% ročným úrokom z omeškania od 01. 06. 2010 do
zaplatenia a náhrady trov konania z dôvodu plnenia zo zmluvy o pôžičke. Po vykonanom dokazovaní
vychádzajúc z predchádzajúceho zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu zo dňa 09. 08. 2012, č.k.
15Co/111/2012-66 vychádzal zo zisteného skutkového stavu, návrhu vyhovel čiastočne, keď tvrdenie
odporkyne, že uznanie dlhu podpísala pod nátlakom, považoval za účelové. Zároveň v súlade s § 517
ods. 2 Obč. zák. rozhodol o úrokoch z omeškania a v súlade s § 168 ods. 1 O.s.p. umožnil odporkyni
splátky. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.

Proti rozsudku sa odvolala odporkyňa. Napadla výroky, ktorými bola zaviazaná na plnenie, výrok, ktorým
bol návrh vo zvyšku zamietnutý, odvolaním nenapadla.

Žiadala v napadnutom rozsahu zrušiť rozsudok prvostupňového súdu a vec vrátiť prvostupňovému súdu
na ďalšie konanie a rozhodnutie. Svoje odvolanie odôvodnila s poukazom na § 205 ods. 1,2 písm. d/,f/
O.s.p. z dôvodu, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že si nevie
vysvetliť, ako sa mohla suma dostať do písomného uznania dlhu, ktoré nevychádza z reality, ani zo
skutočného požičania finančných prostriedkov, pretože vždy, keď si požičala finančné prostriedky od
navrhovateľa, tak dohodu napísala na Obecnom úrade v I. a dlh mu vrátila.

Táto dohoda o uznaní dlhu nebola uzavretá na Obecnom úrade v I., ale navrhovateľ sa dostavil k nej do
domácnosti, kde jej dal podpísať uznanie dlhu, kde však nebola uvedená taká suma, ako je to uvedené
v uznaní, ktoré prvý krát videla na súde. Preto namieta, že súd nevyhodnotil správne uznanie dlhu, keď
duplicitne uznal dlhy.



Neprihliadol na to, že navrhovateľ je človek, ktorý zneužíva určitú chudobu a nedostatok finančných
prostriedkov.

Súd akceptoval v podstate úžeru a výrok rozsudku zároveň považuje za nejasný z dôvodu, že už má
zaplatiť splátky od mesiaca január 2013, a teda ak nezaplatí splátku, stane sa splatným celý dlh, pričom v
tomto prípade by sa malo jednať o začatie splácania v splátkach až po právoplatnosti rozsudku, pretože
odvolanie má odkladný účinok.

Nesúhlasí taktiež s rozhodnutím o trovách konania, keď súd priznal len trovy konania navrhovateľovi,
hoci mal čiastočný  úspech a nepriznal trovy konania pomerne aj jej.

Zdôraznila, že dôkazné bremeno o zapožičaní finančných prostriedkov bolo na strane navrhovateľa a
samotné uznanie dlhu pod nátlakom nemôže byť základom pre rozhodnutie súdu v jej neprospech,
keďže navrhovateľ nepreukázal, že by jej finančné prostriedky zapožičal.

Pokiaľ by si aj finančné prostriedky požičala, čo nie je pravdou, tak takéto dlhy boli premlčané v čase
uznania záväzku, pričom poukázala na skutočnosť, že v odvolacom konaní túto námietku premlčania
vzniesla a súd sa mal zaoberať aj touto námietkou v zmysle § 558 druhej vety Občianskeho zákonníka.

Navrhovateľ sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1,2 O.s.p. a bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1,2 O.s.p. rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušil
podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie je predčasné, pričom zároveň
konštatuje, že nespĺňa náležitosti uvedené v ust. § 157 O.s.p., teda aby rozhodnutie bolo dostatočne
odôvodnené a preskúmateľné.

Predovšetkým odvolací súd konštatuje, že aj napriek tomu, ak odvolací súd zrušil predchádzajúce
rozhodnutie prvostupňového súdu a konštatoval určité skutkové a právne závery, ktoré tvorili východisko
pre ďalšie rozhodovanie prvostupňového súdu, neznamená to, že prvostupňový súd tieto zistenia
vo svojom rozhodnutí neuvedie, resp. len odkáže na závery odvolacieho súdu. Takýto postup nie je
akceptovateľný, pretože povinnosťou súdu je vo svojom rozhodnutí v zmysle ust. § 157 O.s.p. uviesť
jasne a výstižne, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, a z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil.

Vo vzťahu k vyhotoveniu rozhodnutia treba uviesť aj to, že nie je logické do rozhodnutia uvádzať všetky
vykonané dôkazy a opisnou formou uvádzať obsah zistení, ak takéto zistenia sú buď protichodné, alebo
nemajú žiaden relevantný vzťah k zistenému skutkovému stavu, ktorý je rozhodujúci pre posúdenie danej
veci. V danom prípade prvostupňový súd poukazuje napr. na výpoveď svedkov, pričom z ich výpovedí
neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci. Relevantná môže byť len
výpoveď svedkyne E. K..

Pokiaľ ide o skutkové závery, prvostupňový súd vo svojom zrušujúcom uznesení na základe dovtedy
zisteného skutkového stavu konštatoval rozsah premlčania, ktorý považuje odvolací súd z tohto pohľadu
za nesporný, z ktorého je potrebné aj naďalej vychádzať.

Správny je aj záver prvostupňového súdu v tomto rozhodnutí, keď odporkyňa uvádza, že uznanie dlhu
podpísala pod nátlakom. Odvolací súd sa stotožňuje s týmto záverom, pretože z dokazovania nebolo
preukázané  tvrdenie odporkyne.

Je správny záver prvostupňového súdu aj v tom, že odporkyňa nepreukázala, že dlh riadne a včas
splatila. Akceptovateľnou námietkou v odvolaní je námietka v aplikácii § 558 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého platí, že ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky,
predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok,
len ak ten, kto dlh uznal vedel o jeho premlčaní.  Z doteraz zisteného dokazovania je nepochybné, že



na pojednávaní dňa 19. 01. 2012 odporkyňa uviedla, že uznanie dlhu zo dňa 10. 05. 2010 podpísala
vlastnoručne. Pokiaľ tvrdila, že dňa 10. 05. 2010 sa jej navrhovateľ vyhrážal, tvrdenie ničím nepreukázala
a súd zatiaľ z neho nemôže vychádzať. Vo vzťahu k uznaniu dlhu platí, že dlh v čase uznania trval. Je
nepochybné, že odporkyňa uznanie dlhu podpísala, písomne uznala, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky. Uznaný môže byť aj dlh premlčaný, takéto uznanie však zakladá právnu domnienku
existencie dlhu v čase jeho uznania iba vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Pokiaľ
dlžník nevedel o premlčaní, či už pre omyl skutkový, alebo pre omyl právny, napr. pretože nepoznal
ustanovenia o premlčaní, nemá jeho uznanie vedené právne účinky.

Daná námietka je čiastočne akceptovateľná, pretože uznanie dlhu  je zo dňa 10. 05. 2010 a odporkyňa
uznala aj sumu 3 000,- Sk/99,58 € z pôžičky zo dňa 30. 08. 2006, je teda zrejmé, že uznala premlčaný dlh
(v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je 3 ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz). Z uznania dlhu zo dňa 10.
05. 2010 nevyplýva,  že by odporkyňa mala vedomosť o premlčaní časti uznávaného dlhu. O právnej
neznalosti svedčí aj skutočnosť, že až po tom, ako začala byť právne zastúpená, vzniesla námietku
premlčania.

Povinnosťou súdu v ďalšom konaní bude zaoberať sa práve touto skutočnosťou, teda navrhovateľ
má možnosť preukázať, že odporkyňa o premlčaní vedela. Zatiaľ však takáto skutočnosť preukázaná
nebola.

Pokiaľ ide o námietku, že pokiaľ podpísala uznanie dlhu a nebola tam uvedená taká suma, na toto
tvrdenie nenavrhuje vykonanie žiadneho dôkazu, ktorý by overil pravdivosť jej tvrdenia. Odporkyňa v
doterajšom konaní nenamietala spôsob vyhotovenia uznania dlhu, resp. inú skutočnosť, ktorá by vôbec
spochybnila spôsob a obsah vyhotoveného uznania dlhu. Odvolanie v tejto časti je relevantné a je
potrebné sa danou skutočnosťou zaoberať. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že odporkyňa v
odvolaní zo dňa 05. 04. 2012 proti predchádzajúcemu rozhodnutiu túto námietku nevznášala.

Záverom odvolací súd poukazuje aj na nevykonateľnosť prvého výroku rozhodnutia, keď súd umožnil
splátky počnúc januárom 2013 vždy do 20. dňa v mesiaci pod stratou lehoty. Daný výrok nie je správny,
naviac, nie je vhodné, aby súd určil lehotu na začatie splátok vo svojom rozhodnutí dátumom, keď je
vždy reálny predpoklad možného odvolania a aj v prípade potvrdenia takéhoto rozhodnutia po vecnej
stránke by nastala situácia, kedy rozhodnutie sa stáva v tejto časti nesprávnym. Preto v takomto prípade
je potrebné rozhodnúť spôsobom, kedy splatnosť jednotlivých splátok sa viaže na určitú lehotu po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, pričom nie je správny pojem ani „pod stratou lehoty“, pretože
ide o neurčitý výraz, nie právny, pretože z ust. 160 ods. 1 O.s.p. jednoznačne vyplýva, že omeškanie s
plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí rozhodne aj o trovách prvostupňového a druhostupňového
konania.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1C/141/2011", "guid": "a1db37f2-1bb0-44da-8c96-012a1262921c:2febf590-2345-4aa2-ae58-efc2e73772f9", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}