Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17CoE/126/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6106205836 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6106205836.5 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vo veci exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou 1/ Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 a 2/ Advocate s.r.o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnej: T. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX K. K., P. XXXX/XX, prechodne bytom XXX XX E., P. M. XXX, vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Ivonou Babuškovou, so sídlom Exekútorského úradu 915 01 Nové Mesto nad Váhom, Športová ul. 45, pod sp. zn. EX 650/2006, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 383,02 eura s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4Er/584/2006-49 zo dňa 23. 07. 2012, takto r o z h o d o l : Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a. Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú, zastavil ju a oprávnenému uložil povinnosť uhradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie vo výške 15,60 eura do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Z odôvodnenia predmetného uznesenia vyplýva, že oprávnený a povinná uzavreli dňa 28. 07. 2005 zmluvu o úvere č. 3230436, súčasťou ktorej bolo aj splnomocnenie, ktorým povinná splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Následne bola dňa 17. 12. 2005 notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom spísaná notárska zápisnica č. N 6796/2005, NZ 66601/2005, kde za povinnú konal a zápisnicu podpísal v zmluve splnomocnený advokát. S poukazom na ust. § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka okresný súd uviedol, že je neprípustné, aby sa niekto vzdal práva (v danom prípade práva uznať dlh čo do dôvodu a výšky), ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Takáto dohoda je absolútne neplatná v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Okresný súd poukázal aj na ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka a v tejto súvislosti uviedol, že ak oprávnený postupoval tak, že v zmluve, ktorá má podobu tzv. zmluvy formulárovej, vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená konať za povinnú, došlo tým k spochybneniu základného predpokladu pre udelenie plnej moci, a teda, že splnomocnenec bude hájiť záujmy povinnej, pretože v danom prípade ide o osobu, ktorá už pri spisovaní predtlače zmluvy o úvere bola v kontakte s oprávneným a ktorá mala hájiť jeho záujmy v súvislosti s vymáhaním prípadných dlhov v budúcnosti. Okresný súd tak dospel k záveru, že notárska zápisnica, na podklade ktorej sa vedenie predmetné exekučné konanie a ktorá bola spísaná na základe absolútne neplatnej dohody o plnomocenstve, nie je spôsobilým exekučným titulom, pretože nespĺňa podmienku materiálne vykonateľného exekučného titulu. Z týchto dôvodov vyhlásil okresný súd exekúciu za neprípustnú a túto zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ v spojení s ust. § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení platnom do 31. 08. 2005 (ďalej aj „Exekučný poriadok“). O náhrade trov exekúcie rozhodol okresný súd podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a povinnosť uhradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie uložil oprávnenému z dôvodu jeho procesného zavinenia na zastavení exekúcie. Súdna exekútorka si uplatnila trovy exekúcie spolu v sume 102,52 eura. Po preskúmaní uplatnených trov v zmysle príslušných ustanovení vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom do 30. 04. 2008 a súdnej exekútorke priznal náhradu trov exekúcie len v sume 15,60 eura. Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Oprávnený v odvolaní tvrdil, že exekučný súd sa nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu, ktorá mu neprináleží. Exekučný súd nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci, lebo exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom „s výsledkom absolútnej nerozpornosti“ v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Exekučný súd je v oblasti prieskumu exekučného titulu limitovaný ust. § 36 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok). Ak právny poriadok osobitne upravuje nástroje právnej kontroly a zodpovednostné mechanizmy ochrany práv subjektov, musí ich exekučný súd rešpektovať a nemôže ich nahrádzať vlastnou činnosťou. Oprávnený ďalej uviedol, že bolo povinnosťou notára pri výkone verejnej moci ex offo posúdiť súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súlad so zákonnom a dobrými mravmi. Notár, ako právne vzdelaná osoba, je spôsobilý posúdiť, či požadovaný úkon odporuje zákonu alebo ho obchádza. Ak notár neodmietne vykonať úkon, zanikne právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Revízny postup v prípade výkonu zverenej činnosti v mene štátu v negatívnom smere (odmietnutie vykonať požadovaný úkon) upravuje ust. § 38 ods. 2 Notárskeho poriadku. Inú chýbajúcu zákonnú úpravu revízneho postupu nemôže nahrádzať svojimi rozhodnutiami exekučný súd. S poukazom na rozhodnutia Ústavného súdu, konkrétne uznesenie sp. zn. I. ÚS 331/09 a I. ÚS 212/06 uviedol, že v prípade dvojakého výkladu právneho predpisu, je povinnosťou všeobecného súdu vykladať právny predpis spôsobom ústavne konformným. Podľa názoru oprávneného exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť obsah notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka (povinného) v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Oprávnený si uplatnil aj odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. d/ OSP, v zmysle ktorého súd svojím postupom odňal účastníkovi konania možnosť konať pred súdom. Exekučný súd konal podľa oprávneného pri revízii notárskej činnosti mimo rámec zverenej právomoci, úplne ignoroval všetky procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou. Poukázal aj na zásadu zákazu diskriminácie v zmysle čl. 12 ods. 2 Ústavy SR a článku 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a zdôraznil, že nie je možné objektívne a rozumne ospravedlniť odlišné zaobchádzanie s oprávneným, a to ani v súvislosti s jeho postavením ako podnikateľského subjektu. Okresný súd bez vypočutia oprávneného rozhodol o jeho právnom postavení, pričom oprávnený nemal možnosť vyjadriť sa a reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu. Podľa názoru oprávneného súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav. Nevykonal náležité dokazovanie, pričom rozhodnutie môže byť postavené len na dôsledne zistenom skutkovom stave. V prípade, ak súd nemá dostatočný podklad pre rozhodnutie, je povinný vykonať aj dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli. Oprávnený namietal aj to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP). Súd v odôvodnení napadnutého uznesenia, podľa oprávneného uviedol, že udelené plnomocenstvo považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, resp. § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, pričom neprijateľnosť podmienky vidí v hrubom nepomere medzi právami a povinnosťami v neprospech povinného ako spotrebiteľa. Udelením plnomocenstva povinný preniesol na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh vo forme notárskej zápisnice, pričom mohol plnomocenstvo kedykoľvek odvolať. Uzavreté plnomocenstvo nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň aplikovať úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Je aj dostatočne určité a zrozumiteľné. Súd tiež nesprávne konštatoval, že povinný udelil plnomocenstvo v čase, keď dlh neexistoval. Právnym poriadkom nie je vylúčená možnosť uznať dlh v čase jeho vzniku. Nie je správny ani záver, že zástupca povinného zjavne nehájil záujmy povinného, pretože spísal notársku zápisnicu v jeho neprospech. Tento záver nevyplýva z vykonaného dokazovania, ide len o domnienku a subjektívny názor súdu. Oprávnený ďalej poukázal aj na ust. § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku, podľa ktorého osoba povinná a oprávnená majú byť v notárskej zápisnici vyznačené. Nie je potrebné, aby notárska zápisnica bola úkonom oboch osôb s poukazom aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Co 7/2007 a nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/2000. Naviac otázku, či exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom, súd posudzoval, keď poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Odvolanie oprávneného obsahovalo aj návrh na prerušenie konania na základe § 109 ods. 1 písm. c/ OSP a návrh na predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. V tejto súvislosti oprávnený poukázal na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, konkrétne na uznesenie z 14. 3. 2012, sp. zn. I. ÚS 120/2012-12. Oprávnený neuznáva právny argument exekučného súdu, že plnomocenstvo je neprijateľnou podmienkou podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka resp. § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, že toto plnomocenstvo je preto neplatné pre rozpor so zákonom, že neprijateľnosť podmienky podľa súdu spočíva v hrubom nepomere medzi právami a povinnosťami povinného a oprávneného v neprospech povinného ako spotrebiteľa. Udelením plnomocenstva povinný dobrovoľne preniesol na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Táto tretia osoba nie je oprávnený, preto plnomocenstvo nemohlo spôsobiť pre oprávneného nepomernú výhodu oproti stavu, kedy plnomocenstvo dojednané nebolo vôbec. Povinný mohol plnomocenstvo podľa § 33b ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka kedykoľvek odvolať, vo výkone tohto práva mu nebránila žiadna prekážka. Exekučný súd nekonkretizoval, na základe čoho zistil značnú nerovnováhu v konkrétnych právach a povinnostiach zmluvných strán, prečo považuje za neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere práve splnomocnenie, ako jednostranný právny úkon, ktorým dlžník dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Exekučný súd sa nevysporiadal s výkladovými pravidlami Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Jednotlivé ustanovenia Smernice totiž nemožno aplikovať izolovane, v prospech jednej zo zmluvných strán, resp. účastníkov následného sporového konania, ale v celom jej znení (čl. 4 ods. 1 Smernice). Preto je podľa názoru oprávneného nutné požiadať o výklad pojmu „nekalá zmluvná podmienka“ v kontexte tohto sporu Súdny dvor EÚ. Súdnemu dvoru EÚ by mala byť daná príležitosť posúdiť exekučné konanie týkajúce sa záväzkových vzťahov v rámci spotrebiteľských zmlúv komplexne tak, aby účastníkov konania zbavilo právnej neistoty vyplývajúcej z doterajšieho výkladu úniového práva a následnej aplikácie vnútroštátnymi súdmi SR. Ustanovenia vnútroštátneho práva (najmä §§ 36, 38 a 40 Notárskeho poriadku, §§ 44 ods. 2, 57 ods. 1 písm. g) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a §§ 31, 37, 39 a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) mali byť vykladané v rámci smernice Rady 93/13/EHS v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ, ktorá im je ako prameň primárneho práva Európskej únie nadradená. S poukazom na uvedené oprávnený navrhol prerušenie konania za účelom predloženia prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie, ktoré formuloval v nasledujúcom znení: 1/ Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy? 2/ Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi? Na základe uvedeného oprávnený navrhol uznesenie okresného súdu v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, alternatívne navrhol konanie vo veci prerušiť a Súdnemu dvoru EÚ predložiť prejudiciálne otázky. K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil. Pokiaľ oprávnený navrhol exekučné konanie prerušiť podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ OSP odvolací súd uvádza: Vzťah Exekučného poriadku a Občianskeho súdneho poriadku je vzťahom špeciálneho právneho predpisu k predpisu všeobecnému. Otázky upravené v Exekučnom poriadku nemožno posudzovať podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (§ 251 ods. 4 OSP). Exekučný poriadok vylučuje použitie ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktoré umožňujú súdu za určitých okolností konanie prerušiť. Exekučné konanie je možné prerušiť, iba ak to výslovne ustanovuje právny predpis (napr. Zákon o konkurze a vyrovnaní). Dôvodom je tá skutočnosť, že účel, ktorý sa v základnom konaní sleduje prerušením konania je možné v exekučnom konaní dosiahnuť odkladom exekúcie podľa § 56 EP. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že úlohou Súdneho dvora Európskej únie v rámci prejudiciálneho konania v zmysle čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej „ZFEÚ“) je poskytnúť výklad práva Únie (výkladu zmlúv; platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie) a nie uplatňovať právo na skutkový stav v konaní vo veci samej, čo je úlohou vnútroštátneho súdu. Súdnemu dvoru neprislúcha rozhodovať o skutkových otázkach prejednávaných v konaní o veci samej, ani rozhodovať o rozdielnych názoroch na výklad alebo uplatňovanie vnútroštátnych predpisov. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že rozhodnutie o predložení prejudiciálnej otázky je vecou výlučnej kompetencie vnútroštátneho súdu po zistení, že pre vydanie jeho rozhodnutia je potrebné rozhodnúť o výklade práva Únie. O predložení prejudiciálnej otázky rozhoduje súd v prípade, že dospel k názoru, že pre kvalifikované s právom Únie konformné rozhodnutie potrebuje interpretačnú pomoc Súdneho dvora Európskej únie. Aj v prípade, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému nie je prípustný opravný prostriedok, Súdny dvor Európskej únie definoval, kedy súd nie je povinný položiť prejudiciálnu otázku (v týchto súvislostiach odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Súdneho dvora zo dňa 6. 10. 1982 vo veci CILFIT C-283/81). Táto situácia nastane v prípade, ak predložená otázka je irelevantná, vecne zhodná s otázkou, o ktorej sa už rozhodlo v prejudiciálnom konaní (teória act éclairé) a v prípade, ak je správne uplatňovanie práva Únie také jednoznačné, že nepripúšťa nijaké rozumné pochybnosti (teória acte clair). Odvolací súd nepovažuje v danom prípade oprávneným predložené prejudiciálne otázky za kvalifikované, teda opodstatnené a právne relevantné vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu. Z obsahu podaného odvolania, v rámci ktorého oprávnený podal aj návrh na prerušenie konania, je zrejmé, že časť odvolacích námietok ako aj navrhované prejudiciálne otázky sa netýkajú predmetného uznesenia. Okresný súd pokiaľ exekúciu, z dôvodu nevykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu zastavil, neaplikoval ustanovenia týkajúce sa ochrany práv spotrebiteľa, a ani Smernicu Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Plnomocenstvo udelené povinnou Mgr. Tomášovi Kušnírovi v úverovej zmluve súd právne neposúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, resp. § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Vzhľadom na oprávneným predloženú druhú prejudiciálnu otázku odvolací súd uvádza, že v prípade naplnenia zákonných podmienok, okresný súd môže svojím rozhodnutím zastaviť prebiehajúcu exekúciu. Takéto rozhodnutie nie je v rozpore s článkom 17 Charty základných práv EÚ o ochrane vlastníckeho práva a ani v rozpore s článkom 47 Charty o práve na spravodlivý proces. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd odvolateľom podaný návrh na prerušenie konania z dôvodu predloženia prejudiciálnej otázky na rozhodnutie Súdnemu dvoru EÚ v zmysle ust. § 109 ods. 1 písm. c/ OSP zamietol. Pokiaľ ide o odvolanie oprávneného odvolací súd po preskúmaní veci z hľadiska odvolacích námietok oprávneného uvádza, že sa stotožnil s rozhodnutím okresného súdu a to z nasledovných dôvodov: V zmysle § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Notárska zápisnica, ktorá nemá uvedené náležitosti, nie je spôsobilá byť podkladom pre nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Exekučný súd je v priebehu celého exekučného konania povinný ex offo skúmať, či rozhodnutie súdu (resp. iný exekučný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie je vykonateľné tak po stránke formálnej (z hľadiska právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané, alebo stanovujúceho postup pri vyhotovení exekučného titulu), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia alebo iného titulu - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul notársku zápisnicu, neznamená to, že by exekučný súd nebol povinný skúmať, či na jej podklade možno vykonať exekúciu (porovnaj obdobne R 58/1997). Ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania (porovnaj I. ÚS 151/2011 a I. ÚS 155/2011). V prípade notárskej zápisnice formálna stránka jej vykonateľnosti spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice upravenej v § 47 Notárskeho poriadku. Materiálna stránka je predpísaná v ustanovení § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého nevyhnutnou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu je (o. i.) súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou. Práve tento súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice (majúci procesnú povahu) je najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu - až tento prejav vôle povinnej osoby robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 Cdo 63/2009). Až týmto súhlasným prejavom vôle povinnej osoby sa završuje vznik exekučného titulu. Inými slovami, výlučne v dôsledku tohto právneho úkonu povinnej osoby, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu. Tento súhlas udeľuje buď ten, kto je osobne prítomný pri spísaní notárskej zápisnice, alebo ten, kto je ako zástupca oprávnený konať v mene zastúpeného. Ak niekto ako zástupca koná pri spisovaní notárskej zápisnice za povinnú osobu napriek tomu, že nie je oprávnený za ňu konať, nemožno „súhlas“ s vykonateľnosťou notárskej zápisnice udelený „zástupcom“ považovať za súhlas povinnej osoby. Zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému (§ 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 28. 07. 2005 „Zmluvu o úvere“ (č.l. 7 spisu) ako tzv. formulárovú zmluvu. Jej súčasťou je aj „Splnomocnenie“, ktorým povinná splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra „na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j., aby v mojom mene uznal môj záväzok z úveru vyššie uvedeného“. Dňa 17. 12. 2005 bola pred notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom spísaná notárska zápisnica č. N 6796/2005, NZ 66601/2005, v bode 2 ktorej je konštatované, že povinná splnomocnila Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. V bodoch 3 až 5 notárskej zápisnice splnomocnený advokát vyhlásil, že „v mene povinnej osoby uznáva dlh voči oprávnenej osobe v celkovej výške 11 539 Sk (pozn. odvolacieho súdu - vtedy platná mena), čo do jeho základu aj do výšky vrátane úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne od 23. 11. 2005 do zaplatenia, ktorý splatí v lehote do 17. 01. 2006, ďalej uviedol, že v opačnom prípade súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, ako exekučného titulu“. Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že plnomocenstvo udelené advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi povinnou priamo v zmluve o úvere nie je platným jednostranným právnym úkonom, nakoľko bola úplne vylúčená slobodná voľba povinnej pri výbere advokáta zastupujúceho jej záujmy. V skutočnosti advokáta, ktorý zastupoval dlžníka (povinnú) pri uznaní záväzku z úveru poskytnutého veriteľom (oprávneným), ako aj pri spísaní notárskej zápisnice a pri udelení súhlasu s jej vykonateľnosťou (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku), vopred vybral veriteľ (oprávnený) tým, že uviedol jeho meno v predtlači úverovej zmluvy predloženej povinnej na podpis. V čase uzavretia úverovej zmluvy nemal oprávnený žiadny právny dôvod trvať na tom, aby povinná udelila plnomocenstvo splnomocnencovi (zástupcovi) vybranému oprávneným na právny úkon, ktorý v budúcnosti môže ale aj nemusí byť potrebné urobiť. Keďže záujmy zástupcu (advokáta) boli v rozpore so záujmami zastúpeného - povinnej (§ 22 ods. 2 v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka), povinná platne nesplnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na svoje zastupovanie. Dôsledkom neplatného plnomocenstva nebol advokát oprávnený udeliť za povinnú súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Ak Mgr. Tomáš Kušnír napriek tomu v notárskej zápisnici udelil za povinnú „súhlas“ s jej vykonateľnosťou, chýba podstatná náležitosť materiálnej vykonateľnosti predmetnej notárskej zápisnice v zmysle § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku. Pokiaľ oprávnený v odvolaní poukazuje na skutočnosť, že exekučný súd už skúmal exekučný titul v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a nezistil rozpor žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie so zákonom, táto skutočnosť nie je prekážkou, aby exekučný súd kedykoľvek v priebehu exekúcie zisťoval, či trvajú podmienky exekúcie. Ak zistí, že tomu tak nie je, rozhodne o zastavení exekúcie aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 EP). Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi nie je takým rozhodnutím, ktoré by podľa ust. § 159 ods. 3 OSP tvorilo prekážku veci právoplatne rozhodnutej. Na základe uvedeného odvolací súd námietku oprávneného, že súd posudzoval vec, o ktorej už raz rozhodol, považoval za nedôvodnú, rovnako ako námietku oprávneného, že platnosť predmetného plnomocenstva posúdil notár pri spisovaní notárskej zápisnice, keďže súd nie je viazaný názorom notára pri spisovaní notárskej zápisnice. Odvolací súd sa ďalšími argumentmi oprávneného v odvolaní nezaoberal, pretože okresný súd danými skutočnosťami rozhodnutie neodôvodnil a tiež preto, že vo vzťahu k vyššie uvedenému posudzovanému dôvodu na zastavenie exekúcie nie sú právne relevantné. Okresný súd správne rozhodol aj o náhrade trov exekúcie. Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.