Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 20Sd/163/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201644 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Badíková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6013201644.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní samosudkyňou JUDr. Jarmilou Badíkovou v právnej veci navrhovateľa D. X., nar. XX. T. XXXX, bytom A. XX, XXX XX B. B., zastúpeného JUDr. Blankou Gondovou, advokátkou, Q. XX, XXX XX B. B. proti odporkyni Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia o starobnom dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 9. septembra 2013 potvrdzuje. Navrhovateľovi nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 9. septembra 2013 podľa § 65, § 274 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a § 21 a § 174 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku Odporkyňa v odôvodnení okrem iného uviedla, že navrhovateľ nespĺňa podmienky uvedené v § 174 zák. č. 100/1987 Zb. o sociálnom zabezpečení pre priznanie nároku na starobný dôchodok. Odporkyňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia citovala aj rozsudok Najvyššieho súdu SR uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky 5/2011. Navrhovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne podal voči uvedenému rozhodnutiu opravný prostriedok, v ktorom uviedol, že rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 9. septembra 2006 bol navrhovateľovi priznaný starobný dôchodok svojou žiadosťou zo dňa 29. júla 2013 sa vlastne domáhala, aby mu do doby dôchodkového poistenia bola započítaná aj doba 17 rokov a 62 dní, ktoré odpracoval v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie. V tejto dobe je zohľadnená základná vojenská služba od 3. augusta 1965 do 3. augusta 1966 v dĺžke 1 rok a 1 deň a práca X. I. v dĺžke 16 rokov a 61 dní. Navrhovateľ žiadal priznať starobný dôchodok spätne od 7. augusta 2010. Navrhovateľ ďalej uviedol, že rozhodnutím U. I.-XXXXX/XX-XX zo dňa 21. septembra 1994 mu bol priznaný príspevok za službu, ktorý sa neskôr zmenil na výsluhový dôchodok. Navrhovateľ v opravnom prostriedku cituje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 9So/214/2008. Na záver navrhovateľ navrhol krajskému súdu, aby napadnuté rozhodnutie zrušil, vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie a rozhodnutie a súčasne si uplatnil právo na náhradu trov konania. Odporkyňa vo veci podala písomné stanovisko zo dňa 20. decembra 2013, v ktorom uviedla právne a skutkové dôvody a žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie na pojednávaní dňa 18. marca 2014 v zmysle § 250l O.s.p., oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi, vypočul účastníkov a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že v službe v I. kategórie funkcií odpracoval 17 rokov a nepriznaním starobného dôchodku sa cíti diskriminovaný. Navrhovateľ poukázal aj na ostatných kolegov, ktorým už starobné dôchodky boli priznané. Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že trvajú na dôvodoch uvedených v opravnom prostriedku, ako aj v písomnom stanovisku. Právna zástupkyňa uviedla, že žiadajú, aby do výpočtu výšky starobného dôchodku bola navrhovateľovi započítané aj doba, počas ktorej navrhovateľ bol v službe I. kategórie funkcií, pretože v rozhodnutí odporkyne z novembra 2005, kedy navrhovateľovi bol priznaný starobný dôchodok odporkyňa mu započítala 26 rokov a 328 dní obdobia dôchodkového poistenia a rozhodnutia zo dňa 9. augusta 2006 má navrhovateľ započítaných 29 rokov. Právna zástupkyňa poukázala aj na prípady, v ktorých už súdy v obdobných veciach priznali navrhovateľom prepočet dôchodku vzhľadom na odpracované roky v I. kategórii funkcií. Právna zástupkyňa tiež poukázala aj na právny názor Najvyššieho súdu SR v týchto veciach. Odporkyňa na pojednávaní žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne a poukázala na právne a skutkové dôvody, uvedené v písomnom stanovisku Sociálnej poisťovne zo dňa 20. decembra 2013. Poukázala na to, že navrhovateľ nespĺňa dve podmienky pre priznanie starobného dôchodku s tým, aby mu bolo započítané aj obdobie výkonu služby I. kategórie funkcií, a to obdobie pôsobenia v tejto službe, ako aj druhú podmienku, že táto služba netrvala k 31. decembra 1999. Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Súd mal v konaní preukázané, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 29. júla 2013 požiadal o priznanie starobného dôchodku od XX. T. XXXX podľa zák. č. 100/1988 Zb. o sociálneho zabezpečenia z dôvodu uplatnenia služby I. kategórie dovŕšením veku XX rokov. Navrhovateľ tiež uviedol, že je poberateľom výsluhového dôchodku a zároveň aj starobného dôchodku od odporkyne. Podľa § 259 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 1. januára 2004 a o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Z uvedeného dôvodu súd posudzoval nárok navrhovateľa podľa zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Podľa § 21 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol dôchodkový vek. Vo veku XX rokov podľa písm. a/ a b/ citovaného ustanovenia vzniká nárok na starobný dôchodok pracujúcim v baníctve; podľa písm. c/ ako bol občan zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/. Podľa § 14 ods. 4 citovaného zákona ako zamestnanie zaradené do I. /II./ pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januára 1999 hodnotí služba vojakov z povolania /§ 129/ zaradená do I. /II./ kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/. Podľa § 174 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, občan, ktorý vykonával pred 1. januára 2000 zamestnanie resp. službu I. kategórie funkcií má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný 25 rokov a dosiahol vek XX rokov, ak bol zamestnaný 18 rokov v službe I. kategórie funkcií. Podľa rozhodnutia U. I. zo dňa 21. septembra 1994 bol navrhovateľovi priznaný príspevok za službu podľa § 156 ods. 2 zák. č. 410/1991 Zb., ktorý podľa zák. č. 328/2002 Z.z. bol pretrasformovaný na výsluhový dôchodok; pre stanovenie výšky príspevku za službu bola navrhovateľovi zhodnotená doba služobného pomeru v I. kategórii funkcií od 3. augusta 1965 do 3. augusta 1966 a od 1. novembra 1974 do 31. decembra 1990 t.j. v trvaní 17 rokov služby. Podľa § 174 ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení pre nárok na starobný dôchodok podľa odseku 1 je potrebné, aby služba I. resp. II. kategórie funkcií trvala ku dňu 13. decembra 1999; služobný pomer bol ukončený v roku 1990. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ nesplnil ani jednu z podmienok pre priznanie starobného dôchodku k 7. augustu 2010 a z tohto dôvodu nemá nárok na započítanie tejto doby do doby dôchodkového poistenia. Súd pre komplexné posúdenie veci považuje za potrebné dodať, že navrhovateľovi nie je možné priznať starobný dôchodok podľa zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, pretože navrhovateľovi už bol priznaný starobný dôchodok podľa tohto zákona a navrhovateľ v súčasnosti je poberateľom výsluhového dôchodku aj starobného dôchodku. Na základe takto vykonaného preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia súd zistil, že odporkyňa postupovala správne v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Navrhovateľ nepredložil súdu dôkaz, ktorým by spochybnil správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a preto súd napadnuté rozhodnutie potvrdil. Súd náhradu trov konania posúdil podľa § 250l v spojitosti s § 250k O.s.p., navrhovateľ v konaní nebol úspešný, a preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom konajúceho súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom roz- sahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.