Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23Sp/7/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013200145 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6013200145.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodujúc samosudcom JUDr. Milanom Segečom v právnej veci navrhovateľky: I.. V. F., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. č. XX, XXX XX M., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Kancelária Nitra, Štefánikova trieda 88, 949 03 Nitra 3, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp.zn. 2N 4333/12 zo dňa 18. januára 2013, takto r o z h o d o l : I/ Krajský súd rozhodnutie odporcu sp.zn. 2N 4333/12 zo dňa 18. januára 2013 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia na ďalšie konanie. II/ Navrhovateľke sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporcu sp. zn. 2N 4333/12 zo dňa 18.01.2013 bolo podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci v znení neskorších predpisov rozhodnuté tak, že navrhovateľke sa nepriznáva nárok na poskytovanie právnej pomoci. Rozhodnutie bolo v podstate odôvodnené tým, že navrhovateľka požiadala dňa 19.12.2012 centrum právnej pomoci o poskytnutie právnej pomoci vo veci zaplatenia 2.173,12 Eur s prísl. z obchodnoprávneho vzťahu (zmluva o exkluzívnej spolupráci zo dňa 07.12.2007) vedenej na Okresnom súde v Nitre pod sp. zn. 23Cb/123/2012. Podľa § 8 zákona č. 327/2005 Z.z., pri posudzovaní bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. Žiadateľka v celom spisovom materiáli nedokázala označiť žiaden relevantný dôkaz, ktorým by sa mohla účinne brániť k tvrdeniam navrhovateľa v spore vedenom pod sp. zn. 23Cb/123/2012. Žiadateľka v celom spisovom materiáli nedokázala označiť žiaden relevantný dôkaz. Odporca okrem iného poukazoval aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/36/2011, podľa ktorého je v súlade s § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. posudzovať aj schopnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, keďže zákonné dôvody nepriznania právnej pomoci sú uvedené iba exemplifikatívne. Tiež judikovala, že nemožno priznať právnu pomoc len na základe tvrdenia žiadateľa s cieľom odbremeniť súdy od „tzv. Šikanóznych a bagateľných návrhov“. Keďže navrhovateľka nevedela označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, nemožno vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu, žiadateľka nesplnila podmienky na poskytnutie právnej pomoci. Proti rozhodnutiu odporcu podala navrhovateľka odvolanie, v ktorom uviedla, že je dlhodobo nezamestnaná, sama si advokáta platiť nemá z čoho a kvalifikovane sa nedokáže brániť. Nestotožňuje sa s názorom odporcu, že nemožno vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu. Je veľa sprostredkovateľov na Slovensku, ktorí boli takisto poškodení ako aj ona a sú ochotní sa pridať. Na pojednávaní dňa 28.03.2013 navrhovateľka ďalej uviedla, že je toho názoru, že by sa mal riešiť vzťah v súvislosti s vyplácaním provízií, pretože tento vzťah považuje za veľmi nepriaznivý v prospech pracovníkov a ešte o to viac v období krízy. Považuje za nespravodlivé, ak má vrátiť odmenu, nakoľko prácu si vykonávala zodpovedne. Klienti si neplnili svoje povinnosti. Podľa jej názoru má každý občan tejto republiky právo na poskytnutie právnej pomoci. Navrhovateľka potvrdila, že zmluvu, ktorú podpisovala so spoločnosťou, podpisovala slobodne. Pri uzatváraní sa nedá nejako vyjednávať, zmluvu buď podpíše, alebo nie. Ak zmluvu nepodpíše, nemá prácu. Nepovažuje za čistý obchodný vzťah, ktorý sa tu vytvára medzi sprostredkovateľom a spoločnosťou. K opravnému prostriedku navrhovateľky podal vyjadrenie odporca, v ktorom navrhoval napadnuté rozhodnutie potvrdiť. K veci ďalej uviedol, že navrhovateľka síce spĺňa majetkové predpoklady pre poskytnutie právnej pomoci, nespĺňa však všetky podmienky v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci. Je potrebné, aby sa všetky tri podmienky naplnili kumulatívne. Navrhovateľka nevedela označiť dôkaz na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité pre zistenie skutkového stavu. Centrum posudzovalo nárok žiadateľky aj na základe existencie, resp. neexistencie práva, ktorého sa žiadateľka domáhala. Žiadateľka vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové podstatné skutočnosti, ktoré by mohli zmeniť právne posúdenie veci. Samotné splnenie majetkových podmienok nie je dôvodom na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci. Z čl. 47 ods. 2 Ústavy SR vyplýva, že každý má právo na pomoc v konaní pred súdmi a inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23Sp/7/2013-18 zo dňa 28.03.2013 bolo pôvodne rozhodnuté tak, že krajský súd rozhodnutie odporcu sp.zn. 2N 4333/12 z 18.01.2013 potvrdzuje. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka a na základe podaného odvolania rozhodoval Najvyšší súd SR, ktorý uznesením č.k. 5Sžo/36/2013-27 zo dňa 31.10.2013 rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28.03.2013 č.k. 23Sp/7/2013-18 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR v zrušujúcom uznesení poukázal na § 6 ods. 1 písm. b/ zákona o bezplatnej právnej pomoci, ktorý formuluje podmienky poskytnutia právnej pomoci ako požiadavku, že „nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu“. Pokiaľ odporca dospel k záveru, že „nemožno vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu“, tento záver nemožno subsumovať pod citované zákonné ustanovenie. Zrejmá bezúspešnosť sporu, resp. spor zrejme bezúspešný, buď je, alebo nie je, inak o nej nemožno hovoriť ako o „zrejmej“. Navrhovateľka v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra sp.zn. 23Cb/123/2012 vystupuje v postavení žalovanej, teda nenesie primárnu povinnosť tvrdenia skutkového stavu a následne dôkaznú povinnosť, ktorá spočíva v prvom rade na žalobcovi. Z priloženého administratívneho spisu vyplýva - z kópií podaní navrhovateľky v konaní na Okresnom súde v Nitre sp.zn. 23Cb/123/2012, žiadne z jej tvrdení, na ktorých stavia svoju obranu, nemožno hodnotiť ako skutkové. Jej procesná obrana je postavená na idey, že žalovaná suma je plnením, ktoré je v rozpore s poctivým obchodným stykom. Táto skutočnosť, ako aj podporné tvrdenia, je tvrdením právnym, a teda sa k nej nemôžu viazať dôkazy dôležité na zistenie skutkového stavu. Preto záver krajského súdu, a predtým odporcu, že navrhovateľka neoznačila žiadne dôkazy, ktorými by vedela preukázať svoje tvrdenia, nemožno subsumovať pod inštrukciu § 8 zákona o bezplatnej právnej pomoci - či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. V prípade, kedy je vo veci sporný nie skutkový stav veci, ale jeho právne hodnotenie, však musí Centrum právnej pomoci postupovať pri vyhodnocovaní splnenia podmienok pre poskytnutie právnej pomoci žiadateľa s náležitou opatrnosťou v tom smere, aby nedošlo z jeho strany k tzv. prejudikovaniu sporu a k robeniu právnych hodnotení a záverom, ktoré prináležia výlučne súdu v konaní, pre ktoré je právna pomoc žiadaná. V novom konaní krajský súd v prvom rade jednoznačne ustáli, či na základe opravného prostriedku navrhovateľky možno pokračovať v konaní, alebo je namieste postup podľa § 43 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p.. V súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR, ktorý bol vyslovený v zrušujúcom uznesení z 31.10.2013, krajský súd vyzval navrhovateľku v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p., aby doplnila svoje podanie zo dňa 06.02.2013 s náležitosťami podľa § 249 ods. 1, 2 a § 42 ods. 3 v spojení s ustanovením § 79 ods. 1 O.s.p.. Na základe výzvy navrhovateľka doplnila opravný prostriedok, v ktorom uviedla, že napáda rozhodnutie odporcu v takom rozsahu, ako jej nebola poskytnutá právna pomoc. Odporca jej odmietol poskytnúť právnu ochranu, neuviedol skutkový dôvod, vyjadril sa len v tom zmysle, že spor už dopredu vyhodnotil ako vopred prehratý. Posúdiť, či spor bude vyhratý alebo nie, majú iba súdy. Odporca odobral navrhovateľke právo brániť sa pred súdom za pomoci právneho zástupcu. Navrhovateľka nemá právnické vzdelanie a nedokáže sa brániť sama. Neprávom jej bola odopretá pomoc advokáta a zastupovanie advokátom pred súdom. Ďalej poukazovala na to, že vykonávala činnosť sprostredkovateľky u spoločnosti Fin Consulting, a.s.. Robila činnosť sprostredkovateľky pre sprostredkovateľskú spoločnosť Fin Consulting, a.s., ktorá poskytovala finančné, poisťovacie, investičné a iné služby pre spoločnosti ako poisťovne, banky, sporiteľne, investičné a iné spoločnosti. Navrhovateľka ako sprostredkovateľka nemohla nijako ovplyvniť tipové formulárové zmluvy, vôbec nemohla zmeniť obsah týchto zmlúv. Cieľom sprostredkovateľa je dohodnúť a uzatvoriť zmluvu s klientom za podmienok, ktoré boli už vopred pripravené a natlačené vo formulárových zmluvách a všeobecných poistných podmienkach. To znamená, že nemôže zodpovedať za obsah všeobecných poistných podmienok ani poistných zmlúv. Nemôže garantovať pravidelné mesačné splátky u klientov, nemôže zodpovedať za finančnú situáciu klientov, ktorí sa dostali do finančnej tiesne z dôvodu straty príjmov z akýchkoľvek dôvodov. Navrhovateľka si ako sprostredkovateľka svoju prácu riadne odviedla a chcela mať riadne za ňu zaplatené. V čase, keď uzatvárala zmluvu si ešte dostatočne neuvedomovala riziko a následky dohody. Je najvyšší čas judikovať aj medzi podnikateľmi nekalé obchodné praktiky a dať reálny obsah inštitútu poctivého obchodného styku. Pravidelne sa zúčastňovala školení poriadaných navrhovateľom a pri vykonávaní práce dodržiavala pracovné postupy. Získať nového klienta nebolo vôbec jednoduché, vždy ju to stálo nemalé úsilie, predovšetkým čas a finančné náklady. Navrhovateľka navrhovala, aby jej bol ustanovený advokát, aby sa mohla účinne brániť na súde, keďže spĺňa príjmové podmienky a myslí si, že uviedla dostatočné dôvody, pre ktoré nepredpokladá zrejmú bezúspešnosť sporu. Krajský súd opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup odporcu podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. a po preskúmaní veci a postupu napadnuté rozhodnutie odporcu podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, pretože dospel k záveru, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odporca v napadnutom rozhodnutí videl dôvod pre nepriznanie navrhovateľke nároku na poskytnutie právnej pomoci v nesplnení požiadavky uvedenej v § 6 ods. 1 písm. b/ zákona o bezplatnej právnej pomoci, t.j. že ide o zrejmú bezúspešnosť sporu, pretože navrhovateľka v spore, pre ktorý požiadala o priznanie nároku na právnu pomoc, nevedela označiť dôkazy na preukázanie jej tvrdení. Podľa článku 1 odsek 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky; Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Podľa článku 2 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky; štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovení zákon. V danom prípade úlohou súdu bolo postupom podľa ustanovenia druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ktorým žalovaný nepriznal žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.; fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti ak: a) sa nachádza v stave materiálnej núdze, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že dôvodom jeho vydania bola skutočnosť, že odporca mal na základe priložených dokladov a výpovedí navrhovateľky za preukázané, že navrhovateľka ako žiadateľka nesplnila podmienku vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu, ktorá je nevyhnutným predpokladom na poskytnutie právnej pomoci v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.. Podľa § 8 zákona č. 327/2005 Z.z.; pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. Ustanovenie § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. nepredstavuje taxatívny výpočet skutočností, na ktoré musí odporca pri posudzovaní otázky zrejmej bezúspešnosti sporu prihliadať, avšak na konkrétne skutočnosti, ktoré sú v citovanom ustanovení výslovne uvedené, podľa názoru krajského súdu má Centrum prihliadať vždy. Rozsah posúdenia zrejmej bezúspešnosti sporu je v kompetencii odporcu a závisí od okolností konkrétneho prípadu. Odporca v predmetnej veci posudzoval otázku zrejmej bezúspešnosti sporu z hľadiska posúdenia schopností navrhovateľky označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Pri posudzovaní schopností žiadateľa je správny orgán oprávnený posúdiť schopnosť žiadateľa tieto dôkazy označiť, avšak bez ich následného vyhodnotenia v tom smere, či by žalobca uniesol dôkazné bremeno v konkrétnom konaní, nakoľko právne posúdenie veci - kvôli ktorej sa domáha práva na poskytnutie právnej pomoci, patrí výlučne do právomoci súdu. Navrhovateľka v konaní vedenom na Okresnom súde v Nitre pod sp.zn. 23Cb/123/2012 vystupuje v postavení žalovanej, teda nenesie primárnu povinnosť tvrdenia skutkového stavu a následne dôkaznú povinnosť, ktorá spočíva v prvom rade na žalobcovi. Z priloženého administratívneho spisu - kópií podaní navrhovateľky v konaní na Okresnom súde v Nitre sp.zn. 23Cb/123/2012, žiadne z jej tvrdení, na ktorých stavia svoju obranu, nemožno hodnotiť ako skutkové. Jej procesná obrana je postavená na myšlienke, že žalovaná suma je plnením, ktorá je v rozpore s poctivým obchodným stykom (nie s tvrdením, že žalovanú sumu zaplatila). Táto skutočnosť, ako aj podporné tvrdenia sú právnymi tvrdeniami, a preto k nej nemožno viazať dôkazy dôležité na zistenie skutkového stavu. Preto záver odporcu, podľa ktorého navrhovateľka neoznačila žiadne dôkazy, ktorými by vedela preukázať svoje tvrdenie, nemožno subsumovať pod § 8 zákona o bezplatnej právnej pomoci, či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. V prípade, keď je vo veci sporný nie skutkový stav veci, ale právne hodnotenie, musí Centrum právnej pomoci postupovať pri vyhodnocovaní splnenia podmienok pre poskytnutie právnej pomoci žiadateľovi s náležitou opatrnosťou v tom smere, aby nedošlo z jeho strany k tzv. prejudikovaniu sporu a k robeniu právnych hodnotení a záverov, ktoré prináležia výlučne súdu v konaní, pre ktoré je právna pomoc žiadaná. Za situácie, keď žiadateľka o poskytnutie právnej pomoci - navrhovateľka je v súdnom spore sp.zn. 23Cb/123/2012 v postavení žalovanej (v tomto súdnom spore je dôkazné bremeno na žalobcovi), nemožno v súvislosti s obranou žiadateľky tvrdiť, že v tomto spore bude žiadateľka - navrhovateľka neúspešná. Krajský súd vychádzajúc z uvedenej skutočnosti, pri rešpektovaní právneho názoru Najvyššieho súdu SR, dospel preto k záveru, že je tu dôvod na zrušenie veci a jej vrátenie na ďalšie konanie, pretože zo strany správneho orgánu - odporcu došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. I napriek tomu, že navrhovateľka bola v konaní úspešná, súd jej nepriznal náhradu trov konania, pretože navrhovateľka si náhradu trov konania nežiadala. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.