Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 28Sp/9/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013200251 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6013200251.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou JUDr. Janou Novotnou v právnej veci navrhovateľa - odvolateľa P. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. XXX, XXX XX K., t. č. ÚVTOS a ÚVV, Mierové nám. č. 1, 019 17 Ilava proti odporcovi-správnemu orgánu Centru právnej pomoci, so sídlom v Bratislave, Kancelária Trenčín, Hviezdoslavova č. 3, 911 01 Trenčín o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu Centra právnej pomoci, Kancelária Trenčín sp. zn. 2N 753/2013 zo dňa 17. januára 2013 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie Centra právnej pomoci, so sídlom v Bratislave, Kancelária Trenčín, Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín sp. zn. 2N 753/2013 zo dňa 17. januára 2013 p o t v r d z u j e . Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok 35.-Eur na účet Krajského súdu v Banskej Bystrici v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Odporca rozhodnutím uvedeným v záhlaví rozsudku nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytovanie právnej pomoci podľa § 10 ods. 5 zák. č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žiadateľ požiadal o poskytnutie právnej pomoci vo veci „žaloby proti rozhodnutiu a postupu správneho orgánu“. Poukázal na to, že z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že: Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle citovaných právnych noriem s poukazom na vyslovený názor Ústavného súdu SR v danej veci zastáva názor, že rozhodovanie Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody o uložení disciplinárneho trestu žalobcovi podľa ustanovení zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov patrí do právnej úpravy verejného práva trestnoprávneho charakteru a nie je možné takéto rozhodovanie považovať za rozhodovanie správneho orgánu v oblasti verejnej správy, keďže ide o výlučne o právomoc, ktorá vyplýva z ustanovení uvedeného zákona a týka sa veci, ktorá súvisí s výkonom, ktorý bol žalobcovi uložený v zmysle ustanovení Trestného zákona a podľa Trestného poriadku, podmieňujúce jej trestnoprávny charakter, z ktorých dôvodov posudzovania konania a rozhodnutia žalovaného správneho orgánu o uložení disciplinárneho trestu pri výkone trestu odňatia slobody, nemôže byť predmetom súdneho prieskumu podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku ustanovujúcej správne súdnictvo. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa XX. marca 2012, sp. zn. 6Sžo/53/2011). Ďalej poukázal na § 40 a § 52 zákona o výkone trestu, ďalej na to, že podľa zákona podľa výkonu trestu v znení platnom od 01. apríla 2008 sa na disciplinárne konanie nevzťahuje správny poriadok a tiež na § 244 ods. 1, § 247 ods. 1 a § 250d ods. 3 O. s. p. s tým, že z týchto citovaných ustanovení zákona a rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR v obdobnej veci dospel k záveru, že vec s ktorou sa žiadateľ na odporcu obrátil, nemožno považovať za rozhodnutie orgánu verejnej správy. Disciplinárne tresty ukladané podľa § 52 ods. 3, písm. a) až f) zákona o výkone trestu predstavujú takú formu rozhodnutí v rámci disciplinárnej právomoci žalovaného, ktorých zámerom a právnym obsahom je docielenie účelu výkonu trestu odňatia slobody ako jedného zo základných právnych prostriedkov v rámci trestného zákonodarstva. Potom dospel k záveru, že nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu, čím nebola splnená jedna z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc. Nesplnenie čo len jednej z týchto podmienok má za následok, že právnu pomoc poskytnúť nemožno. Z tohto dôvodu, že žiadateľ nesplnil podmienky, jeho návrhu nevyhovel. Proti tomuto rozhodnutiu sa odvolal navrhovateľ podaním zo dňa 22. 01. 2013. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že nesúhlasí ani s jedným argumentom, ktorý centrum právnej pomoci vo svojom rozhodnutí uviedlo a odvolanie podáva pre nezákonnosť a protiprávnosť rozhodnutia. Žiadal, aby odvolací orgán zrušil rozhodnutie a vec vrátil centru na ďalšie konanie. Navrhovateľ ani na výzvu súdu nedoplnil dôvody, pre ktoré považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné a uviedol, že v konaniach 28Sp/16/2012-19 a 24Sp/8/2013-25 súd už rozhodol, že rozhodnutia CPP sú nezákonné v tom, že navrhovateľovi nebol priznaný nárok na právnu pomoc, čím mu bolo odňaté právo na prístup k súdu, na opravný prostriedok, právo na právnu pomoc atď. Ďalej, že súdy sa opierali vo svojich rozhodnutiach o konkrétne ustanovenia zákonov, rozhodnutí Najvyššieho súdu a ESĽP. Ak by použil rovnaké odôvodnenie, písal by dvakrát to, čo už súdy vyslovili. Ďalej uviedol, že ak je to možné, tak by odôvodnil svoje odvolanie vyššie uvedenými rozsudkami Krajského súdu v Banskej Bystrici a obsahom ich odôvodnenia. Súd prejednal vec so súhlasom účastníkov bez nariadenia pojednávania a pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia sa oboznámil s obsahom správneho spisu a vykonal dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia oboznámením sa s napadnutým rozhodnutím, opravným prostriedkom, podanou žiadosťou doručenou centru 31. 11. 2012. Súd z obsahu správneho spisu zistil, že navrhovateľ žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci doručenej odporcovi 31. 11. 2012 žiadal o poskytnutie právnej pomoci v rámci prebiehajúceho súdneho konania 13S/124/2012 na Krajskom súde v Trenčíne, v ktorom vystupuje ako navrhovateľ. Ďalej z predloženej fotokópie návrhu doručeného Krajskému súdu v Trenčíne 21. 09. 2012 súd zistil, že podal návrh na zrušenie rozhodnutia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava, Mierové nám. 1, Ilava o potrestaní žalobcu v konaní č. 138953/4-2012 vydaného 22. 08. 2012 zo dňa 17. 08. 2012. Odporca napadnutým rozhodnutím nevyhovel návrhu navrhovateľa o poskytnutie právnej pomoci a nárok na túto právnu pomoc mu nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ žiadal o poskytnutie právnej pomoci v spore o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktoré nemôže byť predmetom prieskumu a teda ide zrejme o bezúspešné uplatňovanie práva. Navrhovateľ svoje odvolanie nekonkretizoval. Uviedol len, že nesúhlasí so žiadnym argumentom uvedeným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Neurobil tak ani na základe výzvy súdu s tým, že má za to, že tieto dôvody nezákonnosti uviedol v odvolaní. Súd v konaní podľa piatej časti O. s. p., t. j. pri preskúmavaní zákonnosti postupov a rozhodnutí správnych orgánov na základe opravných prostriedkov proti prvostupňovým rozhodnutiam správneho orgánu je oprávnený preskúmavať ich zákonnosť len z dôvodov uvedených navrhovateľom v opravnom prostriedku. Navrhovateľ ale žiadne dôvody, pre ktoré považuje rozhodnutie odporcu za nezákonné, neuviedol. Súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti za navrhovateľa vyhľadávať, doplniť či konkretizovať. Samotný nesúhlas odvolateľa s odôvodnením rozhodnutia správneho orgánu nie je takým dôvodom, z ktorého by bolo možné dospieť k tomu, že rozhodnutie správneho orgánu nie je v súlade so zákonom. Na základe vyššie uvedeného súd napadnuté rozhodnutie v zmysle § 250j ods. 1 O. s. p. potom, ako nezistil jeho nezákonnosť z dôvodov uvedených v odvolaní, potvrdil. Súd zároveň rozhodol o povinnosti zaplatiť súdny poplatok podľa zákona č. 71/1992 Zb. vo výške stanovenej Sadzobníkom súdnych poplatkov položky 10 písm. b) navrhovateľovi - odvolateľovi, ktorý sa stal poplatníkom podľa § 2 ods. 4 uvedeného zákona. Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na tunajšom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/, f/) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.