Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13CoP/65/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712207626 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6712207626.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: R. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, dieťa rodičov: X. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX G., K. XXXX/ XX, zastúpená splnomocnenou advokátkou: JUDr. Andrea Cisárová, Advokátska kancelária 831 04 Bratislava, Kominárska 2, a: R. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. republika, XXX XX V., W. XXX, zastúpený splnomocneným advokátom: JUDr. Jozef Marko, Advokátska kancelária 811 05 Bratislava 1, Karpatská 18, o vydanie predbežného opatrenia, o odvolaní otca dieťaťa zo dňa 11. 06. 2012 proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen číslo konania 14P/14/2012-65 zo dňa 18. 05. 2012, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a konanie zastavuje. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým dočasne zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, do právoplatného skončenia konania (Okresný súd Kolín sp. zn. 22Nc/375/2010) o návrhu otca na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktorá ho bude i zastupovať. Rozhodol tiež, že otec je oprávnený sa s maloletým dieťaťom sa dočasne stýkať vždy v posledný víkend v mesiaci v sobotu v čase od 13:00 hod. do 17:00 hod. a v nedeľu v čase od 13:00 hod. do 17:00 hod. za prítomnosti matky, do právoplatného skončenia konania (Okresný súd Kolín sp. zn. 22Nc/375/2010) o návrhu otca na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Okresný súd odvodil svoju právomoc nariadiť vo veci predbežné opatrenie s odkazom na článok 20 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (ďalej len „Nariadenie Brusel II“). Vo veci samej zistil, že konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu sa začalo v Českej republike na Okresnom súde v Kolíne (sp. zn. 22Nc/375/2010), ktorý vo veci rozhodol rozsudkom, avšak v dôsledku podaného odvolania sa konanie toho času vedie na Krajskom súde v Prahe (sp. zn. 19Co/146/2012), pričom súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie. Okresný súd tiež poukázal na to, že vo veci maloletého dieťaťa sa viedlo konanie o návrat dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu na Okresnom súde Bratislava I, ktorý uznesením č.k. 1P/25/2011-206 zo dňa 17. 05. 2011 nariadil návrat maloletého do Českej republiky. Dňa 08. 08. 2011 podal otec na Okresný súd Zvolen návrh na súdny výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí, ktorý uznesením č.k. 23Em/2/2011-51 zo dňa 28. 09. 2011 nariadil výkon rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I. odňatím dieťaťa; Krajský súd v Banskej Bystrici ale uznesením č.k. 17CoE/363/2011-142 zo dňa 30. 02. 2012 uvedené uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd konštatoval, že o návrhu otca na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu sa bude rozhodovať vo veci samej v Českej republike. Za súčasného stavu, keď nie sú upravené rodičovské práva a povinnosti žiadnym právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu, existuje naliehavý právny záujem dočasne upraviť pomery maloletého dieťaťa. Naliehavosť odôvodnil tým, že maloleté dieťa je do decembra 2010 spolu s matkou na území Slovenskej republiky. Matka sa o dieťa stará od narodenia, otec nemá výhrady voči starostlivosti matky o maloletého. Zastupovanie maloletého dieťaťa si vyžadujú každodenné životné situácie. Nie je v záujme maloletého dieťaťa, aby nebola dočasne vyriešená otázka zastupovania a starostlivosť oň. Nakoľko sa rodičia nevedia dohodnúť o úprave rodičovských práv a povinností je v záujme starostlivosti súdu o maloleté deti, aby do ich rodičovských práv a povinností autoritatívne zasiahol. Keďže sa rodičia nevedia dohodnúť ani na styku, zároveň dočasne upravil aj ten. Proti uzneseniu okresného súdu podal včas odvolanie otec dieťaťa. Podľa jeho názoru došlo rozhodnutím okresného súdu k prekročeniu právomoci súdu Slovenskej republiky a zásahu do právomoci súdov Českej republiky. Súd nesprávne aplikoval článok 20 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003, lebo rozhodnutie súdu nerešpektuje výklad pojmu „naliehavosť“. Pri posudzovaní naliehavosti úpravy súd prakticky vychádzal z potreba legalizovania protiprávneho stavu. Súd sa mal sústrediť na zabezpečenie efektívneho plnenia rozhodnutia o nariadení návratu maloletého do Českej republiky a nie na dočasnú úpravu protiprávneho stavu. Matka dobrovoľne neplní rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I. č.k. 1P/25/2011-206 zo dňa 17. 05. 2011 v spojitosti s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/236/2011-235 zo dňa 28. 08. 2011, ktorým bol právoplatne nariadený návrat maloletého na územie Českej republiky. Poukázal na to, že konanie o úprave práv a povinností k maloletému prebieha na Okresnom súde Kolín (Česká republika), ktoré nebolo právoplatne skončené. V prípade potreby je možné, aby predbežné opatrenie vydal tento súd. Poukázal na rozhodnutie ESD vo veci „A“ C-523/07, rozhodnutie ESD vo veci „Deticek“ C-403/09. Súd sa ani nezaoberal tým, či sú splnené podmienky s ohľadom na okruh účastníkov konania. Podľa článku 20 ods. 1 Nariadenia sa musia predbežné opatrenia týkať osoby a majetku, nachádzajúcich sa v členskom štáte, ktorý je sídlom súdu, v ktorom sa začalo konanie o predbežnom opatrení. On je však občanom Českej republiky a trvalý pobyt má na jej území. Matka uviedla pred súdom Českej republiky, že v Českej republike si prenajala byt (o čom otec doložil aj zápisnicu z pojednávania). Nesúhlasil ani s úpravou styku. Rozhodnutie okresného súdu nerešpektuje rovnoprávne postavenie oboch rodičov pri výchove maloletých. Súd rozhodol bez náležitého zistenia skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie. Rozhodnutie okresného súdu trpí zásadnými právnymi vadami, bolo vydané v rozpore s európskym právom. Uznesenie okresného súdu navrhol zrušiť a konanie zastaviť alternatívne navrhol upraviť styk s maloletým v širšom rozsahu. Proti uzneseniu okresného súdu podal „odvolanie“ aj kolízny opatrovník. Uviedol, že okresný súd rozhodol o jeho ustanovení za opatrovníka uznesením vydaným dňa 18. 05. 2012, teda v rovnaký deň ako súd rozhodol napadnutým uznesením. Takýto postup súdu považoval za nesprávny. Žiadal, aby odvolací súd „svoje rozhodnutie“ prehodnotil. Matka dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla uznesenie okresného súdu potvrdiť. Hoci existuje právoplatné rozhodnutie, ktoré nadobudlo vykonateľnosť a ktorým bol nariadený návrat maloletého do krajiny obvyklého pobytu, toto rozhodnutie nie je fakticky vykonateľné. Poukázala pritom na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17CoE/363/2011-142 zo dňa 30. 01. 2012. Všetky záležitosti týkajúce sa maloletých detí treba riešiť v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa. Je zrejmé, že rodičovské práva a povinnosti k maloletému v krátkom čase upravené nebudú, ako aj to, že výkon rozhodnutia bude nariadený až po rozhodnutí súdov v Českej republike, nakoľko konanie o výkone rozhodnutia v dohľadnej dobe skončené nebude, lebo bolo uznesením Okresného súdu Zvolen č.k. 23Em/2/2011-171 zo dňa 14. 06. 2012 prerušené. Okresný súd rozhodol správne v zmysle relevantných právnych noriem. Pokiaľ otec poukazoval na rozhodnutie ESD vo veci „Deticek“ C-403/09, tento rozsudok nie je možné vztiahnuť na prejednávanú vec, lebo sú v ňom konštatované okolnosti, za ktorých nie je možné predbežné opatrenie vydať, ak už existuje iné rozhodnutie (hoci aj dočasného charakteru) upravujúce rovnaké otázky. Vo vzťahu k maloletému však v súčasnosti existuje jediné vykonateľné rozhodnutie upravujúce rodičovské práva a povinnosti, a tým je práve napadnuté uznesenie. V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec prejednal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 2 písm. a/ OSP a uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. a/ a ods. 3 OSP zrušil a konanie zastavil z týchto dôvodov. V súdenej veci sa konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu vedie na Okresnom súde Kolín pod sp. zn. 22Nc/375/2010 (na základe Nariadenia Brusel II je daná právomoc súdov Českej republiky); konanie doposiaľ nie je právoplatne skončené. Okresný súd odvodil svoju právomoc vo veci rozhodnúť predbežným opatrením z článku 20 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (Nariadenie Brusel II). Po preskúmaní spisového materiálu a dôvodov podaného odvolania odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd nemal právomoc vydať predbežné opatrenie. Pri výklade článku 20 Nariadenia Brusel II vychádzal odvolací súd z ustálenej judikatúry ESD, predovšetkým z rozsudku vydaného vo veci „Detiček“ C-403/09 z 23. decembra 2009, na ktorý poukázal v podanom odvolaní aj otec dieťaťa. Článok 20 ods. 1 Nariadenia Brusel II. stanovuje, že súdy členského štátu, kde sa nachádza dieťa, sú oprávnené za určitých podmienok prijať predbežné alebo ochranné opatrenia stanovené zákonom tohto štátu, napriek tomu, že uvedené Nariadenie zveruje súdu iného členského štátu právomoc rozhodnúť vo veci samej. Toto ustanovenie predstavuje výnimku zo systému právomocí upraveného Nariadením, musí byť vykladané doslovne. Súdy uvedené v tomto ustanovení môžu priznávať také predbežné alebo ochranné opatrenia, iba ak dodržia tri kumulatívne podmienky, teda, že dané opatrenia musia byť naliehavé, musia byť prijaté vo vzťahu k osobám alebo k majetku nachádzajúcim sa v členskom štáte, kde sídli tento súd a musia mať dočasný charakter. Pojem „naliehavosti“ sa týka tak situácie, v ktorej sa nachádza dieťa, ako aj praktickej nemožnosti podať návrh týkajúci sa rodičovských práv a povinností na súd príslušný na rozhodnutie vo veci samej. Odvolací súd dospel k záveru, že nie je naplnená ani prvá podmienka na to, aby predbežné opatrenie vydal súd, ktorý nemá právomoc rozhodnúť vo veci samej (súd Slovenskej republiky), t.j. podmienka naliehavosti. Matka totiž neosvedčila skutočnosti, ktoré by jej bránili domáhať sa vydania predbežného opatrenia na súde, ktorý má právomoc rozhodnúť vo veci samej. Z obsahu spisu mal súd preukázané, že matka sa zúčastňuje pojednávaní na súde v Českej republike a má tak možnosť podať návrh na vydanie predbežného opatrenia na tomto súde. Vzhľadom k tomu, že nebola splnená podmienka naliehavosti, pričom na postup podľa článku 20 Nariadenia musia byť podmienky splnené kumulatívne, ďalšími sa odvolací súd ani nezaoberal. Pri svojom rozhodnutí ale odvolací súd prihliadol k tomu, že dieťa bolo matkou neoprávnene premiestnené z miesta jeho obvyklého pobytu v Českej republike na územie Slovenskej republiky. Aj tohto dôvodu je vylúčená aplikácia článku 20 Nariadenia, lebo nie je prípustné a už vôbec nemožno hovoriť o naliehavom prípade, aby súd, ktorý nemá právomoc rozhodnúť vo veci samej, vydaním predbežného opatrenia legitimizoval protiprávny stav spôsobený matkou. Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie aj kolízny opatrovník. Podľa § 41 ods. 2 OSP súd posudzuje každý úkon podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený. Kolízny opatrovník v podanom „odvolaní“ nenamietal vecnú správnosť napadnutého uznesenia, preto sa ním odvolací súd nezaoberal. Okresný súd nemal právomoc podľa článku 20 Nariadenia rozhodnúť predbežným opatrením, preto musel odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušiť a konanie zastaviť. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0. Poučenie: proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.