Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43Cob/11/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6709207056 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6709207056.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Daniely Maštalířovej v právnej veci žalobcu C+K Consulting, spol. s r.o., Rybničná 40, 831 07 Bratislava, IČO: 36795216, zast. advokátom JUDr. PaedDr. Ivanom Pecníkom, PhD., MBA, advokátom, Karloveská 3154/32, 841 01 Bratislava proti žalovanému 1/ N. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX D., P.: XXXXXXXX, žalovanému 2/ P.. S. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, XXX XX K., P.: XXXXXXXX a žalovanému 3/ O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. D. XXX/XX, XXX XX M., všetci zastúpení AK Ulianko & Holčík, s.r.o. so sídlom Nám. SNP 41, 960 01 Zvolen o zaplatenie 1.913,84 Eur s prísl. od žalovaného 1/, sumy 13.540,43 Eur s prísl. od žalovaného 2/ a sumy 20.846,25 Eur s prísl. od žalovanej 3/, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 16Cb/87/2009-679, IČS: 6709207056 zo dňa 31.10.2011 jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 16Cb/87/2009-679, IČS: 6709207056 zo dňa 31.10.2011 v napadnutej časti prvej výrokovej vety o zaplatenie sumy 1.913,84 Eur žalovaným 1/ p o t v r d z u j e. V napadnutej časti prvej výrokovej vety, ktorou bol žalovaný 1/ zaviazaný k zaplateniu 18%-ného úroku z omeškania ročne m e n í tak, že žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,75 % ročne zo sumy 1.913,84 Eur od 29.06.2009 do zaplatenia. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 16Cb/87/2009-679, IČS: 6709207056 zo dňa 31.10.2011 v napadnutej časti druhej výrokovej vety o zaplatenie sumy 13. 540,43 Eur žalovaným 2/ p o t v r d z u j e. V napadnutej časti druhej výrokovej vety, ktorou bol žalovaný 2/ zaviazaný k zaplateniu 18%-ného úroku z omeškania ročne m e n í tak, že žalovaný 2/ je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,75 % ročne zo sumy 13.540,43 Eur od 29.06.2009 do zaplatenia. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 16Cb/87/2009-679, IČS: 6709207056 zo dňa 31.10.2011 v napadnutej časti tretej výrokovej vety o zaplatenie sumy 20.844,25 Eur žalovanou 3/ p o t v r d z u j e. V napadnutej časti tretej výrokovej vety, ktorou bola žalovaná 3/ zaviazaná k zaplateniu 18%-ného úroku z omeškania ročne m e n í tak, že žalovaná 3/ je povinná zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,75 % ročne zo sumy 20.844,25 Eur od 25.09.2009 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti žalobu voči všetkým trom žalovaným z a m i e t a. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Zvolen rozsudkom č.k. 16Cb/87/2009-679, IČS: 6709207056 zo dňa 31.10.2011 zaviazal žalovaného 1/ zaplatiť žalobcovi sumu 1.913,84 Eur s 18% úrokom z omeškania ročne od 29.06.2009 do zaplatenia, žalovaného 2/ k zaplateniu sumy 13.540,43 Eur s 18% úrokom z omeškania ročne od 29.06.2009 do zaplatenia a žalovanú 3/ k zaplateniu sumy 20.846,25 Eur s 18% úrokom z omeškania ročne od 25.09.2009 do zaplatenia s tým, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie odôvodnil tým, že vzťah medzi žalobcom a žalovanými 1/, 2/ a 3/ bol založený iba zmluvami o sprostredkovaní uzavretými dňa 03.07.2007, pričom v zmluvách nie je zahrnutá žiadna mimoriadna provízia, ktorá by mala byť nenávratná. Žalobca žalovaným uhradil sporné finančné prostriedky dňa 06.07.2007 a dňa 02.08.2007, teda až po vzniku zmluvného vzťahu, pričom nebolo preukázané, že by išlo o nenávratnú sumu tak, ako to tvrdili žalovaní v konaní. Pokiaľ svedok A. E. C. na stretnutí konanom v Banskej Bystrici dňa 20.06.2007 ako vedúci spoločník obchodnej spoločnosti, ktorá bola založená zmluvou dňa 14.06.2007, ale nebola ešte zapísaná do obchodného registra (zápis spoločnosti dňa 22.6.2007) prednášal určité návrhy, nemohol tak robiť v mene obchodnej spoločnosti žalobcu. K tomu aby tieto vyjadrenia A. E. C. zaväzovali aj spoločnosť žalobcu bolo potrebné, aby uvedené úkony uskutočnené svedkom A. E. C. boli riadne schválené v zmysle § 64 ods.4 Obch.zák. obchodnou spoločnosťou, ( do 3 mesiacov ) resp., aby takéto návrhy alebo prísľuby boli zahrnuté do jednotlivých zmlúv o sprostredkovaní, ktoré spoločnosť žalobcu po svojom vzniku uzatvárala s jednotlivými poradcami, medzi ktorých patrili aj žalovaní 1/, 2/ a 3/. Z toho dôvodu nie je možné na konanie X/, E. C. na uvedenom stretnutí v Banskej Bystrici aplikovať výkladové pravidlá obsiahnuté v § 266 Obch.zák. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobca v konaní preukázal vyplatenie žalovaných súm žalovaným 1/, 2/ a 3/, čo žalovaní ani nepopierali, preto námietku vznesenú žalovanými ohľadom nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu považoval za neopodstatnenú. Za neopodstatnenú považoval súd prvého stupňa aj námietka premlčania, keďže finančné prostriedky boli žalovaným vyplatené dňa 06.07.2007 a 02.08.2007, pričom žaloby boli podané na súd dňa 03.07.2009, teda v lehote. Žalovaní však na druhej strane neuniesli dôkazné bremeno na ich tvrdenia, že im na vyplatenie súm v uvedených výškach vznikol zákonný nárok. Žalovaní proti výpočtu a výške žalovanej pohľadávky nemali žiadne námietky, tvrdili len, že uvedené finančné prostriedky mali byť nevratné. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvého stupňa posúdil uplatnený nárok podľa ust. § 451 a nasl. Obč.zák., pričom zaviazal žalovaných 1/, 2/ a 3/ k vráteniu poskytnutých súm s príslušenstvom. Súd prvého stupňa priznal žalobcovi aj uplatnený úrok z omeškania proti žalovaným 1/, 2/ a 3/ podľa ust. § 369 ods.1 Obch.zák. s poukazom na všeobecné zmluvné podmienky uvedené pod bodom B1, v zmysle ktorých došlo k dohode medzi účastníkmi konania o úroku z omeškania vo výške 18% ročne z dlžnej sumy. Proti rozsudku podali odvolanie žalovaní 1/, 2/ a 3/ v lehote stanovenej v ust. § 204 ods.1 O.s.p. V odvolaní navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle ust. § 221 ods.1 písm.f/ O.s.p. z dôvodu, že účastníkom konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom zrušil a podľa ods.2 § 221 O.s.p. vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, eventuálne rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle ust. § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrh v celom rozsahu zamietne a zaviaže žalobcu zaplatiť žalovaným trovy prvostupňového, ako aj odvolacieho konania. V odvolaní uviedli, že sporná otázka, s ktorou sa mal súd prvého stupňa vysporiadať spočíva v tom, či má žalobca nárok na vrátenie žalovaných súm od žalovaných. Podľa názoru žalovaných vyhlásenie, resp. prísľubC. E.A.vytvoril základ právneho vzťahu medzi žalovanými na jednej strane a Jiřím Karlom Brejchom, eventuálne žalobcom na strane druhej. Uviedli, že v konaní bolo preukázané, že na predmetnom stretnutí konal K. E. C. sám za seba, t.j. jedine on sám (nie žalobca) mohol byť z vlastného konania zaviazaný. Súd prvého stupňa sa však vôbec nezaoberal tým, prečo za X. E. C. plnil žalobca, ktorý v zastúpení súčasným štatutárnym zástupcom so žiadnym zo žalovaných o vyplatení sporných peňažných prostriedkov nikdy nerokoval. Okresný súd sa podľa ich názoru nedostatočne zaoberal aj obsahom vyhlásenia X. E. C. a s ním súvisiacimi právnymi dôsledkami. Obsahom vyhlásenia A. E. C. bol podľa nich návrh na uzatvorenie nepomenovanej zmluvy, čo žalobca akceptoval a čo vyplýva minimálne z jeho konkludentného konania, nakoľko K.íE.elovi C. ako poverenej osobe v nasledujúcich dňoch žalovaní odovzdali žiadané vyúčtovania a na to bola žalovaným vyplatená presne tá suma, ktorá im mala byť vyplatená. Skutočnosť, že predmetnú sumu vyplatil žalobca, a nie S. E. C. nebola pre žalovaných rozhodujúcou. Predmetné plnenie však v žiadnom prípade nebolo plnením bez právneho dôvodu. Odvolatelia poukázali na skutočnosť, že medzi nimi a A. E. C. bola uzatvorená tzv. nepomenovaná zmluva, a to presne v intenciách prísľubu A. E. C., ktorý akceptovali. Žalobca konkludentne, faktickým vyplatením dvoch súm, (k čomu došlo po vzniku spoločnosti) vykonal zámer, ktorý bol prezentovaný jeho spoločníkom ešte pred vznikom spoločnosti. Jednalo sa teda o plnenie spoločnosti za spoločníka. Z prejavu vôle pritom nemali pochybnosti o tom, aká vôľa je vyjadrená týmto spôsobom a aký je jej obsah. Žalobca presne vedel komu, koľko a za akých podmienok má plniť, rovnako vedel, za akých podmienok a ktorá časť z vyplatenej sumy sa má vrátiť, čo vyplýva najmä z mesačných vyúčtovaní. Uviedli, že pre nich nebolo rozhodujúce, kto konkrétne im sľúbenú sumu vyplatil. A. E. C. a žalobcu vnímali a vnímajú ako jednu a tú istú osobu. Odvolatelia ďalej uviedli, že súd prvého stupňa v rozhodnutí neprihliadol na výpovede približne 20 svedkov a žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s mesačnými vyúčtovaniami, ktorých obsah bol žalobcom nevysvetlený. Práve obsah týchto mesačných vyúčtovaní podľa ich názoru bez ďalšieho ponúka zodpovedanie všetkých sporných otázok ohľadne podmienenej návratnosti jednej a nenávratnosti druhej časti vyplatenej sumy. Ďalej odvolatelia uviedli, že podstata zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie (§ 451 a nasl. Obč.zák.) spočíva v tom, že toho kto poruší povinnosť neobohacovať sa na úkor iného, stíha nepriaznivý právny následok v podobe sankcie spočívajúcej v povinnosti bezdôvodné obohatenie vydať. K vzniku zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je vždy potrebné splnenie všetkých predpokladov a tie musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Podľa ich názoru žalobca zákonné podmienky pre priznanie bezdôvodného obohatenia v konaní nepreukázal. Odvolatelia zdôraznili, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, no má za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je bez logických súvislostí svojvoľné a nezákonné, je založené na absencii aplikácie zákonných ustanovení na prejednávanú vec a teda aj na absentujúcom právnom posúdení. Uviedli, že požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku vo vnútroštátnych podmienkach SR ustanovuje ust. § 157 ods.2 O.s.p. Povinnosťou súdu je riadne odôvodniť rozhodnutie, pretože ide o právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami účastníka. Nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie a táto vada zakladá právo podať odvolanie i možnosť odvolacieho súdu zrušiť napadnuté rozhodnutie podľa § 221 ods.1 písm.f/ O.s.p. V prípade, že odvolací súd bude i napriek uvedenému rozhodnutie súdu prvého stupňa považovať za preskúmateľné, poukazujú na vyššie uvedené skutkové výhrady voči napadnutému rozhodnutiu. Z uvedených dôvodov navrhli, aby odvolací súd rozhodol v zmysle petitu ich odvolania. Žalobca v písomnom stanovisku k podanému odvolaniu žalovaných 1/, 2/ a 3/ uviedol, že záloha poskytnutá v mesiaci júl a august 2007 slúžila na preklenutie dvoch mesiacov, počas ktorých sprostredkovatelia pracovali, keďže vyúčtovanie za júl 2007 bolo vyhotovené až následne v mesiaci september 2007. Celková výška zálohy poskytnutej v mesiaci júl a august 2007 bola na začiatku júla 2007 vypočítaná individuálne pre každého sprostredkovateľa, a to na základe ich produkcie v spoločnosti Capitol a.s. Bratislava, pre ktorú žalovaní, ako aj iní sprostredkovatelia vykonávali obdobnú činnosť, ako pre žalobcu. Záloha bola poskytnutá v júli a v auguste 2007 ako hodnota dvakrát vyplatenej 80% provízie, ktorú žalovaní dosahovali v spoločnosti Capitol a.s., s ktorou boli pred vznikom zmluvného vzťahu so žalobcom v obchodno-záväzkovom vzťahu a pre ktorého vykonávali sprostredkovateľskú činnosť. Poukázal na skutočnosť, že v prípade žalovaného 1/ vo vyúčtovaní za mesiac január 2009, vystavenom dňa 16.03.2009 žalobca započítal a zúčtoval časť poskytnutej zálohy vo výške 1.289,97 Eur, pričom nezapočítaná, nezúčtovaná a zároveň neuhradená zostala časť zálohy vo výške 1.913,84 Eur, ktorú si spolu s príslušenstvom žalobca uplatňuje od žalovaného 1/. V prípade žalovaného 2/ vo vyúčtovaní za mesiac január 2009 vystavenom dňa 16.03.2009 žalobca započítal a zúčtoval časť poskytnutej zálohy vo výške 621,95 Eur, pričom nezapočítaná a nezúčtovaná a zároveň neuhradená zostala časť zálohy vo výške 13.540,43 Eur, ktorú si spolu s príslušenstvom žalobca uplatňuje od žalovaného 2/. V prípade žalovanej 3/ vo vyúčtovaní za mesiac január 2009 a ani v inom vyúčtovaní nebola zúčtovaná, ani len časť poskytnutej zálohy, a teda nezapočítaná, nezúčtovaná a zároveň neuhradená zostala záloha vo výške 20.846,25 Eur, ktorú si spolu s príslušenstvom žalobca uplatňuje od žalovanej 3/ prostredníctvom súdu. Dôležitým dôkazom, podľa názoru žalobcu, že má nárok na vrátenie zálohy vo výške 1.913,84 Eur s prísl. od žalovaného 1/, sumu 13.540,43 Eur s prísl. od žalovaného 2/ a sumu 20.846,25 Eur s prísl. od žalovaného 3/ je skutočnosť, že žalovaní 1/, 2/ a 3/ do týchto dní vôbec nenamietali započítanie a zúčtovanie časti zálohy vo výške 1.289,97 Eur vo vyúčtovaní za január 2009 v prípade žalovaného 1/ a sumu 621,95 Eur vo vyúčtovaní za január 2009 v prípade žalovaného 2/. V prípade žalovanej 3/ nebola započítaná a zaúčtovaná ani len časť poskytnutej zálohy. K námietke žalovaných ohľadom tvrdenia, že na stretnutí dňa 20.06.2007 bol daný verejný prísľub, v zmysle ktorého si uplatňujú uvedené sumy uviedol, že žalobca bol zapísaný do obchodného registra až dňa 22.06.2007, pričom spoločnosť nevykonávala žiadne právne úkony pred jej vznikom a ani o žiadnych právnych úkonoch, ktoré mali byť schválené do 3 mesiacov od vzniku žalobcu nemala vedomosť. Dôkazom toho sú aj čestné prehlásenia konateľa a spoločníka Mgr. P. N. a spoločníka A. E. C.. Žalobca pristúpil na riešenie otázky poskytnutia zálohy jednak z dôvodu, že v zmysle VZP by bola provízia žalovaných za činnosť sprostredkovateľa v mesiaci júl 2007 vyplatená až v mesiaci september 2007 a za činnosť vykonávanú žalovanými v mesiaci august 2007, vyplatená až v mesiaci október 2007. Žalobca poukázal na skutočnosť, že poskytol žalovaným, ako aj iným sprostredkovateľom zálohy z cudzích finančných zdrojov získaných od spoločnosti AXA životná poisťovňa a.s., a to titulom návratného preddavku na províziu. Túto skutočnosť preukazuje čl. I Dodatku č.1 k Zmluve o sprostredkovaní poistenia zo dňa 22.06.2007, na základe ktorého, boli žalobcovi skutočne účelne poskytnuté peňažné prostriedky od spoločnosti AXA životná poisťovňa a.s., pričom časť z nich bola použitá na poskytnutie zálohy (preddavku) na províziu jednotlivým sprostredkovateľom. Žalobca nesúhlasil s názorom žalovaných, že na stretnutí dňa 20.6.2007 bol daný verejný prísľub, pretože na predmetom stretnutí boli prítomní len účastníci, ktorí boli vopred pozvaní osobne alebo cestou svojich vedúcich pracovníkov, a teda stretnutie nebolo prístupné širokej verejnosti a nebolo urobené formou verejného prejavu (napr. v televízii, rozhlase, tlači, na plagátoch). Z uvedeného vyplýva, že neboli splnené základné podmienky verejného prísľubu. Poukázal tiež na skutočnosť, že výpovede svedkov v konaniach po celom Slovensku sú rozporuplné a vyvolávajú dojem účelovosti, a to najmä, ak sa jedná o svedkov, ktorí sú v obdobnom súdnom spore so žabcom ako žalovaní a je nepochybný ich záujem na úspechu toho účastníka sporu, voči ktorému žaloba smeruje. Žalobca má za to, že ani jeden zo svedkov pred inými súdmi nevypovedal, že by na spomínanom stretnutí odznel verejný prísľub v znení, v akom ho prezentovali žalovaní. Žalobca zdôraznil, že prejav zakladateľa žalobcu p.C.E. C. na stretnutí konanom v Banskej Bystrici dňa 20.06.2007 nemožno považovať za verejný prísľub pre nesplnenie náležitostí, pretože sa nejednalo o bližšie neobmedzený počet osôb, keďže na stretnutí bol počet osôb obmedzený práve počtom do úvahy prichádzajúcich osôb, ktoré boli v zmluvnom vzťahu a v postavení sprostredkovateľov voči spoločnosti Capitol a.s. a ktorí jediní tak tvorili okruh záujmu a výlučne im bol prejav určený, pretože iba oni mohli splniť podmienku ukončenia zmluvného vzťahu so spoločnosťou Capitol a.s. a uzatvorenia zmluvy o sprostredkovaní so žalobcom. Len týmto osobám mohol vzniknúť nárok na vyplatenie zálohy na províziu, ktorá sa vyratúvala práve z provízie dosahovanej v spoločnosti Capitol a.s. Uvedená skutočnosť potvrdzuje, že prejav s ponukou na vyplatenie zálohy na províziu bol určený nanajvýš zmluvným sprostredkovateľom spoločnosti Capitol a.s., ktorých počet je daný určitým pevným počtom osôb, teda nie počtom neobmedzeným tak, ako to vyžaduje ust. § 850 Obč.zák. Žalobca uviedol, že obchodná spoločnosť nadobúda právnu subjektivitu zápisom spoločnosti do obchodného registra, a preto spoločnosti do dňa jej vzniku nemôžu vznikať žiadne záväzky. V období po založení spoločnosti, ale pred jej vznikom, má za spoločnosť okrem iných oprávnenie konať aj zakladateľ, ktorým bol aj B. E. C.. Avšak v prípade relevantného verejného prísľubu by bol zaviazaný sám A. E. C. a na spoločnosť by záväzky z tvrdeného verejného prísľubu prešli iba v prípade, ak by ich na základe predloženého zoznamu vykonaných úkonov v lehote 3 mesiacov od vzniku spoločnosti, spoločnosť výslovne schválila a prevzala. Vtedy by z nich spoločnosť bola viazaná od počiatku, čo sa však nestalo. Zdôraznil, že žalovaným boli vyplatené peňažné prostriedky ako záloha. Pojmu záloha je tak v právnej, ako aj ekonomickej terminológii priradený jasný účel a tento nie je možné zamieňať, pričom poukázal na rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe č. 7Cmdo 35/94, ktoré judikovalo, že Obchodný zákonník vychádza z predpokladu odbornej zdatnosti podnikateľa a profesionálnej úrovne znalosti jeho pracovníkov, takže i v prípade prehliadnutia zmluvného ustanovenia, je potrebné pripočítať ho k ťarche toho, v ktorého neprospech bolo dohodnuté. Ďalej žalobca uviedol, že medzi sporovými stranami nebola konkludentným spôsobom uzavretá tzv. nepomenovaná zmluva, na základe ktorej by žalobca vyplatil žalovaným dve sumy, z ktorých jedna mala byť podmienečne vratná a druhá nevratná. Takýto právny názor žalovaných nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, a to aj z dôvodu, že v odvolaní, ako aj vo vykonanom dokazovaní absentuje špecifikácia opísaného konkludentného právneho úkonu, ktorá by robila právny úkon platným. Poukázal na to, že žalovanými tvrdenému právnemu úkonu (nepomenovaná zmluva) chýba akákoľvek kvalita požadovaná na platný právny úkon - najmä jasný prejav vôle, totožnosť oferty s akceptáciou, či určitosť, a preto sa o právny úkon nejedná. Medzi účastníkmi konania nedošlo k osobnému rokovaniu o uzatvorení takejto zmluvy. Žalovaní výslovne, aj nepriamo prostredníctvom námietky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu uviedli, že nikdy so žalobcom neuzavreli inú zmluvu, ako zmluvu o sprostredkovaní. Žalobca je preto toho názoru, že žalovaní nielenže v konaní existenciu konkludentnej dohody netvrdili, ale sami vylúčili jej možnú existenciu. Žalobca poukázal na znenie ust. § 64 Obch.zák. ktoré je kogentné, v zmysle ktorého iné záväzky ako tie, ktoré súvisia so vznikom spoločnosti môže spoločnosť prevziať iba vtedy, keď konajúce osoby prevzali tieto záväzky s odkladacou podmienkou. V konaní bolo nespornou skutočnosťou, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená jediná zmluva, a to zmluva o sprostredkovaní. Uvedené potvrdili obaja účastníci konania, nakoľko uviedli, že medzi nimi nedošlo k osobnému rokovaniu o uzatvorení inej zmluvy, na základe ktorej by žalobca poskytol žalovaným žalované peňažné prostriedky. Žalobca zdôraznil, že žalované peňažné prostriedky boli žalovaným vyplatené ako záloha, takto boli označené aj na vyúčtovaní v kolónke príjem, ktoré boli žalovaným doručené v mesiaci júl a august 2007, a teda títo museli mať vedomosť o tom, že sa nejednalo o odmenu, ale o zálohu, či preddavok, pričom týmto označeniam je v bežnej obchodnej praxi priradený význam finančného plnenia vyplácaného vopred, pred splnením istej podmienky, ktorá by oprávňovala príjemcu na ponechanie si vyplatených peňažných prostriedkov. V konaní nebolo preukázané, že by v priebehu existencie zmluvného vzťahu po poskytnutí záloh došlo k vzniku podmienky, ktorá by oprávňovala ich zúčtovanie a nebola preukázaná ani ich následná transformácia na nenávratne poskytnuté peňažné prostriedky. Žalobca poukázal na skutočnosť, že vyplatil žalovaným zálohu, ktorá mala vlastne pokryť obdobie, kým žalovaní získajú príjmy z následnej sprostredkovateľskej činnosti vykonávanej pre žalobcu a pokiaľ by žalovaní boli ďalej pokračovali v činnosti a zmluvnom vzťahu so žalobcom a boli by získali ďalšie provízie, tieto by sa boli jednoznačne započítali voči poskytnutej zálohe. Zmluvný vzťah sa ukončil skôr, ako sa vyplatená záloha skonzumovala s vytvoreným nárokom na províziu, čím došlo na strane žalovaných k získaniu majetkového prospechu plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol a takto získané bezdôvodné obohatenie musia žalovaní vydať. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 212 ods.1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods.2 O.s.p. a napadnuté rozhodnutie v časti istiny voči žalovanému 1/ vo výške 1.913,84 Eur, voči žalovanému 2/ vo výške 13.540,43 Eur a voči žalovanej 3/ vo výške 20.846,25 Eur, podľa ust. § 219 ods.1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. V časti uplatnených úrokov z omeškania zmenil napadnuté rozhodnutie podľa ust. § 220 O.s.p. tak, že žalobcovi priznal za obdobie omeškania od splatnosti do zaplatenia súm uplatnených voči žalovaným 1/, 2/ a 3/ úrok z omeškania len vo výške 9,75% ročne a vo zvyšku rozdielu do 18 % úroku z omeškania ročne žalobu zamietol. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca bol založený spoločenskou zmluvou dňa 14.06.2007 a vznikol zápisom do obchodného registra dňa 22.06.2007. Jedinými spoločníkmi spoločnosti od jej vzniku sú S. E. C. a Z.. P. N., ktorý je aj jediným štatutárnym orgánom oprávneným konať za spoločnosť samostatne. Predtým, ako došlo k založeniu spoločnosti žalobcu, žalovaní 1/, 2/ a 3/, ako aj A. E. C. a Z.. P. N. vykonávali obchodnú činnosť v prospech spoločnosti Capitol a.s.. Dňa 20.06.2007 sa konalo v Banskej Bystrici v obchodnom centre Europa stretnutie ohľadom prezentovania vzniku novej spoločnosti - spoločnosti žalobcu, pričom ho viedol Jiří Karel Brejcha, ktorú skutočnosť mal súd prvého stupňa preukázanú z výpovedí účastníkov konania, ako aj vypočutím svedkov. Tohto informatívneho stretnutia v Banskej Bystrici dňa 20.06.2007 sa zúčastnilo približne 200-250 osôb, medzi inými aj žalovaní 1/, 2/ a 3/. V tom čase spoločnosť žalobcu ešte zapísaná v obchodnom registri nebola a na uvedenom stretnutí sa prezentovali podnikateľské zámery novozaloženej spoločnosti. Z výpovedí účastníkov konania, ako aj vypočutých svedkov mal súd prvého stupňa za preukázané, že na uvedenom stretnutí svedok L.í E. C. prezentoval svoje názory ohľadom vzniku a fungovania žalobcu, ako aj ohľadom vyplatenia určitých čiastok vedúcim sprostredkovateľom žalobcu, ktorí sa rozhodnú prestúpiť zo spoločnosti Capitol a.s. do spoločnosti žalobcu a zároveň sa hovorilo aj o spôsobe ich vrátenia, čo bolo podmienené splnením celého radu iných skutočností, ako napr. uzatvorením zmluvy so spoločnosťou AXA, životná poisťovňa a.s., Bratislava, ktorá mala poskytnúť žalobcovi finančné prostriedky. Dňa 03.07.2007 žalobca ako poisťovací agent a žalovaní 1/, 2/ a 3/ ako podriadení sprostredkovatelia poistenia - poradcovia uzavreli zmluvy o sprostredkovaní, predmetom ktorých bolo sprostredkovanie poistenia alebo sprostredkovanie návrhov zmlúv iných finančných produktov, smerujúcich k uzatvoreniu zmlúv medzi obchodnými partnermi žalobcu a tretími osobami. Neoddeliteľnou súčasťou uvedených zmlúv boli Všeobecné zmluvné podmienky (ďalej VZP). Podľa čl. IV VZP boli podmienky pre priznanie provízie za dojednané a obchodným partnerom prijaté návrhy zmlúv a ich výška stanovené vo všeobecných zmluvných podmienkach. V zmluvách bolo dohodnuté, že pohľadávky, ktoré môžu vzniknúť na základe predčasného ukončenia poistných zmlúv je žalobca oprávnený riešiť formou ťarchopisu - započítaním pohľadávky a aj vyrovnaním z nárokovateľných provízií poradcu, a to bez predchádzajúceho súhlasu rovnako, ako dotovanie stornorezervy. V dňoch 06.07.2007 a 02.08.2009 poskytol žalobca žalovanému 1/, 2/ a 3/ na začiatok ich sprostredkovateľskej činnosti preddavok na províziu, a to bezhotovostným prevodom na ich účty. Žalovanému 1/ zaslal žalobca celkove sumu 3.203,81 Eur, žalovanému 2/ sumu 14.162,38 Eur a žalovanej 3/ sumu 846,25 Eur. Dňa 16.02.2009 žalovaní 1/, 2/ a 3/ podali žiadosť o ukončenie zmluvy o sprostredkovaní, na základe ktorej došlo k ukončeniu zmluvy o sprostredkovaní ku dňu 16.02.2009. Následne žalobca po ukončení zmlúv o sprostredkovaní vykonal vyúčtovanie sprostredkovateľskej činnosti v súlade so všeobecnými zmluvnými podmienkami pre poradcov tak, že províziu žalovaného 1/ vo výške 1.289.97 Eur a províziu žalovaného 2/ vo výške 621,95 Eur započítal oproti poskytnutému preddavku. Žalovaný 3/ nemal nárok na províziu, preto voči nemu nevykonal žiadne započítanie. Zvyšná časť nezúčtovanej zálohy zostala žalobcom evidovaná ako pohľadávka voči žalovaným 1/ a 2/, ktorú si žalobca uplatnil v tomto konaní. Všeobecné zmluvné podmienky pre poradcov upravovali práva a povinnosti zmluvných strán, hodnotenie zmlúv (čl. I, II), výkonnostno-postupový systém, ktorý zahŕňal podmienky pre dosiahnutie jednotlivých postavení a výšku provízie (čl. III). V zmysle čl. II B bod 1 v zmluvách bolo dohodnuté, že vyúčtovanie sprostredkovateľskej činnosti sa vykonáva 1. pracovný deň po 15. dni druhého mesiaca nasledujúceho po produkčnom mesiaci a v tento deň je provízia poukázaná poradcovi. Vyúčtovanie je poradca povinný starostlivo preskúmať, a ak v priebehu dvoch týždňov od jeho doručenia nevznesie poradca písomné námietky platí, že vyúčtovanie záväzne uznal. V prípade vzniku dlhu sa pre prípad nezaplatenia dlžnej čiastky dojednal úrok z omeškania vo výške 18% ročne z dlžnej sumy. Podľa čl. II B bod 5.3. províziu za produkciu tvorí rozdiel z pripísania a odčítania peňažnej hodnoty jednotiek, na ktoré vzniká nárok dňom účinnosti novej (uzavretej zmluvy), alebo v prípade odčítania jednotiek, ak nastane storno poistných zmlúv v prvých dvoch rokoch. Pokiaľ zmluvný vzťah medzi žalobcom a poradcom bol ukončený dohodou, mala byť provízia vyplatená za posledné produkčné obdobie (čl. II B, 6). Súd prvého stupňa uviedol, že žalobca si finančné prostriedky, ktorých časť následne poskytol žalovaným 1/, 2/ a 3/ požičal od spoločnosti AXA životná poisťovňa a.s., organizačná zložka Slovensko so sídlom Bratislava, ktorá skutočnosť tiež nebola medzi účastníkmi konania sporná. Sporný však bol titul ich poskytnutia žalovaným 1/, 2/ a 3/. Žalobca v konaní tvrdil, že išlo o finančné prostriedky, z ktorých platil preddavok na provízie a ktoré mali žalovaní vrátiť a žalovaní 1/, 2/ a 3/ tvrdili, že išlo o nenávratné peňažné prostriedky vyplatené na základe verejného prísľubu uskutočneného na stretnutí v Banskej C. A. E. C., pričom počas trvania zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania, ani pri jeho zániku neboli uvedené finančné prostriedky v písomných vyúčtovaniach vykazované ako záväzok. Žalobca do vyplatenej sumy peňažných prostriedkov po ukončení zmluvného vzťahu účastníkov konania jednostranne započítal províziu žalovaných 1/ a 2/, na ktorú im vznikol nárok za predchádzajúce obdobie, a to žalovanému 1/ za mesiac január 2009 vo výške 1.289,97 Eur a u žalovaného 2/ vo výške 621,95 Eur. Zvyšná časť nezúčtovanej zálohy zostala žalobcom evidovaná ako pohľadávka voči žalovaným 1/ a 2/, ktorú si žalobca uplatnil v tomto konaní. Žalovanej 3/ žalobca nič nezapočítal, požadoval vyplatenie celej poskytnutej finančnej čiastky. Medzi účastníkmi konania nebola sporná tá skutočnosť, že žalovaným boli vyplatené finančné čiastky zo strany žalobcu na ich účty tak, ako to sľuboval C. E. K. na stretnutí v C. Bystrici. Spornou však zostalo to, či uvedené finančné prostriedky, ktoré poukázal žalobca jednotlivo žalovaným 1/, 2/ a 3/ boli žalobcom poskytnuté ako zálohy na budúce provízie tak, ako to tvrdil v konaní žalobca alebo či sa jednalo o nenávratné príspevky poskytnuté žalobcom žalovaným 1/, 2/ a 3/, a to za účelom motivácie žalovaného 1/ k prestupu od spoločnosti Capitol a.s. do spoločnosti žalobcu a u žalovaných 2/ a 3/ k motivácii uzavretia zmlúv o sprostredkovaní tak, ako to tvrdili žalovaní. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. Podľa § 850 Občianskeho zákonníka, verejným prísľubom sa zaväzuje ten, kto verejne vyhlási, že zaplatí odmenu alebo poskytne iné plnenie jednému alebo niekoľkým z bližšie neobmedzeného počtu osôb, ktoré splnia podmienky určené vo verejnom prísľube. Podľa § 62 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, obchodná spoločnosť vzniká dňom, ku ktorému bola zapísaná do obchodného registra. Podľa § 64 ods. 3 Obchodného zákonníka, osoby, ktoré konali v mene spoločnosti pred jej vznikom, sú povinné vyhotoviť zoznam právnych úkonov, ktoré má spoločnosť schváliť tak, aby boli schválené v lehote podľa odseku 1. Ak spôsobili porušením tejto povinnosti škodu, zodpovedajú za ňu veriteľom spoločne a nerozdielne. Podľa ods. 4 cit. ust. Obchodného zákonníka, štatutárny orgán alebo jeho členovia sú povinní bez zbytočného odkladu oznámiť účastníkom záväzkových vzťahov schválenie právnych úkonov, ktoré boli vykonané pred vznikom spoločnosti. Podľa § 265 Obchodného zákonníka, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa ods. 2 cit. ust. je bezdôvodným obohatením majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým zaviazal žalovaného 1/ k zaplateniu sumy 1.913,84 Eur s prísl., žalovaného 2/ k zaplateniu sumy 13.540,43 Eur s prísl. a žalovanú 3/ k zaplateniu sumy 20.846,25 Eur s prísl. titulom bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd sa plne stotožňuje s výrokom rozhodnutia okresného súdu, ktorým priznal žalobcovi právo na vrátenie ním uplatnených súm v plnej výške a ktorý je vecne správny, pretože odvolací súd dospel k rovnakým skutkovým zisteniam a skutkovým záverom, ako súd prvého stupňa. Okresný súd správne priznal žalobcovi aj právo na úrok z omeškania, avšak vo vyššej výške než mu podľa zákonnej úpravy patril, preto odvolací súd rozhodnutie o príslušenstve zmenil tak, že žalobcovi priznal právo na úrok len v zákonnej výške a v rozdiely medzi 9,75 % a 18% žalobu zamietol. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že o rovnakom nároku uplatnenom žalobcom voči iným sprostredkovateľom poistenia v identických sporoch, základom ktorých bol ten istý skutkový stav ako v prejednávanej veci už rozhodoval, preto pri preskúmaní rozhodnutia v tejto veci vychádzal z rovnakých úvah, akými sa riadil pri posudzovaní dôsledkov konania žalobcu a žalovaných v predchádzajúcich konaniach. Na doplnenie dôvodov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací súd, a to s najmä s prihliadnutím na dôvody žalovaných uvedené v odvolaní uvádza, že základným znakom verejného prísľubu je záväzok vyhlasovateľa, že zaplatí odmenu, alebo poskytne plnenie tomu, kto splní ním vyhlásené podmienky. Ide o jednostranný právny úkon - sľub, pričom odmenou môže byť akékoľvek peňažné plnenie, prípadne aj hmotná odmena. Je treba zdôrazniť, že za verejný prísľub je možné považovať konanie, keď sľubujúci adresuje sľub, že bude plniť, že poskytne plnenie alebo odmenu určitému bližšie konkretizovanému subjektu. Ak by tomu tak bolo, v prípade, že tento splní podmienky prísľubu, mohlo by sa jednať o nepomenovaný záväzok podľa § 51 Obč. zák. a na základe analogickej aplikácie zákona podľa § 853 Obč. zák. by mohlo dôjsť k aplikácii § 851 a 852 Obč. zák. na nepomenované vzťahy obsahom a účelom najbližšie pomenovanému záväzku uvedenému v Občianskom zákonníku, ak prísľub nestanovuje inak. Dôležité je, že žiaden z adresátov verejného prísľubu nie je povinný plniť v ňom stanovené podmienky. Rozlišujúcim znakom verejných prísľubov je stanovenie podmienok, požadovanie výsledku, a to či už určitej činnosti alebo nejaký výkon a prísľub odmeny. Nevyhnutnou náležitosťou a spoločným znakom všeobecných verejných prísľubov je spravidla požiadavka oznámenia splnenia podmienok tomu, kto verejný prísľub dal. Z povahy verejného prísľubu tak vyplýva, že záväzkový vzťah medzi sľubujúcim a adresátom prísľubu nevzniká v okamihu jeho vyhlásenia - uverejnenia, pretože v tomto okamihu je to len návrh na vznik nepriameho záväzku, ale až vtedy, keď sľubujúci takýto záväzok splní, aby mu mohol ten, kto verejný prísľub dal, vyplatiť odmenu. Faktom je, že poskytnutiu zálohy na provízie žalovaným dňa 06.07.2007 predchádzalo stretnutie v Banskej Bystrici dňa 20.06.2007, na ktorom J.K. C. prítomných poradcov informoval o založení novej spoločnosti a o možnosti za určitých finančných podmienok pre ňu pracovať. Z tohto jeho ústneho prejavu nie je však možné ustáliť, že by v prehlásení J.K. C. na stretnutí v Banskej Bystrici dňa 20.06.2007 bol daný verejný prísľub o nenávratnosti záloh na provízie, ktoré mali byť sprostredkovateľom vyplatené tak, ako to žalovaní tvrdia. Aj keď v tom čase už bola spoločnosť žalobcu Spoločenskou zmluvou založená, nebola ešte zapísaná do obchodného registra, preto ústne vyhlásenie akéhokoľvek prísľubu osobou A. E. C. z toho dôvodu nemohlo žalobcu zaväzovať a nešlo ani o konanie v mene obchodnej spoločnosti žalobcu, keďže táto vznikla zápisom do obchodného registra až dňa 22. júna 2007. Prejav J.K.C., ktorý, aj keď by bol býval oprávnený za obchodnú spoločnosť žalobcu konať pred jej vznikom, spoločnosť žiadnym relevantným spôsobom nekonvalidovala (v lehote 3 mesiacov od jej zápisu), preto nie je možné jeho prejav považovať za záväzný verejný prísľub podľa § 850 OZ, keďže nespĺňa základné zákonom stanovené podmienky. Na stretnutí v Banskej Bystrici nešlo o neobmedzený okruh osôb, ale o stretnutie konkrétnych osôb ako budúcich sprostredkovateľov poistenia pre žalobcu. Nie je preto možné súhlasiť ani s ďalším ich tvrdením, že verejným prehlásením C. E. C. o tom, že ak prítomné osoby prejdú do novozaloženej spoločnosti, tak im bude vyplatená konkrétna peňažná čiastka vo výške, ktorej výpočet bol presne určený a ktorá sa mala skladať z dvoch súm, jednej návratnej a jednej nenávratnej, došlo medzi žalobcom a žalovanými k právnemu vzťahu založeného práve verejným prísľubom, a to aj z toho dôvodu, že fyzická osoba, ktorá mala stanoviť podmienky pre žalovaných vo forme verejného prísľubu nebol žalobca, ale pán A. E. C., ktorý sľuboval poskytnúť nie odmenu, ale finančnú výpomoc, a nie za konkrétny úkon alebo činnosť, ale na preklenutie prípadného nepriaznivého finančného stavu odporcu, pričom adresátom prísľubu nestanovoval žiadne podmienky, ktoré by boli povinní splniť. Bolo na ich slobodnej vôli rozhodnúť sa, či so žalobcom uzavrú Zmluvu o sprostredkovaní alebo nie. Odvolací súd sa stotožnil s právnym posúdením veci súdom prvého stupňa v tom, že jediná zmluva, ktorá bola medzi žalobcom a žalovanými 1/, 2/ a 3/ uzatvorená je Zmluva o sprostredkovaní zo dňa 03.07.2007. Z tejto zmluvy nevyplýva pre žalobcu povinnosť poskytnúť žalovaným 1/, 2/ a 3/ zálohu na províziu a ani právo žalovaných 1/, 2/ a 3/ takúto zálohu na províziu od žalobcu požadovať. Zmluva v článku IV. Provízie obsahuje podmienky pre priznanie provízií za dojednané a obchodným partnerom - žalobcom prijaté návrhy zmlúv podľa nej s tým, že podmienky pre ich vyplatenie, ako aj ich výška je stanovená vo VZP. V tomto článku je dohodnuté aj to, že pohľadávky žalobcu, ktoré môžu vzniknúť na základe predčasného ukončenia poistných zmlúv je žalobca oprávnený riešiť formou započítania pohľadávok a ich vyrovnaním z nárokovateľných provízií poradcu, a to bez predchádzajúceho súhlasu poradcu rovnako, ako dotovanie storno rezervy. Zo VZP pre poradcov, ktoré sú nedeliteľnou súčasťou Zmlúv o sprostredkovaní písmeno B bod 1 vyplýva, že mesačné vyúčtovanie mal vykonávať žalobca v 1. pracovný deň po 15. dni druhého mesiaca nasledujúcom po produkčnom mesiaci, pričom v tento deň mala byť z účtu žalobcu poukázaná žalovaným provízia. Poskytnutím zálohy žalovaným, žalobca chcel dočasne preklenúť možné finančné problémy, ktoré mohli pre žalovaných 1/, 2/ a 3/ nastať tým, že za prvé 2 mesiace, a to práve s prihliadnutím na vyššie uvedené dojednanie v zmluve sa nepredpokladal od žalobcu žiaden príjem. Žalobca od začiatku tvrdil, že predmetné sumy poskytol žalovaným 1/, 2/ a 3/ dočasne, pričom žalobca svoje tvrdenie, že podľa vyhlásenia J.K. U. bola suma poskytnutá ako nenávratná, žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal. Časť z tejto sumy si žalobca pri konečnom zúčtovaní voči žalovaným 1/ a 2/ jednostranne započítal, čo žalovaní ani nenamietali. Pritom tak mohli urobiť podľa bodu B 1 do 2 týždňov od doručenia vyúčtovania písomne. Podľa bodu VI. písmena B zánikom zmluvného vzťahu žalovaných 1/, 2/ a 3/ so žalobcom zanikol aj ich nárok na akúkoľvek províziu okrem tej, na výplatu ktorej im vznikol nárok v dobe platnosti zmluvy o sprostredkovaní. V bode III. VZP, ktorý upravoval výkonnostno- postupový systém sú pod bodom III., V. a VII. upravené rôzne druhy provízií naviazané na činnosť žalovaného ako poradcu, ako aj jeho tímu, a teda provízia za vlastnú produkciu, za tímovú produkciu, ako aj provízia vyplývajúca z bodu VII. písm. B/ VZP. Rovnako mal odporca nárok aj na províziu podľa článku IV. VZP za vlastnú starostlivosť a za starostlivosť tímu, pričom žiadna z provízií obsiahnutých vo VZP nie je charakterom a ani obsahom totožná so zálohou na províziu, ktorú navrhovateľ poskytol odporcovi 3 dni po uzavretí Zmluvy o sprostredkovaní. Sám odporca ani nenamietal, že by bola bývala záloha na provízie svojim obsahom podriadená niektorej z provízií uvedených vo VZP. Tvrdenie žalovaných 1/, 2/ a 3/, že poskytnutím zálohy na provízie žalobcom dňa 06.07.2007 došlo k vzniku nepomenovanej ústnej zmluvy a toto plnenie neboli povinní žalobcovi vrátiť sa žalovaným relevantným dôkazom nepodarilo v konaní preukázať, a to ani svedeckými výpoveďami osôb, ktoré navyše boli v rovnakom postavení k žalobcovi ako žalovaní. Odvolací súd je toho právneho názoru, že svedecké výpovede osôb vypočutých okresným súdom v tomto konaní, výsluch ktorých navrhli najmä žalovaní, nie je možné považovať za nestranné a objektívne. Z ich obsahu ani nevyplýva, že by žalobcom poskytnutá suma nemohla byť požadovaná na vrátenie kedykoľvek v budúcnosti, keď by už nebol dôvod na jej zadržiavanie žalovanými, a to najmä preto, že po pravidelnom získavaní provízii podľa zmluvy by odpadol dôvod, pre ktorý im bola suma navrhovateľom poskytnutá. Pri hodnotení dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti je nutné prihliadnuť aj k tomu, aký bol a aj je pomer svedkov k obom účastníkom konania, ktorých poznali, čo má nesporne vplyv na oslabenie dôveryhodnosti ich výpovedí. Odvolací súd je rovnako ako aj súd prvého stupňa toho právneho názoru, že J.K. C. na stretnutí v Banskej Bystrici nemohol v mene žalobcu robiť žiadne platné právne úkony, iba ak by ich bol žalobca po svojom vzniku s poukazom na § 64 ods. 4 Obchodného zákonníka schválil, prípadne, keby bol takýto návrh, alebo prísľub uviedol do Zmluvy o sprostredkovaní, ktorú spoločnosť žalobcu po svojom vzniku so žalovanými 1/, 2/ a 3/ uzavrela. Nič nebránilo žalovaným, aby do Zmluvy o sprostredkovaní žiadali doplniť aj dohodu o tom, že žalobcom poskytnutá časť provízie, o ktorej žalovaní 1/, 2/ a 3/ tvrdia, že bola nevratná, nebude žalobcovi vôbec vrátená. Takáto dohoda však zo žiadnej písomnej, a ani ústne uzavretej zmluvy z dokazovania nevyplynula, preto nie je dôvod, aby na obsah právneho úkonu, ktorý nevznikol, bolo potrebné aplikovať ust. § 51 OZ, ako aj ust. § 265 Obchodného zákonníka a výkladové pravidlá podľa § 266 Obchodného zákonníka, ktorý je možné aplikovať len na obchodnoprávne záväzkové vzťahy. V konaní žalobca preukázal, že žalovaným 1/, 2/ a 3/ poskytol finančné prostriedky, ktoré nemali charakter provízie dohodnutej v Zmluve o sprostredkovaní, preto ich vrátenie nie je možné podriadiť písomne uzavretej Zmluve o sprostredkovaní a vznik inej zmluvy v konaní medzi nimi preukázaný nebol. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaných v odvolaní o tom, že by bolo rozhodnutie okresného súdu nezákonné a vydané bez logických súvislostí a ani s tým, že by bolo založené na absencii aplikácie zákonných ustanovení a na následne absentujúcom právnom posúdení prejednávanej veci a že takýto postup okresného súdu je porušením práva žalovaných na spravodlivé súdne konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že na tvrdenie žalobcu a žalovaných vykonal súd rozsiahle dokazovanie, a to okrem listinných dôkazov najmä výpoveďami svedkov, ktorí sa z dôvodu, že vykonávali pre žalobcu rovnaký predmet činnosti ako žalovaný 1/, 2/ a 3/ dostali do rovnakej situácie ako žalovaní, v ktorej žalobca od nich, pokiaľ mu nevrátili ním nárokované zálohy na provízie dobrovoľne, si voči nim uplatnil právo na súde. Faktom je, že okresný súd sa dostatočne kvalifikovaným spôsobom vysporiadal s tvrdeniami žalobcu a žalovaných, pričom postupoval v súlade s § 132 O.s.p., keď dôkazy v konaní vyhodnotil jednotlivo a aj v ich vzájomných súvislostiach. Okresný súd sa dostatočne vysporiadal aj s argumentáciou žalovaných 1/, 2/ a 3/ týkajúcou sa ich tvrdenia o verejnom prísľube C.C. C. na stretnutí v Banskej Bystrici, ako aj o vzniku inominátnej zmluvy, ktorá mala práve na základe verejného prísľubu medzi Jiřím Karlom Brejchom a žalovaným 1/, 2/ a 3/ vzniknúť, ako aj ich tvrdením, že obe žalobcom vyplatené sumy ako zálohy na provízie neboli povinní vrátiť, iba ak by časť, o ktorej mali vedomosť, že je vratná, naviazaná na poskytnutie provízií od spoločnosti CAPITOL a.s. nebola bývala žalovaným 1/, 2/ a 3/ vyplatená, potom by ju neboli museli vracať. Rozhodnutie okresného súdu vychádza aj zo správneho právneho posúdenia veci okresným súdom, keď nárok navrhovateľa posúdil podľa § 451 a nasl. OZ, keďže na poskytnutie finančných čiastok zo strany žalobcu žalovaným 1/, 2/ a 3/ nebola preukázateľne uzavretá žiadna zmluva. Ust. § 157 O.s.p. určuje obsahové náležitosti rozsudku. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, preto súd musí pri odôvodňovaní rozsudku postupovať spôsobom záväzne určeným v § 157 ods. 2 O.s.p.. Odvolací súd je toho právneho názoru, že z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu je dostatočne zrejmé, ktoré skutočnosti mal za preukázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a ktorými úvahami sa súd pri hodnotení dôkazov riadil. Krajský súd súhlasí s tvrdením žalovaných 1/, 2/ a 3/, že právo sťažovateľov na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, avšak je nutné uviesť, že toto právo neznamená, že na každý argument žalovaných 1/, 2/ a 3/ je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Okresný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu, ktoré stručne a jasne objasnilo skutkový a právny základ rozhodnutia stačí na záver o tom, že právo účastníka na spravodlivý proces bolo plne realizované (napr. IV ÚS 115/03, II ÚS 44/03, III ÚS 209/04, II ÚS 432/08). Keďže žalobca preukázal vyplatenie ním uplatnených súm žalovaným, pričom sumu 1.913,84 Eur žalovaný 1/, sumu 13.540,43 Eur žalovaný 2/ a sumu 20.846,25 Eur žalovaná 3/ ani na výzvu žalobcu a nepreukázali ani dôvod, pre ktorý by si mali tieto čiastky zálohy poskytnutej im žalobcom ponechať, je posúdenie nároku uplatneného podľa § 451 a nasl. Obč. zák. titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovaným 1/, 2/ a 3/ vzniklo nevrátením preddavku (zálohy) súdom prvého stupňa vecne správne. Povinnosť na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je viazaná na splnenie akýchkoľvek subjektívnych predpokladov a má ju každý, kto sa na úkor iného obohatil, a to či už úmyselne, alebo z nedbanlivosti. Plnenie bez právneho dôvodu znamená poskytnutie určitej majetkovej výhody, bez toho, aby bol od začiatku k takémuto konaniu daný nejaký právny dôvod, tak ako to bolo v danej veci. Nárok žalobcu uplatnený v žalobe je preto čo do základu aj výšky oprávnený a žalovaní 1/, 2/ a 3/ musia sumu, ktorú zadržujú bez právneho dôvodu žalobcovi vrátiť. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, vec správne právne posúdil, a preto odvolací napadnuté rozhodnutie v časti uplatnených istín ako vecne správne podľa § 219 O.s.p. potvrdil. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym posúdením nároku žalobcu, ktorý sa týka výšky úroku z omeškania okresným súdom, keď žalobcovi priznal úrok až vo výške 18% s odkazom na dohodu zmluvných strán obsiahnutú vo VZP bod B1 o platení úroku z omeškania vo výške 18% z dlžnej čiastky ročne, pretože táto dohoda o úrokoch sa týka omeškania s úhradou len tých súm, ktoré poskytol žalobca žalovaným 1/, 2/ a 3/ na základe Zmluvy o sprostredkovaní uzavretej medzi účastníkmi sporu dňa 03.07.2007. Záloha na provízia do predmetu týchto zmlúv zahrnutá nebola, preto sa na ňu nemôže aplikovať ani dohoda strán o úrokoch. Z uvedeného dôvodu rozhodnutie napadnuté v časti týkajúcej sa úroku z omeškania vo výške 18 % ročne zmenil odvolací súd tak, že žalobcovi priznal voči žalovaným 1/ a 2/ úroky z omeškania podľa ust. § 396 ods. 1 Obč. zák. v súlade s § 517 ods. 2 OZ, ako aj § 3 Nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. vo výške 9,75% ročne z dlžných súm od 29.06.2009 do zaplatenia a voči žalovanej 3/ z dlžnej sumy od 25.09.2009 do zaplatenia. V časti rozdielu medzi 9,75 % a 18% výšky úroku z omeškania z dlžných súm žalobu voči všetkým trom žalovaným zamietol. O trovách odvolacieho konania v zmysle ust. § 224 ods. 4 O.s.p. rozhodne súd prvého stupňa. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.