{"guid": "1cb2b2ec-04ef-4589-be59-10ee485471a0:2ee98a7d-55d8-4798-9681-a1eb9be3ec9e", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6709207056.1", "spisova_znacka": "43Cob/11/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/11/2012 z 27. 2. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 27. februára 2012, sp. zn. 43Cob/11/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6709207056.1", "identifikacne_cislo": "6709207056", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "Mgr. Kornélia Harcsová", "sudca_id": 708, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-kornelia-harcsova-708", "datum_vydania": "2012-02-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2ee98a7d-55d8-4798-9681-a1eb9be3ec9e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6709207056.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6709207056.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6709207056.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/11/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6709207056
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6709207056.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Daniely Maštalířovej v právnej veci
žalobcu C+K Consulting, spol. s r.o., Rybničná 40, 831 07 Bratislava, IČO: 36795216, zast. advokátom
JUDr. PaedDr. Ivanom Pecníkom, PhD., MBA, advokátom, Karloveská 3154/32, 841 01 Bratislava proti
žalovanému 1/ N. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX D., P.: XXXXXXXX, žalovanému
2/ P.. S. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, XXX XX K., P.: XXXXXXXX a žalovanému 3/ O. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. D. XXX/XX, XXX XX M., všetci zastúpení AK Ulianko & Holčík, s.r.o. so sídlom
Nám. SNP 41, 960 01 Zvolen o zaplatenie 1.913,84 Eur s prísl. od žalovaného 1/, sumy 13.540,43
Eur s prísl. od žalovaného 2/ a sumy 20.846,25 Eur s prísl. od žalovanej 3/, o odvolaní žalovaných
proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 16Cb/87/2009-679, IČS: 6709207056 zo dňa 31.10.2011
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 16Cb/87/2009-679, IČS: 6709207056 zo dňa 31.10.2011 v
napadnutej časti prvej výrokovej vety o zaplatenie sumy 1.913,84 Eur žalovaným 1/  p o t v r d z u j e.

V napadnutej časti prvej výrokovej vety, ktorou bol žalovaný 1/ zaviazaný k zaplateniu 18%-ného úroku
z omeškania ročne m e n í tak, že žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške
9,75 % ročne zo sumy 1.913,84 Eur od 29.06.2009 do zaplatenia.

Rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 16Cb/87/2009-679, IČS: 6709207056 zo dňa 31.10.2011 v
napadnutej časti druhej výrokovej vety o zaplatenie sumy 13. 540,43 Eur  žalovaným 2/ p o t v r d z u j e.

V napadnutej časti druhej výrokovej vety, ktorou bol žalovaný 2/ zaviazaný k zaplateniu 18%-ného úroku
z omeškania ročne m e n í tak, že žalovaný 2/ je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške
9,75 % ročne zo sumy 13.540,43 Eur od 29.06.2009 do zaplatenia.

Rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 16Cb/87/2009-679, IČS: 6709207056 zo dňa 31.10.2011 v
napadnutej časti tretej výrokovej vety o zaplatenie sumy 20.844,25 Eur žalovanou 3/  p o t v r d z u j e.

V napadnutej časti tretej výrokovej vety, ktorou bola žalovaná 3/ zaviazaná k zaplateniu 18%-ného úroku
z omeškania ročne m e n í tak, že žalovaná 3/ je povinná zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške
9,75 % ročne zo sumy 20.844,25 Eur od 25.09.2009 do zaplatenia.

Vo zvyšnej časti žalobu voči všetkým trom žalovaným  z a m i e t a.



O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen rozsudkom č.k. 16Cb/87/2009-679, IČS: 6709207056 zo dňa 31.10.2011 zaviazal
žalovaného 1/ zaplatiť žalobcovi sumu 1.913,84 Eur s 18% úrokom z omeškania ročne od 29.06.2009
do zaplatenia, žalovaného 2/ k zaplateniu sumy 13.540,43 Eur s 18% úrokom z omeškania ročne od
29.06.2009 do zaplatenia a žalovanú 3/ k zaplateniu sumy 20.846,25 Eur s 18% úrokom z omeškania
ročne od 25.09.2009 do zaplatenia s tým, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že vzťah medzi žalobcom a žalovanými 1/, 2/ a 3/ bol založený iba
zmluvami o sprostredkovaní uzavretými dňa 03.07.2007, pričom v zmluvách nie je zahrnutá žiadna
mimoriadna provízia, ktorá by mala byť nenávratná. Žalobca žalovaným uhradil sporné finančné
prostriedky dňa 06.07.2007 a dňa 02.08.2007, teda až po vzniku zmluvného vzťahu, pričom nebolo
preukázané, že by išlo o nenávratnú sumu tak, ako to tvrdili žalovaní v konaní. Pokiaľ svedok A. E. C.
na stretnutí konanom v Banskej Bystrici dňa 20.06.2007 ako vedúci spoločník obchodnej spoločnosti,
ktorá bola založená zmluvou dňa 14.06.2007, ale nebola ešte zapísaná do obchodného registra (zápis
spoločnosti dňa 22.6.2007) prednášal určité návrhy,  nemohol tak robiť v mene obchodnej spoločnosti
žalobcu. K tomu aby tieto vyjadrenia A. E. C. zaväzovali aj spoločnosť žalobcu bolo potrebné, aby
uvedené úkony uskutočnené svedkom A. E. C. boli riadne schválené v zmysle § 64 ods.4 Obch.zák.
obchodnou spoločnosťou, ( do 3 mesiacov ) resp., aby takéto návrhy alebo prísľuby boli zahrnuté
do jednotlivých zmlúv o sprostredkovaní, ktoré spoločnosť žalobcu po svojom vzniku uzatvárala s
jednotlivými poradcami, medzi ktorých patrili aj žalovaní 1/, 2/ a 3/. Z toho dôvodu nie je možné na
konanie X/, E. C. na uvedenom stretnutí v Banskej Bystrici aplikovať výkladové pravidlá obsiahnuté
v § 266 Obch.zák. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobca v konaní preukázal vyplatenie
žalovaných súm žalovaným 1/, 2/ a 3/, čo žalovaní ani nepopierali, preto námietku vznesenú žalovanými
ohľadom nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu považoval za neopodstatnenú. Za neopodstatnenú
považoval súd prvého stupňa aj námietka premlčania, keďže finančné prostriedky boli žalovaným
vyplatené dňa 06.07.2007 a 02.08.2007, pričom žaloby boli podané na súd dňa 03.07.2009, teda v
lehote. Žalovaní však na druhej strane neuniesli dôkazné bremeno na ich tvrdenia, že im na vyplatenie
súm v uvedených výškach vznikol zákonný nárok. Žalovaní proti výpočtu a výške žalovanej pohľadávky
nemali žiadne námietky, tvrdili len, že uvedené finančné prostriedky mali byť nevratné. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti súd prvého stupňa  posúdil uplatnený nárok podľa ust. § 451 a nasl. Obč.zák.,
pričom zaviazal žalovaných 1/, 2/ a 3/ k vráteniu poskytnutých súm s príslušenstvom. Súd prvého stupňa
priznal žalobcovi aj uplatnený úrok z omeškania proti žalovaným 1/, 2/ a 3/ podľa ust. § 369 ods.1
Obch.zák. s poukazom na všeobecné zmluvné podmienky uvedené pod bodom B1, v zmysle ktorých
došlo k dohode medzi účastníkmi konania o úroku z omeškania vo výške 18% ročne z dlžnej sumy.

Proti rozsudku podali odvolanie žalovaní 1/, 2/ a 3/  v lehote stanovenej v ust. § 204 ods.1 O.s.p. V
odvolaní navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle ust. § 221 ods.1 písm.f/
O.s.p. z dôvodu, že účastníkom konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom zrušil
a podľa ods.2 § 221 O.s.p. vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, eventuálne rozsudok
súdu prvého stupňa v zmysle ust. § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrh v celom rozsahu zamietne a
zaviaže žalobcu zaplatiť žalovaným trovy prvostupňového, ako aj odvolacieho konania. V odvolaní
uviedli, že sporná otázka, s ktorou sa mal súd prvého stupňa vysporiadať spočíva v tom, či má žalobca
nárok na vrátenie žalovaných súm od žalovaných. Podľa názoru žalovaných vyhlásenie, resp. prísľubC.
E.A.vytvoril základ právneho vzťahu medzi žalovanými na jednej strane a Jiřím Karlom Brejchom,
eventuálne žalobcom na strane druhej. Uviedli, že v konaní bolo preukázané, že na predmetnom
stretnutí konal K. E. C. sám za seba, t.j. jedine on sám (nie žalobca) mohol byť z vlastného konania
zaviazaný. Súd prvého stupňa sa však vôbec nezaoberal tým, prečo za X. E. C. plnil žalobca, ktorý v
zastúpení súčasným štatutárnym zástupcom so žiadnym zo žalovaných o vyplatení sporných peňažných
prostriedkov nikdy nerokoval. Okresný súd sa podľa ich názoru nedostatočne zaoberal aj obsahom
vyhlásenia X. E. C. a s ním súvisiacimi právnymi dôsledkami. Obsahom vyhlásenia A. E. C. bol podľa
nich návrh na uzatvorenie nepomenovanej zmluvy, čo žalobca akceptoval a čo vyplýva minimálne z jeho



konkludentného konania, nakoľko K.íE.elovi C. ako poverenej osobe v nasledujúcich dňoch žalovaní
odovzdali žiadané vyúčtovania a na to bola žalovaným vyplatená presne tá suma, ktorá im mala byť
vyplatená. Skutočnosť, že predmetnú sumu vyplatil žalobca, a nie S. E. C. nebola pre žalovaných
rozhodujúcou. Predmetné plnenie však v žiadnom prípade nebolo plnením bez právneho dôvodu.

Odvolatelia poukázali na skutočnosť, že medzi nimi a A. E. C. bola uzatvorená tzv. nepomenovaná
zmluva, a to presne v intenciách prísľubu A. E. C., ktorý akceptovali. Žalobca konkludentne, faktickým
vyplatením dvoch súm, (k čomu došlo po vzniku spoločnosti) vykonal zámer, ktorý bol prezentovaný
jeho spoločníkom ešte pred vznikom spoločnosti. Jednalo sa teda o plnenie spoločnosti za spoločníka. Z
prejavu vôle pritom nemali pochybnosti o tom, aká vôľa je vyjadrená týmto spôsobom a aký je jej obsah.
Žalobca presne vedel komu, koľko a za akých podmienok má plniť, rovnako vedel, za akých podmienok
a ktorá časť z vyplatenej sumy sa má vrátiť, čo vyplýva najmä z mesačných vyúčtovaní. Uviedli, že pre
nich nebolo rozhodujúce, kto konkrétne im sľúbenú sumu vyplatil. A. E. C. a žalobcu vnímali a vnímajú
ako jednu a tú istú osobu. Odvolatelia ďalej  uviedli, že súd prvého stupňa v rozhodnutí neprihliadol
na výpovede približne 20 svedkov a žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s mesačnými vyúčtovaniami,
ktorých obsah bol žalobcom nevysvetlený. Práve obsah týchto mesačných vyúčtovaní podľa ich názoru
bez ďalšieho ponúka zodpovedanie všetkých sporných otázok ohľadne podmienenej návratnosti jednej
a nenávratnosti druhej časti vyplatenej sumy.

Ďalej odvolatelia uviedli, že podstata zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie (§ 451 a nasl. Obč.zák.)
spočíva v tom, že toho kto poruší povinnosť neobohacovať sa na úkor iného, stíha nepriaznivý
právny následok v podobe sankcie spočívajúcej v povinnosti bezdôvodné obohatenie vydať. K vzniku
zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je vždy potrebné splnenie všetkých predpokladov a tie musí
preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Podľa ich názoru žalobca
zákonné podmienky pre priznanie bezdôvodného obohatenia  v konaní nepreukázal.

Odvolatelia zdôraznili, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo, aby sa súd stotožnil s
jeho právnymi názormi, no má za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je bez logických súvislostí
svojvoľné a nezákonné, je založené na absencii aplikácie zákonných ustanovení na prejednávanú
vec a teda aj na absentujúcom právnom posúdení. Uviedli, že požiadavky na riadne odôvodnenie
rozsudku vo vnútroštátnych podmienkach SR ustanovuje ust. § 157 ods.2 O.s.p. Povinnosťou súdu je
riadne odôvodniť rozhodnutie, pretože ide o právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutia, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami účastníka. Nedostatok riadneho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie a táto vada
zakladá právo podať odvolanie i možnosť odvolacieho súdu zrušiť napadnuté rozhodnutie podľa §
221 ods.1 písm.f/ O.s.p. V prípade, že odvolací súd bude i napriek uvedenému rozhodnutie súdu
prvého stupňa považovať za preskúmateľné, poukazujú na vyššie uvedené  skutkové výhrady voči
napadnutému rozhodnutiu. Z uvedených dôvodov navrhli, aby odvolací súd rozhodol v zmysle  petitu
ich odvolania.

Žalobca v písomnom stanovisku k podanému odvolaniu žalovaných 1/, 2/ a 3/  uviedol, že záloha
poskytnutá v mesiaci júl a august 2007 slúžila na preklenutie dvoch mesiacov, počas ktorých
sprostredkovatelia pracovali, keďže vyúčtovanie za júl 2007 bolo vyhotovené až následne v mesiaci
september 2007. Celková výška zálohy poskytnutej v mesiaci júl a august 2007 bola na začiatku júla
2007 vypočítaná individuálne pre každého sprostredkovateľa, a to na základe ich produkcie v spoločnosti
Capitol a.s. Bratislava, pre ktorú žalovaní, ako aj iní sprostredkovatelia vykonávali obdobnú činnosť, ako
pre žalobcu. Záloha bola poskytnutá v júli a v auguste 2007 ako hodnota dvakrát vyplatenej 80% provízie,
ktorú žalovaní dosahovali v spoločnosti Capitol a.s., s ktorou boli pred vznikom zmluvného vzťahu
so žalobcom v obchodno-záväzkovom vzťahu a pre ktorého vykonávali sprostredkovateľskú činnosť.
Poukázal na skutočnosť, že v prípade žalovaného 1/ vo vyúčtovaní za mesiac január 2009, vystavenom
dňa 16.03.2009 žalobca započítal a zúčtoval časť poskytnutej zálohy vo výške 1.289,97 Eur, pričom
nezapočítaná, nezúčtovaná a zároveň neuhradená zostala časť zálohy vo výške 1.913,84 Eur, ktorú si
spolu s príslušenstvom žalobca uplatňuje od žalovaného 1/. V prípade žalovaného 2/ vo vyúčtovaní za
mesiac január 2009 vystavenom dňa 16.03.2009 žalobca započítal a zúčtoval časť poskytnutej zálohy
vo výške 621,95 Eur, pričom nezapočítaná a nezúčtovaná a zároveň neuhradená zostala časť zálohy



vo výške 13.540,43 Eur, ktorú si spolu s príslušenstvom žalobca uplatňuje od žalovaného 2/. V prípade
žalovanej 3/ vo vyúčtovaní za mesiac január 2009 a ani v inom vyúčtovaní nebola zúčtovaná, ani len
časť poskytnutej zálohy, a teda nezapočítaná, nezúčtovaná a zároveň neuhradená zostala záloha vo
výške 20.846,25 Eur, ktorú si spolu s príslušenstvom žalobca uplatňuje od žalovanej 3/ prostredníctvom
súdu. Dôležitým dôkazom, podľa názoru žalobcu, že má nárok na vrátenie zálohy vo výške 1.913,84 Eur
s prísl. od žalovaného 1/, sumu 13.540,43 Eur s prísl. od žalovaného 2/ a sumu 20.846,25 Eur s prísl.
od žalovaného 3/ je skutočnosť, že  žalovaní 1/, 2/ a 3/  do týchto dní vôbec nenamietali započítanie a
zúčtovanie časti zálohy vo výške 1.289,97 Eur vo vyúčtovaní za január 2009 v prípade žalovaného 1/ a
sumu 621,95 Eur vo vyúčtovaní za január 2009 v prípade žalovaného 2/. V prípade žalovanej 3/ nebola
započítaná a zaúčtovaná ani len časť poskytnutej zálohy.

K námietke žalovaných ohľadom tvrdenia, že na stretnutí dňa 20.06.2007 bol daný verejný prísľub, v
zmysle ktorého si uplatňujú uvedené sumy uviedol, že žalobca bol zapísaný do obchodného registra
až dňa 22.06.2007, pričom spoločnosť nevykonávala žiadne právne úkony pred jej vznikom a ani
o žiadnych právnych úkonoch, ktoré mali byť schválené do 3 mesiacov od vzniku žalobcu nemala
vedomosť. Dôkazom toho sú aj čestné prehlásenia konateľa a spoločníka Mgr. P. N. a spoločníka
A. E. C.. Žalobca pristúpil na riešenie otázky poskytnutia zálohy jednak z dôvodu, že v zmysle VZP
by bola provízia žalovaných za činnosť sprostredkovateľa v mesiaci júl 2007 vyplatená až v mesiaci
september 2007 a za činnosť vykonávanú žalovanými v mesiaci august 2007, vyplatená až v mesiaci
október 2007. Žalobca poukázal na skutočnosť, že poskytol žalovaným, ako aj iným sprostredkovateľom
zálohy z cudzích finančných zdrojov získaných od spoločnosti AXA životná poisťovňa a.s., a to
titulom návratného preddavku na províziu. Túto skutočnosť preukazuje čl. I Dodatku č.1 k Zmluve
o sprostredkovaní poistenia zo dňa 22.06.2007, na základe ktorého, boli žalobcovi skutočne účelne
poskytnuté peňažné prostriedky od spoločnosti AXA životná poisťovňa a.s., pričom časť z nich
bola použitá na poskytnutie zálohy (preddavku) na províziu jednotlivým sprostredkovateľom. Žalobca
nesúhlasil s názorom žalovaných, že na stretnutí dňa 20.6.2007 bol daný verejný prísľub, pretože na
predmetom stretnutí boli prítomní len účastníci, ktorí boli vopred pozvaní osobne alebo cestou svojich
vedúcich pracovníkov, a teda stretnutie nebolo prístupné širokej verejnosti a nebolo urobené formou
verejného prejavu (napr. v televízii, rozhlase, tlači, na plagátoch). Z uvedeného  vyplýva, že neboli
splnené základné podmienky verejného prísľubu.

Poukázal tiež na skutočnosť, že výpovede svedkov v konaniach po celom Slovensku sú rozporuplné
a  vyvolávajú dojem účelovosti, a to najmä, ak sa jedná o svedkov, ktorí sú v obdobnom súdnom
spore so žabcom ako žalovaní a je nepochybný ich záujem na úspechu toho účastníka sporu, voči
ktorému žaloba smeruje. Žalobca má za to, že ani jeden zo svedkov pred inými súdmi nevypovedal,
že by na spomínanom stretnutí odznel verejný prísľub v znení, v akom ho prezentovali žalovaní.
Žalobca zdôraznil, že prejav zakladateľa žalobcu p.C.E. C. na stretnutí konanom v Banskej Bystrici dňa
20.06.2007 nemožno považovať za verejný prísľub pre nesplnenie náležitostí, pretože sa nejednalo o
bližšie neobmedzený počet osôb, keďže na stretnutí bol počet osôb obmedzený práve počtom do úvahy
prichádzajúcich osôb, ktoré boli v zmluvnom vzťahu a v postavení sprostredkovateľov voči spoločnosti
Capitol a.s. a ktorí jediní tak tvorili okruh záujmu a výlučne im bol prejav určený, pretože iba oni mohli
splniť podmienku ukončenia zmluvného vzťahu so spoločnosťou Capitol a.s. a uzatvorenia zmluvy
o sprostredkovaní so žalobcom. Len týmto osobám mohol vzniknúť nárok na vyplatenie zálohy na
províziu, ktorá sa vyratúvala práve z provízie dosahovanej v spoločnosti Capitol a.s. Uvedená skutočnosť
potvrdzuje, že prejav s ponukou na vyplatenie zálohy na províziu bol určený nanajvýš zmluvným
sprostredkovateľom spoločnosti Capitol a.s., ktorých počet je daný určitým pevným počtom osôb, teda
nie počtom neobmedzeným tak, ako to vyžaduje ust. § 850 Obč.zák.

Žalobca uviedol, že obchodná spoločnosť nadobúda právnu subjektivitu zápisom spoločnosti do
obchodného registra, a preto spoločnosti do dňa jej vzniku nemôžu vznikať žiadne záväzky. V období
po založení spoločnosti, ale pred jej vznikom, má za spoločnosť okrem iných oprávnenie konať aj
zakladateľ, ktorým bol aj B. E. C.. Avšak v prípade relevantného verejného prísľubu by bol zaviazaný
sám A. E. C. a na spoločnosť by záväzky z tvrdeného verejného prísľubu prešli iba v prípade, ak by
ich na základe predloženého zoznamu vykonaných úkonov v lehote 3 mesiacov od vzniku spoločnosti,
spoločnosť výslovne schválila a prevzala. Vtedy by z nich spoločnosť bola viazaná od počiatku, čo sa
však nestalo. Zdôraznil, že žalovaným boli vyplatené peňažné prostriedky ako záloha. Pojmu záloha



je tak v právnej, ako aj ekonomickej terminológii priradený jasný účel a tento nie je možné zamieňať,
pričom poukázal na rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe č. 7Cmdo 35/94, ktoré judikovalo, že Obchodný
zákonník vychádza z predpokladu odbornej zdatnosti podnikateľa a profesionálnej úrovne znalosti jeho
pracovníkov, takže i v prípade prehliadnutia zmluvného ustanovenia, je potrebné pripočítať ho k ťarche
toho, v ktorého neprospech bolo dohodnuté.

Ďalej žalobca uviedol, že medzi sporovými stranami nebola konkludentným spôsobom  uzavretá tzv.
nepomenovaná zmluva, na základe ktorej by žalobca vyplatil žalovaným dve sumy, z ktorých jedna mala
byť podmienečne vratná a druhá nevratná. Takýto právny názor žalovaných nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní, a to aj z dôvodu, že v odvolaní, ako aj vo vykonanom dokazovaní absentuje špecifikácia
opísaného konkludentného právneho úkonu, ktorá by robila právny úkon platným. Poukázal na to, že
žalovanými tvrdenému právnemu úkonu (nepomenovaná zmluva) chýba akákoľvek kvalita požadovaná
na platný právny úkon - najmä jasný prejav vôle, totožnosť oferty  s akceptáciou, či určitosť, a preto sa
o právny úkon nejedná. Medzi účastníkmi konania nedošlo k osobnému rokovaniu o uzatvorení takejto
zmluvy. Žalovaní výslovne, aj nepriamo prostredníctvom námietky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
uviedli, že nikdy so žalobcom neuzavreli inú zmluvu, ako zmluvu o sprostredkovaní. Žalobca je preto
toho názoru, že žalovaní nielenže v konaní existenciu konkludentnej dohody netvrdili, ale sami vylúčili
jej možnú existenciu.

Žalobca poukázal na znenie  ust. § 64 Obch.zák. ktoré je kogentné, v zmysle ktorého iné záväzky ako tie,
ktoré súvisia so vznikom spoločnosti môže spoločnosť prevziať iba vtedy, keď konajúce osoby prevzali
tieto záväzky s odkladacou podmienkou.

V konaní bolo  nespornou skutočnosťou, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená jediná zmluva,
a to zmluva o sprostredkovaní. Uvedené potvrdili obaja účastníci konania, nakoľko uviedli, že medzi
nimi nedošlo k osobnému rokovaniu o uzatvorení inej zmluvy, na základe ktorej by žalobca poskytol
žalovaným žalované peňažné prostriedky. Žalobca zdôraznil, že žalované peňažné prostriedky boli
žalovaným vyplatené ako záloha, takto boli označené aj na vyúčtovaní v kolónke príjem, ktoré boli
žalovaným doručené v mesiaci júl a august 2007, a teda títo museli mať vedomosť o tom, že sa nejednalo
o odmenu, ale o zálohu, či preddavok, pričom týmto označeniam je v bežnej obchodnej praxi priradený
význam finančného plnenia vyplácaného vopred, pred splnením istej podmienky, ktorá by oprávňovala
príjemcu na ponechanie si vyplatených peňažných prostriedkov. V konaní nebolo preukázané, že
by v priebehu existencie zmluvného vzťahu po poskytnutí záloh došlo k vzniku podmienky, ktorá
by oprávňovala ich zúčtovanie a nebola preukázaná ani ich následná transformácia na nenávratne
poskytnuté peňažné prostriedky.

Žalobca poukázal na skutočnosť, že vyplatil žalovaným zálohu, ktorá mala vlastne pokryť obdobie, kým
žalovaní získajú príjmy z následnej sprostredkovateľskej činnosti vykonávanej pre žalobcu a pokiaľ
by žalovaní boli ďalej pokračovali v činnosti a zmluvnom vzťahu so žalobcom a boli by získali ďalšie
provízie, tieto by sa boli jednoznačne započítali voči poskytnutej zálohe. Zmluvný vzťah sa ukončil
skôr, ako sa vyplatená záloha skonzumovala s vytvoreným nárokom na províziu, čím došlo na strane
žalovaných k získaniu majetkového prospechu plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol a takto
získané bezdôvodné obohatenie musia žalovaní vydať. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd
napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 212 ods.1 O.s.p. bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods.2 O.s.p. a napadnuté rozhodnutie v časti istiny voči
žalovanému 1/ vo výške 1.913,84 Eur, voči žalovanému 2/ vo výške 13.540,43 Eur a voči žalovanej 3/
vo výške 20.846,25 Eur,  podľa ust. § 219 ods.1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. V časti uplatnených
úrokov z omeškania zmenil napadnuté rozhodnutie podľa ust. § 220 O.s.p. tak, že žalobcovi priznal
za obdobie omeškania od splatnosti do zaplatenia súm uplatnených voči žalovaným 1/, 2/ a 3/ úrok z
omeškania len vo výške 9,75% ročne a vo zvyšku  rozdielu do 18 % úroku z omeškania ročne žalobu
zamietol.



Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca bol založený spoločenskou zmluvou dňa
14.06.2007 a vznikol zápisom do obchodného registra dňa 22.06.2007. Jedinými spoločníkmi
spoločnosti od jej vzniku sú S. E. C. a Z.. P. N., ktorý je aj jediným štatutárnym orgánom oprávneným
konať za spoločnosť samostatne.

Predtým, ako došlo k založeniu spoločnosti žalobcu, žalovaní 1/, 2/ a 3/, ako aj A. E. C. a Z.. P.
N. vykonávali obchodnú činnosť v prospech spoločnosti Capitol a.s.. Dňa 20.06.2007 sa konalo v
Banskej Bystrici v obchodnom centre Europa stretnutie ohľadom prezentovania vzniku novej spoločnosti
- spoločnosti žalobcu, pričom ho viedol Jiří Karel Brejcha, ktorú skutočnosť mal súd prvého stupňa
preukázanú z výpovedí účastníkov konania, ako aj vypočutím svedkov. Tohto informatívneho stretnutia
v Banskej Bystrici dňa 20.06.2007 sa zúčastnilo približne 200-250 osôb, medzi inými aj žalovaní 1/, 2/ a
3/. V tom čase spoločnosť  žalobcu ešte zapísaná v obchodnom registri nebola a na uvedenom stretnutí
sa prezentovali podnikateľské zámery novozaloženej spoločnosti.

Z výpovedí účastníkov konania, ako aj vypočutých svedkov mal súd prvého stupňa za preukázané, že
na uvedenom stretnutí svedok L.í E. C. prezentoval svoje názory ohľadom vzniku a fungovania žalobcu,
ako aj ohľadom vyplatenia určitých čiastok vedúcim sprostredkovateľom žalobcu, ktorí sa rozhodnú
prestúpiť zo spoločnosti  Capitol a.s. do spoločnosti žalobcu a zároveň sa hovorilo aj o spôsobe ich
vrátenia, čo bolo podmienené splnením celého radu iných skutočností, ako napr. uzatvorením zmluvy
so spoločnosťou AXA, životná poisťovňa a.s., Bratislava, ktorá mala poskytnúť žalobcovi finančné
prostriedky.

Dňa 03.07.2007 žalobca ako poisťovací agent a žalovaní 1/, 2/ a 3/ ako podriadení sprostredkovatelia
poistenia - poradcovia uzavreli  zmluvy o sprostredkovaní, predmetom ktorých bolo sprostredkovanie
poistenia alebo sprostredkovanie návrhov zmlúv iných finančných produktov, smerujúcich k uzatvoreniu
zmlúv medzi obchodnými partnermi žalobcu a tretími osobami. Neoddeliteľnou súčasťou uvedených
zmlúv boli Všeobecné zmluvné podmienky (ďalej VZP). Podľa čl. IV VZP boli podmienky pre priznanie
provízie za dojednané a obchodným partnerom prijaté návrhy zmlúv a ich výška stanovené vo
všeobecných zmluvných podmienkach. V zmluvách bolo dohodnuté, že pohľadávky, ktoré môžu
vzniknúť na základe predčasného ukončenia poistných zmlúv je žalobca oprávnený riešiť formou
ťarchopisu - započítaním pohľadávky a  aj vyrovnaním z nárokovateľných provízií poradcu, a to bez
predchádzajúceho súhlasu rovnako, ako dotovanie stornorezervy. V dňoch 06.07.2007 a 02.08.2009
poskytol žalobca žalovanému 1/, 2/ a 3/ na začiatok ich sprostredkovateľskej činnosti preddavok na
províziu, a to  bezhotovostným prevodom na ich účty. Žalovanému 1/ zaslal žalobca celkove sumu
3.203,81 Eur, žalovanému 2/ sumu 14.162,38 Eur a žalovanej 3/ sumu 846,25 Eur. Dňa 16.02.2009
žalovaní 1/, 2/ a 3/ podali žiadosť o ukončenie zmluvy o sprostredkovaní, na základe ktorej došlo
k ukončeniu zmluvy o sprostredkovaní ku dňu 16.02.2009. Následne žalobca po ukončení zmlúv o
sprostredkovaní vykonal vyúčtovanie sprostredkovateľskej činnosti v súlade so všeobecnými zmluvnými
podmienkami pre poradcov tak, že províziu žalovaného 1/ vo výške 1.289.97 Eur a  províziu žalovaného
2/ vo výške 621,95 Eur započítal oproti poskytnutému preddavku. Žalovaný 3/ nemal nárok na províziu,
preto voči nemu nevykonal žiadne započítanie. Zvyšná časť nezúčtovanej zálohy zostala žalobcom
evidovaná ako pohľadávka voči žalovaným 1/ a 2/, ktorú si žalobca uplatnil v tomto konaní.

Všeobecné zmluvné podmienky pre poradcov upravovali práva a povinnosti zmluvných strán,
hodnotenie zmlúv (čl. I, II), výkonnostno-postupový systém, ktorý zahŕňal podmienky pre dosiahnutie
jednotlivých postavení a výšku provízie (čl. III). V zmysle čl. II B bod 1 v zmluvách bolo dohodnuté, že
vyúčtovanie sprostredkovateľskej činnosti sa vykonáva 1. pracovný deň po 15. dni druhého mesiaca
nasledujúceho po produkčnom mesiaci a v tento deň je provízia poukázaná  poradcovi. Vyúčtovanie je
poradca povinný starostlivo preskúmať, a ak v priebehu dvoch týždňov od jeho doručenia nevznesie
poradca písomné námietky platí, že vyúčtovanie záväzne uznal. V prípade vzniku dlhu sa pre prípad
nezaplatenia dlžnej čiastky dojednal úrok z omeškania vo výške 18% ročne z dlžnej sumy. Podľa čl. II B
bod 5.3. províziu za produkciu tvorí rozdiel z pripísania a odčítania peňažnej hodnoty jednotiek, na ktoré
vzniká nárok dňom účinnosti novej (uzavretej zmluvy), alebo v prípade odčítania jednotiek, ak nastane
storno poistných zmlúv v prvých dvoch rokoch. Pokiaľ zmluvný vzťah medzi žalobcom a poradcom bol
ukončený dohodou, mala byť provízia vyplatená za posledné produkčné obdobie (čl. II B, 6).



Súd prvého stupňa uviedol, že žalobca si finančné prostriedky, ktorých časť následne poskytol
žalovaným 1/, 2/ a 3/ požičal od spoločnosti AXA životná poisťovňa a.s., organizačná zložka Slovensko
so sídlom Bratislava, ktorá skutočnosť tiež nebola medzi účastníkmi konania sporná. Sporný však bol
titul ich poskytnutia žalovaným 1/, 2/ a 3/. Žalobca v konaní tvrdil, že išlo o finančné prostriedky, z
ktorých platil preddavok na provízie a ktoré mali žalovaní vrátiť a žalovaní 1/, 2/ a 3/ tvrdili, že išlo o
nenávratné peňažné prostriedky vyplatené na základe verejného prísľubu uskutočneného na stretnutí
v Banskej C. A. E. C., pričom počas trvania zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania, ani pri
jeho zániku neboli uvedené finančné prostriedky v písomných vyúčtovaniach vykazované ako záväzok.
Žalobca do vyplatenej sumy peňažných prostriedkov po ukončení zmluvného vzťahu účastníkov konania
jednostranne započítal províziu žalovaných 1/ a 2/, na ktorú  im vznikol nárok za predchádzajúce
obdobie, a to žalovanému 1/ za mesiac január 2009 vo výške 1.289,97 Eur a u žalovaného 2/ vo
výške 621,95 Eur. Zvyšná časť nezúčtovanej zálohy zostala žalobcom evidovaná ako pohľadávka voči
žalovaným 1/ a 2/, ktorú si žalobca uplatnil v tomto konaní. Žalovanej 3/ žalobca nič nezapočítal,
požadoval vyplatenie celej poskytnutej finančnej čiastky.

Medzi účastníkmi konania nebola sporná tá skutočnosť, že žalovaným boli vyplatené finančné čiastky
zo strany žalobcu na ich účty tak, ako to sľuboval C. E. K. na stretnutí v C. Bystrici. Spornou však
zostalo to, či uvedené finančné prostriedky, ktoré poukázal žalobca jednotlivo žalovaným 1/, 2/ a 3/
boli žalobcom poskytnuté ako zálohy na budúce provízie tak, ako to tvrdil v konaní žalobca alebo či sa
jednalo o nenávratné príspevky poskytnuté žalobcom žalovaným 1/, 2/ a 3/, a to za účelom motivácie
žalovaného 1/ k prestupu od spoločnosti Capitol a.s. do spoločnosti žalobcu a u žalovaných 2/ a 3/ k
motivácii uzavretia zmlúv o sprostredkovaní tak, ako to tvrdili žalovaní.

Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami
tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov
občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných
zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 850 Občianskeho zákonníka, verejným prísľubom sa zaväzuje ten, kto verejne vyhlási, že zaplatí
odmenu alebo poskytne iné plnenie jednému alebo niekoľkým z bližšie neobmedzeného počtu osôb,
ktoré splnia podmienky určené vo verejnom prísľube.

Podľa § 62 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, obchodná spoločnosť vzniká dňom, ku ktorému
bola zapísaná do obchodného registra.

Podľa § 64 ods. 3 Obchodného zákonníka, osoby, ktoré konali v mene spoločnosti pred jej vznikom,
sú povinné vyhotoviť zoznam právnych úkonov, ktoré má spoločnosť schváliť tak, aby boli schválené
v lehote podľa odseku 1. Ak spôsobili porušením tejto povinnosti škodu, zodpovedajú za ňu veriteľom
spoločne a nerozdielne.

Podľa ods. 4 cit. ust. Obchodného zákonníka, štatutárny orgán alebo jeho členovia sú povinní bez
zbytočného odkladu oznámiť účastníkom záväzkových vzťahov schválenie právnych úkonov, ktoré boli
vykonané pred vznikom spoločnosti.

Podľa § 265 Obchodného zákonníka, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku, nepožíva právnu ochranu.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.



Podľa ods. 2 cit. ust. je bezdôvodným obohatením majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým zaviazal
žalovaného 1/ k zaplateniu sumy 1.913,84 Eur s prísl., žalovaného 2/ k zaplateniu sumy 13.540,43 Eur
s prísl. a žalovanú 3/ k zaplateniu sumy 20.846,25 Eur s prísl. titulom bezdôvodného obohatenia.

Odvolací súd sa plne stotožňuje s výrokom rozhodnutia okresného súdu, ktorým priznal žalobcovi právo
na vrátenie ním uplatnených súm v plnej výške a ktorý je vecne správny, pretože odvolací súd dospel
k rovnakým skutkovým zisteniam a skutkovým záverom, ako súd prvého stupňa. Okresný súd správne
priznal žalobcovi aj právo na úrok z omeškania, avšak vo vyššej výške než mu podľa zákonnej úpravy
patril, preto odvolací súd rozhodnutie o príslušenstve zmenil tak, že žalobcovi priznal právo na úrok len
v zákonnej výške a v rozdiely medzi 9,75 % a 18% žalobu zamietol.

Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že o rovnakom nároku uplatnenom žalobcom voči iným
sprostredkovateľom poistenia v identických sporoch, základom ktorých bol ten istý skutkový stav ako v
prejednávanej veci už rozhodoval, preto pri preskúmaní rozhodnutia v tejto veci vychádzal z rovnakých
úvah, akými sa riadil pri posudzovaní dôsledkov konania žalobcu a žalovaných v predchádzajúcich
konaniach.

Na doplnenie dôvodov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací súd, a to s
najmä s prihliadnutím na dôvody žalovaných uvedené v odvolaní uvádza, že základným znakom
verejného prísľubu je záväzok vyhlasovateľa, že zaplatí odmenu, alebo poskytne plnenie tomu, kto
splní ním vyhlásené podmienky. Ide o jednostranný právny úkon - sľub, pričom odmenou môže byť
akékoľvek peňažné plnenie, prípadne aj hmotná odmena. Je treba zdôrazniť, že za verejný prísľub
je možné považovať konanie, keď sľubujúci adresuje sľub, že bude plniť, že poskytne plnenie alebo
odmenu určitému bližšie konkretizovanému subjektu. Ak by tomu tak bolo, v prípade, že tento splní
podmienky prísľubu, mohlo by sa jednať o nepomenovaný záväzok podľa § 51 Obč. zák. a na základe
analogickej aplikácie zákona podľa § 853 Obč. zák. by mohlo dôjsť k aplikácii § 851 a 852 Obč.
zák. na nepomenované vzťahy obsahom a účelom najbližšie pomenovanému záväzku uvedenému
v Občianskom zákonníku, ak prísľub nestanovuje inak. Dôležité je, že žiaden z adresátov verejného
prísľubu nie je povinný plniť  v  ňom stanovené podmienky.

Rozlišujúcim znakom verejných prísľubov je stanovenie podmienok, požadovanie  výsledku, a to či už
určitej činnosti alebo nejaký výkon a prísľub odmeny. Nevyhnutnou náležitosťou a spoločným znakom
všeobecných verejných prísľubov je spravidla požiadavka oznámenia splnenia podmienok tomu, kto
verejný prísľub dal. Z povahy verejného prísľubu tak vyplýva, že záväzkový vzťah medzi sľubujúcim a
adresátom prísľubu nevzniká v okamihu jeho vyhlásenia - uverejnenia, pretože v tomto okamihu je to
len návrh na vznik nepriameho záväzku, ale až vtedy, keď sľubujúci takýto záväzok splní, aby mu mohol
ten, kto verejný prísľub dal, vyplatiť odmenu.

Faktom je, že poskytnutiu zálohy na provízie žalovaným dňa 06.07.2007 predchádzalo stretnutie v
Banskej Bystrici dňa 20.06.2007, na ktorom J.K. C.  prítomných poradcov informoval o založení novej
spoločnosti a o možnosti za určitých finančných podmienok pre ňu pracovať. Z tohto jeho ústneho
prejavu nie je však možné ustáliť, že by v prehlásení J.K. C. na stretnutí v Banskej Bystrici dňa
20.06.2007 bol daný verejný prísľub o nenávratnosti záloh na provízie, ktoré mali byť sprostredkovateľom
vyplatené tak, ako to žalovaní tvrdia. Aj keď v tom čase už bola spoločnosť žalobcu Spoločenskou
zmluvou založená, nebola ešte zapísaná do obchodného registra, preto ústne vyhlásenie akéhokoľvek



prísľubu osobou A. E. C. z toho dôvodu nemohlo žalobcu zaväzovať a nešlo ani o konanie v mene
obchodnej spoločnosti žalobcu, keďže táto vznikla zápisom do obchodného registra až dňa 22. júna
2007.  Prejav J.K.C., ktorý, aj keď by bol býval oprávnený za obchodnú spoločnosť žalobcu konať pred
jej vznikom, spoločnosť žiadnym relevantným spôsobom nekonvalidovala (v lehote 3 mesiacov od jej
zápisu), preto nie je možné jeho prejav považovať za záväzný verejný prísľub podľa § 850 OZ, keďže
nespĺňa základné zákonom stanovené podmienky. Na stretnutí v Banskej Bystrici nešlo o neobmedzený
okruh osôb, ale o stretnutie konkrétnych osôb ako budúcich sprostredkovateľov poistenia pre žalobcu.

Nie je preto možné súhlasiť ani s ďalším ich tvrdením, že verejným prehlásením C. E. C. o tom, že ak
prítomné osoby prejdú do novozaloženej spoločnosti, tak im bude vyplatená konkrétna peňažná čiastka
vo výške, ktorej výpočet bol presne určený a ktorá sa mala skladať z dvoch súm, jednej návratnej a
jednej nenávratnej, došlo medzi žalobcom a žalovanými k právnemu vzťahu založeného práve verejným
prísľubom, a to aj z toho dôvodu, že fyzická osoba, ktorá mala stanoviť podmienky pre žalovaných vo
forme verejného prísľubu nebol žalobca, ale pán  A. E. C., ktorý sľuboval poskytnúť nie odmenu, ale
finančnú výpomoc, a nie za konkrétny úkon alebo činnosť, ale na preklenutie prípadného nepriaznivého
finančného stavu odporcu, pričom adresátom prísľubu nestanovoval žiadne podmienky, ktoré by boli
povinní splniť. Bolo na ich slobodnej vôli rozhodnúť sa, či so žalobcom uzavrú Zmluvu o sprostredkovaní
alebo nie.

Odvolací súd sa stotožnil s právnym posúdením veci súdom prvého stupňa v tom, že jediná zmluva,
ktorá bola medzi žalobcom a žalovanými 1/, 2/ a 3/ uzatvorená je Zmluva o sprostredkovaní zo dňa
03.07.2007. Z tejto zmluvy nevyplýva pre žalobcu povinnosť poskytnúť žalovaným 1/, 2/ a 3/ zálohu na
províziu a ani právo žalovaných 1/, 2/ a 3/  takúto zálohu na províziu od žalobcu požadovať. Zmluva v
článku IV. Provízie obsahuje podmienky pre priznanie provízií za dojednané a obchodným partnerom
- žalobcom prijaté návrhy zmlúv podľa nej s tým, že podmienky pre ich vyplatenie, ako aj ich výška
je stanovená vo VZP. V tomto článku je dohodnuté aj to, že pohľadávky žalobcu, ktoré môžu vzniknúť
na základe predčasného ukončenia poistných zmlúv je žalobca oprávnený riešiť formou započítania
pohľadávok a ich vyrovnaním z nárokovateľných provízií poradcu, a to bez predchádzajúceho súhlasu
poradcu rovnako, ako dotovanie storno rezervy.

Zo VZP pre poradcov, ktoré sú nedeliteľnou súčasťou Zmlúv o sprostredkovaní písmeno B bod 1
vyplýva, že mesačné vyúčtovanie mal vykonávať žalobca v 1. pracovný deň po 15. dni druhého
mesiaca nasledujúcom po produkčnom mesiaci, pričom v tento deň mala byť z účtu žalobcu poukázaná
žalovaným provízia. Poskytnutím zálohy žalovaným, žalobca chcel dočasne preklenúť možné finančné
problémy, ktoré mohli pre žalovaných 1/, 2/ a 3/ nastať tým, že za prvé 2 mesiace, a to práve s
prihliadnutím na vyššie uvedené dojednanie v zmluve sa nepredpokladal od žalobcu žiaden príjem.
Žalobca od začiatku tvrdil, že predmetné sumy poskytol žalovaným 1/, 2/ a 3/ dočasne, pričom žalobca
svoje tvrdenie, že podľa vyhlásenia J.K. U. bola suma poskytnutá ako nenávratná, žiadnym relevantným
dôkazom nepreukázal. Časť z tejto sumy si žalobca pri konečnom zúčtovaní voči žalovaným 1/ a 2/
jednostranne započítal, čo žalovaní ani nenamietali. Pritom tak mohli urobiť podľa bodu B 1 do 2 týždňov
od  doručenia vyúčtovania písomne. Podľa bodu VI. písmena B zánikom zmluvného vzťahu žalovaných
1/, 2/ a 3/ so žalobcom zanikol aj ich nárok na akúkoľvek províziu okrem tej, na výplatu ktorej im
vznikol nárok v dobe platnosti zmluvy o sprostredkovaní. V bode III. VZP, ktorý upravoval výkonnostno-
postupový systém sú pod bodom III., V. a VII. upravené rôzne druhy provízií naviazané na činnosť
žalovaného ako poradcu, ako aj jeho tímu, a teda provízia za vlastnú produkciu, za tímovú produkciu,
ako aj provízia vyplývajúca z bodu VII. písm. B/ VZP. Rovnako mal odporca nárok aj na províziu podľa
článku IV. VZP za vlastnú starostlivosť a za starostlivosť tímu, pričom žiadna z provízií obsiahnutých
vo VZP nie je charakterom a ani obsahom totožná so zálohou na províziu, ktorú navrhovateľ poskytol
odporcovi 3 dni po uzavretí Zmluvy o sprostredkovaní. Sám odporca ani nenamietal, že by bola bývala
záloha na provízie svojim obsahom podriadená niektorej z provízií uvedených vo VZP.

Tvrdenie žalovaných 1/, 2/ a 3/, že poskytnutím zálohy na provízie žalobcom dňa 06.07.2007 došlo
k vzniku nepomenovanej ústnej zmluvy a toto plnenie neboli povinní žalobcovi vrátiť sa žalovaným
relevantným dôkazom nepodarilo v konaní preukázať, a to ani svedeckými výpoveďami osôb, ktoré
navyše boli v rovnakom postavení k žalobcovi ako žalovaní. Odvolací súd je toho právneho názoru, že



svedecké výpovede osôb vypočutých okresným súdom v tomto konaní, výsluch ktorých navrhli najmä
žalovaní, nie je možné považovať za nestranné a objektívne. Z ich obsahu ani nevyplýva, že by žalobcom
poskytnutá suma nemohla byť  požadovaná na vrátenie kedykoľvek v budúcnosti, keď by už nebol dôvod
na jej zadržiavanie žalovanými, a to najmä preto, že po pravidelnom získavaní provízii podľa zmluvy
by odpadol dôvod, pre ktorý im bola suma navrhovateľom poskytnutá. Pri hodnotení dôkazov jednotlivo
ako aj v ich vzájomnej súvislosti je nutné prihliadnuť aj k tomu, aký bol a aj je pomer svedkov k obom
účastníkom konania, ktorých poznali, čo má nesporne vplyv na oslabenie dôveryhodnosti ich výpovedí.

Odvolací súd je rovnako ako aj súd prvého stupňa toho právneho názoru, že J.K. C. na stretnutí
v Banskej Bystrici nemohol v mene žalobcu robiť žiadne platné právne úkony, iba ak by ich bol
žalobca po svojom vzniku s poukazom na § 64 ods. 4 Obchodného zákonníka schválil, prípadne,
keby bol takýto návrh, alebo prísľub uviedol do Zmluvy o sprostredkovaní, ktorú spoločnosť žalobcu
po svojom vzniku so žalovanými 1/, 2/ a 3/ uzavrela. Nič nebránilo žalovaným, aby do Zmluvy o
sprostredkovaní žiadali doplniť aj dohodu o tom, že žalobcom poskytnutá časť provízie, o ktorej žalovaní
1/, 2/ a 3/ tvrdia, že bola nevratná, nebude žalobcovi vôbec vrátená. Takáto dohoda však zo žiadnej
písomnej, a ani ústne uzavretej zmluvy z dokazovania nevyplynula, preto nie je dôvod, aby na obsah
právneho úkonu, ktorý nevznikol, bolo potrebné aplikovať ust. § 51 OZ, ako aj ust. § 265 Obchodného
zákonníka a výkladové pravidlá podľa § 266 Obchodného zákonníka, ktorý je možné aplikovať len na
obchodnoprávne záväzkové vzťahy.

V konaní žalobca preukázal, že žalovaným 1/, 2/ a 3/ poskytol finančné prostriedky, ktoré nemali
charakter provízie dohodnutej v Zmluve o sprostredkovaní, preto ich vrátenie nie je možné podriadiť
písomne uzavretej Zmluve o sprostredkovaní a vznik inej zmluvy v konaní medzi nimi preukázaný nebol.

Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaných v odvolaní o tom, že by bolo rozhodnutie okresného
súdu nezákonné a vydané bez logických súvislostí a ani s tým, že by bolo založené na absencii
aplikácie zákonných ustanovení a na následne absentujúcom právnom posúdení prejednávanej veci
a že takýto postup okresného súdu je porušením práva žalovaných na spravodlivé súdne konanie. Z
odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že na tvrdenie žalobcu a žalovaných vykonal súd
rozsiahle dokazovanie, a to okrem listinných dôkazov najmä výpoveďami svedkov, ktorí sa z dôvodu, že
vykonávali pre žalobcu rovnaký predmet činnosti ako žalovaný 1/, 2/ a 3/ dostali do rovnakej situácie ako
žalovaní, v ktorej žalobca od nich, pokiaľ mu nevrátili ním nárokované zálohy na provízie dobrovoľne,
si voči nim uplatnil právo na súde. Faktom je, že okresný súd sa dostatočne kvalifikovaným spôsobom
vysporiadal s tvrdeniami žalobcu a žalovaných, pričom postupoval v súlade s § 132 O.s.p., keď dôkazy v
konaní vyhodnotil jednotlivo a aj v ich vzájomných súvislostiach. Okresný súd sa dostatočne vysporiadal
aj s argumentáciou žalovaných 1/, 2/ a 3/ týkajúcou sa ich tvrdenia o verejnom prísľube C.C. C. na
stretnutí v Banskej Bystrici, ako aj o vzniku inominátnej zmluvy, ktorá mala práve na základe verejného
prísľubu  medzi Jiřím Karlom Brejchom a žalovaným 1/, 2/ a 3/ vzniknúť, ako aj ich tvrdením, že obe
žalobcom vyplatené sumy ako zálohy na provízie neboli povinní vrátiť, iba ak by časť, o ktorej mali
vedomosť, že je vratná, naviazaná na poskytnutie provízií od spoločnosti CAPITOL a.s. nebola bývala
žalovaným 1/, 2/ a 3/ vyplatená, potom by ju neboli museli vracať.

Rozhodnutie okresného súdu vychádza aj zo správneho právneho posúdenia veci okresným súdom,
keď nárok navrhovateľa posúdil podľa § 451 a nasl. OZ, keďže na poskytnutie finančných čiastok zo
strany žalobcu žalovaným 1/, 2/ a 3/ nebola preukázateľne uzavretá žiadna zmluva.

Ust. § 157 O.s.p. určuje obsahové náležitosti rozsudku.  Ich správnosť a úplnosť je predpokladom
vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti
so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, preto súd musí pri odôvodňovaní
rozsudku postupovať spôsobom záväzne určeným v § 157 ods. 2 O.s.p.. Odvolací súd je toho právneho
názoru, že z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu je dostatočne zrejmé, ktoré skutočnosti mal
za preukázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a ktorými úvahami sa súd pri hodnotení
dôkazov riadil.



Krajský súd súhlasí s tvrdením žalovaných 1/, 2/ a 3/, že právo sťažovateľov na spravodlivý proces
zahŕňa aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, avšak je nutné uviesť, že toto právo
neznamená, že na každý argument žalovaných 1/, 2/ a 3/ je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Okresný
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia
okresného súdu, ktoré stručne a jasne objasnilo skutkový a právny základ rozhodnutia stačí na záver o
tom, že právo účastníka na spravodlivý proces bolo plne realizované (napr. IV ÚS 115/03, II ÚS 44/03,
III ÚS 209/04, II ÚS 432/08).

Keďže žalobca preukázal vyplatenie ním uplatnených súm žalovaným, pričom   sumu 1.913,84 Eur
žalovaný 1/, sumu 13.540,43 Eur žalovaný 2/ a sumu 20.846,25 Eur žalovaná 3/ ani na výzvu žalobcu
a nepreukázali ani dôvod, pre ktorý by si mali tieto čiastky zálohy poskytnutej im žalobcom ponechať, je
posúdenie nároku uplatneného podľa § 451 a nasl. Obč. zák. titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré
žalovaným 1/, 2/ a 3/ vzniklo nevrátením  preddavku (zálohy) súdom prvého stupňa vecne správne.
Povinnosť na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je viazaná na splnenie akýchkoľvek subjektívnych
predpokladov a má ju každý, kto sa na úkor iného obohatil, a to či už úmyselne, alebo z nedbanlivosti.
Plnenie bez právneho dôvodu znamená poskytnutie určitej majetkovej výhody, bez toho, aby bol od
začiatku k takémuto konaniu daný nejaký právny dôvod, tak ako to bolo v danej veci. Nárok žalobcu
uplatnený v žalobe je preto čo do základu aj výšky oprávnený a žalovaní 1/, 2/ a 3/  musia sumu, ktorú
zadržujú bez právneho dôvodu žalobcovi vrátiť. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru,
že súd prvého stupňa správne  zistil skutkový stav veci, vec správne právne posúdil, a preto odvolací
napadnuté rozhodnutie v časti uplatnených istín ako vecne správne podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd sa nestotožnil s právnym posúdením nároku žalobcu, ktorý sa týka výšky úroku z
omeškania okresným súdom, keď žalobcovi priznal úrok až vo výške 18% s odkazom na dohodu
zmluvných strán obsiahnutú vo VZP bod B1 o platení úroku z omeškania vo výške 18% z dlžnej čiastky
ročne, pretože táto dohoda o úrokoch sa týka omeškania s úhradou len tých súm, ktoré poskytol žalobca
žalovaným 1/, 2/ a 3/ na základe Zmluvy o sprostredkovaní uzavretej medzi účastníkmi sporu dňa
03.07.2007. Záloha na provízia do predmetu týchto zmlúv zahrnutá nebola, preto sa na ňu nemôže
aplikovať ani dohoda strán o úrokoch. Z uvedeného dôvodu rozhodnutie napadnuté v časti týkajúcej sa
úroku z omeškania vo výške 18 % ročne zmenil odvolací súd tak, že žalobcovi priznal voči žalovaným
1/ a 2/ úroky z omeškania podľa ust. § 396 ods. 1 Obč. zák. v súlade s § 517 ods. 2 OZ, ako aj § 3
Nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. vo výške 9,75% ročne z dlžných súm od 29.06.2009 do zaplatenia a voči
žalovanej 3/ z dlžnej sumy od 25.09.2009 do zaplatenia. V časti rozdielu medzi 9,75 % a 18% výšky
úroku z omeškania z dlžných súm žalobu voči všetkým trom žalovaným zamietol.

O trovách odvolacieho konania v zmysle ust. § 224 ods. 4 O.s.p. rozhodne súd prvého stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16Cb/87/2009", "guid": "669b52d4-d55c-49ad-a7f4-3eedfd99402c:c3e7f0e7-9f5e-4914-b428-f94414ddf5cb", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6c8ef247-eecf-4297-b98e-9bc25a9e8b35", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 432/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 432/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6c8ef247-eecf-4297-b98e-9bc25a9e8b35"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 44/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 44/03 z 5. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-05", "citacie_n": 1384, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15"}], "citovane_v": []}