Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/277/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6709205423 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6709205423.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., E. č.XXX/XX, 2/ I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., E. č.XXX/XX, obaja zastúpení Miroslavom Červenkom, advokátom, KOMERCIA - Združenie advokátov, so sídlom J. G. Tajovského č.10, Detva, proti odporcovi MOS, s.r.o., so sídlom Jesenského č.15, Zvolen, IČO: 36 053 856, zastúpeného Advokátska kancelária Kašuba, spol. s r.o., so sídlom Horná č.41, P. O. BOX č.60, Banská Bystrica, IČO: 36 856 095, o zaplatenie 3.436,20 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen zo dňa 26.10.2010, č.k. 14C/32/2010-91, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd odporcovi oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovatelia sa návrhom na začatie konania domáhajú voči odporcovi zaplatenia sumy 3.436,20 eur titulom zmluvnej pokuty. Súd vo veci vydal platobný rozkaz, voči ktorému odporca podal odpor a zároveň podal návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov. Tvrdil, že jeho majetková a finančná situácia mu neumožňuje súdny poplatok zaplatiť. Súd šetrením zistil, že odporca je obchodná spoločnosť, je vlastníkom nehnuteľností v kat. úz. W., zapísanej na LV č. XXXX, na parc. č. 4327/1 rozostavaná budova - trafostanica. Podľa daňového priznania za rok 2009 vykazuje odporca daňovú stratu vo výške -2.373,11 eur. Podľa vyjadrenia odporcu nevlastní žiadne nehnuteľnosti, zostatok na bankovom účte v Z. T. J., a.s. a M., a.s., ku dňu 31.07.2010 je -37,71 eur. Súd poukázal na podmienky upravené v § 138 O.s.p., ktoré musia byť splnené preto, aby súd mohol účastníkovi priznať oslobodenie od súdnych poplatkov. Okrem iného uviedol, že podmienkou pre priznanie sú také pomery účastníka, ktoré majú základ v okolnostiach, ktoré nie sú len dočasnej, či prechodnej povahy, ale majú trvalý charakter, pričom ak majetkové pomery, na základe ktorých účastník konania navrhol oslobodenie od súdnych poplatkov, vyplývajú len z podnikateľskej činnosti, teda zo sústavnej činnosti vykonávanej samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku, priznaním oslobodenia od súdnych poplatkov takémuto účastníkovi by došlo k neprípustnému prenosu podnikateľského rizika na štát. Z týchto dôvodov mu oslobodenie od platenia súdnych poplatkov nepriznal. Proti uzneseniu sa odvolal odporca. Namietal, že rozhodnutie okresného súdu nie je správne z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, predbežným opatrením okresného súdu bolo zakázané nakladanie s touto nehnuteľnosťou, pretože jednak je predmetom daňovej exekúcie a tiež exekučného konania za exekučného záložného práva. Poukázal na daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2007, podľa ktorého v tomto roku mal stratu vo výške niekoľko miliónov Sk a za rok 2008 zisk len 36.763,-- Sk. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ustanovením § 212 ods.l, 2 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.l, 2 O.s.p. uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je správne. Odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje, preto poukazuje na ustanovenie § 219 ods.2 O.s.p., podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí zdôvodnil, prečo odporcovi nepriznal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Podstatou tohto rozhodnutia nie je nesprávne skutkové zistenie a ani nesprávne právne posúdenie veci. Súd pri rozhodovaní nevychádzal len zo skutočností, že odporca je vlastníkom nehnuteľností, prípadne aké sú jeho hospodárske výsledky, ale z rozhodnutia vyplýva aj skutočnosť, že odporca je podnikateľom a nemožno podnikateľské riziko prenášať na štát. Odvolací súd dopĺňa, že podľa výpisu z obchodného registra okrem iného má odporca v predmete činnosti ekonomické poradenstvo, uskutočňovanie stavieb a ich zmien, uskutočňovanie jednoduchých stavieb, drobných stavieb a ich zmien, pomocné stavebné práce, zemné a výkopové práce, maliarske a natieračské práce, sklenárske práce, teda všetko činnosti, ktorých na trhu nie je dostatok. Obrana odporcu s poukazom na to, že jediná nehnuteľnosť je predmetom exekúcie, resp. je zastavená, nie je rozhodujúcou skutočnosťou, pretože aj vzhľadom na predmet podnikania sa pri hodnotení celkovej finančnej a hospodárskej situácie odporcu nevychádza len z tohto údaju. Dokonca ani prezentované daňové priznania sú nič nehovoriacimi faktami bez toho, aby prípadne súd nenariadil audit takejto spoločnosti, ktorá by však finančne mnohonásobne zvýšila náklady konania, čo nie je účelom. Preto záver prvostupňového súdu ohľadom prenosu podnikateľského rizika je správny, pretože iným spôsobom sa zisťujú majetkové a sociálne pomery o fyzickej osobe, ktoré sú zväčša transparentné, zistiteľné a preskúmateľné. Pri podnikateľských subjektoch, zvlášť obchodných spoločnostiach, súd nemá dostatočné nástroje, aby mohol jednoznačne a objektívne posúdiť skutočnú hospodársku situácia a skutočné príjmy takéhoto subjektu, pretože nemá preto dostatok podkladov a tieto odporca ani v konaní nepredložil. Výsledok hospodárenia za určité daňové obdobie a odkaz na to, či je v strate alebo nie je v strate, nie je smerodajným ukazovateľom, pretože tento výsledok v mnohom záleží od spôsobu vedenia účtovníctva a od toho, ako náklady započítava, ako ich vedie v účtovníctve. Z výpisu z obchodného registra však vyplýva aj skutočnosť, že základná imanie spoločnosti je 6.639 eur, čo tiež predstavuje určitú hodnotu, z ktorej možno pri posudzovaní veci vychádzať. Odvolací súd zároveň poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 176/03, podľa ktorého konštatoval, že Európsky súd pre ľudské práva opakovane zdôraznil, že povinnosť zaplatiť súdny poplatok nemôže byť považovaná za také obmedzenie práva na prístup k súdu, ktoré by samé osebe bolo v nesúlade s článkom 6 ods.1 Dohovoru. Z článku 6 ods.1 Dohovoru nevyplýva právo na bezplatné súdne konanie. V každom prípade treba zvoliť subjektívny prístup vo vzťahu ku konkrétnej veci a ku konkrétnemu účastníkovi konania. Nepochybne odporca je podnikateľ s rozsiahlym predmetom činnosti, aj v danom prípade spor v konaní vyplynul z rozsiahlej investičnej činnosti. Odvolací súd v zhodne s prvostupňovým súdom konštatuje, že u odporcu nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdneho poplatku. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu X:X. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.