Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14CoPr/4/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111219758 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6111219758.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu Mgr. Emy Novodomcovej a JUDr. Márie Trubanovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa C.. L. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. V., P. P. N. XXXX/XX, občana SR zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Švarcom, Advokátska kancelária Horná 41, Banská Bystrica, proti odporcovi Obvodnému úradu Banská Bystrica, so sídlom Námestie Ľudovíta Štúra 1 Banská Bystrica, o návrhu na určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 14Cpr/1/2011-101, zo dňa 12.01.2012, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa domáhajúceho sa určenia neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou doručenou mu 06.06.2011 zamietol. Rozhodnutie zdôvodnil existenciou výpovedného dôvodu, lebo v dôsledku organizačnej zmeny a zníženia stavu zamestnancov v štátnej službe došlo k zrušeniu štátno-zamestnaneckého miesta, ktoré navrhovateľ zastával, pričom odporca ako jeho služobný úrad nemal pre neho iné štátno-zamestnanecké miesto, ktoré by mu mohol ponúknuť a ani s ním sa inak nedohodol. Odporca nepožadoval náhradu trov konania, a pretože navrhovateľ nebol úspešný, súd mu náhradu trov nepriznal.
Rozsudok okresného súdu odvolaním napadol navrhovateľ, lebo s produkovanými skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu sa nestotožňuje, má za to, že I. stupňový súd sa úplne nevysporiadal so všetkými tvrdenými skutkovými okolnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci. Na základe personálneho rozkazu Ministerstva vnútra dňa 28.10.2010 odporca síce prijal rozhodnutie o znížení stavu zamestnancov v štátnej službe ale konkrétne štátno-zamestnanecké miesto navrhovateľa nebolo zrušené, lebo boli zrušené štátno-zamestnanecké miesta s menným zoznamom navrhnutých zamestnancov na prepustenie, medzi ktorými bol aj navrhovateľ. Táto okolnosť je pre posúdenie predmetu žaloby veľmi podstatná ak nie rozhodujúca, pretože podľa navrhovateľa nie je tu preukázaný stav zrušenia konkrétneho štátno-zamestnaneckého miesta zastávaného a vykonávaného práve navrhovateľom. Okrem preukázania, že odporca pre navrhovateľa nemal iné štátno-zamestnanecké miesto a ani sa s ním inak nedohodol, bolo potrebné preukázať aj splnenie ďalšej zákonnej podmienky a to, že štátny zamestnanec súhlasí s trvalým preložením v služobnom úrade. Navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že po doručení I.st. rozsudku t.j. po 30.01.2012 zistil, že odporca ponúka voľné pracovné miesto, referenta č V 1/2012, teda je tu stav, že odporca má vytvorené štátno-zamestnanecké miesto a nie je spravodlivé, že v roku 2011 s ním skončil štátno-zamestnanecký pomer pre zrušenie miesta. Navrhovateľ namietal, že pri oboznamovaní o zrušení funkcie odborný radca platová trieda VII, ktorú navrhovateľ zastával C.. F., ale jeho konkrétne nemenoval a ani mu neponúkal nejakú inú prácu. Za rozporné so zákonom a spochybnenie svojej nadbytočnosti vyvodzoval navrhovateľ zo skutočnosti, že
jeho funkcia a pracovná náplň zostala ďalej, len bola rozdelená medzi ďalších dvoch zamestnancov. Odporca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie a úplnú verifikáciu akým konkrétnym spôsobom a kým boli preskúmavané a vyhodnotené kritéria u jednotlivých štátnych zamestnancov na zánik ich štátnozamestnaneckých miest. Kľúčovou otázkou zostáva skúmanie a vyhodnotenie subjektívneho postupu pri stanoveniach a vyhodnotení kritérií v súvislosti so skončením štátno-zamestnaneckých miest všeobecne a aj konkrétne, pretože podľa navrhovateľa v jeho prípade išlo o postup, ktorý bol voči nemu nesprávny a nespravodlivý, čo vyplynulo aj z výpovede C.. F.. Na základe odvolacích námietok navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zmenil a návrhu vyhovel s povinnosťou odporcu nahradiť trovy konania, resp. alternatívne napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. Pre prípad úspechu v konaní navrhovateľ požadoval náhradu trov konania v celkovej sume 390,28 Eur.
Odporca stotožňujúc sa s rozsudkom okresného súdu žiadal ho potvrdiť. Tvrdenie navrhovateľa, že zrušenie konkrétneho štátno-zamestnaneckého miesta nebolo preukázané, nie je pravdivé, lebo v rozhodnutí odporcu o znížení stavu zamestnancov z 28.10.2010 sú uvedené konkrétne, ktoré štátno- zamestnanecké miesta sa rušia s uvedením čísla, funkcie, platovej triedy, odboru a oddelenia. Pod poradovým číslom 13.ID 28838 odborný radca PT-7, odbor civilnej ochrany a krízového riadenia, oddelenie civilnej ochrany je uvedené práve štátno-zamestnanecké miesto navrhovateľa, čo je možné zistiť i z plánu obsadenia. Odporca pri osobnom pohovore navrhovateľa prostredníctvom zástupcu osobného úradu ho informoval, že nemá pre neho iné vhodné štátno-zamestnanecké miesto a navrhovateľ túto skutočnosť bez námietok zobral na vedomie a potvrdil to svojim podpisom na zázname z osobného pohovoru, zo dňa 06.06.2011. Štátno-zamestnanecké miesta, ktoré zostali po znížení počtu zamestnancov boli obsadené, t.j. odporca nemal v čase dania výpovede navrhovateľovi žiadne voľné štátno-zamestnanecké miesto, ktoré by mohol mu ponúknuť, resp. na ktoré by ho mohol trvale preložiť, a preto nebolo nutné preukazovať namietanú skutočnosť, že odporca nepreukázal, že navrhovateľ nesúhlasil s trvalým preložením v služobnom úrade. Navrhovateľ s odporcom sa nedohodol, a podľa svojho vyjadrenia v zázname z pohovoru štátno-zamestnanecký pomer požadoval skončiť výpoveďou. Navrhovateľom spomínané výberové konanie sa týka nových štátno-zamestnaneckých miest, vytvorených od 01.02.2012, personálnym rozkazom Ministerstva vnútra SR č. 25/2012 súvisiace so zámermi vlády SR, pri plnení povinností vyplývajúcich pre členské štáty Európskej únie - Smernice č. 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu a to konkrétne so skvalitnením činnosti odboru živnostenského podnikania a už vytvoreného jednotného kontaktného miesta pre podnikateľské subjekty. Námietku, že C.. F. na porade zamestnancov odboru neponúkol navrhovateľovi inú prácu, treba považovať za neopodstatnenú, lebo jedine osobný úrad bol oprávnený riešiť štátno-zamestnanecké vzťahy a veci z toho vyplývajúce. C.. F. nemal povinnosť navrhovateľovi iné vhodné miesto ponúkať a ani takýmito informáciami nedisponoval. Pretože výber zamestnanca, s ktorým skončí štátno- zamestnanecký pomer je vecou zamestnávateľa, ani súd preto nemá právomoc zasahovať do tohto výberu. Žiadny zákon neustanovuje povinnosť zamestnávateľa stanoviť kritéria určenia zamestnanca, s ktorým má byť štátno-zamestnanecký pomer skončený. Preto nebolo potrebné ani preukazovať verifikáciu kritérií.
Krajský súd, ako súd odvolací vec prejednal v medziach daných ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1/, 2/ O.s.p. potvrdil.
Podmienkou použitia výpovedného dôvodu podľa § 47 písm. b/ Zák. č. 4010/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného v čase dania výpovede navrhovateľovi, ako aj v súčasnosti, je organizačná zmena u zamestnávateľa, nadbytočnosť zamestnanca a príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca. O nadbytočného zamestnanca ide vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve, teda nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom a to buď vôbec, alebo v pôvodnom rozsahu. Takýto stav môže nastať napr. v dôsledku vnútorných organizačných zmien, ale aj znížením celkového počtu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce. Pre zamestnávateľa nie je dôležitý len počet zamestnancov, ale aj ich celková skladba z hľadiska profesií a kvalifikácie.
Z obsahu spisu okresného súdu a z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že v zmysle oznámenia záväzných limitov MF SR e.kat. 610 - mzdy, č.p.MF/020985/2010 MV SR bolo povinné vykázať v roku 2011 úsporu 10 % finančných prostriedkov kapitol štátneho rozpočtu a zabezpečiť zefektívnenie vynakladania verejných prostriedkov s prihliadnutím na individuálne potreby jednotlivých rozpočtových kapitol. Na základe uvedeného minister vnútra vydal Personálny rozkaz č. 460/2010 s účinnosťou od 01.01.2011 spolu s prílohou: Prehľad zmien Obvodného úradu Banská Bystrica, s Tabuľkou zloženia a počtu. Na základe uvedených právnych aktov, odporca dňa 28.10.2010 vydal pod č. Čp 1/2010/038417 Rozhodnutie o znížení stavu zamestnancov v štátnej službe, v dôsledku čoho došlo k zrušeniu štátno-zamestnaneckých miest aj na odbore civilnej ochrany a krízového riadenia s tým, že konkrétne na oddelení civilnej ochrany bolo zrušené miesto uvedené pod poradovým č. 13 s označením ID 28838 odborný radca PT - 7, odbor civilnej ochrany a civilného riadenia, oddelenie civilnej ochrany, s tým, že funkčná náplň bola prerozdelená medzi zostávajúce funkčné miesta. Ku dňu 01.01.2011 odporca zriadil novú organizačnú štruktúru, v dôsledku ktorej sa navrhovateľ stal nadbytočným, čím bola splnená aj podmienka príčinnej súvislosti medzi nadbytočnosťou navrhovateľa a organizačnou zmenou. U navrhovateľa došlo k nadbytočnosti preto, že došlo k zrušeniu konkrétneho funkčného miesta a to v dôsledku vnútorných organizačných opatrení. Pretože výber zamestnanca, ktorý v dôsledku uvedeného sa stáva nadbytočným, je výlučne v kompetencii zamestnávateľa, odvolacia námietka navrhovateľa v tomto smere bola právne bezvýznamná. Rovnako právne bezvýznamnou je aj námietka týkajúca sa nesúhlasu štátneho zamestnanca s trvalým preložením v služobnom úrade. Jednoznačne bolo preukázané, že odporca v čase dania výpovede nedisponoval žiadnym voľným štátno-zamestnaneckým miestom, ktoré by mohol navrhovateľovi ponúknuť, resp. na ktoré by ho mohol trvale preložiť. Organizačnými zmenami sa znižoval celkový počet zamestnancov, nielen na odbore civilnej ochrany a krízového riadenia, ale išlo o zníženie celkového počtu štátno-zamestnaneckých miest Obvodného úradu Banská Bystrica.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca potom dôvodne rozviazal s navrhovateľom pracovný pomer z uvedeného výpovedného dôvodu, pričom nemal ani možnosť navrhovateľa ďalej zamestnávať. Preto ak okresný súd pri skutkovom a právnom posúdení veci dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že sú splnené podmienky pre rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou, odvolací súd sa s týmto právnym záverom stotožnil, a preto napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania nebolo rozhodnuté, lebo navrhovateľovi nárok nevznikol, nakoľko v tomto konaní nebol úspešný a odporca postupom podľa § 151 ods. 1 O.s.p. nárok na náhradu trov konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.