Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/81/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111217943 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6111217943.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Márie Trubanovej, PhD. v právnej veci navrhovateľky N. K., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. X, G. G., právne zast. JUDr. Pavlom Kontrošom, advokátom, so sídlom N. XX, G. G., proti odporcovi K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. X, G. G., t.č. J., Y. N. XXX, S., právne zast. Advokátska kancelária Hrežďovič a Hrežďovičová so sídlom V. X, G. G., o určenie príspevku na výživu pre rozvedenú manželku, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 7C/157/2011-98 zo dňa 5.12.2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd návrh zamietol a zároveň rozhodol, že navrhovateľka je povinná uhradiť odporcovi trovy konania na účet JUDr. Ľubomíra Hrežďoviča, advokáta vo výške 86 €, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 14C/236/2010, ktorý nadobudol v časti rozvodu právoplatnosť dňa 7.6.2011. Predmetným rozhodnutím bola maloletá dcéra D. zverená do starostlivosti matky - navrhovateľky a odporca bol zaviazaný prispievať na jej výživu mesačne sumou 200 €. Navrhovateľka je evidovaná na ÚPSVaR ako uchádzačka o zamestnanie od 9.8.2010. V roku 2010 bola zamestnaná na základe dohody o vykonaní práce, ktorú činnosť však 28.2.2011 ukončila. Nepreukázala, že nie je schopná sama sa živiť, čo je predpokladom vzniku povinnosti bývalého manžela prispievať na primeranú výživu rozvedenej manželke; nie je vo veku, kedy by vzhľadom na jej vek bolo obmedzené uplatniť sa v pracovnom procese a iné objektívne skutočnosti, pre ktoré by sa nemohla zamestnať, nepreukázala. Na základe uvedeného okresný súd návrh navrhovateľky zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 O.s.p. v spojení s § 150 O.s.p.. Súd priznal odporcovi náhradu trov konania vzhľadom na predmet sporu a pomery navrhovateľky len vo výške 86 € za cestovné na pojednávanie dňa 9.11.2011, namiesto ním uplatnenej výšky 1.346,56 € a cestovného 2 x 86 €. Proti predmetnému rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka vo veci samej a odporca v časti výroku, ktorým súd rozhodol o výške trov konania. Odporca nesúhlasil s výškou priznaných trov konania a uviedol, že rozhodnutie nie je správne. Odporca pri určení výšky trov vychádzal z toho, že navrhovateľka sa návrhom domáhala určenia príspevku na rozvedenú manželku vo výške 200 € mesačne od 10.8.2011 do doby, kým sa nezamestná, alebo nezíska iný spôsob príjmu na zabezpečenie svojich základných životných podmienok, najdlhšie do 10.8.2016. Na základe vyčíslenej sumy požadovaného výživného si odporca uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia a to vo výške 1.346,56 € a zároveň si odporca uplatnil náhradu hotových výdavkov a to cestovné vo výške 172 € (2x86). Namietal, že súd neuvádza okolnosti hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nepriznal plne uplatnenú náhradu trov konania. Odvolateľ je toho názoru, že majetkové, zárobkové a sociálne pomery navrhovateľky nie sú natoľko komplikované, aby napĺňali ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p., teda, že ide o dôvod hodný osobitného zreteľa. Zároveň poukázal na to, že navrhovateľka je v konaní zastúpená právnym zástupcom - advokátom. Poukázal na to, že odvolateľ má nemalé životné náklady a súčasťou je aj pravidelné platenie výživného na maloletú dcéru, ktorej matkou je navrhovateľka. Je toho názoru, že odporcovi nakoľko mal plný úspech vo veci, prináleží plná náhrada trov konania. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v časti týkajúcej sa náhrady trov konania zmenil a odporcovi priznal právo na náhradu trov konania vo výške 1.518,56 €. Navrhovateľka v odvolaní uviedla, že nesúhlasí so záverom súdu v časti, že nepreukázala, že nie je schopná sama sa živiť a nepredložila iné dôkazy o tom, že by nemala možnosť sa zamestnať, že by aktívne hľadala prácu a že by nebola schopná sama sa živiť; naopak má za to, že uvedené bolo riadne preukázané. Poukázala na nepomer a rozdielnosť príjmov a výdavkov oboch účastníkov v prospech odporcu, čím mala byť daná podmienka priznania príspevku podľa schopností, možností a majetkových pomerov odporcu, a to aj s prihliadnutím na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. Uviedla, že na to, aby sa mohla uchádzať o štátne dávky v hmotnej núdzi, zákon ju núti (§ 9 ods. 2 zák. č. 599/2003 Z.z.) podať takúto žalobu, inak by sa nepovažovala za občana v hmotnej núdzi. V časti výroku o trovách má za to, že náhradu trov súd nemal priznať. Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že návrhu v celosti vyhovie a odporcu zaviaže k náhrade trov prvostupňového aj odvolacieho konania. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že je odkázaná pri príjme cca 330 € a výdavkoch 840 € na pomoc príbuzných vo forme darov a pôžičiek. Uviedla, že žalobu nepodala svojvoľne, ale zo zákonom uloženej povinnosti, aby mohla poberať štátnu dávku. Na základe podaných odvolaní krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil. Podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa ustanovenia § 72 ods. 1 Zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Navrhovateľka v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1,2 zák. č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi podala návrh na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželke, aby využila svoje zákonné nároky, ktorými si môže zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť si v hmotnej núdzi. Porovnávanie príjmov a výdavkov oboch účastníkov v danom prípade neobstojí. Odporca síce pracuje v zahraničí, má vyššie príjmy cca 1.667,86 €, avšak má aj vysoké náklady, zároveň platí byt v G. G. v ktorom donedávna bývala navrhovateľka aj s deťmi a spláca pôžičku zamestnávateľovi vo výške 5.000 € (potrebnú na zaplatenie stomatologických výkonov). Z predloženého má odvolací súd za preukázané, že navrhovateľka v súčasnosti býva s deťmi v novom byte, ktorý kúpila matka odporcu a otec navrhovateľky a taktiež náklady spojené s uvedeným bytom hradia oni a nie samotná navrhovateľka. Odporca ponechal navrhovateľke v užívaní osobné motorové vozidlo, ktoré patrí do BSM, taktiež jej pomohol so splácaním dlhov, do ktorých sa dostala pri podnikaní. Navrhovateľka vychováva aj druhé dieťa, na ktoré jeho otec je zaviazaný prispievať sumou 80 € mesačne. Z uvedeného vyplýva, že aj keď sú navrhovateľka s odporcom rozvedení, rodina odporcu, voči ktorému navrhovateľka požaduje príspevok na výživu rozvedenej manželky, naďalej pomáha navrhovateľke s úhradou mesačných poplatkov na bývanie, ako aj pri kúpe samotného bytu, ktoré položky sú dobrovoľné a nad rámec povinného výživného na maloletú dcéru. S ohľadom na to, že navrhovateľka je schopná si zabezpečiť príjem z brigádnickej činnosti za minimálnu odmenu, má súd za to, že je v jej možnostiach a schopnostiach zabezpečiť si aj výhodnejšie platenú prácu, aby uspokojila svoje potreby a aj potreby detí, ktoré sú jej zverené do osobnej starostlivosti, na ktoré ich otcovia prispievajú mesačným výživným a nespoliehala sa iba na podporu a pomoc bližšej, či ďalšej rodiny. Pokiaľ má jeden z manželov aj značne nadpriemerné príjmy, resp. majetkové pomery, zatiaľ čo druhý z rozvedených manželov sa ocitol v horšej majetkovej situácii, avšak má schopnosť sám sa živiť (aj v prípade dávok v rámci systému sociálneho zabezpečenia), nárok na príspevok mu nevzniká. Z predloženého spisu mal odvolací súd za preukázané, že navrhovateľka dňa 28.2.2011 podpísala zápis o ukončení dohody o pracovnej činnosti so spoločnosťou M. N., s.r.o., G. G., čím sa vzdala čo aj nižšieho, ale predsa príjmu, ktorý jej mohol poslúžiť na úhradu časti mesačných výdavkov. Nepreukázala dostatočne skutočnosť, že by si nové zamestnanie hľadala, okrem potvrdenia od jednej živnostníčky, ktoré bolo potrebné ÚPSVaR v súvislosti s evidenciou nezamestnanosti. Navrhovateľka, ako osoba domáhajúca sa štátnych dávok, ktorá má nosnú časť príjmov výživné od otcov svojich detí a to až vo výške 280 € a len minimálnu časť cca 50 € je schopná zabezpečiť vlastným pričinením, vykazuje mesačné výdavky, ktoré sú v značnom nepomere k jej príjmu, pričom niekedy uvádza aj také položky, ktoré by ako osoba v hmotnej núdzi vynakladať nemala a nemusela. Z čiastky 840 €, ktorú uviedla, ako potrebnú na mesiac jej najdôležitejšiu položku na bývanie platia matka odporcu a jej otec, výška väčšiny ostatných položiek je ňou ovplyvniteľná, okrem poistiek a povinných platieb. Pri ich vynakladaní by sa mala prispôsobiť vlastným možnostiam a schopnostiam, ktoré v súčasnosti má a primerane ich znížiť. Navrhovateľke, ako osobe v produktívnom veku nebráni zdravotný stav ani iné objektívne príčiny, aby sa riadne znovu zamestnala a dosahovala pravidelný príjem zo zamestnania, prípadne si príjem zabezpečila podnikateľskou činnosťou, ako to bolo aj v minulosti a mohla tak pokryť nielen vlastné potreby ale aspoň čiastočne aj potreby detí. Na základe uvedeného považoval odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu za správne. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa aj v tom, že hoci bol odporca v spore úspešný, pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval ustanovenie § 142 O.s.p. za použitia § 150 O.s.p. a znížil odporcom uplatnenú výšku trov konania. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že kritériom pre priznanie nároku na náhradu trov konania je miera úspechu vo veci, ktorá sa zisťuje u oboch účastníkov. Účastník, ktorý mal plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov, ktoré potreboval na uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Účelnosť trov sa posudzuje vždy ad hoc. Táto všeobecná zásada môže byť prelomená aplikáciou ust. § 150. Podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že súd nemusí zaviazať neúspešného účastníka nahradiť trovy konania úspešnému účastníkovi, resp. nemusí zaviazať účastníka, ktorý spôsobil vznik trov svojim zavinením alebo náhodou, aby tieto trovy nahradil druhému účastníkovi. Jeho použitie musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd prihliadať na majetkové, sociálne, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. V predmetnom konaní pomery navrhovateľky nie sú najpriaznivejšie a bolo by amorálne, aby navrhovateľka, ktorá žiada o príspevok a ktorej momentálne finančne pomáhajú blízki príbuzní a aj matka odporcu, bola zaviazaná na náhradu trov konania v plnej výške, ktorú odporca požaduje. Z uvedeného vyplýva, že prvostupňový súd správne rozhodol aj o trovách konania, keď vzhľadom na predmet konania a pomery navrhovateľky priznal odporcovi náhradu trov konania len vo výške cestovného na pojednávanie dňa 9.11.2011 vo výške 86 €. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správne podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne odvolací súd v zmysle ustanovenia § 214 ods. 5 O.s.p. samostatným uznesením. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov X:X. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.