{"guid": "a560a6bc-2f9d-4fbc-afb1-56c0553a1b00:78118395-348c-464c-a0cb-4871277dda7d", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6111217943.2", "spisova_znacka": "14Co/81/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/81/2012 z 2. 4. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 2. apríla 2012, sp. zn. 14Co/81/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6111217943.2", "identifikacne_cislo": "6111217943", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Zdenka Reisenauerová", "sudca_id": 1011, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zdenka-reisenauerova-1011", "datum_vydania": "2012-04-02", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-72.odsek-1", "nazov": "§ 72 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-72.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-72"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-72"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/78118395-348c-464c-a0cb-4871277dda7d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6111217943.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6111217943.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6111217943.2/text", "citacie_n": 14, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/81/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111217943
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6111217943.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Márie
Podhorovej a členov senátu JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Márie Trubanovej, PhD. v právnej veci
navrhovateľky N. K., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. X, G. G., právne zast. JUDr. Pavlom Kontrošom,
advokátom, so sídlom N. XX, G. G., proti odporcovi K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. X, G. G., t.č. J.,
Y. N. XXX, S., právne zast. Advokátska kancelária Hrežďovič a Hrežďovičová so sídlom V. X, G. G., o
určenie príspevku na výživu pre rozvedenú manželku, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 7C/157/2011-98 zo dňa 5.12.2011, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu  p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd návrh zamietol a zároveň rozhodol, že navrhovateľka
je povinná uhradiť odporcovi trovy konania na účet JUDr. Ľubomíra Hrežďoviča, advokáta vo výške 86
€, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného
súdu Banská Bystrica č.k. 14C/236/2010, ktorý nadobudol v časti rozvodu právoplatnosť dňa 7.6.2011.
Predmetným rozhodnutím bola maloletá dcéra D. zverená do starostlivosti  matky - navrhovateľky a
odporca bol zaviazaný prispievať na jej výživu mesačne sumou 200 €. Navrhovateľka je evidovaná na
ÚPSVaR ako uchádzačka o zamestnanie od 9.8.2010. V roku 2010 bola zamestnaná na základe dohody
o vykonaní práce, ktorú činnosť však 28.2.2011 ukončila. Nepreukázala, že nie je schopná sama sa živiť,
čo je predpokladom vzniku povinnosti bývalého manžela prispievať na primeranú výživu rozvedenej
manželke; nie je vo veku, kedy by  vzhľadom na jej vek bolo obmedzené uplatniť sa v pracovnom
procese a iné objektívne skutočnosti, pre ktoré by sa nemohla zamestnať, nepreukázala. Na základe
uvedeného okresný súd návrh navrhovateľky zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142
O.s.p. v spojení s § 150 O.s.p.. Súd priznal odporcovi náhradu trov konania vzhľadom na predmet sporu
a pomery navrhovateľky len vo výške 86 € za cestovné na pojednávanie dňa 9.11.2011, namiesto ním
uplatnenej výšky 1.346,56 € a cestovného 2 x 86 €.

Proti predmetnému rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka  vo veci samej a odporca
v časti výroku, ktorým súd rozhodol o výške trov konania. Odporca nesúhlasil s výškou priznaných
trov konania a uviedol, že rozhodnutie nie je správne.  Odporca pri určení výšky trov vychádzal z
toho, že navrhovateľka  sa návrhom domáhala určenia príspevku  na rozvedenú manželku vo výške
200 € mesačne od 10.8.2011 do doby, kým sa nezamestná, alebo nezíska iný spôsob príjmu na
zabezpečenie svojich základných životných podmienok, najdlhšie do 10.8.2016. Na základe vyčíslenej
sumy požadovaného výživného si odporca uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia a to vo výške
1.346,56 € a zároveň si odporca uplatnil náhradu hotových výdavkov a to cestovné vo výške 172



€ (2x86). Namietal, že súd neuvádza okolnosti hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nepriznal plne
uplatnenú náhradu trov konania. Odvolateľ je toho názoru, že majetkové, zárobkové a sociálne pomery
navrhovateľky nie sú natoľko komplikované, aby napĺňali ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p., teda, že ide
o dôvod hodný osobitného zreteľa. Zároveň poukázal na to, že navrhovateľka je v konaní zastúpená
právnym zástupcom - advokátom. Poukázal na to, že odvolateľ má nemalé životné náklady a súčasťou
je aj pravidelné platenie výživného na maloletú dcéru, ktorej matkou je navrhovateľka. Je toho názoru, že
odporcovi nakoľko mal plný úspech vo veci, prináleží plná náhrada trov konania. Na základe uvedeného
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v časti týkajúcej sa náhrady trov konania zmenil a
odporcovi priznal právo na náhradu trov konania vo výške 1.518,56 €.

Navrhovateľka v odvolaní uviedla, že nesúhlasí so záverom súdu v časti, že nepreukázala, že nie je
schopná sama sa živiť a nepredložila iné  dôkazy o tom, že by nemala možnosť sa zamestnať, že by
aktívne hľadala prácu a že by nebola schopná sama sa živiť; naopak má za to, že uvedené bolo riadne
preukázané. Poukázala na nepomer a rozdielnosť príjmov a výdavkov oboch účastníkov v prospech
odporcu, čím mala byť daná podmienka priznania príspevku podľa schopností, možností a majetkových
pomerov odporcu, a to aj s prihliadnutím na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Uviedla, že na to, aby sa mohla uchádzať o štátne dávky v hmotnej núdzi, zákon ju núti (§ 9 ods. 2 zák. č.
599/2003 Z.z.) podať takúto žalobu, inak by sa nepovažovala za občana v hmotnej núdzi. V časti výroku
o trovách má za to, že náhradu trov súd nemal priznať. Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací
súd rozsudok zmenil tak, že návrhu v celosti vyhovie a odporcu zaviaže k náhrade trov prvostupňového
aj odvolacieho konania.

Navrhovateľka vo  vyjadrení k odvolaniu odporcu  uviedla, že je odkázaná pri príjme cca 330 €
a výdavkoch 840 € na pomoc príbuzných vo forme darov a pôžičiek. Uviedla, že žalobu nepodala
svojvoľne, ale zo zákonom uloženej povinnosti, aby mohla poberať štátnu dávku.

Na základe podaných odvolaní krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v medziach daných
odvolaním, v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„O.s.p.“) a v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania rozsudok okresného
súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa ustanovenia § 72 ods. 1 Zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť,
môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov.

Navrhovateľka v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1,2 zák. č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi
podala návrh na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželke, aby využila svoje zákonné nároky,
ktorými si môže zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť si v hmotnej núdzi. Porovnávanie
príjmov a výdavkov oboch účastníkov v danom prípade neobstojí. Odporca síce pracuje v zahraničí,
má vyššie príjmy cca 1.667,86 €, avšak má aj vysoké náklady, zároveň platí byt v G. G. v ktorom
donedávna bývala navrhovateľka aj s deťmi a spláca pôžičku zamestnávateľovi vo výške 5.000 €
(potrebnú na zaplatenie stomatologických výkonov). Z predloženého má odvolací súd za preukázané, že
navrhovateľka v súčasnosti býva s deťmi v novom byte, ktorý kúpila matka odporcu a otec navrhovateľky
a taktiež náklady spojené s uvedeným bytom hradia oni a nie samotná navrhovateľka. Odporca ponechal
navrhovateľke v užívaní osobné motorové vozidlo, ktoré patrí do BSM, taktiež jej pomohol so splácaním
dlhov, do ktorých sa dostala pri podnikaní. Navrhovateľka vychováva aj druhé dieťa, na ktoré jeho otec
je zaviazaný prispievať sumou 80 € mesačne.

Z uvedeného vyplýva, že aj keď sú navrhovateľka s odporcom rozvedení, rodina odporcu, voči ktorému
navrhovateľka požaduje príspevok na výživu rozvedenej manželky, naďalej pomáha navrhovateľke s



úhradou mesačných poplatkov na bývanie, ako aj pri kúpe samotného bytu, ktoré položky sú dobrovoľné
a nad rámec povinného výživného na maloletú dcéru. S ohľadom na to, že  navrhovateľka je schopná si
zabezpečiť príjem z brigádnickej činnosti za minimálnu odmenu, má súd za to, že je v jej možnostiach
a schopnostiach zabezpečiť si aj výhodnejšie platenú prácu, aby uspokojila svoje potreby a aj potreby
detí, ktoré sú jej zverené do osobnej starostlivosti, na ktoré ich otcovia prispievajú mesačným výživným
a nespoliehala sa iba na podporu a pomoc bližšej, či ďalšej rodiny.

Pokiaľ má jeden z manželov aj značne nadpriemerné príjmy, resp. majetkové pomery, zatiaľ čo druhý
z rozvedených manželov sa ocitol v horšej majetkovej situácii, avšak má schopnosť sám sa živiť (aj v
prípade dávok v rámci systému sociálneho zabezpečenia), nárok na príspevok mu nevzniká.

Z predloženého spisu mal odvolací súd za preukázané, že navrhovateľka dňa 28.2.2011 podpísala
zápis o ukončení dohody o pracovnej činnosti so spoločnosťou M. N., s.r.o., G. G., čím sa vzdala čo aj
nižšieho, ale predsa príjmu, ktorý jej mohol poslúžiť na úhradu časti mesačných výdavkov. Nepreukázala
dostatočne skutočnosť, že by si nové zamestnanie hľadala, okrem potvrdenia od jednej živnostníčky,
ktoré bolo potrebné ÚPSVaR v súvislosti s evidenciou nezamestnanosti.  Navrhovateľka, ako osoba
domáhajúca sa  štátnych dávok, ktorá má nosnú časť príjmov výživné od otcov svojich detí a to až
vo výške 280 € a len minimálnu časť cca 50 €  je schopná zabezpečiť vlastným pričinením, vykazuje
mesačné výdavky, ktoré sú v značnom nepomere k jej príjmu, pričom niekedy uvádza aj také položky,
ktoré by ako osoba v hmotnej núdzi vynakladať nemala a nemusela. Z čiastky 840 €, ktorú uviedla,
ako potrebnú na mesiac jej najdôležitejšiu položku na bývanie  platia matka odporcu a jej otec, výška
väčšiny ostatných položiek je ňou ovplyvniteľná, okrem poistiek a povinných platieb. Pri ich vynakladaní
by sa mala prispôsobiť vlastným možnostiam a schopnostiam, ktoré v súčasnosti má a primerane ich
znížiť. Navrhovateľke, ako osobe v produktívnom veku nebráni zdravotný stav ani iné objektívne príčiny,
aby sa riadne znovu zamestnala a dosahovala pravidelný príjem zo zamestnania, prípadne si príjem
zabezpečila podnikateľskou činnosťou, ako to bolo aj v minulosti a mohla tak pokryť nielen vlastné
potreby ale aspoň čiastočne aj potreby detí. Na základe uvedeného považoval odvolací súd rozhodnutie
prvostupňového súdu za správne.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa aj v tom, že hoci bol odporca v spore úspešný,
pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval ustanovenie § 142 O.s.p. za použitia § 150  O.s.p. a znížil
odporcom uplatnenú výšku trov konania.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že kritériom pre priznanie nároku na náhradu trov konania je miera
úspechu vo veci, ktorá sa zisťuje u oboch účastníkov. Účastník, ktorý mal plný úspech vo veci, má nárok
na náhradu všetkých účelne vynaložených trov, ktoré potreboval na uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Účelnosť trov sa posudzuje vždy ad hoc. Táto všeobecná
zásada môže byť prelomená aplikáciou ust. § 150.

Podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že súd nemusí zaviazať neúspešného účastníka nahradiť trovy
konania úspešnému účastníkovi, resp. nemusí zaviazať účastníka, ktorý spôsobil vznik trov svojim
zavinením alebo náhodou, aby tieto trovy nahradil druhému účastníkovi. Jeho použitie musí zodpovedať
osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Pri posudzovaní
dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd prihliadať na majetkové, sociálne, zárobkové a iné
pomery všetkých účastníkov konania a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva
na súde a ich postoj v konaní. V predmetnom konaní pomery navrhovateľky nie sú najpriaznivejšie a
bolo by amorálne, aby navrhovateľka, ktorá žiada o príspevok a ktorej momentálne finančne pomáhajú



blízki príbuzní a aj matka odporcu, bola zaviazaná na náhradu trov konania v plnej výške, ktorú odporca
požaduje.

Z uvedeného vyplýva, že prvostupňový súd správne rozhodol aj o trovách konania, keď  vzhľadom
na predmet konania a pomery navrhovateľky priznal odporcovi náhradu trov konania len vo výške
cestovného na pojednávanie dňa 9.11.2011 vo výške 86 €.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu ako
vecne správne podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne odvolací súd v zmysle ustanovenia § 214 ods. 5 O.s.p.
samostatným uznesením.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov X:X.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/157/2011", "guid": "5a86b940-d1c2-4c6d-bbdb-ef112374d6f8:82476b12-3f8d-4fca-9c7e-c5b4039eabf1", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "f2f69d69-fd8e-4eb9-8254-ccb8d0ff560a:0cfd824b-c06a-4e0d-9bb4-f96b93cc0375", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8114213514.3", "spisova_znacka": "11Co/34/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 11Co/34/2016 z 27. 2. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-02-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8114213514.3"}, {"guid": "862fa752-3ee0-4694-9cf9-c8cfb624b569:e9f3c18d-2dec-4282-acf4-1fee0dfe36d7", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7511210780.1", "spisova_znacka": "9Co/452/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/452/2015 z 28. 4. 2016", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2016-04-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7511210780.1"}, {"guid": "8d3cfa43-18f1-421e-a459-7e61ed5cc1a5:e39879cd-2eb0-4203-83a5-3fb39be58bc8", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8113228513.1", "spisova_znacka": "5Co/16/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/16/2015 z 20. 1. 2016", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2016-01-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8113228513.1"}, {"guid": "a5ea322c-179e-4ca4-8455-1b2c3f6b2cc2:7678ded9-7a23-483f-99cd-1d783f358948", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:6711214113.2", "spisova_znacka": "5Co/717/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/717/2014 z 19. 10. 2015", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2015-10-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:6711214113.2"}, {"guid": "dc181787-12cc-49ef-a85f-315da5aa1579:c038546f-6d15-4ff1-8e05-07aa2f677d20", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8614203677.1", "spisova_znacka": "18Co/38/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 18Co/38/2015 z 27. 5. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-05-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8614203677.1"}, {"guid": "8c9f6d8d-8702-4284-a878-4f7c20306687:7aad01b6-9923-414a-9685-15e7ad15e1bd", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7512212995.1", "spisova_znacka": "3Co/249/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/249/2014 z 28. 4. 2015", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2015-04-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7512212995.1"}, {"guid": "7b8b1f47-9f01-43e4-9557-a4e31e149bf1:9757254b-7823-4971-a8fa-2331b826a828", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7511215358.1", "spisova_znacka": "11Co/462/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/462/2013 z 4. 2. 2015", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2015-02-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7511215358.1"}, {"guid": "0f819537-78c8-480a-a059-08bfdd76e076:edf757fc-ae90-408f-b6c1-8feeabe001c2", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7711216306.3", "spisova_znacka": "5Co/216/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/216/2014 z 29. 1. 2015", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2015-01-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7711216306.3"}, {"guid": "86ac1309-c1af-470e-93fe-4b341f0310d7:abe3ce08-23e9-4c60-8d18-49d283b71e9e", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7512212179.1", "spisova_znacka": "5Co/546/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/546/2013 z 14. 7. 2014", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2014-07-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7512212179.1"}, {"guid": "0a1223bb-d6f9-4e32-99c8-66012ba67049:0c3c752e-73b8-49da-a02e-b8119b3f20dd", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7111231776.1", "spisova_znacka": "5Co/487/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/487/2013 z 29. 5. 2014", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2014-05-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7111231776.1"}, {"guid": "ff8b60e1-5321-46d3-86d3-09e4d591032f:4011165d-da25-44c8-a453-b5ec5f0911c1", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7111234196.1", "spisova_znacka": "5Co/493/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/493/2013 z 29. 5. 2014", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2014-05-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7111234196.1"}, {"guid": "554bb25e-0e35-494d-9261-fb43b318adb2:2c9ceeab-2db7-42dc-950d-4a5e71636ab6", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7512212979.1", "spisova_znacka": "5Co/470/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/470/2013 z 26. 5. 2014", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2014-05-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7512212979.1"}, {"guid": "9dcc2e5c-94f4-44f6-9971-0327ae5c044a:6d865bc2-47a4-4b38-ba85-8d27bc5f6063", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7512212746.1", "spisova_znacka": "5Co/247/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/247/2013 z 30. 1. 2014", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2014-01-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7512212746.1"}, {"guid": "f02b637c-ab5f-4079-85f9-022d4c4202a6:0699a466-a64a-40fb-9046-e5cd57c1fb08", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7111214161.2", "spisova_znacka": "5Co/206/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/206/2012 z 22. 5. 2013", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2013-05-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7111214161.2"}]}