Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/100/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111214040 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6111214040.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi V. L., narodeného XX. XX. XXXX, bytom V. V., Tatranská XX, právne zastúpeného JUDr. Pavlom Kontrošom, advokátom, Advokátska kancelária Banská Bystrica, Skuteckého 16, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Važecká 16, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Advokátska kancelária Stropkov, Nám. SNP 7, o zaplatenie 424,42 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/216/2011 - 95 zo dňa 16. 02. 2012, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým uložil povinnosť navrhovateľovi nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 90,02 eur v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, mení tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia nepriznáva. Vo zvyšku zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd zastavil konanie o návrhu navrhovateľa na zaplatenie sumy 424,42 eur z titulu neuhradených platieb, ktoré vznikli na základe zmluvy o pripojení uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 24. 11. 2007. Navrhovateľ vzal návrh v celom rozsahu späť, preto okresný súd konanie podľa § 96 ods. 1 OSP zastavil. O náhrade trov prvostupňového konania okresný súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 2 prvá veta OSP tak, že na náhradu trov konania odporcu zaviazal navrhovateľa, pretože tento v späťvzatí návrhu neuviedol žiaden dôvod, pre ktorý takýto procesný úkon vykonal. Súd vychádzal z toho, že navrhovateľ procesným spôsobom zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Odporcovi tak priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia odporcu, nakoľko odporca bol v konaní zastúpený advokátom. Na základe rovnakého skutkového základu rozhodol okresný súd i o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka. Navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 90,02 eur, a to trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, nakoľko vedľajší účastník bol taktiež zastúpený advokátom. Okresný súd súčasne rozhodol i o vrátení časti zaplateného súdneho poplatku v zmysle § 11 ods. 3 a 4 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Proti uvedenému uzneseniu, vo výroku týkajúcom sa náhrady trov konania, ktorým bola uložená povinnosť navrhovateľovi nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 90,02 eur v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, podal navrhovateľ v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1 veta prvá OSP) odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý výrok uznesenia zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Navrhovateľ sa nestotožnil s rozhodnutím súdu, ktorým priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, nakoľko má za to, že: „v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva“. Poukázal na cieľ Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS ( ďalej len „Združenie“). Uviedol, že: „konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti trov konania a na túto skutočnosť by mal súd prihliadať a reflektovať použitím ust. § 150 OSP“. Zároveň namietal, že rozhodnutie o náhrade trov právneho zastúpenia je nepreskúmateľné, pretože nie je zrejmé, aké úkony právnej služby právny zástupca vedľajšieho účastníka uskutočnil. K odvolaniu navrhovateľa sa písomným podaním vyjadril vedľajší účastník, ktorý navrhol napadnutý výrok uznesenia okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. Poukázal na to, že združenia si v prevažnej miere zakladajú samotní občania poškodení nekalými praktikami a neprijateľnými zmluvnými podmienkami v štandardných formulárových zmluvách dodávateľov, a často pri nedostatku organizačného a finančného zabezpečenia chránia práva prevažne nemajetných spotrebiteľov, ktorí rezignujú na obranu svojich práv, pretože nemajú dostatok prostriedkov na advokáta, a tým na rovnocenný priebeh súdnych konaní. Podľa vedľajšieho účastníka má každý právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi v zmysle čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Z uvedeného vyplýva, že aj vedľajší účastník ako občianske združenie založené prevažne z laikov v oblasti práva, ktoré je pripravené dôsledne presadzovať a chrániť aj v súdnych konaniach oprávnené záujmy spotrebiteľov, má právo vystupovať proti dodávateľovi na základe princípu „rovnosti zbraní“. Podľa vedľajšieho účastníka o odôvodnenosti priznania trov vedľajšieho účastníka svedčí aj novelizované znenie ust. § 137 OSP, ktoré bolo s účinnosťou od 01. 01. 2012 doplnené zák. č. 332/2011 Z. z.. Vedľajší účastník podľa jeho tvrdenia môže preukázať, že vo viacerých súdnych sporoch pôsobil už jeho vstup do konania pre navrhovateľa odradzujúco v tom zmysle, že uvedomujúc si neopodstatnenosť uplatňovaného nároku vzal svoj návrh na začatie konania späť a konanie žiadal zastaviť. Aj predmetná právna vec je toho dôkazom. Na základe podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), vec prejednal v medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom ust. § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 OSP a uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutej časti, t. j. vo výroku o trovách konania - o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka, podľa ktorého je navrhovateľ povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trov konania vo výške 90,02 eur v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, podľa § 220 OSP zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219 OSP), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 OSP). Vo zvyšku, teda vo výrokoch, ktorým bolo konanie vo veci samej zastavené, vo výroku, ktorým bola časť zaplateného súdneho poplatku vrátená navrhovateľovi a vo výroku, ktorým bola uložená povinnosť navrhovateľovi nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 103,13 eur v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, zostáva uznesenie okresného súdu podľa § 206 ods. 2 OSP nedotknuté. Predmetom odvolacieho konania je výrok okresného súdu, ktorým uložil povinnosť navrhovateľovi nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 90,02 eur v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Okresný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania v napadnutom výroku vychádzal z ust. § 146 ods. 2 prvá veta OSP, podľa ktorého navrhovateľ procesným spôsobom zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, a preto priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka za dva úkony právnej pomoci po 29,88 eur a 2x režijný paušál po 7,63 eur v zmysle Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. a to spolu s DPH. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom okresného súdu, že navrhovateľ procesným spôsobom zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Podľa § 142 ods.1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 146 ods. 2 veta prvá, O. s. p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy SR je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní uspel, má zásadne právo na to, aby sa mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa chce súd odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť, inak porušuje základné právo na súdnu ochranu dotknutého účastníka. Základným predpokladom, za splnenia ktorého vznikne nárok na náhradu trov konania (v danom prípade navrhovateľovi), je však i účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť a nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle vyššie uvedeného čl. 47 ods. 2 Ústavy SR a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené trovy považujú. Trovy potrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu práva, sa však nemôžu posudzovať ako celok, a aj keď má účastník nárok na náhradu trov konania nakoľko bol úspešný, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku. V tomto prípade však trovy vynaložené účastníkom konania - vedľajším účastníkom, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia, nie sú v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Z obsahu spisu je zrejmé, že odporca, na strane ktorého vedľajší účastník v konaní vystupoval, bol v konaní od 12. 12. 2011 právne zastúpený advokátom, ktorého si zvolil, splnomocnil k zastupovaniu v tomto konaní (splnomocnenie zo dňa 12. 12. 2011). K vstupu vedľajšieho účastníka do konania došlo jeho podaním zo dňa 03. 02. 2012, teda v čase, keď odporca ako účastník konania bol právne zastúpený, využil právnu pomoc advokáta, ktorého si zvolil. Odvolací súd preto nepovažoval trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka za účelne vynaložené. Poukazuje i na skutočnosť, že cieľom Združenia je kolektívna ochrana spotrebiteľa, podávanie žalôb podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa ako aj zastupovanie spotrebiteľa v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. V danom prípade je teda samotné Združenie vytvorené za účelom ochrany spotrebiteľa, ktorý naviac v tomto konkrétnom prípade bol zastúpený advokátom, ktorému bola v zmysle príslušných právnych ustanovení priznaná náhrada trov konania. I samotné ustanovenie Stanov Združenia (§ 9) konštatuje, že výdavkami Združenia sú výdavky na financovanie účelu Združenia a výdavky na správu Združenia. Z uvedeného teda vyplýva, že samotné Združenie je spôsobilé a schopné chrániť záujmy spotrebiteľa. Odvolací súd uznáva, že Združenie má právo zvoliť si pri účasti v konaní právneho zástupcu, avšak odvolací súd takto vynaložené finančné prostriedky nepovažoval za účelné bránenie práva samotného účastníka v konaní. Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, fyzickej osobe aj právnickej osobe, štátnemu orgánu, ak vystupuje v spore ako žalovaná strana. Hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v čl. 47 ods. 2 Ústavy SR majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania. V tejto súvislosti má vedľajší účastník rovnaké možnosti ako ktorýkoľvek iný účastník v konaní v súvislosti s riešením otázky svojho právneho zastúpenia v rámci zákonom upravených možností, t. j. nebol vopred vylúčený z voľby možnosti zvoliť si na svoje zastupovanie advokáta. Odvolací súd však neporušil tým, že vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, ak mu nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia, pretože ich nepovažoval za účelne vynaložené, keď neboli v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania.( viď. nález Ústavného súdu SR , sp. zn. II. ÚS 78/03 ). Odvolací súd preto považoval odvolanie navrhovateľa za dôvodné. V danom prípade nemožno prijať právny záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t. j. že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu. K námietke vedľajšieho účastníka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odvolací súd poznamenáva, že novelizované znenie ust. § 137 OSP (účinné od 01. 01. 2012) síce poukazuje na trovy konania medzi ktoré zahŕňa i náhradu výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, avšak ide o náhradu výdavkov právnickej osoby, nie o odmenu za zastupovanie, ak je zástupcom advokát tejto právnickej osoby. Vedľajší účastník má principiálne právo na náhradu trov konania, uvedené je v súlade i s vyššie uvedeným právnym záverom odvolacieho súdu, avšak účelnosť trov právneho zastúpenia musí byť skúmaná v každom individuálnom prípade, a súd je povinný skúmať účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva, ktoré musia sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesnú ochranu proti takémuto tvrdenému nároku. Z uvedeného vyplýva, že ak v tomto prípade okresný súd pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka i napriek postupu podľa § 146 ods. 2 veta prvá OSP tieto priznal ako účelné, nepostupoval vecne správne. Odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť, ako jeho uznesenie vo výroku o náhrade trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka zmeniť tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov prvostupňového konania nepriznáva. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.