Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14CoPr/6/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111213368 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6111213368.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Priehodu, sudcov JUDr. Márie Podhorovej a Mgr. Emy Novodomcovej, v právnej veci navrhovateľky Q.. K. F., nar. XX.X.XXXX, bytom A. A., M. T. XX, zastúpenej AKMG, s.r.o., Dolná 6/A, Banská Bystrica, IČO: 36 800 589 proti odporcovi 1/ Colný úrad Banská Bystrica, so sídlom Partizánska cesta 17, Banská Bystrica a 2/ Finančné riaditeľstvo SR, ul. Vazovova 2, Bratislava, IČO: 42 499 500, o návrhu na určenie neplatnosti výpovede zo štátno-zamestnaneckého pomeru a náhrady funkčného platu, o odvolaní odporcu 2/ proti rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28.2.2012, č.k. 14C/124/2011-157 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu. Odporca 2/ je povinný zaplatiť navrhovateľke na trovách odvolacieho konania 313,88 Eur do 3 dní na účet právneho zástupcu navrhovateľky Advokátskej kancelárie AKMG, s.r.o., Dolná 6/A, Banská Bystrica. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľky z dôvodu podľa § 47 písm. c/ zák. č. 400/2009 Z.z. daná rozhodnutím Colného úradu Banská Bystrica z 9.2.2011 pod č. XXXX/XXXX-XXXX je neplatná a štátno-zamestnanecký pomer navrhovateľky v stálej štátnej službe v služobnom úrade Colný úrad Banská Bystrica naďalej trvá. Súčasne zaviazal odporcu v 2/ rade zaplatiť navrhovateľke na náhrade funkčného platu 8 670,- Eur s príslušným úrokom z omeškania tak, ako je tento určený vo výrokovej časti rozsudku súdu prvého stupňa. Súd konanie vo vzťahu k odporcovi 1/ zastavil. Odporcovi 1/ náhradu trov konania nepriznal. Na trovách konania uložil odporcovi 2/ povinnosť zaplatiť navrhovateľke trovy právneho zastúpenia vo výške 2 790,87 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak s odôvodnením, že navrhovateľke nebola daná platne výpoveď dňa 9.2.2011 a to z dôvodu, že v čase podania výpovede navrhovateľke ako občanovi zo zdravotným postihnutím nebol podľa § 50 Zák. č. 400/2009 Z.z. daný právoplatný súhlas Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, ktorý sa k platnosti takejto výpovede vyžadoval. Pretože výpoveď bola daná navrhovateľke podľa § 47 písm. c/ Zákona č. 400/2009 Z.z. a k takejto výpovedi sa vyžadoval udelený predchádzajúci súhlas a tento preukázaný nebol, tak výpoveď je potrebné považovať za neplatnú. Súd okrem iného konštatoval, že navrhovateľka v zákonom určenej prekluzívnej lehote podala návrh, ktorým sa domáhala neplatnosti skončenia štátno-zamestnaneckého pomeru. Súd priznal navrhovateľke aj náhradu mzdy, keď mal preukázané, že navrhovateľka uplatnila vo vzťahu k odporcovi svoj nárok z neplatného skončenia pracovného pomeru, keď poukazovala na to, že výpoveď je neplatná a trvala ďalej na tom, aby ju zamestnávateľ zamestnával napriek podanej výpovedi. Odporcu 2/ preto zaviazal k náhrade funkčného platu vo výške 8 670,- Eur s príslušnými úrokmi z omeškania. Konanie vo vzťahu k označenému odporcovi 1/ zastavil a odporcu 2/ zaviazal na náhradu trov konania navrhovateľky vo výške 2 790,87 Eur z dôvodu, že náhrada trov konania patrí navrhovateľke, ako úspešnej účastníčke v konaní. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie odporca 2/. Žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť a návrh navrhovateľky zamietnuť. V dôvodoch odvolania poukazoval odporca 2/ na to, že navrhovateľke bola daná výpoveď z dôvodu podľa § 47 písm. c/ zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe. Navrhovateľka prevzala výpoveď 9.2.2011. U navrhovateľky začala plynúť výpovedná lehota 1.3.2011 a uplynutím 2 mesiacov jej štátnozamestnanecký pomer skončil dňom 30.4.2011. Navrhovateľka dňa 21.6.2011 doručila na Okresný súd v Banskej Bystrici návrh o určenie trvania štátno-zamestnaneckého pomeru. Petit podaného návrhu navrhovateľky znel, že súd určuje, že štátnozamestnanecký pomer v stálej štátnej službe u navrhovateľky neskončil, ale naďalej trvá. Navrhovateľka až dňa 28.9.2011 doručila na Okresný súd v Banskej Bystrici návrh, ktorým upravila pôvodný petit takým spôsobom, že výpoveď daná navrhovateľke listom odporcu zo dňa 9.2.2011 je neplatná a štátno-zamestnanecký pomer navrhovateľky v stálej štátnej službe neskončil, ale naďalej trvá. Okresný súd pripustil zmenu návrhu. Odporca bol toho názoru, že navrhovateľka uplatnila neplatnosť skončenia pracovného pomeru po uplynutí dvojmesačnej prekluzívnej lehoty, preto štátno-zamestnanecký pomer u navrhovateľky skončil uplynutím výpovednej lehoty a súd sa nemal v konaní zaoberať upraveným návrhom navrhovateľky. Rozhodnutie okresného súdu preto z tohto dôvodu nepovažoval odporca 2/ za správne a preto žiadal rozhodnuť v zmysle podaného odvolania. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení na odvolanie odporcu 2/ žiadala rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. V dôvodoch odvolania poukazovala na to, že právny záver odporcu 2/ o tom, že návrh na začatie konania podala po prekluzívnej lehote nie je správny. Tvrdila, že výpoveď zo štátno- zamestnaneckého pomeru zo dňa 9.2.2011 jej ako osobe so zdravotným postihnutím bola daná bez toho, aby súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny potrebný v zmysle § 50 zák. č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe nadobudol právoplatnosť. Štátno-zamestnanecký pomer nebol teda skončený v súlade s podmienkami stanovenými zákonom a preto výpoveď zo dňa 9.2.2011 možno považovať za neplatnú. Okolnosti o neplatnosti výpovede uvádzala aj v podanom návrhu na začatie konania. Návrh na začatie konania o určenie trvania štátnozamestnaneckého pomeru bol podaný dňa 21.6.2011, teda v zákonom určenej dvojmesačnej prekluzívnej lehote, ktorá mala uplynúť až 30. júna 2011. Pokiaľ by aj nebola upravila petit návrhu na začatie konania, tak súd by sa musel v rámci podaného návrhu na začatie konania zaoberať predbežnou otázkou, či výpoveď daná odporcom z pracovného pomeru je platná alebo nie. Len tak by mohol súd rozhodnúť o tom, či štátno-zamestnanecký pomer navrhovateľky vo vzťahu k odporcovi 2/ trvá. Je pravdou, že v rámci konania upresnila svoj petit návrhu tak, že sa domáhala, aby súd vyslovil, že výpoveď zo štátno-zamestnaneckého pomeru je neplatná a štátno-zamestnanecký pomer trvá naďalej. Súd úprave návrhu na začatie konania vyhovel. Tú okolnosť, že návrh bol upravený po uplynutí dvojmesačnej prekluzívnej lehoty, nepovažoval za podstatnú, pretože v priebehu podaného návrhu poukazovala na neplatnosť skončenia štátno-zamestnaneckého pomeru výpoveďou a na dôvody neplatnosti tejto výpovede a z toho následne vyplývajúci záver, že štátno-zamestnanecký pomer trvá. Odvolanie odporcu v 2/ rade preto nepovažovala za dôvodné. Uplatnila tiež právo na náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a tento v zmysle ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil. V zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Je tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v ods. 2 a 7 § 213 ods. 1 O.s.p.. Z obsahu spisu vyplýva, že na pojednávaní dňa 14.2.2012 súd dal účastníkom konania právne poučenie podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť, alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nariaďuje pojednávanie najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Po tomto poučení súdu účastníci a ich právni zástupcovia prehlásili, že nemajú žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Krajský súd preto aj pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa. Vo veci nenariadil pojednávanie podľa ust. § 214 ods. 1 O.s.p., pretože na doplnenie dokazovania alebo jeho opakovanie neboli dané zákonné dôvody,a ani iné dôvody pre nariadenia pojednávania uvedené v § 214 ods. 1 O.s.p. neboli dané. V zmysle ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Okresný súd vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p., svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Krajský súd sa s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa stotožňuje a na tieto odkazuje. V podanom odvolaní proti rozsudku okresného súdu namietal odporca v 2/ rade to, že navrhovateľka návrh o neplatnosť skončenia štátno-zamestnaneckého pomeru výpoveďou nepodala v zákonom dvojmesačnej prekluzívnej lehote, pretože pôvodne podala návrh o určenie, že štátno-zamestnanecký pomer trvá a tento až dodatočne v priebehu konania upravovala tak, že výpoveď daná navrhovateľke listom zo dňa 9.2.2011 zo štátno-zamestnaneckého pomeru je neplatná a štátno-zamestnanecký pomer navrhovateľky naďalej trvá. Ak úprava petitu návrhu bola vykonaná po uplynutí prekluzívnej lehoty, tak potom štátno-zamestnanecký pomer navrhovateľky zaniká uplynutím výpovednej lehoty a preto súd už nemohol posudzovať otázku, či výpoveď je platná, alebo nie, teda či štátno-zamestnanecký pomer trvá aj naďalej. Táto obrana bola vznesená už v konaní pred súdom prvého stupňa a okresný súd vo svojom rozhodnutí sa s touto námietkou vyporiadal takým spôsobom, že výpovedná doba z výpovede, ktorú navrhovateľka obdržala, uplynula dňom 30.4.2011. Keďže navrhovateľka podala návrh na začatie konania dňa 21.6.2011, urobila tak v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote. Tú okolnosť, že navrhovateľka v priebehu konania upresnila svoj návrh, nepovažoval súd za podstatnú, pretože v rámci pôvodného návrhu, ktorým sa domáhala určenia, že štátno-zamestnanecký pomer navrhovateľky trvá, by sa súd musel prejudiciálne vysporiadať s otázkou či výpoveď daná navrhovateľke bola daná platne alebo nie. Úpravu petitu návrhu považoval súd prvého stupňa za opodstatnenú, pretože už v rámci podaného návrhu navrhovateľka poukazovala na neplatnosť výpovede a v tejto súvislosti na to, že v dôsledku takejto neplatnej výpovede jej štátno-zamestnanecký pomer trvá. Iný výklad by bol formalistický. Krajský súd sa s názorom súdu prvého stupňa vyjadreným, v odôvodnení svojho rozhodnutia stotožňuje. Z obsahu spisu vyplýva, že Colný úrad Banská Bystrica listom zo dňa 9.2.2011 pod číslom XXXX/ XXXX-XXXX dal navrhovateľke výpoveď z dôvodu podľa § 47 písm. c/ zák. č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe. Dôvodom bolo zrušenie štátno-zamestnaneckého miesta vedúci oddelenia s účinnosťou od 1.12.2010. Výpovedná doba bola dvojmesačná a začala plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Výpověď bola doručená navrhovateľke dňa 9.2.2011. Navrhovateľka nespochybňovala, že rozhodnutím generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva SR bol vydaný personálny rozkaz a pod č. 82/2010-1461 zo dňa 5. novembra 2010, ktorý dňom 1.12.2010 uložil Colnému úradu v Banskej Bystrici vykonať organizačné a systemizačné zmeny v zložení a počte funkcii colníkov a zamestnancov. Navrhovateľka tak nepoprela, že výpovedný dôvod vo výpovedi zo dňa 9.2.2011 podľa § 47 písm. c/ zákona 400/2009 Z.z. vo vzťahu k nej by bol daný. Už v podanom návrhu na začatie konania poukazovala navrhovateľka na to, že výpoveď, ktorá jej bola daná je neplatná, lebo je občanom so zdravotným postihnutím a preto podľa § 50 zák. 400/2009 Z.z. môže dať služobný úrad výpoveď len na základe právoplatného rozhodnutia príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorým bol udelený predchádzajúci súhlas podľa osobitného predpisu, inak je výpoveď neplatná. Ako vyplýva z obsahu spisu aj odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa takéto právoplatné rozhodnutie úradu práce sociálnych vecí a rodiny ku dňu dania výpovede navrhovateľke neexistovalo. Výpoveď pre nedostatok súhlasu bolo potrebné preto považovať za neplatnú. Pokiaľ ide o posúdenie otázky, či navrhovateľka podala návrh na súd včas, treba poukázať na ust. § 1 ods. 4 zák. č. 400/2009 o štátnej službe, z ktorého vyplýva, že na štátno-zamestnanecké vzťahy sa vzťahuje zákonník práce ak to ustanovuje tento zákon. Z ust. § 120 citovaného zákona vyplýva, že tento odkazuje na použitie ustanovení § 77 až 80 Zákonníka práce. Podľa ust. § 77 Zákonníka práce sa zamestnanec môže domáhať v lehote 2 mesiacov od kedy sa má skončiť pracovný pomer, vyslovenia neplatnosti jeho skončenia. Je nesporné, že v uvedenej dvojmesačnej prekluzívnej lehote navrhovateľka podala návrh na začatie konania na súd. Týmto návrhom sa navrhovateľka domáhala určenia, že štátnozamestnanecký pomer trvá. Návrh však obsahoval aj právny dôvod, podľa ktorého navrhovateľka považovala výpoveď danú zo štátno-zamestnaneckého pomeru za neplatnú a v dôsledku vyvodenia tejto neplatnosti poukazovala na to, že za týchto okolností potom štátno-zamestnanecký pomer navrhovateľky vo vzťahu k odporcovi 2/ trvá. Navrhovateľka návrh podala teda v zákonom určenej dvojmesačnej lehote, pretože už v rámci takto podaného návrhu (pokiaľ by súd nepripustil zmenu návrhu v rámci konania) by si musel vyriešiť otázku platnosti výpovede, ktorá bola daná odporcom navrhovateľke. Otázku neplatnosti výpovede by si musel preto súd riešiť vzhľadom na to, že navrhovateľka podala svoj návrh v zákonom určenej lehote. Pokiaľ neskôr v priebehu konania upresnila svoj návrh, ktorým žiadala o určenie, že výpoveď zo štátno- zamestnaneckého pomeru je neplatná a štátno-zamestnanecký pomer u nej vo vzťahu k odporcovi trvá, tak išlo len o upresnenie okolností vyplývajúcich z už podaného návrhu na začatie konania, ktoré sa premietli do upresneného petitu návrhu. Nešlo o tvrdené nové okolnosti, ktoré by neboli obsahom pôvodného návrhu na začatie konania, ktorý bol na súd podaný včas. Za týchto okolností pokiaľ okresný súd pripustil zmenu návrhu a o zmenenom návrhu konal, považuje tento procesný postup súdu prvého stupňa odvolací súd za správny. Námietka odporu 2/ v podanom odvolaní preto nebola dôvodná a preto pokiaľ okresný súd rozhodol tak, že návrhu navrhovateľky o určenie, že výpoveď so štátno-zamestnaneckého pomeru navrhovateľky z dôvodu podľa § 47 písm. c/ zák. č. 400/2009 Z.z. daná rozhodnutím Colného úradu v Banskej Bystrici zo dňa 9.2.2011 pod číslom XXXX/XXXX-XXXX je neplatná a štátno-zamestnanecký pomer navrhovateľky v štátnej službe v služobnom úrade Colný úrad Banská Bystrica naďalej trvá, považoval krajský súd rozhodnutie okresného súdu za vecne správne. S ohľadom na uvedený záver, potom považoval krajský súd za správne rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým zaviazal odporcu v 2/ rade zaplatiť navrhovateľke náhradu funkčného platu 8 670,- Eur spolu s príslušnými úrokmi z omeškania. Za správne považoval aj rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým bol zaviazaný odporca v 2/ rade zaplatiť navrhovateľke na náhrade trov právneho zastúpenia sumu 2 790,87 Eur. Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd rozsudok okresného súdu v zmysle ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil. V odvolacom konaní navrhovateľa mala úspech. Uplatnila právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odporca v odvolacom konaní úspech nemal. V zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. priznal krajský súd navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania. Navrhovateľka uplatnila právo na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní a to za podané vyjadrenie teda úkon vo výške 253,94 Eur. K podanému úkonu patrí réžijný paušál 7,63 Eur. Spolu tak uplatnila sumu 261,57 Eur. K tejto patrí aj 20% DPH vo výške 52,31 Eur. Uplatnený nárok trov právneho zastúpenia tak predstavuje čiastku 313,88 Eur. Krajský súd trovy konania v uvedenej výške preto navrhovateľke v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. priznal vo vzťahu k odporcovi 2/. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov X:X. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.