Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16CoE/109/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012899583 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6012899583.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Pribinova 25, proti povinnej Y. Z., narodenej XX. XX. XXXX, bytom E. nad K., Ul. H. XXX/XX, vedenej pod zn. EX 2172/04 súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom Zvolen, Borovianska 17, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 692,72 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 11Er 1688/2004 - 22 zo dňa 15. 02. 2011, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), v spojení s ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Okresný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju z dôvodu absencie spôsobilého exekučného titulu. Súd skúmal notársku zápisnicu, ktorá v danej veci predstavuje exekučný titul č. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, ktorá bola spísaná dňa 22. 02. 2004 notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom. Na základe tejto notárskej zápisnice uznal Mgr. Tomáš Kušnír, advokát, na základe splnomocnenia spísaného v úverovej zmluve v mene povinnej osoby dlh v celkovej výške 692,72 eur ( 16.980,-Sk v pôvodne platnej mene). Podľa okresného súdu splnomocnenie, resp. udelenie takéhoto plnomocenstva splnomocniteľom, povinným, nerešpektuje základný predpoklad jeho udelenia, a to, že splnomocnenec bude presadzovať a brániť záujem povinného, ako aj slobodnú voľbu pri voľbe svojho splnomocnenca. Keďže záujmy splnomocneného advokáta sú v rozpore so záujmami povinného, dohoda o plnomocenstve je absolútne neplatná. Absolútna neplatnosť dohody o plnomocenstve má tak podľa okresného súdu za následok, že advokát nemohol zastupovať povinného pri spisovaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu, a teda notárska zápisnica neobsahuje jednu z materiálnych podmienok vykonateľnosti, ktorým je súhlas povinného s vykonateľnosťou. Okresný súd ďalej konštatoval, že dvojstranný právny úkon - zmluvné zastúpenie, vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy o úvere, teda v čase, keď žiadny dlh neexistoval. Na základe uvedených skutočností potom okresný súd dospel k záveru, že uznanie dlhu, ako aj súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, sú právne úkony, ktoré splnomocnený zástupca povinného urobil v rozpore s jeho záujmami. Tým svojím účelom odporovali zákonu, a preto sú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. Okresný súd zároveň poukázal i na ďalšie rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako i odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 8Sžo 17/2007. O trovách exekúcie, ktorých súčasťou podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku je odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov exekútora a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie, súd rozhodol podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej 15 dňovej lehote ( § 204 ods. 1, veta prvá O. s. p.) odvolanie oprávnený, ktorý sa nestotožnil s predmetným uznesením okresného súdu z viacerých dôvodov. V prvom rade sa oprávnený domnieva, že v tomto prípade súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. K otázke udeleného poverenia oprávnený uviedol, že notárska zápisnica bola už predmetom skúmania zo strany súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi a práve na základe uznania exekučného titulu za súladný, bolo exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie. Oprávnený rovnako namietal tvrdenia okresného súdu o „vadnosti“ udeleného plnomocenstva na spísanie notárskej zápisnice a poukázal na to, že povinný ako dlžník, mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere udelené plnomocenstvo v zmysle § 33b Občianskeho zákonníka v platnom znení odvolať, pričom tak neurobil. Oprávnený zdôraznil, že predmetným uznesením súdu, ktorým sa exekúcia vyhlásila za neprípustnú, hoci nedošlo počas celého trvania exekučného konania k zmene skutkového ani právneho stavu, nastane v prípade nadobudnutia jeho právoplatnosti a následného zastavenia exekúcie situácia, kedy si oprávnený už nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul, keďže pohľadávka oprávneného už bude premlčaná. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený nesúhlasil ani s výrokom uznesenia, ktorým súd oprávneného zaviazal na náhradu trov exekúcie. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil v celom rozsahu. Povinná a súdny exekútor sa k odvolaniu nevyjadrili. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p. ), odvolanie prejednal v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p. ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 1, 2 O. s. p.) a uznesenie okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil ako vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Vychádzajúc z dikcie citovaných ustanovení Exekučného poriadku je zrejmé, že súd pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi, ako aj počas celého exekučného konania, je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Je tak predovšetkým povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, resp. na základe ktorého je exekúcia vedená, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ust. § 41 Exekučného poriadku, a či subjekt, voči ktorému a v prospech ktorého sa má exekúcia vykonať, je zhodný so subjektom označeným v exekučnom titule, prípadne skúmať, či došlo k prechodu práva alebo povinností na inak označený subjekt v zmysle ust. § 37 ods. 3 Exekučného poriadku. Odvolacia námietka oprávneného, podľa ktorej exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu so zákonom, teda neobstojí. Skutočnosť, či sú naplnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, skúma exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ďalej aj na námietku povinného proti exekúcii, a taktiež na prípadný návrh povinného na odklad či zastavenie exekúcie. Súd však môže zároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Samotná skutočnosť, že v prejednávanej veci bolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi nezakladá prekážku veci rozhodnutie a neznamená tak vylúčenie možnosti preskúmavania exekučného titulu súdom v každej fáze exekučného konania. Poverenie vydané exekútorovi je len listinou, ktorou súdny exekútor preukazuje oprávnenie exekúciu vykonávať. Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Z citovanej formulácie sa dá vyvodiť, že táto má na mysli notárske zápisnice, ktoré obsahovali uznanie určitého právneho záväzku. Takýmto právnym záväzkom mohlo byť uznanie peňažného dlhu, resp. peňažného záväzku, ale aj dlhu, alebo záväzku nepeňažného, teda inej povahy. V praxi nie sú pochybnosti o tom, že v prípade peňažných dlhov, resp. záväzkov ide o uznanie dlhu, resp. o uznanie záväzku zo strany dlžníka. Preto, hoci notárska zápisnica podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku je rýdzo procesnoprávnym inštitútom, nadväzuje tento inštitút na hmotnoprávny základ, teda, na ustanovenia občianskeho a obchodného práva o uznanie dlhu, resp. záväzku. Inštitút uznania dlhu obsahuje i úprava obsiahnutá v Obchodnom zákonníku, ako i v Občianskom zákonníku, a preto odvolací súd poukazuje na znenie a výklad uvedených ustanovení obsiahnutý tak v Obchodnom, ako i v Občianskom zákonníku. Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pre záväzok, ktorý je predmetom uznania je charakteristická jeho „určitosť“. Tento pojem treba chápať tak, že jeho nevyhnutnými zložkami sú jednak dôvod a jednak výška záväzku. Týmto úkonom dlžník uznáva svoj určitý záväzok, čím vlastne potvrdzuje jeho existenciu a platnosť v čase uznania. Zákon na účinnosť takéhoto uznania predpisuje obligatórne písomnú formu. Podľa § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná. Uznať záväzok alebo uznať dlh je právom dlžníka, ktoré v budúcnosti realizovať môže, ale aj nemusí. Záleží to od rôznych okolností, ktoré nastanú až v budúcnosti. V zmysle citovaného ustanovenia, ktoré má kogentnú povahu, nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Takáto dohoda je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Právo, ktoré môže v budúcnosti vzniknúť, je právom, ktoré v čase uzavretia dohody nie je ešte známe a nemožno s ním disponovať. Ak v čase uzavretia zmluvy o splnomocnení nebola známa výška záväzku, nemohol povinný realizovať svoje právo dlh uznať alebo nie. Potom ani nemohol splnomocniť tretiu osobu na takýto úkon. Preto je splnomocnenie obsiahnuté v zmluve o úvere neplatným právnym úkonom. Odvolací súd sa stotožňuje i so záverom okresného súdu, ktorý poukázal na to, že udelenie takéhoto plnomocenstva splnomocniteľom, povinným, nerešpektuje ani ďalší základný predpoklad jeho udelenia, a to, že splnomocnenec bude presadzovať a brániť záujem povinného, ako aj slobodnú voľbu pri voľbe svojho splnomocnenca. Z uvedeného je preto zrejmé, že záujmy splnomocneného advokáta sú v rozpore so záujmami povinného, preto dohoda o plnomocenstve je absolútne neplatná i s poukazom na ust. § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Absolútna neplatnosť dohody o plnomocenstve má teda za následok, že advokát nemohol zastupovať povinného pri spisovaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu a notárska zápisnica neobsahuje jednu z materiálnych podmienok vykonateľnosti, ktorým je súhlas povinného s vykonateľnosťou. Odvolací súd dospel rovnako ako súd prvého stupňa k záveru o neplatnosti udeleného plnomocenstva, čoho nezvratným následkom je neplatnosť samotnej notárskej zápisnice „neprávo totiž nemožno zhojiť právom“. Keďže v prejednávanej veci riadny exekučný titul nie je daný, pričom na podmienku existencie a trvania exekučného titulu súd prihliada v každej fáze exekučného konania, súd prvého stupňa postupoval správne, keď exekúciu zastavil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s rozhodnutím okresného súdu o trovách exekúcie, ktorých súčasťou podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku je odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov exekútora a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Okresný súd správne postupoval podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku s tým, že pri ustálení výšky trov exekúcie vychádzal zo správnych ustanovení vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, preto súdnemu exekútorovi okresný súd správne priznal trovy exekúcie vo výške 7,31 eur, ktoré je oprávnený povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uvedeného uznesenia. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.