{"guid": "60116578-53dd-4243-b20c-3e8541119c27:e27f7e89-5de1-4c35-ba7a-9985ae93ef8f", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6012899583.1", "spisova_znacka": "16CoE/109/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16CoE/109/2012 z 24. 4. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 24. apríla 2012, sp. zn. 16CoE/109/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6012899583.1", "identifikacne_cislo": "6012899583", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Ľubomír Gago", "sudca_id": 906, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubomir-gago-906", "datum_vydania": "2012-04-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 57 ods. 1 písm. g) EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-57"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-57"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e27f7e89-5de1-4c35-ba7a-9985ae93ef8f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6012899583.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6012899583.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6012899583.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoE/109/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012899583
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6012899583.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom,
Advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Pribinova 25, proti povinnej Y. Z., narodenej XX. XX. XXXX,
bytom E. nad K., Ul. H. XXX/XX, vedenej pod zn. EX 2172/04 súdnym exekútorom JUDr. Jozefom
Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom Zvolen, Borovianska 17, o vymoženie pohľadávky oprávneného
vo výške 692,72 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen
č. k. 11Er 1688/2004 - 22 zo dňa 15. 02. 2011, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa ust. § 57 ods.
1 písm. g) zák. č. 233/1995  Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný
poriadok“), v spojení s ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku.

Okresný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju z dôvodu absencie spôsobilého exekučného
titulu. Súd skúmal notársku zápisnicu, ktorá v danej veci predstavuje exekučný titul č. N XXX/XXXX, Nz
XXXXX/XXXX, ktorá bola spísaná dňa 22. 02. 2004 notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom. Na základe tejto
notárskej zápisnice uznal Mgr. Tomáš Kušnír, advokát, na základe splnomocnenia spísaného v úverovej
zmluve v mene povinnej osoby dlh v celkovej výške 692,72 eur ( 16.980,-Sk v pôvodne platnej mene).
Podľa okresného súdu splnomocnenie, resp. udelenie takéhoto plnomocenstva splnomocniteľom,
povinným, nerešpektuje základný predpoklad jeho udelenia, a to, že splnomocnenec bude presadzovať
a brániť záujem povinného, ako aj slobodnú voľbu pri voľbe svojho splnomocnenca. Keďže záujmy
splnomocneného advokáta sú v rozpore so záujmami povinného, dohoda o plnomocenstve je absolútne
neplatná. Absolútna neplatnosť dohody o plnomocenstve má tak podľa okresného súdu za následok,
že advokát nemohol zastupovať povinného pri spisovaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu, a
teda notárska zápisnica neobsahuje jednu z materiálnych podmienok vykonateľnosti, ktorým je súhlas
povinného s vykonateľnosťou. Okresný súd ďalej konštatoval, že dvojstranný právny úkon - zmluvné
zastúpenie, vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy o úvere, teda v čase, keď žiadny dlh neexistoval. Na
základe uvedených skutočností potom okresný súd dospel k záveru, že uznanie dlhu, ako aj súhlas s
vykonateľnosťou notárskej zápisnice, sú právne úkony, ktoré splnomocnený zástupca povinného urobil v
rozpore s jeho záujmami. Tým svojím účelom odporovali zákonu, a preto sú v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka absolútne neplatné. Okresný súd zároveň poukázal i na ďalšie rozhodnutia Krajského súdu
v Banskej Bystrici, ako i odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 8Sžo
17/2007.

O trovách exekúcie, ktorých súčasťou podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku je odmena exekútora,
náhrada hotových výdavkov exekútora a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie, súd rozhodol
podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku.



Proti uzneseniu  okresného súdu podal v zákonnej 15 dňovej lehote ( § 204 ods. 1, veta prvá O. s.
p.) odvolanie oprávnený, ktorý sa nestotožnil s predmetným uznesením okresného súdu z viacerých
dôvodov. V prvom rade sa oprávnený domnieva, že v tomto prípade súd posudzoval vec, o ktorej už raz
právoplatne rozhodol. K otázke udeleného poverenia oprávnený uviedol, že notárska zápisnica bola už
predmetom skúmania zo strany súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi a práve
na základe uznania exekučného titulu za súladný, bolo exekútorovi udelené poverenie na vykonanie
exekúcie. Oprávnený rovnako namietal tvrdenia okresného súdu o „vadnosti“ udeleného plnomocenstva
na spísanie notárskej zápisnice a poukázal na to, že povinný ako dlžník, mohol kedykoľvek po uzatvorení
zmluvy o úvere udelené plnomocenstvo v zmysle § 33b Občianskeho zákonníka v platnom znení
odvolať, pričom tak neurobil. Oprávnený zdôraznil, že predmetným uznesením súdu, ktorým sa exekúcia
vyhlásila za neprípustnú, hoci nedošlo počas celého trvania exekučného konania k zmene skutkového
ani právneho stavu, nastane v prípade nadobudnutia jeho právoplatnosti a následného zastavenia
exekúcie situácia, kedy si oprávnený už nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul, keďže pohľadávka
oprávneného už bude premlčaná. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený nesúhlasil ani s výrokom
uznesenia, ktorým súd oprávneného zaviazal na náhradu trov exekúcie. Navrhol, aby odvolací súd
uznesenie okresného súdu zrušil v celom rozsahu.

Povinná a súdny exekútor sa k odvolaniu nevyjadrili.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p. ), odvolanie prejednal v medziach podaného odvolania
(§ 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p. ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 1, 2 O. s. p.) a
uznesenie okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil ako vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p.,  ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Vychádzajúc z dikcie citovaných ustanovení Exekučného poriadku je zrejmé, že súd pred vydaním
poverenia súdnemu exekútorovi, ako aj počas celého exekučného konania, je povinný dôsledne skúmať,
či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Je tak predovšetkým povinný
skúmať, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, resp. na základe ktorého je exekúcia vedená, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ust.
§ 41 Exekučného poriadku, a či subjekt, voči ktorému a v prospech ktorého sa má exekúcia vykonať,
je zhodný so subjektom označeným v exekučnom titule, prípadne skúmať, či došlo k prechodu práva
alebo povinností na inak označený subjekt v zmysle ust. § 37 ods. 3 Exekučného poriadku.

Odvolacia námietka oprávneného, podľa ktorej exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej
činnosti, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu so zákonom, teda neobstojí. Skutočnosť, či sú
naplnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, skúma exekučný súd pri rozhodovaní
o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ďalej aj na námietku povinného proti
exekúcii, a taktiež na prípadný návrh povinného na odklad či zastavenie exekúcie. Súd však môže
zároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania a v prípade zistenia,



že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na
zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať.

Samotná skutočnosť, že v prejednávanej veci bolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu
exekútorovi nezakladá prekážku veci rozhodnutie a neznamená tak vylúčenie možnosti preskúmavania
exekučného titulu súdom v každej fáze exekučného konania. Poverenie vydané exekútorovi je len
listinou, ktorou súdny exekútor preukazuje oprávnenie exekúciu vykonávať.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila.

Z citovanej formulácie sa dá vyvodiť, že táto má na mysli notárske zápisnice, ktoré obsahovali
uznanie určitého právneho záväzku. Takýmto právnym záväzkom mohlo byť uznanie peňažného dlhu,
resp. peňažného záväzku, ale aj dlhu, alebo záväzku nepeňažného, teda inej povahy. V praxi nie
sú pochybnosti o tom, že v prípade peňažných dlhov, resp. záväzkov ide o uznanie dlhu, resp. o
uznanie záväzku zo strany dlžníka. Preto, hoci notárska zápisnica podľa § 41 ods. 2 Exekučného
poriadku je rýdzo procesnoprávnym inštitútom, nadväzuje tento inštitút na hmotnoprávny základ, teda,
na ustanovenia občianskeho a obchodného práva o uznanie dlhu, resp. záväzku. Inštitút uznania dlhu
obsahuje i úprava obsiahnutá v Obchodnom zákonníku, ako i v Občianskom zákonníku,  a preto
odvolací súd poukazuje na znenie a výklad uvedených ustanovení obsiahnutý tak v Obchodnom, ako
i v Občianskom zákonníku.

Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá
sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď
pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pre záväzok, ktorý je predmetom uznania je
charakteristická jeho „určitosť“. Tento pojem treba chápať tak, že jeho nevyhnutnými zložkami sú jednak
dôvod a jednak výška záväzku. Týmto úkonom dlžník uznáva svoj určitý záväzok, čím vlastne potvrdzuje
jeho existenciu a platnosť v čase uznania. Zákon na účinnosť takéhoto uznania predpisuje obligatórne
písomnú formu.

Podľa § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť
až v budúcnosti, je neplatná.

Uznať záväzok alebo uznať dlh je právom dlžníka, ktoré v budúcnosti realizovať môže, ale aj nemusí.
Záleží to od rôznych okolností, ktoré nastanú až v budúcnosti. V zmysle citovaného ustanovenia, ktoré
má kogentnú povahu, nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti.
Takáto dohoda je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Právo, ktoré môže v budúcnosti vzniknúť,
je právom, ktoré v čase uzavretia dohody nie je ešte známe a nemožno s ním disponovať. Ak v čase
uzavretia zmluvy o splnomocnení nebola známa výška záväzku, nemohol povinný realizovať svoje právo
dlh uznať alebo nie. Potom ani nemohol splnomocniť tretiu osobu na takýto úkon. Preto je splnomocnenie
obsiahnuté v zmluve o úvere neplatným právnym úkonom.

Odvolací súd sa stotožňuje i so záverom okresného súdu, ktorý poukázal na to, že udelenie takéhoto
plnomocenstva splnomocniteľom, povinným, nerešpektuje ani ďalší základný predpoklad jeho udelenia,
a to, že splnomocnenec bude presadzovať a brániť záujem povinného, ako aj slobodnú voľbu pri voľbe
svojho splnomocnenca. Z uvedeného je preto zrejmé, že záujmy splnomocneného advokáta sú v rozpore
so záujmami povinného, preto dohoda o plnomocenstve je absolútne neplatná i s poukazom na ust. § 31
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Absolútna neplatnosť dohody o plnomocenstve má teda za následok,
že advokát nemohol zastupovať povinného pri spisovaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu



a notárska zápisnica neobsahuje jednu z materiálnych podmienok vykonateľnosti, ktorým je súhlas
povinného s vykonateľnosťou.

Odvolací súd dospel rovnako ako súd prvého stupňa k záveru o neplatnosti udeleného plnomocenstva,
čoho nezvratným následkom je neplatnosť samotnej notárskej zápisnice „neprávo totiž nemožno zhojiť
právom“.

Keďže v prejednávanej veci riadny exekučný titul nie je daný, pričom na podmienku existencie a trvania
exekučného titulu súd prihliada v každej fáze exekučného konania, súd prvého stupňa postupoval
správne, keď exekúciu zastavil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s rozhodnutím okresného súdu o trovách exekúcie, ktorých
súčasťou podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku je odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov
exekútora a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Okresný súd správne postupoval podľa §
203 ods. 1 Exekučného poriadku s tým, že pri ustálení výšky trov exekúcie vychádzal zo správnych
ustanovení vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, preto súdnemu
exekútorovi okresný súd správne priznal trovy exekúcie vo výške 7,31 eur, ktoré je oprávnený povinný
zaplatiť súdnemu exekútorovi do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uvedeného uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11Er/1688/2004", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "cbc9b569-67bc-4c6e-9835-82a3c1627f26:50714f80-5b52-4254-8feb-7d637749b0dd", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6712215191.1", "spisova_znacka": "2Co/41/2016", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2Co/41/2016 z 27. 6. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-06-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6712215191.1"}]}