Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 20Sd/151/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200681 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Badíková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6012200681.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní samosudkyňou JUDr. Jarmilou Badíkovou v právnej veci navrhovateľky H. L., nar. XX. O. XXXX, bytom H. XXX/X B, XXX XX M., zastúpenej JUDr. Róbertom Gombalom, advokátom, Dr. Herza 12, 984 01 Lučenec proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava o nároku na úrazovú rentu takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. 1658-16/2012-BA zo dňa 11. mája 2012 potvrdzuje. Navrhovateľke nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa rozhodnutím č. 1658-16/2012-BA z 11. mája 2012 podľa § 272 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení rozhodla, že navrhovateľka v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 5. decembra 1995 má nárok na úrazovú rentu v sume 53,18 Eur mesačne od 1. januára 2004 do 31. decembra 2004 po zákonnej valorizácii od 1. januára 2005 v sume 85,70 Eur mesačne od 1. januára 2012. Odporkyňa v odôvodnení uviedla, že dňa 24. mája 2010 vydala rozhodnutie č. BA-7239996/2010 o priznaní úrazovej renty od 1. januára 2004 podľa § 272 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon“). Navrhovateľka v zákonnej lehote podala proti uvedenému rozhodnutiu opravný prostriedok. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. 21Sd/147/2010 zo dňa 3. novembra 2010 zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, č. BA-72396/2010 zo dňa 24. mája 2010 a vec vrátil Sociálnej poisťovni, ústredie, na ďalšie konanie. Proti uvedenému rozhodnutiu podala Sociálna poisťovňa, ústredie, v zákonnej lehote odvolanie. Najvyšší súd SR rozsudkom č. 9So/11/2011 zo dňa 31. januára 2012 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 21Sd/147/2010 zo dňa 3. novembra 2010. Odporkyňa ďalej uviedla, že podľa príslušných ustanovení Zákonníka práce, navrhovateľke vznikla náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti od preradenia na prácu pomocného robotníka tunelke - vznik škody od 24. februára 1997. Škoda začala vznikať dňom, keď sa jej začal po preradení na inú prácu vyplácať nižší zárobok. Pre určenie priemerného zárobku je potrebné vychádzať z obdobia pred vznikom škody, nie pred vznikom (zistením) choroby z povolania. Podľa § 17 ods. 4 zákona o mzde, ak zamestnanec v rozhodnom období neodpracoval aspoň 22 dní, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí z hrubej mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodného obdobia, prípadne z hrubej mzdy, ktorú by zrejme dosiahol. Vzhľadom na to, že poškodená bola práceneschopná od 24. septembra 1996 do 21. februára 1997, potvrdil zamestnávateľ poškodenej Slovmag Lovinobaňa a.s., listom zo dňa 23. apríla 1997 jej pravdepodobný zárobok za štvrtý kvartál roku 1996 v sume 9 058,33 Sk. Navrhovateľka s takto určeným pravdepodobným zárobkom pred vznikom škody nesúhlasila, čo uviedla aj v podanom opravnom prostriedku proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie, č. BA-72396/2010 zo dňa 24. mája 2010. Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom rozsudku č. 21Sd/147/2010 zo dňa 3. novembra 2010 konštatuje, že poškodená nepredložila žiadne relevantné dôkazy, ktorými by spochybnila postup Sociálnej poisťovne, ústredie, pri určení jej pravdepodobného zárobku. Podľa rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici mala Sociálna poisťovňa, ústredie valorizáciu pravdepodobného zárobku poškodenej realizovať podľa zákona č. 320/1993 Zb. o úprave náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti a vydaných opatrení Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR za roky 1998 až 2002 pri aplikovaní ustanovenia § 201 ods. 2 zákona č. 311/2001 v znení zákona č. 210/2003 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, účinného od 1. apríla 2002. Vzhľadom na to, že zákon č. 210/2003 Z.z. nadobudol účinnosť až 1. júla 2003, vykonala Sociálna poisťovňa, ústredie, úpravu pravdepodobného zárobku rozhodujúceho na výpočet náhrady za stratu na zárobku podľa § 201 ods. 2 zákona č. 311/2001 v znení zákona č. 210/2003 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov nasledovne: Pravdepodobný valorizovaný zárobok poškodenej, z ktorého sa určovala náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity v sume 9 058,33 bol k 1. júlu 2002 valorizovaný o 31,5 % (9,6 % + 7,2 % + 6,5 % + 8,2 %) na sumu 11 912,- Sk. Takto určená suma pravdepodobného valorizovaného zárobku poškodenej bola od 1. júla 2003 upravená o 9,3 % na sumu 13 020,- Sk. Pravdepodobný valorizovaný zárobok poškodenej, z ktorého Sociálna poisťovňa, ústredie určí výšku náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity bol k 1. júlu 2003 po vykonaní valorizácie v zmysle § 201 ods. 2 zákona č. 311/2001 Zákonník práce v znení zákona č. 210/2003 Z.z. v sume 13 020,- Sk. Na záver odporkyňa uviedla, že priemerná suma mesačnej náhrady za stratu na zárobku sa vypočíta ako podiel súčtu mesačných náhrad za stratu na zárobku, na ktoré mal poškodený nárok a ktoré boli oprávnenému príjemcovi vyplatené za obdobie od 1. júla 2003 do 31. decembra 2003 a počtu mesiacov, za ktoré boli mesačné náhrady vyplatené. Priemerná suma náhrady straty na zárobku poškodenej bola určená v sume 1 602,- Sk (53,18 Eur), ktorá sa podľa § 272 ods. 3 zákona považuje od 1. januára 2004 za úrazovú rentu a podlieha zvyšovaniu podľa príslušných ustanovení zákona. Navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala voči uvedenému rozhodnutiu opravný prostriedok, v ktorom uviedla, že odporkyňa vo veci už rozhodla tretí krát a pred vydaním napadnutého rozhodnutia vo veci rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom č.k. 9So/11/2011 zo dňa 31. januára 2012. V predmetnom rozhodnutí Najvyšší súd uložil odporkyni zistiť, v akej výške patrila navrhovateľke náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti k 31. decembru 2003 a za tým účelom si vyžiada všetky relevantné podklady od Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., prípadne aj od navrhovateľky. Najvyšší súd konštatoval, že pokiaľ výšku vyplácanej náhrady navrhovateľka spochybňuje, Sociálna poisťovňa zistí, či o jej výške rozhodol súd resp. odkáže navrhovateľku, aby sa určenia výšky náhrady za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti domáhala na súde v občiansko-právnom konaní. Do predloženia právoplatného rozhodnutia súdu bude odporkyňa vyplácať úrazovú rentu v sume doteraz vyplácanej. Na základe prípadného právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady k 31. decembru 2003 odporkyňa znova rozhodne o žiadosti navrhovateľky o zvýšenie úrazovej renty. Navrhovateľka v opravnom prostriedku ďalej uviedla, že odporkyňa sa neriadila uvedeným právnym názorom Najvyššieho súdu, nevyžiadala si relevantné podklady od Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., nepožiadala ani navrhovateľku o súčinnosť, pokiaľ ide o zisťovanie náhrady straty na zárobku a tiež ju neodkázala, aby sa určenia výšky tejto náhrady domáhala na súde. Navrhovateľka tiež namietla, že nie je jej známe, z akého dôvodu v minulosti vznikol preplatok a z akého dôvodu jej tento preplatok bol aj odpočítaný z poskytovanej náhrady za stratu na zárobku. Navrhovateľka ďalej namietla, že Sociálna poisťovňa pri určení sumy úrazovej renty vychádzala zo sumy náhrady za stratu na zárobku patriacej navrhovateľke k 31. decembru 2003, ktorú ona vyrátala z priemeru náhrady za stratu na zárobku 6-tich posledných mesiacov roka 2003. Sociálna poisťovňa však pri svojom prepočte náhrady za stratu na zárobku za obdobie posledných 6-tich mesiacov roka 2003 vychádzala zo sumy priemerného valorizovaného zárobku pred vznikom škody vo výške len 13.020,- Sk (tu Sociálna poisťovňa čiastočne uznala, že valorizáciu pôvodne nesprávne napočítavala, v predchádzajúcom rozhodnutí vychádzala len zo sumy 12.754,- Sk), no ani tento valorizovaný zárobok navrhovateľka nepovažuje za správny a tvrdí, že mala mať vyšší zárobok. Navrhovateľka opätovne zdôraznila, že nesprávnosť určenia výšky priemerného valorizovaného zárobku v sume 12.754,- Sk k 1. júlu 2003 vidí v tom, že tento valorizovaný priemerný zárobok vychádza zo sumy priemerného zárobku vypočítaného za IV kvartál roka 1996, kde bol tento zárobok určený však len ako zárobok pravdepodobný a bol určený len vo výške 9.059,33 Sk. Pritom je zrejmé, že navrhovateľka dosahovala u svojho pôvodného zamestnávateľa v čase pred zistením choroby z povolania (t.j. pred dňom 5. decembra 1995) priemerný mesačný zárobok vo výške 9 913,44 Sk (456,- Sk - denný priemerný zárobok). Uvedené vyplýva z potvrdenia o priemernom zárobku za III kvartál 1995, ktoré sa nachádza v administratívnom spise Sociálnej poisťovne. Navrhovateľka namieta proti výške jej údajného pravdepodobného zárobku za štvrtý kvartál roku 1996 vo výške 9.059,33 Sk, ktorého výšku považuje za nesprávnu a tvrdí, že je pravdepodobný zárobok v IV Q/1996 nemohol byť nižší o sumu 854,11 Sk (9.913,44 Sk - 9.059,33 Sk) ako jej skutočný priemerný zárobok v III Q/1995. Navrhovateľka na záver uviedla, že suma náhrady za stratu na zárobku k 31. decembru 2003, ktorá bola Sociálnou poisťovňou v napadnutom rozhodnutí ustálená vo výške 1 602,- Sk (53,18 €) je určená nesprávne a potom sú aj nesprávne určené jednotlivé úrazové renty za obdobie od 1. januára 2005 až do 1. januára 2012. Vzhľadom k uvedenému navrhovateľka považovala napadnuté rozhodnutie za vydané v rozpore so zákonom, hlavne s § 272 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a tiež s právnym názorom vyjadreným Najvyšším súdom SR v rozsudku č.k. 9So/11/2011 zo dňa 31. januára 2012, a preto žiadala odporkyňu, aby zrušila napadnuté rozhodnutie a vydala správne rozhodnutie resp. ak odporkyňa jej opravnému prostriedku nevyhovie, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil. Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo 16. júla 2012 uviedla, že z opravného prostriedku je zrejmé, že dôvodom jeho podania je rozpor vo výške sumy priemerného, resp. pravdepodobného zárobku, z ktorého obdobia sa mal priemerný, resp. pravdepodobný zárobok použiť. V príčinnej súvislosti s tým vzniká rozdielny názor, aká má byť priemerná výška náhrady za stratu na zárobku a následne aj výška transformovanej úrazovej renty. Sociálna poisťovňa, ústredie, pri určení sumy náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti resp. tzv. transformovanej úrazovej renty vo výške 53,18 Eur mesačne od 1. januára 2004 do 31. decembra 2004 vychádzala z pravdepodobného zárobku poškodenej v sume 9 058,33 Sk (podľa § 17 ods. 4 zák. č. 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku, ak zamestnanec v rozhodnom období neodpracoval aspoň 22 dní, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok), vypočítaného z obdobia po zistení choroby z povolania a preradení na inú prácu, ktorým je IV. štvrťrok 1996, zvalorizovaného k 1. júlu 2002 o 31,5 % (9,6 % + 7,2 % + 6,5 % + 8,2 %) na sumu 11 912,- Sk. Takto určená suma pravdepodobného valorizovaného zárobku poškodenej bola od 1. júla 2003 ďalej upravená - valorizovaná o 9,3 % na sumu 13 020,- Sk. Valorizácia sumy 9 058,33 Sk bola vykonaná v zmysle § 201 ods. 2 zák. č. 311/2011 Zákonník práce v znení zák. č. 210/2003 Z.z. (ďalej len „Zákonník práce“). Z takto určeného pravdepodobného valorizovaného zárobku bola k 31. decembru 2003 určená priemerná náhrada za stratu na zárobku v sume 1 602,- Sk (53,18 Eur) netto, ako to vyplýva z tabuľky na str. 4 rozhodnutia zo dňa 11. mája 2012. Táto suma je zároveň aj sumou transformovanej úrazovej renty priznanej od 1. januára 2004 do 31. decembra 2004 rozhodnutím zo dňa 11. mája 2012. Priemerná suma mesačnej náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti 1 602,- Sk (53,18 Eur) podlieha s účinnosťou od 1. januára 2004 zvyšovaniu (valorizácii) podľa príslušných ustanovení zákona, od 1. januára 2012 bola určená v sume 85,70 Eur. K skutkovým okolnostiam odporkyňa uviedla, že listom zo dňa 19. marca 2009 požiadal právny zástupca navrhovateľky o oznámenie spôsobu výpočtu náhrady za stratu na zárobku. Sociálna poisťovňa, ústredie, listom č. 222-1605/2009 zo dňa 30. marca 2009 oznámila navrhovateľke sumy náhrad za stratu na zárobku vyplatených Sociálnou poisťovňou, pobočka Lučenec, za obdobie júl 2003 až december 2003, ako aj spôsob určenia a výšku úrazovej renty, ktorá patrí navrhovateľke podľa § 272 ods. 3 zákona od 1. januára 2004. Dňa 25. mája 2009 požiadal právny zástupca navrhovateľky o prepočet úrazovej renty podľa § 293ao zákona, nakoľko poškodená sa stala v roku 2006 nezamestnanou. Sociálna poisťovňa, ústredie, odpovedala listom č. 222-2981/2009 zo dňa 24. júna 2009, v ktorom uviedla, že listom č. 222-1605/2009 zo dňa 30. marca 2009 Sociálna poisťovňa už oznámila navrhovateľke výpočet straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti za obdobie júl 2003 až december 2003. Pri výpočte jednotlivých mesačných súm náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti zohľadnila Sociálna poisťovňa hrubý mesačný zárobok, ktorý navrhovateľka skutočne dosahovala v období júl 2003 až december 2003 u zamestnávateľa LOVONIT, a.s. Lovinobaňa. Podľa § 293ao zákona, pri určení výšky náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity, ktorá sa podľa § 272 ods. 3 zákona považuje za úrazovú rentu alebo sa vypláca ako úrazová renta podľa § 293o ods. 1 a 2 zákona, sa zohľadnil počas trvania nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004 pravdepodobný zárobok a nárok na výplatu tejto úrazovej renty má trvať aj po 31. decembri 2007, úrazová renta sa vypláca od splátky splatnej po 31. decembri 2007 v sume, v ktorej sa pravdepodobný zárobok zohľadnil vo výške 75 % minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platila k 31. decembru 2003. Navrhovateľke patrí od 1. januára 2004 transformovaná úrazová renta, a preto skutočnosť, že sa v roku 2006 stala nezamestnanou, nemá na výšku transformovanej úrazovej renty vplyv. Ustanovenie § 293ao zákona nemožno na prípad navrhovateľky aplikovať. Dňa 14. augusta 2009 právny zástupca navrhovateľky požiadal Sociálnu poisťovňu o vydanie rozhodnutia o priznaní úrazovej renty od 1. januára 2004. Odporkyňa ďalej uviedla spôsob výpočtu valorizovaného zárobku rozhodného pre výpočet náhrady za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti pri uznaní invalidity resp. čiastočnej invalidity vypočítaný podľa platných právnych predpisov a tento predstavuje sumu 13.020 Sk. So spôsobom určenia obdobia rozhodného pre výpočet náhrady za stratu na zárobku, sumy pravdepodobného zárobku boli navrhovateľka a jej právny zástupca oboznámení na ústnom pojednávaní konanom dňa 24. novembra 2009 v Sociálnej poisťovni, pobočka Lučenec tak, ako to vyplýva zo Zápisnice z tohto ústneho pojednávania. Odporkyňa zastáva právny názor, že v rozhodnutí zo dňa 11. mája 2012 doplnila o citácie ustanovení právnych predpisov, z ktorých vychádzala pri určení výšky pravdepodobného valorizovaného zárobku, pri určení náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti a následne pri určení transformovanej úrazovej renty. Taktiež zdôvodnila, prečo pri určení pravdepodobného zárobku vychádzala z obdobia pred vznikom škody. Námietky, na ktoré poukazuje navrhovateľka vo svojom opravnom prostriedku zo dňa 12. júna 2012 nie sú nové, nakoľko na tieto poukazovala už v doterajších konaniach. Ak ide o poukázanie na preplatok, Sociálna poisťovňa, ústredie uvádza, že navrhovateľka v Sociálnej poisťovni, pobočka Lučenec, podpísala dňa 13. apríla 2005 dohodu o zrážkach z dávok z dôvodu vzniknutého preplatku na strate na zárobku v sume 51 214,- Sk. Vzhľadom k uvedenému odporkyňa žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť s tým, že trovy konania znáša navrhovateľka. Krajský súd vec prejednal na pojednávaní dňa 25. septembra 2012, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi, vypočul účastníkov a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné potvrdiť. Právny zástupca navrhovateľky ospravedlnil neprítomnosť navrhovateľky na pojednávaní a trval na podanom opravnom prostriedku a poukázal na dôvody v ňom uvedené. Právny zástupca opätovne namietol výšku pravdepodobného zárobku, z ktorého odporkyňa vychádzala pri určení náhrady za stratu na zárobku, pretože podľa tvrdenia navrhovateľky táto dosahovala vyššie zárobky aj v porovnaní s tými pracovníkmi, s ktorými bol jej zárobok porovnávaný. Právny zástupca zdôraznil, že odporkyňa sa neriadila právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR, nevykonala žiadne dokazovanie v zmysle intencií tohto rozsudku, ale len opätovne matematicky prepočítala výšku náhrady straty na zárobku a tiež nevyzvala navrhovateľku, aby si svoj nárok uplatnila na súde. Odporkyňa mala pri vypočítaní výšky náhrady straty na zárobku vychádzať z priemerného zárobku navrhovateľky za 3. kvartál 1995, ktorý bol rádovo vyšší ako pravdepodobný zárobok za 4. kvartál 1996. Podľa názoru právneho zástupcu navrhovateľky odporkyňa mala vykonať dokazovanie vo veci priemerného zárobku navrhovateľky a zistiť aj priemerné zárobky pracovníkov, s ktorými bola navrhovateľka porovnávaná. Odporkyňa si rovnako nevyžiadala relevantné doklady od Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., ktorá určité obdobie vyplácala navrhovateľke náhradu straty na zárobku. Právny zástupca navrhovateľky si pre prípad úspechu uplatnil právo na náhradu trov konania. Odporkyňa na pojednávaní žiadala napadnuté rozhodnutie zo dňa 11. mája 2012 potvrdiť ako vecne správne a poukázala na písomné stanovisko Sociálnej poisťovne zo dňa 16. júla 2012, v ktorom sú uvedené podrobne právne a skutkové dôvody, pre ktoré žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Odporkyňa k námietke o nevykonaní dokazovania uviedla, že Sociálna poisťovňa nemusela žiadať Allianz - Slovenskú poisťovňu o vydanie dokladov, pretože Sociálna poisťovňa má tieto doklady k dispozícii práve od Allianz - Slovenskej poisťovne, ktorá vyplácala navrhovateľke náhradu straty na zárobku od roku 1997 až do 1. apríla 2002, kedy toto vyplácanie prevzala Sociálna poisťovňa. Sociálna poisťovňa po prevzatí výplaty tejto povinnosti od 1. apríla 2002 pokračovala vo vyplácaní náhrady v takej výške, v akej ju poukazovala Allianz - Slovenská poisťovňa., a.s. Sociálna poisťovňa nemala dôvod skúmať správnosť vyplácania tejto náhrady, pretože samotná navrhovateľka túto výšku náhrady nikdy nenamietala a navrhovateľke v tejto spoločnosti vznikol dokonca preplatok pri vyplácaní tejto náhrady cca vo výške 51 000, Sk. Pokiaľ ide o výšku priemerného zárobku Sociálna poisťovňa vychádzala z dokladu bývalého zamestnávateľa navrhovateľky o vypočítaní priemerného zárobku na 4. kvartál 1996. Odporkyňa na záver zdôraznila, že Sociálna poisťovňa urobila všetko čo mohla, zistila skutkový stav maximálne ako sa dalo, ale navrhovateľka napriek roky trvajúcemu sporu do dnešného dňa nepredložila žiadny dôkaz, že Sociálna poisťovňa pri výpočte priemerného zárobku postupovala nesprávne. Súd mal v konaní preukázaný nasledovný skutkový stav: Navrhovateľka mala dňa 5. decembra 1995 zistenú chorobu z povolania. Zodpovedným za chorobu z povolania je zamestnávateľ Slovmag, a.s., Lovinobaňa (ďalej len „zamestnávateľ“). Uvedené skutočnosti sú preukázané Hlásením choroby z povolania vydaným dňa 29. novembra 1996 Dérerovou nemocnicou s poliklinikou, Klinikou pracovného lekárstva, Ďumbierska 8, Bratislava. Od 24. septembra 1996 do 21. februára 1997 bola navrhovateľka práceneschopná. Od 24. februára 1997, teda po skončení práceneschopnosti bola navrhovateľka preradená na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy na prácu pomocného robotníka v tunelke, pri ktorej dosahovala nižší zárobok v porovnaní so zárobkom pred preradením. Od 6. mája 1998 navrhovateľka poberala čiastočný invalidný dôchodok. Súd z dokladu bývalého zamestnávateľa navrhovateľky Slovmag Lovinobaňa, a.s. zo dňa 23. apríla 1997 adresovanom Slovenskej poisťovni, pobočka Lučenec zistil, že bývalý zamestnávateľ pre doplácanie ušlého zisku navrhovateľky vychádzal z priemerného zárobku za IV. kvartál 1996, ktorý bol 9 058,33 Sk; bývalý zamestnávateľ zaslal Sociálnej poisťovni aj ďalšie relevantné podklady pre pokračovanie vo vyplácaní náhrady straty na zárobku a súčasne uviedol, že priemerný zárobok na 1. deň za II. kvartál 1996 u navrhovateľky bol 459,- Sk a za III. kvartál 1995 456,- Sk. Slovenská poisťovňa a.s., pobočka Lučenec potom pokračovala vo vyplácaní náhrady strata na zárobku do 30. marca 2002 a od 1. apríla 2002 túto povinnosť prevzala odporkyňa. Odporkyňa uzavrela s navrhovateľkou dňa 13. mája 2005 dohodu o zrážkach z dávok v zmysle § 225 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení z dôvodu vzniku preplatku na náhrade za stratu na zárobku v sume 51 214,- Sk, ktorú sumu navrhovateľka uznala čo do dôvodu aj výšky ako oprávnenú. Na základe tejto dohody sa odporkyňa zaviazala po uspokojení svojej pohľadávky pokračovať vo výplate straty na zárobku na základe údajov predložených zamestnávateľom navrhovateľky od mája 2005. Súd z administratívneho spisu zistil, že odporkyňa v roku 2005 vydala dve rozhodnutia o výške a vyplácaní úrazovej renty navrhovateľky; v roku 2006 jedno rozhodnutie; v roku 2007 jedno rozhodnutie; v roku 2008 rozhodnutím z 23. júla 2008 odporkyňa zvýšila navrhovateľke úrazovú rentu na sumu 1 913,- Sk od 1. júla 2008 a rozhodnutím z 19. decembra 2008 odporkyňa zvýšila navrhovateľke úrazovú rentu od 1. januára 2009 na sumu 68,00 Eur. Proti týmto rozhodnutiam navrhovateľka nepodala opravný prostriedok a sú právoplatné. Z uvedeného je nesporné, že o výške náhrady straty na zárobku, ktorá navrhovateľke patrila k 30. decembru 2003 bolo už právoplatne rozhodnuté. Právny zástupca navrhovateľky na otázku súdu na pojednávaní uviedol, že o týchto rozhodnutiach nevedel. Vec „ožila“ na základe listu právneho zástupcu navrhovateľky zo dňa 13. marca 2009, ktorým sa domáhal od odporkyne rozhodnutia o priznaní úrazovej renty resp. v prípade, že také neexistuje o oznámenie spôsobu výpočtu úrazovej renty a o oznámenie, na základe akých ustanovení zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení bola navrhovateľke úrazová renta takto určená. Právny zástupca navrhovateľky svoju požiadavku odôvodnil pochybnosťami navrhovateľky o výške úrazovej renty, pretože jej spolupracovníčky, ktorým bola tiež zistená choroba z povolania majú vyplácané úrazové renty vo vyšších sumách ako navrhovateľka. Vecou sa zaoberal Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý rozsudkom č.k. 21Sd/272/2009-33 zo dňa 24. februára 2010 zrušil rozhodnutie odporkyne č. 222-4611/2009 zo dňa 27. augusta 2009 podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Súd odporkyni uložil, aby v ďalšom konaní vydala rozhodnutie, v ktorom bude uvedené, aká výška náhrady za stratu na zárobku bola navrhovateľke vyplácaná k 31. decembra 2003 a ako odporkyňa postupovala pri valorizácii finančnej čiastky. Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nebolo prípustné. Krajský súd v Banskej Bystrici ďalším rozhodnutím č.k. 21Sd/147/2012 zo dňa 3. novembra 2010 zrušil rozhodnutie odporkyne č. BA-72396/2010 zo dňa 24. mája 2010 podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Krajský súd v rozsudku konštatoval, že mal preukázané, že u navrhovateľky bola 5. decembra 1995 zistená choroba z povolania, od 24. septembra 1996 do 21. februára 1997 bola práceneschopná, od 24. februára 1997 bola preradená na prácu pomocného robotníka v tunelke a od 6. mája 1998 poberala čiastočný invalidný dôchodok. Navrhovateľke vznikol nárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti od preradenia na prácu pomocného robotníka od 24. februára 1997 a tento nárok trval aj k 31. decembru 2003. Navrhovateľka vzhľadom na práceneschopnosť neodpracovala v rozhodnom období aspoň 22 dní, preto bolo potrebné pri výpočte výšky náhrady vychádzať z pravdepodobného zárobku namiesto priemerného zárobku podľa § 17 ods. 1, 4 zákona o mzde. Odporkyňa takto postupovala na základe potvrdenia zamestnávateľa zo dňa 23. apríla 1997 o pravdepodobnom zárobku za štvrtý kvartál roku 1996 v sume 9.059,33 Sk. Navrhovateľka žiadne relevantné dôkazy, ktorými by účinne spochybnila tento postup odporkyne nepredložila. Súd ďalej konštatoval, že iná je otázka valorizácie pravdepodobného zárobku rozhodujúceho na výpočet náhrady za stratu na zárobku. Odporkyňa mala túto realizovať podľa zákona č. 320/1993 Zb. o úprave náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti a vydaných opatrení Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR za roky 1998 až 2002 pri aplikovaní ustanovenia § 201 ods. 2, zákona č. 311/2001 v znení zákona č. 210/2003 účinného od 1. apríla 2002. Pravdepodobný priemerný zárobok mala upraviť o výšku priznaných percent postupne, zvyšovaním posledne percentuálne upraveného zárobku. Na základe odvolania odporkyne sa vecou zaoberal Najvyšší súd SR, ktorý rozsudkom č.k. 9So/11/2011 zo dňa 31. januára 2012 potvrdil rozsudok krajského súdu a vec vrátil odporkyni, ktorej úlohou bude zistiť, v akej výške náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti patrila navrhovateľke k 31. decembru 2003 a vyžiada si všetky relevantné podklady od Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., prípadne aj od navrhovateľky. Pokiaľ výšku vyplácanej náhrady navrhovateľka spochybňuje a tvrdí, že jej patrila v inej, vyššej sume, odporkyňa zistí, či o jej výške k 31. decembru 2003 rozhodol súd, resp. odkáže navrhovateľku, aby sa určenia výšky náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, aká jej podľa jej tvrdenia patrila k 31. decembru 2003, domáhala na súde v občiansko-právnom konaní. Do predloženia právoplatného rozhodnutia súdu bude odporkyňa vyplácať úrazovú rentu v sume doteraz vyplácanej, ktorej výšku k 31. decembru 2003 nespochybňuje ani odporkyňa a považuje ju za správnu. Na základe prípadného právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady 31. decembra 2003 odporkyňa znovu rozhodne o žiadosti navrhovateľky o zvýšenie úrazovej renty v súlade s § 112 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. Podľa ust. § 272 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ktoré sa vyplácali k 31. decembru 2003, a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od 1. januára 2004 za úrazovú rentu, a to v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003. Na zvyšovanie úrazovej renty platí § 82 primerane. Súd mal v konaní preukázané, že odporkyňa prevzala vyplácanie náhrady straty na zárobku navrhovateľky od 1. apríla 2002 vo výške, v akej bola vyplácaná doteraz podľa údajov bývalého zamestnávateľa navrhovateľky. Pokiaľ sa hovorí o „sume, v akej patrila do 31. decembra 2003, súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré vyjadrili právny názor, že v danom prípade je potrebné za túto sumu považovať sumu, v akej bola náhrada za stratu na zárobku vyplácaná zamestnávateľom resp. v akej výške bola určená súdom v prípade sporu. Odporkyňa je teda povinná bez ďalšieho prevziať výplatu úrazovej renty vo výške, v ktorej bola náhrada vyplácaná k 31. decembru 2003 resp. vo výške, v akej mala byť vyplácaná. Zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení odporkyni nevyplýva oprávnenie prepočítavať výšku náhrady za stratu na zárobku vyplácanú k 13. decembru 2003 t.j. za obdobie pred účinnosťou zákona o sociálnom poistení. V danom prípade odporkyňa prepočítala výšku priemerného zárobku, ktorý bol podkladom pre výpočet náhrady straty na zárobku v zmysle intencií rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 3. novembra 2010, pretože Najvyšší súd SR sa k valorizácii priemerného zárobku navrhovateľky nevyjadril. Odporkyňa na základe novoprepočítaného valorizovaného priemerného zárobku navrhovateľky vykonala aj zvýšenie dávok úrazovej renty. Pokiaľ ide o dokazovanie výšky náhrady straty na zárobku v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR, súd poukazuje na to, že odporkyňa vykonala dokazovanie, ktoré vzhľadom na časový odstup bolo maximálne možné. Podľa § 114 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili. Podľa § 112 ods. 1 dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka a) priznala v nižšej sume, ako patrí, b) vypláca v nižšej sume, ako patrí, c) odoprela neprávom alebo d) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí. V konaní na základe námietok navrhovateľky bola sporná valorizácia priemerného zárobku a výška náhrady straty na zárobku k 31. decembru 2003. Súd v zmysle citovaného § 112 a 114 zák. č. 461/2003 Z.z. poukazuje aj na to, že navrhovateľka sa môže domáhať určovania výšky vyplácanej úrazovej renty len 3 roky spätne odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili. Navrhovateľka od poberania náhrady straty na zárobku a potom následne úrazovej renty nespochybnila právne relevantným spôsobom výšku vyplácanej dávky. Navrhovateľka tiež za uplynulé niekoľkoročné obdobie nespochybnila výšku vyplácanej náhrady straty na zárobku na súde voči jej bývalému zamestnávateľovi. Navrhovateľka v priebehu roka 2009 na základe tvrdení jej bývalých spolupracovníkov o výške ich renty začala spochybňovať zákonnosť právoplatných rozhodnutí odporkyne od roku 2004 resp. 2005. Vzhľadom na to, že odporkyňa nenamietala premlčanie nároku navrhovateľky a vykonala prepočet výšky úrazovej renty za celé obdobie jej vyplácania, súd sa s premlčaním nároku navrhovateľky nezaoberal. Súd na základe takto vykonaného posúdenia veci potvrdil napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne správne a vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 250l ods. 2 v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p., navrhovateľka nemala v konaní úspech, a preto jej súd nepriznal náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom konajúceho súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom roz- sahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.