Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/1/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200003 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľudovít Bradáč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6012200003.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a Ľudovíta Bradáča v právnej veci žalobcu MAJOL, s. r. o., so sídlom Lučenecké kúpele, Lučenec, zastúpeného advokátom JUDr. Jaroslavom Málekom, Kraskova 2, 831 02 Bratislava proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Vazovova 2, 805 11 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. I/221/13038-124464/2011/990325-r zo dňa 23. novembra 2011 jednohlasne takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu v zákonom stanovenej lehote dňa 04. januára 2012 domáhal, aby súd zrušil v záhlaví uvedené rozhodnutie žalovaného a konanie zastavil. Žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Daňového úradu v Lučenci dodatočný platobný výmer č. 664/230/5582/10/Gol zo dňa 5. 2. 2010, ktorým bol v zmysle § 44 ods. 6, písm. b) bod 1. zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov znížený nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie júl 2000 zo sumy 14 636,99 Eura (440 954.-Sk) na sumu 112,99 Eura (3 404.-Sk), t. j. znížil nadmerný odpočet o sumu 14 523,99 Eura platiteľovi dane z pridanej hodnoty MAJOL s. r. o. , so sídlom Lučenecké kúpele, Lučenec. Správa dane prvostupňové rozhodnutie odôvodnil tým, že u žalobcu vykonal opakovanú daňovú kontrolu, o výsledku ktorej vyhotovil protokol, ktorý bol s platiteľom dane z pridanej hodnoty prerokovaný a doručený mu 26. 01. 2010. Žalobca si v predmetnom zdaňovacom období uplatnil nárok na odpočet dane na vstupe z dokladov od dodávateľa PB & JM trade, s. r. o., Čáčov 264, Senica nasledovne: - faktúra č. 0711MJ z 11.7.2000, ktorou bola fakturovaná dodávka nábytku na zariadenie reštaurácie a nočného baru v sume 481 304.-Sk, z toho DPH 23% 90 000.-Sk, - faktúra č. 0714MJ zo dňa 14. 7. 2000, ktorou bola fakturovaná dodávka tepelnej izolácie izieb v sume 508 043.-Sk, z toho DPH 23% 95 000.-Sk, - faktúra č. 0717MJ zo dňa 17. 7. 2000, ktorou bolo fakturované zabezpečenie montáže a demontáže odsávacieho systému v celkovej sume 609 652.-Sk, z toho DPH 23% 114 000.-Sk, - faktúra č. 0721MJ zo dňa 21. 7. 2000, ktorou bolo fakturované zabezpečenie hydroizolácie muriva v celkovej sume 513 391.-Sk, z toho DPH 23% 96 000.-Sk, - faktúra č. 0723MJ zo dňa 23. 7. 2000, ktorou bola fakturovaná dodávka hasiacich prístrojov vo výške 147 600.-Sk, z toho DPH 23% 27 600.-Sk, - z dokladu č. 0712 od dodávateľa N. E., P. č. XXX, ktorým bola fakturovaná dodávka stavebného materiálu na rekonštrukciu v celkovej výške 79 950.-Sk, z toho DPH 23% 14 950.-Sk. Žalobca v daňovom konaní podľa prvostupňového správneho orgánu nepreukázal, že objekt na rekonštrukciu ktorého mal prijať zdaniteľné plnenia, mal právoplatne prenajatý, nemohol tieto plnenia použiť na uskutočňovanie svojich zdaniteľných plnení. Preto nesplnil podmienky nároku na odpočet dane podľa § 20 ods. 1 zákona č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, podľa ktorého má platiteľ dane nárok na odpočet pri prijatých zdaniteľných plneniach, ak sú prijaté pre účely uskutočňovania svojich zdaniteľných plnení. Správca dane v rozhodnutí ďalej opísal doklady, ktoré žalobca predložil správcovi dane ako dôkaz. Konštatoval tiež nasledovné skutočnosti: že stavebné povolenie na rekonštrukciu kotolne - plynofikácia Hotela Lučenecké kúpele bolo vydané stavebníkovi Mesto Lučenec a nie spoločnosti MAJOL s. r. o., ktorej štatutárny zástupca pri kontrole nevedel, či sa zúčastnili výberového konania. Stavebné povolenie bolo právoplatné 7. septembra 2000 a daňový subjekt žalobca si uplatňoval odpočet dane z pridanej hodnoty z faktúr, týkajúcich sa rekonštrukčných prác už od februára 2000. Z výsluchu svedka S.. S. ako bývalého primátora Mesta Lučenec správca dane zistil, že tento nevedel uviesť všetky súvislosti ohľadom zmluvných vzťahov medzi zúčastnenými stranami, z čoho správca dane uzavrel, že nemohol presne vedieť, kto v skutočnosti možnú rekonštrukciu objektu Lučenecké kúpele, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie, vykonával. Nevedel posúdiť akým spôsobom boli práce preberané a nevedel konkrétne určiť ani výšku preinvestovaných prostriedkov. Urobil len laický odhad a tieto rekonštrukčné práce boli podľa neho záležitosťou Odboru výstavby Mestského úradu Lučenec. Ďalej v odôvodnení správca dane konštatoval, že predložené doklady boli faktúrami za dodávku stavebného materiálu, avšak stavebné práce v priebehu celého roka 2000 neboli vyfakturované. Faktúry od dodávateľa PB & JM trade, s. r. o., P. 264 a N. E., P. nespĺňajú náležitosti daňového dokladu v zmysle § 15 ods. 2, písm. f) zákona č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Podľa vyjadrenia Mesta Lučenec nájomná zmluva bola uzatvorená 24. 7. 2001 so spoločnosťou MAJOL s. r. o.. V tejto zmluve sa dohodli na tom, že účelne vynaložené náklady na rekonštrukciu budú odpočítateľnou položkou z nájmu. Mesto však žalobcovi nepriznalo žiadnu odpočítateľnú položku z nájmu ani mu nevydalo žiadny relevantný doklad na vykonávanie rekonštrukčných alebo udržiavacích prác na objekte Lučenecké kúpele. Správca dane uzavrel, že žalobca nepredložil dôkazy ako napr. súpis vykonaných prác, stavebný denník, projektovú dokumentáciu na rekonštrukciu, štúdiu na využitie Lučeneckých kúpeľov, stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie o ukončení stavby, preberacie a odovzdávacie protokoly vykonaných stavebných prác. Nepredložil ani žiadny relevantný dôkaz, ktorý by preukázal platnú nájomnú zmluvu s prenajímateľom. Nemal objekt platne prenajatý, a preto nemohol zdaniteľné plnenie použiť na uskutočnenie svojho zdaniteľného plnenia. Na základe odvolania žalobcu žalovaný prvostupňové rozhodnutie potvrdil rozhodnutím 22. augusta 2010, ktoré bolo v rámci správneho súdnictva na základe žaloby žalobcu rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č. k. 3Sžf/30/2011 zo dňa 03. októbra 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 15. novembra 2011, zrušené. Žalovaný opätovne rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto rozhodnutia prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca nesplnil podmienku nároku na odpočet dane ustanovenú v §-e 20 ods. 2, písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len zákon o DPH) a to tým, že v daňovej kontrole nepreukázal, že zdaniteľné plnenia deklarované sporným daňovými dokladmi (faktúrami) boli uskutočnené. Preverovaním správcu dane u dodávateľov ako aj u odberateľa (Lučeneckých kúpeľov a.s.) sa nepotvrdilo uskutočnenie zdaniteľných plnení tak, ako to deklarujú sporné daňové doklady. V daňovej kontrole nebolo preukázané, že zdaniteľné plnenia deklarované daňovými dokladmi uskutočnila spoločnosť PB&JM trade s. r. o. (dodávateľ) pre žalobcu. Zároveň žalobca nesplnil ani podmienku ustanovenú v §-e 20 ods. 3 zákona o DPH, pretože ku dňu podania daňového priznania za kontrolované zdaňovacieho obdobie nemal daňový doklad. Daňový doklad podľa § 15 ods. 2 zákona o DPH musí obsahovať všetky náležitosti stanovené zákonom v písm. a) až ch) zákona o DPH. Doklady predložené žalobcom od dodávateľa PB&JM trade s. r. o. č. 0721 a od dodávateľa N. E. Stavokomplet č. 0712MJ neobsahujú náležitosti uvedené v písm. f) a to názov, množstvo tovaru, resp. rozsah zdaniteľného plnenia. Žalobca preto nemá nárok na odpočet dane zo sporných daňových dokladov, keďže neboli splnené podmienky nároku na odpočet podľa § 20 ods. 2 písm. a) a ods. 3 v nadväznosti na § 15 ods. 2, písm. f) zákona o DPH. Ďalej konštatoval, že dôvody odvolania boli zhodné s námietkami proti protokolu, s ktorými sa prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal. Žalovaný k bodu I/ odvolania uviedol, že pri opakovanom posudzovaní uplatneného nároku na odpočet dane na vadu nájomnej zmluvy, ktorou mala žalobca prenajaté nehnuteľnosti Lučeneckých kúpeľov, neprihliadal. Uviedol, že vychádzal z ostatných zistených skutočností a listinných dôkazov. K bodu II/ odvolania, v ktorom žalobca tvrdil, že výkopové a zásypové práce a iné práce súvisiace s budovaním prípojky plynového potrubia do objektu Lučenecké kúpele v skutočnosti vykonával po dohode so zástupcami Mesta Lučenec a Lučeneckých kúpeľov a. s. a realizoval ich vo vlastnej réžii, pričom izolačnú vrstvu na uložené plynové potrubie v skutočnosti vykonala spoločnosť EKOSTAVBA s. r. o., uviedol, že so zo spisového materiálu vyplýva, že stavebné povolenie na stavbu „Rekonštrukcia kotolne - plynofikácia Hotela Lučenecké kúpele“ bolo vydané pre stavebníka Mesto Lučenec. Tvrdenia žalobcu o tom, že stavebné práce na plynovú prípojku vykonávala spoločnosť PB&JM trade s. r. o., sa v daňovom konaní nepotvrdili. Z odpovedí Mesta Lučenec zo dňa 12. 05. 2005 a 16. 12. 2009 vyplýva, že Mesto Lučenec nevydalo žalobcovi žiaden relevantný doklad na vykonávanie rekonštrukčných prác; Mestu Lučenec neboli žalobcom predložené žiadne doklady pre rekonštrukciu plynofikácie kotolne; Mesto Lučenec nebolo prizvané k samotnej realizácie ani nebolo účastníkom preberacieho a odovzdávacieho konania; Mesto Lučenec nevyčíslilo žiadnu finančnú čiastku, ktorá by sa mala preinvestovať na rekonštrukciu objektu Lučenecké kúpele. Mestu Lučenec neboli predložené hodnoverné doklady, na základe ktorých by bolo možné hodnoverne posúdiť a skontrolovať, kto materiál dodal, prevzal, kedy, kde a ako bol zabudovaný, preto Mesto Lučenec doklady predložené žalobcom neuznalo a nezapočítalo s nájmom v zmysle nájomnej zmluvy. Zo svedeckej výpovede F.. K. H., bývalého predsedu predstavenstva Lučeneckých kúpeľov a.s., predstavenstvo neschvaľovalo žiadne stavebné práce, pretože zo strany žalobcu nebola predložená žiadna žiadosť na schválenie stavebných prác a predstavenstvo nemalo informácie o vykonávaných stavebných prácach. Kolaudačné rozhodnutie zo dňa 06. 09. 2000 č. F-2000/01715 bolo vydané pre stavebníka SPP š. p., OZ Lučenec na stavbu Lučenecké kúpele - prívod plynu, z toho vyplýva, že stavebné povolenie bolo vydané v roku 1999 a spoločnosť EKOSTAVBA s. r. o. teda mohla vykonávať výkopové a zásypové práce na prívod plynu už v roku 1999. K bodu III/, v ktorom žalobca namietal procesné pochybenie, keď bol v daňovom konaní vypočutý štatutárny zástupca spoločnosti EKOSTAVBA s. r. o. bez predchádzajúceho upovedomenia a bez prítomnosti žalobcu, uviedol, že táto osoba nebol vypočutá ako svedok. To bol dôvod, pre ktorý nebol žalobca upovedomený o tom, že vykoná ústne pojednávanie s konateľom uvedenej spoločnosti. Účelom tohto ústneho pojednávania bolo poskytnutie vysvetlenia k zisteniam deklarovaným predloženými dokladmi a k informácii poskytnutej Mestom Lučenec, ktoré bolo objednávateľom prác, vykonaných spoločnosťou EKOSTAVBA s. r. o.. Žalobca sa mohol oboznámiť s obsahom tohto dôkazu formou nahliadnutia do spisu, čo nevyužil. V danom prípade išlo len o dotvorenie celkového obrazu o realizovanej plynofikácii prenajatého objektu, ktorej realizovanie žalobca na rozdiel o konateľa spoločnosti EKOSTAVBA s. r. o. nevedel žiadnymi dokladmi preukázať. Výsledky ústneho pojednávanie korešpondovali s ostatnými súvisiacimi dokladmi, tak so stavebným povolením, kolaudačným rozhodnutím, aj faktúrou, ktorou spoločnosť EKOSTAVBA s.r.o. vyfakturovala Mestu Lučenec výkopové a zásypové práce, súvisiace s uvedenou plynofikáciou. Vykonanie výkopových a zásypových prác nepotvrdilo ani Mesto Lučenec ani predseda predstavenstva Lučeneckých kúpeľov a. s., výsluchu ktorého sa žalobca mohol zúčastniť, čo nevyužila. Prvostupňový správny orgán zistenia z tohto ústneho pojednávania vykonaného v spoločnosti EKOSTAVBA s.r.o. nepoužil ako dôkaz pre svoje rozhodnutie. Poukázal len na to, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že výkopové a zásypové práce vykonávala len spoločnosť PB&JM trade s. r. o.. K dôvodom odvolania uvedeným v bode V/, ktorým žalobca namietal nesprávnosť vyhotovenia výpovede svedka S.. S., žalovaný v odvodnení rozhodnutia uviedol, že svedok potvrdil, že boli vykonané nejaké stavebné rekonštrukčné práce bez toho, aby uviedol, kto tieto práce vykonával; akým spôsobom boli preberané; aby vedel výšku preinvestovaných nákladov. Z jeho výpovede nevyplýva, že tieto práce vykonával žalobca. Žalobca bol prítomný pri vypočutí svedka a využil svoje právo klásť svedkovi otázky. K odvolacej námietke pod bodom VI/, že za správnosť daňového dokladu zodpovedá jeho vystaviteľ, žalovaný uviedol, že za správnosť uplatneného odpočtu dane zodpovedá daňový subjekt, ktorý nárok uplatňuje. Predložené daňové doklady nespĺňajú náležitosti daňového dokladu v zmysle § 15 ods. 2, písm. f) a ods. 4 zákona o DPH, podľa ktorého daňový doklad musí obsahovať názov, množstvo tovaru alebo rozsah zdaniteľného plnenia. Ak súčasťou zdaniteľného plnenia je tovar alebo služba s rôznymi sadzbami dane, musí sa na daňovom doklade uviesť, výška ceny bez dane a výška ceny dane oddelene podľa zákona o DPH ustanovených sadzieb dane. Predložené doklady od dodávateľa N. E. Stavokomplet nespĺňajú tieto náležitosti. Ďalej uviedol, že hodnovernosť predložených dokladov a tvrdení žalobcu spochybňuje aj skutočnosť, že Mestu Lučenec za účelom zmluvne dohodnutej kompenzácie nájomného s vynaloženými nákladmi na rekonštrukciu prenajatých nehnuteľností, predložil požiadavku na vyplatenie 527 730,46 Eur, pričom suma vyplývajúca z predložených faktúr dosahovala výšku 59 542,64 Eur. Z predložených daňových dokladov tak prenajímateľ ako ani správca dane nevedeli zistiť, kto daňový doklad vystavil, schválil, podpísal. Na dokladoch nebola pečiatka dodávateľa, doklady boli vystavené výlučne na dodávku stavebného materiálu s 23% DPH, neobsahujú súpis vykonaných prác, doklady za dodávku stavebného materiálu sú bez dodacích listov, nie je možné skontrolovať, kto materiál dodal, prevzal, kde, kedy a ako bol v rekonštruovaných nehnuteľnostiach zabudovaný. Ku krádeži dokumentácie žalobcu žalovaný uviedol, že žalobca nepredložil požadované doklady ani pri riadnej daňovej kontrole za kontrolované zdaňovacie obdobie, ktorá začala už v roku 2000 a to napr. súpis vykonaných prác, stavebný denník, projektovú dokumentáciu na rekonštrukciu, štúdiu na využitie Lučeneckých kúpeľov, stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie o ukončení stavby, preberacie a odovzdávajúce protokoly o vykonaných stavebných prácach. Konateľ žalobcu v daňovom konaní na ústnom pojednávaní nevedel odpovedať na otázky správcu dane o tom, od koho mal žalobca prenajaté stavebné stroje, kto zabezpečil vypracovanie štúdie na využitie Lučeneckých kúpeľov a.s., kto vypracoval projekt na rekonštrukciu hotela Lučenecké kúpele. Žalobcom uvádzaná osoba konateľ PB&JM trade s. r. o. K. G. bol ako svedok predvolaný, avšak sa nedostavil. Správca dane preto využil zistenia z riadnej daňovej kontroly, kde bol žalobcom navrhovaný svedok vypočutý. Tento nepotvrdil skutočnosti deklarované žalobcom predkladanými daňovými dokladmi. K namietaným znaleckým posudkom žalovaný uviedol, že tieto boli zadovážené na podnet žalobcu. Žalobca v opakovanej daňovej kontrole nepreukázal, že zdaniteľné plnenia deklarované na predložených dokladoch - faktúrach sa uskutočnili. Nevyplynulo to ani z výpovede svedka S.. Z. S.. Nepotvrdila to ani výpoveď K. G., bývalého konateľa spoločnosti PB&JM trade s.r.o. do zápisnice správcovi dane 26. 04. 2004. Tento vypovedal, že si nepamätá a nevie, akými stavebnými strojmi sa ním ako subdodávateľom žalobcu ako vykonávateľom stavebných prác realizovala rekonštrukcia. Uviedol, že stavebné stroje zabezpečil žalobca . Toto tvrdenie nekorešponduje s výpoveďou konateľa žalobcu zo dňa 15. 07. 2009, ktorý naopak uviedol, že si nepamätá od koho mal žalobca stroje prenajaté. Uvedené dôkazy a ostatné zistenia svedčia o nevierohodnosti predložených daňových dokladov. Žalobca nepreukázal, že prijal zdaniteľné plnenia uvedené na faktúrach, a preto neboli splnené podmienky nároku na odpočet uvedené v §-e 20 ods. 2, písm. a) a ods. 3 zákona o DPH. Žalobca sa žalobou doručenou v zákonom stanovenej lehote 04. januára 2012 domáhal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie a konanie zastavil, alebo vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Podľa žaloby napadnuté rozhodnutie trpí všetkými dôvodmi nezákonnosti uvedenými v §-e 250j Občianskeho súdneho poriadku. 1) Žalovaný porušil § 15 ods. 5 písm. d) a e) zákona č. 511/1992 Zb. o správe a daní poplatkov tým, že neumožnil žalobcovi zúčastniť sa, klásť otázky a vyjadriť sa k skutočnostiam zisťovaným na ústnom pojednávaní 11. 12. 2009, na ktorom bol vypočutý štatutárny zástupca spoločnosti EKOSTAVBA s. r. o.. Táto procesná chyba už bola namietaná v odvolaní a žalovaný sa s ňou nevysporiadal. Takéto porušenie zákona malo vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa nemohol podieľať na budovaní plynovej prípojky do objektu Lučeneckých kúpeľov z dôvodu, že plynovú prípojku do uvedeného objektu vykonala spoločnosť EKOSTAVBA s. r. o.. Toto zistil žalovaný z výpovede štatutárneho zástupcu tejto spoločnosti na ústnom pojednávaní, na ktoré nepredvolal žalobcu. Tým mu znemožnil, aby správca dospel k iným skutkovým zisteniam. 2) Žalobca ďalej namietal, že zo svedeckej výpovede S.. Z. S. vyplynulo, že mal vedomosť a vedel o tom, že spoločnosť MAJOL s. r. o. v objekte Lučeneckých kúpeľov vykonávala svoju podnikateľskú činnosť, že tento objekt stavebne opravovala a rekonštruovala. Ďalej namietal účelovosť výpovede svedka F.. H. z dôvodu, že išlo o poslanca mestského zastupiteľstva v Lučenci a žalobca je a bol v súdnom spore s Mestom Lučenec o náhradu škody. Svedok S. vo svojej výpovedi nikdy výslovne nespochybnil vykonávanie stavebných prác žalobcom. Tento svedok vypovedal nie celkom zrozumiteľne len vo vzťahu k skutočnostiam týkajúcim sa rozsahu a objemu žalobcom vykonávaných prác. Žalobca namietal hodnotenie dôkazov, ktoré by pri objektívnom hodnotení muselo viesť k iným skutkovým zisteniam. 3) Formálne nedostatky faktúr, ktoré vyhotovili dodávatelia stavebných a rekonštrukčných prác nie je možné vyčítať žalobcovi. Problémy, ktoré mal žalovaný pri zisťovaní niektorých skutočností, spočívajúce v problémoch s predložením účtovnej dokumentácie dotknutých subjektov - dodávateľov rekonštrukčných a stavebných prác, nemôžu zaťažovať žalobcu. Podľa žalobcu mal žalovaný preukázané právo žalobcu na nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie september 2000 (správne malo byť júl 2000). 4) Svedok S.. Z. S., ktorý vypovedal, že podľa jeho odhadu bolo na rekonštrukcii preinvestovaných okolo 2mil. Sk a ktorý bol v čase ním vykonávanej obhliadky primátorom Mesta Lučenec, ktoré bolo 100%-ným vlastníkom spoločnosti vlastniacej predmetné nehnuteľnosti Lučenecké kúpele a. s.. Z jeho výpovede vyplýva, že na objekte Lučeneckých kúpeľov boli vykonávané stavebné a rekonštrukčné práce a že tieto vykonávala žalobca. Žalobca ďalej poukázal na to, že počas daňového konania bol v dôkazne zložitej situácii, do ktorej sa dostal z dôvodu odcudzenia dokladov, medzi ktorými bola účtovná a iná dokumentácia. Ako ďalší dôvod žaloby uplatnil zánik práva dodatočne vyrubiť daň v zmysle § 45 ods. 2, druhá veta zákona č. 511/1992 Zb.. A v prípade, že nedošlo k zániku práva, tak vzniesol námietku premlčania podľa § 45 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. s poukazom § 45 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Žalobca nesplnil podmienky nároku na odpočet dane podľa § 20 ods. 1, ods. 2 písm. a) a ods. 3 v nadväznosti na § 15 ods. 2 písm. f) zákona o DPH v znení platnom pre rok 2000, pretože nepreukázal, že: -zdaniteľné plnenia deklarované predmetnými daňovými dokladmi sa uskutočnili a žalobca nemal daňový doklad ku dňu podania daňového priznania za kontrolované zdaňovacie obdobie, nebola splnená ani podmienka podľa 20 ods. 3 zákona o DPH. Žalobcom predložené doklady neobsahovali názov, množstvo tovaru, rozsah zdaniteľného plnenia. K žalobným dôvodom uviedol, že sa zhodujú s dôvodmi odvolania. K dôvodu neúčasti žalobcu pri vypočutí konateľa spoločnosti EKOSTAVBA s. r. o. uviedol, že konateľ spoločnosti EKOSTAVBA s. r. o. nebol vypočutý ako svedok, ale boli preverované informácie z Mestského úradu Lučenec, že výkopové práce na plynofikácii vykonávala spoločnosti EKOSTAVBA s. r. o.. Žalobca preto nebol ukrátený na svojom práve podľa § 15 ods. 5 písm. e) zákona č. 511/1992 Zb. a to práve klásť svedkovi otázky. Zistenie z výpovede konateľa EKOSTAVBA s. r. o. nebolo správcom dane použité ako dôkaz pre neuznanie nároku na odpočet dane. Nie je pravdivá námietka, že mu bolo upreté právo vyjadriť sa k skutočnostiam uvádzaným vo výpovedi štatutárneho zástupcu spoločnosti EKOSTAVBA s. r. o., pretože mu bola daná výzva na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie. Na základe tejto výzvy žalobca podal vyjadrenie k protokolu z opakovanej daňovej kontroly, v ktorom uviedol svoje námietky ku skutočnostiam zisteným pri opakovanej daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie júl 2000, k spôsobu ich zistenia a navrhol, aby v protokole boli uvedené vyjadrenia k nim. Správca dane sa s týmito námietkami vysporiadal v dodatku k protokolu z opakovanej daňovej kontroly dňa 14. 01. 2010. Preto mu nebolo upreté právo vyplývajúce z ustanovenia §-u 15 ods. 5 písm. f) zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. K žalobnej námietke, o tom, že sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s porušením §-u 15 ods. 5 písm. d) zákona č. 511/1992 Zb. žalovaný uviedol, že z tohto predpisu vyplýva, že žalobca má právo nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u žalobcu, avšak z predloženého spisového materiálu nevyplýva, že žalobca správcu dane požiadal na nazeranie do spisu. Žalobca nebol ukrátený na právach, ktoré mu vyplývajú z §-u 15 ods. 5 písm. d), e) a f) zákona č. 511/1992 Zb.. K ďalšej žalobnej námietke zotrval na svojom hodnotení výpovede svedka MUDr. Z. S., ktorý síce potvrdil, že boli vykonané nejaké stavebné rekonštrukčné práce, ale nevedel konkrétne uviesť, kto tieto práce vykonával, akým spôsobom boli preberané, nevedel uviesť výšku preinvestovaných nákladov. Z výpovede svedka nevyplýva, že stavebné a rekonštrukčné práce vykonával žalobca. Tento svedok nemal jednoznačnú vedomosť o tom, kto bol v danom období nájomcom objektu Lučenecké kúpele a kto na tomto objekte vykonával rekonštrukcie. K ďalšiemu dôvodu žaloby, podľa ktorého je rozhodnutie nezákonné preto, že žalobca nemôže zodpovedať za chyby, ktoré urobí pri vyhotovovaní daňových dokladov jeho dodávateľ, žalovaný uviedol, že zodpovednosť za správnosť uplatneného odpočtu dane, je na žalobcovi, nakoľko on si nárok na odpočet dane uplatnil. Zopakoval, že doklady pod č. 0721 od dodávateľa PB & JM trade, s. r. o., č. 0712MJ od dodávateľa N. E. Stavokomplet nespĺňajú náležitosti daňového dokladu v zmysle §-u 15 ods. 2, písm. f) a ods. 4 zákona o DPH, podľa ktorého doklady musí obsahovať názov, množstvo tovaru alebo rozsah zdaniteľného plnenia. Ak súčasťou zdaniteľného plnenia je tovar alebo služba s rôznymi sadzbami dane, musí sa na daňovom doklade uviesť výška ceny bez dane a výška ceny s daňou oddelene podľa zákona o DPH ustanovených sadzieb dane. Sadzba dane je definovaná v §-e 9 ods. 1 zákona o DPH, podľa ktorého základná sadzba dane je 23% s výnimkou podľa odsekov 2 až 5. Sadzba dane pri poskytovaní stavebných prác je 10% vrátane tovarov, ktoré sa pevne zabudovávajú ako súčasť stavby. Uvedené doklady neobsahovali náležitosti ustanovené v písm. f) zákona o DPH, neobsahovali názov tovaru, množstvo tovaru, rozsah zdaniteľného plnenia. Z týchto dokladov nie je zrejmé, aký konkrétny materiál mal byť dodaný. Ďalej poukázal na to, že správca dane síce vedie dokazovanie, ale dôkazné bremeno znáša žalobca. V zmysle §-u 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. žalobca je ten, kto preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania. Je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých zákonom definovaných podmienok v ich vzájomnej súvislosti. Pokiaľ, nie je preukázané, že by hmotno-právne podmienky boli splnené, nepostačuje na vznik práva na odpočítanie dane len samotná existencia faktúry, hoci obsahuje všetky formálno-právne náležitosti. K žalobnej námietke o nesprávnosti skutkových záverov zistených zo záverov znaleckého posudku F.. K. E. č. 58/2003, z ktorých žalovaný vyvodil, že na objekte Lučeneckých kúpeľov nemohli byť uskutočnené práce v rozsahu, v akom ich mal uskutočniť žalovaný, nakoľko zistenia znaleckého posudku nemohli objektívne odrážať hodnotu nehnuteľnosti, ktorá bola určená nižšou čiastkou ako v roku 1999, teda pred rekonštrukciou, kedy bola cena zistená vyššou čiastkou (rok 2003 5 810 550,46 Sk a rok 1999 5 838 250,30Sk) a svedok S.. Z. S. dosvedčil, že na predmetných nehnuteľnostiach boli vykonané rekonštrukčné práce. Žalovaný k tomu uviedol, že znalec F.. K. E. je znalcom v obore stavebníctva, odvetvie oceňovanie nehnuteľností a preto správca dane nemal dôvod spochybniť jeho záver a to aj napriek tomu, že svedok S.. K. S. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že na objekte sa vykonávali rozsiahle stavebné práve, pričom ich výšku nevedel odborne posúdiť. Tento svedok nepotvrdil, že práce vykonal práve žalobca v takom rozsahu, ako to tvrdí žalobca. Žalovaný námietke odcudzených dokladov uviedol, že za predmetné zdaňovacie obdobie bola daňová kontrola začatá už v roku 2000, teda pred odcudzením dokladov, ktoré mali byť odcudzené 01. 02. 2001 a žalobca k tejto daňovej kontrole nepredložil doklady, ktoré by potvrdzovali, že prijal zdaniteľné plnenie uvedené na faktúre, ako napr. súpis vykonaných prác, stavebný denník, projektovú dokumentáciu na rekonštrukciu, štúdiu na využitie Lučeneckých kúpeľov, stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie o ukončení stavby, preberacie a odovzdávajúce protokoly o vykonaných stavebných prácach, ktoré by vierohodným spôsobom preukazovali skutočnosti deklarované na predložených faktúrach. Žalovaný poukázal na to, že v tej istej veci u žalobcu Najvyšší súd rozhodol rozsudkom č. k. 4Sžf/25/2011 zo dňa 13. 09. 2011, ktorý bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/100/2010-52 zo dňa 04. 03. 2011, ďalej rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. k. 5Sžf/25/2011 zo dňa 27. 10. 2011, ktorým NS SR potvrdil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/97/2010-52 zo dňa 04. 03. 2011 a rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 2Sžf/25/2011 zo dňa 14. 12. 2011, ktorým NS SR potvrdil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/96/20910-52 zo dňa 04. 03. 2011. Žalovaný k uplatnenej námietke zániku práva vyrubiť daň uviedol, že povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie júl 2000, vznikla 25. 08. 2000. Rozdiel dane možno vyrubiť do 5-tich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, t. j. do 31. 12. 2005 (§ 45 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov). Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane, plynú lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt po tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane je možné najneskôr do 10-tich rokov od konca roku, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie. Protokol z daňovej kontroly bol v tomto prípade prerokovaný 27. 06. 2005 a do uplynutia 5-ročnej lehoty na vyrubenie dane bol vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane a tým znovu plynie 5-ročná lehota na vyrubenie dane a to do 31. 12. 2010, pričom je zachovaná aj maximálna 10-ročná lehota na vyrubenia rozdielu dane. Dňa 26. 01. 2010 bol prerokovaný protokol z opakovanej daňovej kontroly č. 664/320/66530/2009-Ern zo dňa 22. 12. 2009, t. j. do uplynutia 5-ročnej a aj maximálnej 10-ročnej lehoty na vyrubenie dane bol vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane a znova plynie 5-ročná lehota na vyrubenie dane. Dňa 30. 08. 2010 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie žalovaného č. I/221/13038-82793/2010/990325-r zo dňa 23. 08. 2010, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového daňového orgánu č. 664/230/5582/10/Go zo dňa 15. 02. 2010, t. j. nadmerný odpočet bol znížený v zákonnej 5-ročnej lehote pri zachovaní aj maximálnej 10- ročnej lehoty. Dňa 02. 11. 2010 podľa žalobca žalobu proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 23. 08. 2010. V zmysle §-u 246d zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku počas súdnych konaní lehoty neplynú. To znamená, že do konca maximálnej 10-ročnej lehoty na vyrubenie dane, ktorá plynie do 31. 12.2010, zostáva od 02. 11. 2010 do 31. 12. 2010 59 dní (28 dní za november 2010 + 31 dní za december 2010). Dňa 15. 11. 2011 nadobudol právoplatnosť rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžf/30/2011 zo dňa 30. 10. 2011. Od právoplatnosti tohto rozsudku zostávalo 59 dní z nevyčerpanej 10-ročnej lehoty na vyrubenie dane, ktorá bola súdnymi konaniami prerušená. To znamená, že v lehote od 15. 11. 2011 do 13. 01. 2012 plynula ešte 10-ročná lehoty na vyrubenie dane. V tejto lehote bolo vydané aj žalobou napadnuté rozhodnutie a to dňa 23. 11. 2011, ktoré sa stalo právoplatným 07. 12. 2011. To znamená, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané pred uplynutím 5-ročnej aj maximálnej 10-ročnej lehoty na vyrubenie dane. Navrhol, aby súd žalobu zamietol. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Súd po prejednaní veci na pojednávaní a oboznámení sa s obsahom správneho spisu zistil nasledovné skutočnosti: Správca dane vykonal u žalobcu opakovanú daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za mesiac júl 2000. Správca vykonal riadnu daňovú kontrolu za uvedené obdobie, ktorá začala 7.9.2000 a skončila dodatočným platobným výmerom, ktorý bol však v konaní mimo odvolacieho konania zrušený rozhodnutím žalovaného zo dňa 4. 4.2007 č. I/221/1816-164462/2007/990447-r pre nedodržanie zákonom stanoveného postupu správcom dane. Výsledkom opakovanej daňovej kontroly bolo, že prvostupňový správny orgán vydal 5. februára 2010 pod č. 664/230/5582/10/Gol dodatočný platobný výmer, ktorým znížil žalobcovi nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie júl 2000 zo sumy 440 954.-Sk na 3 404.-Sk. Rozhodnutie odôvodnil tým, že u žalobcu vykonal opakovanú daňovú kontrolu, o výsledku ktorej vyhotovil protokol, ktorý bol s platiteľom dane z pridanej hodnoty prerokovaný a doručený mu 26. 1. 2010. Žalobca si v predmetnom zdaňovacom období uplatnil nárok na odpočet dane na vstupe z dokladov od dodávateľa PB & JM trade, s. r. o., Čáčov 264, Senica nasledovne: - faktúra č. 0711MJ z 11. 7. 2000, ktorou bola fakturovaná dodávka nábytku na zariadenie reštaurácie a nočného baru na základe objednávky, ktorá správcovi dane nebola predložená, - faktúra č. 0714MJ zo dňa 14. 7. 2000, ktorou bola fakturovaná dodávka tepelnej izolácie izieb a to podľa objednávky, ktorá nebola správcovi dane predložená, - faktúra č. 0717MJ zo dňa 17. 7. 2000, ktorou bolo fakturované zabezpečenie montáže a demontáže odsávacieho systému a to podľa objednávky, ktorá nebola správcovi dane predložená, - faktúra č. 0721MJ zo dňa 21. 7. 2000, ktorou bolo fakturované zabezpečenie hydroizolácie muriva a to podľa objednávky, ktorá nebola správcovi dane predložená, - faktúra č. 0723MJ zo dňa 23. 7. 2000, ktorou bola fakturovaná dodávka hasiacich prístrojov a to podľa objednávky, ktorá nebola správcovi dane predložená, - z dokladu č. 0712 od dodávateľa N. E., P. č. XXX, ktorým bola fakturovaná dodávka stavebného materiálu a to podľa objednávky, ktorá nebola správcovi dane predložená. Podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v znení účinnom pre predmetné daňové konanie daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 15 zákona č. 269/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom za zdaňovacie obdobie júl 2000 ods. 2 daňový doklad musí obsahovať: a) obchodné meno, sídlo, alebo trvalý pobyt, miesto podnikania, daňové identifikačné a číslo platiteľa, ktorý uskutočňuje zdaniteľné plnenie, b) obchodné meno, sídlo alebo trvalý pobyt, miesto podnikanie, daňové identifikačné číslo platiteľa, v ktorého prospech sa zdaniteľné plnenie uskutočňuje, c) poradové číslo daňového dokladu, d) dátum uskutočnenia zdaniteľného plnenia, e) dátum vyhotovenia daňového dokladu, f) názov, množstvo tovaru alebo rozsah zdaniteľného plnenia, g) výšku ceny bez dane, h) sadzbu dane, ch) výšku dane celkom. Podľa odseku 4 tohto ustanovenia ak súčasťou zdaniteľného plnenia je tovar alebo služba s rôznymi sadzbami dane, prípadne zdaniteľné plnenie oslobodené od dane, musí sa v daňovom doklade uviesť výška ceny bez dane a výška dane celkom oddelene podľa ustanovených sadzieb dane, prípadne výška ceny zdaniteľného plnenia oslobodeného od dane. Daň sa zaokrúhľuje pre jednotlivé sadzby dane. Podľa § 20 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 289/1995 Z. z. v znení účinnom pre zdaňovacie obdobie júl 2000. (1) Platiteľ má nárok na odpočet dane pri prijatých zdaniteľných plneniach, ak sú prijaté na účely uskutočňovania svojich zdaniteľných plnení ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Platiteľ má nárok na odpočet dane ak: a) sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo (§13), b) daň na vstupe zaúčtoval, c) daň zaplatil platiteľovi, ktorý uskutočnil zdaniteľné plnenie, d) má daňový doklad alebo zjednodušený daňový doklad, ktoré vyhotovil platiteľ a doklad o zaplatení dane, pričom dokladom o zaplatení dane v prípade, že daň na vstupe je 200 000.-Sk a viac, je len doklad o bezhotovostnej platbe uskutočňujúcej prostredníctvom banky alebo doklad o platbe na pošte poštovou poukážkou. (3) Platiteľ uplatňuje nárok na odpočet dane v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sú splnené podmienky uvedené v odseku 2, písm. a) a c) a ku dňu podania daňového priznania má daň na vstupe zaúčtovanú, má daňový doklad alebo zjednodušený daňový doklad a doklad o zaplatení dane. Podľa § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 511/1992 Zb. (1) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo priznať nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo vrátenie dane po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo nárok na vrátenie dane; ak ide o daňový subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie daňovej straty podľa osobitného predpisu, 11daf) nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí siedmich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom bola táto daňová strata vykázaná. (2) Ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane, plynú lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane je možné najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu, alebo nárok na vrátenie dane. Podľa § 246d) O. s. p. ak osobitný zákon upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty určuje lehoty pre zánik zodpovednosti, prípadne pre výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania podľa tejto časti neplynú. Obdobne to platí o lehotách pre zánik práva vo veciach daní, poplatkov a odvodov, ktoré sú príjmami štátneho rozpočtu, verejných fondov, rozpočtov obcí, miest a vyšších územných celkov. Krajský súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi zistenými v daňovom konaní, podľa ktorých žalobcovi nevznikol nárok na odpočet dane z predmetných daňových dokladov, pretože nesplnil podmienky nároku na odpočet podľa § 20 ods. 1 písm. a/ a ods. 3 v nadväznosti na § 15 ods. 2 písm. f/ Zákona o DPH. Súd skúmal napadnuté rozhodnutie a jeho zákonnosť z dôvodov žalobných námietok týkajúcich sa nesprávneho postupu správcu dane, ktorý poukazoval na procesné pochybenie z dôvodu porušenia §-u 15 ods. 5, písm. d) a ) zákona č. 511/1992 Zb. súd nemohol uznať, že žalobca bol ukrátený na svojich právach, nakoľko konateľ spoločnosti EKOSTAVBA s. r. o. nebol vypočutý ako svedok, ako to vyplýva zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 11. decembra 2009. Žalobcovi nebolo upreté právo v zmysle §-u 15 ods. 5, písm. e) zákona č. 511/1992 Zb.. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva ani skutočnosť, že žalobcovi nebolo umožnené nahliadnuť do spisu (teda aj do zápisnice z miestneho zisťovania) a rovnako ani skutočnosť, že žalobca správcu dane o nahliadnutie do spisu požiadal. Súd napokon v konaní správneho orgánu nezistil ani skutočnosť nasvedčujúcu tomu, že žalobca bol ukrátený na svojom práve vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim (v zmysle §-u 15 ods. 5, písm. f) zákona č. 511/1992 Zb.). Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobcovi bola zaslaná výzva zo dňa 22. decembra 2009 na vyjadrenie sa k protokolu o opakovanej daňovej kontrole, na základe ktorej žalobca doručil správcovi dane vyjadrenie 31. 12. 2009, obsahujúce námietky ku skutočnostiam zisteným pri opakovanej daňovej kontrole, ako aj k spôsobu ich zistenia. Protokol z opakovanej daňovej kontroly v znení dodatku bol so žalobcom prerokovaný 26. januára 2010 v súlade s §-om 15 ods. 10 a nasl. zákona č. 511/1992 Zb.. K tomu je potrebné uviesť, že napadnuté rozhodnutie v predmetnej veci neuznania nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za júl 2000 sa nevzťahuje k žiadnej faktúre, ktorá by sa týkala rekonštrukcie kotolne alebo prípojky k nej, ktorých prác sa týkalo zisťovanie správcu dane u spoločnosti EKOSTAVBA s. r. o.. Preto sa táto námietka netýka predmetného rozhodnutia ani konania, ktoré mu predchádzalo a pokiaľ ju žalobca uplatnil ako dôvod žaloby, tento nie je spôsobilý napadnúť zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Ako ďalší dôvod žalobca uvádza, že nezákonnosť napadnutého rozhodnutia bola spôsobená tým, že žalovaný nesprávne vyhodnotil výpoveď svedka S.. S., ale bližšie nekonkretizuje, ktoré konkrétne výroky tohto svedka boli nesprávne, nelogicky alebo v rozpore s ich obsahom vyhodnotené žalovaným. Treba zdôrazniť, a nielen vo vzťahu k tomuto dôvodu žaloby, že súd je viazaný dôvodmi žaloby, ako sú v nej formulované. Súd nemá zákonom danú kompetenciu na to, aby dôvody žaloby za žalobcu vyhľadával, alebo tieto dôvody dopĺňal. Krajský súd však po oboznámení sa s výpoveďou tohto svedka zistil, že hodnotenie výpovede žalovaným je v súlade s jej obsahom. Svedok opísal rozsah a množstvo prác, ktoré boli vykonané, pričom však nevedel konkrétne uviesť, kto tieto práce vykonával. Takisto sa nevedel vyjadriť k výške preinvestovaných nákladov s výnimkou vlastného odhadu. Svedecká výpoveď mala nekonkrétny charakter a v mnohom bola vyhýbavá. Svedok si nepamätal zmluvné vzťahy, nepotvrdil, že rekonštrukčné práce vykonal žalobca, len opísal stav, v ktorom sa objekt nachádzal. Nevedel sa vyjadriť k odovzdávaniu a preberaniu prác. Zo svedeckej výpovede nemožno vyvodiť žalobcom tvrdený záver, že by uvedený svedok potvrdil rozsah vykonaných prác, ani to, že tieto práce vykonal žalobca. Súladný s obsahom správneho spisu je skutkový záver žalovaného, že zo svedeckej výpovede S.. S., ale ani z ďalších dôkazov a to porovnaním znaleckého ohodnotenia stavby pred a po rekonštrukcii, sa nepodarilo preukázať, že zdaniteľné plnenie uvedené v jednotlivých faktúrach prijal žalobca v rozsahu tam uvedenom. Z týchto dôkazov nebol zistený ani rozsah prác vykonaných na predmetných nehnuteľnostiach a ani to, že tieto práce boli vykonávané dodávateľom uvedeným na faktúrach a prijaté žalobcom. To neznamená, že týmito dôkazmi bolo vyvrátené tvrdenie žalobcu, že plnenie prijal. V daňovom konaní však nestačí tvrdenie o prijatí zdaniteľného plnenia, ale je potrebné, aby toto tvrdenie bolo preukázané. Neúplné daňové doklady nestačia ako dôkaz o prijatí zdaniteľného plnenia. K ďalšiemu žalobnému dôvodu nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, že žalovaný nesprávne prenáša zodpovednosť za nesprávnosť na faktúrach od dodávateľov žalobcu na žalobcu a tiež, že žalobcu nemôže zaťažovať tým, že správca dane mal problémy so zisťovaním niektorých skutočností súvisiacich s rekonštrukčnými prácami na objekte Lučeneckých kúpeľov u dodávateľov žalobcu, je potrebné zopakovať základné pravidlá, na ktorých je založené daňové konania. Podľa §-u 29 ods.1 a 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov dokazovanie vykonáva správca dane tak, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane boli zistené čo najúplnejšie, nie je pritom viazaný iba návrhmi daňového subjektu. Dôkazné bremeno však znáša daňovník tak, ako to vyplýva z §- u 29 ods. 8 uvedeného zákona o správe daní. Z tejto právnej úpravy vyplýva, že uvedený dôvod žaloby je v absolútnom rozpore s pravidlami daňového konania. Nie správca dane dokazuje, že boli splnené podmienky nadmerného odpočtu, ale túto povinnosť má daňovník. Takisto tvrdenie, že formálne nedostatky dodávateľských faktúr nemôžu zaťažovať daňovníka, neobstojí. Práve naopak, ak daňovník nemá daňový doklad, nemôže uplatniť nadmerný odpočet DPH. Daňový doklad je totiž zákonom vyžadovanou nevyhnutnou podmienkou na uplatnenie nadmerného odpočtu tak, ako to vyplýva z citovaného §-u 20 ods. 3 zákona o dani z pridanej hodnoty. Podmienkou je, že daňovník buď má daňový doklad, alebo zjednodušený daňový doklad. Uvedeným zákonom bolo v §-e 15 ods. 2 vymedzené, čo je možné považovať za daňový doklad určením jeho náležitostí. Ak daňovník takýto doklad nemá, nie je oprávnený v zmysle citovaného §-u 20 ods. 3 zákona o DPH uplatniť nárok na odpočet dane. Na tom nič nemení skutočnosť, že za obsah daňového dokladu zodpovedá ten, kto ho vystavuje, teda platiteľ dane, ktorý ho vystavil. Práve naopak, bolo úlohou daňovníka zabezpečiť si od svojho dodávateľa taký doklad, ktorý spĺňa náležitosti daňového dokladu potrebného na uplatnenie nároku na odpočet dane, nakoľko inak mu zákon nedáva právo uplatniť právo na odpočet dane. Pokiaľ ide o namietané procesné pochybenie neoznámenia predĺženia lehoty na ukončenie daňovej kontroly, žalobca netvrdí, že toto spôsobilo nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, iba poukazuje na nedodržaný zákonný postup. Žalobca v žalobe ani netvrdí, že táto nesprávnosť postupu mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobca v žalobe ďalej tvrdil, že mu bola odcudzená dokumentácia, ktorá bola dôkazným materiálom pre posudzovanie práv žalobcu v predmetnom daňovom konaní. Neuvádza však vplyv tejto skutočnosti na zákonnosť alebo nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Táto informácia preto nie je relevantnou vo vzťahu k posudzovaniu zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Navyše z obsahu správneho spisu síce vyplýva, že žalobca predložil v správnom konaní potvrdenie Okresného oddelenia policajného zboru SR Lučenec zo dňa 01. februára 2001 o tom, že došlo ku krádeži vlámaním do budovy Lučenecké kúpele a. s., avšak v predmetnom doklade nie je uvedená bližšia špecifikácia odcudzených vecí. Nie je preto z neho zrejmé, či došlo k odcudzeniu dokumentácie, resp. účtovníctva žalobcu, prípadne nie je uvedená špecifikácia odcudzených listín. Žalobca už v období vykonávania riadnej daňovej kontroly za kontrolované zdaňovacie obdobie júl 2000 začatej v roku 2000 nepredložil tieto doklady (napr. súpis vykonaných prác, stavebný denník, projektovú dokumentáciu na rekonštrukciu, stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie, preberací a odovzdávajúce protokoly o vykonaných stavebných prácach, objednávky, na ktoré sa dodávatelia vo faktúrach odvolávajú), ktoré by vierohodným spôsobom preukazovali skutočnosti deklarované predloženými faktúrami. Súd z obsahu správneho spisu nezistil ani ďalší žalobcom uplatnený dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia a to dôvod zániku práva vyrubiť daň v zmysle §-u 45 zákona č. 511/1992 Zb.. Tak, ako to uviedol žalovaný podrobne vo svojom vyjadrení k žalobe 10-ročná lehota na vyrubenie dane bola v zmysle §-u 246d) O. s. p. prerušená v dôsledku žalobcom podanej žaloby o zrušenie rozhodnutia žalovaného v tejto veci, ktoré predchádzalo napadnutému rozhodnutiu a to od 28. 10. 2010 do právoplatnosti rozsudku Najvyššieho súdu SR 3Sžf/30/2011 zo dňa 03. októbra 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 15. 11. 2011. Napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 07. 12. 2011, čo znamená, že o znížení nadmerného odpočtu uplatneného žalobcom za zdaňovacie obdobie mesiac júl 2000, bolo rozhodnuté v zákonom stanovenej 10-ročnej lehote. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako i rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu z dôvodov uvedených v žalobe dospel na základe vyššie uvedených dôvodov k záveru, že toto rozhodnutie je z dôvodov uvedených v žalobe v súlade so zákonom. Súd preto žalobu v zmysle §- 250j ods. 1 O. s. p., zamietol. O trovách konania súd rozhodoval na návrh žalobcu. Žalobca má v správnom súdnictve právo na náhradu trov konania len v prípade, že je celkom alebo čiastočne úspešný. V tomto prípade žalobca úspešný nebol, preto mu súd náhradu trov konania v zmysle §-u 250k O. s. p., nepriznal. Poučenie: P O U Č E N I E: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.