Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 9Co/39/2026 6124381197 10. 09. 2026 JUDr. Roman Huszár ECLI:SK:KSBA:2026:6124381197.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Roman Huszára a členov senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: CityRent, s.r.o., Ľubochnianska 4, Bratislava, IČO: 50 713 477 , zastúpený JUDr. Andrej Gara, advokát, so sídlom Štefánikova 14, Bratislava, IČO: 30 850 436, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Pribinova 19, Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 660,-€ s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 58C/118/2024-65 zo dňa 3.novembra 2025, takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že : I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 660,-€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 660,-€ od 10.06.2023 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. 1.1. Vo svojom rozhodnutí opísal zistený skutkový stav ( pozri odsek 5. až 9. odôvodnenia napadnutého rozsudku) a po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 4 ods. 1,2, § 11 ods. 6,7,8 § 15 ods. 1,2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“); ustanoveniami § 442 ods. 1,2 , § 443, § 517 ods. 1 prvá veta, § 524 ods. 1, 2, Občianskeho zákonníka. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav a po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Žalobca sa podanou žalobou domáhal nároku na náhradu škody titulom prenájmu náhradného motorového vozidla, ktorá mala právnemu predchodcovi žalobcu vzniknúť v dôsledku škodovej udalosti, ktorá bola spôsobená motorovým vozidlom poisteným v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. u žalovaného. V dôsledku škodovej udalosti si poškodený zapožičal náhradné motorové vozidlo u žalobcu, a to od 04.05.2023 do 24.05.2023, t. j. 21 dní, za dennú sadzbu nájomného: 60,00 € bez DPH/deň prenájmu. Žalovaný žalobcovi uhradil náklady za náhradné vozidlo za 10 dní, náklady za 11 dní neuhradil. V prvom rade súd prvej inštancie zdôraznil, že žalovaný namietal iba neprimerane dlhú dobu zapožičania náhradného vozidla, ostatné skutkové tvrdenia žalobcu (napr. výšku denného nájomného, rozsah škôd na poškodenom vozidle a pod.) žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil a teda súd ich považoval medzi stranami za nesporné. Aj z oznámenia o poukázaní náhrady škody zo dňa 25.05.2023 vyplývalo, že žalovaný žalobcovi poskytol plnenie vo výške 600,- €, t.j. nárok žalobcu ako taký nespochybňoval. Čo sa týka doby zapožičania náhradného vozidla, z oznámenia o poukázaní náhrady škody zo dňa 25.05.2023 vyplýva, že žalovaný žalobcovi nepriznal dobu nájmu 11 dní (nepriznané položky: doba nájmu 11 dní); žalovaný teda žalobcovi priznal primeranú dobu zapožičania náhradného
vozidla 10 dní (10 x 60,- € = 600,- €), pričom uviedol, že poškodený má nárok na náhradné vozidlo počas doby nevyhnutnej na opravu, vozidlo sa opravovalo od 15.05.2023 do 23.05.2023. Súd poukazuje na to, že doba, na ktorú sa žalovaný v súvislosti s nevyhnutnou opravou odvoláva (15.05.2023 do 23.05.2023), predstavuje 9 dní. Podľa názoru súdu tak nie je zrejmé, ako žalovaný dospel k dobe 10 dní, ktorú považoval za primeranú a teda účelnú. 1.2. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na to, že pre posúdenie nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného vozidla je rozhodujúce, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a na dobu jeho opravy si musel zapožičať náhradné vozidlo. Pri posudzovaní nutnosti a účelnosti nákladov vzniknutých z titulu nájmu náhradného vozidla je potrebné vychádzať z celkovej doby, počas ktorej bolo vozidlo poškodeného z dôvodu jeho opravy v autoservise, a tiež zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, nie je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. Žalovaný vôbec neberie do úvahy reálnu dobu, počas ktorej bol poškodený v dôsledku ním nezavineného konania vylúčený z užívania svojho vozidla. Pokiaľ žalovaný posúdil za primeranú dobu opravy iba 10 dní, ktorú odôvodnil vlastným určením doby potrebnej na opravu, podľa názoru súdu tak určil bez akéhokoľvek relevantného dôvodu, len na základe svojvoľného posúdenia, ktoré nemožno akceptovať (viď rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/116/2018, 14Cob/55/2019). Žalovaným uznané a vyplatené poistné plnenie za prenájom náhradného motorového vozidla predstavuje svojvoľne určenú dobu trvania nájmu, ktorú žalovaný nijako nepreukázal ani nevysvetlil. S ohľadom na uvedené tak súd tvrdenia žalovaného o neprimeranosti doby nájmu považoval za nepreukázané. 1.3. V súvislosti s trvaním samotnej opravy sa prvoinštančný súd stotožnil s názorom žalobcu, že žalobca, resp. poškodený nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť priebeh a dobu trvania opravy poškodeného vozidla. Nemôže sa preto jednať o okolnosť, ktorá by vylučovala nutnosť a účelnosť nákladov vynaložených na zabezpečenie náhradného motorového vozidla. Postup prác v servise ako aj celková dĺžka opravy sa odvíja od mnohých faktorov, akými sú napríklad počet objednávok, doba dodania náhradných dielov, personálne obsadenie a technická vybavenosť servisu, pričom ide o objektívne okolnosti, ktoré nie sú závislé od vôle a konania poškodeného. Uvedené okolnosti preto nemožno pričítať na úkor poškodeného a vyžadovať, aby sám znášal náklady za obdobie, kedy bol nedobrovoľne obmedzený v užívaní svojho vozidla a prenájom náhradného vozidla bol preňho na účely jeho bežného fungovania nevyhnutný. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal aj na najnovší nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 291/2025-56 zo dňa 06.08.2025, v zmysle ktorého: „Ústavný súd už v skutkovo a právne obdobných prípadoch, na ktoré poukazuje aj samotná sťažovateľka, konštatoval, koncentrujúc sa na podstatu uplatneného nároku, že účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba s rozsahom zničeného vozidla, ale aj primeranými nákladmi, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok (III. ÚS 602/2022, III. ÚS 476/2024). Vo veci sp. zn. III. ÚS 602/2022 sa ústavný súd vyjadril stotožňujúco s názorom vo veci konajúceho odvolacieho súdu, podľa ktorého účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. Rovnako v oboch veciach (III. ÚS 602/2022 a III. ÚS 476/2024) ústavný súd akcentoval porovnateľnosť situácie, v rámci ktorej bude poškodenému spôsobená čiastočná škoda, s tou, v rámci ktorej bude spôsobená škoda totálna. V oboch prípadoch ide totiž o skutočnosť objektívnej nemožnosti užívať svoje vlastné motorové vozidlo, ktorá má pre stanovenie relevantnej doby z hľadiska uplatnených nárokov na náhradu za nájom náhradného vozidla bazálny význam. Na podklade uvedeného potom ústavný súd ustálil, že dobu od zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia žalovanej o ukončení likvidácie škodovej udalosti [a o výške poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP, resp. poukázania finančných prostriedkov] treba považovať za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady (m. m. III. ÚS 602/2022, III. ÚS 476/2024). Krajský súd v dôvodoch napadnutého rozsudku už vymedzené závery nerešpektoval a pri rozhodovaní o nároku na náhradu za nájom náhradného motorového vozidla považoval za podstatnú nevyhnutnú dobu opravy poškodeného vozidla (rozhodujúce skutočnosti), a to na podklade žalovanou stanoveného rozsahu poškodenia vozidla a kalkulácie nákladov na opravu, ktoré boli v súlade so žalovanou
predloženým odborným vyjadrením. Odôvodnenie krajského súdu je tak v protirečení s ústavným súdom konštatovanou ústavnou udržateľnosťou stanoveného účelu náhradného motorového vozidla, ako aj účelnosťou nákladov za nájom náhradného vozidla a v neposlednom rade aj primeranosťou nákladov súvisiacich s prenájmom náhradného vozidla, ktorá je previazaná s kontinuálne pretrvávajúcou potrebou užívania tohto náhradného vozidla.“ 1.4. Vzhľadom na vyššie uvedené mal prvoinštančný súd za to, že účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že poškodené motorové vozidlo sa nachádzalo v servise odo dňa 04.05.2023 do 24.05.2023. V danom prípade sa tak opravené vozidlo dostalo do dispozičnej sféry žalobcu na ďalšie používanie dňa 24.05.2023, pričom poškodený nemohol svoje vozidlo používať už od momentu jeho odovzdania do servisu, t.j. od 04.05.2023. Za danej situácie súd považoval nárok žalobcu za účelný a žalovaný je povinný plniť náhradu na náklady vynaložené účelne, keďže nárok poškodeného je krytý poistením zodpovednosti za škodu z PZP v rozsahu, v akom boli náklady na zapožičanie vozidla vynaložené účelne. Zároveň je nutné zdôrazniť, že poškodený nemohol používať svoje vozidlo predovšetkým z dôvodu jeho poškodenia zavineného poistencom u žalovaného. Po vykonanom dokazovaní tak mal súd za preukázané, že si poškodený zapožičal náhradné motorové vozidlo výlučne na dobu, počas ktorej bolo poškodené motorové vozidlo v autoservise. Vzhľadom na uvedené považoval súd nárok žalobcu na náhradu účelne vynaložených nákladov za prenájom vozidla za 21 fakturovaných dní, počas ktorých sa poškodené vozidlo nachádzalo v servise, za dôvodný, a preto súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel. 1.5. Čo sa týka úrokov z omeškania, súd prvej inštancie poukázal na to, že so splnením záväzku zaplatiť žalobcovi náhradu škody je žalovaný v omeškaní, v nadväznosti na čo žalobca dôvodne uplatnil úrok z omeškania. Tento bol žalobcovi priznaný podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. vo výške zákonnej sadzby úroku z omeškania. Súd posúdil, že žalovaný sa dostal do omeškania nasledujúcim dňom po uplynutí zákonom stanovenej lehoty po skončení šetrenia poistného plnenia podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., t.j. po uplynutí 15 dní po skončení prešetrovania, a to v súlade o zaužívanou súdnou praxou vyšších súdov, či v súlade s ustálenou judikatúrou. Súd mal teda za to, že nakoľko poistné šetrenie bolo ukončené dňa 25.05.2023 oznámením o poukázaní náhrady škody, 15-dňová lehota na poskytnutie plnenia uplynula dňa 09.06.2023 a žalovaný sa dostal do omeškania od 10.06.2023, od ktorého dátumu si žalobca aj uplatnil úroky z omeškania. Žalovaný neopodstatnene neposkytol poistné plnenie v uplatnenej výške a svojvoľne a bez relevantných dôvodov posúdil nižšie plnenie. Preto by bolo nespravodlivé a na úkor poškodeného, resp. jeho nástupcu - žalobcu, posúdiť omeškanie až doručením právoplatného rozhodnutia, keďže žalovaný bol povinný poskytnúť plnenie vo výške 1.260,- € najneskôr do 09.06.2023. Keďže žalovaný svojvoľne poskytol nižšiu sumu - poníženú o,- 660 € (t.j. o žalovanú istinu), a to bez relevantných dôvodov, bez riadneho a opodstatneného odôvodnenia, bez faktického základu, nemožno posúdiť začiatok omeškania neskôr než nasledujúcim dňom po uplynutí 15-dňovej lehoty stanovenej na poskytnutie plnenia. Žalovaný ukončil šetrenie a jeho zavinením neposkytol správne poistné plnenie, nesprávne vyhodnotil šetrenie, hoci bol povinný zaplatiť sumu 1.260,-€ do 15 dní od skončenia šetrenia. Keďže zaplatil iba časť uvedenej sumy, so zvyškom je v omeškaní uplynutím 15. dňa po skončení šetrenia. Iný názor by bol na úkor poškodeného a v rozpore so spravodlivým výkladom. 1.6. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p., keď úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ust. § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 2. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), h) C.s.p. a žiadal aby odvolací napadnutý rozsudok zmenil, a to tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne ako nedôvodnú a prizná žalovanému nárok na náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania, resp. aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo svojom odvolaní poukázal na skutočnosti, ktoré medzi stranami sporné neboli a nato, že spornou v konaní je výlučne nutná a účelná dĺžka prenájmu náhradného vozidla s tým, že za dôvodnú považuje dobu nájmu od 15.05.2023 do 24.05.2023 (t.j. celkovo 10 dní) namiesto žalobcom uplatňovaných 21 dní (tj. od 04.05.2023 do 24.05.2023). Žalovaný dôvodnosť a účelnosť priznaných 10 dní prenájmu zdôvodnil tým, že počas zvyšných žalovaným nepriznaných 11 dní bolo poškodené vozidlo odstavené v servise bez akejkoľvek manipulácie, či obhliadky.
2.1. K priznanej dobe prenájmu náhradného vozidla uviedol , že sa nestotožňuje so záverom súdu, v zmysle ktorého mal svojvoľne posúdiť dĺžku opravy poškodeného vozidla a podľa toho priznať účelnú dĺžku prenájmu náhradného vozidla. Uvedený záver súdu, ktorý navyše konštatuje, že žalovaný nemal žiadnym spôsobom vysvetliť priznanú dĺžku prenájmu, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a je v značnom rozpore s obsahom jeho vyjadrení v priebehu konania. Ako vyplýva z argumentácie žalovaného v zmysle jeho podaní, žalovaný prostredníctvom e-mailu komunikoval s autoservisom FINAL - CD Bratislava, spol. s. r.o., ktorý vykonával opravu poškodeného vozidla, pričom z predloženej emailovej komunikácie zo dňa 22.10.2024 je zrejmé, že až dňom 15.05.2023 servis uskutočnil obhliadku poškodeného vozidla a pristúpil k objednaniu náhradných dielov. Vychádzajúc z uvedenej e-mailovej komunikácie do tohto dňa (tj. do 15.05.2023) nebolo s poškodeným vozidlom manipulované od jeho pristavenia do servisu dňa 04.05.2023 (tj. celkovo 11 dní), čo servis zdôvodnil svojou vyťaženosťou. Žalovaným priznaný počiatok účelnej doby prenájmu náhradného vozidla je zhodný s dátumom uskutočnenia obhliadky zvoleným servisom, nie začiatkom opravy poškodeného vozidla. Nie je tak na mieste konštatovanie súdu, že mal žalovaný svojvoľne určiť dobu opravy v rozsahu 10 dní. Ak by žalovaný mal priznať účelný prenájom náhradného vozidla podľa trvania opravy poškodeného vozidla (ako uvádza súd), priznal by nižší počet dní prenájmu, keďže dňa 15.05.2023 servis ešte len pristúpil k objednaniu náhradných dielov a logicky oprava poškodeného vozidla nemohla byť zahájená skôr, ako boli objednané a dodané náhradné diely, či skôr ako bolo vozidlo vôbec obhliadnuté. Vzhľadom na uvedené sa žalovaný vyhradzuje voči konštatovaniu súdu, že nemal vysvetliť, či preukázať priznanú dobu trvania nájmu. Začiatok žalovaným priznaného trvania nájmu je viazaný k dátumu obhliadky poškodeného vozidla autoservisom (15.05.2023) a koniec trvania nájmu je zhodný s dátumom reálneho trvania nájmu (24.05.2023),čo žalovaný opakovane uvádzal v priebehu celého konania. 2.2. K nepriznanej dobe prenájmu náhradného vozidla uviedol, že naďalej trvá na nepreukázaní dôvodnosti a účelnosti nájmu v spornom období (celkovo 11 dní), počas ktorého bolo poškodené vozidlo odstavené v servise bez akejkoľvek manipulácie, či obhliadky, ku ktorej autoservis pristúpil až dňa 15.05.2023. Čiastočne sa stotožnil zo závermi súdu v odseku 26., že okolnosti na strane servisu by nemali byť na ťarchu poškodeného (za predpokladu, že poškodený urobí všetko pre to, aby sa škoda zbytočne nenavyšovala), avšak zároveň je žalovaný toho názoru, že za tieto okolnosti nemôže zodpovedať ani vinník nehody. Prijatie argumentácie prezentovanej súdom by malo za následok, že osoba zodpovedná za vznik škody (poprípade jej zodpovednostný poisťovateľ) by bola nútená nahradiť poškodenému náklady vynaložené za prenájom náhradného vozidla za akúkoľvek dobu, po ktorú by sa motorové vozidlo poškodeného nachádzalo v autoservise, a to aj za situácie, kedy by si autoservis zjavne dlhodobo neplnil svoje zmluvné povinnosti voči poškodenému. V tomto smere poukázal na závery v rozhodnutí Krajského súdu v Žiline sp.zn. 6Co/99/2021. V posudzovanej veci žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie príčinnej súvislosti medzi vylúčením poškodeného z užívania jeho motorového vozidla (a potrebou vynaloženia nákladov na náhradné vozidlo) po dobu jeho opravy, a to výlučne len v príčinnej súvislosti s poškodením motorového vozidla poškodeného pri predmetnej škodovej udalosti. Vzhľadom na skutočnosť, že poškodený bol v spornom období (od 04.05.2023 do 14.05.2023) vylúčený z užívania jeho poškodeného vozidla v dôsledku oneskoreného pristúpenia k oprave zvoleným autoservisom, túto nemožnosť užívania motorového vozidla poškodeným žalovaný nepovažuje za vzniknutú v príčinnej súvislosti s objektívnou zodpovednosťou prevádzateľa podľa ust. § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný z právneho hľadiska nepovažuje za spravodlivé, aby sa na vinníka nehody prenášala zodpovednosť aj za takú škodu, ktorá by nevznikla za predpokladu, ak by poškodený konal s riadnou starostlivosťou. Žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie pri odôvodňovaní svojho rozsudku nepostupovať dôsledne, nakoľko sa s vyššie uvedenými argumentami uvádzanými žalovaným dostatočným spôsobom nevysporiadal. 3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Mal zato, že v konaní preukázal, že doba prenájmu náhradného motorového vozidla bola účelná a dôvodná, nakoľko trvala výlučne po dobu realizácie opráv na poškodenom motorovom vozidle. Ustálený názor, čo do účelnosti a nutnosti zapožičania si novej veci po dobu realizácie opravy na poškodenej veci, sa už vyjadril Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí sp. zn. 2Cob/97/2018. Nutnosť a účelnosť vynaloženia finančných prostriedkov na nájom za dobu opravy poškodeného vozidla vyplýva práve zo skutočnosti, že tieto by nevznikli, keby poškodený nebol obmedzený v užívaní svojho vlastného vozidla. Žalobca teda preukázal, že v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou bolo zapožičané náhradné vozidlo a teda aj účelnosť požičania náhradného vozidla za obdobie, kedy sa vozidlo poškodeného nachádzalo v servise. Doba prenájmu náhradného motorového vozidla bola účelná a dôvodná, nakoľko trvala výlučne po dobu realizácie opráv na poškodenom motorovom vozidle a výlučne po dobu, po ktorú bol poškodený vylúčený z užívania
vlastného vozidla. Poškodené motorové vozidlo bolo po náraze deformované, v dôsledku čoho sa poškodené vozidlo stalo nepojazdným. Objektívne nie je možné dokončiť práce na nepojazdnom vozidle, ktorej predchádza dodanie súvisiacich a závislých náhradných dielov. Nemôže ísť na ťarchu poškodeného, aby preukazoval spôsob organizácie práce v servise, ktoré sú žiaduce pre riadne dokončenie opravy poškodeného motorového vozidla. Nie je možné počas opravy prísť, svojvoľne si zobrať odstrojené motorové vozidlo počas opravy, na ktorom bola vykonaná obhliadka motorového vozidla žalovaným, schválená kalkulácia žalovaným a spísaným odovzdávacím protokolom bolo vozidlo odovzdané na objednanú opravu do autoservisu. Závery žalovaného v odvolaní sú objektívne nemožné, nedávajú racionálny zmysel a sú v rozpore so záväzným postupom žalovaného po obhliadke a odstrojení vozidla. V takom prípade by sa poškodený ukrátil o zákonný nárok na preplatenie nákladov od žalovaného v dôsledku porušenia zmluvných povinností súvisiacich s opravou motorového vozidla. 3.1. Nepriaznivosť stavu, do ktorého sa poškodený dostal z dôvodu protiprávneho konania klienta žalovaného, nemožno u poškodeného umocňovať jeho neprimeraným zaťažovaním v tom, aby hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou opravy. Takýmto prístupom by bol poškodený neprimerane a aj nedôvodne zaťažovaný, keďže už stav poškodenia jeho vozidla dopravnou nehodou je záťažovým a výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného. Poškodený ako právny predchodca žalobcu nemohol ovplyvniť vzťahy medzi servisom a jeho zamestnancami, formy a spôsob organizácie prác a ani činnosť autoservisu spojenú aj s obstarávaním náhradných dielov. Účelom povinného zmluvného poistenia je teda zabezpečiť čo najväčšie zmiernenie príkorí poškodeného, ktoré mu vznikli v súvislosti so škodovou udalosťou spôsobenou prevádzkovateľom motorového vozidla, a to nielen vo sfére materiálnej ujmy vychádzajúc s ust. § 4 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 381/2001 Z. z., ktoré upravuje právo poisteného (škodcu), aby poisťovateľ z poistenia zodpovednosti za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody, ale aj vo sfére rozsahu ingerencie poškodeného, spočívajúcej vo vykonaní úkonov potrebných na to, aby mu bola nahradená škoda, ktorá mu vznikla následkom škodovej udalosti. V tejto súvislosti sa žalobca plne stotožnil so záverom Ústavného súdu v náleze sp. zn. I ÚS 291/2025-56 a poukázal aj na ďalšie aktuálne rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/107/2023, 14Cob/55/2019, 13Cob /138/2019, 7Co/41/2021, Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/94/2023. 3.2. Žalobca nerozumie, prečo žalovaný naďalej vyčíta žalobcovi pracovný postup opravcu, keď právny predchodca žalobcu nemohol a nijakým spôsobom nevedel objektívne zasiahnuť do procesu vykonávania opráv na svojom vozidle. Poškodený si svoje vozidlo dal opravovať v autorizovanom servise. Poškodený nemôže niesť zodpovednosť za dĺžku vykonávania opravy opravcu poškodeného vozidla a ani nie je povinný vôbec znášať dôkazné bremeno ohľadom primeranosti dĺžky opravy vykonávanej autorizovaným servisom, nakoľko ide nad rámec účelu náhradného vozidla definovaného nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.02.2023, sp. zn. III.ÚS 602/2022. Poškodený bol od momentu odovzdania svojho motorového vozidla autoservisu zbavený akejkoľvek možnosti s ním disponovať, pokiaľ mu ho autoservis nevydal, pričom nie je možné, aby svoje vozidlo po vykonaní jeho obhliadky v autoservise ďalej využíval. Je absurdné, aby po ukončení nájmu poškodený okrem účelu náhradného vozidla užívaného po dobu zotrvania v autoservise preukazoval aj samotnú dobu, po ktorú bolo jeho vozidlo opravované, t. j. konkrétny čas po ktorý vykonával servis práce na jeho vozidle. Žalovaný v konaní vedome opomína zohľadniť reálnu dobu počas ktorej oprava poškodeného motorového vozidla trvala s prihliadnutím na konkrétne okolnosti, ale vychádza len z všeobecne určenej internej kalkulácie. Žalovaný si svojvoľne určil dobu trvania nájmu, keďže poškodený nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť začiatok, priebeh a celkovú dobu trvania opravy poškodeného vozidla. Nemôže sa preto jednať o okolnosť, ktorá by vylučovala nutnosť a účelnosť nákladov vynaložených na zabezpečenie náhradného motorového vozidla. Je potrebné si uvedomiť, že postup prác v servise ako aj celková dĺžka opravy sa odvíja od mnohých faktorov akými sú napr. počet objednávok, doba dodania náhradných dielov, personálne obsadenie a technická vybavenosť servisu, pričom ide o objektívne okolnosti, ktoré nie sú závislé od vôle a konania poškodeného. Pokiaľ žalovaný nesúhlasil so zvoleným postupom pri oprave, či konečnej dĺžke opravy, neprimeranosť jej trvania alebo údajná nečinnosť autoservisu mali byť z jej strany namietané priamo voči autoservisu a nie následne v rámci nároku poškodeného. Z judikatúry vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté náhradné vozidlo, nie aritmetický priemer prípadne individuálne interné výpočty zamestnanca či likvidátora žalovaného o možnej dobe trvania opravy poškodeného vozidla. Žalovaný vôbec neberie do úvahy reálnu dobu počas ktorej bola poškodená v dôsledku ním nezavineného konania vylúčená z užívania svojho vozidla. Predmetné krátenie poistného plnenia odôvodnené vlastným určením doby trvania nájmu predstavuje neoprávnené a svojvoľné konanie žalovaného a takýto postup nemožno akceptovať. 4. Žalovaný nevyužil svoje právo a repliku nepodal.
5. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, 380 ods. 1 C.s.p. v napadnutom rozsahu bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 6. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2 dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Po oboznámením sa s obsahom spisu má odvolací súd zato, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci v zmysle § 215 ods. 1 C.s.p. V preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 C.s.p., pretože súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania riadne zhodnotil, keď dôsledne rozviedol ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých jednotlivých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Súd prvej inštancie citoval ustanovenia C.s.p., Občianskeho zákonníka, zákona č. 381/2001 Z.z. ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Súd prvej inštancie s ohľadom na vykonané dokazovanie odôvodnil prečo považoval nárok žalobcu za dôvodný, keď detailne uviedol ( pozri odsek 22. - 28. odôvodnenia napadnutého rozsudku) ako dospel k záveru, že poškodený mal prenajaté vozidlo len na nevyhnutnú dobu od momentu jeho odovzdania do servisu, t.j. od 04.05.2023 odkedy nemohol svoje vozidlo používať do 24.05.2023 kedy sa opravené vozidlo dostalo do dispozičnej sféry žalobcu na ďalšie používanie a preto považoval nárok žalobcu na náhradu účelne vynaložených nákladov za prenájom vozidla za 21 fakturovaných dní, počas ktorých sa poškodené vozidlo nachádzalo v servise, za dôvodný. Odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku dalo odpoveď na skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany a z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie teda svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil ( § 220 ods. 2,3 C.s.p. ) na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd a s ktorým sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. v celom rozsahu stotožňuje. 8. Hlavná odvolacia argumentácia žalovaného je založená na tom, že nebola preukázaná dôvodnosť a účelnosť nájmu v spornom období od 4.5.2023 do 15.5.2023 (celkovo 11 dní) počas ktorého bolo poškodené vozidlo odstavené v servise bez akejkoľvek manipulácie, či obhliadky, ku ktorej autoservis pristúpil až dňa 15.05.2023, keď za tieto okolnosti nemôže zodpovedať vinník nehody a nemožnosť užívania motorového vozidla poškodeným nie je v príčinnej súvislosti s objektívnou zodpovednosťou prevádzateľa podľa ust. § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka. ( pozri odsek 2.1.,2.2.) 8.1. Odvolací súd nepovažuje túto argumentáciu žalovaného za dôvodnú. Okrem záverov súdu prvej inštancie uvedených v odseku 26. napadnutého rozsudku odvolací súd považuje za potrebné opätovne zdôrazniť, že účelom náhradného vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje motorové vozidlo. V týchto prípadoch, výška škody nespočíva iba rozsahu poškodenia motorového vozidla, ale súčasťou škody sú aj primerané náklady, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodlivý následok. Odvolací súd musí konštatovať, že pri posudzovaní účelnosti nájmu motorového vozidla aj v kontexte celkovej dĺžky tohto nájmu je potrebné vychádzať predovšetkým zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Z dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie vyplynulo, že motorové vozidlo poškodeného bolo v servise od 4.5.2023 do 15.5.2023, kedy po ukončení opravy bolo servisom odovzdané poškodenému. Na tomto mieste odvolací súd poukazuje aj na to, že poškodený bol nemožnosťou používania vlastného motorového vozidla paralyzovaný, preto nepriaznivosť tohto stavu nemožno u poškodeného ešte umocňovať tým, aby hľadal autoservis s možnosťou rýchlejšej opravy. Takýto zásah do života poškodeného a jeho potrieb spojených s užívaním motorového vozidla možno kompenzovať refundáciou nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla až do možnosti opätovného užívania vlastného vozidla, čo bolo v danom prípade podmienené ukončením opravy. Tento záver odvolací súd oprel o úvahy ÚS SR vyjadrenými v nálezoch pod sp.zn. III. ÚS 602/2022 a sp.zn. III. ÚS 476/2025 ako súdom prvej inštancia citovaného nálezu sp. zn. I.ÚS 291/2025. V konaní nebolo preukázané, že by užívanie prenajatého motorového vozidla počas celej fakturovanej doby nebolo v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou, resp. že by doba od vykonania opravy do odovzdania motorového vozidla bola predĺžená v dôsledku úmyselného či nedbanlivostného konania poškodeného alebo tretieho subjektu. Nie je preto dôvodný argument, že nie je daná účelnosť nájmu v období od 4.5.2023 do 15.5.2023 počas ktorého bolo poškodené
vozidlo odstavené v servise bez akejkoľvek manipulácie, či obhliadky. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje nato, že poškodený nemôže ovplyvniť, koľko trvá dodanie náhradných dielov, nevie ovplyvniť ani vyťaženosť servisu, rovnako nemôže byť nútený zisťovať u jednotlivých servisov za ako dlho vedia opravu vykonať. Poškodený väčšinou ide do servisu, ktorý má zmluvu s poisťovňou alebo do servisu v mieste svojho bydliska, a už vôbec nemá možnosť preukázať, či je možné začať s opravou vozidla skôr, či bolo možné náhradný diel získať skôr, ako ho opravovňa mala k dispozícii. Z vykonaného dokazovania ani nevyplynulo, že by poškodený mal akúkoľvek možnosť reálne ovplyvniť začiatok a trvanie vykonávania opravárenských prác na poškodenom vozidle a naopak z rozsahu poškodení , ktoré je možné zistiť z faktúry č. 62331410 ( č.l. 15 spisu) a zákazkového listu č. 3P20230447 ( č.l.16 spisu) vyplýva, že na motorovom vozidla bola nutná oprava a výmena zadnej časti vozidla, nárazníka, kufrových dverí, skla a početných súvisiacich dielov a senzorov a že takéto vozidlo nebolo spôsobilé ďalšej prevádzky a už obzvlášť nie prevádzky v súlade s príslušnými právnymi predpismi o prevádzke vozidiel v cestnej premávke. S poukazom na všetky tieto okolnosti preto odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie považuje primeranú dobu opravy v rozsahu 21 dní a tým aj potrebu náhradného vozidla, keďže v konaní v zmysle obsahu spisu nevyplynuli žiadne subjektívne zavinené okolnosti na strane poškodeného, resp. autoservisu. Vo vzťahu k primeranosti doby prenájmu náhradného motorového vozidla odvolací súd dáva do pozornosti obdobné závery vyslovené v rozhodnutiach Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 3Cob/94/2023, 3Cob/8/2023, 14Co/6/2025, 1Cob/128/2022; Krajského súdu v Žiline sp.zn. 14Cob/55/2019 , 11Co/88/2023, 7Co/37/2022, 9Co/107/2023, 6Co/84/2023, 11Co/67/2024, 7Co/130/2023, 7Co/10/2026, 9Co/10/2026, 11Co/39/2024; Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Cob/20/2020 zo dňa 27.08.2020 a iné. 8.2. V súvislosti s rozhodnutím Krajského súdu v Žilina sp. zn. 6Co/99/2021na ktoré vo svojom odvolaní žalovaný poukazoval, odvolací súd uvádza, že nim nie je viazaný, jedná sa o ojedinelé rozhodnutie s takto vysloveným právnym názorom pričom sám vyššie citoval iné rozhodnutia odvolacích súdov ktoré zaujali rozdielne právne závery. 9. Odvolaním žalovaného (konkrétnymi odvolacími námietkami, skutkovou a právnou argumentáciou) ostatné nosné závery súdu prvej inštancie, ktorými odôvodnil meritórne vyhovenie žalobe žalobcu (vo vzťahu k úrokom z omeškania) rozporované neboli. Z uvedeného dôvodu odvolací súd nepodrobil napadnutý rozsudok prieskumu v tejto ostatnej časti a konštatovanie uvedeného vedie k záveru o správnosti posúdenia uplatneného nároku žalobcu ako dôvodného tak, ako to vyvodil súd prvej inštancie. 10. Vo vzťahu k ostatným námietkam žalovaného odvolací súd uvádza, že podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a pod.). Preto na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu žalovaného odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. Naviac samotná skutočnosť, že žalovaný sa nestotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie, nemôže viesť k záveru o ich zjavnej neodôvodnenosti a neznamená ani oprávnenie odvolacieho súdu nahradiť správne právne názory súdu prvej inštancie jeho vlastnými, len preto, že nezodpovedajú predstavám žalovaného o tom, ako má súd vo veci rozhodnúť, keď súd prvej inštancie sa neodchýlil príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku, Občianskeho zákonníka, zákona č. 381/2001 Z.z. a ani nepoprel ich účel a význam, keď dospel k záveru že žaloba žalobcu je dôvodná. 11. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.) vrátane výroku o náhrade trov konania o ktorých súd prvej inštancie správne rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 , § 262 ods. 1 C.s.p., vzhľadom na celkový úspech žalobcu v konaní. 12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, preto mu vznikol voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie do 60 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p. ).
Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého inštancie, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého inštancie, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého inštancie( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).