Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3Co/90/2025 6124285552 30. 03. 2026 Mgr. Patricia Skotnická ECLI:SK:KSBA:2026:6124285552.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patricie Skotnickej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., IČO: 50 496 166, Tolstého 20, Žilina, zastúpeného ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., IČO: 36 864 455, Tolstého 20, Žilina, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, Štefanovičova 4, Bratislava, zastúpenej advokátom JUDr. Baltazárom Mucskom, Palárikova 15, Bratislava, o zaplatenie 427,50 eura s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 30.04.2025, č. k. 27C/57/2024-119, takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a konanie a nové rozhodnutie.
na ďalšie
odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu (výrok I.) a žalovanej priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II.). 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 23.04.2024 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 427,50 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 427,50 eura od 22.04.2024 do zaplatenia. Dôvodil, že dňa 18.02.2024 došlo v Košiciach k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol D. M., IČO: XX XXXXX, s miestom podnikania W. XX, Y. - G. I.; ku vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovanej. Poškodený si nechal poškodené motorové vozidlo opraviť v autoservise, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 298/2024 zo dňa 12.03.2024 (ďalej len „zmluva o nájme“) a prenájom náhradného motorového vozidla; nájom trval od 12.03.2024 do 20.03.2024, keď došlo k ukončeniu opravy a doručeniu krycieho listu poisťovňou. Po celý uvedený čas nemohol poškodený s motorovým vozidlom nijakým spôsobom nakladať a ani nemal k dispozícii iný automobil, preto nájom náhradného motorového vozidla bol pre neho nevyhnutný. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXXX, splatnú dňa 04.04.2024 na sumu 1.279,17 eura bez DPH (ďalej aj ako „faktúra“) za deväť dní užívania náhradného automobilu, pričom do fakturovanej sumy zahrnul i jednorazový poplatok za jeho pristavenie a prevzatie; fakturovaná suma tak predstavovala náklady na nájom náhradného vozidla, za ktorých náhradu niesol zodpovednosť poistenec žalovanej. Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanej titulom nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla, pričom súčasne pristúpil k započítaniu jeho pohľadávky na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči nemu vyplývajúcou z faktúry; postúpenie poškodený oznámil žalovanej a vyzval ju na náhradu nákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla. Žalovaná poskytla dňa 09.04.2024 poistné plnenie v sume 851,67 eura, keď toto nedôvodne krátila na základe svojvoľných výpočtov. Žalobca si na uvedenom základe ako aktívne vecne legitimovaný uplatnil nárok na zaplatenie sumy predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi na nájom náhradného vozidla vyplývajúcimi z faktúry a poskytnutým poistným plnením zo
strany žalovanej. Bol pritom toho názoru, že žalovaná sa dostala do omeškania s výplatou poistného plnenia v celosti, keď toto bola povinná poskytnúť najneskôr do 19.04.2024 v súlade s ustanovením § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z. z.“). Žalovaná podľa oznámenia o poistnom plnení skončila šetrenie poistnej udalosti dňa 04.04.2024. 3. Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Namietala aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore dôvodiac tým, že spôsob zániku záväzku „započítaním" nemožno stotožňovať s jeho zánikom „splnením", a preto i dohodu o započítaní obsiahnutú v zmluve o postúpení pohľadávky podľa nej nemožno považovať za dohodu o spôsobe úhrady faktúry za prenájom náhradného motorového vozidla, či za dohodu o spôsobe úhrady odplaty za postúpenie pohľadávky žalobcom; išlo len o dojednanie o zániku záväzku na zaplatenie faktúry za prenájom a o zániku záväzku z úhrady za postúpenie pohľadávky iným spôsobom ako splnením, nakoľko poškodený záväzok vyplývajúci z faktúry za prenájom nikdy reálne neuhradil, a teda nepreukázal vznik ujmy v jeho majetkovej sfére. Poškodenému teda reálne voči nej nikdy nevznikol zákonný nárok na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla v zmysle § 4 ods. 2 a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., a preto zmluvne postúpil neexistujúcu pohľadávku. Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky teda bolo plnenie v rozpore s § 37 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a postúpená bola neexistujúca pohľadávka poškodeného. Zároveň bola žalovaná toho názoru, že pohľadávka žalobcu na úhradu faktúry za prenájom a pohľadávka poškodeného na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky neboli spôsobilé na započítanie, nakoľko neboli splatné. 4. Pokiaľ išlo cenu nájmu žalovaná namietala, že žalobcom vyúčtovaná denná sadzba 137,50 eura bez DPH nepredstavuje cenu obvyklú v danom regióne a čase. Ozrejmila, že sadzba za nájom náhradného vozidla zn. H. A. G. J.: F. bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom dojednaná vo výške 165 eur s DPH, t. j. 137,50 eura bez DPH za deň, a preto rozdiel medzi vyúčtovanou dennou sadzbou a ňou priznanou sadzbou (90 eur bez DPH) predstavuje sumu 47,50 eura na deň, v prepočte na počet dní (9) zodpovedá sume 427,50 eura. Žalovaná stanovila nájomné za zapožičanie náhradného vozidla v sume 90 eur bez DPH vychádzajúc z prieskumu trhu s ohľadom na typ poškodeného vozidla právneho predchodcu žalobcu (poškodeného) v danom čase a regióne (Y. - B.). Na podporu svojho tvrdenia poukázala na faktúru č. XXXXXXXX, vystavenú samotným žalobcom dňa 29.04.2024 (ďalej aj ako „faktúra zo dňa 29.04.2024“), v ktorej za náhradné vozidlo zn. H. A. účtoval pri dobe nájmu v trvaní dvoch dní sumu 78,33 eura bez DPH, t. j. 94 eur s DPH na deň. Predmetný dôkaz mal podľa žalovanej potvrdiť neúčelnosť a neprimeranosť žalobcom požadovanej odplaty v sume 137,50 eura bez DPH v konaní. Žalovaná dala do pozornosti, že poškodené motorové vozidlo bolo opravené v autorizovanom servise MOTOR-CAR Košice s.r.o., ktorý ponúka i prenájom náhradných vozidiel; v jeho ponuke sa nachádzajú i automobily porovnateľné poškodenému vozidlu, konkrétne zn. I. H. K. G. a zn. I. H. K. Y., a tieto poskytuje za nájomné á 90 eur na deň. Podotýkajúc, že právny predchodca žalobcu (poškodený) pochádza z úplne iného regiónu ako žalobca, poskytujúci služby nájmu náhradných vozidiel, žalovaná uzavrela, že žalobca nepreukázal, že ním požadovaná suma predstavuje nutne a účelne vynaložené náklady zo strany poškodeného, pričom práve jeho zaťažovalo v tomto smere dôkazné bremeno. Samotná faktúra vystavená žalobcom za nájom náhradného vozidla nepreukazuje tento nárok a nie je možné ju bez ďalšieho považovať' za vyčíslenie skutočnej škody, ktorá má byt' krytá povinným zmluvným poistením; nemožno ju stotožňovať so škodou, na ktorej náhradu má nárok voči nej ako poisťovateľovi. 5. Súd prvej inštancie rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania podľa § 177 ods. 2 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), konštatujúc, že išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, hodnota žalovanej pohľadávky bez príslušenstva neprevyšovala 2.000 eur a rozhodujúce skutkové tvrdenia strán boli nesporné. Skutkovo ustálil, že dňa 18.02.2024 došlo v Y. k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle zn. I. H. K., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol D. M., s miestom podnikania W. XX, Y.; k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovanej. Poškodený nechal motorové vozidlo opraviť v autorizovanom autoservise MOTOR-CAR Košice s.r.o., ktorý ho prevzal dňa 12.03.2024 a po ukončení opravy a doručení krycieho listu zo strany žalovanej ho dňa 20.03.2024 vydal poškodenému. Dňa 12.03.2024 žalobca uzatvoril s poškodeným zmluvu o nájme, na základe ktorej mu prenajal náhradné motorové vozidlo zn. H. A., s tým, že nájom trval od 12.03.2024 do 20.03.2024. Faktúrou zo dňa 20.03.2024, splatnou dňa 04.04.2024, žalobca vyúčtoval poškodenému za prenájom náhradného motorového vozidla sumu 1.535 eur, vrátane poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla v sume 50
eur. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 20.03.2024 poškodený postúpil svoju pohľadávku voči žalovanej titulom nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu, pričom sa s ním dohodol na započítaní jeho pohľadávky na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči nemu za nájom náhradného motorového vozidla; postúpenie pohľadávky poškodený oznámil žalovanej listom zo dňa 20.03.2024. Žalovaná listom zo dňa 05.04.2024 oznámila žalobcovi, že dňa 04.04.2024 ukončila šetrenie poistnej udalosti a priznala mu sumu 851,67 eura, konštatujúc ako neprimeranú dennú sadzbu za náhradné vozidlo. Túto ustálila na sumu 90 eur bez DPH za deň; účtovanú sumu tak znížila o 427,50 eura. Podľa faktúry č. XXXXXXXX vystavenej žalobcom spoločnosti Majorik s. r. o., Uzovský, tento vyúčtoval za prenájom náhradného vozidla zn. H. A. za obdobie od 17.04.2024 do 18.04.2024 dennú sadzbu nájomného 78,33 eura bez DPH (94 eur s DPH). 6. Súd prvej inštancie právne posúdil nárok podľa § 427 ods. 1, ods. 2, § 429, § 442 ods. 1, § 524 ods. 1, ods. 2, § 525 ods. 1, ods. 2, § 580, § 581 ods. 2, ods. 3, § 663, § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1, ods. 2 písm. b), § 4 ods. 4, § 11 ods. 7, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. Konštatoval, že predmetom konania bol nárok na zaplatenie sumy 427,50 eura s príslušenstvom, ktorej zaplatenia sa žalobca ako postupník domáhal voči žalovanej ako poisťovni titulom krátenia časti poistného plnenia z poistnej udalosti (škoda na motorovom vozidle) za nájom náhradného vozidla za obdobie od 12.03.2024 do 20.03.2024, ktorá prevyšovala sumu 90 eur bez DPH za deň. V konaní neboli sporné rozhodujúce skutkové okolnosti o čase opravy motorového vozidla, potrebe nájmu náhradného vozidla, ani jeho doba (počet dní), ktorú žalovaná nenamietala a z ktorej napokon vychádzala i pri priznaní dennej sadzby nájmu. Predmetom posúdenia bola otázka primeranosti výšky účtovaného nájmu náhradného vozidla, ktoré si žalobca uplatňoval v sume 137,50 eura bez DPH (165 eur s DPH). 7. Konajúci súd sa v prvom rade musel vysporiadať s námietkou žalovanej o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorú vyhodnotil ako nedôvodnú. Poškodený využíval motorové vozidlo na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej so žalobcom ako prenajímateľom, považujúc uhradené nájomné za škodu, na zaplatenie ktorej mu vznikol nárok z povinného zmluvného poistenia podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z.; túto sumu si mohol uplatniť priamo voči žalovanej ako poisťovateľovi. Medzi poškodeným a poisťovateľom (žalovaná) tak vznikol záväzkovo-právny vzťah, v ktorom na jednej strane vystupuje poisťovateľ ako subjekt povinný poskytnúť plnenie a poškodený ako subjekt oprávnený na prijatie takéhoto plnenia. Tento nárok je spôsobilý byť predmetom postúpenia v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka, keď žalovaná netvrdila a ani nepreukázala existenciu zákonných dôvodov vylučujúcich postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 Občianskeho zákonníka. 8. Vychádzajúc zo zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený uhradil žalobcovi nájomné na základe faktúry, vystavenej v súlade so zmluvou o nájme, a to formou započítania, ktorý predstavuje jeden zo zákonných spôsobov zániku záväzku a spôsobov úhrady podľa § 580 Občianskeho zákonníka v spojení s § 581 ods. 3 citovaného zákonníka. Zmluvné strany sa pritom dohodli, že ich vzájomné nároky, a to nárok poškodeného na odplatu za postúpenie pohľadávky a nárok žalobcu na úhradu nájomného za náhradné vozidlo sa navzájom započítajú. Skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej faktúry započítaním, nespôsobuje rozpor s ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka, či neexistenciu nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Zmluva o postúpení pohľadávky potom predstavuje doklad, že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie neakceptoval argumentáciu žalovanej o nemožnosti postúpenia pohľadávky a absencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. 9. Vo vzťahu k samotnému nároku žalobcu, súd prvej inštancie ozrejmil, že z titulu povinného zmluvného poistenia možno uhradiť aj náklady vzniknuté prenájmom náhradného motorového vozidla, ktoré poškodenému vzniknú v dôsledku škody spôsobenej na vlastnom motorovom vozidle a pre ktorú sa jeho vozidlo stane nepojazdným. Konajúci súd vzhliadol účelnosť nájmu náhradného vozidla zo strany poškodeného za fakturovaný čas, kedy jeho vozidlo zotrvalo v autoservise vykonávajúcom opravu. Pokiaľ išlo o nutnosť nájmu tá podľa neho musí byť vnímaná v kontexte zachovania bežného životného štandardu poškodeného v situácii, keď na jeho motorovom vozidle bola spôsobená škoda a nemohol preto používať svoje vozidlo. Poškodený bol podnikateľským subjektom a nájom náhradného vozidla bol pre neho nevyhnutný z dôvodu zabezpečenia jeho činnosti. Náklady na vypožičanie náhradného motorového vozidla predstavujú neočakávané náklady a výdavky, ktoré by poškodenému nevznikli
pri riadnom užívaní jeho motorového vozidla. V dôsledku dopravnej nehody poškodený teda prišiel o možnosť využívať svoj vlastný automobil a túto situáciu riešil požičaním náhradného automobilu. 10. Pokiaľ išlo o výšku náhrady za nájom, konajúci súd zdôraznil potrebu vychádzať z primeranosti ceny, a to s ohľadom na výšku obvyklej ceny prenájmu obdobných vozidiel ako skutočne poskytnuté náhradné vozidlo v danom mieste a čase. Žalobca v žalobe neuvádzal žiadne skutkové tvrdenia ohľadom primeranosti ceny nájmu náhradného vozila. Na námietky žalovanej ohľadne výšky denného nájmu fakturovaného nad rámec priznanej sumy nájomného 90 eur bez DPH všeobecne poukazoval na to, že jeho hodnota sa odvíja okrem iného od výbavy, modelu a značky poškodeného automobilu, argumentujúc súčasne i potrebou prihliadnutia na jeho typ a kategóriu. Strany sporu na preukázanie svojich tvrdení o primeranosti a obvyklosti ceny nájmu náhradného vozidla síce predkladali rozdielne cenníky požičovní a servisov poskytujúcich prenájom automobilov, avšak tieto súd prvej inštancie nepovažoval za relevantné, nakoľko rozhodujúce skutočnosti vyplynuli podľa neho priamo z nepopretého a podloženého skutkového tvrdenia žalovanej o tom, že žalobca rovnaký typ motorového vozidla (t. j. zn. H. A.) v obdobnom čase (apríl 2024) prenajal inému poškodenému (obchodná spoločnosť z oblasti východného Slovenska) za sumu 78,33 eura bez DPH. Pokiaľ žalobca, ako podnikateľ poskytujúci služby nájmu náhradných vozidiel pre poškodených pri dopravných nehodách v širokom rozsahu v súvislosti s uplatňovaním poistných plnení nepoprel vyúčtovanie podstatne nižšej ceny prenájmu, išlo podľa jeho mienky nepochybne o významnú skutočnosť z hľadiska posúdenia primeranosti sadzby denného nájmu, ktorá predstavovala jeho obchodnú prax; išlo o významnú okolnosť tvoriacu súčasť zisteného skutkového stavu na základe nesporných skutkových tvrdení. 11. Súd prvej inštancie podotkol, že žalobca má v spore (v rámci prostriedkov procesného útoku v zmysle § 149 a 150 C.s.p.) v prvom rade procesnú povinnosť uvádzať podstatné skutkové tvrdenia a popierať skutkové tvrdenia protistrany. Žalobca v reakcii na podstatné skutkové tvrdenia žalovanej (týkajúce sa faktúry zo dňa 29.09.2024- pozn. odvolacieho súdu) úplne nedostatočne poskytol len všeobecné a vágne tvrdenia o cenotvorbe denného nájmu; neuviedol teda žiadne konkrétne tvrdenia spochybňujúce skutočnosti o jeho vlastnej obchodnej praxi. Žalobca tak náležite (nijako) skutkovo nevysvetlil, prečo v prípade poškodeného fakturoval podstatne vyššiu sumu denného nájmu oproti inému relevantnému prípadu, kedy účtoval sumu 78,33 eura bez DPH (naviac za kratšie obdobie prenájmu). Súd prvej inštancie nesúhlasil s argumentáciou žalobcu, podľa ktorej pri určení výšky dennej sadzby nájmu náhradného vozidla treba prihliadať na typ a kategóriu poškodeného vozidla, majúc za to, že predstavuje nesprávne právne posúdenie požiadavky primeranosti nákladov za poskytnutie náhradného vozidla. Na primeranosť ceny nájmu nemôžu mať totiž vplyv špecifické okolnosti poškodeného vozidla (ktoré poškodený dočasne nahrádza prenajatým vozidlom), nakoľko nájomné musí zodpovedať jedine obvyklým cenám nájomného náhradného vozidla, ktoré bolo poškodenému skutočne poskytnuté na dočasné užívanie. Ako správne uvádzala žalovaná, pri určení primeranej dennej sadzby nájomného nie je možné vychádzať z vyššej kategórie vozidla (ani z takýchto cenníkov) ako bolo skutočne prenajaté vozidlo, a to ani v prípade, keď danej „lepšej kategórii“ zodpovedalo opravované vozidlo poškodeného. 12. Na uvedenom základe, vychádzajúc z nesporného skutkového základu prejednávanej veci a vykonaného právneho posúdenia dospel súd prvej inštancie k záveru o neprimeranosti dennej sadzby nájmu v sume 137,50 eura bez DPH, prevyšujúcej priznaných 90 eur bez DPH na deň; žalobou uplatňovaný nárok žalobcu v sume 427,50 eura (47,50 eur x 9) preto ako nedôvodný zamietol. 13. Súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. t. j. podľa zásady úspechu. Vzhľadom na zamietnutie žaloby bola v konaní v celom rozsahu úspešnou žalovaná, preto jej priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %; o výške tejto náhrady rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), f) a h) C.s.p. Procesný postup a závery konajúceho súdu, na základe ktorých vyhodnotil otázku primeranosti a obvyklosti ceny nájmu motorového vozidla zn. H. A. ako vyplývajúcu z nepopretého a podloženého skutkového tvrdenia žalovanej, o tom, že žalobca tento typ vozidla prenajal v obdobnom čase inému poškodeného za sumu 78,33 eura bez DPH, považoval za neakceptovateľný, keďže súd prvej inštancie nenariadil vo veci pojednávanie a rozhodol podľa § 177 ods. 2 písm. a) C.s.p. Zákonné podmienky na rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania pritom musia
byť splnené kumulatívne, čo v danom prípade nebolo, a to vo vzťahu k nespornosti skutkových tvrdení strán. Skutkové tvrdenia možno pritom považovať za nesporné len, ak žalobca v lehote stanovenej súdom podľa § 167 ods. 3 a 4 C.s.p. nereaguje na vyjadrenie žalovaného. Skutočnosť, že medzi stranami existoval rozpor v skutkových tvrdeniach napokon konštatoval i súd prvej inštancie v ods. 8 odôvodnenia rozhodnutia, majúc za to, že predmetom jeho posúdenia bola primeranosť výšky účtovaného nájmu náhradného vozidla. Žalobca bol toho názoru, že prostriedky procesného útoku vymedzil v žalobe a vo vyjadrení k odporu, pričom uplatnený nárok i preukázal, kvalifikovane pritom spochybňujúc tvrdenia žalovanej. Pokiaľ konajúci súd vyhodnotil na jeho ťarchu, že účinne nepoprel faktúru zo dňa 29.09.2024, jej danosť ani poprieť nemienil, nakoľko táto existuje. Žalovaná pritom túto faktúru predložila na podporu ňou určenej dennej sadzby nájomného v sume 90 eur bez DPH, keďže netvrdila, že by sa vzťahovala na obdobný prípad. Je teda zrejmé, že faktúra mala potvrdzovať neúčelnosť a neprimeranosť žalobcom požadovanej dennej sadzby nájomného a mala vysvetľovať cenotvorbu nájmu, odvíjajúcu sa od výbavy, konkrétneho modelu a značky motorového vozidla, s prihliadnutím na jeho typ a kategóriu. Napokon, z predloženej faktúry je zrejmé, že pokrývala nájom motorového vozidla, ku ktorému došlo v mesiaci apríl 2024 v Prešovskom samosprávnom kraji, pričom v prejednávanej veci si poškodený prenajal náhradný automobil v mesiaci marec 2024, v regióne Košický samosprávny kraj. Za tejto situácie nebolo potom na mieste, aby konajúci súd zvolil postup podľa § 177 ods. 2 písm. a) C.s.p., ale nariadil pojednávanie; žalobca doplnil, že na rozhodnutie bez nariadenia pojednávania neboli splnené ani podmienky podľa § 177 ods. 2 písm. b) a c) C.s.p. 15. Podľa žalobcu dospel konajúci súd k nesprávnym skutkovým zisteniam, že ním účtované denné nájomné sa podstatným spôsobom odchýlilo od jeho obvyklej ceny pri porovnateľných vozidlách v danom mieste a čase. Zopakoval, že poškodený sa dostal do situácie, keď v dôsledku poistnej udalosti zapríčinenej klientom žalovanej, bol nútený prenajať si náhradné motorové vozidlo, a teda týmto prenájmom len odstraňoval nepriaznivý stav. Pred jeho realizáciou pritom nebol povinný vykonať prieskum trhu s prenájmom náhradných vozidiel, ani vyhľadať najlacnejšiu požičovňu, prípadne skúmať a porovnávať podmienky jednotlivých poisťovní; uloženie takej povinnosti by ho neprimerane zaťažovalo. Nebolo by od neho spravodlivé ani žiadať, aby po dopravnej nehode hľadal servis, v ktorom jeho motorové vozidlo opravia v čo najkratšom čase a za najnižšiu cenu. V tomto smere zdôraznil, že nemohol ovplyvniť dĺžku trvania opravy, ani postup prác v servise. 16. V ďalšom žalobca zdôraznil, že prenájom porovnateľného náhradného vozidla súčasná judikatúra považuje za skutočnú škodu vzniknutú v dôsledku poistnej udalosti, ktorú bolo potrebné vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu; nejde pritom o aritmetický výpočet priemeru, resp. predpokladanej výšky nájomného vo vybranom okruhu požičovní prostredníctvom internetu, ktoré si osvojil vo svojom rozhodnutí i súd prvej inštancie. Jeho rozhodnutie preto podľa mienky žalobcu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Prieskum trhu prostredníctvom internetových cenníkov nemožno považovať za jediné východisko pri ustálení účelnej ceny prenájmu náhradného vozidla; pri dlhodobom trvaní nájmu totiž niektoré požičovne poskytujú zľavu z nájomného. Je tiež rozdiel medzi prenájmom automobilu na vopred známe konkrétne obdobie a jeho prenájmom na neurčitý čas. Je všeobecne známe, že cena prenájmu v prípade vopred dojednaného dlhodobého užívania vozidla je nižšia než pri nájme na jeden deň. V tejto súvislosti žalobca zopakoval, že úlohou poškodeného nie je vykonať prieskum trhu za účelom zistenia najnižšej ceny nájmu, v závislosti od dĺžky opravy poškodeného vozidla. Žalobca pritom sám poskytuje náhradné vozidlá práve pre prípad dopravnej nehody, keď nie je zrejmé ako dlho bude nájomný vzťah trvať, čo bol prípad danej veci; poškodený vopred nevedel určiť dĺžku nájmu náhradného vozidla, nakoľko jeho doba závisela od vykonania opravy jeho poškodeného automobilu a úhrady jej ceny, resp. od doručenia krycieho listu poisťovne. Pokiaľ išlo o kritérium kategórie vozidla žalobca netvrdil, že pri určení denného nájomného treba vychádzať len z ceny porovnateľnej s poškodeným vozidlom. Zopakoval, že výšku denného nájomného za konkrétne náhradné vozidlo sa stanovuje s prihliadnutím na typ a kategóriu poškodeného, ako aj prenajatého motorového vozidla, jeho výbavu, konkrétny model, značku, rok výroby, počet najazdených kilometrov. Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu vzniesla len stručnú a formálnu procesnú obranu vo vzťahu k výške fakturovaného denného nájomného a túto podporila listinnými dôkazmi o prieskume trhu, ako i nespornou faktúrou. Neuniesla však bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno, nakoľko krátenie výšky denného nájmu adekvátne nezdôvodnila a nevysvetlila. Žalobcovi z jej postupu nebolo zrejmé, ako dospela k záveru, že suma 90 eur bez DPH je primeraným denným nájomným, keď aj ňou predložené cenové ponuky neosvetľovali podmienky nájmu, na základe ktorých by bolo možné prijať záver o neprimeranosti nájomného dohodnutého medzi žalobcom a poškodeným; na jeho výšku je
pritom potrebné nazerať zo širšieho hľadiska, teda zohľadňovať všetky podmienky, ktoré má konkrétna autopožičovňa. Žalobca bol toho názoru, že uviedol rozhodujúcu argumentáciu ohľadom určenia výšky denného nájmu, označil na podporu tvrdení i konkrétne cenové ponuky a cenníky. Preukazoval tak porovnateľnosť dohodnutého nájomného v danom mieste a čase s inými nájmami. Napriek tomu sa prvoinštančný súd nevysporiadal s jeho argumentáciou, nevykonal dokazovanie poskytnutými cenníkmi, nakoľko v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že tieto nepovažoval za relevantné pre rozhodnutie. Nezohľadnil a nevyhodnotil cenové ponuky, ktoré založil do súdneho spisu a z ktorých vyplývalo nájomné za porovnateľné vozidlá v okrese Y., konkrétne išlo o autopožičovňu Driverent poskytujúcu prenájom porovnateľného náhradného vozidla za denné nájomné 182 eur, RentAuto za nájomné 150 eur a MKCar za nájomné 178 eur, t. j. podstatne vyššie ako svojvoľne stanovila žalovaná. Napadnuté rozhodnutie je potom založené na nesprávnych skutkových zisteniach. Konajúci súd sa nevysporiadal s jeho argumentáciou týkajúcou sa okolností určujúcich výšku denného nájomného, pričom faktúru zo dňa 29.04.2024 vyhodnotil ako obdobný prípad svedčiaci tomu, že primeraná cena nájmu náhradného vozidla zodpovedá sume 78,33 eura bez DPH na deň, a pokiaľ mu žalovaná priznala nájomné á 90 eur bez DPH na deň, vyplatila mu viac; pritom ním účtovaná sadzba denného nájomného je cenou primeranou, a teda nijako výrazne neprekračuje výšku obvyklej ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase za porovnateľné motorové vozidlo. 17. Zdôrazňujúc, že napadnutý rozsudok a jeho odôvodnenie je v rozpore s § 220 ods. 2 C.s.p., keď z neho nevyplýva posúdenie relevantných skutkových tvrdení a právnych argumentov, bol žalobca toho názoru, že tým došlo k zásahu do jeho práva na spravodlivý proces. Na uvedenom základe navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a vo veci sám rozhodol tak, že žalobe vyhovie v plnom rozsahu alebo tento zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 18. Žalovaná sa vo vyjadrení k odvolaniu v celom rozsahu stotožnila s právnym názorom konajúceho súdu prezentovaným v napadnutom rozsudku. Jeho rozhodnutie hodnotila ako vecne, aj právne správne, vychádzajúce z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky zdôvodnené. Konajúci súd sa v ňom dôsledne vysporiadal i so všetkými námietkami strán a navrhovanými dôkazmi. Žalovaná sa nestotožnila s námietkou žalobcu o nesprávnej aplikácii ustanovenia § 177 ods. 2 písm. a) C.s.p., nakoľko podľa nej na taký postup boli splnené všetky podmienky. Konajúci súd vysvetlil, že práve faktúra zo dňa 29.04.2024 vystavená žalobcom, ktorú tento nijakým spôsobom nepoprel, bola základným podkladom pre jeho meritórne rozhodnutie. Žalobca totiž náležite nevysvetlil, prečo v danom prípade vyúčtoval podstatne vyššiu sadzbu denného nájmu. Žalovaná v tomto smere zdôraznila, že vyplatila poistné plnenie za prenájom náhradného automobilu, ktoré je vzhľadom na situáciu na trhu primerané; nemohla uhradiť akúkoľvek výšku nájomného, ktorú by si žalobca účtoval. Za absurdné pritom považovala jeho tvrdenia, že konajúci súd nebral zreteľ na región a čas, v ktorom došlo k poistnej udalosti. V prípade Košického a Prešovského kraja ide pritom o vzdialenosť 38,5 km, čo je 30 minút cesty autom; nie je možné, aby na túto malú vzdialenosť mohlo dôjsť k takému odlišnému cenovému ohodnoteniu služby náhradného vozidla. Uvedené platilo rovnako i pri námietke kalendárneho obdobia, v ktorom došlo k prenájmu. Prijatím žalobcovej argumentácie by muselo dôjsť k porovnaniu nájomného v rovnaký čas s presnosťou na minúty a lokalitu. Žalobca si ním účtovanú cenu určil svojvoľne bez ohľadu na trhovú realitu, pričom v odvolaní sa snažil odviesť pozornosť odvolacieho súdu od nepoctivých obchodných praktík. Konajúci súd nepochybil, ani keď nebral do úvahy cenníky predložené žalobcom, keď tieto nepovažoval za smerodajné. Je napokon vecou súdu, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie. Na uvedenom základe žalovaná navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 19. Žalobca v odvolacej replike zotrval na dôvodnosti podaného odvolania, najmä vo vzťahu k nesprávnosti postupu konajúceho súdu, ktorý spor riešil bez nariadenia pojednávania a bez vyhodnotenia predložených cenníkov autopožičovní. Námietky a procesnú obranu žalovanej týkajúcu sa primeranosti výšky účtovaného nájomného považoval za nedôvodné a účelové. Zopakoval, že poškodený nie je povinný zisťovať ceny na trhu a hľadať najlacnejšiu autopožičovňu, resp. najlacnejšie prenajímané motorové vozidlo. Podstatné je, aby s prenajímateľom dohodol výšku denného nájomného, ktorá výrazne neprekročila obvyklú sadzbu za prenájom obdobných vozidiel v danom mieste a čase za porovnateľné motorové vozidlo. Táto sa pritom štandardne dojednáva individuálne, s prihliadnutím na typ a kategóriu poškodeného a prenajatého vozidla. Poškodený nemohol mať vedomosť o tom, kedy bude jeho vozidlo opravené, preto nevedel vopred určiť dĺžku nájmu. V každom prípade bol žalobca toho názoru, že riadne vysvetlil a preukázal primeranosť výšky denného nájomného za motorové vozidlo.
20. Žalobca doplnil, že je podnikateľský subjekt, ktorý klientom ponúka komplexné služby, podniká v súlade so zákonmi a poškodeným pomáha zmierniť stav, ktorý im bol vnútený dopravnou nehodou. Preto procesnú obranu žalovanej, v rámci ktorej znevažovala jeho podnikanie označil za účelovú a špekulatívnu. 21. Žalovaná v reakcii v podaní zo dňa 19.11.2025 zopakovala presvedčenie o vecnej správnosti napadnutého rozsudku, s ktorým sa v celom rozsahu stotožnila. Podľa nej žalobca v odvolacej replike neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by boli schopné spochybniť jeho zákonnosť a správnosť. Konajúci súd tak správne vyhodnotil argumentačnú núdzu na strane žalobcu, čoho výsledkom bolo logické zamietnutie žaloby. Na jej ťarchu pritom nemôže byť to, že si žalobca účtoval dennú sadzbu nájmu náhradného vozidla, ktorá sa vymyká štandardným cenám účtovaným inými požičovňami na relevantnom trhu. Systém povinného zmluvného poistenia pritom slúži na náhradu nutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti so škodovou udalosťou zavinenou jej klientom, a teda nemožno z neho hradiť akúkoľvek fakturovanú sumu. Hoci právny predchodca žalobcu skutočne nie je povinný vyhľadávať najlacnejšieho poskytovateľa náhradného vozidla, tento stav žalobca nie je oprávnený zneužívať a účtovať neprimerané sadzby denného nájomného. Žalovaná mala za to, že v konaní predloženými listinnými dôkazmi preukázala, že si žalobca cielene účtoval neprimeranú sadzbu denného nájmu za náhradný automobil. Dokonca používal iné ceny nájomného, a to v závislosti od toho, či je nájom odškodňovaný prostredníctvom povinného zmluvného poistenia, ktorý postup označila za nespravodlivý, zasahujúci do jej práva vlastniť majetok. Nikdy pritom netvrdila, že by žalobca postupoval pri výkone svojej podnikateľskej činnosti v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky, keď len poukazovala na jeho špekulatívne chovanie. Takéto správanie žalobcu potom nesmie požívať súdnu ochranu; ako garant bonity škodcu je pritom povinná uhradiť len náklady, ktoré súviseli s poistnou udalosťou a boli vynaložené nutne a účelne, nie teda akékoľvek náklady účtované žalobcom. 22. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že jeho odvolanie je dôvodné. 23. V skúmanej veci je predmetom konania nárok žalobcu na náhradu nákladov vynaložených na prenájom náhradného motorového vozidla z dôvodu opravy motorového vozidla zn. I. H. K. XXXd XMATIC Y., ktorého držiteľom bol v čase dopravnej nehody D. M., s miestom podnikania W. XX, Y., poškodeného konaním poistenca žalovanej; pohľadávka z tohto titulu bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretou s poškodeným. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku náležite zaoberal a vyhodnotil ako neopodstatnené námietky žalovanej týkajúce sa cesie pohľadávky poškodeného voči žalovanej, a tým i vzťahujúce sa k aktívnej vecnej legitimácii žalobcu. V priebehu konania žiadna zo strán nespochybňovala, že poškodený si náhradné motorové vozidlo zn. H. A. požičal z dôvodu jeho nevyhnutnej potreby (kritérium nutnosti nákladov), na čas opravy jeho poškodeného vozidla v trvaní od 12.03.2024 do 20.03.2024, pričom nenamietala ani, že požičané vozidlo typovo nezodpovedalo automobilu patriacemu poškodenému. Spornou od počiatku bola primeranosť výšky účtovaného denného nájomného za používanie náhradného automobilu, keď žalobca podľa faktúry účtoval poškodenému nájomné v sume 137,50 eura bez DPH na deň, ktoré žalovaná vyhodnotila za nezodpovedajúce obvyklému nájomnému za porovnateľné vozidlo v danom mieste a čase. 24. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že konajúci súd rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania, odvolávajúc sa na splnenie predpokladov podľa § 177 ods. 2 písm. a) C.s.p. Zdôraznil, že neboli sporné rozhodujúce skutkové okolnosti ohľadne času (dĺžky) opravy motorového vozidla, potreby nájmu náhradného automobilu a jej doby (počet dní), keď predmetom posúdenia ostala primeranosť výšky účtovaného nájmu náhradného vozidla. Podotýkajúc, že žalobca v žalobe neuviedol skutkové tvrdenia ohľadom primeranosti ceny nájmu náhradného vozidla a k tejto otázke sa vyjadril až na námietku žalovanej, všeobecne pritom uvádzajúc kritériá, od ktorých sa odvíja sadzba denného nájmu, konajúci súd osvetlil, že rozhodujúcu otázku obvyklosti výšky nájomného vyriešil so zreteľom na nepopretie faktúry zo dňa 29.04.2024 zo strany žalobcu ako nespornú skutočnosť; túto faktúru zároveň hodnotil ako obchodnú prax žalobcu. Odvolací súd sa s prezentovaným záverom, ako i s jemu predchádzajúcim
procesným postupom konajúceho súdu z hľadiska splnenia predpokladov podľa § 177 ods. 2 písm. a) C.s.p., ktorého súladnosť so zákonom napadol odvolaním žalobca, nemohol stotožniť. 25. Podľa § 177 ods. 1, ods. 2 C.s.p., súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo c) to ustanovuje tento zákon. 26. Ustanovenie § 177 ods. 2 písm. a) C.s.p. zakotvuje výnimku zo zásady ústnosti prejednania veci za súčasného (kumulatívneho) splnenia troch podmienok, a to, že 1/ ide o jednoduché právne posúdenie veci, 2/ skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, a že 3/ hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000 eur; nesplnenie, čo i len jednej z vymenovaných podmienok, je dôvodom pre uskutočnenie súdneho pojednávania. Civilný sporový poriadok nezakotvuje, čo treba rozumieť pod jednoduchým právnym posúdením veci; ide preto o čisto subjektívny pojem, ktorého posudzujúcim subjektom je konajúci súd. Pokiaľ ide o v poradí druhý predpoklad, procesný kódex stanovuje celkom jasno, kedy možno považovať skutkové tvrdenia za nie sporné. Identifikácia, či je skutkové tvrdenie strany sporné alebo nie, závisí od toho, či bolo tvrdenie výslovne popreté protistranou; iba účinne popreté skutkové tvrdenie sa totiž považuje za sporné (§ 151 ods. 1 C.s.p.). Ak strana sporu predloží iné skutkové tvrdenie o určitých skutkových okolnostiach ako protistrana, je toto iné skutkové tvrdenie vždy považované za sporné skutkové tvrdenie. Nie je potrebné, aby ho protistrana ďalej popierala, alebo aby sa k nemu formálne vyjadrovala. Inak povedané, žalobca nemusí popierať tie skutkového tvrdenia žalovaného, ktorými žalovaný už poprel skutkové tvrdenia žalobcu. Zákon pritom operuje okrem pojmu „nesporné tvrdenia“ (§ 151 ods. 1 C.s.p.) i s termínom „zhodné tvrdenia“ (§ 186 ods. 2 C.s.p.), ktorý z hľadiska významu možno považovať za pojem totožný. Nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza v meritórnom rozhodnutí; uvedené neplatí iba výnimočne, ak existuje dôvodná pochybnosť o pravdivosti nesporných skutkových tvrdení (§ 186 ods. 2 C.s.p.). Posledným kritériom v zmysle § 177 ods. 2 písm. a) C.s.p. je hodnota sporu bez príslušenstva; toto sa teda spravidla uplatní pri žalobách na splnenie peňažnej povinnosti. 27. Je nepochybné, že žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na náhradu škody v sume 427,50 eura s príslušenstvom, titulom vynaloženia nákladov na nájom náhradného vozidla v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovanej; tieto pritom charakterizoval ako náklady účelne vynaložené po dobu nemožnosti užívania poškodeného motorového vozidla zo strany poškodeného. Reflektujúc na odpor žalovanej proti vydanému platobnému rozkazu, v ktorom táto označila žalobcom účtovanú dennú sadzbu nájmu náhradného vozidla za nie obvyklú v danom regióne a čase, žalobca v reakcii na to uviedol, že stanoviac dennú sadzbu za prenájom vozidla sumou 90 eur bez DPH žalovaná účelovo skúmala vzorku trhu s čo najnižšou výškou denného nájomného tak, aby táto svedčila jej tvrdeniam. Pokiaľ poukazovala na prieskum trhu prostredníctvom internetu, tento podľa mienky žalobcu nemohol byť hodnotený ako relevantné východisko, nakoľko z predložených cenníkov autopožičovní mu nebolo zrejmé, čo všetko bolo zahrnuté do uvádzanej ceny a či táto bola finálna. Podľa neho bolo potrebné zohľadniť, že výška denného nájmu sa okrem výbavy, konkrétneho modelu a značky motorového vozidla, odvíjala i od typu a kategórie poškodeného motorového vozidla, a preto ním stanovenú výšku denného nájomného za náhradné vozidlo zn. H. A. považoval za adekvátnu so zreteľom na určujúce kritériá. Za účelom preukázania svojich tvrdení pritom žalobca predložil prehľad cien denného nájmu porovnateľných motorových vozidiel (cenníky). Žalobca súčasne žalovanej vytkol, že pri určovaní ceny prenájmu vychádzala z ceny stanovenej jednotlivými prenajímateľmi v závislosti od dĺžky prenájmu, čo však označil za nesprávne, nakoľko v danom prípade poškodený vopred nevedel stanoviť dĺžku trvania opravy poškodeného automobilu. Odkázal pritom i na závery ustálenej judikatúry, v zmysle ktorých poškodený nebol povinný dohľadávať najlacnejšiu autopožičovňu alebo skúmať a porovnávať podmienky, ktorými sa riadi požičiavanie automobilov. Z takto prezentovaných tvrdení je podľa mienky odvolacieho súdu zrejmé, že žalobca vo vzťahu k žalovanou uvádzaným skutkovým okolnostiam týkajúcim sa výšky stanovenej sadzby denného nájomného predložil iné skutkové tvrdenia, a preto sa skutkové okolnosti viažuce sa na obvyklosť denného nájomného za náhradné vozidlo stali medzi stranami spornými. Na uvedené pritom nemalo žiaden vplyv to, že sa žalobca následne konkrétne nevyjadril a nespochybnil údaje týkajúce sa výšky nájomného motorového vozidla zn. H. A. na faktúre zo dňa 29.04.2024; túto totiž žalovaná predložila ako jeden z dôkazov podporujúcich správnosť ňou stanovenej dennej sadzby nájomného v sume 90 eur bez DPH, a nie ako dôkaz svedčiaci o obchodnej praxi žalobcu, ako nesprávne konštatoval súd prvej inštancie. V dôsledku toho, že žalobca nereagoval
na predloženú faktúru však nedošlo k prekvalifikovaniu sporných skutkových tvrdení strán týkajúcich sa (ne)primeranosti ceny nájmu náhradného vozidla na tvrdenia nesporné, ktoré by si mohol konajúci súd osvojiť ako zistený skutkový stav a z tohto následne vychádzať v meritórnom rozhodnutí ako chybne vyvodil súd prvej inštancie; predmetná faktúra mala byť vyhodnotená v kontexte ostatných skutkových tvrdení a predložených dôkazov postupom súdu podľa § 191 C.s.p. Vzhľadom na účinné popretie skutkových tvrdení ohľadne stanovenia dennej sadzby nájomného za náhradné motorové vozidlo, t. j. existenciu spornosti v otázke primeranosti žalobcom fakturovanej ceny prenájmu, nebola splnená jedna z podmienok na rozhodnutie súdu bez nariadenia pojednávania v zmysle § 177 ods. 2 písm. a) C.s.p., ako správne namietal žalobca. S touto spornosťou sa mal súd prvej inštancie vyrovnať na súdnom pojednávaní. 28. V nadväznosti na uvedené pochybenie sa konajúci súd v napadnutom rozhodnutí v ďalšom nezaoberal a nijako nevyhodnocoval dôvodnosť procesného útoku žalobcu založeného na tvrdení, že mu vznikol nárok na náhradu nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla, ktoré účtoval poškodenému sumou á 137,50 eura bez DPH na deň, ani procesnou obranou žalovanej, ktorá túto sadzbu nájomného hodnotila za neobvyklú v danom mieste a čase, keď za primeranú označila sadzbu nájomného á 90 eur bez DPH na deň; obe procesné strany pritom na podporu správnosti svojich tvrdení predložili cenníky autopožičovní a servisov poskytujúcich službu nájmu náhradného vozidla, ktorými sa konajúci súd nezaoberal, nakoľko ich vyhodnotil za nie relevantné, práve z dôvodu nesprávneho posúdenia nespornosti skutkových tvrdení v otázke primeranosti sumy denného nájmu. Je pritom nepochybné, že konajúci súd neposudzoval žalobcom určenú dennú sadzbu nájomného za náhradné vozidlo (137,50 eura bez DPH) a túto ani nevyhodnotil ako neprimeranú s ohľadom na ceny nájmu porovnateľných vozidiel v danom regióne a čase, ako sa snažil mylne navodiť v odvolaní žalobca. Konajúci súd kvalifikoval nájomné určené žalobcom ako neprimerané vzhľadom na jeho rozpornosť s vlastnou obchodnou praktikou, ktorú mala reprezentovať jediná faktúra predložená žalovanou (zo dňa 29.04.2024), s ktorým hodnotením sa nemožno stotožniť; individuálna faktúra vystavená žalobcom, ktorou účtoval spoločnosti Majorik s.r.o. za prenájom náhradného vozidla sumu á 78,33 eura bez DPH na deň nepredstavuje obchodnú prax žalobcu. 29. Vychádzajúc z vyššie uvedeného možno uzavrieť, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď pri spornosti skutkových tvrdení strán týkajúcich sa primeranosti výšky nájomného účtovaného žalobcom za používanie náhradného automobilu a predložených dôkazných prostriedkoch podporujúcich tvrdenie o tom, že táto sa neodchyľuje od obvyklej ceny porovnateľných vozidiel v danom mieste a čase zo strany žalobcu, ako i o jej neopodstatnenom navýšení, ktoré produkovala žalovaná, rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania; rozhodol tak bez naplnenia jedného z predpokladov stanovených v § 177 ods. 2 písm. a) C.s.p., ktorého absencia vedie k povinnosti súdu nariadiť na prejednanie veci ústne pojednávanie. Nevysporiadal sa tak s rozhodujúcou argumentáciou strán a nevykonal dokazovanie poskytnutými cenníkmi, konštatujúc, že tieto nepovažoval za relevantné pre rozhodnutie. Týmto postupom konajúci súd súčasne znemožnil žalobcovi (stranám) uplatniť svoj vplyv na konečné meritórne rozhodnutie realizáciou jeho (ich) procesných práv a v nadväznosti na zásadu kontradiktórnosti vyhodnotiť procesnú aktivitu oboch strán a túto následne premietnuť do záverov pre svoje konečné rozhodnutie. Postupom súdu, ktorý nezodpovedá zákonu dochádza potom k porušeniu práva strán na spravodlivý súdny proces a zakladá opodstatnenosť pre zrušenie jeho rozhodnutia, nakoľko tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ňom konajúci súd posúdi opätovne dôvodnosť nároku žalobcu na zaplatenie sumy 427,50 eura s príslušenstvom uplatneného titulom náhrady nákladov na prenájom náhradného vozidla. Na prejednanie veci nariadi pojednávanie, vykoná dokazovanie v intenciách prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany sporových strán, sústrediac sa na spornosť v otázke primeranosti ceny denného nájmu náhradného motorového vozidla, a po jeho zhodnotení, ustáli skutkový stav, na ktorý aplikuje zodpovedajúce ustanovenia právnych predpisov a vec posúdi po právnej stránke. 30. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné ozrejmiť, že v zmysle ustálenej judikatúry má v zásade poškodený nárok na náhradu nákladov na prenájom náhradného vozidla (prevyšujúcich náklady na prevádzku vlastného vozidla) v rozsahu, v akom boli tieto nutne a účelne vynaložené na zapožičanie náhradného vozidla, zodpovedajúceho parametrom pôvodného (poškodeného) motorového vozidla, z užívania ktorého bol vylúčený po určitú dobu. Rozsah náhrady je obmedzený hľadiskom účelnosti,
preto pri určení skutočnej škody je treba túto stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase. Výška tejto náhrady nie je totiž daná čiastkou skutočne vyplatenou (napr. dohodnutou s osobou poskytujúcou náhradné vozidlo), ale vo výške čiastky účelne vynaloženej. Je povinnosťou poškodeného preukázať, že si náhradné vozidlo požičal účelne. Musí preukázať, prečo a z akého dôvodu bol nútený požičať si náhradné vozidlo. Pri účelnosti nákladov treba vychádzať z časového a z cenového hľadiska. Časové hľadisko zohľadňuje celkovú dobu trvania nájmu, cenové hľadisko zohľadňuje primeranosť jednotkovej ceny za prenájom vozidla. Poškodený si môže prenajať len porovnateľné motorové vozidlo, t. j. náhradné vozidlo má zodpovedať rovnakej triede, akú malo poškodené motorové vozidlo. Zákon neukladá poškodenému povinnosť hľadať poisťovňu, ktorá by prenajímala motorové vozidlá najlacnejšie, ani nie je povinný robiť akýkoľvek cenový prieskum pri výbere náhradného vozidla. Za obvyklú cenu nemožno považovať ani cenu najlacnejšej, ale ani najdrahšej autopožičovne. Obvyklosť ceny je potrebné posudzovať v kontexte porovnateľných podmienok nájmu a posúdiť sumárne ponuky od ceny najnižšej až po najvyššiu. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 MCdo 3/2015, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 9Co/110/2021). 31. Súd prvej inštancie ním zistené skutkové a následne i právne závery odôvodní zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom tak, aby bolo v plnej miere naplnené právo strán sporu na spravodlivé súdne konanie. 32. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci rozhodne i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 262 ods. 1, § 396 ods. 3 C.s.p.). 33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).