Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 15Co/85/2025 6124264163 24. 06. 2026 JUDr. Eva Mészárosová ECLI:SK:KSBA:2026:6124264163.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY H. súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Mészárosovej a členov senátu JUDr. Silvie Walterovej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v právnej veci žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., IČO: 50 496 166, Žilina, Tolstého č. 1201/20, zastúpený ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., IČO: 36 864 455, Žilina, Tolstého č. 1201/20, za ktorú konajú JUDr. Igor Müller a Mgr. Martin Dikoš, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, Bratislava, Mlynské Nivy č. 7816/16, o zaplatenie 276,67 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 10. marca 2025, č. k. 30 C 55/2024-118, takto rozhodol: I. Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 10. marca 2025, č. k. C 55/2024-118, p o t v r d z u j e .
30
II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1.1. Rozsudkom zo dňa 10.3.2025, č. k. 30 C 55/2024-118, súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobcu a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 276,67 € spolu s úrokom z omeškania 9,50 % ročne zo sumy 276,67 € od 15.3.2024 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil § 4 ods. 2 písm. b/, § 11 ods. 7, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákona o „PZP"), § 427 ods. 1, § 428, § 517 ods. 1, ods. 2, § 524 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky zákonník" alebo aj „OZ"). V odôvodnení uviedol, že žalobca sa proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 276,67 € s úrokom z omeškania z tejto sumy od 15.3.2024 do zaplatenia a náhrady trov konania. Tvrdil, že vozidlo jeho právneho predchodcu M&J COMPANY s.r.o. (ďalej len „poškodený") bolo poškodené pri dopravnej nehode v dôsledku prevádzky motorového vozidla, pričom zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou tohto motorového vozidla bola poistená u žalovaného. Poškodený nechal vozidlo opraviť v servise a po dobu zotrvania vozidla v servise si u žalobcu prenajal náhradné vozidlo od 13.2.2024 do 23.2.2024, pretože počas trvania opravy nemohol so svojim vozidlom disponovať. Po skončení opravy skončil aj nájom náhradného auta, pričom žalobca vyúčtoval poškodenému za 11 dní trvania nájmu nájomné a poplatok za pristavenie v sume 1.600,04 € bez DPH. Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaloženého nájmu na žalobcu. Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému na úhradu nájomného vznikla voči žalovanému pohľadávka vo výške 1.600,04 €, ktorej postúpenie žalobcovi poškodený oznámil žalovanému. Následne žalovaný žalobcovi plnil poistné plnenie, ale len v časti 1.323,37 €, čo považuje žalobca za nedôvodné krátenie plnenia v rozsahu žalovanej sumy. Preto sa
domáha nároku súdne a požaduje aj prislúchajúce úroky z omeškania, keďže žalobca je v omeškaní od 15.3.2024. 1.2. Upomínací súd na žalovanú sumu vydal platobný rozkaz, no žalovaný podal proti nemu odpor (č. l. 73). V odpore žalovaný nepoprel, že sa udiala škodová udalosť, ani že vozidlo bolo u neho poistené. Tvrdil však, že prenájom vozidla bol ukončený až 23.2.2024 napriek tomu, že vozidlo bolo opravené už o deň skôr a krycí list bol doručený servisu už skôr. Žalobca vystavil faktúru za 11 dní, no dôvodných je len nájom za 10 dní. Na náhradu nájmu za tento deň nemá žalobca nárok. Žalovaný tiež krátil plnenie o pevné prevádzkové náklady 0,01 €/km a tiež o to, o čo sa znížila technická hodnota najatého vozidla pred najazdením auta a po jeho najazdení. Žalovaný nárok považuje za nedôvodný. 1.3. Žalobca v replike na žalobe trval (č. l. 27). Tvrdil, že z hľadiska účelnosti nájmu je rozhodujúce, že len v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného poškodený nemohol užívať svoje vozidlo a na dobu opravy si musel zapožičať náhradné vozidlo. Poškodený zveril vozidlo do autorizovaného servisu. Vybavením poistnej udalosti vydaním krycieho listu alebo poskytnutím plnenia dochádza k ukončeniu nájmu náhradného vozidla, a to k prvému objektívnemu dňu, kedy poškodený môže vozidlo prevziať. Autoservis umožní poškodenému disponovať s vozidlom, keď sú mu nahradené náklady spojené s opravou alebo poisťovňa poskytne krycí list, čím deklaruje náhradu. Faktúra servisu nebola poškodenému doručená, ani nie je zrejmé, kedy servis prijal platbu. Krycí list bol doručený servisu 22.2.2024, pričom servis vydal vozidlo poškodenému ďalší deň. Tým dňom aj poškodený skončil nájom. Za dôvodný považuje žalobca aj poplatok za pristavenie vozidla, ktorý účtoval žalobca k nájmu. Za nedôvodné považuje žalobca krátenie o prevádzkové náklady, pretože náklady, ktoré by mohli vzniknúť používaním vlastného vozidla, by mohli byť len náklady na PHM, ktoré ale poškodený znášal sám. Taktiež súčasťou skutočnej škody sú tiež náklady spojené s odstraňovaním škodových následkov na strane poškodeného. 1.4. Žalovaný reagoval v duplike (č. l. 83). Tvrdil, že nebol dôvod, aby si poškodený najal náhradné vozidlo až do dňa po skončení opravy, teda nájom za deň po skončení opravy nie je v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, pretože ten je odôvodnený len do okamihu skončenia opravy. Odkázal na viaceré súdne rozhodnutia. Poškodený pritom splnomocnil servis na komunikáciu s poisťovňou, pričom servis je autorizovaný a je oprávnený vstupovať do webportálu žalovaného, takže aj samotnú faktúru nahrával do systému poisťovne. Po nahratí faktúry mu bolo zo strany žalovaného dňa 22.2.2024 doručené oznámenie o poistnom plnení, ktoré slúži ako krycí list pre servis. Servis preto mal vedomosť o doručení krycieho listu, o čom mal informovať poškodeného, ktorého servis zastupoval. Uviedol, že poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla nekrátil, ale plnil, no neplnil sumu 11,79 € za odpočet pevných prevádzkových nákladov a 150,20 € za zmenu technickej hodnoty vozidla. 1.5.1. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi žalobcu: zmluva o nájme č. XXX/XXXX, zo dňa 13.2.2024 (č. l. 9), potvrdenie o odovzdaní a prevzatí vozidla zo servisu (č. l. 10), faktúra za nájom (č. l. 10), zmluva o postúpení pohľadávky (č. l. 11), oznámenie o postúpení pohľadávky (č. l. 12), uplatnenie náhrady škody z postúpenej pohľadávky (č. l. 12), oznámenie o poistnom plnení zo dňa 29.2.2024 (č. l. 13 - 14), detail pohybu - doklad o úhrade poistného plnenia (č. l. 14); listinnými dôkazmi žalovaného: správa o nehode (č. l. 75), faktúra k oprave vozidla (č. l. 76), súhlas s uvoľnením poistného plnenia (č. l. 77), splnomocnenie na komunikáciu (č. l. 89), oznámenie o poistnom plnení k skutočnej škode na vozidle poškodeného zo dňa 22.02.2024 (č. l. 90 - 91), stanovenie hodnoty cestného vozidla (č. l. 92). Nevykonal ako dôkaz súdne rozhodnutia predložené žalobcom (č. l. 30 - 64), pretože sa netýkali sporu strán, t. j. nemali potenciál objasniť skutkový stav, pre oneskorenosť návrhov nevykonal na návrh žalobcu dôkaz čestným vyhlásením zo dňa 7.3.2025 (č. l. 115) a e-mailom poisťovne servisu zo dňa 22.2.2024 o 14:08 (č. l. 116), ktoré boli predložené na pojednávaní, ani listinami pripojenými k podaniu žalovaného zo dňa 27.2.2025 (č. l. 108-110), pretože tieto prostriedky procesného útoku a obrany, medzi ktoré patria aj návrhy na vykonanie dôkazov, boli súdu predložené oneskorene, t. j. neboli uplatnené včas v zmysle § 153 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p."). Súd prvej inštancie neprihliadol ani na skutkové tvrdenia v podaní žalovaného zo dňa 27.2.2025, dôvodiac, že aj skutkové tvrdenia sú prostriedkom procesného útoku a obrany a ako také musia byť podľa § 149 a § 153 ods. 1 a 2 C.s.p. predložené včas, čo neboli. 1.5.2. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že dňa 12.1.2024 došlo k dopravnej nehode na čerpacej stanici Slovnaft, smer Česká republika, kde do vozidla v držbe poškodeného nacúvalo vozidlo EČV: N zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou tohto motorového vozidla bola poistená u žalovaného, čo je preukázané zo správy o nehode. Poškodený odovzdal vozidlo do servisu dňa 13.2.2024 a oprava bola skončená dňa 22.2.2024, čo je preukázané z potvrdenia servisu zo dňa 23.2.2024. Poškodený splnomocnil servis na komunikáciu so žalovaným,
čo je preukázané zo splnomocnenia udeleného poškodeným dňa 25.1.2024. Poškodený si u žalobcu prenajal dňa 13.2.2024 náhradné vozidlo BMW X5 s nájomným 170,- € s DPH/deň a s jednorazovým poplatkom za pristavenie vozidla a odobratie vozidla 50,- € s DPH, čo je preukázané z protokolu o prenájme zo dňa 23.2.2024. Žalobca poškodenému vyúčtoval nájom dňa 23.2.2024 faktúrou na sumu 1.600,04 € bez DPH (11 dní po 141,67 €/deň bez DPH a poplatok za pristavenie 41,67 € bez DPH) splatnou dňa 9.3.2024, čo je preukázané z faktúry č. 02212024. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23.2.2024 je preukázané, že žalobca ako postupník a poškodený ako postupca sa dohodli, že poškodený postupuje na žalobcu peňažnú pohľadávku voči žalovanému titulom jeho poistného nároku voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v súvislosti so škodou zo dňa 12.1.2024 za odplatu. Súčasne sa dohodli, že započítavajú ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) (body 1., 2., 4. a 5.). Postúpenie pohľadávky poškodeného na žalobcu oznámil poškodený žalovanému, čo je preukázané z oznámenia zo dňa 23.2.2024. Žalobca ako nový veriteľ uplatnil u žalovaného náhradu škody z postúpenej pohľadávky v sume 1.600,04 €, čo je preukázané z listu žalobcu zo dňa 23.2.2024, č. 198/2024. Žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti v súvislosti s nájmom dňa 28.2.2024 s plnením 1.323,37 € na účet žalobcu, čo je preukázané z oznámenia žalovaného o poistnom plnení. Poistné plnenie bolo poukázané žalobcovi ako nástupcovi poškodeného dňa 4.3.2024, čo je preukázané z detailu pohybu z Y. banka, a. s. Servis vystavil poškodenému faktúru dňa 22.2.2024, čo je preukázané z faktúry servisu o oprave č. XXXXXXXXXX. Z listín „Stanovenie hodnoty cestného vozidla a výšky škody na cestnom vozidle" nie je preukázaná hodnota vozidla poškodeného vozidla; súd prvej inštancie obsah týchto listín považoval za názor žalovaného na hodnotu poškodeného vozidla vypracovaného „podľa metodických postupov Allianz-SP." Z tohto dôkazu nie je preukázané zníženie plnenia o pevné prevádzkové náklady, nie je preukázaná ani akákoľvek zmena hodnoty poškodeného vozidla, ktorá v čase prenajatia náhradného vozidla už bola znížená v dôsledku škodovej udalosti. Z ostatných dôkazov nezistil súd žiadne iné, pre rozhodnutie významné skutočnosti. 1.6.1. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že do vozidla poškodeného narazilo vozidlo, pričom zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou tohto vozidla bola poistená u žalovaného. Touto skutočnosťou bola spôsobená škoda. Táto škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré vyplývajú z povahy prevádzky cestného motorového vozidla, keďže na cestách počas jazdy áut dochádza k javu, kedy jedno auto narazí do iného vozidla (v tomto prípade vozidla poškodeného). Prevádzateľ nepochybne vždy zodpovedá za škodu, ak bola spôsobená v dôsledku zlyhania alebo nedostatku činnosti organizmu osôb použitých v prevádzke (R 3/1984, zhodnotenie občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu ČSR zo dňa 23.11.1983, sp. zn. Cpj 10/83), čo je prípad danej veci. Preto za túto škodu zodpovedá prevádzateľ motorového vozidla EČV: N a to podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom svojej zodpovednosti sa zbaviť podľa § 428 Občianskeho zákonníka nemôže, keďže nacúvanie do vozidla poškodeného je javom, ktorý má pôvod v prevádzke motorových vozidiel po cestných komunikáciách a nepreukázal, že škode sa dalo zabrániť pri vynaložení úsilia, ktoré možno požadovať od vodiča motorového vozidla. Žalobca, na ktorého prešla pohľadávka od poškodeného aj s jej príslušenstvom podľa § 524 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, má právo na náhradu prípadnej spôsobenej škody proti žalovanému, keďže u tohto bola poistená zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla s EČV: N a to podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. 1.6.2. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca si uplatňoval náhradu škody vzniknutú uhradením nájmu za náhradné vozidlo a poplatku za pristavenie vozidla v sume 1.600,04 €, z čoho ale žalovaný neplnil časť 276,67 €. Náklady na prenajatie náhradného vozidla sú škodou v zmysle § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z. z., pretože predchodca žalobcu - poškodený sa dostal dopravnou nehodou spôsobenou vozidlom poisteným u žalovaného do situácie, že bol nútený si prenajať náhradné vozidlo za jeho poškodené vozidlo, čo nebolo výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia. Ujma spočíva v tom, že poškodený vynaložil náklady za nájom náhradného vozidla, k zapožičaniu ktorého bol poškodený donútený práve poistnou udalosťou, ktorú nespôsobil a uplatňovaná náhrada len reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti svoje vozidlo používať. Užívanie náhradného vozidla počas trvania nájmu je preto v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou. Dokazovaním bolo zistené, že poškodenému vznikla škoda v súvislosti s užívaním náhradného vozidla 1.600,04 €. Sporná nebola denná výška nájmu, ani poplatok za pristavenie, ale výlučne to, či oprava mala trvať 10 dní alebo 11 dní. Oprava bola skončená dňa 22.2.2024, pričom súčasne v tento istý deň žalovaný oznámil servisu ukončenie poistnej udalosti. Nebol preukázaný konkrétny čas v rámci dňa, kedy uvedené oznámenie bolo servisu doručené. Tento dátum treba považovať aj za deň, kedy sa poškodený dozvedel o vystavení krycieho listu, pretože servis bol poškodeným splnomocnený na komunikáciu so žalovaným, t. j. servis
konal pri komunikácii so žalovaným v mene poškodeného. Podstatné v tomto zmysle ale nie je, kedy bolo vozidlo opravené, ale kedy získal poškodený dispozíciu s vozidlom. Súd prvej inštancie sa stotožnil s výkladom žalobcu, že na vec treba uplatniť § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka, že za prvý deň, kedy si mohol vozidlo poškodený prevziať (a aj prevzal), treba považovať až deň nasledujúci po doručení informácie o krycom liste, resp. o možnosti prevziať vozidlo poškodeným (k tomu došlo dňa 22.2.2024, keď servis konal za poškodeného), pretože nemožno spravodlivo požadovať, aby sa poškodený takpovediac „hneď v sekunde", kedy sa dozvie o vystavení krycieho listu, dostavil na prevzatie vozidla, bez rozumného prihliadnutia na chod vecí počas dňa. Z dokazovania ani nebolo preukázané, kedy presne v rámci dňa sa servis uvedenú informáciu o vystavení krycieho listu dozvedel. Treba brať do úvahy, že k doručeniu krycieho listu servisu, ktorý v danom prípade konal za poškodeného na základe plnej moci, môže dôjsť kedykoľvek počas dňa, t. j. ráno, cez obed, ale i neskôr popoludní. K prevzatiu opraveného vozidla a k ukončeniu nájmu došlo ďalší deň 23.2.2024, kedy sa vozidlo dostalo do dispozičnej sféry poškodeného, čo nevykazuje vôbec nijaké znaky samoúčelnej snahy predĺžiť vznik škody dlhším užívaním náhradného vozidla. Žalovaný preto nedôvodne krátil plnenie o nájomné za jeden deň v sume 141,67 €. 1.6.3. Podľa súdu prvej inštancie žalovaný nedôvodne krátil plnenie aj v sume 11,79 € za odpočet pevných prevádzkových nákladov a v sume 150,20 € za zmenu technickej hodnoty vozidla, pretože toto krátenie nemá žiadnu oporu v právnej úprave, ani vo vykonanom dokazovaní. Odpočet pevných prevádzkových nákladov v sume 0,01 €/km nie je v konaní preukázaný žiadnym dôkazom, ide o žalovaným svojvoľne určenú hodnotu. Zároveň súd prvej inštancie odmietol argumentáciu žalovaného, že došlo k zmene (technickej) hodnoty havarovaného vozidla poškodeného, pretože v čase vzniku nájmu už vozidlo bolo havarované a malo zníženú hodnotu ako dôsledok dopravnej nehody. K žiadnemu zníženiu technickej hodnoty vozidla preto nedošlo. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný neoprávnene odmietol plniť časť plnenia v sume 276,67 €, preto ho na zaplatenie tejto sumy zaviazal. 1.6.4. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení uviedol, že pokiaľ poisťovateľ nesplní svoju peňažnú povinnosť voči poškodenému a neposkytne mu plnenie náhrady škody, ktorá mu reálne patrí riadne a včas, dostáva sa v zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka do omeškania. Právna povinnosť poskytnúť peňažné plnenie poškodenému zodpovedajúce náhrade škody nie je totožná s právnou povinnosťou poisťovateľa skončiť prešetrovanie poistnej udalosti a zaslať poškodenému oznámenie o plnení, resp. o dôvodoch neplnenia. Ide o dve odlišné právne povinnosti poisťovateľa, ktoré síce spolu súvisia, ale ide o relatívne samostatné právne povinnosti. Splnením povinnosti poisťovateľa skončiť prešetrenie poistnej udalosti a zaslať poškodenému oznámenie o plnení, resp. o dôvodoch neplnenia nezaniká povinnosť poisťovateľa poškodenému plniť náhradu škody, ktorá mu oprávnene patrí, riadne a včas. Ak teda poisťovateľ nesplní právnu povinnosť plniť oprávnenú náhradu škody poškodenému včas a riadne (t. j. v lehote 15 dní po skončení šetrenia), dostáva sa po uplynutí tejto lehoty s plnením náhrady škody do omeškania a poškodenému vzniká nárok uplatňovať si voči poisťovateľovi aj nárok na úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 263/2022). Žalovaný mal podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. poskytnúť žalobcovi plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania. Šetrenie poistnej udalosti žalovaný skončil dňa 28.2.2024. Preto mal poistné plnenie poskytnúť najneskôr dňa 14.3.2024. Nasledujúcim dňom sa podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dostal do omeškania. Preto je žalovaný povinný plniť žalobcovi aj úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. v úrokovej sadzbe o 5 % vyššej, než bola platná základná úroková sadzba ECB k prvému dňu omeškania dňa 15.3.2024 (4,5 %), t. j. 9,5 % ročne. Preto súd prvej inštancie zaviazal žalovaného aj k zaplateniu úroku z omeškania v sadzbe 9,5 % ročne zo sumy žalovanej istiny od 15.3.2024 do zaplatenia. 1.6.5. Lehotu na plnenie určil súd prvej inštancie podľa § 232 ods. 3 C.s.p., pričom nezistil dôvody pre to, aby žalovanému poskytol dlhšiu lehotu na plnenie. 1.6.6. Žalobca bol v spore v celom rozsahu úspešný, žalobcovi preto súd prvej inštancie v súlade so zásadou úspechu vyjadrenou v § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2.1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, dôvodiac ustanovením § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ C.s.p. Uviedol, že v priebehu konania namietal, že náklady vynaložené za prenájom náhradného vozidla po dátume ukončenia opravy, teda po dátume 22.2.2024, nie je možné považovať za účelný a nutný náklad vynaložený v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Zároveň uviedol, že už v odpore uvádzal, že k doručeniu krycieho listu autoservisu Auto Palace Bratislava s.r.o. (ďalej aj len „autoservis") z jeho strany došlo v rovnaký deň, ako bola ukončená
oprava, t. j. ku dňu 22.2.2024. Uvedená skutočnosť vyplynula aj z dôkazu „Potvrdenie o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu," ktorý do konania predložil žalobca a kde túto skutočnosť potvrdil samotný autoservis. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k rozhodnutiu, že celá doba nájmu, teda aj za deň po dni ukončenia opravy a doručení krycieho listu bola účelná a v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 12.1.2024. S uvedeným záverom žalovaný nesúhlasil. Rovnako nesúhlasil s aplikáciou ustanovenia § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka na uvedený prípad. Odvolateľ dôvodil, že čas sa spravidla uplatňuje ako časové obdobie určené právom, ktoré je vymedzené presne určeným začiatkom a koncom (lehota). Lehoty sú právne relevantné časové úseky, pri ktorých je určený, resp. určiteľný prvý a posledný deň ich trvania. Resp. pre začiatok počítania lehoty je rozhodný deň, od ktorého sa lehota počíta (dies a quo), a deň, v ktorom lehota uplynie (dies ad quem). Lehota má význam, napr. v prípade splatnosti (zročnosti) dlhu (§ 563 OZ), zániku práva uplynutím lehoty obmedzujúcej jeho trvanie (§ 578), premlčania (§ 100 a nasl. OZ) a vydržania (§ 134 OZ). V tomto pevne stanovenom časovom úseku je treba niečo vykonať (resp. nekonať), aby boli spôsobené určité právne následky, alebo aby nenastali niektoré právne následky. Ak lehota uplynie, právo sa buď premlčí alebo zanikne. Hmotnoprávne lehoty (stanovené Občianskym zákonníkom alebo iným právnym predpisom hmotného práva) spôsobujú právne následky v oblasti občianskeho práva hmotného (napríklad zánik záväzku), zatiaľ čo lehoty procesnoprávne (stanovené Civilným sporovým poriadkom) majú taký procesný význam, že ich právne následky vôbec nepôsobia v oblasti hmotného práva (napríklad procesná lehota na splatenie dlhu stanovená vo výroku rozsudku nespôsobuje vznik splatnosti pohľadávky, pretože splatnosť pohľadávky nastala už skôr; rovnako ani nedodržanie tejto lehoty nespôsobí omeškanie dlžníka, pretože dlžník už v omeškaní bol). Žalovanému nie je zrejmé, aká konkrétna lehota má poškodenému plynúť odo dňa nasledujúceho po dni doručenia krycieho listu autoservisu (k čomu došlo dňa 22.2.2024) a z čoho túto lehotu súd vyvodil, resp. kde je táto lehota zakotvená. Žalovanému nie je zrejmé, aký je posledný deň trvania tejto lehoty. Žalovaný poukázal na to, že dátum dodania služby je na faktúre č. 1248301337 autoservisu Auto Palace Bratislava s.r.o. uvedený úplne jasne ku dňu 22.2.2024. Vo faktúre nie je uvedená žiadna lehota na prevzatie vozidla a dátum dodania služby nepredstavuje právne významnú skutočnosť, od ktorej možno počítať ešte nejakú ďalšiu lehotu na prevzatie vozidla. Dátum dodania služby, resp. deň ukončenia opravy je ohraničený uvedeným dňom, t. j. dňom 22.2.2024. Žalobca nepreukázal, že by medzi jeho právnym predchodcom a servisom existovalo nejaké osobitné dojednanie, ktorým by si dohodli nejakú lehotu na vyzdvihnutie vozidla. Takáto dohoda by však aj tak bola bez významu v súvislosti s účelnosťou nájmu náhradného vozidla. Zároveň žalovaný namietal, že konajúci súd mal možnosť vykonať dôkazy, z ktorých by vyplynul presný časový okamih doručenia krycieho listu (v prílohe k vyjadreniu žalovaného zo dňa 27.2.2025 bol priložený výpis z interného systému žalovaného), avšak namiesto toho uplatnil sudcovskú koncentráciu konania. Následne súd prvej inštancie oprel svoje rozhodnutie o skutočnosti, ktoré v konaní preukázané neboli, keď uviedol „Treba brať do úvahy, že k doručeniu krycieho listu servisu, ktorý v danom prípade konal za poškodeného na základe plnej moci môže dôjsť kedykoľvek počas dňa, t. i. ráno, cez obed, ale i neskôr popoludní." Odvolateľ namietal, že autoservis, ako zástupca poškodeného, mal vedomosť o ukončení opravy, ako aj o doručení krycieho listu zo strany žalovaného. Mal o tom informovať poškodeného. V opačnom prípade by išlo o porušenie povinností autoservisu ako zástupcu vo vzťahu k poškodenému, čo však nemôže byť na škodu žalovanému. Podľa odvolateľa nájom za deň 23.2.2024 nie je v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou tak, ako k tomu dospel súd vo svojom rozhodnutí. Navyše je to práve právny predchodca žalobcu, ktorý je v zmluvnom vzťahu s autoservisom, ktorého predmetom je oprava motorového vozidla. To, že žalovaný hradí náklady za opravu priamo na účet autoservisu je na prospech poškodeného, ale takáto povinnosť žalovanému nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Pokiaľ skutočne poškodený bol v situácii, že nevyhnutne potreboval svoje motorové vozidlo, mohol si ho vyzdvihnúť už v deň ukončenia opravy a v deň doručenia krycieho listu, t. j. dňa 22.2.2024. V konaní žiadnym spôsobom nebola preukázaná účelnosť nájmu náhradného vozidla za deň 23.2.2024. Súd dospel v tomto ohľade k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaný poukázal aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 602/2022-34, zo dňa 16.2.2023, z ktorého je zrejmé, že nájom náhradného vozidla môže byť účelným nákladom len do okamihu skončenia opravy. Rovnako poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.6.2024, sp. zn. 8 Co 46/2024, podľa ktorého, nájomné za užívanie náhradného vozidlo deň po vykonaní opravy nie je škodou, na náhradu ktorej by mal poškodený nárok z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a ktorú by mal žalovaný uhradiť na základe povinného zmluvného poistenia za škodcu. Zároveň žalovaný poukázal na aktuálnejší rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8 Co 136/2024, zo dňa 26.11.2024, ako aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6 Cob 33/2023, zo dňa 18.1.2024, z ktorých je zrejmé, že nájom náhradného vozidla je účelným nákladom
len do okamihu skončenia opravy, a to navyše v prípade, keď k rovnakému dňu, ako bola skončená oprava, bol doručený aj krycí list zo strany žalovaného. 2.2. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že nevykonal dôkaz listinami pripojenými k jeho podaniu zo dňa 27.2.2025 (č. l. 108 - 110) a neprihliadol ani na skutkové tvrdenia v jeho podaní zo dňa 27.2.2025. Poukázal pri tom na názor Krajského súdu v Trnave, ktorý vo svojom uznesení zo dňa 26.10.2018, sp. zn. 26 Co 186/2017 uviedol: „V zásade by teda účinky sudcovskej koncentrácie nemali nastať pred prvým pojednávaním, pretože až na ňom sa strana môže dozvedieť, aké je nazeranie súdu na vec, v dôsledku čoho doterajšie jej prostriedky procesného útoku a procesnej obrany sa môžu ukázať ako nedostatočné alebo nesprávne." Zároveň poukázal na § 154 C.s.p., podľa ktorého prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Súd prvej inštancie teda nevykonal dôkazy, ktoré podľa názoru žalovaného boli potrebné na zistenie dôležitých skutočnosti. Odvolateľ poukázal na to, že v prílohe vyjadrenia zo dňa 27.2.2025 doplnil aj ďalšie listiny vzťahujúce sa k jeho argumentácii týkajúcej sa zmeny technickej hodnoty vozidla, ako aj na to, že „Za skutočnú škodu nemožno považovať celú výšku nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla, ale len to, o čo prevyšuje suma nájomného za prenajaté vozidlo náklady, ktoré by žalobkyňa vynaložila na prevádzku svojho motorového vozidla, ktoré nemohla používať v dôsledku jeho poškodenia" (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 1 Cz 86/90, zo dňa 30.11.1990, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25 Cdo 2703/2006, zo dňa 16.10.2008). 2.3. Odvolateľ odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu voči žalovanému v celom rozsahu zamietol, alebo, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 3.1. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne, má za to, že súd sa dôsledne vysporiadal s predmetom konania, stotožnil sa s názorom súdu obsiahnutým v odôvodnení rozhodnutia, rozhodnutie navrhol potvrdiť. Stotožnil sa s vyslovenými závermi súdu prvej inštancie, v zmysle ktorých súd prvej inštancie považoval náklady na nájom náhradného vozidla za vynaložené nutne a účelne. Uvedené závery sú v súlade s charakterom, účelom a povahou povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Žalovaným prezentované odvolacie dôvody považuje za neopodstatnené a zavádzajúce. V prejednávanom spore je určujúca skutočnosť, že sa poškodený dostal do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo za poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej klientom žalovaného, a teda tento stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia a slobodného vôľového konania, ale bol v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou a vzniknutou škodou. Poukázal na to, že dôvod užívania náhradného vozidla odpadá ku dňu vydania opraveného vozidla poškodenému, pretože k predmetnému dňu sa opravené vozidlo dostáva do dispozície poškodeného, čo zodpovedá aj právnemu názoru vyslovenému v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.02.2023, č. k. III. ÚS 602/2022-34. Ústavný súd Slovenskej republiky v tomto náleze vyslovil názor, v zmysle ktorého v prípade čiastočnej škody účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. Súčasne Ústavný súd Slovenskej republiky definoval, že účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V predmetnej veci poškodený užíval náhradné vozidlo po dobu 11 dní, t. j. od 13.2.2024 do dňa 23.2.2024, avšak nárok na náhradu nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla žalovaný priznal len za 10 dní trvania nájomného vzťahu. Žalovaný si podľa názoru žalobcu sám protirečí a spochybňuje svoj vlastný postup, keď ohľadom dĺžky trvania vykonávanej opravy nemal nijaké námietky, pričom fakturovanú čiastku autoservisu bez pochybností uhradil a postup autoservisu namieta až v súvislosti s nákladmi na nájom náhradného vozidla. Žalobca v konaní jednoznačne preukázal, po akú dobu sa poškodené motorové vozidlo nachádzalo v autoservise za účelom jeho opravy. Samotnú dĺžku opravy nebolo možné zo strany poškodeného akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť, pričom autoservis ako zmluvný partner žalovaného a autorizovaný servis garantuje kvalitné a rýchle vykonanie opravy, poškodený tak nemohol mať žiadne pochybnosti o tom, že oprava bude vykonaná v čo najkratšom možnom čase vzhľadom na objektívne možnosti na strane autoservisu a jeho zmluvné povinnosti vo vzťahu k žalovanému. Žalobca poukázal na závery Krajského súdu v Bratislave vyslovené v rozsudkoch zo dňa 24.11.2021, č. k. 3 Cob 202/2020-217; zo dňa 18.10.2023, č. k. 3 Cob 86/2023-145 a zo dňa 15.11.2023, sp. zn. 3 Cob 94/2023, ako aj závery Krajského súdu v Žiline vyslovené v rozsudku zo dňa 26.1.2023, sp.
zn. 14 Cob 89/2022; zo dňa 26.3.2024, č. k. 11 Co 88/2023-112. Podľa žalobcu je jednoznačné, že žiadny právny predpis neupravuje lehotu, v ktorej si má poškodený prevziať svoje opravené motorové vozidlo z autoservisu po doručení krycieho listu, avšak v zmysle § 835 ods. 1 Občianskeho zákonníka je prípustná, až žiaduca, aplikácia princípu analogia legis v súvislosti s počítaním času a lehoty na prevzatie opraveného motorového vozidla z autoservisu po doručení krycieho listu zo strany žalovaného. Nakoľko sa jedná o náhradu škody v rámci občianskoprávneho vzťahu, je teda možné pri počítaní času a lehoty pre poškodeného na vyzdvihnutie svojho vozidla z autoservisu po doručení krycieho listu aplikovať § 122 Občianskeho zákonníka, preto nie je rozumná argumentácia, že poškodený na vyzdvihnutie vozidla po doručení krycieho listu nemá žiadnu lehotu a mal by byť povinný konať ihneď v hodinu a minútu doručenia krycieho listu autoservisu zo strany žalovaného. V súvislosti s uvedeným žalobca dal do pozornosti princíp zakotvený v čl. 4 C.s.p., v zmysle ktorého sudcovská tvorba práva predstavuje štandardný nástroj, ktorý súdy môžu (a dokonca musia) používať. Súčasne žalobca uviedol, že pre pojem „bez zbytočného odkladu" neexistuje legálna definícia, avšak v zmysle ustálenej právnej praxe je tento pojem potrebné vykladať podľa objektívnych možností splnenia stanovenej povinnosti, t. j. čo najrýchlejšie vo vzťahu k okolnostiam daného prípadu, pričom časový úsek lehoty bez zbytočného odklady je vždy potrebné posudzovať objektívne. Podľa ustálenej súdnej praxe lehota bez zbytočného odkladu spravidla predstavuje dobu do 8 dní, resp. pár dní. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.4.2008, sp. zn. 4 Obdo 32/2007, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.6.2012, sp. zn. 5 Tdo 32/2012, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.8.2018, sp. zn. 2 Cdo 150/2017). V súvislosti s uvedeným je zrejmé, že poškodený si svoje opravené vozidlo bez zbytočného odkladu prevzal. 3.2. K odpočtu prevádzkových nákladov a zmene technickej hodnoty žalobca, s poukazom na rozhodovaciu prax súdov v obdobných sporoch konštatoval, že skutočnou škodou je nájomné za prenajaté náhradné motorové vozidlo, za celú dobu, po ktorú poškodený svoje poškodené motorové vozidlo nemohol využívať, preto neexistuje relevantný právny dôvod na krátenie poistného plnenia o zmenu technickej hodnoty vozidla či prevádzkové náklady, predstavujúce v podstate to, čo by poškodený ušetril nepoužívaním svojho opravovaného motorového vozidla. Nie je možné dávať na ťarchu poškodeného ďalšiu úhradu týchto nákladov, pretože poškodený je v dôsledku dopravnej nehody ním nezavinenej a spôsobenej treťou osobou nútene vylúčený z užívania svojho automobilu, odpočítavať za tejto situácie ešte od čiastky nájomného, na ktorej náhradu v rozsahu účelne a nutne vynaložených nákladov má právny nástupca poškodeného právo, ďalšie náklady v dôsledku tzv. neopotrebovávania vlastného vozidla poškodeného, nemá oporu v dostupnej judikatúre. Rozhodnutie prvoinštančného súdu je v súlade s vykonaným dokazovaním a právne posúdenie zodpovedá povahe vynaloženia nákladov z hľadiska účelnosti, dôvodnosti a bezprostrednej súvislosti so škodovou udalosťou. 3.3. Odvolaciemu súdu žalobca navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. 4. Ďalšie vyjadrenia do spisu doložené neboli. 5. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 24. júna 2026; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. 6. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 7. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd, nezistiac v procesnom
postupe súdu prvej inštancie žiadne vady, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi jeho rozsudku, ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, ktorého výsledky aj náležite v súlade s § 191 C.s.p. zhodnotil, na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj podrobne a náležite v súlade s § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Zaoberal sa podstatnými tvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané a ktoré nie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, keďže v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj podrobne vyhodnotil. Vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bol presvedčivý, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver o vyhovení žalobe. 9.1.1. Odvolateľ v odvolaní namietal, že náklady vynaložené za prenájom náhradného vozidla po dátume ukončenia opravy, teda po dátume 22.2.2024, nie je možné považovať za účelný a nutný náklad vynaložený v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Namietal, že v konaní žiadnym spôsobom nebola preukázaná účelnosť nájmu náhradného vozidla za deň 23.2.2024. K odvolacej námietke odvolateľa odvolací súd uvádza, že rozsah plnenia, ktoré je žalovaný povinný poskytnúť podľa § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z. z. je určený rozsahom škody, ktorá bola poškodenému skutočne spôsobená. Skutočnou škodou je ujma, ktorá predstavuje zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodovou udalosťou (R 55/1971, R 28/2007). V konaní nebolo sporným, a ani nevznikli pochybnosti o tom, že stret vozidla poškodeného a vozidla vodiča, ktoré bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného, bol tou skutočnosťou, bez ktorej by ku vzniku škody poškodeného spočívajúcej v nákladoch na prenájom vozidla nedošlo. Súd prvej inštancie správne vychádzal z ustáleného výkladu, podľa ktorého je skutočnou škodou aj náklad na prenájom veci, ktorá nahrádza dočasne nefunkčnú (nepoužiteľnú) vec poškodeného. Aj tieto náklady sú nákladmi, ktoré by poškodený nemusel vynaložiť, keby ku škode nedošlo. Odvolací súd v tejto súvislosti odkazuje na záver Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovený v náleze sp. zn. III. ÚS 476/2024 (body 17., 20. odôvodnenia) podľa ktorého, účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu zničeného vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok. Za oznámenie o ukončení šetrenia škodovej udalosti nie je možné považovať predbežné oznámenie poisťovne o rozsahu poškodenia vozidla, t. j. oznámenie o spôsobe, akým bude poisťovňa ďalej pri šetrení škodovej udalosti postupovať. Dôležitým kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla môže v okolnostiach prípadu byť doručenie oznámenia o ukončení likvidácie (ukončenie šetrenia) škodovej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, keď poškodený ich prijatím (až) získa možnosť využívať hodnotu, ktorú pred škodovou udalosťou plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného vozidla. Rozhodnutím v tejto veci ústavný súd opätovne potvrdil závery formulované v náleze sp. zn. III. ÚS 602/2022. Argumentácia žalovaného, založená na rozhodnutiach Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 1 Cz 86/90, zo dňa 30.11.1990 a sp. zn. 25 Cdo 2703/2006, zo dňa 16.10.2008, pokiaľ ide o výšku nároku na náhradu nákladov za zapožičanie náhradného vozidla, je v kontexte neskorších ústavnoprávnych záverov - teda záverov najvyššej súdnej autority - pre danú vec právne nerozhodná. Odvolací súd uvádza, že škoda je považovaná za nahradenú až okamihom, keď je poškodenému reálne umožnené vozidlo opätovne užívať, t. j. jeho fyzickým vydaním zo strany autoservisu. Čakanie na vystavenie krycieho listu predstavuje súčasť následkov škodovej udalosti a vymedzuje časový rámec, počas ktorého, ak poškodený nemal objektívnu možnosť užívať svoje opravené vozidlo, má nárok na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla. Skutočný okamih skončenia škody závisí od konania poisťovne, konkrétne od vydania krycieho listu, ktorým sa vytvára podmienka na odovzdanie vozidla poškodenému. Vozidlo poškodeného bolo opravené dňa 22.2.2024, tohto istého dňa doručil žalovaný krycí list servisu a dňa 23.2.2024 bolo opravené vozidlo vydané poškodenému. Tento skutkový záver súd prvej inštancie správne sformuloval z výsledkov vykonaného dokazovania. Z uvedeného záveru vyvodil aj správny právny záver, keď žalobcovi priznal nárok na náhradu nájmu za deň 23.2.2024.
9.1.2. K námietkam odvolateľa, týkajúcim sa záverov súdu prvej inštancie o použití § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s plynutím času medzi ukončením opravy a prevzatím vozidla poškodeným je potrebné, podľa názoru odvolacieho súdu, poukázať na výklad pojmu bez zbytočného odkladu (bezodkladne). Týmto sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad v rozhodnutí sp. zn. 2 Cdo 150/2017, podľa ktorého pojem (lehota) bez zbytočného odkladu je vágnym pojmom, ktorý je potrebné vykladať vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, pričom v každom konkrétnom prípade je vždy potrebné skúmať, či dlžník bezodkladne využil všetky možnosti pre splnenie tejto povinnosti, prípadne aké skutočnosti mu v tom bránili. Z časového určenia lehoty „bez zbytočného odkladu" je však potrebné vyvodiť, že ide o veľmi krátku lehotu, ktorou je mienené bezodkladné, nemeškajúce, bezprostredné či okamžité konanie smerujúce k splneniu povinnosti, či k urobeniu právneho úkonu alebo iného prejavu vôle, pričom doba trvania lehoty bude závisieť od okolností konkrétneho prípadu. Pokiaľ osoba, ktorej je takáto lehota určená, bez zbytočného odkladu nekoná, bude mať zbytočný odklad (nedôvodná nečinnosť) pri príprave splnenia povinnosti, či urobenia právneho úkonu, ktoré sú na túto lehotu viazané ten dôsledok, že právne účinky spojené s dodržaním lehoty nenastanú. Z uvedeného je zrejmé, že pojem „bez zbytočného odkladu" je nutné vykladať vždy s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu, čo v posudzovanom prípade súd prvej inštancie splnil, pretože sa zaoberal všetkými podstatnými skutočnosťami, ktoré boli nevyhnutné pre vyslovenie záveru o tom, že poškodený konal bezodkladne a právo na nájomné za deň 23.2.2024 nestratil, na ktorý záver odvolací súd odkazuje. Z napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie zrozumiteľne vyplýva, aké dôvody viedli súd prvej inštancie k tomuto záveru a tento záver logicky zapadá do kontextu skutkových zistení súdu prvej inštancie. Odvolací súd uvádza, že od poškodeného nie je spravodlivé žiadať, aby mal svoje osobné a profesijné povinnosti zosúladené tak, aby si vozidlo prevzal obratom po oznámení autoservisu o doručení krycieho listu, v tomto prípade dňa 22.2.2024. Ak aj autoservis informoval poškodeného o možnosti prevzatia opraveného vozidla dňa 22.2.2024 a k prevzatiu opravného vozidla a k ukončeniu nájmu došlo ďalší deň 23.2.2024, kedy sa vozidlo dostalo do dispozičnej sféry poškodeného, je zrejmé, že poškodený konal v lehote do 24 hodín, ktorá lehota v okolnostiach tejto veci, aj podľa názoru odvolacieho súdu, objektívne aj subjektívne spĺňa kritérium bezprostredného konania smerujúceho k splneniu povinnosti prevziať opravené vozidlo. 9.2. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že nevykonal dôkaz listinami pripojenými k jeho podaniu zo dňa 27.2.2025 a neprihliadol ani na skutkové tvrdenia uvedené v tomto podaní, pričom poukázal na názor Krajského súdu v Trnave, v zmysle ktorého by „účinky sudcovskej koncentrácie nemali nastať pred prvým pojednávaním, pretože až na ňom sa strana môže dozvedieť, aké je nazeranie súdu na vec, v dôsledku čoho doterajšie jej prostriedky procesného útoku a procesnej obrany sa môžu ukázať ako nedostatočné alebo nesprávne." Uvedená námietka sa týkala zníženia poistného plnenia zo strany žalovaného o sumu rovnajúcu sa zmene technickej hodnoty vozidla. V prvom rade považuje odvolací súd za dôležité poukázať na to, že žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní konanom dňa 10.3.2025 (č. l. spisu 104) z dôvodu kolízie konaní a z dôvodu hospodárnosti a súhlasil s pojednávaním, ako aj rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti. Preto jeho argumentáciu o možnosti oboznámiť sa s názorom súdu na prostriedky procesnej obrany ním uplatnené v konaní odvolací súd považuje za účelovú. Zároveň odvolací súd uvádza, že vo svojom podaní žalovaný uviedol, že poistné plnenie znížil o pevné prevádzkové náklady a že odpočítal opotrebenie vozidla, ku ktorému by došlo prevádzkou poškodeného vozidla v závislosti od počtu najazdených kilometrov, pripojil aj výpočet hodnoty vozidla pred najazdením km TH1 a po najazdení 1179 km, odvolávajúc sa na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky. Odvolací súd v súvislosti s uvedenou odvolacou námietkou poukazuje na odôvodnenie tohto rozhodnutia v bode 9.1.1., predovšetkým na závery Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovené v náleze sp. zn. III. ÚS 476/2024, podľa ktorého výška škody nekorešponduje iba rozsahu zničeného vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok. Náklad vynaložený na prenájom náhradného vozidla v prejednávanej veci bol vykonaným dokazovaním preukázaný, odvolací súd ho považuje za primeraný. Preto uvedenú odvolaciu námietku odvolateľa nepovažuje odvolací súd za dôvodnú. 10. Na základe všetkých uvedených dôvodov odvolací súd postupoval podľa ustanovenia § 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p. a napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil, a to aj vo výroku o trovách konania. 11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). Strany sporu majú právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 odsek 2 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).