{"guid": "73395814-dbb5-4173-b623-1f959b7997a9:0d7248c8-cd29-42b4-b7be-68670afc661f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:6124264163.1", "spisova_znacka": "15Co/85/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/85/2025 z 24. 6. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. júna 2026, sp. zn. 15Co/85/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:6124264163.1", "identifikacne_cislo": "6124264163", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Eva Mészárosová", "sudca_id": 1356, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-meszarosova-1356", "datum_vydania": "2026-06-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191", "nazov": "§ 191 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0d7248c8-cd29-42b4-b7be-68670afc661f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6124264163.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6124264163.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6124264163.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n15Co/85/2025\n6124264163\n24. 06. 2026\nJUDr. Eva Mészárosová\nECLI:SK:KSBA:2026:6124264163.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nH. súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Mészárosovej a členov senátu\nJUDr. Silvie Walterovej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v právnej veci žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., IČO:\n50 496 166, Žilina, Tolstého č. 1201/20, zastúpený ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., IČO: 36 864 455,\nŽilina, Tolstého č. 1201/20, za ktorú konajú JUDr. Igor Müller a Mgr. Martin Dikoš, proti žalovanému:\nKOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, Bratislava, Mlynské Nivy č.\n7816/16, o zaplatenie 276,67 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského\nsúdu Bratislava IV zo dňa 10. marca 2025, č. k. 30 C 55/2024-118, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 10. marca 2025, č. k.\nC 55/2024-118, p o t v r d z u j e .\n\n30\n\nII. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1.1. Rozsudkom zo dňa 10.3.2025, č. k. 30 C 55/2024-118, súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobcu\na žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 276,67 € spolu s úrokom z omeškania 9,50 %\nročne zo sumy 276,67 € od 15.3.2024 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok\nI.) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). Svoje rozhodnutie\npo právnej stránke odôvodnil § 4 ods. 2 písm. b/, § 11 ods. 7, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001\nZ. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového\nvozidla a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákona o „PZP\"),\n§ 427 ods. 1, § 428, § 517 ods. 1, ods. 2, § 524 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky\nzákonník (ďalej „Občiansky zákonník\" alebo aj „OZ\"). V odôvodnení uviedol, že žalobca sa proti\nžalovanému domáhal zaplatenia sumy 276,67 € s úrokom z omeškania z tejto sumy od 15.3.2024 do\nzaplatenia\na náhrady trov konania. Tvrdil, že vozidlo jeho právneho predchodcu M&J\nCOMPANY s.r.o. (ďalej len „poškodený\") bolo poškodené pri dopravnej nehode v dôsledku prevádzky\nmotorového vozidla, pričom zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou tohto motorového vozidla\nbola poistená u žalovaného. Poškodený nechal vozidlo opraviť v servise a po dobu zotrvania vozidla v\nservise si u žalobcu prenajal náhradné vozidlo od 13.2.2024 do 23.2.2024, pretože počas trvania opravy\nnemohol so svojim vozidlom disponovať. Po skončení opravy skončil aj nájom náhradného auta, pričom\nžalobca vyúčtoval poškodenému za 11 dní trvania nájmu nájomné a poplatok za pristavenie v sume\n1.600,04 € bez DPH. Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom\njeho nároku na náhradu účelne vynaloženého nájmu na žalobcu. Započítaním pohľadávky poškodeného\nna zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému na úhradu\nnájomného vznikla voči žalovanému pohľadávka vo výške 1.600,04 €, ktorej postúpenie žalobcovi\npoškodený oznámil žalovanému. Následne žalovaný žalobcovi plnil poistné plnenie, ale len v časti\n1.323,37 €, čo považuje žalobca za nedôvodné krátenie plnenia v rozsahu žalovanej sumy. Preto sa\n\ndomáha nároku súdne a požaduje aj prislúchajúce úroky\nz omeškania, keďže žalobca je\nv omeškaní od 15.3.2024.\n1.2. Upomínací súd na žalovanú sumu vydal platobný rozkaz, no žalovaný podal proti nemu odpor (č.\nl. 73). V odpore žalovaný nepoprel, že sa udiala škodová udalosť, ani že vozidlo bolo u neho poistené.\nTvrdil však, že prenájom vozidla bol ukončený až 23.2.2024 napriek tomu, že vozidlo bolo opravené už\no deň skôr a krycí list bol doručený servisu už skôr. Žalobca vystavil faktúru za 11 dní, no dôvodných je\nlen nájom za 10 dní. Na náhradu nájmu za tento deň nemá žalobca nárok. Žalovaný tiež krátil plnenie\no pevné prevádzkové náklady 0,01 €/km a tiež o to, o čo sa znížila technická hodnota najatého vozidla\npred najazdením auta a po jeho najazdení. Žalovaný nárok považuje za nedôvodný.\n1.3. Žalobca v replike na žalobe trval (č. l. 27). Tvrdil, že z hľadiska účelnosti nájmu je rozhodujúce, že len\nv dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného poškodený nemohol užívať svoje vozidlo\na na dobu opravy si musel zapožičať náhradné vozidlo. Poškodený zveril vozidlo do autorizovaného\nservisu. Vybavením poistnej udalosti vydaním krycieho listu alebo poskytnutím plnenia dochádza k\nukončeniu nájmu náhradného vozidla, a to k prvému objektívnemu dňu, kedy poškodený môže vozidlo\nprevziať. Autoservis umožní poškodenému disponovať s vozidlom, keď sú mu nahradené náklady\nspojené\ns opravou alebo poisťovňa poskytne krycí list, čím deklaruje náhradu.\nFaktúra servisu nebola poškodenému doručená, ani nie je zrejmé, kedy servis prijal platbu. Krycí list\nbol doručený servisu 22.2.2024, pričom servis vydal vozidlo poškodenému ďalší deň. Tým dňom aj\npoškodený skončil nájom. Za dôvodný považuje žalobca aj poplatok za pristavenie vozidla, ktorý účtoval\nžalobca k nájmu. Za nedôvodné považuje žalobca krátenie o prevádzkové náklady, pretože náklady,\nktoré by mohli vzniknúť používaním vlastného vozidla, by mohli byť len náklady na PHM, ktoré ale\npoškodený znášal sám. Taktiež súčasťou skutočnej škody sú tiež náklady spojené s odstraňovaním\nškodových následkov na strane poškodeného.\n1.4. Žalovaný reagoval v duplike (č. l. 83). Tvrdil, že nebol dôvod, aby si poškodený najal náhradné\nvozidlo až do dňa po skončení opravy, teda nájom za deň po skončení opravy nie je v príčinnej\nsúvislosti so škodovou udalosťou, pretože ten je odôvodnený len do okamihu skončenia opravy. Odkázal\nna viaceré súdne rozhodnutia. Poškodený pritom splnomocnil servis na komunikáciu s poisťovňou,\npričom servis je autorizovaný a je oprávnený vstupovať do webportálu žalovaného, takže aj samotnú\nfaktúru nahrával do systému poisťovne. Po nahratí faktúry mu bolo zo strany žalovaného dňa 22.2.2024\ndoručené oznámenie o poistnom plnení, ktoré slúži ako krycí list pre servis. Servis preto mal vedomosť\no doručení krycieho listu, o čom mal informovať poškodeného, ktorého servis zastupoval. Uviedol, že\npoplatok za pristavenie a prevzatie vozidla nekrátil, ale plnil, no neplnil sumu 11,79 € za odpočet pevných\nprevádzkových nákladov a 150,20 € za zmenu technickej hodnoty vozidla.\n1.5.1. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi žalobcu: zmluva\no nájme\nč. XXX/XXXX, zo dňa 13.2.2024 (č. l. 9), potvrdenie o odovzdaní a prevzatí vozidla zo servisu (č. l. 10),\nfaktúra za nájom (č. l. 10), zmluva o postúpení pohľadávky (č. l. 11), oznámenie o postúpení pohľadávky\n(č. l. 12), uplatnenie náhrady škody z postúpenej pohľadávky (č. l. 12), oznámenie o poistnom plnení\nzo dňa 29.2.2024 (č. l. 13 - 14), detail pohybu - doklad o úhrade poistného plnenia (č. l. 14); listinnými\ndôkazmi žalovaného: správa o nehode (č. l. 75), faktúra k oprave vozidla (č. l. 76), súhlas s uvoľnením\npoistného plnenia (č. l. 77), splnomocnenie na komunikáciu (č. l. 89), oznámenie o poistnom plnení k\nskutočnej škode na vozidle poškodeného zo dňa 22.02.2024 (č. l. 90 - 91), stanovenie hodnoty cestného\nvozidla (č. l. 92). Nevykonal ako dôkaz súdne rozhodnutia predložené žalobcom (č. l. 30 - 64), pretože sa\nnetýkali sporu strán, t. j. nemali potenciál objasniť skutkový stav, pre oneskorenosť návrhov nevykonal\nna návrh žalobcu dôkaz čestným vyhlásením zo dňa 7.3.2025 (č. l. 115) a e-mailom poisťovne servisu\nzo dňa 22.2.2024 o 14:08 (č. l. 116), ktoré boli predložené na pojednávaní, ani listinami pripojenými\nk podaniu žalovaného zo dňa 27.2.2025 (č. l. 108-110), pretože tieto prostriedky procesného útoku a\nobrany, medzi ktoré patria aj návrhy na vykonanie dôkazov, boli súdu predložené oneskorene, t. j. neboli\nuplatnené včas v zmysle § 153 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok\nv\nznení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.\"). Súd prvej inštancie neprihliadol ani na skutkové tvrdenia\nv podaní žalovaného zo dňa 27.2.2025, dôvodiac, že aj skutkové tvrdenia sú prostriedkom procesného\nútoku a obrany a ako také musia byť podľa § 149 a § 153 ods. 1\na 2 C.s.p.\npredložené včas, čo neboli.\n1.5.2. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že dňa 12.1.2024 došlo\nk\ndopravnej nehode na čerpacej stanici Slovnaft, smer Česká republika, kde do vozidla\nv\ndržbe poškodeného nacúvalo vozidlo EČV: N zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou tohto\nmotorového vozidla bola poistená u žalovaného, čo je preukázané zo správy o nehode. Poškodený\nodovzdal vozidlo do servisu dňa 13.2.2024 a oprava bola skončená dňa 22.2.2024, čo je preukázané\nz potvrdenia servisu zo dňa 23.2.2024. Poškodený splnomocnil servis na komunikáciu so žalovaným,\n\nčo je preukázané zo splnomocnenia udeleného poškodeným dňa 25.1.2024. Poškodený si u žalobcu\nprenajal dňa 13.2.2024 náhradné vozidlo BMW X5 s nájomným 170,- € s DPH/deň a s jednorazovým\npoplatkom za pristavenie vozidla a odobratie vozidla 50,- € s DPH, čo je preukázané z protokolu o\nprenájme zo dňa 23.2.2024. Žalobca poškodenému vyúčtoval nájom dňa 23.2.2024 faktúrou na sumu\n1.600,04 € bez DPH (11 dní po 141,67 €/deň bez DPH a poplatok za pristavenie 41,67 € bez DPH)\nsplatnou dňa 9.3.2024, čo je preukázané z faktúry č. 02212024. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky\nzo dňa 23.2.2024 je preukázané, že žalobca ako postupník a poškodený ako postupca sa dohodli, že\npoškodený postupuje na žalobcu peňažnú pohľadávku voči žalovanému titulom jeho poistného nároku\nvoči žalovanému na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v\nsúvislosti so škodou zo dňa 12.1.2024 za odplatu. Súčasne sa dohodli, že započítavajú ich vzájomné\nnároky (na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky\na na úhradu nájomného za náhradné vozidlo)\n(body 1., 2., 4. a 5.). Postúpenie pohľadávky poškodeného na žalobcu oznámil poškodený žalovanému,\nčo je preukázané z oznámenia zo dňa 23.2.2024. Žalobca ako nový veriteľ uplatnil u žalovaného náhradu\nškody z postúpenej pohľadávky v sume 1.600,04 €, čo je preukázané z listu žalobcu zo dňa 23.2.2024,\nč. 198/2024. Žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti v súvislosti s nájmom dňa 28.2.2024 s plnením\n1.323,37 € na účet žalobcu, čo je preukázané z oznámenia žalovaného o poistnom plnení. Poistné\nplnenie bolo poukázané žalobcovi ako nástupcovi poškodeného dňa 4.3.2024, čo je preukázané z\ndetailu pohybu z Y. banka, a. s. Servis vystavil poškodenému faktúru dňa 22.2.2024, čo je preukázané\nz faktúry servisu o oprave č. XXXXXXXXXX. Z listín „Stanovenie hodnoty cestného vozidla a výšky\nškody na cestnom vozidle\" nie je preukázaná hodnota vozidla poškodeného vozidla; súd prvej inštancie\nobsah týchto listín považoval za názor žalovaného na hodnotu poškodeného vozidla vypracovaného\n„podľa metodických postupov Allianz-SP.\" Z tohto dôkazu nie je preukázané zníženie plnenia o pevné\nprevádzkové náklady, nie je preukázaná ani akákoľvek zmena hodnoty poškodeného vozidla, ktorá v\nčase prenajatia náhradného vozidla už bola znížená v dôsledku škodovej udalosti.\nZ\nostatných dôkazov nezistil súd žiadne iné, pre rozhodnutie významné skutočnosti.\n1.6.1. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že do vozidla\npoškodeného narazilo vozidlo, pričom zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou tohto vozidla\nbola poistená u žalovaného. Touto skutočnosťou bola spôsobená škoda. Táto škoda bola spôsobená\nokolnosťami, ktoré vyplývajú z povahy prevádzky cestného motorového vozidla, keďže na cestách\npočas jazdy áut dochádza k javu, kedy jedno auto narazí do iného vozidla (v tomto prípade vozidla\npoškodeného). Prevádzateľ nepochybne vždy zodpovedá za škodu, ak bola spôsobená v dôsledku\nzlyhania alebo nedostatku činnosti organizmu osôb použitých v prevádzke (R 3/1984, zhodnotenie\nobčianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu ČSR zo dňa 23.11.1983, sp. zn. Cpj 10/83), čo je prípad\ndanej veci. Preto za túto škodu zodpovedá prevádzateľ motorového vozidla EČV: N a to podľa § 427 ods.\n1 Občianskeho zákonníka, pričom svojej zodpovednosti sa zbaviť podľa § 428 Občianskeho zákonníka\nnemôže, keďže nacúvanie do vozidla poškodeného je javom, ktorý má pôvod v prevádzke motorových\nvozidiel po cestných komunikáciách a nepreukázal, že škode sa dalo zabrániť pri vynaložení úsilia,\nktoré možno požadovať od vodiča motorového vozidla. Žalobca, na ktorého prešla pohľadávka od\npoškodeného aj s jej príslušenstvom podľa § 524 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, má právo na\nnáhradu prípadnej spôsobenej škody proti žalovanému, keďže u tohto bola poistená zodpovednosť za\nškodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla s EČV: N a to podľa § 15 ods. 1 zákona\nč.\n381/2001 Z. z.\n1.6.2. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca si uplatňoval náhradu škody vzniknutú uhradením\nnájmu za náhradné vozidlo a poplatku za pristavenie vozidla v sume 1.600,04 €, z čoho ale žalovaný\nneplnil časť 276,67 €. Náklady na prenajatie náhradného vozidla sú škodou v zmysle § 4 ods. 2 písm.\nb/ zákona č. 381/2001 Z. z., pretože predchodca žalobcu - poškodený sa dostal dopravnou nehodou\nspôsobenou vozidlom poisteným\nu žalovaného do situácie, že bol nútený si prenajať náhradné\nvozidlo za jeho poškodené vozidlo, čo nebolo výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia. Ujma spočíva v\ntom, že poškodený vynaložil náklady za nájom náhradného vozidla, k zapožičaniu ktorého bol poškodený\ndonútený práve poistnou udalosťou, ktorú nespôsobil a uplatňovaná náhrada len reparuje poškodenému\nstav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti svoje vozidlo používať. Užívanie náhradného vozidla počas\ntrvania nájmu je preto v priamej príčinnej súvislosti\ns poistnou udalosťou. Dokazovaním bolo\nzistené, že poškodenému vznikla škoda v súvislosti s užívaním náhradného vozidla 1.600,04 €. Sporná\nnebola denná výška nájmu, ani poplatok za pristavenie, ale výlučne to, či oprava mala trvať 10 dní alebo\n11 dní. Oprava bola skončená dňa 22.2.2024, pričom súčasne v tento istý deň žalovaný oznámil servisu\nukončenie poistnej udalosti. Nebol preukázaný konkrétny čas v rámci dňa, kedy uvedené oznámenie\nbolo servisu doručené. Tento dátum treba považovať aj za deň, kedy sa poškodený dozvedel o vystavení\nkrycieho listu, pretože servis bol poškodeným splnomocnený na komunikáciu so žalovaným, t. j. servis\n\nkonal pri komunikácii so žalovaným v mene poškodeného. Podstatné v tomto zmysle ale nie je, kedy\nbolo vozidlo opravené, ale kedy získal poškodený dispozíciu\ns vozidlom. Súd prvej\ninštancie sa stotožnil s výkladom žalobcu, že na vec treba uplatniť\n§ 122 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka, že za prvý deň, kedy si mohol vozidlo poškodený prevziať (a aj prevzal), treba považovať až\ndeň nasledujúci po doručení informácie o krycom liste, resp. o možnosti prevziať vozidlo poškodeným (k\ntomu došlo dňa 22.2.2024, keď servis konal za poškodeného), pretože nemožno spravodlivo požadovať,\naby sa poškodený takpovediac „hneď v sekunde\", kedy sa dozvie o vystavení krycieho listu, dostavil\nna prevzatie vozidla, bez rozumného prihliadnutia na chod vecí počas dňa. Z dokazovania ani nebolo\npreukázané, kedy presne v rámci dňa sa servis uvedenú informáciu o vystavení krycieho listu dozvedel.\nTreba brať do úvahy, že k doručeniu krycieho listu servisu, ktorý\nv danom prípade konal\nza poškodeného na základe plnej moci, môže dôjsť kedykoľvek počas dňa, t. j. ráno, cez obed, ale i\nneskôr popoludní. K prevzatiu opraveného vozidla\na k ukončeniu nájmu došlo\nďalší deň 23.2.2024, kedy sa vozidlo dostalo do dispozičnej sféry poškodeného, čo nevykazuje vôbec\nnijaké znaky samoúčelnej snahy predĺžiť vznik škody dlhším užívaním náhradného vozidla. Žalovaný\npreto nedôvodne krátil plnenie o nájomné za jeden deň v sume 141,67 €.\n1.6.3. Podľa súdu prvej inštancie žalovaný nedôvodne krátil plnenie aj v sume 11,79 € za odpočet\npevných prevádzkových nákladov a v sume 150,20 € za zmenu technickej hodnoty vozidla, pretože\ntoto krátenie nemá žiadnu oporu v právnej úprave, ani vo vykonanom dokazovaní. Odpočet pevných\nprevádzkových nákladov v sume 0,01 €/km nie je v konaní preukázaný žiadnym dôkazom, ide o\nžalovaným svojvoľne určenú hodnotu. Zároveň súd prvej inštancie odmietol argumentáciu žalovaného,\nže došlo k zmene (technickej) hodnoty havarovaného vozidla poškodeného, pretože v čase vzniku\nnájmu už vozidlo bolo havarované a malo zníženú hodnotu ako dôsledok dopravnej nehody. K žiadnemu\nzníženiu technickej hodnoty vozidla preto nedošlo. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný\nneoprávnene odmietol plniť časť plnenia v sume 276,67 €, preto ho na zaplatenie tejto sumy zaviazal.\n1.6.4. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení uviedol, že pokiaľ poisťovateľ nesplní svoju peňažnú\npovinnosť voči poškodenému a neposkytne mu plnenie náhrady škody, ktorá mu reálne patrí riadne\na včas, dostáva sa v zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka do omeškania. Právna povinnosť\nposkytnúť peňažné plnenie poškodenému zodpovedajúce náhrade škody nie je totožná s právnou\npovinnosťou poisťovateľa skončiť prešetrovanie poistnej udalosti a zaslať poškodenému oznámenie o\nplnení, resp. o dôvodoch neplnenia. Ide o dve odlišné právne povinnosti poisťovateľa, ktoré síce spolu\nsúvisia, ale ide o relatívne samostatné právne povinnosti. Splnením povinnosti poisťovateľa skončiť\nprešetrenie poistnej udalosti a zaslať poškodenému oznámenie o plnení, resp. o dôvodoch neplnenia\nnezaniká povinnosť poisťovateľa poškodenému plniť náhradu škody, ktorá mu oprávnene patrí, riadne\na včas. Ak teda poisťovateľ nesplní právnu povinnosť plniť oprávnenú náhradu škody poškodenému\nvčas a riadne (t. j. v lehote 15 dní po skončení šetrenia), dostáva sa po uplynutí tejto lehoty s plnením\nnáhrady škody do omeškania a poškodenému vzniká nárok uplatňovať si voči poisťovateľovi aj nárok\nna úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, sp. zn. II. ÚS 263/2022). Žalovaný mal podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. poskytnúť\nžalobcovi plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania. Šetrenie poistnej udalosti žalovaný skončil dňa\n28.2.2024. Preto mal poistné plnenie poskytnúť najneskôr dňa 14.3.2024. Nasledujúcim dňom sa podľa\n§ 517\nods. 1 Občianskeho zákonníka dostal do omeškania. Preto je žalovaný povinný\nplniť žalobcovi aj úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády\nSlovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. v úrokovej sadzbe o 5 % vyššej, než bola platná základná úroková\nsadzba ECB k prvému dňu omeškania dňa 15.3.2024 (4,5 %), t. j. 9,5 % ročne. Preto súd prvej inštancie\nzaviazal žalovaného aj k zaplateniu úroku z omeškania\nv sadzbe 9,5 % ročne zo sumy\nžalovanej istiny od 15.3.2024 do zaplatenia.\n1.6.5. Lehotu na plnenie určil súd prvej inštancie podľa § 232 ods. 3 C.s.p., pričom nezistil dôvody pre\nto, aby žalovanému poskytol dlhšiu lehotu na plnenie.\n1.6.6. Žalobca bol v spore v celom rozsahu úspešný, žalobcovi preto súd prvej inštancie v súlade so\nzásadou úspechu vyjadrenou v § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262\nods. 1 C.s.p. priznal\nproti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n2.1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, dôvodiac\nustanovením § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ C.s.p. Uviedol, že v priebehu konania namietal, že náklady\nvynaložené za prenájom náhradného vozidla po dátume ukončenia opravy, teda po dátume 22.2.2024,\nnie je možné považovať za účelný a nutný náklad vynaložený v príčinnej súvislosti so škodovou\nudalosťou. Zároveň uviedol, že už v odpore uvádzal, že k doručeniu krycieho listu autoservisu Auto\nPalace Bratislava s.r.o. (ďalej aj len „autoservis\") z jeho strany došlo v rovnaký deň, ako bola ukončená\n\noprava, t. j. ku dňu 22.2.2024. Uvedená skutočnosť vyplynula aj z dôkazu „Potvrdenie o odovzdaní a\nprevzatí motorového vozidla z autoservisu,\" ktorý do konania predložil žalobca a kde túto skutočnosť\npotvrdil samotný autoservis. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil,\nkeď dospel k rozhodnutiu, že celá doba nájmu, teda aj za deň po dni ukončenia opravy a doručení\nkrycieho listu bola účelná a v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 12.1.2024. S uvedeným\nzáverom žalovaný nesúhlasil. Rovnako nesúhlasil s aplikáciou ustanovenia § 122 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka na uvedený prípad. Odvolateľ dôvodil, že čas sa spravidla uplatňuje ako časové obdobie\nurčené právom, ktoré je vymedzené presne určeným začiatkom a koncom (lehota). Lehoty sú právne\nrelevantné časové úseky, pri ktorých je určený, resp. určiteľný prvý a posledný deň ich trvania. Resp.\npre začiatok počítania lehoty je rozhodný deň, od ktorého sa lehota počíta (dies a quo), a deň, v ktorom\nlehota uplynie (dies ad quem). Lehota má význam, napr. v prípade splatnosti (zročnosti) dlhu (§ 563\nOZ), zániku práva uplynutím lehoty obmedzujúcej jeho trvanie (§ 578), premlčania (§ 100 a nasl. OZ)\na vydržania (§ 134 OZ). V tomto pevne stanovenom časovom úseku je treba niečo vykonať (resp.\nnekonať), aby boli spôsobené určité právne následky, alebo aby nenastali niektoré právne následky.\nAk lehota uplynie, právo sa buď premlčí alebo zanikne. Hmotnoprávne lehoty (stanovené Občianskym\nzákonníkom alebo iným právnym predpisom hmotného práva) spôsobujú právne následky v oblasti\nobčianskeho práva hmotného (napríklad zánik záväzku), zatiaľ čo lehoty procesnoprávne (stanovené\nCivilným sporovým poriadkom) majú taký procesný význam, že ich právne následky vôbec nepôsobia\nv oblasti hmotného práva (napríklad procesná lehota na splatenie dlhu stanovená vo výroku rozsudku\nnespôsobuje vznik splatnosti pohľadávky, pretože splatnosť pohľadávky nastala už skôr; rovnako ani\nnedodržanie tejto lehoty nespôsobí omeškanie dlžníka, pretože dlžník už v omeškaní bol). Žalovanému\nnie je zrejmé, aká konkrétna lehota má poškodenému plynúť odo dňa nasledujúceho po dni doručenia\nkrycieho listu autoservisu (k čomu došlo dňa 22.2.2024)\na z čoho túto lehotu súd vyvodil,\nresp. kde je táto lehota zakotvená. Žalovanému nie je zrejmé, aký je posledný deň trvania tejto lehoty.\nŽalovaný poukázal na to, že dátum dodania služby je na faktúre č. 1248301337 autoservisu Auto Palace\nBratislava s.r.o. uvedený úplne jasne ku dňu 22.2.2024. Vo faktúre nie je uvedená žiadna lehota na\nprevzatie vozidla a dátum dodania služby nepredstavuje právne významnú skutočnosť, od ktorej možno\npočítať ešte nejakú ďalšiu lehotu na prevzatie vozidla. Dátum dodania služby, resp. deň ukončenia\nopravy je ohraničený uvedeným dňom, t. j. dňom 22.2.2024. Žalobca nepreukázal, že by medzi jeho\nprávnym predchodcom a servisom existovalo nejaké osobitné dojednanie, ktorým by si dohodli nejakú\nlehotu na vyzdvihnutie vozidla. Takáto dohoda by však aj tak bola bez významu v súvislosti s účelnosťou\nnájmu náhradného vozidla. Zároveň žalovaný namietal, že konajúci súd mal možnosť vykonať dôkazy,\nz ktorých by vyplynul presný časový okamih doručenia krycieho listu (v prílohe k vyjadreniu žalovaného\nzo dňa 27.2.2025 bol priložený výpis z interného systému žalovaného), avšak namiesto toho uplatnil\nsudcovskú koncentráciu konania. Následne súd prvej inštancie oprel svoje rozhodnutie o skutočnosti,\nktoré v konaní preukázané neboli, keď uviedol „Treba brať do úvahy, že k doručeniu krycieho listu servisu,\nktorý v danom prípade konal za poškodeného na základe plnej moci môže dôjsť kedykoľvek počas dňa, t.\ni. ráno, cez obed, ale i neskôr popoludní.\" Odvolateľ namietal, že autoservis, ako zástupca poškodeného,\nmal vedomosť o ukončení opravy, ako aj o doručení krycieho listu zo strany žalovaného. Mal o tom\ninformovať poškodeného. V opačnom prípade by išlo\no porušenie povinností\nautoservisu ako zástupcu vo vzťahu k poškodenému, čo však nemôže byť na škodu žalovanému. Podľa\nodvolateľa nájom za deň 23.2.2024 nie je v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou tak, ako k tomu\ndospel súd vo svojom rozhodnutí. Navyše je to práve právny predchodca žalobcu, ktorý je v zmluvnom\nvzťahu s autoservisom, ktorého predmetom je oprava motorového vozidla. To, že žalovaný hradí náklady\nza opravu priamo na účet autoservisu je na prospech poškodeného, ale takáto povinnosť žalovanému\nnevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Pokiaľ skutočne poškodený bol v situácii, že nevyhnutne\npotreboval svoje motorové vozidlo, mohol si ho vyzdvihnúť už v deň ukončenia opravy\na v deň\ndoručenia krycieho listu, t. j. dňa 22.2.2024. V konaní žiadnym spôsobom nebola preukázaná účelnosť\nnájmu náhradného vozidla za deň 23.2.2024. Súd dospel v tomto ohľade k nesprávnym skutkovým\nzisteniam. Žalovaný poukázal aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 602/2022-34,\nzo dňa 16.2.2023, z ktorého je zrejmé, že nájom náhradného vozidla môže byť účelným nákladom len\ndo okamihu skončenia opravy. Rovnako poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa\n27.6.2024, sp. zn.\n8 Co 46/2024, podľa ktorého, nájomné za užívanie náhradného vozidlo deň\npo vykonaní opravy nie je škodou, na náhradu ktorej by mal poškodený nárok z titulu zodpovednosti za\nškodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a ktorú by mal žalovaný uhradiť na základe povinného\nzmluvného poistenia za škodcu. Zároveň žalovaný poukázal na aktuálnejší rozsudok Krajského súdu v\nŽiline sp. zn. 8 Co 136/2024, zo dňa 26.11.2024, ako aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6\nCob 33/2023, zo dňa 18.1.2024, z ktorých je zrejmé, že nájom náhradného vozidla je účelným nákladom\n\nlen do okamihu skončenia opravy, a to navyše v prípade, keď k rovnakému dňu, ako bola skončená\noprava, bol doručený aj krycí list zo strany žalovaného.\n2.2. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že nevykonal dôkaz listinami pripojenými k jeho podaniu zo\ndňa 27.2.2025 (č. l. 108 - 110) a neprihliadol ani na skutkové tvrdenia v jeho podaní zo dňa 27.2.2025.\nPoukázal pri tom na názor Krajského súdu v Trnave, ktorý vo svojom uznesení zo dňa 26.10.2018,\nsp. zn. 26 Co 186/2017 uviedol: „V zásade by teda účinky sudcovskej koncentrácie nemali nastať\npred prvým pojednávaním, pretože až na ňom sa strana môže dozvedieť, aké je nazeranie súdu na\nvec, v dôsledku čoho doterajšie jej prostriedky procesného útoku a procesnej obrany sa môžu ukázať\nako nedostatočné alebo nesprávne.\" Zároveň poukázal na § 154 C.s.p., podľa ktorého prostriedky\nprocesného útoku\na prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia\nuznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Súd prvej inštancie teda nevykonal dôkazy, ktoré podľa názoru\nžalovaného boli potrebné na zistenie dôležitých skutočnosti. Odvolateľ poukázal na to, že\nv\nprílohe vyjadrenia zo dňa 27.2.2025 doplnil aj ďalšie listiny vzťahujúce sa k jeho argumentácii týkajúcej\nsa zmeny technickej hodnoty vozidla, ako aj na to, že „Za skutočnú škodu nemožno považovať celú\nvýšku nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla, ale len to, o čo prevyšuje suma nájomného za\nprenajaté vozidlo náklady, ktoré by žalobkyňa vynaložila na prevádzku svojho motorového vozidla, ktoré\nnemohla používať v dôsledku jeho poškodenia\" (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 1\nCz 86/90, zo dňa 30.11.1990, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25 Cdo 2703/2006,\nzo dňa 16.10.2008).\n2.3. Odvolateľ odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil\na žalobu\nvoči žalovanému v celom rozsahu zamietol, alebo, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie.\n3.1. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne,\nmá za to, že súd sa dôsledne vysporiadal s predmetom konania, stotožnil sa\ns názorom\nsúdu obsiahnutým v odôvodnení rozhodnutia, rozhodnutie navrhol potvrdiť. Stotožnil sa s vyslovenými\nzávermi súdu prvej inštancie, v zmysle ktorých súd prvej inštancie považoval náklady na nájom\nnáhradného vozidla za vynaložené nutne a účelne. Uvedené závery sú v súlade s charakterom, účelom\na povahou povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových\nvozidiel. Žalovaným prezentované odvolacie dôvody považuje za neopodstatnené a zavádzajúce. V\nprejednávanom spore je určujúca skutočnosť, že sa poškodený dostal do situácie, keď bol nútený\nsi prenajať náhradné motorové vozidlo za poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej\nklientom žalovaného, a teda tento stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia\na\nslobodného vôľového konania, ale bol v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou a vzniknutou\nškodou. Poukázal na to, že dôvod užívania náhradného vozidla odpadá ku dňu vydania opraveného\nvozidla poškodenému, pretože k predmetnému dňu sa opravené vozidlo dostáva do dispozície\npoškodeného, čo zodpovedá aj právnemu názoru vyslovenému v náleze Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky zo dňa 16.02.2023, č. k. III. ÚS 602/2022-34. Ústavný súd Slovenskej republiky v tomto\nnáleze vyslovil názor, v zmysle ktorého v prípade čiastočnej škody účelnosť nákladov spojených s\nužívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla,\nde facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie.\nSúčasne Ústavný súd Slovenskej republiky definoval, že účelom náhradného motorového vozidla\nje eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života\npoškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V predmetnej\nveci poškodený užíval náhradné vozidlo po dobu 11 dní, t. j. od 13.2.2024 do dňa 23.2.2024, avšak nárok\nna náhradu nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla žalovaný priznal len za 10 dní trvania\nnájomného vzťahu. Žalovaný si podľa názoru žalobcu sám protirečí a spochybňuje svoj vlastný postup,\nkeď ohľadom dĺžky trvania vykonávanej opravy nemal nijaké námietky, pričom fakturovanú čiastku\nautoservisu bez pochybností uhradil a postup autoservisu namieta až v súvislosti s nákladmi na nájom\nnáhradného vozidla. Žalobca v konaní jednoznačne preukázal, po akú dobu sa poškodené motorové\nvozidlo nachádzalo v autoservise za účelom jeho opravy. Samotnú dĺžku opravy nebolo možné zo strany\npoškodeného akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť, pričom autoservis ako zmluvný partner žalovaného a\nautorizovaný servis garantuje kvalitné a rýchle vykonanie opravy, poškodený tak nemohol mať žiadne\npochybnosti o tom, že oprava bude vykonaná\nv čo najkratšom možnom čase vzhľadom\nna objektívne možnosti na strane autoservisu a jeho zmluvné povinnosti vo vzťahu k žalovanému.\nŽalobca poukázal na závery Krajského súdu v Bratislave vyslovené v rozsudkoch zo dňa 24.11.2021,\nč. k. 3 Cob 202/2020-217; zo dňa 18.10.2023, č. k. 3 Cob 86/2023-145 a zo dňa 15.11.2023, sp. zn.\n3 Cob 94/2023, ako aj závery Krajského súdu v Žiline vyslovené v rozsudku zo dňa 26.1.2023, sp.\n\nzn.\n14 Cob 89/2022; zo dňa 26.3.2024, č. k. 11 Co 88/2023-112. Podľa\nžalobcu je jednoznačné, že žiadny právny predpis neupravuje lehotu, v ktorej si má poškodený prevziať\nsvoje opravené motorové vozidlo z autoservisu po doručení krycieho listu, avšak v zmysle § 835 ods.\n1 Občianskeho zákonníka je prípustná, až žiaduca, aplikácia princípu analogia legis\nv\nsúvislosti s počítaním času a lehoty na prevzatie opraveného motorového vozidla\nz\nautoservisu po doručení krycieho listu zo strany žalovaného. Nakoľko sa jedná o náhradu škody v rámci\nobčianskoprávneho vzťahu, je teda možné pri počítaní času a lehoty pre poškodeného na vyzdvihnutie\nsvojho vozidla z autoservisu po doručení krycieho listu aplikovať § 122 Občianskeho zákonníka, preto nie\nje rozumná argumentácia, že poškodený na vyzdvihnutie vozidla po doručení krycieho listu nemá žiadnu\nlehotu a mal by byť povinný konať ihneď v hodinu a minútu doručenia krycieho listu autoservisu zo strany\nžalovaného.\nV súvislosti s uvedeným žalobca dal do pozornosti princíp zakotvený v čl. 4 C.s.p.,\nv zmysle ktorého sudcovská tvorba práva predstavuje štandardný nástroj, ktorý súdy môžu (a dokonca\nmusia) používať. Súčasne žalobca uviedol, že pre pojem „bez zbytočného odkladu\" neexistuje legálna\ndefinícia, avšak v zmysle ustálenej právnej praxe je tento pojem potrebné vykladať podľa objektívnych\nmožností splnenia stanovenej povinnosti, t. j. čo najrýchlejšie vo vzťahu k okolnostiam daného prípadu,\npričom časový úsek lehoty bez zbytočného odklady je vždy potrebné posudzovať objektívne. Podľa\nustálenej súdnej praxe lehota bez zbytočného odkladu spravidla predstavuje dobu do 8 dní, resp. pár dní.\n(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.4.2008, sp. zn. 4 Obdo 32/2007, uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.6.2012, sp. zn. 5 Tdo 32/2012, uznesenie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky zo dňa 30.8.2018, sp. zn. 2 Cdo 150/2017). V súvislosti s uvedeným je zrejmé,\nže poškodený si svoje opravené vozidlo bez zbytočného odkladu prevzal.\n3.2. K odpočtu prevádzkových nákladov a zmene technickej hodnoty žalobca, s poukazom na\nrozhodovaciu prax súdov v obdobných sporoch konštatoval, že skutočnou škodou je nájomné za\nprenajaté náhradné motorové vozidlo, za celú dobu, po ktorú poškodený svoje poškodené motorové\nvozidlo nemohol využívať, preto neexistuje relevantný právny dôvod na krátenie poistného plnenia\no zmenu technickej hodnoty vozidla či prevádzkové náklady, predstavujúce v podstate to, čo by\npoškodený ušetril nepoužívaním svojho opravovaného motorového vozidla. Nie je možné dávať na\nťarchu poškodeného ďalšiu úhradu týchto nákladov, pretože poškodený je v dôsledku dopravnej nehody\nním nezavinenej a spôsobenej treťou osobou nútene vylúčený z užívania svojho automobilu, odpočítavať\nza tejto situácie ešte od čiastky nájomného, na ktorej náhradu v rozsahu účelne a nutne vynaložených\nnákladov má právny nástupca poškodeného právo, ďalšie náklady v dôsledku tzv. neopotrebovávania\nvlastného vozidla poškodeného, nemá oporu v dostupnej judikatúre. Rozhodnutie prvoinštančného súdu\nje v súlade s vykonaným dokazovaním a právne posúdenie zodpovedá povahe vynaloženia nákladov z\nhľadiska účelnosti, dôvodnosti\na bezprostrednej súvislosti so škodovou udalosťou.\n3.3. Odvolaciemu súdu žalobca navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.\n4. Ďalšie vyjadrenia do spisu doložené neboli.\n5. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania\n(§\n379, § 380 ods. 1 C.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné\npodmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to\ndôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.\nRozsudok verejne vyhlásil dňa 24. júna 2026; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu\nupovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok\nsúdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a\nkeďže sa stotožňuje\ns dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už\nďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale\npovažuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.\n6. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n7. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje\ns odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody.\n8. S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho spisu\na z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd, nezistiac\nv procesnom\n\npostupe súdu prvej inštancie žiadne vady, v celom rozsahu po skutkovej\na\nprávnej stránke stotožňuje s dôvodmi jeho rozsudku, ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.\nSúd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, ktorého výsledky aj náležite v súlade s §\n191 C.s.p. zhodnotil, na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania\nvyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj podrobne a náležite v súlade s § 220 ods. 2 C.s.p.\nodôvodnil. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami,\nna ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Zaoberal sa\npodstatnými tvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané\na ktoré nie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah\nmedzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na\nstrane druhej. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, keďže v\nhodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd\nprvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj podrobne vyhodnotil. Vo svojej\nargumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bol presvedčivý, jeho rozhodnutie je\nkonzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver o vyhovení žalobe.\n9.1.1. Odvolateľ v odvolaní namietal, že náklady vynaložené za prenájom náhradného vozidla po dátume\nukončenia opravy, teda po dátume 22.2.2024, nie je možné považovať za účelný a nutný náklad\nvynaložený v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Namietal, že v konaní žiadnym spôsobom\nnebola preukázaná účelnosť nájmu náhradného vozidla za deň 23.2.2024. K odvolacej námietke\nodvolateľa odvolací súd uvádza, že rozsah plnenia, ktoré je žalovaný povinný poskytnúť podľa § 4 ods.\n2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z. z. je určený rozsahom škody, ktorá bola poškodenému skutočne\nspôsobená. Skutočnou škodou je ujma, ktorá predstavuje zmenšenie majetkového stavu poškodeného\noproti stavu pred škodovou udalosťou (R 55/1971, R 28/2007). V konaní nebolo sporným, a ani nevznikli\npochybnosti\no tom, že stret vozidla poškodeného a vozidla vodiča, ktoré bolo povinne\nzmluvne poistené\nu žalovaného, bol tou skutočnosťou, bez ktorej by ku vzniku škody\npoškodeného spočívajúcej v nákladoch na prenájom vozidla nedošlo. Súd prvej inštancie správne\nvychádzal z ustáleného výkladu, podľa ktorého je skutočnou škodou aj náklad na prenájom veci, ktorá\nnahrádza dočasne nefunkčnú (nepoužiteľnú) vec poškodeného. Aj tieto náklady sú nákladmi, ktoré by\npoškodený nemusel vynaložiť, keby ku škode nedošlo. Odvolací súd v tejto súvislosti odkazuje na záver\nÚstavného súdu Slovenskej republiky vyslovený v náleze sp. zn.\nIII. ÚS 476/2024\n(body 17., 20. odôvodnenia) podľa ktorého, účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať\nškodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do\nmomentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody\nnekorešponduje iba rozsahu zničeného vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil\ns cieľom eliminovať škodový následok. Za oznámenie o ukončení šetrenia škodovej udalosti nie je možné\npovažovať predbežné oznámenie poisťovne o rozsahu poškodenia vozidla, t. j. oznámenie\no\nspôsobe, akým bude poisťovňa ďalej pri šetrení škodovej udalosti postupovať. Dôležitým kritériom pre\nposúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla môže\nv okolnostiach\nprípadu byť doručenie oznámenia o ukončení likvidácie (ukončenie šetrenia) škodovej udalosti a poukaz\nfinančných prostriedkov, keď poškodený ich prijatím (až) získa možnosť využívať hodnotu, ktorú pred\nškodovou udalosťou plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného vozidla. Rozhodnutím v tejto\nveci ústavný súd opätovne potvrdil závery formulované v náleze sp. zn. III. ÚS 602/2022. Argumentácia\nžalovaného, založená na rozhodnutiach Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 1 Cz 86/90, zo dňa\n30.11.1990\na sp. zn. 25 Cdo 2703/2006, zo dňa 16.10.2008, pokiaľ ide o výšku nároku\nna náhradu nákladov za zapožičanie náhradného vozidla, je v kontexte neskorších ústavnoprávnych\nzáverov - teda záverov najvyššej súdnej autority - pre danú vec právne nerozhodná. Odvolací súd\nuvádza, že škoda je považovaná za nahradenú až okamihom, keď je poškodenému reálne umožnené\nvozidlo opätovne užívať, t. j. jeho fyzickým vydaním zo strany autoservisu. Čakanie na vystavenie\nkrycieho listu predstavuje súčasť následkov škodovej udalosti\na vymedzuje časový\nrámec, počas ktorého, ak poškodený nemal objektívnu možnosť užívať svoje opravené vozidlo, má\nnárok na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla. Skutočný okamih skončenia škody závisí\nod konania poisťovne, konkrétne od vydania krycieho listu, ktorým sa vytvára podmienka na odovzdanie\nvozidla poškodenému. Vozidlo poškodeného bolo opravené dňa 22.2.2024, tohto istého dňa doručil\nžalovaný krycí list servisu a dňa 23.2.2024 bolo opravené vozidlo vydané poškodenému. Tento skutkový\nzáver súd prvej inštancie správne sformuloval z výsledkov vykonaného dokazovania. Z uvedeného\nzáveru vyvodil aj správny právny záver, keď žalobcovi priznal nárok na náhradu nájmu za deň 23.2.2024.\n\n9.1.2. K námietkam odvolateľa, týkajúcim sa záverov súdu prvej inštancie o použití\n§ 122\nods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s plynutím času medzi ukončením opravy a prevzatím vozidla\npoškodeným je potrebné, podľa názoru odvolacieho súdu, poukázať na výklad pojmu bez zbytočného\nodkladu (bezodkladne). Týmto sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad v rozhodnutí\nsp. zn. 2 Cdo 150/2017, podľa ktorého pojem (lehota) bez zbytočného odkladu je vágnym pojmom,\nktorý je potrebné vykladať vždy\ns ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, pričom\nv každom konkrétnom prípade je vždy potrebné skúmať, či dlžník bezodkladne využil všetky možnosti\npre splnenie tejto povinnosti, prípadne aké skutočnosti mu v tom bránili. Z časového určenia lehoty\n„bez zbytočného odkladu\" je však potrebné vyvodiť, že ide o veľmi krátku lehotu, ktorou je mienené\nbezodkladné, nemeškajúce, bezprostredné či okamžité konanie smerujúce k splneniu povinnosti, či\nk urobeniu právneho úkonu alebo iného prejavu vôle, pričom doba trvania lehoty bude závisieť od\nokolností konkrétneho prípadu. Pokiaľ osoba, ktorej je takáto lehota určená, bez zbytočného odkladu\nnekoná, bude mať zbytočný odklad (nedôvodná nečinnosť) pri príprave splnenia povinnosti, či urobenia\nprávneho úkonu, ktoré sú na túto lehotu viazané ten dôsledok, že právne účinky spojené s dodržaním\nlehoty nenastanú. Z uvedeného je zrejmé, že pojem „bez zbytočného odkladu\" je nutné vykladať vždy\ns ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu, čo v posudzovanom prípade súd prvej inštancie splnil,\npretože sa zaoberal všetkými podstatnými skutočnosťami, ktoré boli nevyhnutné pre vyslovenie záveru\no tom, že poškodený konal bezodkladne a právo na nájomné za deň 23.2.2024 nestratil, na ktorý záver\nodvolací súd odkazuje. Z napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie zrozumiteľne vyplýva, aké\ndôvody viedli súd prvej inštancie k tomuto záveru a tento záver logicky zapadá do kontextu skutkových\nzistení súdu prvej inštancie. Odvolací súd uvádza, že od poškodeného nie je spravodlivé žiadať, aby\nmal svoje osobné a profesijné povinnosti zosúladené tak, aby si vozidlo prevzal obratom po oznámení\nautoservisu o doručení krycieho listu, v tomto prípade dňa 22.2.2024. Ak aj autoservis informoval\npoškodeného o možnosti prevzatia opraveného vozidla dňa 22.2.2024 a k prevzatiu opravného vozidla a\nk ukončeniu nájmu došlo ďalší deň 23.2.2024, kedy sa vozidlo dostalo do dispozičnej sféry poškodeného,\nje zrejmé, že poškodený konal v lehote do 24 hodín, ktorá lehota v okolnostiach tejto veci, aj podľa názoru\nodvolacieho súdu, objektívne aj subjektívne spĺňa kritérium bezprostredného konania smerujúceho k\nsplneniu povinnosti prevziať opravené vozidlo.\n9.2. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že nevykonal dôkaz listinami pripojenými k jeho podaniu zo\ndňa 27.2.2025 a neprihliadol ani na skutkové tvrdenia uvedené v tomto podaní, pričom poukázal na názor\nKrajského súdu v Trnave, v zmysle ktorého by „účinky sudcovskej koncentrácie nemali nastať pred prvým\npojednávaním, pretože až na ňom sa strana môže dozvedieť, aké je nazeranie súdu na vec, v dôsledku\nčoho doterajšie jej prostriedky procesného útoku a procesnej obrany sa môžu ukázať ako nedostatočné\nalebo nesprávne.\" Uvedená námietka sa týkala zníženia poistného plnenia zo strany žalovaného o\nsumu rovnajúcu sa zmene technickej hodnoty vozidla. V prvom rade považuje odvolací súd za dôležité\npoukázať na to, že žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní konanom dňa 10.3.2025 (č.\nl. spisu 104) z dôvodu kolízie konaní a z dôvodu hospodárnosti a súhlasil s pojednávaním, ako aj\nrozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti. Preto jeho argumentáciu o možnosti oboznámiť sa s názorom\nsúdu na prostriedky procesnej obrany ním uplatnené v konaní odvolací súd považuje za účelovú.\nZároveň odvolací súd uvádza, že vo svojom podaní žalovaný uviedol, že poistné plnenie znížil o pevné\nprevádzkové náklady a že odpočítal opotrebenie vozidla, ku ktorému by došlo prevádzkou poškodeného\nvozidla\nv závislosti od počtu najazdených kilometrov, pripojil aj výpočet hodnoty vozidla pred\nnajazdením km TH1 a po najazdení 1179 km, odvolávajúc sa na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej\nrepubliky. Odvolací súd v súvislosti s uvedenou odvolacou námietkou poukazuje na odôvodnenie tohto\nrozhodnutia v bode 9.1.1., predovšetkým na závery Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovené\nv náleze sp. zn. III. ÚS 476/2024, podľa ktorého výška škody nekorešponduje iba rozsahu zničeného\nvozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok.\nNáklad vynaložený na prenájom náhradného vozidla v prejednávanej veci bol vykonaným dokazovaním\npreukázaný, odvolací súd ho považuje za primeraný. Preto uvedenú odvolaciu námietku odvolateľa\nnepovažuje odvolací súd za dôvodnú.\n10. Na základe všetkých uvedených dôvodov odvolací súd postupoval podľa ustanovenia § 387 ods. 1,\nods. 2 C.s.p. a napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil, a to aj vo výroku o trovách konania.\n11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.\n1 C.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania v rozsahu 100 %.\n\n12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).\n(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\n\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 C.s.p.).\nStrany sporu majú právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160\nodsek 2 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v\ntomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku\na prostriedky procesnej\nobrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§\n435 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "30C/55/2024", "guid": "bd4105ae-913a-4c3c-b9a4-21f6bd9a93e9:c64da914-ae63-42c2-ab08-5ff4916d05f2", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:fb299d60-9c33-4359-a7e5-df82a3090a11", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.476.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 476/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 476/2024 z 19. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-19", "citacie_n": 234, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.476.2024.1"}, {"guid": "ussr:5b4aca57-34ce-4b63-9fa7-39942b97e9d6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.602.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 602/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 602/2022 z 16. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-16", "citacie_n": 694, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.602.2022.1"}, {"guid": "ussr:dd8f8c24-d508-45b7-a42a-407c50470aee", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.263.2022.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 263/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 263/2022 z 7. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-07", "citacie_n": 127, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.263.2022.2"}, {"guid": "dd048775-a1c7-4374-9474-408713c3acfb:db5c6d19-2316-49c2-8d25-8a244a9c43d1", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:1422201827.1", "spisova_znacka": "8Co/46/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 8Co/46/2024 z 19. 8. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-08-19", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:1422201827.1"}, {"guid": "fc4d589d-00e5-4bc8-94b2-28774230c201:2facc90a-c3f0-4b50-9dba-c61ff17ff1ce", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2024:6123463363.3", "spisova_znacka": "8Co/136/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/136/2024 z 26. 11. 2024", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2024-11-26", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2024:6123463363.3"}, {"guid": "14033f68-d768-4079-a987-2499150e2a86:317e311c-348b-4639-9f16-15375a48cbb4", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Co/88/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/88/2023 z 26. 3. 2024", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2024-03-26", "citacie_n": 197, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/14033f68-d768-4079-a987-2499150e2a86:317e311c-348b-4639-9f16-15375a48cbb4"}, {"guid": "afdfe35d-5ada-4a94-8967-840c12dbbf94:e7713ec8-7bf8-478f-adb6-d7744510af54", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Cob/33/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Cob/33/2023 z 18. 1. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-01-18", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/afdfe35d-5ada-4a94-8967-840c12dbbf94:e7713ec8-7bf8-478f-adb6-d7744510af54"}, {"guid": "6fd1aa51-50b7-4b96-a490-c3da7ef5fcf1:ac6bba6e-5a38-4214-8ed3-ed43ad672aa7", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Cob/94/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/94/2023 z 15. 11. 2023", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2023-11-15", "citacie_n": 191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/6fd1aa51-50b7-4b96-a490-c3da7ef5fcf1:ac6bba6e-5a38-4214-8ed3-ed43ad672aa7"}, {"guid": "42959588-9578-47dd-99c4-de38832c11d2:71e91138-a739-419a-ba98-4602e5328e8d", "ecli": null, "spisova_znacka": "14Cob/89/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 14Cob/89/2022 z 26. 1. 2023", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2023-01-26", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/42959588-9578-47dd-99c4-de38832c11d2:71e91138-a739-419a-ba98-4602e5328e8d"}, {"guid": "ed8d4d15-28aa-40b5-86b6-40a37484ccb5:e3baef55-9a14-4871-9e26-d83fd7904539", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Cob/202/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/202/2020 z 24. 11. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-11-24", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ed8d4d15-28aa-40b5-86b6-40a37484ccb5:e3baef55-9a14-4871-9e26-d83fd7904539"}, {"guid": "acaf6dae-e4b4-4ca8-baff-ff2a4f6884bd:0938a0fe-75e8-4a72-ad4d-24ab1fa1c00c", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2316206776.1", "spisova_znacka": "26Co/186/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 26Co/186/2017 z 25. 10. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-10-25", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2316206776.1"}], "citovane_v": []}