Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 8Cob/132/2025 6123448647 22. 09. 2026 JUDr. Lea Gubová PhD. ECLI:SK:KSBA:2026:6123448647.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Miriamy Žákovej a Mgr. Ing. Daniely Bednárikovej, v právnej veci žalobcu: Kreston Slovakia Legal, s.r.o., so sídlom Mlynské nivy 55, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 799 275, právne zast.: JUDr. Veronika Poláčková, PhD., LL.M., MBA, advokátka, so sídlom Lipová 28, 900 42 Dunajská Lužná, IČO: 50 376 811, proti žalovanému: Herb-Pharma Corporation s.r.o., so sídlom 935 65 Veľké Ludince 404, IČO: 36 565 016, právne zast.: JUDr. Ján Ondrášik, advokát, so sídlom Ul. F. Hečku 34/A, 934 01 Levice, IČO: 55 226 086, o zaplatenie 22.320,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 28Cb/27/2024-318 zo dňa 05.06.2025, jednohlasne takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 28Cb/27/2024-318 zo dňa 05.06.2025 potvrdzuje. II. Súd priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Okresný súd Nitra, ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 22.320,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,02 % denne, od 24.06.2023 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku III. súd priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu. Rozhodol tak s poukazom na ust. § 566 ods. 1, ods. 2, § 567 ods. 1, § 568 ods. 1, § 571 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj „OBZ“), § 18 ods. 1, ods. 2, ods. 5, § 24 ods. 1, ods. 3 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. <. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Zákon o advokácii“) a § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). 2. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutý rozsudok odôvodnil najmä nasledovne: 2.1. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 28.11.2022 mandátnu zmluvu, ktorej predmetom bolo poskytnutie právnych služieb v oblasti duševného vlastníctva (ďalej len ako „Zmluva“). Trvanie Zmluvy bolo ohraničené na obdobie 6 mesiacov od nadobudnutia účinnosti Zmluvy, najmä s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný žiadal o poskytnutie nenávratného finančného príspevku v zmysle Zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku č. 102/2021/OPII/VA (ďalej len ako „Zmluva o NFP“). Pre priznanie nenávratného finančného príspevku žalovanému bolo jedným z kritérií podanie prihlášky registrácie práv duševného vlastníctva (kód P0355) a podanie patentovej prihlášky (kód P0280). K podaniu prihlášok podľa
predchádzajúcej vety muselo dôjsť najneskôr v lehote do 30.04.2023. Žalobca podal predmetné prihlášky dňa 24.04.2023 Úradu priemyselného vlastníctva SR. Počas doby trvania Zmluvy poskytoval žalobca žalovanému právne poradenstvo v oblasti práv duševného vlastníctva formou pravidelných konzultácií, zabezpečoval detailný rešerš práv priemyselného vlastníctva, kvalitatívne posúdenie dodaných podkladov a ich opakované vyhodnocovanie, ako i zhodnotenie postavenia žalovaného pri podaní prihlášok patentu a úžitkového vzoru a ich úspešnosti v registrovom konaní. V súvislosti s podanými prihláškami bol poskytnutý i právny servis pri komunikácii s príslušnými úradmi v rámci zastúpenia žalovaného a komunikácia s poverenými pracovníkmi žalovaného, o čom sú vyhotovené písomné záznamy, potvrdenia a rozsiahla e-mailová dokumentácia (ďalej len ako „Právne služby“). Žalovaný napriek opakovaným písomným a telefonickým urgenciám žalobcu dodával doklady na spracovanie oneskorene, neúplné, v maďarskom jazyku. V doručených dokumentoch absentovali zásadné informácie. Žalovaný v lehote do 30.04.2023 nedodal výsledky meraní účinnej látky, čo malo kľúčový význam z hľadiska podanej prihlášky patentu a úžitkového vzoru. Žalobca vyvinul maximálne úsilie, i napriek zmene stratégie podania prihlášok (absencia účinnej látky), k podaniu prihlášky úžitkového vzoru a patentu, ktoré boli úspešne podané v stanovenej lehote, čím žalobca naplnil podmienky poskytnutia nenávratného finančného príspevku, a to i jeho účelovo viazanej časti na poskytnutie právnych služieb. Výsledky testov účinnej látky boli žalobcovi doručené až 14.06.2023, t.j. dávno po skončení účinnosti Zmluvy. Z uvedeného jasne vyplýva, že zo žalobcovej strany nemohlo prísť na základe Zmluvy k podaniu prihlášok vo vzťahu k účinnej látke. Za účelom poskytnutia zálohy na úhradu právnych služieb bola žalovanému vystavená zálohová faktúra v sume 1.080,eur. Po dokončení prác bola žalovanému vystavená faktúra č. 230406 zo dňa 24.04.2023 spolu s podrobným rozpisom vyúčtovaných prác vo výške 23.400,- eur s DPH s dátumom splatnosti 23.06.2023. Z uvedenej celkovo fakturovanej sumy zúčtoval Žalobca zálohu v čiastke 1.080,- eur na úhradu vyššie uvedenej faktúry. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že výška celkovej faktúry reflektovala i skutočnosti sťaženej komunikácie a vyhodnocovania kvality zaslaných podkladov a opakované žiadosti o kvalitatívne doplnenie zaslaných podkladov a zároveň je plne v súlade s návrhom na plnenie kritérií, t.j. v súlade s ponukou žalobcu ako uchádzača vo verejnom obstarávaní, kedy žalovanému boli účtované všetky právne služby vo výške 60,- eur bez DPH/hodinu. Žalobca zároveň uvádza, že plne akceptoval lehotu splatnosti faktúry v trvaní 60 dní v zmysle zmluvy. Žalovaný v čase vydania faktúry žiadnym spôsobom nerozporoval jej výšku či oprávnenosť, naopak, uisťoval žalobcu, že k úhrade faktúry dôjde. Žalovaný v ďalšej komunikácií žiadal žalobcu o pozhovenie s úhradou faktúry do mementu poskytnutia nenávratného finančného príspevku. Následne na to sa začal žalovaný vyhovárať, že nemôže zaplatiť faktúru, pretože by tým porušil podmienky poskytnutia nenávratného finančného príspevku. Do augusta 2023 žalovaný žiadne práce žalobcu nerozporoval, avšak po urgencií žalobcu týkajúcu sa oneskorenej platby (viac ako 4 mesiace po dodaní prác a 2 mesiace po splatnosti faktúry) začal dodanie právnych služieb rozporovať. V záujme konsenzu ponúkol žalobca žalovanému možnosť splátok dlžnej sumy a bol dokonca ochotný ponížiť fakturovanú sumu v primeranej výške, avšak tieto ústretové kroky zo strany žalobcu žalovaný odmietol a začal argumentovať tým, že právne služby neboli dodané v celkovom rozsahu. Rozsah dodania právnych služieb však bol definovaný v zmysle Mandátnej zmluvy, preto žalobca nemal dôvod ďalej pokračovať v rokovaniach o mimosúdnom riešení sporu. V zmysle čl. IV ods. 8 zmluvy bol žalobca oprávnený v prípade, že nedôjde k riadnej a včasnej úhrade faktúry, požadovať po žalovanom úrok z omeškania vo výške 0,02 % z dlžnej sumy za každý aj začatý deň omeškania. Žalovaný po ukončení účinnosti zmluvy opakovane požadoval po žalobcovi ďalšie právne služby v oblasti práva duševného vlastníctva, ktoré neboli predmetom zmluvy. Žalobca poskytol žalovanému niekoľko konzultácií a zároveň spracovával rešerš podkladov vo veci v minulosti podaných prihlášok práv duševného vlastníctva žalovaného ako i vo vzťahu k účinnej látke, ktorá mala byť pôvodne chránená. Žalovaný i týmto svojim konaním preukázateľne zavádzal žalobcu, nakoľko v žiadnej komunikácii nerozporoval poskytnuté právne služby. Vzhľadom na to, že žalobca ani 5 mesiacov po dodaní právnych služieb neuhradil faktúru v sume 22.320,- eur s DPH, žalobca adresoval žalovanému i písomnú predžalobnú výzvu zo dňa 13.10.2023. Žalovaný reagoval na predžalobnú výzvu listom zo dňa 24.10.2023. Dňa 03.11.2023 žalobca zaslal žalovanému vyjadrenie k odpovedi žalovaného na predžalobnú výzvu, kde sa opätovne snažil o zmierlivé riešenie sporu v zmysle čl. VIII bod. 2 zmluvy a navrhol žalovanému úhradu Faktúry formou dvoch splátok. Ani na tento návrh žalovaný nereagoval a ani jednu časť odmeny do dňa podania tohto návrhu žalobcovi neuhradil. žalobca zdôrazňuje, že žalovaný v lehote splatnosti ani raz nenamietal výšku Faktúry, resp. poskytnuté právne služby či ich rozsah. 2.2. Okresný súd Banská Bystrica zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy platobným rozkazom sp. zn. 25Up/1832/2023 zo dňa 17.01.2024, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odôvodnený odpor, v ktorom potvrdil, že medzi stranami bola dňa 28.11.2022 uzatvorená
mandátna zmluva, ako výsledok verejného obstarávania vyhláseného žalovaným. Predmetom verejného obstarávania boli všeobecné úkony právnej služby v oblasti patentov a autorských práv, ako aj osobitné úkony právnej služby v oblasti duševného (priemyselného) vlastníctva. Osobitné úkony právnej služby boli podrobne popísané v mandátnej zmluve (čl. I. bod 3. časť. B), ako aj výzve na predkladanie ponúk (bod 6.). Okrem iného je v bode 9. osobitných úkonov uvedený nasledovný úkon právnej služby: „právne zastupovanie a vyhotovovanie listín, zastupovanie pred orgánmi v konaniach týkajúcich sa duševného vlastníctva (know-how, ochranná známka, priemyselný vzor patent a pod.) na území Európskej únie, najmä na území Slovenska a Maďarska, pred príslušnými úradmi, pred úradmi EUIPO a WIPO, ako aj pred úradom pre duševné vlastníctvo v Turecku a vo Veľkej Británii.“ Tento osobitný úkon právnej služby bol priamo uvedený aj v objednávke zo dňa 10.01.2023, ktorá v súlade mandátnou zmluvou, resp. výzvou na predkladanie ponúk vymedzuje aj právne zastupovanie pred úradmi na ochranu duševného vlastníctva EUIPO a WIPO, ako aj pred príslušnými úradmi Turecka a Veľkej Británie. Žalobca bol v rámci verejného obstarávania vybraný najmä z dôvodu, že sa prezentoval ako spoločnosť s odborným zameraním v oblasti duševného (priemyselného) vlastníctva pred úradmi EUIPO a WIPO, ako aj pred príslušnými úradmi Turecka a Veľkej Británie. Cena za predmet zmluvy uvedená v prílohe č. 1, tvorí návrh cenovej ponuky s jednotkovou cenou za hodinu práce vo výške 60,- eur bez DPH, ako aj predpokladaný počet hodín práce a celková výška odmeny. Žalobca mal v cene 23.400,- eur dodať všetky právne služby, ktoré boli predmetom mandátnej zmluvy, t.j. aj právne zastupovanie pred zahraničnými orgánmi resp. príslušnými úradmi. Žalobca však k skončeniu účinnosti mandátnej zmluvy túto službu nedodal, právne poradenstvo a právne zastupovanie pred úradmi na ochranu duševného vlastníctva EUIPO a WIPO, ako aj pred príslušnými úradmi Turecka a Veľkej Británie nijakým spôsobom neposkytol a v tejto časti mandátnu zmluvu neplnil vôbec. Zmluvný záväzok žalobca neplnil ani po niekoľkých telefonických resp. ústnych výzvach a urgenciách zo strany žalovaného. Skutočnosti ohľadom poskytnutia nenávratného finančného príspevku sú v danom prípade irelevantné. Z vyúčtovania služieb, ktoré spolu s návrhom predložil žalobca vyplýva, že už len v priebehu prvého mesiaca reálneho poskytovania právnych služieb žalobca (resp. zrejme poverení zamestnanci) venoval štúdiu podkladov 84 hodín čistého času. Žalovanému nebolo zrejmé aké podklady žalobca študoval, pokiaľ argumentuje tým, že bol v časovom sklze a opakovane musel žalovaného žiadať o dodanie podkladov, pričom na plnenie zmluvných záväzkov musel vynaložiť enormné úsilie. Vyúčtovanie služieb a časového fondu, ktoré má preukazovať plnenie mandátnej zmluvy s vysokou pravdepodobnosťou nebude korešpondovať s reálnym výkonom odvedenej práce. Žalobca (resp. zrejme poverení zamestnanci) mal štúdiu podkladov (posudzovaniu materiálov) a rešerše celkovo venovať 169 hodín čistého času, komunikácií s úradom priemyselného vlastníctva mal venovať celkovo 14 hodín čistého času, koncept prihlášky mal vytvárať 27 hodín čistého času a pod. Žalovaný tiež rozporuje počet hodín, ktoré sú označené ako „komunikácia s klientom“. Žalobca musel venovať aj 22 hodín čistého času štúdiu rozhodovacej praxe a legislatívy. Je prinajmenšom zvláštne, že žalobca sa do verejného obstarávania prihlásil ako odborník na danú právnu problematiku, pričom na druhej strane zrejme nemal akúkoľvek vedomosť o príslušných zákonoch, legislatívnemu postupu a rozhodovacej praxe v oblasti patentového práva. Žalovaný výslovne nepovažuje problematiku podania zápisu patentu resp. úžitkového vzoru za jednoduchú vec, ktorú je možné vykonať v priebehu jedného dňa. Avšak časový fond 325 hodín za podanie návrhu (resp. prihlášky) na Úrad priemyselného vlastníctva SR je prehnaný, ba až nereálny. Žalobca neposkytol v danej problematike žalovanému žiadne odborné rady, práve naopak podklady boli vypracované až po konzultáciách so žalovaným. Žalobca reálny výkon vyúčtovaných služieb nijakým spôsobom nepreukazuje. Pokiaľ sa jedná o skutočnosť, pre ktorú nemal žalovaný rozporovať celkovú výšku ceny právnych služieb, tak to bolo iba z dôvodu docielenia riadneho plnenia mandátnej zmluvy žalobcom (tzn. poskytnutie právneho poradenstva pred zahraničnými orgánmi resp. príslušnými úradmi), čo by zodpovedalo aj celkovej výške fakturovanej sumy. 2.3. Žalobca k odporu žalovaného uviedol, že žalovaný nepopieral existenciu a platnosť Zmluvy. Trval na tom, že všetky žalovaným požadované poradenské služby boli poskytnuté riadne a včas, v rozsahu a spôsobom podľa znenia Zmluvy v nadväznosti na požiadavky žalovaného. K časti predmetu Zmluvy nedodaného žalobcom v rozsahu čl. I, bod 3, písm. B, podbod 9, t.j. právne poradenstvo a právne zastupovanie pred úradmi na ochranu duševného vlastníctva EUIPO a WIPO, ako aj pred príslušnými úradmi Turecka a Veľkej Británie - uviedol, že prezentovaný rozpis poskytovaných poradenských služieb nie je možné vnímať izolovane. Tento je potrebné brať v kontexte skutočne požadovaných služieb zo strany žalovaného na základe jeho písomného dopytu. Tento zoznam poradenských služieb sám o sebe nie je konkrétnou objednávkou poradenských služieb žalovaným, ale len rámcom poradenských služieb, ktoré mohli byť zo strany žalovaného od žalobcu požadované. Nebolo pochýb, že Žalovaný mal evidentný záujem na splnení kritérií Zmluvy o NFP, ktorej jedným z predmetov bola aktivita -
ochrana duševného vlastníctva. Vo vzťahu k Žalobcovi to znamenalo poskytnutie poradenských služieb v rozsahu, aby došlo k splneniu kritérií požadovaných v Zmluve o NFP, t.j. podanie prihlášky patentu a prihlášky práva duševného vlastníctva. Žalobca opakovane upozornil Žalovaného, že požadované dokumenty. Žalobca zároveň upozornil Žalovaného, že nebude možné podávať prihlášku účinnej látky, pokiaľ nebude mať k dispozícii výsledky testov účinnej látky (výsledky testov boli Žalobcovi doručené až 14.06.2023, t.j. po skončení doby na ktorú bola Zmluva uzatvorená). Žalovaný v období po doručení faktúry, ktorej výšku aktuálne rozporuje, prejavil záujem o právne služby Žalobcu a v žiadnom prípade nerozporoval výšku faktúry či rozsah požadovaných poradenských služieb. Žalobca si bol plne vedomý deklarovaného bodu Zmluvy (pozn. ochrana práv duševného vlastníctva v zahraničí), ktorý bol uvedený v Zmluve a z tohto dôvodu vykonával rešeršnú činnosť v oblasti práv duševného vlastníctva vo všetkých prístupných registroch patentov, úžitkových vzorov či ochranných známok, a to i pred doručením všetkých relevantných podkladov. Táto činnosť bola i s ohľadom na poskytnuté doklady nesmierne časovo náročná a Žalobca jej venoval náležitú pozornosť, aby preskúmal možný stret práv duševného vlastníctva a poskytol kvalifikovanú právnu službu. Namietaný rozsah rešeršnej činnosti tak Žalobca považuje za irelevantný. Trval na tom, že riadne a včas dodal Žalovanému poradenské služby v náležitom rozsahu a uplatňuje si nárok na zaplatenie dlžnej sumy, a to vo výške 22.320,- eur spolu s príslušenstvom. 2.4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 10.04.2024 uviedol, že v zmysle uzatvorenej mandátnej zmluvy sa žalobca zaviazal dodať právne služby a poskytnúť právne zastupovanie a vyhotovovanie listín, zastupovanie pred orgánmi v konaniach týkajúcich sa duševného vlastníctva (know-how, ochranná známka, priemyselný vzor patent a pod.) na území Európskej únie, najmä na území Slovenska a Maďarska, pred príslušnými úradmi, pred úradmi EUIPO a WIPO, ako aj pred úradom pre duševné vlastníctvo v Turecku a vo Veľkej Británii. Žalobca teda mal, resp. musel mať vedomosť o tom, že žalovaný bude požadovať dodanie služieb aj v uvedenej právnej oblasti. Od toho sa odvíjala celková cena za predmet zmluvy. Požiadavku na dodanie osobitnej právnej služby žalovaný (resp. jeho poverení zástupcovia) žalobcovi prezentoval počas celého zmluvného vzťahu, prioritne však na osobných rokovaniach alebo na rokovaniach uskutočnených prostredníctvom telemostu. Žalovaný teda svoju argumentáciu opieral o vyššie uvedené podklady, súhrnne o uzatvorenú mandátnu zmluvu, výzvu na predkladanie ponúk, objednávku, ako aj o skutočnosť že predmetom rokovaní bolo aj dodanie služby súvisiacej s právnym zastupovaním na území Slovenska a Maďarska, pred úradmi EUIPO a WIPO, ako aj pred úradom pre duševné vlastníctvo v Turecku a vo Veľkej Británii. Je nesporné, že žalobca túto službu nedodal ani sčasti. Celková cena za predmet zmluvy v rozsahu podľa čl. I zahŕňala aj dodanie osobitnej služby vyplývajúcej z bodu 3. časť B podbod 9. Napriek tomu, že žalobca uvedenú službu nedodal, zahrnul ju do celkového vyúčtovania a faktúry. V realite žalobca dodal iba službu súvisiacu s podaním prihlášky patentu a úžitkového vzoru na území SR. Za služby obdobného charakteru, t.j. za spracovanie a podanie prihlášky patentu a úžitkového vzoru na území SR je obvyklá cena vo výške cca 2.500 eur resp. 1.000 eur a pre podanie prihlášky európskeho patentu vo výške 5.400 eur. 2.5. Súd prvej inštancie ustálil, že nebolo sporné, že medzi stranami sporu - žalobcom ako mandatárom a žalovaným ako mandantom bola dňa 28.11.2022 uzatvorená Mandátna zmluva podľa ustanovení § 566 a nasl. OBZ, ktorá bola uzatvorená ako výsledok obstarávania na predmet zákazky s názvom „Ochrana duševného vlastníctva - opakované vyhlásenie“. Predmet zmluvy bol špecifikovaný v čl. nasledovne: „1. Predmetom tejto zmluvy je záväzok mandatára poskytnúť mandantovi poradenské služby, resp. právne služby podľa bodu 3 tohto článku a záväzok mandanta zaplatiť mandatárovi odmenu za poskytovanie predmetných služieb. 2. Mandatár sa zaväzuje dodať, resp., poskytnúť službu na základe písomnej objednávky mandanta, doručenú na adresu mandatára, 3. Podrobný popis poskytovaných poradenských služieb: A: Všeobecné úkony právnej služby podľa § 13a Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení neskorších predpisov, B: Osobitné úkony právnej služby v oblasti duševného vlastníctva (priemyselného vlastníctva): 1) prevzatie a príprava právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom vo veci konania pred Úradom priemyselného vlastníctva SR (ďalej aj „ÚPV SR“) a pred inými orgánmi v konaniach týkajúcich sa priemyselného vlastníctva: a) priemyselné práva k výsledkom tvorivej duševnej činnosti: patentové právo, právo úžitkových vzorov, právo dizajnov, právo topografií polovodičových výrobkov, b) priemyselné práva k označeniam: právo ochranných známok, právo označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov, právo obchodných mien, 2) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom,
3) poskytovanie odborných rád, odborného poradenstva a odbornej pomoci v oblasti jednotlivých ideálnych objektov priemyselných práv, 4) vypracovanie právneho rozboru veci týkajúcej sa priemyselného vlastníctva, 5) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jeho podstatné prepracovanie - spisovanie listín pre potreby právnych úkonov v oblasti priemyselných práv, 6) zabezpečovanie rešerší z oblasti priemyselných práv, 7) písomné podania na Úrad priemyselného vlastníctva SR alebo na iný orgán v konaniach týkajúcich sa priemyselného vlastníctva (najmä podanie prihlášky a príslušných príloh podľa predmetu priemyselného vlastníctva), 8) zastupovanie klienta vo všetkých potrebných úkonoch v rámci celého konania vedeného pred Úradom priemyselného vlastníctva SR alebo iným príslušným orgánom, 9) právne zastupovanie a vyhotovovanie listín, zastupovanie pred orgánmi v konaniach týkajúcich sa duševného vlastníctva (know-how, ochranná známka, priemyselný vzor, patent a pod.) na území Európskej únie, najmä na území Slovenska a Maďarska, pred príslušnými úradmi, pred úradmi EU1PO a WIPO, ako aj pred úradom pre duševné vlastníctvo v Turecku a vo Veľkej Británii, 10) všetky ďalšie úkony, ktoré po dohode s klientom budú vykonané na zabezpečenie ochrany práv duševného vlastníctva. Z uvedenej Zmluvy súd dospel k záveru, že nadobudla účinnosť po schválení žiadosti mandanta (žalovaného) o poskytnutie nenávratného finančného príspevku. Táto žiadosť bola schválená dňa 20.12.2022. Podľa čl. II. Bod 1. Mandatár sa zaväzuje dodať predmet zmluvy v rozsahu záväzku podľa čl. I. tejto zmluvy najneskôr do 6 mesiacov od nadobudnutia účinnosti Zmluvy, t.j. do dňa 20.06.2023. Žalovaný podľa súdu prvej inštancie vo výpovedi potvrdil, že žalobca podal patent a úžitkový vzor na Úrad priemyselného vlastníctva. Táto skutočnosť sporná nebola. Nebolo sporné, že žalobca v zmysle mandátnej zmluvy nedodal služby špecifikované v článku I. bod 3. písm. B, bod 9. zmluvy. Zo Zmluvy, ako aj z objednávky zo dňa 10.01.2023 je zrejmé, že právne zastupovanie a vyhotovovanie listín, zastupovanie pred orgánmi v konaniach týkajúcich sa duševného vlastníctva (know-how, ochranná známka, priemyselný vzor, patent a pod.) na území Európskej únie, najmä na území Slovenska a Maďarska, pred príslušnými úradmi, pred úradmi EU1PO a WIPO, ako aj pred úradom pre duševné vlastníctvo v Turecku a vo Veľkej Británii, bolo súčasťou predmetu Zmluvy ako aj objednávky v rozsahu: Všeobecné úkony právnej služby podľa § 13a Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a v rozsahu Osobitné úkony právnej služby v oblasti duševného vlastníctva (priemyselného vlastníctva) body 1. až 10; teda, že žalovaný si neobjednal len služby uvedené v bode 9. písm. B: Osobitné úkony právnej služby v oblasti duševného vlastníctva (priemyselného vlastníctva). Výsledkom poskytnutých služieb žalobcu pre žalovaného bolo podanie úžitkového vzoru č. 9922 registrovaný na Úrade priemyselného vlastníctva SR (čl. 210). Za poskytnuté služby vystavil žalobca dňa 24.04.2023 fa č. 230406 na sumu 23.400,Eur splatnú dňa 23.06.2023, ktorú žalovaný neuhradil. Žalobca dňa 24.04.2022 vyhotovil vyúčtovanie služieb za služby poskytnuté v období od 07.02.2023 do 24.04.2023, za 325 hodín, podľa prílohy č. 1 k MZ vo výške 60,- eur/hodina, bez DPH, spolu v celkovej výške 19.500,- eur bez DPH, spolu s DPH na sumu 23.400,- eur. K uvedenému vyúčtovaniu služieb súd uvádza, že v ňom došlo zrejme k chybnému dátumu vyhotovenia, resp. roku, nakoľko išlo o úkony v roku 2023 a na danom vyúčtovaní je uvedený rok 2022. K tomu, že išlo o chybu v písaní nasvedčuje aj fa č. 230406 vystavená dňa 24.04.2023, ktorý dátum v časti dňa a mesiaca korešponduje s vyúčtovaním. Súd mal za preukázané, že žalobca dodal žalovanému služby v zmysle Mandátnej zmluvy zo dňa 28.11.2022, v rozsahu podľa čl. I. bod 3. písm. A), písm. B) - okrem bodu 9., ktoré si vo svojom vyúčtovaní služieb ani neúčtoval. Žalobcovi v zmysle dohody prináleží odmena za služby, ktoré v zmysle zmluvy žalovanému poskytol. V zmysle § 18 ods. 5 Zákona o advokácii, odmena advokátovi nepatrí za tie úkony, pri ktorých nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Žalovaný nepreukázal, že by žalobca nepostupoval pri poskytovaní ostatných služieb s odbornou starostlivosťou. Z uvedeného dôvodu obranu žalovaného považoval súd za účelovú, nakoľko až po urgovaní nezaplatenej faktúry, žalovaný začal nárok žalobcu spochybňovať. Nakoľko sa žalovaný dostal s plnením peňažného záväzku do omeškania dňa 24.06.2023 (fa č. 230406 mal uhradiť do dňa 23.03.2023) a výška úroku z omeškania bola zmluvne dohodnutá, súd priznal žalobcovi dohodnutý úrok z omeškania v zmysle žaloby žalobcu. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. 3. Žalovaný podal proti rozsudku v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil najmä podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Žiadal napadnutý rozsudok zmeniť, žalobu zamietnuť a žalovanému priznať nárok na náhradu trov konania, alebo alternatívne rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní uviedol nasledovné:
3.1. Žalovaný považuje napadnuté rozhodnutie za fakticky a právne nesprávne. Súd prvej inštancie sa podľa žalovaného dostatočne nevysporiadal s dôkazmi, ktoré na svoju obranu predkladal žalovaný. 3.2. Je zrejmé, že žalobca žalovanému vyúčtoval služby v zmysle uzatvorenej mandátnej Zmluvy, t.j. podľa čl. IV v nadväznosti na prílohu č. 1. Za dojednanú cenu však žalobca mal dodať celý predmet plnenia v rozsahu podľa čl. I., a teda mal v cene 23.400,- eur dodať všetky právne služby, t.j. aj právne zastupovanie pred zahraničnými orgánmi, resp. príslušnými úradmi. 3.3. Posúdenie súdu prvej inštancie považuje žalovaný za nesprávne, keď v bode 33. odôvodnia je konštatované, že si žalobca neúčtoval služby, ktoré žalovanému v skutočnosti neposkytol. Práve naopak, žalobca si účtoval cenu za všetky služby, teda aj za tie ktoré nedodal, ale ich dodať mal. Cenu fakturoval striktne v zmysle prílohy č. 1. Žalovaný logicky odmietol zaplatiť za služby, ktoré si objednal ale mu neboli mu dodané. V realite žalobca dodal iba službu súvisiacu s podaním prihlášky patentu a úžitkového vzoru na území SR, za ktorú vyúčtoval cenu tak, akoby žalovanému dodal aj ostatné právne služby špecifikované v čl. I. bod 3. písm. B, bod 9. zmluvy. Žalovaný má za to, že nesprávnosť a prílišný formalizmus v rozhodnutí súdu prvej inštancie spočíva najmä v ignorovaní, resp. dostatočnom nevysporiadaní sa súdu s uvedenými skutočnosťami. Žalovaný považuje za absurdné, aby sa súd prvej inštancie na jednej strane stotožnil s tým, že žalobca neplnil riadne zmluvné podmienky (objednané služby nedodal) a že cenu fakturoval v zmysle uzatvorenej zmluvy (teda za celý predmet plnenia), avšak na strane druhej zaviazal žalovaného na zaplatenie celého žalobného nároku. 3.4. Podané odvolanie žalovaný odôvodňuje aj tým, že súd prvej inštancie sa zrejme dostatočne nevysporiadal ani s dôkazmi, predloženými žalovaným, ktorými žalovaný preukázal obvyklú cenu za reálne dodané plnenia žalovaným (faktúry od iných spoločností poskytujúce obdobné právne služby). 3.5. Žalobca mal vedomosť o tom, že žalovaný bude požadovať aj dodanie služieb podľa čl. I. bod 3. písm. B, bod 9. zmluvy, od ktorej sa odvíjala celková cena. Vyplýva to najmä z popisu verejného obstarávania (výzva na predkladanie ponúk, objednávka), ako aj z čiastkových objednávok (mail, online rokovania). Žalobca na dodaní predmetnej osobitnej služby trval. 3.6. O tom, že bolo pre žalobcu prioritné dodanie predmetnej osobitnej služby svedčí aj zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (medzi žalovaným a poskytovateľom). Niet preto žiadnych pochýb o tom, že žalobca bol povinný a zaviazaný plniť všetky svoje záväzky vyplývajúce z mandátnej zmluvy a že celková cena bola kalkulovaná aj s ohľadom na tieto skutočnosti. 3.7. Vyúčtovanie služieb a časový fond, v zmysle ktorého žalobca fakturoval nekorešponduje s reálne poskytnutými službami. Žalobca mal spotrebovať časový fond v rozsahu 325 hodín (striktne podľa prílohy č. 1), pričom z toho mal napr. spotrebovať 169 hodín na štúdium podkladov, 14 hodín na komunikáciu s úradom, 27 hodín na vyhotovenie konceptu prihlášky, 22 hodín na štúdium legislatívy a pod. Je nereálne, aby za účelom podania návrhu na Úrad priemyselného vlastníctva SR bol spotrebovaný takto vysoký časový fond. Rovnako, ako celková cena, aj časový fond v rozsahu 325 hodín bol kalkulovaný za predpokladu, že žalobca dodaná služby podľa čl. I. bod 3. písm. B, bod 9. zmluvy. Žalobca naviac v konaní relevantne nepreukázal, že vyúčtované služby v časovom fonde reálne dodal. 4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa stotožňuje s napadnutým rozsudku. Žalovaný nepredkladá žiadne nové dôkazy ani právne relevantné skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Žalovaný iba spochybňuje vykonané dokazovanie, avšak bez preukázania konkrétnych pochybení súdu. Žalobca si neúčtoval služby, ktoré neposkytol. 4.1. Poukázal na skutočnosť, že v žiadosti žalovaného o platbu („Zmluvy o NFP“) je v časti A.9 pod por. č. 7 uvedená faktúra žalobcu č. 230301 vo výške 1.080,- eur a pod por. č. 10 faktúra žalobcu č. 230406. Žalovaný potvrdil, že mu boli poskytnuté nenávratné finančné prostriedky v zmysle uzatvorenej zmluvy o NFP, ktoré boli účelovo viazané na ochranu duševného vlastníctva, ktorá bola predmetom odmeny. Žalovaný ignorujúc výsledky verejného obstarávania uviedol, že peňažné prostriedky uhradil inej spoločnosti. 4.2. Žalovaný počas celej doby mandátnej zmluvy neposkytol žalobcovi riadnu súčinnosť. Žalovaný predkladal žalobcom podklady oneskorene. Napriek pasivite žalovaného sa žalobcovi podarilo včas registrovať príslušné prihlášky na relevantných úradoch, čím žalobca zabezpečil splnenie podmienok z NFP. 4.3. Žalobca poukázal, že rozsah právnych služieb poskytovaných v rámci zmluvného vzťahu medzi účastníkmi bol upravený v mandátnej zmluve, ktorá výslovne stanovovala, že jednotlivé právne služby budú poskytované žalobcom na základe objednávok žalovaného. Neexistuje žiadna objednávka
žalovaného, ktorá by obsahovala požiadavku na zabezpečenie právneho zastúpenia žalovaného na území Tureckej republiky alebo Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska. 4.4. Žalobca v súlade s mandátnou zmluvou poskytoval právne služby výlučne na základe objednávok a podkladov poskytnutých žalovaným. Správanie žalovaného, najmä v podobe opakovaného zasielania nedostatočných podkladov, malo za následok nevyhnutnosť ich opakovanej revízie. V dôsledku nesústredeného a nekoordinovaného postupu žalovaného, bola väčšia časť časového fondu hodín spotrebovaná na úkony, ktoré by za štandardných okolností žalobca nemusel vykonávať. 4.5. Žalovaný nenamieta konkrétnu nesprávnu aplikáciu právnej normy, ale opakovane rozporuje skutkový stav, ktorý konajúci súd riadne zistil. 5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 04.09.2025 uviedol, že žalovaný v podanom odvolaní poukázal na zrejmú nesprávnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Konkretizuje s akými dôkazmi sa súd nevysporiadal, v akom rozsahu nevykonal, resp. nesprávne vykonal dokazovanie, k akým skutkovým zisteniam dospel, čo následne viedlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu sporu. Žalovanému nie je zrejmé, aké nové dôkazy by mal v odvolaní predkladať. 5.1. Ako už žalovaný niekoľkokrát v prvoinštančnom konaní, ako aj v podanom odvolaní poukázal, žalobca fakturoval služby na základe prílohy č. 1 k Zmluve, v zmysle ktorej bola cena kalkulovaná za všetky plnenia podľa čl. I. zmluvy. Všetky tieto plnenia však preukázateľne dodané neboli. Vyúčtovanie žalobcu bolo nesprávne. Prevzal len predpokladanú cenovú kalkuláciu z prílohy č. 1 odhliadnuc od skutočnosti, že do tejto ceny boli zahrnuté aj nedodané úkony špecifikované v čl. I. bod 3. písm. B, bod 9. (právne zastupovanie a vyhotovovanie listín, zastupovanie pred orgánmi v konaniach týkajúcich sa duševného vlastníctva (know-how, ochranná známka, priemyselný vzor patent a pod.) na území Európskej únie, najmä na území Slovenska a Maďarska, pred príslušnými úradmi, pred úradmi EUIPO a WIPO, ako aj pred úradom pre duševné vlastníctvo v Turecku a vo Veľkej Británii). 5.2. Vo vyjadrení žalobca uvádza, že časový fond z prílohy č. 1 ku zmluve bol naplnený z dôvodu údajného neposkytovania súčinnosti pri plnení záväzku zo strany žalovaného. Žalobca s týmito tvrdeniami nestotožnil. Žalobca v prvoinštančnom konaní nepredložil relevantné dôkazy, ktorými by preukázal že skutočne naplnil predpokladaný počet merných jednotiek v rozsahu 325 hodín. Výšku nároku opieral len o vyúčtovanie služieb, v ktorom uviedol koľko normohodín spotreboval na konkrétny úkon. Je nesporné, že sa jedná o dokument vytvorený výlučne žalobcom. Vyúčtovanie mohlo byť (a s vysokou pravdepodobnosťou aj bolo) vytvorené tak, aby žalobca mohol fakturovať aj neposkytnuté služby striktne podľa prílohy č. 1. Žalobca teda uveriteľne neosvedčil reálne poskytnutie vyúčtovaných služieb. Žalovaný vyúčtovanie rozporoval, na čo však súd prvej inštancie nevzhliadol. 5.3. Žalovaný potrebnú súčinnosť poskytoval (čo vyplýva rovnako z mailovej komunikácie). Žalobcu dôkladne oboznamoval s podstatou výrobku, na ktorý sa vzťahoval predmet plnenia zo Zmluvy. Naviac mailová komunikácia nijak nepreukazuje tú skutočnosť, že žalobca spotreboval 169 hodín na štúdium podkladov, 14 hodín na komunikáciu s úradom, 27 hodín na vyhotovenie konceptu prihlášky, 22 hodín na štúdium legislatívy a pod. (vyúčtované nepreukázané služby). 5.4. Objednávky na konkrétne služby vytvorené boli, čo jednak vyplýva z mailovej komunikácie, pričom na dodaní služieb žalovaný trval aj na video-konferenčných hovoroch prebiehajúcich medzi zástupcami strán sporu. Počas hovorov (nie je spor o tom, že by nemali prebehnúť) strany rokovali o všetkých podstatných skutočnostiach vyplývajúcich zo zmluvy. Okrem iného rokovali o dodaní právnych služieb za účelom podania prihlášky pred Úradom priemyselného vlastníctva v Slovenskej republike, tak ako aj v zahraničí. Takýchto hovorov bolo niekoľko. Medzi zmluvnými stranami boli teda vytvorené určité obchodné zvyklosti. Zo Zmluvy explicitne nevyplýva, že by konkrétne objednávky mali byť vytvárané výlučne písomnou formou (čl. II. bod 2. zmluvy). 5.5. Poukázal, že v prvoinštančnom konaní preukázal obvyklú cenu za dodané plnenia. Tá sa zásadne odchyľuje od vyúčtovania žalobcu. 5.6. Žalovaný už v prvoinštančnom konaní uvádzal, že na účel plnenia podmienok bola poskytovateľom nenávratného finančného príspevku (na podnet žalobcu) vykonaná kontrola s pozitívnym výsledkom. Žiadne pochybenia teda zistené neboli. Finančné prostriedky, ktoré boli žalovanému z nenávratného finančného príspevku poskytnuté žalovaný spotreboval na konkrétny účel. V tomto smere je argumentácia žalobcu len v rovine nepreukázaných tvrdení. 6. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 19.09.2025 uviedol, že žalovaný neuvádza konkrétne dôvody, ktoré by spochybňovali právne posúdenie zo strany súdu prvej inštancie. V ostatnej časti podania prezentoval zhodnú argumentáciu ako vo vyjadrení k odvolaniu.
7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP po preskúmaní obsahu spisu napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že predmetný rozsudok je potrebné potvrdiť ako správny. Po oboznámení sa s dôvodmi odvolania odvolateľa, vyjadreniami v odvolacom konaní, dospel odvolací súd k záveru, že odvolacie dôvody neboli naplnené. Termín verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 09.09.2026 a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22.09.2026. 8. Podľa § 387 CSP: (1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. (3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 9. Podľa § 536 ods. 1 OBZ, Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. 10. Podľa § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka, mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu. 11. Podľa § 566 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá. 12. Podľa § 567 ods. 1 Obchodného zákonníka, mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti s odbornou starostlivosťou. 13. Podľa § 568 ods. 1 Obchodného zákonníka, mandatár je povinný zariadiť záležitosť osobne, len ak to určuje zmluva. Ak túto povinnosť poruší, zodpovedá za škodu tým spôsobenú mandantovi. 14. Podľa § 571 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie. Ak možno očakávať, že v súvislosti s vybavovaním záležitosti vzniknú mandatárovi značné náklady, môže mandatár požadovať po uzavretí zmluvy primeraný preddavok. 15. Podľa § 18 ods. 1 Zákona o advokácii, advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí. 16. Podľa § 18 ods. 2 Zákona o advokácii, advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb. 17. Podľa § 18 ods. 5 Zákona o advokácii, odmena advokátovi nepatrí za tie úkony, pri ktorých nepostupoval s odbornou starostlivosťou. 18. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o advokácii, advokát poskytuje právne služby za odmenu a má právo požadovať za ne primeraný preddavok.
19. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o advokácii, odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a klientom; ak nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná odmena. 20. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal so všetkými skutočnosťami, na závery ktoré odvolací súd odkazuje. Odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozsudku. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie, konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a k podstatným tvrdeniam uvedeným v odvolaní, odvolací súd dopĺňa nasledovné: 21. Žalovaný v odvolaní namietal závery súdu prvej inštancie o dôvodnosti žalovaného nároku. Odvolací súd sa na základe skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie stotožnil s jeho záverom, že nebolo sporné, že medzi stranami sporu - žalobcom ako mandatárom a žalovaným ako mandantom bola dňa 28.11.2022 uzatvorená Mandátna zmluva podľa ustanovení § 566 a nasl. OBZ (v texte aj ako „Zmluva“). Predmetom zmluvy bol záväzok mandatára poskytnúť mandantovi poradenské služby, resp. právne služby podľa bodu 3 tohto článku a záväzok mandanta zaplatiť mandatárovi odmenu za poskytovanie predmetných služieb. Mandatár sa zaviazal dodať, resp. poskytnúť službu na základe písomnej objednávky mandanta, doručenú na adresu mandatára. Podrobný popis poskytovaných poradenských služieb bol definovaný v bode I.3. A) a B). Mandátna zmluva zakladá relatívny obchodný záväzkový vzťah. Mandátna zmluva predstavuje zmluvu, ktorou sa mandatár zaväzuje k určitej činnosti, záväzok mandatára nie je viazaný na dosiahnutie výsledku, čím sa významne odlišuje od záväzku, ktorý zakladá zmluva o dielo (§ 536 <https://app.beck-online.sk/bo/documentview.seam?documentId=pj5f6mjzheyv6njrgmxhaylsmftxeylgfu2tgnq&refSource=text> a nasl. OBZ). Z. je teda splnenie záväzku vo forme určitej činnosti, v tomto prípade poskytovanie poradenských, resp. právnych úkonov a samotný záväzok mandatára nie je viazaný na samotné dosiahnutie výsledku. 22. Podstatou sporu bolo, či nedodanie služieb špecifikovaných v článku I. bod 3 písm. B) bod 9. zmluvy, malo vplyv na odmenu za vykonané služby tak, ako ju fakturoval žalobca faktúrou č. 23046. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že predmetom fakturácie boli len služby dodané žalobcom. Žalobca neúčtoval služby, ktoré žalovanému neposkytol. Obranu žalovaného súd prvej inštancie vyhodnotil ako účelovú, nakoľko až po urgovaní nezaplatenej faktúry, začal žalovaný nárok, a teda rozsah dodaných služieb spochybňovať. S uvedeným záverom sa odvolací súd plne stotožňuje. Na odplatu má vplyv rozsah dohodnutých záväzkov a poskytnuté plnenie zo strany žalobcu. Na odplatu nemá vplyv skutočnosť, že žalobca nejaké služby z dohodnutého rozsahu nevykonal, resp. by nespotreboval celý časový fond. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalobca do fakturovanej sumy zahrnul aj služby uvedené v článku I bode 3 písm. B) bode 9 zmluvy, ktoré neboli realizované. Skutočnosť, že časť zmluvne predpokladaných služieb nebola poskytnutá, preto sama osebe nemôže viesť k záveru o neoprávnenosti uplatneného nároku, pokiaľ odmena bola vyúčtovaná výlučne za služby skutočne dodané. Žalovaný tak v konaní nepreukázal, že by fakturovaná suma zahŕňala aj plnenia, ktoré neboli vykonané a jeho obrana v tomto smere zostala len v rovine všeobecných tvrdení bez opory vo vykonaných dôkazoch. 23. Žalovaný síce v odvolaní namietal, že vyúčtovanie služieb a časový fond, v zmysle ktorého žalobca fakturoval nekorešponduje s reálne poskytnutými službami a poukazoval, že žalobca mal spotrebovať časový fond v rozsahu 325 hodín (striktne podľa prílohy č. 1), pričom z toho mal napr. spotrebovať 169 hodín na štúdium podkladov, 14 hodín na komunikáciu s úradom, 27 hodín na vyhotovenie konceptu prihlášky, 22 hodín na štúdium legislatívy a pod. Je podľa žalovaného nereálne, aby za účelom podania návrhu na Úrad priemyselného vlastníctva SR bol spotrebovaný takto vysoký časový fond. Odvolacia námietka žalovaného nie je spôsobilá ovplyvniť správnosť záverov súdu prvej inštancie. Pokiaľ protistrana popiera tvrdenia, pre účinnosť takýchto popretí je nevyhnutné uviesť vlastné tvrdenia. Žalovaný v odvolaní uvádza, že vyúčtovaný časový fond nekorešponduje s reálne poskytnutými službami avšak, na účinné popretie nestačí konštatovanie žalovaného, podľa žalovaného nereálne, aby za účelom podania návrhu na Úrad priemyselného vlastníctva SR bol spotrebovaný takto vysoký časový fond. Žalovaný neuviedol, čo konkrétne, aké úkony, v akom rozsahu vo vyúčtovaní sporuje, že vykonané neboli. Vyúčtovanie (č.l. 9) obsahuje podrobný rozpis služieb, priradených ku konkrétnym dátumom. Žalovaný neuviedol, ktoré úkony konkrétne sporuje. Jeho odvolacia námietka, tak ostala len vo všeobecnej rovine namietaného celkového rozsahu časového fondu. V objednávke si strany dohodli
hodinovú odmenu ako aj predpokladaný rozsah služieb, ktoré žalobca dodržal. V mandátnej zmluve ani v objednávke (príloha č. 1, č.l. 14) nie je konkretizované, aký časový fond má spadať na konkrétne poskytnuté služby. Nemožno teda poprieť nárok za reálne vykonané služby. 24. Súd prvej inštancie vyhodnotil obranu žalovaného ako účelovú, nakoľko žalovaný začal spochybňovať nárok žalobcu až po urgencii nezaplatenej faktúry. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie uvádza, že ak by žalovaný skutočne zastával názor, že niektoré úkony neboli vykonané, možno od neho dôvodne očakávať, že by túto námietku uplatnil bezprostredne po doručení faktúry, a nie až dodatočne v čase, keď bol vyzvaný na splnenie svojho peňažného záväzku. Takýto postup žalovaného preto pôsobí účelovo a nemožno ho považovať za relevantné spochybnenie oprávnenosti fakturovanej odmeny. 25. Rovnako ako nedôvodnú vyhodnotil súd prvej inštancie aj odvolaciu námietku žalovaného, že súd prvej inštancie sa zrejme dostatočne nevysporiadal ani s dôkazmi, predloženými žalovaným, ktorými preukázal obvyklú cenu za reálne dodané plnenia žalovaným (faktúry od iných spoločností poskytujúce obdobné právne služby). Pre posúdenie žalovaného nároku, ktorý je zmluvným nárokom, nemá relevanciu preukazovanie obvyklej odmeny. Odplata je podstatnou náležitosťou mandátnej zmluvy a v tomto prípade aj bola medzi stranami výslovne dohodnutá. Obvyklá cena, resp. cena poskytovaná iným subjektom je pre posúdenie predmetného zmluvného záväzku irelevantná. Relevantná by bola len v prípade, žeby nebola výslovne v zmluve určená, tak ako to predpokladá § 571 OBZ. 26. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že žalovanému boli poskytnuté služby v súlade so Zmluvou, riadne vyúčtované v súlade so Zmluvou, vykonané v rozsahu vyúčtovanom žalovanou, pričom neposkytnutie aj ďalších právnych služieb nemá vplyv na zaplatenie za právne služby poskytnuté a riadne vyúčtované. Súd prvej inštancie teda správne dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, keď zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny s príslušenstvom. Konkrétne odvolacie námietky proti príslušenstvu a paušálnej náhrade nákladov spojených s uplatnením pohľadávky odvolateľ nepodal a odvolací súd nezistil nesprávnosť ich priznania. 27. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6Cdo 145/2011). 28. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok ako správny potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP. Vzhľadom na správnosť výroku I. rozhodnutia odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil aj v súvisiacom výroku II. o nároku na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a III. o nároku na náhradu trov konania podľa zásady úspechu v konaní. Dôvody pre postup podľa § 257 CSP neboli zistené. Žalovaný konkrétne odvolacie námietky proti uvedeným výrokom nesmeroval. 29. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenie o trovách pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 30. Nakoľko bol žalobca v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal proti odvolateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, a to podľa § 396, § 255, § 262 CSP. Predpoklad pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP zistený nebol. 31. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP). Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).