Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 16Co/115/2025 6123439327 04. 08. 2026 Mgr. Daniela Drnáková ECLI:SK:KSBA:2026:6123439327.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Daniely Drnákovej a sudcov JUDr. Romana Majerského a JUDr. Ivany Štiftovej, v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpeného: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenej advokátom JUDr. Baltazárom Mucskom, Palárikova 15, Bratislava, o zaplatenie 660 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č. k. 51C/8/2024-73, zo dňa 20.11.2024, v spojení s opravným uznesením č. k. 51C/8/2024-190, zo dňa 2.7.2025, takto rozhodol: I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi priznáva proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 660 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 24.7.2023 až do zaplatenia a žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu z Okresného súdu Banská Bystrica (upomínací súd) dňa 18.1.2024 domáhal zaplatenia 660 eur s príslušenstvom. 2. Žalobu zdôvodnil tým, že dňa 26.4.2023 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom bola spoločnosť PROFIDRILL.SK, s.r.o., pričom ku škode prišlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovanej. Poškodený nechal motorové vozidlo za účelom jeho opravy odviezť do autoservisu, na čo zmluvne nadviazalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné vozidlo. Nájom trval od 19.6.2023 do 28.6.2023, po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise až do vykonania opravy a doručenia krycieho listu poisťovňou. Po ukončení trvania nájmu vystavil žalobca poškodenému faktúru splatnú dňa 13.7.2023 na sumu 1.125 eur bez DPH za 10 dní užívania náhradného vozidla. Poškodený odplatne postúpil svoju pohľadávku voči žalovanej z titulu užívania náhradného vozidla na žalobcu. Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z faktúry, vznikla voči žalovanej pohľadávka vo výške 1.125 eur bez DPH, ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanej. Žalobca vyzval žalovanú na náhradu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla. Doplnil, že žalovaná poskytla žalobcovi poistné plnenie v sume 465 eur, teda pohľadávku žalobcu voči nemu neodôvodnene krátila. Záverom uviedol, že žalovaná sa dostala do omeškania s poskytnutím poistného plnenia, ktoré bola povinná poskytnúť najneskôr do 22.7.2023, keď šetrenie poistnej udalosti ukončila dňa 7.7.2023.
3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“), súd prvej inštancie vo vzťahu k skutkovému stavu zistil, že dňa 26.4.2023 došlo v Ružomberku k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle držiteľa PROFIDRILL.SK, s.r.o.. K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovanej. Dňa 30.3.2023 uzatvoril poškodený PROFIDRILL.SK, s.r.o. so žalobcom Zmluvu o nájme č. 766/2023, ktorou si prenajal na dobu opravy svojho poškodeného vozidla náhradné vozidlo. Nájom bol uzatvorený na dobu od 19.6.2023 do 28.6.2023 za zmluvné denné nájomné vo výške 132 eur a poplatku za pristavenie vozidla vo výške 30 eur. Žalobca vystavil poškodenému dňa 28.6.2023 Faktúru č. 8072023 za prenájom vozidla v sume 1.350 eur, so splatnosťou dňa 13.7.2023; prenájom vozidla trval 10 dní. 4. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že poškodený PROFIDRILL.SK, s.r.o. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 28.6.2023 postúpil svoju pohľadávku z prenájmu vozidla v sume 1.125 eur voči žalovanej na žalobcu a túto skutočnosť listom zo dňa 28.6.2023 oznámil žalovanej. Žalobca si postúpenú pohľadávku dňa 28.6.2023 uplatnil voči žalovanej, pričom dňa 10.7.2023 zaslala žalovaná žalobcovi Oznámenie o poistnom plnení za nájom vozidla, a to v sume 465 eur. V tomto Oznámení uviedla, že uznáva nájom náhradného vozidla len do dňa 22.6.2023, teda celkom za 4 dni nájmu, do vystavenia faktúry za opravu vozidla. 5. Súd prvej inštancie konštatoval, že predmetom sporu bola postúpená pohľadávka poškodeného PROFIDRILL.SK, s.r.o. v sume 660 eur za prenájom motorového vozidla po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise za účelom jeho opravy. V konaní bolo nesporne preukázané, že poškodené vozidlo bolo v servise od 19.6.2023 až do 28.6.2023 a do tejto doby mal poškodený v nájme náhradné vozidlo. Žalovaná sa v konaní bránila tým, že po ukončení opravy dňa 22.6.2023 už nebol nájom náhradného vozidla oprávnený, nakoľko poškodený už mal opravené vozidlo k dispozícii, a teda po tomto dni už išlo o náklady, ktoré vznikli mimo opravy poškodeného vozidla. Nemalo už teda ísť o účelne a nevyhnutne vynaložené náklady na prenájom náhradného vozidla, preto žalobcovi nepriznala plnenie za dobu nájmu v trvaní 6 dní. Žalovaná doručila pritom krycí list autoservisu až dňa 27.6.2023, pričom krycí list predstavuje záväzný prísľub poisťovne, že zaplatí poistné plnenie v deklarovanej výške. Krycí list vystavuje poisťovňa po poistnej udalosti voči zmluvnej opravovni motorových vozidiel, aby opravovňa mala istotu, že dostane peniaze a môže bez zábran odovzdať vozidlo po oprave zákazníkovi. 6. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaná mala a mohla vystaviť autoservisu včas krycí list a keď tak neurobila, sama si zavinila zvýšené náklady spojené s preplatením nájmu náhradného vozidla poškodeným. Zdôraznil, že žalovaná by si mala uvedomiť, že dopravnú nehodu zavinil jej poistenec a vyvodiť z tejto skutočnosti tomu zodpovedajúci adekvátny záver. Tiež by si mala uvedomiť, že z poškodeného nemôže robiť rukojemníka svojich sporov so servisom. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie vyhodnotil nárok žalobcu ako oprávnený. K námietke aktívnej vecnej legitimácie uviedol, že táto vyplýva zo Zmluvy o postúpení pohľadávok medzi poškodeným a žalobcom, keď je vecou postupcu a postupníka, akým spôsobom si započítavali vzájomné pohľadávky. Mal pritom za zjavné, že poškodený mal voči žalovanej pohľadávku v sume 660 eur, ktorú na žalobcu platne postúpil. Záverom poukázal na skutočnosť, že judikatúra, ktorú strany sporu vzájomne uvádzali, je v podobných veciach rozdielna na prvo i druhoinštančnej úrovni, preto s ňou nepolemizoval. 7. Ako dôvodný vyhodnotil aj uplatnený nárok na zákonné úroky z omeškania. Dal do pozornosti, že žalovaná ukončila šetrenie poistnej udalosti dňa 7.7.2023 a uplynutím 15 dní od šetrenia poistnej udalosti sa dostala do omeškania s úhradou žalovanej pohľadávky v sume 660 eur, čo bolo dňa 23.7.2023, omeškanie teda nastalo dňa 24.7.2023. Úrok z omeškania tvorí ku dňu omeškania dvojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, čo predstavuje 9 % (§ 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Za potrebné považoval súd prvej inštancie dodať, že žalovaná argumentačne nevysvetlila, prečo považuje úroky z omeškania za nedôvodné a jej citácie z niektorých súdnych rozhodnutí, bez ich aplikácie na daný prípad, neumožnili súdu prvej inštancie s týmito sa vysporiadať. 8. Na základe uvedeného súd prvej inštancie za použitia § 1 ods. 1, § 4 ods. 1, ods. 4, § 11 ods. 7 a ods. 8, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. a § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka žalovanú zaviazal na úhradu sumy 660 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 24.7.2023 do zaplatenia.
9. Proti rozsudku podala odvolanie žalovaná a žiadala rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, eventuálne rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jej odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 10. V súvislosti s námietkou porušenia práva na spravodlivý proces mala za to, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, arbitrárny a ako celok nepresvedčivý a nenáležité odôvodnený, keďže sa súd prvej inštancie absolútne nezaoberal prostriedkami procesnej obrany žalovanej a ňou uvádzanou argumentáciou a nedal jej žiadnu relevantnú odpoveď na uplatnené prostriedky procesnej obrany. Považovala za evidentné, že napadnuté rozhodnutie nenapĺňa atribúty uvedené v § 220 ods. 2 C. s. p. a týmto znemožňuje strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, pretože jej upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať v rámci opravných prostriedkov, čím porušuje jej právo na spravodlivý súdny proces. Vo vzťahu k uvedenej argumentácii podporne poukázala na rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR, napr. rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 209/04, sp. zn. III. ÚS 95/06, sp. zn. III. ÚS 206/07 a tiež na právne závery vyplývajúce z rozsudkov Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14CoCsp/10/2023, sp. zn. 14Cob/92/2021 aj sp. zn. 6Co/153/2020. 11. Namietala tiež, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho názoru, keďže náklady za náhradné vozidlo za dobu dlhšiu ako bola oprava poškodeného vozidla nie sú účelne vynaloženými nákladmi, k čomu poukázala aj na zhodný záver Krajského súdu v Bratislave v rozsudku sp. zn. 1Cob/71/2021, ako aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Co/879/2014, v zmysle ktorého potreba prenájmu nemôže závisieť od subjektívnej vôle poškodeného, teda od skutočnosti, kedy si príde, resp. bude mať čas už opravené vozidlo vyzdvihnúť. Do pozornosti dala aj uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/2023, v ktorom Ústavný súd SR nezistil žiadny svojvoľný postup krajského súdu, keď tento uviedol, že za účelne vynaložené nemožno považovať náklady, ktoré vznikli po tom, čo bolo vozidlo opravené. Po vykonaní opravy už pojmovo nejde o vozidlo náhradné za obdobie, keď nebolo možné užívať vlastné motorové vozidlo. Rovnako pozornosť upriamila aj na podstatný právny záver Ústavného súdu SR vyjadrený v rámci bodu 20 nálezu sp. zn. III. ÚS 602/2022, ktorý sa stotožnil s argumentáciou odvolacieho súdu, že účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zanikla momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla. Zdôraznila pritom, že z faktúry za opravu vyplynulo, že oprava bola ukončená dňa 22.6.2023 (dátum dodania tovaru/služby), a poškodený si tak mohol svoje opravené vozidlo prevziať už v tento deň. Pokiaľ tak neurobil, uvedené nemôže ísť na ťarchu škodcu, resp. žalovanej. Momentom opravy totiž odpadla potreba používať a prenajímať náhradné vozidlo. 12. Doplnila, že ak sa poškodený dohodol s opravcom, že mu vydá opravené vozidlo až po poskytnutí náhrady škody zo strany poisťovateľa škodcu, je to výsledkom zmluvného dojednania medzi poškodeným a autoservisom v zmluve o dielo a nejedná sa o priamy dôsledok vzniknutých poškodení, za ktoré zodpovedá škodca. Medzi vznikom nákladov na prenájom náhradného vozidla po ukončení opravy poškodeného vozidla a porušením právnej povinnosti škodcom (vinníkom dopravnej nehody) neexistuje príčinná súvislosť, preto bola názoru, že výdavky poškodeného (žalobcu) na prenájom náhradného vozidla po ukončení opravy jeho vlastného vozidla nepredstavujú skutočnú škodu, za ktorú zodpovedá škodca, a ktorú by bola za škodcu povinná nahradiť zo systému povinného zmluvného poistenia. Samotné praktiky, deklarované autoservismi v potvrdeniach predložených žalobcom, považovala za konanie v rozpore s § 151 s a nasl. Občianskeho zákonníka. Dodala, že ak žalobca argumentoval, že poškodený si nemohol vozidlo prevziať z autoservisu po vykonaní opravy bez vystavenia a doručenia krycieho listu servisu, takáto argumentácia neobstojí, nakoľko zo žiadneho ustanovenia Občianskeho ani Obchodného zákonníka nevyplýva oprávnenie vykonávateľa opravy zadržiavať vyhotovené dielo (opravené vozidlo) v čase, keď pohľadávka na zaplatenie ceny motorového vozidla nebola ešte splatná (samotná splatnosť faktúry za opravu bola až dňa 21.5.2024). 13. Argumentovala, že žalobca nepreukázal, že by mal autoservis splatnú pohľadávku voči poškodenej (§ 151 s ods. 1 Občianskeho zákonníka), keďže ak by si uplatnil zádržné právo na zabezpečenie nesplatnej pohľadávky voči poškodenému, konal by protiprávne a všetky výdavky s tým spojené si
musí poškodený uplatňovať voči takto svojvoľne konajúcemu autoservisu. Podotkla, že ak mal servis pochybnosti o úmysle poškodeného a poisťovne uhradiť cenu opravy, bolo jeho povinnosťou tieto uviesť pred samotným prijatím vozidla do opravy tak, aby sa mohol poškodený rozhodnúť či využije služby daného servisu, využije iný autoservis, prípadne upozorní na tento stav poisťovňu, ktorá môže pred vykonaním opravy vystaviť krycí list. Pozornosť upriamila na skutočnosť, že žalobca ani netvrdil, že by sa poškodený domáhal v servise po skončení opravy svojho vozidla a že by ho servis odmietol vydať. Rovnako netvrdil, že by poškodený ako právnická osoba nemal financie na úhradu danej faktúry. S poukazom na rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 9Co/41/2023 podotkla, že okamih vystavenia či nevystavenia tzv. krycieho listu je bez významu pre zistenie výšky škody spočívajúcej v nákladoch za prenájom náhradného vozidla, pretože príčina vzniku škody je opravou poškodeného vozidla odstránená, preto ani samotné náklady na prenájom náhradného vozidla, ktoré vznikli po oprave vozidla (od 23.6.2023 do 28.6.2023, teda v rozsahu 6 dní), nemožno dávať do príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 19.6.2021, za ktorú je zodpovedný povinne zmluvne poistený u žalovanej. 14. Mala pritom za zrejmé, že súd prvej inštancie svojou argumentáciou v rámci ods. 35 zmiešava povinnosť poisťovne plniť za škodcov v prospech poškodeného z titulu jeho zákonného poistenia zodpovednosti s povinnosťou včas likvidovať poistnú udalosť v zmysle § 11 ods. 6, ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., hoci zákon č. 381/2001 Z. z. uvádza iba dve lehoty, podľa ktorých je poisťovateľovi ukladaná povinnosť, ktorú dodržala. Šetrenie skončila a poistné plnenie poskytla listom zo dňa 27.6.2023 v nadväznosti na doručenú faktúru za opravu zo dňa 22.6.2023 a za danú faktúru zaplatila v lehote splatnosti, pričom v čase zaslania krycieho listu samotná faktúra za opravu nebola ešte ani splatná. Dôvodila, že servis vystavil poškodenému po skončení opravy faktúru dňa 22.6.2023, splatnú dňa 6.7.2023, v nadväznosti na to mal vyzvať poškodeného na prevzatie vozidla. Zádržné právo v zmysle § 151s ods. 1 Občianskeho zákonníka nebol autoservis oprávnený v tomto prípade uplatňovať, keďže toto je možné iba na splatnú pohľadávku a v tomto prípade bola pohľadávka servisu splatná až dňom 6.7.2023. Podotkla, že poškodený odviezol svoje poškodené vozidlo do autoservisu za účelom jeho opravy, preto po vykonaní opravy ďalšie ponechanie vozidla v autoservise bolo nedôvodné, pričom na podporu svojej argumentácie poukázala na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Cob/34/2023 ako aj sp. zn. 6Cob/33/2023 a tiež na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/46/2024, ktorý vychádzal z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 602/2022. 15. S poukazom na vyššie uvedené, najmä právny názor Ústavného súdu SR ako najvyššej súdnej autority bola názoru, že za účelné a nevyhnutné náklady na prenájom náhradného vozidla nemožno považovať náklady, ktoré vzniknú mimo opravy poškodeného motorového vozidla, pretože už nejde o náklady, ktoré vznikli v príčinnej súvislosti s poškodením vozidla. V momente zavŕšenia opravy poškodeného motorového vozidla je toto prevádzkyschopné a na strane poškodeného neexistuje odôvodnená potreba náhradného motorového vozidla. Žalobcovi tak nemal byť priznaný nárok na náhradu nákladov za nájom náhradného vozidla aj za dobu pripadajúcu po ukončení samotnej opravy poškodeného vozidla (v tomto prípade v rozsahu 6 dní). 16. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu sa žalovanej považoval odvolanie za nedôvodné, bez uvedenia relevantných skutočností a predloženia dôkazov, ktoré by viedli k spochybneniu správnosti skutkových zistení a právnych záverov súdu prvej inštancie. Napadnuté rozhodnutie považoval za správne a mal za to, že súd prvej inštancie sa dôsledne vysporiadal s predmetom konania a s obsiahnutými dôvodmi sa plne stotožnil. Mal za to, že odôvodnenie rozsudku plne zodpovedá všetkým požadovaným náležitostiam v zmysle § 220 ods. 2 C. s. p., pričom uviedol, že odôvodnenie, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Dodal, že nie je možné dôvodne vytýkať súdu prvej inštancie, že sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal s argumentáciou sporových strán podľa predstáv odvolateľa. 17. Plne sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, ktorý považoval náklady na nájom náhradného vozidla za vynaložené nutne a účelne, nakoľko boli vynaložené počas vykonávania opravy poškodeného vozidla a tieto považoval za súladné s charakterom, účelom a povahou povinného zmluvného poistenia. Za určujúcu považoval skutočnosť, že poškodený sa dostal do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné vozidlo za poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej klientom žalovanej, teda tento stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia a slobodného vôľového konania, ale bol
v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou a vzniknutou škodou. K námietkam žalovanej k otázke nevyhnutnosti a účelnosti nákladov za prenájom považoval za potrebné uviesť, že dôvod užívania náhradného vozidla odpadá ku dňu vydania opraveného vozidla poškodenému, pretože k predmetnému dňu sa opravené vozidlo dostáva do dispozície poškodeného, čo zodpovedá aj právnemu názoru vyslovenému v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 602/2022. Ústavný súd v ňom definoval, že účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu zničeného vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok. Vzhľadom na uvedené dôvodil, že nepriznanie uplatneného nároku by predstavovalo porušenie zásady „neminem laedere“ - nikoho nepoškodzovať. 18. Zdôraznil, že deň ukončenia opravy nemožno považovať za rozhodujúci deň, ku ktorému by mal poškodený ukončiť nájom náhradného vozidla, ak nemá objektívnu možnosť opravené vozidlo týmto dňom užívať. Táto nastáva až momentom vydania opraveného vozidla autoservisom poškodenému, ku ktorému servis pristupuje v čase, keď má aspoň deklarované krytie nákladov na vykonanú opravu zo strany poisťovne prostredníctvom krycieho listu. Moment vydania opraveného vozidla poškodenému tak závisí od konania poisťovne, preto bol názoru, že ním uplatnený nárok je dôvodný. Poukázal na to, že poškodený užíval náhradné vozidlo po dobu 10 dní, t. j. od 19.6.2023 do dňa 28.6.2023, a to do najbližšieho pracovného dňa potom ako žalovaná doručila krycí list do dispozície autoservisu, avšak nárok na náhradu nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla následne priznala len za 4 dni trvania nájomného vzťahu. Zdôraznil, že jednoznačne preukázal, po akú dobu sa poškodené vozidlo nachádzalo v autoservise a že dátum a okolnosti doručenia krycieho listu neboli zo strany žalovanej v konaní rozporované. Zotrvanie vozidla poškodeného v servise je priamym a bezprostredným následkom konania poistenca žalovanej, poškodený nemá žiaden dosah na trvanie opravy vozidla, či na doručenie krycieho listu zo strany poisťovne. Užívanie opraveného vozidla mu umožňuje autorizovaný autoservis, ktorý je zmluvným partnerom poisťovne, až keď sú mu nahradené náklady spojené s vykonanou opravou motorového vozidla, na ktorých úhradu je zaviazaná poisťovňa. 19. Dôvodil, že prevádzkyschopnosť opraveného vozidla dňom zavŕšenia jeho opravy nepredstavuje odstránenie príčiny, pre ktorú nemohol poškodený svoje motorové vozidlo užívať; škodová udalosť je sanovaná až ku dňu, kedy poškodený môže svoje opravené motorové vozidlo opäť užívať, a to jeho vydaním zo strany autoservisu. Až k uvedenému momentu sa stáva ďalšie užívanie náhradného vozidla neúčelným. Postup autoservisu, ktorý je zmluvným partnerom poisťovne, pri vykonávaní opravy a vracaní vozidla poškodenému nemožno nijako pričítať poškodenému, ktorý bol objektívne po celú dobu zotrvania jeho motorového vozidla v autoservise vylúčený z jeho užívania, a to v dôsledku primárnej príčiny, ktorou je vznik škody na jeho motorovom vozidle porušením povinností poistenca poisťovne. Dal do pozornosti, že v prejednávanej veci nebolo preukázané, že by doba zotrvania opravovaného vozidla v autoservise bola pričítateľná poškodenému. Poukázal na to, že autoservis je zodpovedný za riadne a včasné plnenie svojmu zmluvnému partnerovi, ktorým je poisťovňa. Zodpovednostný vzťah medzi autoservisom a poisťovňou vzniká v dôsledku vzniku nákladov, ktoré poisťovňa musela znášať pre porušenie jeho povinností. Táto zodpovednosť však nevylučuje vecnú súvislosť medzi pôsobením prvotnej príčiny, a to škodovej udalosti, so vznikom škodového následku, ktorým je vznik nákladov na prenájom náhradného vozidla pre nemožnosť užívania vlastného vozidla poškodeným, ktoré sa za účelom vykonania jeho opravy nachádza v autoservise. Čakanie na krycí list tak spadá do sledu udalostí spojených so škodovou udalosťou, ktoré vymedzujú obdobie nároku poškodeného na náhradu nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla po dobu vykonávania opravy jeho motorového vozidla. 20. Pozornosť upriamil na skutočnosť, že účelom povinného zmluvného poistenia je krytie škôd vzniknutých pri prevádzke motorových vozidiel, aby tieto neplatili škodcovia a už vôbec nie poškodení, a to vzhľadom na pravidelné platenie poistného v prospech poisťovne. Poškodený má nárok na náhradu škody, ktorá vznikla prenájmom náhradného vozidla po dobu nepoužiteľnosti vozidla poškodeného počas vykonávania jeho opravy. Žalovaná v konaní nepreukázala, že by poškodený mal reálnu a objektívnu možnosť prevziať si svoje vozidlo v deň vystavenia faktúry za opravu. Dĺžku zotrvania opravovaného vozidla v servise tak ovplyvňuje práve poisťovňa. Neexistuje pritom jediný relevantný dôvod, pre ktorý by mal poškodený hradiť náklady za opravu jeho vozidla, na ktorom mu škodu spôsobil poistenec žalovanej, keď medzi žalovanou a autoservisom existuje zmluvný vzťah, z ktorého plynie povinnosť poisťovne na vystavenie krycieho listu, doručením ktorého autoservisu vzniká povinnosť
vydať opravené vozidlo poškodenému (synalagmatický vzťah). Poškodený je momentom vzniku škody nútený komunikovať s poisťovňou vinníka nehody, ktorá si kladie podmienky pre krytie vzniknutej škody zapríčinenej jej poistencom, a to v prvom rade určením autorizovaných autoservisov, s ktorými je v zmluvnom vzťahu. Výberom iného autoservisu by poškodený podstupoval značné riziko pri uplatňovaní nároku na náhradu škody voči poisťovni. Výberom autoservisu, ktorý je v zmluvnom vzťahu s poisťovňou sa končí jeho súčinnosť s poisťovňou a túto v plnej miere preberá autorizovaný servis. 21. Bol tiež názoru, že na poškodenom, resp. žalobcovi ani nemôže spočívať dôkazné bremeno ohľadom skutočností, ktoré nastali mimo jeho vplyvu (okolnosti trvania opravy, doručovania krycieho listu, nevydania motorového vozidla ku dňu vykonania jeho opravy). Navyše dodal, že zo strany autoservisu nejde o uplatnenie zádržného práva. Za potrebné považoval uvedomiť si, že vozidlo poškodeného by neskončilo v autoservise, nebyť konania poistenca žalovanej a inštrukcií poisťovne. Vyslovil tiež presvedčenie, že by bolo aj v rozpore s dobrými mravmi, ak by bol poškodený žiadaný o úhradu nákladov spojených s opravou jeho motorového vozidla, keď tieto majú byť kryté z povinného zmluvného poistenia vinníka dopravnej nehody. Doplnil, že autorizovaný servis neinformuje poškodeného o tom, že bola vystavená faktúra za opravu jeho motorového vozidla, túto zasiela rovno poisťovni a opravené motorové vozidlo vydáva poškodenému doručením krycieho listu od poisťovne, kedy sa reálne dostáva opravené motorové vozidlo do dispozičnej sféry poškodeného a odpadá potreba a účel užívania náhradného motorového vozidla. Skutočnosť, že sa vozidlo poškodeného nachádzalo v autoservise a poškodený ho nemohol užívať, v dôsledku čoho si musel prenajať náhradné vozidlo, je v príčinnej súvislosti s konaním poistenca žalovanej ako vinníka dopravnej nehody, a teda oprávnenou dobou nájmu náhradného vozidla pre účely priznania nároku na náhradu škody a poskytnutia poistného plnenia je celá doba zotrvania vozidla poškodeného v autoservise. Pokiaľ je doba zotrvania v autoservise podľa názoru poisťovne neprimeraná, nie je dôvod prenášať zodpovednosť na poškodeného, keď je to práve poisťovňa, ktorá má dôsledky vyvodzovať voči autoservisu titulom záväzkového vzťahu, ktorý s ním má uzavretý. 22. Vo vzťahu k rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/46/2024, na ktorý poukazovala žalovaná uviedol, že v predmetnom prípade išlo o odlišnú dôkaznú situáciu, keď žalobca rezignoval na akúkoľvek argumentáciu, teda neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal skutočnosti potrebné na rozhodnutie v jeho prospech. Mal tiež za to, že bez súvisu a opodstatnenia je aj poukaz žalovanej na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/2023, v ktorom sa Ústavný súd SR meritom veci ani nezaoberal, nakoľko odmietol ústavnú sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, s poukazom na ústavnú akceptovateľnosť sťažnosťou napadnutého rozsudku. Argumentáciu žalovanej považoval za prekonanú s poukazom aj na závery Krajského súdu v Bratislave v rozsudku sp. zn. 3Cob/94/2023 ako aj na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/51/2024, sp. zn. 6Co/77/2023, sp. zn. 11Co/88/2023 a sp. zn. 9Co/107/2023, pričom v poslednom označenom rozhodnutí odvolací súd uviedol, že nesúhlasí s obranou žalovaného o neoprávnenom zadržiavaní veci autoservisom vo vzťahu k ešte nesplatnej pohľadávke, keď uvedené svedčí o danosti tzv. funkčnej synalagmy, v danom type záväzkovo-právnych vzťahov a bol názoru, že by bolo naivné domnievať sa, že poškodený (v pozícii spotrebiteľa) by bol schopný „vyjednať si“ výnimku z danej obchodnej praxe, t. j. odovzdanie vozidla autoservisom pred úhradou (resp. prísľubom úhrady) ceny opravy, pričom nemožno ani spravodlivo po poškodenom žiadať, aby si dohľadával autoservis, ktorý takéto (bežnej obchodnej praxi) zodpovedajúce dojednanie v rámci zmluvného vzťahu neuplatňuje. S poukazom na uvedené zdôraznil, že skutočnosť, že poškodené vozidlo zotrvá v servise až do zaplatenia nákladov spojených s jeho opravou, je priamou a bezprostrednou príčinou vzniku uplatneného nároku na náhradu škody, pričom nevydanie vozidla ku dňu poskytnutia zdaniteľného plnenia podľa faktúry vystavenej autoservisom a doručovanej len poisťovni nepredstavuje žiadnu ďalšiu ani inú príčinu, ktorá by bola samostatnou a rozhodujúcou príčinou pre vznik škody, resp. v dôsledku ktorej by došlo k pretrhnutiu príčinnej súvislosti. K vyjadreniu pripojil rozsudky Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/77/2023, sp. zn. 9Co/107/2023 ako aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/94/2023. 23. Žalovaná v odvolacej replike poukázala na svoju argumentáciu v odvolaní o porušení práva na spravodlivý proces v dôsledku nedostatočne odôvodneného rozhodnutia súdu prvej inštancie. Rozporovala argumentáciu žalobcu a odkázala na svoju odvolaciu argumentáciu, pričom považovala tvrdenia žalobcu týkajúce sa krycieho listu a účelnosti prenájmu aj po zavŕšení opravy poškodeného vozidla za účelové a nedôvodné. Tvrdenie žalobcu, že servis neinformuje poškodeného o tom, že bola vystavená faktúra za opravu jeho motorového vozidla, túto zasiela rovno poisťovni a opravené motorové
vozidlo vydáva poškodenému doručením krycieho listu od poisťovne, kedy sa reálne dostáva opravené vozidlo do dispozičnej sféry poškodeného označila za novotu, na ktorú žalobca v prvoinštančnom konaní vôbec nepoukazoval. Dala do pozornosti, že poškodený svoje vozidlo nechal opraviť v autoservise, ktorý si sám vybral a s ktorým dobrovoľne uzavrel zmluvu o dielo. Odovzdaním poškodeného vozidla do autoservisu sa medzi autoservisom a poškodeným fakticky zakladá osobitný druh zmluvy o dielo v podobe zmluvy o oprave veci podľa § 652 a nasl. Občianskeho zákonníka. Mala za to, že nakoľko pri oprave poškodeného vozidla nie je možné vopred presne určiť dobu opravy, možno predpokladať, že v danom prípad bude platiť druhá časť prvej vety § 656 ods. 1 Občianskeho zákonníka a autoservis je povinný upovedomiť poškodeného o vykonaní opravy, čím poškodený získa vedomosť o opravení vozidla, môže si ho vyzdvihnúť a v momente získania tejto vedomosti zaniká aj potreba prenájmu náhradného vozidla. 24. V zmysle uvedeného považovala za nemysliteľné, aby poisťovne znášali náklady za prenájom náhradného vozidla, ktoré vzniknú v dôsledku nesplnenia, resp. porušenia zákonnej povinnosti autoservisu ako zhotoviteľa upovedomiť poškodeného ako objednávateľa o tom, že oprava jeho vozidla bola zavŕšená a môže si ho prísť vyzdvihnúť, keď prijatie opačného prístupu by vytváralo priestor na svojvoľné zadržiavanie vozidla v autoservise až do ukončenia likvidácie poistnej udalosti poisťovňou. Odmietla tvrdenie žalobcu, že informovanie poškodeného zo strany servisu je viazané na doručenie krycieho listu, ktorý postup nevyplýva z platnej právnej úpravy. Zdôraznila, že žalobca pravdepodobne zámerne opomína, že vo veci opravy vozidla je základným vzťahom zmluvný vzťah o oprave vozidla medzi autoservisom a poškodeným, ktorý stojí mimo vzťahu poškodeného a žalovanej. Podotkla, že okamih vystavenia či nevystavenia tzv. krycieho listu poisťovňou je bez významu pre zistenie výšky škody spočívajúcej v nákladoch za prenájom náhradného vozidla, pretože príčina vzniku škody je opravou poškodeného vozidla odstránená. Opätovne argumentovala, že doba prestoja vozidla v autoservise v trvaní ďalších 6 dní po ukončení samotnej opravy, ktorá v tomto prípade trvala navyše len 3 dni, predstavuje neefektívny, neúčelný a nie nevyhnutný náklad, keď nič nebránilo prevzatiu vozidla poškodeným a jeho využívaniu. 25. Doplnila, že poškodený, resp. žalobca sa rozhodol čakať do vystavenia krycieho listu zo strany žalovanej, v konaní však nebolo preukázané, že by uskutočnil akékoľvek kroky (skutkové či právne) k prevzatiu motorového vozidla ihneď po jeho oprave s tým, že mu bolo zabránené v prevzatí svojho vozidla. Samotné čakanie na doručenie krycieho listu nemôže tak byť pripísané na ťarchu žalovanej, pretože bolo na vôli poškodeného, či škodu uhradí z vlastných zdrojov, alebo vyčká do jej úhrady poisťovňou, čo však potom neodôvodňuje účelnosť trvania doby nájmu a v tejto súvislosti poukázala aj na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/136/2024. Bola preto názoru, že pokiaľ je vozidlo opravené, nie je žiaden relevantný dôvod, aby bolo zadržiavané v autoservise až do momentu vystavenia krycieho listu, k čomu poukázala aj na § 415 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je každý povinný počínať si tak, aby okrem iného nedochádzalo aj ku škodám na majetku. Argumentáciu žalobcu, že poškodený má vždy nárok na náhradu nákladov za nájom náhradného vozidla až do vystavenia krycieho listu, bez zohľadnenia konkrétnych skutkových okolností daného prípadu, považovala za snahu žalobcu parazitovať na systéme povinného zmluvného poistenia, čo je v rozpore s dobrými mravmi, ktorou snahou si žalobca razí svoje ekonomické záujmy ako prenajímateľ náhradných vozidiel. Dodala tiež, že postavenie žalobcu začali zohľadňovať aj súdy vzhľadom k množstvu súdnych sporov, ako napríklad Krajský súd v Bratislave v rozsudku 7Cob/82/2023, Okresný súd Žilina v rozsudku sp. zn. 14C/34/2020, zo dňa 11.3.2021, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/95/2021. 26. Mala tiež za to, že žalobca si právne názory nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 602/2022 vykladá podľa svojich potrieb, keď zdôraznila, že samotný Ústavný súd SR mal za to, že účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla. Vo vzťahu k žalobcom poukazovaným rozsudkom Krajského súdu v Žiline a Krajského súdu v Bratislave mala za to, že ide o rozhodnutia nižšej právnej sily, ktoré nie sú spôsobilé zmeniť nález Ústavného súdu SR. Na rozdiel od žalobcu pritom poukázala na novšie rozhodnutia odvolacích súdov, vydané v súlade s predmetným právnym názorom Ústavného súdu SR (rozsudky Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Cob/34/2023 a sp. zn. 6Cob/33/2023), v skutkovo obdobnom nároku a za obdobnej argumentácie strán. Rovnako dala do pozornosti, že poukázala aj napr. na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/71/2021, ktorý rovnako konštatoval, že za účelné a nevyhnutné náklady na prenájom náhradného vozidla nemožno považovať náklady, ktoré vzniknú mimo opravy poškodeného motorového vozidla, pretože už nejde o náklady, ktoré vznikli v príčinnej
súvislosti s poškodením vozidla. V momente zavŕšenia opravy poškodeného motorového vozidla je toto prevádzkyschopné a na strane poškodeného neexistuje odôvodnená potreba náhradného motorového vozidla, pričom predmetné rozsudky žalobca vo svojom vyjadrení nijako nerozporoval. 27. Poukázala pritom aj na ďalší rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/136/2024, ktorého právne závery sú totožné s ňou prednesenou argumentáciou. Ako nedôvodnú preto odmietla argumentáciu žalobcu o údajnej potrebe čakania na krycí list. Opätovne dala do pozornosti uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/2023 a jeho závery, kedy dôvodila, že s ohľadom na uvedené a najmä na právny názor Ústavného súdu SR ako najvyššej súdnej autority platí, že za účelné a nevyhnutné náklady na prenájom náhradného vozidla nemožno považovať náklady, ktoré vzniknú mimo opravy poškodeného motorového vozidla, pretože už nejde o náklady, ktoré vznikli v príčinnej súvislosti s poškodením vozidla. Žalobcovi v postavení prenajímateľa náhradných vozidiel tak neprislúcha ním požadovaný nárok na náhradu nákladov za nájom náhradného vozidla aj za dobu pripadajúcu po ukončení samotnej opravy poškodeného vozidla, pričom vo zvyšku replikovala argumentáciu uvedenú v odvolaní. K odvolacej replike žalovaná pripojila rozsudky Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Cob/34/2023 a Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/136/2024. 28. Žalobca sa v odvolacej duplike nestotožnil s názorom žalovanej, že náklady na prenájom náhradného vozidla vzniknuté po vystavení faktúry za opravu nie je možné považovať za škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Pozornosť pritom upriamil na skutočnosť, že žalovaná nepreukázala, že by poškodený mohol ovplyvniť dobu opravy poškodeného vozidla. Uvedený záver totiž nereflektuje na účel náhradného vozidla vymedzený v náleze Ústavného súdu SR zo dňa 16.2.2023, č. k. III. ÚS 602/2022-34, ktorý vylučuje dopad konania autorizovaného autoservisu na príčinnú súvislosť medzi dopravnou nehodou a nutnosťou a účelnosťou užívania náhradného vozidla po dobu zotrvania opravovaného vozidla poškodeného v autoservise. Bol názoru, že na poškodenom, resp. žalobcovi ani nemôže spočívať dôkazné bremeno ohľadom skutočností, ktoré nastali mimo jeho vplyvu (okolnosti trvania opravy, doručovania krycieho listu/uhrádzania faktúry za opravu vozidla, nevydania motorového vozidla ku dňu vykonania jeho opravy). Nesúhlasil s tvrdením žalovanej, že vysvetlenie postupu servisu po vystavení faktúry za opravu malo byť novotou v odvolacom konaní, nakoľko na tento postup poukazoval už v priebehu prvoinštančného konania a jasne vyplýva aj z listinných dôkazov, ktoré predložil, a to z potvrdení autoservisov o bežnej obchodnej praxi. 29. Potvrdil, že v konaní netvrdil, že by sa poškodený v autoservise domáhal vydania svojho vozidla po skončení opravy, keďže poškodený sa o ukončení opravy v momente vystavenia faktúry nemá ako dozvedieť. Mal za to, že v danom prípade nemožno konštatovať ani porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka. Poškodený pri odovzdaní vozidla do opravy a vzniku prenájmu náhradného vozidla postupoval v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zákona č. 381/2001 Z. z., ako aj v súlade s pokynmi autoservisu a žalovanej pri uplatnení nároku na náhrady škody. Ukončenie nájmu náhradného vozidla sa bezprostredne odvíjalo od ukončenia opravy poškodeného vozidla autoservisom a poskytnutia poistného plnenia žalovanou. Dobu nájmu pritom nepredĺžil svojim konaním alebo nedbanlivosťou a prenájmom náhradného vozidla len riešil dôsledky zapríčinené poistnou udalosťou a odstraňoval nepriaznivý stav, ktorý uňho vznikol a ktorý pritom nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia. Náklady na prenájom náhradného vozidla nepochybne boli vynaložené nutne, keďže poškodený si prenajal vozidlo v dôsledku poškodenia jeho vozidla a tieto náklady spojené s prenájmom sú kryté z povinného zmluvného poistenia u žalovanej. Procesnú obranu žalovanej o podnikaní žalobcu ako rozporného s dobrými mravmi označil za účelovú, špekulatívnu a nevhodnú. Poukázal na skutočnosť, že je podnikateľským subjektom, svojim klientom ponúka komplexné služby, podniká v súlade so zákonnými ustanoveniami a tiež pomáha poškodeným zmierniť stav, ktorý im bol vnútený dopravnou nehodou. 30. Vyjadril presvedčenie, že zo strany žalovanej dochádza k dezinterpretácii uvádzaného nálezu Ústavného súdu SR, k čomu odkázal na už prednesenú argumentáciu. Mal pritom za to, že s ohľadom na ním poukazované rozhodnutia, v otázke účelnosti nákladov na prenájom náhradného vozidla došlo k ustáleniu rozhodovacej praxe v zmysle ním prednesenej argumentácie. Rozhodnutia, na ktoré poukázala žalovaná nepovažoval za relevantné, nakoľko nielenže nerešpektujú daný nález Ústavného súdu SR a účel povinného zmluvného poistenia, ale si aj navzájom odporujú, sú neprávoplatné, prekonané, žalovanou nesprávne vykladané alebo neaplikovateľné na prejednávaný spor pre rozdielnosť skutkového stavu veci. Doplnil, že závery uvedené v rozsudku Krajského súdu v
Žiline sp. zn. 8Co/136/2024 nemožno považovať za ustálenú rozhodovaciu prax daného súdu, keďže tieto sa viažu len na daný senát, avšak rozhodovacia prax iných senátov uvedeného súdu je súladná s jeho argumentáciou. Vo vzťahu k dôvodnosti a účelnosti trvania nájmu náhradného vozidla dal do pozornosti aktuálny rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/77/2024, ktorý vychádza z totožného skutkového stavu a v zmysle ktorého je existencia príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a vznikom súvisiacej škody, spočívajúcej v nájomnom za prenájom náhradného motorového vozidla až do realizácie úhrady žalovanou, prípadne do vystavenia krycieho listu zo strany žalovanej, daná. Obdobné závery obsahuje aj aktuálny rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 14Co/6/2025, vychádzajúci z totožného skutkového stavu, ktorý zároveň vyslovil, že je nevyhnutné prihliadnuť najmä na partnerský vzťah poisťovateľa škodcu a servisu, pričom práve vydanie krycieho listu je skutočnosťou, ktorá poskytne partnerskému autoservisu poisťovateľa škodcu dostatočnú garanciu na to, aby vydal poškodenému jeho opravené motorové vozidla. K vyjadreniu pripojil rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 18.12.2024, sp. zn. 6Co/77/2024 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.1.2025, sp. zn. 14Co/6/2025. 31. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p., keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť (§ 387 ods. 1 C. s. p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 4.8.2026 (§ 387 ods. 1, § 219 ods. 3 C. s. p.). 32. V prejednávanej veci si žalobca podanou žalobou uplatnil nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla vo výške 660 eur, vynaložených za obdobie opravy vozidla, ktoré bolo poškodené poistencom žalovanej z povinného zmluvného poistenia, a ktorá predstavuje rozdiel medzi faktúrou za nájom náhradného vozidla za 10 dní vo výške 1.125 eur a žalovanou uhradeným plnením vo výške 465 eur. 33. Pokiaľ ide o tú časť odvolacej argumentácie žalovanej, ktorá sa týkala nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že hoci je pravdou, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, čo vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, táto judikatúra nevyžaduje, aby na každý argument strany, vrátane takého, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (napr. Ruiz Torija c. Španielsko zo dňa 9.12.1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29). 34. Preskúmaním tejto časti odvolacieho argumentu žalovanej odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie súladne s požiadavkami kladenými na odôvodnenie rozhodnutia uvedenými v § 220 ods. 2 C. s. p. uviedol rozhodujúci skutkový stav, opísal priebeh konania a uviedol stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, ako aj výsledky vykonaného dokazovania s tým, že citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil právne závery k pre vec podstatným argumentom, ktoré aj vysvetlil, pričom za porušenie základného práva zaručeného v Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv účastníka konania (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/165/2011). 35. V súvislosti so žalovanou uplatnenou námietkou nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd na ozrejmenie uvádza, že právnym posúdením veci treba považovať činnosť súdu spočívajúcu v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky. Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok, teda zistenie skutkového stavu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávnosť právneho posúdenia veci preto nemožno vymedziť nesprávnym či nedostatočným zistením skutkového stavu, ale len argumentáciou spochybňujúcou použitie právnej normy súdom na daný prípad, alebo jej interpretáciu, prípadne jej aplikáciu súdom na zistený skutkový stav.
36. Odvolací súd konštatuje, že z dokazovania v prejednávanej veci vyplynulo, že žalobou uplatnený rozdiel medzi žalovanou uhradeným plnením a výškou faktúry za nájom vozidla za 10 dní v sume 1.125 eur predstavuje suma za nájom náhradného vozidla nad žalovanou uznané 4 dni nájmu od 19.6. do 22.6.2023, t. j. za 6 dní (od 23.6. do 28.6.2023). 37. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalovanej, ktorá namietala právny záver súdu prvej inštancie o účelnosti nákladov vynaložených na nájom náhradného vozidla za dobu dlhšiu ako bola jeho oprava odvolací súd uvádza, že pri posudzovaní dôvodnosti žalovaného nároku z hľadiska nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného motorového vozidla nebolo podstatné, kedy bolo vozidlo opravené, ako argumentovala žalovaná, ale kedy poškodený skutočne získal dispozíciu s vozidlom, pričom tento okamih nemožno stotožniť s ukončením opravy vozidla, ale s jeho reálnym vydaním poškodenému. 38. Hoci sama žalovaná poukazovala na nález Ústavného súdu SR zo dňa 16.2.2023 sp. zn. III. ÚS 602/2022, práve z právnej vety daného nálezu vyplynulo, že účelom nároku poškodeného na užívanie náhradného motorového vozidla je eliminácia škodlivého následku spôsobenej dopravnej nehody, ktorá zasahuje do bežného života poškodeného, a to až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V prípade čiastočnej škody účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, teda de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. 39. Zároveň hodno uviesť, že napriek skutočnosti, že tak žalovaná ako aj žalobca poukázali vo vzťahu k riešeniu predmetnej otázky na množstvo rozhodnutí odvolacích súdov, tieto nie sú pre posúdenie prejednávanej veci záväzné, nakoľko súd je pri posudzovaní veci v rámci princípu právnej istoty vyjadreného v Čl. 2 Základných princípov C. s. p. viazaný ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, ktorú vyjadrujú predovšetkým rozhodnutia a stanoviská Najvyššieho súdu SR, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky a tiež rozhodnutia Ústavného súdu SR, Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie. 40. Otázka účelnosti nákladov za nájom náhradného vozidla za dobu od ukončenia opravy po jeho vydanie poškodenému bola podstatnou i v náleze Ústavného súdu SR zo dňa 17.7.2025, sp. zn. III. ÚS 322/2025, ktorý uviedol, že pri posúdení otázky rozsahu náhrady škody spôsobenej nemožnosťou užívania poškodeného vozidla dochádza k stretu záujmov poisťovní za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na strane jednej a podnikania, ktoré je založené na prenájme vozidiel poškodeným osobám, na strane druhej. Poukázal pritom na skutočnosť, že v centre týchto podnikateľských záujmov je však poškodený, ktorý nemôže užívať poškodené vozidlo a ktorý je poisťovňami usmerňovaný k opravám vozidiel v ich zmluvných servisoch. V tomto systéme je z pohľadu právnej istoty ako ústavnej hodnoty všetkých zúčastnených neudržateľné, aby boli vo vzťahu k povinnosti preukázania účelnosti trvania nájmu formulované rozdielne dôkazné štandardy rôznych krajských súdov. Osobitne je tomu v situácii, keď proces opravy a vydania poškodeného vozidla ako osobitného splnenia povinnosti poisťovne podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. je určovaný bežnou praxou poisťovní a servisov - zmluvných partnerov poisťovní, nie bežnou obchodnou praxou poškodených a prenajímateľov náhradných vozidiel. 41. Odvolací súd poznamenáva, že skutočnosť, že autoservis informuje po vykonaní opravy poškodeného a vyzve ho na prebratie vozidla až po doručení krycieho listu poisťovne, predstavujúceho „prísľub“ poisťovne, že cenu opravy vozidla v konkrétnej výške zaplatí, predstavuje bežnú obchodnú prax poisťovní a servisov ako zmluvných partnerov poisťovní. Nemožno preto takto zavedenú a všeobecne známu obchodnú prax pričítať na úkor poškodeného, keď nemožno očakávať, že by si poškodený ako spotrebiteľ bol schopný „vyjednať“ výnimku z danej obchodnej praxe, t. j. odovzdanie vozidla autoservisom pred úhradou (resp. prísľubom úhrady) ceny opravy. Taktiež je potrebné dodať, že v prípade argumentácie žalobcu, ktorý poukazoval na túto obchodnú prax nemožno prisvedčiť žalovanej, že táto predstavuje v odvolacom konaní neprípustnú novotu, nakoľko z obsahu spisu vyplynulo, že na uvedenú prax poukázal žalobca už vo vyjadrení sa k odporu žalovanej. 42. Žiada sa dodať, že žalovaná sa snaží navodiť dojem, že nijako nezasahuje do realizácie práv a povinností, ktoré sú obsahom právneho vzťahu založeného zmluvou o dielo medzi poškodeným a zmluvným servisom, avšak jej ingerencia (daná spoluprácou so zmluvným autoservisom na základe
likvidovania škody vzniknutej prevádzkou motorového vozidla) je jednoznačne daná. Je nutné vziať na zreteľ rozdielnosť postavenia žalovanej (ako poisťovateľa škodcu), ktorého si poškodený sám neurčuje, nakoľko povinnosti žalovanej vznikajú v dôsledku škodovej udalosti zavinenej škodcom (poisteným), ktorý tým vstupuje do vzťahu s vymedzeným rozsahom práv a povinností s poškodeným nútene v dôsledku vzniku poistnej udalosti (ako to prezumuje zákon č. 381/2001 Z. z.) a postavenia autoservisu, ktorý vstupuje do vzťahu s poškodeným na (dobrovoľnom) zmluvnom základe, ktorý je výsledkom kontraktačného procesu s určitým obsahom. 43. Odvolací súd je názoru, že práve vzťah poisťovateľa škodcu a autoservisu, ktorého reálnym vyjadrením o. i. je aj vydanie krycieho listu zmluvnou (partnereskou) poisťovňou, má byť tou skutočnosťou, ktorá poskytne zhotoviteľovi - partnerskému autoservisu poisťovateľa škodcu dostatočnú garanciu na to, aby vydal poškodenému jeho opravené motorové vozidlo, a tým sa vo vzťahu k poškodenému skrátila nevyhnutná doba, po ktorú bude z jeho strany užívanie náhradného vozidla. Z uvedeného potom možno vyvodiť záujem poisťovateľa škodcu (ak nevzniknú dôvodné pochybnosti o rozsahu škody) bezodkladne vydať krycí list, príp. partnerskému servisu škodu uhradiť, aby tým nedochádzalo k ďalšiemu vzniku škody z dôvodu nájmu náhradného vozidla zo strany poškodeného, príp. v rámci spolupráce s partnerským autoservisom vyjednať také podmienky, na základe ktorých by zmluvný servis vydal vozidlo poškodenému ihneď po vykonaní opravy. 44. Podstatným však v prejednávanej veci je, že v zmysle záverov Ústavného súdu SR v predmetnom náleze sp. zn. III. ÚS 322/2025 je to práve žalovaná, na ktorej spočívalo dôkazné bremeno tvrdiť a najmä preukázať, že nájom náhradného vozidla v uplatnenej dĺžke bol neúčelný, keďže v jej prospech majú byť skutočnosti o tom, že poškodenému nič nebránilo prevziať si vozidlo z autoservisu skôr ako dňa 28.6.2023, do kedy trval aj nájom náhradného vozidla, pričom v konaní nebolo sporné, že žalovaná doručila autoservisu tzv. krycí list dňa 27.6.2023. 45. Žalovaná však toto dôkazné bremeno v prejednávanej veci neuniesla, teda v prejednávanej veci nebolo preukázané, že by došlo prerušeniu príčinnej súvislosti medzi spôsobenou dopravnou nehodou a škodou poškodeného (nákladmi za nájom náhradného vozidla v období od jeho zapožičania do prevzatia opraveného vozidla) inou udalosťou, ktorú by bolo možné pričítať úmyselnému či nedbanlivostnému konaniu poškodeného. Z uvedeného dôvodu celú dobu, počas ktorej bolo vozidlo poškodeného v autoservise možno považovať za dobu, po ktorú poškodený bez vlastného zavinenia nemohol užívať svoje motorové vozidlo. 46. Bez právnej relevancie je potom aj argumentácia žalovanej, že žalobca netvrdil, že sa domáhal po skončení opravy vydania vozidla zo servisu ani že by nemal peniaze na úhradu faktúry na opravu, nakoľko dôkazné bremeno neúčelnosti nájmu a v rámci toho možnosti skoršieho prevzatia vozidla v zmysle vyššie uvedeného spočíva nie na žalobcovi, ale na žalovanej. 47. Z uvedených dôvodov možno uzavrieť, že ak súd prvej inštancie vychádzal z účelnosti nákladov na nájom náhradného vozidla až do 28.6.2023 a dôvodnosti nároku žalobcu v zmysle § 15 ods. 1 a § 4 ods. 4 a ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., vec správne právne posúdil. 48. Pretože žalovaná v podanom odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázala vecnú nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C. s. p.). 49. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 50. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).