Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2Co/120/2025 6123422287 12. 08. 2026 JUDr. Ivana Jahnová ECLI:SK:KSBA:2026:6123422287.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Jahnovej a členiek senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej, v právnej veci žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 50 496 166, právne zastúpený ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Mlynské nivy 7816/16, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 180 eur s príslušenstvom, o odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č. k. 17C/60/2023-99, zo dňa 19. júna 2025, takto rozhodol: I. Odvolací súd rozsudok Mestského súdu Bratislava IV č. k. 17C/60/2023-99, zo dňa 19. júna 2025, p o t v r d z u j e. II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava IV rozsudkom č. k. 17C/60/2023-99 zo dňa 19.06.2025, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 180,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 10.07.2023 do zaplatenia. Druhým výrokom súd prvej inštancie priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Súd prvej inštancie z výsledkov dokazovania skutkovo ustálil, že dňa 07.05.2023 došlo v Prešove k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle N.: PO XXXGX, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola E. M. (ďalej aj poškodená). Predmetná škodová udalosť bola spôsobená motorovým vozidlom, ktoré bolo v čase vzniku poistnej udalosti povinne zmluvne poistené u žalovaného ako u poisťovateľa. Dňa 18.05.2023 uzavreli žalobca a E. M. (poškodená) zmluvu č. XXX/ XXXX, ktorou žalobca ako prenajímateľ prenajal poškodenej ako nájomkyni na dobu od 18.05.2023 do 05.06.2023 osobný automobil O. XXX, N.: BT XXXHE, za nájomné vo výške 45,- eur za deň, s poplatkom za pristavenie a odobratie vozidla 30,- eur. Žalobca dňa 05.06.2023 vystavil za prenájom náhradného vozidla, za obdobie od 18.05.2023 do 05.06.2023, faktúru č. 6832023 na sumu 885,- eur s určenou lehotou splatnosti 20.06.2023. Po ukončení opravy vozidla poškodenej EČV: PO XXXGX autoservisom PK Q., spol. s. r. o. O. a doručení krycieho listu zo strany žalovaného bolo opravené vozidlo dňa 05.06.2023 odovzdané poškodenej. Autoservis PK Q., spol. s r. o. O. vyúčtoval za opravu vozidla sumu 2.617,52 eur. Žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa 23.06.2023 a určil poistné plnenie 705,- eur. Žalovaný (poisťovňa) uznal dobu zapožičania náhradného vozidla 15 dní, od 18.05.2023 do 01.06.2023 a bol toho názoru, že prenájom náhradného vozidla bolo možné priznať maximálne jeden deň po vystavení faktúry za opravu vozidla. Dátum vystavenia faktúry za opravu vozidla bol 31.05.2023, najazdené 476 km. Náklady na nájom vozidla vo výške 180,- eur vyhodnotil
ako neprimerané. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 07.06.2023 súd prvej inštancie zistil, že bola uzavretá medzi postupcom Ľubicou Murínovou a postupníkom Náhradné vozidlo, s. r. o., Žilina (žalobca). Predmetom postúpenia bola pohľadávka postupcu voči žalovanému vo výške 885,- eur spolu s príslušenstvom a všetkými právami súvisiacimi s touto pohľadávkou, ide o nárok na náhradu za užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 07.05.2023 na vozidle EČV: PO 921GX. Zmluvné strany sa dohodli, že odplata za postúpenie pohľadávky je vo výške 885,- eur a ich vzájomné nároky sa podpisom zmluvy započítajú, pričom žalobca bude pohľadávku vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Listom zo dňa 07.06.2023 postupca oznámil postúpenie predmetnej pohľadávky žalovanému (poisťovni). 3. Po právnej stránke súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 4 ods. 1, § 4 ods. 2 písm. b), § 15 ods. 1, § 11 ods. 6, § 11 ods. 7, § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení (ďalej aj zákon č. 381/2001 Z. z., alebo zákon o PZP), § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, § 427 ods. 1, § 427 ods. 2, § 524 ods. 1, § 524 ods. 2, § 526 ods. 1, § 663, § 671 ods. 1, § 121 ods. 3, § 517 ods. 1, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj Občiansky zákonník alebo OZ). Zdôraznil, že medzi stranami konania bola spornou otázkou doba nájmu v čase od 02.06.2023 do 05.06.2023 (4 dni), pretože žalovaný náklady vynaložené za prenájom náhradného vozidla po dátume ukončenia opravy, teda po dátume 31.05.2023, resp. 01.06.2023 nepovažoval za účelný a nutný náklad vynaložený v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Za dôvodné považoval iba zapožičanie náhradného vozidla len po dobu do ukončenia opravy poškodeného motorového vozidla, pričom argumentoval, že nemohlo byť na ťarchu žalovaného, že poškodený si prevzal opravené motorové vozidlo neskôr. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na to, že predmetom konania bola skutočná škoda podľa § 442 ods. 1 OZ v spojení so zákonom o PZP, náklady spojené s odstraňovaním dôsledkov poškodenia motorového vozidla, medzi ktoré patrí aj prenájom náhradného motorového vozidla. Uviedol, že k otázke nároku poškodeného za prenájom náhradného vozidla zaujal stanovisko Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze zo dňa 16.02.2023, sp. zn. III. ÚS 602/2022 kde uviedol, že účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, kedy môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. Výška škody nekorešponduje iba rozsahu poškodeného vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený musel vynaložiť s cieľom eliminovať škodový následok, nakoľko poškodený nemôže z objektívnych dôvodov užívať svoje vlastné motorové vozidlo. Doba nájmu, za ktorú možno žiadať náhradu, sa spravuje podľa doby nevyhnutnej opravy alebo obstarania náhrady, nevyhnutnú dobu čakania na termín opravy, dobu nájmu treba priznať až po výplatu náhrady za spôsobenú škodu. Súd prvej inštancie konštatoval, že od poškodeného nemožno požadovať, aby najskôr zaplatil faktúru za opravu svojho poškodeného motorového vozidla a následne sa domáhal kompenzácie od žalovaného. V danom prípade išlo o odplatný vzťah a ani od servisu nie je možné požadovať odovzdanie opraveného vozidla pred zaplatením za opravu vozidla, či pred doručením krycieho listu. Vychádzajúc z bežnej praxe servisov, poškodenému sa vydáva opravené vozidlo až po tom ako im je doručený krycí list z poisťovne. Tvrdenie žalovaného, že v deň vystavenia faktúry za opravu vozidla už poškodený reálne mal možnosť užívať motorové vozidlo nezodpovedá realite priebehu odovzdávania vozidla po vykonaní opravy, keď poškodený nemá inú možnosť ako čakať na krycí list, preukazujúci prísľub poisťovne, že cenu za opravu vozidla v konkrétnej výške zaplatí. Vystavenie krycieho listu je spojené so škodovou udalosťou, ktoré vymedzuje obdobie nároku poškodeného na náhradu nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla po dobu vykonávania opravy jeho motorového vozidla. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že okamih vykonania opravy poškodeného vozidla zo strany autoservisu vzhľadom na existenciu povinného zmluvného poistenia, či zmluvného vzťahu medzi poisťovňou a autoservisom, nemôže predstavovať skutočnosť, ktorá objektívne umožňuje poškodenému s jeho vozidlom nakladať a užívať ho. Poškodený nemôže užívať svoje opravované vozidlo, ktoré bol nútený dať do opravy autoservisu pre spôsobenie škody na ňom poistencom žalovaného, po celú dobu zotrvania jeho opravovaného vozidla v autoservise. Práve poškodený bol proti svojej vôli vylúčený z možnosti užívania vlastného motorového vozidla a ktorému je objektívne, mimo jeho vplyvu, umožnené opravené vozidlo užívať až na základe jeho vydania autoservisom a po doručení krycieho listu poisťovňou. Doba zotrvania vozidla v autoservise a nutnosť užívania náhradného vozidla súvisí so vznikom dopravnej nehody zapríčinenej poistencom žalovaného a jeho zodpovednosťou za náhradu škody, ktorá nahlásením poistnej udalosti prešla na poisťovňu. Účelom povinného zmluvného poistenia je krytie škôd vzniknutých pri prevádzke motorových vozidiel tak, aby tieto neplatili škodcovia a už vôbec nie poškodení. Poistná udalosť je vybavená skončením šetrenia a oznámením výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím
plnenia v zákonom stanovej lehote podľa § 11 ods. 6 a ods. 7 Zákona o PZP. Preto má poškodený nárok za nájom náhradného vozidla až do dňa, kedy je poškodenému reálne vydané vozidlo zo servisu a po doručení krycieho listu zo strany poisťovne. Dĺžku zotrvania opravovaného vozidla v autoservise ovplyvňuje práve poisťovňa, ktorá je subjektom zodpovedným za náhradu nákladov spojených s opravou poškodeného vozidla, z ktorého dôvodu sa súd prvej inštancie nestotožnil ani s obranou žalovaného o neoprávnenom zadržiavaní motorového vozidla autoservisom. Zaužívaný postup autoservisu nemôže ovplyvniť ani samotný poškodený, ktorý bol obmedzovaný v užívaní svojho vozidla nie vlastnou vinou, ale zavinením klienta žalovaného. Nie je možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby ako účastník škodovej udalosti, ktorú nezavinil, disponoval finančnými prostriedkami na vyplatenie nákladov za opravu v autoservise len za účelom, aby skrátil dobu zapožičania náhradného motorového vozidla. Náklady za prenájom náhradného motorového vozidla treba považovať za účelné vynaložené až do momentu reálneho odovzdania opraveného vozidla a nie vystavením faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla bez možnosti jeho reálneho užívania. Nie je daný dôvod, aby poškodený mal hradiť náklady za opravu vozidla, na ktorom mu škodu spôsobil poistenec žalovaného, keď medzi žalovaným a autoservisom existuje zmluvný vzťah, z ktorého plynie povinnosť poisťovne na vystavenie krycieho listu, doručením ktorého autoservisu vzniká povinnosť vydať opravené motorové vozidlo poškodenému. Súd prvej inštancie preto nepovažoval za dôvodnú námietku žalovaného, ktorý vyžadoval, aby si poškodený prevzal opravené vozidlo v deň ukončenia opravy, ešte pred doručením krycieho listu, keď je v záujme žalovaného doručiť krycí list čo najskôr a nepožadovať od poškodeného úhradu. Z ustálenej súdnej praxe podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že až poskytnutím plnenia je škoda nahradená. Samotným vystavením faktúry za opravu poškodeného vozidla poškodený nemá možnosť užívať vozidlo až do doby doručenia krycieho listu poisťovňou, preto nemožno od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pri obmedzení užívať svoje vozidlo nie vlastnou vinou zaplatil faktúru po skončení opravy bez čakania na krycí list, resp. nevyužíval náhradné vozidlo počas doby, kým je jeho vozidlo v servise. Pokiaľ žalovaný poukázal na rozhodnutia okresných a krajských súdov v súvislosti s prenájmom náhradného motorového vozidla, súd prvej inštancie poznamenal, že nie je viazaný týmito rozhodnutiami, ktoré boli prekonané súdnou praxou. Vzhľadom na výsledky dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že za účelne vynaložené náklady za prenájom náhradného vozidla možno považovať dobu, počas ktorej poškodený nemohol disponovať vlastným motorovým vozidlom, teda od kedy bolo vozidlo prijaté do opravy dňa 18.05.2023 až do jeho vydania poškodenej dňa 05.06.2023, kedy bol nájom ukončený, pričom vozidlo bolo bezodkladne odovzdané poškodenej dňa 05.06.2023, keď v konaní nebolo ani preukázané, že by užívanie prenajatého motorového vozidla nebolo v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou, že by doba od vykonania opravy do odovzdania motorového vozidla bola predĺžená v dôsledku konania poškodenej. Súd prvej inštancie preto rozhodol, že za účelne vynaložené náklady za prenájom náhradného vozidla možno považovať dobu za sporné obdobie od 02.06.2023 do 05.06.2023 vo výške 180,- eur (faktúra za nájom náhradného vozidla 885,eur mínus 705,- eur vyplatené poistné plnenie). Následne súd konštatoval aj to, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, čím žalobcovi vznikol nárok domáhať sa proti žalovanému zaplatenia úrokov z omeškania zmysle § 517 ods. 1 a ods. 2 OZ. Poistné plnenie je splatné do 15 dní od skončenia vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť podľa § 797 ods. 3 OZ, podľa § 11 ods. 7 Zákona o PZP. Žalovaný ukončil šetrenie poistenej udalosti dňa 23.06.2023. Do omeškania sa dostal už 16. deň po tomto dátume (09.06.2023). Žalobca si uplatnil úrok z omeškania od 10.07.2023, preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi zákonný ročný úrok z omeškania z dlžnej sumy 180,- eur od 10.07.2023 až do zaplatenia (súd prvej inštancie poukázal na subsidiaritu Občianskeho zákonníka k zákonu o PZP, Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III ÚS 309/2020-33, sp. zn. III. ÚS 215/2020 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7CoCsp/5/2021 zo dňa 29.06.2022). O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj CSP) v spojení s § 262 ods. 1 CSP. 4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1/ písm. b), d), f) a h) CSP odvolanie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označil ako arbitrárne, nepreskúmateľné, nedostatočne odôvodnené a bez logického vysvetlenia dôvodov, na základe ktorých súd prvej inštancie rozhodol. Žalovaný zotrval na svojom názore, že dňa 31.05.2023 došlo k oprave poškodeného motorového vozidla a od tohto dňa už nebol žiaden dôvod na vypožičanie náhradného motorového vozidla. Náklady vynaložené za prenájom náhradného vozidla po dni 31.05.2023 nebolo možné považovať za účelný a nutný náklad vynaložený v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Pojmovo už podľa žalovaného nešlo o vozidlo náhradné, prenajaté dočasne po dobu, keď z dôvodu poškodenia nebolo možné dočasne užívať vlastné vozidlo. Rovnako
medzi škodou v podobe vynaloženia nákladov za užívanie náhradného motorového vozidla v čase po ukončení opravy vozidla a zodpovednosťou poisteného za túto škodu, nebola daná príčinná súvislosť, a teda ani dôvod na jej náhradu zo strany poisťovateľa škodcu, v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 zákona o PZP. Žalovaný namietol argumentáciu súdu prvej inštancie, že nemožno od poškodeného žiadať, aby najprv zaplatil opravu zo svojich zdrojov a tieto si následne nechal refundovať. Žalovaný tvrdí, že žiaden zákon poškodenému nezakazuje takto postupovať a nenavyšovať škodu vzniknutú pri škodovej udalosti bezdôvodným predlžovaním nájmu náhradného vozidla v situácii, kedy je jeho vozidlo opravené a prevádzky schopné. Podľa žalovaného nebolo ani v súlade so skutkovým stavom to, že „poškodený nemá inú možnosť ako čakať na krycí list". Poškodený ako vlastník vozidla nie je odkázaný na doručenie krycieho listu zo strany žalovaného, nič mu nebráni prevziať si svoje vozidlo skôr a počkať na refundáciu finančných prostriedkov zo strany žalovaného a teda v konečnom dôsledku poškodený nevynaloží svoje vlastné finančné prostriedky na opravu vozidla. Žalobca pri tom v konaní nepreukázal, že poškodená nemala možnosť zaplatiť opravu zo svojich zdrojov. Žalovaný argumentuje, že dohoda s autoservismi o tom, že faktúra za opravu vozidla je zasielaná priamo žalovanému vyplýva len z dobrej vôle žalovaného, ktorý ako tretia strana plní škodu priamo za škodcu, avšak zo zákona mu nevyplýva povinnosť plniť priamo autoservisu. Žalovaný by mohol poskytnúť plnenie poškodenému, ktorý by ho následne musel poukázať autoservisu a preto z toho, že žalovaný plní poistné plnenie priamo autoservisu nemožno vyvodzovať záver, že poškodený nemá možnosť prevziať si vozidlo pred doručením krycieho listu, resp. dozvedieť sa o ukončení opravy vozidla. Podľa žalovaného súd prvej inštancie nerozlišoval možnosť požiadať o vystavenie krycieho listu pred začatím opravy a vystavením krycieho listu po ukončení opravy. Autoservis má možnosť požiadať o vydanie krycieho listu pred začatím opravy vozidla a autoservis tak bezprostredne po jej skončení môže vydať poškodenému motorové vozidlo. V prejednávanej veci bol krycí list vystavený až po ukončení opravy. Ďalej žalovaný namietal, že súd prvej inštancie deklaroval, že z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že až poskytnutím plnenia je škoda nahradená. Žalovaný je toho názoru, že jednak poškodený mal možnosť poskytnúť autoservisu plnenie a jednak, že okamih doručenia krycieho listu, ktorý súd prvej inštancie považoval za rozhodný, nie je totožný s okamihom poskytnutia plnenia zo strany žalovaného. Okamihom doručenia krycieho listu autoservisu nie sú aj poskytnuté finančné prostriedky, je to len prísľub poisťovne, že autoservisu tieto finančné prostriedky poskytnuté zo strany žalovaného budú. V tomto kontexte bola argumentácia súdu prvej inštancie podľa žalovaného nesprávna a v rozpore so skutkovým stavom. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie neprihliadol na rozhodnutia krajských súdov, na ktoré žalovaný poukázal, pretože sú, podľa názoru súdu prvej inštancie prekonané, ale sám súd prvej inštancie poukázal na rovnako prekonaný rozsudok Krajského súdu v Bratislave z roku 2023. Žalovaný následne poukázal na novší rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 7Cob/34/2023 zo dňa 24.04.2024, ktorým odvolací súd potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 31Cb/84/2022, a ktorým priznal náhradu za nájom náhradného vozidla len do dňa skončenia opravy. Z názoru Krajského súdu pri tom bolo evidentné, že nájom náhradného vozidla po ukončení opravy nie je dôvodný, nie je v príčinnej súvislosti s udalosťou, pri ktorej došlo k vzniku škody, a že poškodený je jediným subjektom, ktorý má možnosť ovplyvniť prevzatie opraveného vozidla z autoservisu. Žalovaný následne namietal, že súd prvej inštancie sa ani slovom nevysporiadal s námietkou týkajúcou sa uplatnenia zádržného práva zo strany autoservisu, a preto rozhodnutie označil za arbitrárne a nepreskúmateľné. Považoval za neprípustné, aby autoservis ignoroval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa uplatnenia zádržného práva a súd prvej inštancie validoval také protiprávne konanie. Doplnil, že aj keď je známa bežná prax autoservisov, nezakladá to zákonnosť tejto praxe. Servis opravujúci motorové vozidlo je zmluvným servisom žalovaného a neexistoval dôvod na pochybnosť, že autoservisu nebudú náklady na opravu preplatené. Navyše okamih doručenia krycieho listu nie je totožný s okamihom poskytnutia finančných prostriedkov zo strany žalovaného a autoservis nemá ani vo chvíli doručenia krycieho listu finančné prostriedky za opravu vo svojej dispozičnej sfére. Poukázal pri tom na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 42Cob/131/2023 zo dňa 25.02.2025, z ktorého vyplývalo, že súd prvej inštancie správne konštatoval, že čakanie na doručenie krycieho listu nemôže byť pripísané na ťarchu žalovaného. Žalovaný tiež namietal, že súd prvej inštancie sa nezaoberal ani otázkou, aká bola účelnosť a nevyhnutnosť nájmu náhradného vozidla, keď bolo jeho vozidlo reálne opravené a poškodený ho bezdôvodne užíval nasledujúcich 5 dní po tom, čo bolo jeho vlastné vozidlo opravené. Pokiaľ žalobca tvrdil, že nájom náhradného vozidla bol nutný a účelný aj po dni skončenia opravy vozidla, bol povinný toto svoje tvrdenie preukázať a podoprieť dôkazmi. V prejednávanej veci však žalobca nepreukázal, že by nájom náhradného vozidla nemohol byť ukončený dňom skončenia opravy. Podľa žalovaného súd prvej inštancie vôbec nevzal do úvahy jeho námietku, že poškodený nie je nútený čakať do doručenia krycieho listu, o jeho vydanie môže požiadať pred začatím opravy vozidla, resp. môže uhradiť opravu
vozidla z vlastných zdrojov a následne si ju nechať preplatiť. Žalobca nepreukázal, že by poškodená nemohla niektorú z týchto možností využiť. Žalovaný bol ďalej toho názoru, že z listinného dôkazu - faktúry, ktorý v konaní predložil, celkom jednoznačne vyplýval deň, kedy bola ukončená oprava poškodeného motorového vozidla, čím v konaní dostatočne preukázal, že žalobcovi vyplatil účelné a primerané náklady za prenájom náhradného motorového vozidla do skončenia opravy poškodeného vozidla, t. j. do dňa 31.05.2023. Naopak, podľa žalovaného žalobca ničím nepreukázal svoje tvrdenia, že by predložená faktúra mala byť opravcom vystavená ešte pred ukončením opravy, resp. nepreukázal žiaden dôvod, pre ktorý by si poškodený nemohol v tento deň prevziať svoje opravené motorové vozidlo a ukončiť ďalší neúčelný prenájom náhradného motorového vozidla. Podľa žalovaného súd prvej inštancie pochybil, keď zobral tvrdenia žalobcu za základ svojho rozhodnutia napriek tomu, že žalobca tieto svoje tvrdenia ničím nepreukázal. Rovnako pochybil, keď sa absolútne nevysporiadal s relevantnými námietkami žalovaného a tiež neozrejmil, prečo bol toho názoru, že poškodená nemohla požiadať o vydanie krycieho listu pred začatím opravy, neskúmal, či poškodená skutočne nemala finančné prostriedky na úhradu nákladov spojených s opravou. Súd prvej inštancie len na základe vlastnej úvahy dospel k názoru, že nemožno požadovať od poškodenej, aby vrátila vozidlo v deň skončenia opravy, ale ani náznakom neskúmal, či bola poškodená skutočne neschopná vrátiť náhradné vozidlo skôr. Zároveň sa súd prvej inštancie opomenul akokoľvek vysporiadať s podstatnou námietkou žalovaného týkajúcou sa zádržného práva. Žalovaný odvolaciemu súdu navrhol, aby predmetný rozsudok zmenil alebo zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Podľa jeho názoru žalovaný v odvolaní neuviedol nijaké relevantné skutočnosti ani nepredložil dôkazy, ktoré by viedli k spochybneniu správnosti skutkových zistení a právnych záverov súdu prvej inštancie. Argumentoval, že všetky dôvody uvedené v odvolaní, pre ktoré malo dôjsť k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci už boli uplatnené pred súdom prvej inštancie a ten sa s nimi v odôvodnení dôsledne vysporiadal. Žalobca poukázal na to, že poškodená prenájmom náhradného motorového vozidla len riešila dôsledky zapríčinené poistnou udalosťou a odstraňovala nepriaznivý stav. V súvislosti s dĺžkou trvania nájmu a jej dôvodnosti v celom rozsahu poukázal na svoju argumentáciu pred súdom prvej inštancie a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. K námietkam žalovaného prezentovaným k otázke nevyhnutnosti a účelnosti nákladov na prenájom náhradného vozidla považoval za potrebné uviesť, že dôvod užívania náhradného vozidla odpadá ku dňu vydania opraveného vozidla poškodenému, pretože k predmetnému dňu sa opravené vozidlo dostáva do dispozície poškodeného, čo zodpovedá aj právnemu názoru vyslovenému v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.02.2023, sp. zn. III. ÚS 602/2022-34. Dodal, že deň ukončenia opravy nemožno považovať za rozhodujúci deň, ku ktorému by mal poškodený ukončiť nájom náhradného vozidla, ak nemá objektívnu možnosť opravené vozidlo týmto dňom užívať. Táto nastáva až momentom vydania opraveného vozidla autoservisom poškodenému, ku ktorému autoservis pristupuje v čase, keď ma aspoň deklarované krytie nákladov na vykonanú opravu zo strany poisťovne prostredníctvom krycieho listu. Moment vydania opraveného vozidla poškodenému tak závisí od konania poisťovne. Žalobca uviedol, že dátum a okolnosti doručenia krycieho listu neboli zo strany žalovaného v konaní rozporované a nebolo dôvodné skúmať účelnosť a nevyhnutnosť užívania náhradného vozidla nad rámec účelu náhradného vozidla definovaného predmetným nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky. Za potrebné považoval uviesť, že účelom povinného zmluvného poistenia je krytie škôd vzniknutých pri prevádzke motorových vozidiel, aby tieto neplatili škodcovia a už vôbec nie poškodení, a to vzhľadom na pravidelné platenie poistného v prospech poisťovne. Neexistuje preto podľa žalobcu jediný relevantný dôvod, pre ktorý by mala poškodená hradiť náklady za opravu jej vozidla, na ktorom jej škodu spôsobil poistenec žalovaného, keď medzi žalovaným a autoservisom existuje zmluvný vzťah, z ktorého plynie povinnosť poisťovne na vystavenie krycieho listu, doručením ktorého autoservisu vzniká povinnosť vydať opravené vozidlo poškodenému (synalagmatický vzťah). Žalobca doplnil, že pokiaľ žalovaný tvrdil, že poškodená mala možnosť prevziať si vozidlo po oprave, bolo na ňom, aby uvedenú skutočnosť preukázal, nakoľko žalobca ani poškodená nemá ako preukázať negatívnu skutočnosť. Zotrval tak na názore, že dôkazné bremeno o tom, že poškodená mala reálnu možnosť si auto prevziať, zaťažovalo žalovaného. Poznamenal, že zo žiadneho z dokumentov, ktoré boli súčasťou spisu nevyplývalo, že by poškodená bola upovedomená o ukončení opravy a mala tak možnosť vyzdvihnúť si opravené vozidlo už dňa 31.05.2023. Žalovaný preto nesprávne posudzuje otázku dôkazného bremena. Žalovaný nemôže byť vylúčený z povinnosti znášať náklady na nájom náhradného vozidla, ktorého účel žalobca preukázal, ak žalobca súčasne preukáže, kedy poškodený odovzdal poškodené vozidlo autoservisu a kedy mu bolo opravené motorové vozidlo vrátené. Pokiaľ za daných okolností autoservis vydá opravené vozidlo poškodenému po úhrade nákladov na
opravu motorového vozidla, resp. doručení krycieho listu zo strany poisťovne, ide o unesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu na preukázanie účelu náhradného vozidla, a teda nároku na náhradu nákladov spojených s jeho prenájmom. 6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle ustanovení § 379, § 380 dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.
ods. 1 CSP a
7. Súd prvej inštancie v danej veci dospel totiž k správnemu právnemu záveru, že na základe výsledkami dokazovania preukázaného skutkového stavu veci je žaloba dôvodná, keď príčinná súvislosť medzi dopranou nehodou a vznikom škody bola daná po celú dobu, teda od momentu odovzdania vozidla na opravu až do doručenia oznámenia žalovaného poškodenej vodičke, respektíve autoservisu o poskytnutí poistného plnenia - poistného krytia a vydania vozidla poškodenej vodičke E. M., pretože až do vystavenia krycieho listu žalovaným si poškodená nemohla z autoservisu vyzdvihnúť svoje vozidlo. Súd prvej inštancie správne v zmysle ustanovenia § 442 OZ právne ustálil, že náklady na nájom náhradného vozidla sú skutočnou škodou. 8. Odvolací súd pri posudzovaní skutkového stavu veci vychádzal zo zistení súdu prvej inštancie, ktoré tento správne ustálil a podrobne rozviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia. Podľa týchto zistení žalobca uzavrel s poškodenou E. M. zmluvu o postúpení pohľadávky, na základe ktorej došlo k prevodu pohľadávky z poškodenej na žalobcu. Základom postúpenej pohľadávky bola udalosť zo dňa 07.05.2023, kedy došlo na osobnom motorovom vozidle poškodenej k vzniku škody spôsobenej protiprávnym konaním vodiča -vinníka dopravnej nehody, ktorého vozidlo bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného. V dôsledku nutnosti opravy vozidla si poškodená v období od 18.05.2023 do 05.06.2023, spolu 19 dní prenajala náhradné vozidlo. Vozidlo si prenajala od žalobcu, ktorý jej za prenájom vyúčtoval sumu 885,- eur, vrátane poplatku 30,- eur za pristavenie vozidla. Žalovaný pri likvidácii poistnej udalosti uhradil žalobcovi len sumu 705,- eur, keďže uznal náklady na prenájom len za 15 dní (od 18.05.2023 do 01.06.2023) ako nevyhnutnú a účelnú dobu opravy. Zvyšná časť pohľadávky vo výške 180,- eur (nájomné od 02.06.2023 do 05.06.2023) sa stala predmetom tohto súdneho sporu. 9. Rozsah plnenia, ktoré je žalovaný povinný poskytnúť podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z., je určený rozsahom škody, ktorá bola poškodenému skutočne spôsobená. Skutočnou škodou je ujma, ktorá predstavuje zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodovou udalosťou (R 55/1971, R 28/2007). V konaní nebolo sporným, a ani nevznikli pochybnosti o tom, že stret vozidla poškodenej a vozidla vodiča, ktoré bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného, bol tou skutočnosťou, bez ktorej by ku vzniku škody poškodenej spočívajúcej aj v nákladoch na prenájom vozidla nedošlo. Súd prvej inštancie správne vychádzal z ustáleného výkladu, podľa ktorého je skutočnou škodou aj náklad na prenájom veci, ktorá nahrádza dočasne nefunkčnú (nepoužiteľnú) vec poškodeného. Aj tieto náklady sú nákladmi, ktoré by poškodený nemusel vynaložiť, keby ku škode nedošlo. Riešenie zásahu do majetkovej sféry poškodeného takouto situáciou musí zohľadniť aj tú skutočnosť, že nie každý poškodený je natoľko solventný, aby si situáciu s poškodením vozidla vyriešil bez toho, aby čakal na vyplatenie finančných prostriedkov od poisťovne. 10. Odvolací súd pri rozhodovaní nie je právne viazaný právnymi závermi vyslovenými v rozhodnutiach iného odvolacieho súdu v obdobných veciach. Záväznosť právneho názoru vzniká len v prípadoch ustanovených zákonom, najmä ak ide o právny názor vyslovený dovolacím súdom alebo Ústavným súdom Slovenskej republiky. Odvolací súd v tejto súvislosti k okolnostiam preskúmavanej veci odkazuje na záver Ústavného súdu SR vyslovený v náleze sp. zn. III.ÚS 476/2024 (body 17, 20 odôvodnenia) podľa ktorého, účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu zničeného vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok. Za oznámenie o ukončení šetrenia škodovej udalosti nie je možné považovať predbežné oznámenie poisťovne o rozsahu poškodenia vozidla, t. j. oznámenie o spôsobe, akým bude poisťovňa ďalej pri šetrení škodovej udalosti postupovať. Dôležitým kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla môže v okolnostiach prípadu byť doručenie oznámenia o ukončení likvidácie (ukončenie šetrenia) škodovej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, keď poškodený ich prijatím (až) získa možnosť využívať hodnotu, ktorú pred škodovou
udalosťou plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného vozidla. Rozhodnutím v tejto veci ústavný súd opätovne potvrdil závery formulované v náleze sp. zn. III. ÚS 602/2022. 11. Odvolací súd poukazuje ďalej na prax, podporenú aj žalobcom predloženými potvrdeniami autoservisov o obchodnej zvyklosti, podľa ktorej sa poškodené vozidlá zvyčajne opravujú v zmluvných servisoch poisťovní, kde existuje určitá garancia úhrady opravy prostredníctvom tzv. krycieho listu. V súlade so zákonom č. 381/2001 Z. z. prebieha odškodňovanie tak, že poškodený dá vozidlo opraviť v zmluvnom servise, ktorý následne fakturuje náklady priamo poisťovni škodcu, buď formou faktúry alebo krycieho listu. Ak ide o zmluvného partnera poisťovne, čo sa stalo aj v preskúmavanej veci, namiesto úhrady sa často vystavuje krycí list, ktorý potvrdzuje záväzok poisťovne uhradiť náklady na opravu a na základe ktorého je opravené vozidlo vydané späť poškodenému. Krycí list bol vystavený aj v tomto prípade. 12. Nebolo sporným, že vozidlo poškodenej bolo opravované od 18.05.2023, oprava bola ukončená dňa 31.05.2023, dňa 05.06.2023 doručil žalovaný krycí list žalobcovi a rovnako dňa 05.06.2023 bolo opravené vozidlo vydané poškodenej. Spornou medzi stranami konania v tomto spore zostala otázka rozsahu plnenia z titulu poistného zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a to vo forme ceny nájmu náhradného vozidla za dobu po ukončení opravy vozidla dňa 31.05.2023, respektíve dňa 01.06.2023 do dňa vystavenia krycieho listu žalovaným 05.06.2023, ktorý je aj dňom vydania vozidla poškodenej. Žalovaný (poisťovňa) sa v spore snaží tvrdiť, že nemá žiadny vplyv na vzťah medzi poškodenou vodičkou a autoservisom, ktorý opravu vykonal na základe zmluvy o dielo. V skutočnosti však do tohto procesu zasahuje, pretože oprava prebieha v servise, ktorý s poisťovňou spolupracuje pri likvidácii poistných udalostí. Poisťovňa škodcu (žalovaný) bola do vzťahu medzi poškodenou a škodcom zapojená zo zákona č. 381/2001 Z. z., poškodená si ju nevybrala. Keďže zmyslom zákona č. 381/2001 Z. z. je zabezpečiť finančné prostriedky na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla tretím osobám, potom je opodstatnené, aby škodu na majetku uhrádzala priamo poisťovňa, a to bez potreby aktívneho zásahu zo strany poškodeného, predovšetkým bez povinnosti predfinancovania opravy z vlastných prostriedkov. Žalovaný si preto musel byť vedomý toho, že pri obvyklom a predvídateľnom priebehu veci bude predmetné motorové vozidlo poškodeného vydané až po vystavení krycieho listu, resp. po úhrade fakturovanej sumy. Inými slovami povedané, ukončenie procesu opravy a vydanie vozidla bolo objektívne viazané na splnenie platobnej povinnosti, ktorej zabezpečenie prislúchalo práve žalovanému. 13. Preto nie žalobca, ako to tvrdí žalovaný, ale žalovaný mal dôkazne preukázať, že by opravovňa vydala poškodenej vozidlo aj bez vystavenia krycieho listu, respektíve bez garancie úhrady ceny opravy žalovaným. Od poškodenej nemožno rozumne ani spravodlivo požadovať, aby za okolností vzniknutých nezavinenou dopravnou nehodou realizovala prieskum trhu s cieľom nájsť opravovňu ochotnú vydať opravené vozidlo bez garancie poisťovne o úhrade nákladov na opravu, alebo aby opravu financovala z vlastných finančných prostriedkov. Takýto postup je v obchodnom styku skôr výnimočný než obvyklý. Samotná prevádzkyschopnosť opraveného motorového vozidla ešte nepredstavuje odstránenie prekážky, ktorá bránila poškodenej vo výkone užívacieho práva k jej vozidlu. Škoda je považovaná za nahradenú až okamihom, keď je poškodenému reálne umožnené vozidlo opätovne užívať, t. j. jeho fyzickým vydaním zo strany autoservisu. Čakanie na vystavenie krycieho listu preto predstavuje súčasť následkov škodovej udalosti a vymedzuje časový rámec, počas ktorého ak poškodený nemal objektívnu možnosť užívať svoje opravené vozidlo, má poškodený nárok na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla. Súd prvej inštancie v podmienkach tejto veci správne ustálil, že skutočný okamih skončenia škody závisí od konania poisťovne, konkrétne od vydania krycieho listu, ktorým sa vytvára podmienka na odovzdanie vozidla poškodenej, v preskúmavanej veci dňom 05.06.2023. Nie je možné súhlasiť s tvrdením žalovaného, podľa ktorého by všeobecne povedané, mal súd prvej inštancie uznať uplatnenie zádržného práva autoservisom v situácii, keď pohľadávka ešte nebola splatná, pretože postup servisu, teda že po oprave kontaktuje zákazníka a vyzve ho na prevzatie auta až po tom, čo dostane od poisťovne krycí list (prísľub úhrady opravy) je bežnou a zaužívanou praxou medzi poisťovňami a ich zmluvnými servismi. Ide o štandardný spôsob fungovania, ktorý nemožno vykladať v neprospech poškodenej osoby. Odvolací súd zároveň uvádza, že rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 42Cob/131/2023 zo dňa 25.02.2025, na ktoré sa žalovaný v spojení s argumentáciou o protiprávnom konaní autoservisu odvolával, bolo medzičasom zrušené Ústavným súdom SR nálezom sp. zn. III. ÚS 322/2025 zo dňa 17.07.2025, v ktorom ústavný súd vytkol krajskému
súdu práve neudržateľnosť záverov o protiprávnom konaní autoservisu a aj to, že by poškodený musel dokazovať, že náhradné vozidlo používal oprávnene a účelne. 14. K požiadavkám na odôvodnenie súdneho rozhodnutia sa najvyšší aj ústavný súd vyjadrili vo svojej judikatúre už mnohokrát. Odvolací súd nenašiel dôvody pre potvrdenie námietky žalovaného o arbitrárnom a nepreskúmateľnom odôvodnení napadnutého rozsudku. Poukazuje na to, že súdy nemajú povinnosť vysporiadať sa s každým čiastkovým argumentom, pokiaľ proti tvrdeniu strany konania postavia právny názor, v ktorého konkurencii námietky ako celok neobstoja. Rovnako nemajú povinnosť vyjadriť sa podľa predstáv strany sporu ku okolnostiam, ktoré strana nespochybňovala, a k námietkam, ktoré strana ani nepredniesla. Súd prvej inštancie v preskúmavanom rozsudku zrozumiteľne vysvetlil svoj právny záver k súdenej veci a vysvetlil akým spôsobom postupoval pri posudzovaní rozhodných skutočností. 15. Uvedené potom znamená, že odvolacie námietky žalovaného neboli spôsobilé zvrátiť vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie a preto odvolací súd tento rozsudok postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 16. Vo vzťahu k ďalšej argumentácii žalovaného odvolací súd prednáša, že podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky nie je povinnosťou všeobecného súdu vyjadriť sa ku každému jednotlivému tvrdeniu alebo otázke nastolenej stranou sporu, ale iba k tým, ktoré majú pre rozhodnutie veci zásadný význam alebo sú nevyhnutné pre zrozumiteľné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia (I. ÚS 241/07). Aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že rozhodnutia súdov musia byť riadne odôvodnené, avšak nie je požiadavkou, aby sa súd vyjadroval ku každému argumentu účastníka súdneho konania, ale iba k takému, ktorý je rozhodujúci pre výsledok konania (rozsudok Higgins proti Francúzsku z 19.02.1998). 17. Pokiaľ ide o rozhodnutie o náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol v súlade so zásadou úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 CSP. Žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov tohto konania v plnom rozsahu. 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 :0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). Strany sporu majú právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 odsek 2 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).