Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 9Co/13/2025 6123413101 22. 01. 2026 JUDr. Zuzana Posluchová ECLI:SK:KSBA:2026:6123413101.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., Tolstého 20, Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpeného: ADVOKÁTI Müller & Dikoš, s.r.o., Tolstého 20, Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený FELIX NEUPAUER & PARTNERS, s.r.o., Šoltésovej 7325/14, Bratislava, IČO : 56 711 832, o zaplatenie 1.295,- € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 52C/36/2024-85 zo dňa 3. októbra 2024 takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že to žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.295,-€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 28.6.2023 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že : I. Žaloba sa zamieta. II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. 1.1. Vo svojom rozhodnutí opísal zistený skutkový stav ( pozri odsek 10. až 17. odôvodnenia napadnutého rozsudku) a po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 2 písm. g), § 4 ods. 2 , § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“); ustanoveniami § 427 ods. 1,2, § 428 , § 442 ods. 1,3 , § 443, § 524 ods. 2, § 580 , § 581 ods. 2,3 Občianskeho zákonníka, s tým, že prijal záver, že žalobe žalobcu nemožno vyhovieť, pretože žalobca v konaní neuniesol svoje bremeno tvrdenia a najmä dôkazné bremeno ohľadom preukázania nutnosti a účelnosti nákladov vynaložených na prenájom náhradného motorového vozidla poškodeným (právnym predchodcom žalobcu) po dobu opravy jeho vlastného motorového vozidla. 1.2. V prejednávanom prípade bolo medzi stranami nesporné, že došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého vlastníkom v čase dopravnej nehody bol L. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. X, Q.. Škoda na vozidle poškodeného bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla zn. Mazda CX-3, EČV: Q., ktoré bolo povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Žalovaný tieto skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel. Poškodený si nechal poškodené motorové vozidlo opraviť v servise AUTOPOLIS, a.s., t. j. v zmluvnom servise ktorý za opravu vystavil faktúru zo dňa 26.05.2023 na sumu 1.901,86 €, splatnú dňa 09.06.2023. Žalovaný ako poisťovateľ ukončil likvidáciu poistnej udalosti
oznámením zo dňa 26.05.2023, v zmysle ktorého vyplatil priamo na bankový účet servisu AUTOPOLIS, a.s. poistné plnenie vo výške 1.871,86 €. Medzi stranami nebolo sporné ani to, že poškodený po odovzdaní vozidla autoservisu na opravu uzatvoril so žalobcom zmluvu o nájme dopravného prostriedku č. 406/2023 zo dňa 12.04.2023, na základe ktorej žalobca prenajal poškodenému náhradné motorové vozidlo zn. Hyundai i30 kombi za cenu vo výške 37,- € za jeden deň prenájmu. Náhradné vozidlo bolo poškodenému odovzdané dňa 12.04.2023 o 13:00 hod. v Autopolise Bratislava a vrátené dňa 26.05.2023 o 18:13 hod. takisto v Autopolise Bratislava tak, ako to vyplýva z protokolu o prenájme náhradného vozidla. Po ukončení prenájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 6242023 splatnú dňa 10.06.2023 na sumu 1.694,82 € s DPH za 45 dní, t. j. za dobu užívania náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla vo výške 30,- €. 1.3. Poškodenému L. Š. mohla vzniknúť škoda (spočívajúca vo vynaložení nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla) až úhradou faktúry č. 6242023 vystavenej žalobcom dňa 26.05.2023 na sumu 1.694,82 €. Samotná existencia pohľadávky žalobcu voči poškodenému z tejto faktúry nie je skutočnou škodou ani ušlým ziskom poškodeného. V prejednávanom prípade bolo medzi stranami nesporné, že zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 26.05.2023 poškodený postúpil na žalobcu svoju peňažnú pohľadávku voči žalovanému (na náhradu nutne a účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla). Predmetnú zmluvu súd posúdil ako platný právny úkon, keďže obsahovala všetky podstatné náležitosti zmluvy o postúpení pohľadávky v zmysle § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, vôľa zmluvných strán v nej bola vyjadrená určito a zrozumiteľne a takisto bola dodržaná písomná forma tejto zmluvy. Postupovaná pohľadávka v nej bola identifikovaná dostatočne určito a nezameniteľne. Predmetom postúpenia pritom môže byť aj budúca pohľadávka, teda taká, ktorá v dobe uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky ešte neexistuje a má vzniknúť až v budúcnosti. K postúpeniu je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná, ako aj pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky. Okamih postúpenia budúcej pohľadávky môže byť totožný s okamihom, kedy pohľadávka vznikne (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30.06.22009 sp. zn. 20 Cdo 2529/2007). Súčasťou písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky bolo aj vzájomné započítanie pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky a pohľadávky žalobcu na úhradu nájomného za prenájom náhradného motorového vozidla. Súd túto dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok vyhodnotil takisto ako platný právny úkon, keďže táto dohoda obsahovala všetky potrebné náležitosti v zmysle § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka a vôľa zmluvných strán v nej bola vyjadrená dostatočne určito a zrozumiteľne. K tomu istému okamihu tak došlo (i) k úhrade pohľadávky žalobcu poškodeným (t. j. k úhrade nájomného za náhradné vozidlo), a to vzájomným započítaním pohľadávok žalobcu a poškodeného, (ii) ku vzniku skutočnej škody v majetkovej sfére poškodeného (spočívajúcej v úhrade nutných a účelných nákladov na prenájom náhradného vozidla) a (iii) k postúpeniu tejto pohľadávky z náhrady škody z poškodeného na žalobcu. Podľa názoru konajúceho súdu je takáto právna konštrukcia prípustná a zodpovedajúca potrebám praktického života. Súd preto dospel k záveru, že žalobcovi v tomto konaní svedčí aktívna vecná legitimácia. 1.4. Súd prvej inštancie mal zato, že poškodenému (resp. žalobcovi ako jeho právnemu nástupcovi) svedčí právo na náhradu nákladov na prenájom náhradného vozidla v rozsahu, v akom boli náklady nutne a účelne vynaložené na prenájom náhradného vozidla, zodpovedajúceho parametrom pôvodného (poškodeného) vozidla, z užívania ktorého bol poškodený vylúčený po určitú dobu (počas opravy poškodeného vozidla). Rozsah náhrady, ku ktorej je zodpovedná osoba povinná, je obmedzený hľadiskom účelnosti. Pri určení skutočnej škody je potrebné vychádzať z obvyklých cien prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase. Výška tejto náhrady nie je totiž daná čiastkou skutočne vyplatenou (napríklad dohodnutou s osobou poskytujúcou náhradné vozidlo) v akejkoľvek výške, ale vo výške čiastky účelne vynaloženej. To, či náklady na prenájom náhradného motorového vozidla boli poškodeným vynaložené nutne a účelne, pritom v tomto konaní bolo sporné, keďže žalovaný v podanom odpore proti platobnému rozkazu túto skutočnosť spochybnil. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania tejto spornej skutočnosti zaťažovalo žalobcu, ktorý existenciu tejto skutočnosti tvrdil a ktorý z jej existencie vyvodzoval pre seba priaznivé právne dôsledky. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno možno charakterizovať ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania. Dôsledkom toho, že strana sporu netvrdí rozhodujúce skutočnosti alebo že jej skutkové tvrdenia nie sú preukázané, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie, teda strata sporu. Každá strana musí uniesť bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na
tej strane, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola preukázaná pre nečinnosť strany sporu (v dôsledku nesplnenia jej procesnej povinnosti) alebo objektívne vzaté vôbec nemohla byť preukázaná, a teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi stranami sporu závisí na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti strán sporu. 1.6. Žalobca v konaní preukazoval nevyhnutnosť a účelnosť nákladov vynaložených poškodeným na prenájom náhradného motorového vozidla iba stručným čestným vyhlásením poškodeného, v ktorom poškodený bez ďalšieho tvrdil len toľko, že nemal k dispozícii žiadne iné vozidlo a že "prenájom náhradného vozidla bol nevyhnutný". Skutkové tvrdenia žalobcu v tejto súvislosti boli takisto len veľmi všeobecné (až generické). Takéto všeobecné skutkové tvrdenia žalobcu a jediný listinný dôkaz obsahujúci neurčité a všeobecné vyjadrenie poškodeného podľa názoru konajúceho súdu nemohli byť v žiadnom prípade dostačujúce na vyhovenie žalobe. Súd v tejto súvislosti poukazuje najmä na to, že žalovaný sa proti takýmto všeobecným tvrdeniam žalobcu nemohol efektívne brániť, t. j. nemohol uvádzať vlastné skutkové tvrdenia a navrhovať dôkazy na ich preukázanie. Takáto "špecifikácia" dôvodov pre použitie náhradného vozidla je podľa názoru súdu absolútne nedostačujúca, keďže nie je zrejmé, či poškodený nemal aj iné možnosti prepravy, alebo bol odkázaný výlučne na náhradné vozidlo. Žalobca netvrdil a ani nepreukázal, či poškodený pred predmetnou dopravnou nehodou využíval svoje motorové vozidlo pravidelne (denne), na aké účely ho používal, či bol na prepravu ním objektívne odkázaný (z akých dôvodov - pracovných, rodinných, zdravotných a pod.). Súd tak nemal z čoho ustáliť, či poškodeným vynaložené náklady na prenájom náhradného motorového vozidla boli vynaložené nutne a účelne, čo je nevyhnutná podmienka pre priznanie nároku na náhradu škody v tejto súvislosti (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Co/142/2019). Súd v tejto súvislosti pripomína, že každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí (§ 415 Občianskeho zákonníka). Takisto platí, že systém povinného zmluvného poistenia má slúžiť na spravodlivé odškodnenie osôb poškodených pri dopravných nehodách. Tento systém by naopak nemal slúžiť účelovému navyšovaniu nákladov na odstraňovanie škôd spôsobených pri dopravných nehodách. Nie je možné pripustiť, aby boli účelovým navyšovaním nákladov na odstraňovanie škôd čerpané finančné prostriedky, ktoré by pri poctivom konaní čerpané neboli, čo by napokon bolo na ťarchu všetkých poistníkov, keďže by to povinné zmluvné poistenie predražilo (porovnaj nález Ústavného súdu ČR zo dňa 14.02.2018 sp. zn. IV. ÚS 2043/17). Všetky tieto súvislosti však konajúci súd v prejednávanom prípade nemohol posúdiť pre absenciu skutkových tvrdení a dôkazných návrhov zo strany žalobcu. Napriek tomu, že žalovaný tieto skutočnosti namietal v odpore proti platobnému rozkazu, žalobca na to relevantným spôsobom nereagoval a svoje skutkové tvrdenia nedoplnil a v tejto súvislosti ani nenavrhol vykonanie dôkazov. Keďže žalobca v konaní neuniesol svoje bremeno tvrdenia a najmä dôkazné bremeno ohľadom preukázania nutnosti a účelnosti nákladov vynaložených na prenájom náhradného motorového vozidla, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 1.7. Nad rámec vyššie uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že ani v prípade preukázania nutnosti a účelnosti nákladov vynaložených na prenájom náhradného motorového vozidla by žalobe žalobcu nebolo možné vyhovieť. Súd sa totiž stotožnil aj s ďalšou procesnou obranou žalovaného o neprimeranej dĺžke opravy poškodeného motorového vozidla, a teda aj o neprimeranej dobe prenájmu náhradného motorového vozidla. Poškodené motorové vozidlo bolo po dopravnej nehode zjavne pojazdné, keďže k dopravnej nehode došlo dňa 15.02.2023 a k odovzdaniu vozidla do servisu došlo až dňa 12.04.2023. Nič teda nebránilo poškodenému v tom, aby vozidlo odovzdal do servisu až po tom, ako budú do servisu doručené náhradné diely. Z faktúry č. 9122300651 zo dňa 26.05.2023 vystavenej servisom pritom vyplýva, že oprava poškodeného vozidla si vyžiadala práce v rozsahu menšom ako je jeden pracovný deň (práce v rozsahu 5,5 hod. a klampiarske práce v rozsahu 0,33 hod.). Zo žiadneho dôkazu potom nie je zrejmé, prečo od odovzdania vozidla servisu až do jeho vrátenia poškodenému prešlo až 45 kalendárnych dní. Žalovaný tieto skutočnosti namietal, bolo preto povinnosťou žalobcu v tejto súvislosti uviesť konkrétne skutkové tvrdenia a navrhnúť dôkazy na ich preukázanie (t. j. ohľadom tejto spornej skutočnosti došlo k presunu dôkazného bremena späť na žalobcu). Vyjadrenie servisu v tom zmysle, že "oprava bola vykonaná štandardným spôsobom", v žiadnom prípade nie je možné považovať za dôkaz preukazujúci primeranosť doby opravy. Tvrdenia servisu, že pri oprave nie je možné ovplyvniť dodanie náhradných dielov a vyťaženosť servisu, resp. kapacitu personálu, bez ďalších skutkových okolností nie
je možné potvrdiť ani vyvrátiť. Každopádne však tieto okolnosti nemôžu ísť na ťarchu škodcu, resp. na ťarchu žalovaného ako poisťovateľa škodcu. Medzi týmito subjektívnymi okolnosťami na strane servisu (ktorý si poškodený dobrovoľne vybral v rámci pravidiel slobodného trhu) a porušením povinnosti na strane škodcu (resp. samotnou škodou udalosťou) totiž neexistuje žiadna príčinná súvislosť (vzťah príčiny a následku ako nevyhnutný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu). Konajúci súd sa v tejto súvislosti síce stotožňuje s argumentáciou žalobcu, že poškodený nie je povinný vybrať si najlacnejšiu a ani najrýchlejšiu opravovňu, avšak náklady na opravu a doba opravy nesmú vybočiť z bežných rámcov (primeraná doba opravy a primeraná cena v danom mieste a čase). Opačný názor by viedol k absurdnému záveru, že škodca (alebo jeho poisťovateľ) je povinný zaplatiť náhradu za prenájom náhradného vozidla za akúkoľvek dobu prenájmu, pokiaľ by prenájom trval po dobu opravy poškodeného vozidla. Žalovaný v tejto súvislosti vzniesol konkrétne námietky, na ktoré žalobca relevantným spôsobom nereagoval, a tak podľa názoru súdu v tejto súvislosti neuniesol svoje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. 1.8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p.. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, mal by preto voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Keďže mu však v konaní žiadne trovy nevznikli (zo spisu mu žiadne nevyplývajú), súd mu ich náhradu nepriznal. 2. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) C.s.p. a žiadal aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, a to tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.295,- € spolu s 9,00 % ročným úrokom z omeškania od 28.06.2023 do zaplatenia a prizná žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%. 2.1. Závery súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie, nemožno považovať za správne. Poškodený nie je povinný znášať dôkazné bremeno ohľadom primeranosti doby opravy vykonávanej autoservisom, ktorý je zmluvným partnerom žalovaného a súčasne autorizovaným servisom, nakoľko ide o preukazovanie skutočností nad rámec účelu náhradného vozidla definovaného nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.02.2023, sp. zn. III. ÚS 602/2022-34 (ďalej len „Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky“). Poškodený v predmetnom spore uniesol dôkazné bremeno ohľadom nutnosti a účelnosti užívania náhradného vozidla po dobu zotrvania jeho motorového vozidla v autoservise (od 12.04.2023 do 26.05.2023), po ktorú bol vylúčený z jeho používania, a to z dôvodu poškodenia jeho vozidla poistencom žalovaného, ktorého oprava bola pre zabezpečenie jeho prevádzkyschopnosti nevyhnutná. Rozsiahle preukazovanie potreby užívania náhradného vozidla resp. nevyhnutnosti cestovania je vzhľadom na predmet konania absolútne neprimerané a bolo by len neúnosným zaťažovaním poškodeného. Žalovaný navyše účelnosť prenájmu ako takého v konaní nerozporoval, pričom náklady na prenájom náhradného vozidla poškodenému sčasti plnil a účelnosť namietal výlučne vo vzťahu k nájmu prevyšujúcemu rozsah 10 dní. V danom prípade nemožno konštatovať ani porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti v zmysle ust. § 415 Občianskeho zákonníka. Náklady na prenájom náhradného vozidla nepochybne boli vynaložené nutne, keďže poškodený si prenajal vozidlo v dôsledku poškodenia jeho vozidla a tieto náklady spojené s prenájmom sú kryté z povinného zmluvného poistenia u žalovaného. 2.2. Dôvod užívania náhradného vozidla odpadol až ku dňu vydania opraveného vozidla poškodenému, pretože k predmetnému dňu sa opravené vozidlo dostalo do dispozície poškodeného, čo zodpovedá aj právnemu názoru vyslovenému v Náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky. V prípade čiastočnej škody účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. Účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. Vzhľadom na uvedené je nutné konštatovať, že nepriznanie uplatneného nároku žalobcovi v celej uplatnenej výške predstavuje porušenie zásady „neminem laedere“ - nikoho nepoškodzovať, na zachovanie ktorej žalobca apeluje. Dobu opravy poškodeného vozidla nemohol poškodený nijakým spôsobom ovplyvniť, vrátane okolností na strane autoservisu. Poškodený je od momentu odovzdania svojho poškodeného motorového vozidla autoservisu zbavený akejkoľvek možnosti s ním disponovať, pokiaľ mu ho autoservis nevydá, pričom nie je možné, aby svoje vozidlo po vykonaní jeho obhliadky v autoservise ďalej využíval. Konkrétny počet
dní, po ktoré autoservis vykonával práce na vozidle poškodeného totiž nemusí byť súvislým časovým úsekom, ako tomu bolo aj v tomto prípade, a teda konkrétny počet dní vykonávania opravy nemôže za žiadnych okolností zodpovedať dobe, po ktorú by mal byť oprávnený poškodený užívať náhradné vozidlo, nakoľko je to v rozpore s jeho účelom. 2.3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca relevantným spôsobom nereagoval na námietky žalovaného v súvislosti s neprimeranosťou doby trvania opravy, čím ani v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Vo vzťahu k žalobcom predloženému dôkazu - vyjadreniu autoservisu súd konštatoval len toľko, že ho v žiadnom prípade nie je možné považovať za dôkaz preukazujúci primeranosť doby opravy. Zároveň sa však súd v odôvodnení rozhodnutia nijako nevysporiadal s návrhom žalobcu na vykonanie dokazovania písomným dopytom na autoservis AUTOPOLIS, a.s. za účelom ozrejmenia bližších okolností o priebehu a rozsahu danej opravy. Nemožno preto za žiadnych okolností akceptovať záver súdu o tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď z jeho strany bolo v priebehu konania navrhované dokazovanie na preukázanie žalovaným namietaných skutočností. Súd navyše nijakým spôsobom neozrejmil prečo žalobcom navrhované dokazovanie nevykonal. Vzhľadom na vyššie uvedené je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov a arbitrárny, čo napĺňa odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), e) C.s.p.. 2.4. V konaní bolo nesporné, že poškodený svoje vozidlo nechal opraviť v autorizovanom servise, ktorý je zároveň zmluvným partnerom poisťovne. Zo strany poškodeného teda nešlo o svojvoľný výber autoservisu, práve naopak, oprava bola vykonaná v autoservise, ktorý ako zmluvný servis žalovaného a zároveň autorizovaný servis garantuje kvalitu a rýchlosť opravy, nakoľko je vo vzťahu k žalovanému povinný dodržiavať pracovné postupy pre jednotlivé druhy opráv, s ktorými sú spojené špecifické požiadavky na ich trvanie a náročnosť. Je preto objektívne akceptovateľné a účelné trvanie nájmu náhradného vozidla po celý čas opravy poškodeného vozidla, kedy sa toto preukázateľne nachádzalo v autoservise. Poškodený si splnil všetky povinnosti a urobil všetko pre to, aby oprava vozidla prebehla riadne a okamžite, pričom postupoval podľa pokynov a inštrukcii autorizovaného servisu. Vybavením predmetnej poistnej udalosti vydaním krycieho listu alebo poskytnutím poistného plnenia dochádza k ukončeniu nájmu náhradného vozidla, a to k prvému objektívnemu dňu, kedy poškodený môže svoje opravené vozidlo prevziať z autoservisu. Nedôvodnosť postupu a nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie potvrdzujú i viaceré právoplatné rozhodnutia súdov v obdobných sporoch, v ktorých súdy odmietli pričítať poškodenému „nečinnosť“ autoservisu alebo vykonávať dokazovanie ohľadom samotnej dĺžky opravy (rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. 17C/82/2023-68, sp. zn. 51C/24/2023-62, Okresného súdu Martin sp. zn. 10C/80/2023-92, Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 50C/14/2021-301). Poisťovňa účelovo namietala dĺžku opravy v čase, keď poškodený nemal akúkoľvek možnosť túto ovplyvniť, a to po uhradení nákladov spojených s opravou vozidla poškodeného a ukončení nájmu náhradného vozidla. Preto súd prvej inštancie nedôvodne zaťažuje poškodeného, resp. jeho právneho nástupcu, dôkazným bremenom, ktoré ani nie je schopný uniesť. Žalobca vzhľadom na uvedené podotýka, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil otázku dôkazného bremena, a teda skutočností, ktoré je v predmetnom spore povinný žalobca tvrdiť a preukazovať. Žalovaný nemôže byť vylúčený z povinnosti znášať náklady na nájom náhradného vozidla, ktorého účel žalobca preukázal, keď akékoľvek porušenie povinnosti autoservisu zakladá zodpovednostný vzťah autoservisu voči poisťovni titulom ich zmluvného vzťahu, ktorý nemožno považovať za skutočnosť prerušujúcu príčinnú súvislosť medzi konaním poistenca žalovaného a vznikom škody v podobe nákladov na nájom náhradného vozidla. 2.5. Užívanie opraveného motorového vozidla mu umožňuje autorizovaný autoservis, ktorý je zmluvným partnerom poisťovne, až keď sú mu nahradené náklady spojené s vykonanou opravou motorového vozidla, na ktorých úhradu je zaviazaná poisťovňa. Postup autoservisu, ktorý je zmluvným partnerom poisťovne, pri vykonávaní opravy motorového vozidla a jeho vracaní poškodenému nemožno nijako pričítať poškodenému, ktorý bol objektívne po celú dobu zotrvania jeho motorového vozidla v autoservise vylúčený z užívania svojho motorového vozidla, a to v dôsledku primárnej príčiny, ktorou je vznik škody na jeho motorovom vozidle porušením povinností poistenca poisťovne. Žalobca poukázal na závery Krajského súdu v Bratislave vyslovené v rozsudkoch pod sp. zn. 3Cob/202/2020-217, sp. zn. 3Cob/86/2023-145, sp. zn. 3Cob/94/2023, ktoré rešpektujú účel náhradného vozidla a práva poškodeného, ktorý proti svojej vôli nemôže užívať svoje opravované vozidlo poškodené poistencom poisťovne, aby na ňom bola vykonaná oprava zaisťujúca jeho prevádzkyschopnosť. Je potrebné považovať za účelnú dobu nájmu náhradného vozidla od momentu, kedy bolo vozidlo prijaté do opravy
až do momentu jeho vydania poškodenému , a to za predpokladu, že dobu nájmu úmyselne alebo z nedbanlivosti poškodený nepredĺžil svojím úmyselným konaním alebo nedbanlivosťou. 3. Žalovaný nevyužil svoje právo a k odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril. 4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 380 ods 1. C.s.p. na odvolacom pojednávaní v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. dňa 22.1.2026. S poukazom na ustanovenie § 180 v spojení s § 378 ods. 1 C.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť ako aj neúčasť právneho zástupcu ospravedlnil cestou svojho právneho zástupcu neodkladnými pracovnými povinnosťami a pracovnou vyťaženosťou a súhlasil s konaním v neprítomnosti. Za splnenia procesných podmienok odvolací súd zopakoval dokazovanie v zmysle § 204 C.s.p. a § 384 ods. na ktorom zopakoval dokazovanie v zmysle § 204 C.s.p. a § 384 ods. 1 C.s.p. čítaním listinných dôkazov a to zmluvou o nájme zo dňa 12.04.2023, protokolom o prenájme náhradného vozidla, čestným prehlásením poškodeného zo dňa 26.05.2023, potvrdením autoservisu zo dňa 02.06.2023, faktúrou žalobcu č. 6242023 zo dňa 26.05.2023, zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 26.05.2023, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 26.05.2023, uplatnením náhrady škody zo dňa 26.05.2023, oznámením o poistnom plnení zo dňa 12.06.2023, dokladom o úhrade zo dňa 25.06.2023, oznámením o poistnom plnení zo dňa 26.05.2023, vyjadrením autoservisu nedatované, faktúrou autoservisu AUTOPOLIS, a.s. č. 9122300651 zo dňa 26.05.2023 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 5. V zhode so záverom súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že dňa 15.02.2023 došlo v Bratislave k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle zn. Hyundai i30, EČV: Q., ktorého vlastníkom v čase dopravnej nehody bol L. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. X, Q.. Škoda na vozidle poškodeného bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla zn. Mazda CX-3, EČV: Q., ktoré bolo povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodený si nechal poškodené motorové vozidlo opraviť v servise AUTOPOLIS, a.s., t. j. v zmluvnom servise žalovaného a v autorizovanom servise pre značku Hyundai. Autoservis za opravu vystavil faktúru č. 9122300651 zo dňa 26.05.2023 na sumu 1.901,86 €, splatnú dňa 09.06.2023. Žalovaný ako poisťovateľ ukončil likvidáciu poistnej udalosti oznámením zo dňa 26.05.2023, v zmysle ktorého vyplatil priamo na bankový účet servisu AUTOPOLIS, a.s. poistné plnenie vo výške 1.871,86 €. Žalovaný vychádzal z vystavenej faktúry č. 9122300651, pričom pristúpil k čiastočnému kráteniu poistného plnenia z dôvodu, že zadný nárazník na pravej strane poškodeného vozidla obsahoval aj poškodenie laku, ktoré nemalo súvis so škodovou udalosťou zo dňa 15.02.2023, za ktorú zodpovedal poistený. Poškodený po odovzdaní vozidla autoservisu na opravu uzatvoril so žalobcom zmluvu o nájme dopravného prostriedku č. 406/2023 zo dňa 12.04.2023, na základe ktorej žalobca prenajal poškodenému náhradné motorové vozidlo zn. Hyundai i30 kombi za cenu vo výške 37,- € za jeden deň prenájmu. Náhradné vozidlo bolo poškodenému odovzdané dňa 12.04.2023 o 13:00 hod. v Autopolise Bratislava a vrátené dňa 26.05.2023 o 18:13 hod. takisto v Autopolise Bratislava tak, ako to vyplýva z protokolu o prenájme náhradného vozidla. Po ukončení prenájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 6242023 splatnú dňa 10.06.2023 na sumu 1.694,82 € s DPH za 45 dní, t. j. za dobu užívania náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla vo výške 30,- €. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 26.05.2023 poškodený postúpil na žalobcu svoju peňažnú pohľadávku voči žalovanému, ktorý riešil ako likvidačný zástupca škodu spôsobenú vozidlom Mazda CX-3, EČ: Q., vo výške 1.694,82 eur s DPH, z titulu jeho nároku voči poisťovni podľa § 4 zákona č. 381/2001 Z. z., pričom išlo o nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 15.02.2023 na vozidle Hyundai i30, EČ: Q.. Listom zo dňa 26.05.2023 si žalobca u žalovaného uplatnil nárok na náhradu škody z postúpenej pohľadávky (nárok na poistné plnenie) vo výške 1.694,82 €. 6. Predmetom konania v danej veci je žaloba, ktorou sa žalobca (ako postupník pohľadávky poškodeného) domáhal od žalovaného ako poisťovne zaplatenia žalovanej sumy vo výške 1.295,-€ s príslušenstvom titulom náhrady škody podľa § 4 ods. 2 písm. b), § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. a § 442 Občianskeho zákonníka (z celkovej škody 1.694,32€ ako rozdiel medzi priznaným a uplatneným poistným plnením) na tom skutkovom základe, že dňa 11.11.2022 došlo k poistenej udalosti (dopravnej nehode) spôsobenej prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného a tým k vzniku škody na poškodenom motorovom vozidle poškodeného, v dôsledku čoho nebolo možné poškodené motorové vozidlo užívať v čase jeho opravy (45 dní) a počas doby nevyhnutnej na opravu poškodeného
motorového vozidla poškodený na základe Zmluvy o nájme vozidla užíval náhradné motorové vozidlo žalobcu za nájomné celkovo 1.694,32€ keď v predmetnej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla vo výške 30,-€. Vynaložené náklady na prenájom náhradného motorového vozidla poškodeným ako náhradu škody žalovaný čiastočne neuznal a neposkytol v tejto časti poistné plnenie. 7. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí porušením právnej povinnosti. 7.1. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). 7.2. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. 7.3. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody a) na zdraví a nákladov pri usmrtení; b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci; c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie; d) ušlého zisku. 7.4. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný; b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. 7.5. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. 7.6. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. 7.7. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. 7.8. Podľa § 524 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 7.9. Podľa § 525 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. 7.10. Podľa § 526 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. 8. Optikou vyššie uvedeného odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru o aktívnej legitimácii žalobcu, keď dôkladne a zrozumiteľne odôvodnil prečo považoval zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 26.05.2023 za platný právny úkon a ako dospel k záveru, že poškodenému (resp. žalobcovi ako jeho právnemu nástupcovi) svedčí právo na náhradu nákladov na prenájom náhradného vozidla v rozsahu, v akom boli náklady nutne a účelne vynaložené na prenájom náhradného vozidla, zodpovedajúceho parametrom pôvodného (poškodeného) vozidla, z užívania ktorého bol poškodený vylúčený po určitú dobu a to počas opravy poškodeného vozidla ( odsek 36. až 38. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Súd prvej inštancie teda svoje rozhodnutie v tejto časti patričným spôsobom odôvodnil ( § 220 ods. 2,3 C.s.p. ) na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd a s ktorým sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje. 9. Súd prvej inštancie ale vec nesprávne právne posúdil, keď žalobu zamietol, z dôvodov, že žalobca v konaní neuniesol svoje bremeno tvrdenia a najmä dôkazné bremeno ohľadom preukázania nutnosti a účelnosti nákladov vynaložených na prenájom náhradného motorového vozidla ( odsek 40. odôvodnenia napadnutého rozsudku) a ohľadom primeranej dĺžke opravy poškodeného motorového vozidla a teda aj o primeranej dobe prenájmu náhradného motorového vozidla keď podľa názoru súdu prvej inštancie ohľadom tejto spornej skutočnosti došlo k presunu dôkazného bremena späť na žalobcu ( odsek 42. odôvodnenia napadnutého rozsudku). 10. K neuneseniu dôkazného bremena ohľadom preukázania nutnosti a účelnosti nákladov vynaložených na prenájom náhradného motorového vozidla odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že účelom nároku poškodeného na užívanie náhradného motorového vozidla je eliminácia škodlivého následku spôsobenej dopravnej nehody, ktorá zasahuje do bežného života poškodeného, a to až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo ( nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 602/2022). S poukazom na rozhodovaciu prax súdov je zrejmé, že možnosť využiť náhradné vozidlo počas opravy svojho motorového vozidla má byť akousi formou kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného a tento inštitút slúži aj k nahradeniu zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného. Zmyslom a účelom poskytnutia náhradného vozidla je totiž zachovanie určitého životného štandardu poškodeného v situácii, keď dôjde k čiastočnému, resp. totálnemu poškodeniu (zničeniu) vozidla. Prenájom náhradného vozidla je vyjadrením potreby vozidla pre uspokojovanie potrieb poškodeného a pritom je irelevantné, či sa jedná o používanie na výkon podnikania, prepravu za účelom pracovných stretnutí, osobných aktivít alebo iných súvisiacich činností. Poskytnutím náhradného vozidla nie je poškodený ponechaný v tiesni a umožní sa mu viesť čo do kvality obdobný život ako pred škodovou udalosťou, resp. dopravnou nehodou. Od poškodeného nemožno vyžadovať, aby po dobu, po ktorú sa jeho poškodené vozidlo nachádzalo v autoservise, zmenil svoj životný štýl v tom smere, že namiesto auta začne cestovať pešo, bicyklom alebo prostriedkami hromadnej dopravy. 10.1. Rozsiahle preukazovanie potreby užívania náhradného vozidla resp. nevyhnutnosti cestovania je vzhľadom na predmet konania absolútne neprimerané. Účelnosť prenájmu náhradného vozidla zo strany poškodeného, vrátane doby nájmu, bola podľa odvolacieho súdu jednoznačná. Naviac objektívnosť potreby náhradného motorového vozidla vyjadril žalovaný už aj tým, že časť týchto nákladov preplatil vo výške 399,82€ za 10 dní zapožičania náhradného vozidla. 11. Poškodený účelnosť, t.j. primeranosť doby trvania nájmu odôvodnil tým, že náhradné vozidlo mal prenajaté od prevzatia vozidla servisom až dovtedy, pokým mu servis neodovzdal opravené vozidlo. Skutočnosti podstatné pre posúdenie toho, že nájom náhradného vozidla, bol neúčelný, mal tvrdiť a preukazovať žalovaný (poisťovňa), t.j. bolo na žalovanom tvrdiť a preukazovať skutočnosti rozhodné pre posúdenie toho, že trvanie nájmu náhradného vozidla nebolo účelné. Odvolací súd v súlade so závermi ÚS SR zastáva názor, že rozhodujúca je dostatočne preukázaná bežná obchodná prax servisu a žalovaného (poisťovne), ktorá spočíva v tom, že servis - zmluvný partner poisťovne, poškodeného o vykonaní opravy informuje a na prevzatie vozidla ho vyzýva až po doručení krycieho listu poisťovne. V takejto situácii je neudržateľná argumentácia súdu prvej inštancie o tom, že skutočnosti odôvodňujúce účelnosť a dobu trvania nájmu náhradného vozidla mal preukazovať poškodený. Treba poukázať na to, že servis (čl. 48 spisu) potvrdil, že oprava bola vykonaná štandardným spôsobom, keď
pri oprave vozidla nie je možné ovplyvniť dodanie náhradných dielov, vyťaženosť servisu ani kapacitu personálu. Ďalej potvrdil, že poškodené vozidlo bolo prijatí do servisu 12.4.2023 a po ukončení opravy a vystavení faktúry za opravu a doručení krycieho listu žalovanej poisťovne 26.5.2023 opravené vozidlo vydal poškodenému. Z uvedeného tak vyplýva, že v dostatočne osvedčenej skutkovej situácii, ktorej podstatou bola bežná obchodná prax servisov a poisťovní, súd prvej inštancie žalobcu nesprávne zaťažil dôkazným bremenom o skutočnostiach, ktorých preukázanie bolo v prospech žalovanej poisťovne. 11.1. Na proces odškodňovania škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla je potrebné nahliadať tak, ako ho prezumuje zákon č. 381/2001 Z. z., čo sa v reálnom živote prejavuje napríklad v tom, že poškodený si dá vykonať opravu svojho motorového vozidla v zmluvnom/partnerskom servise poisťovateľa škodcu. V prejednávanej veci si poškodený svoje vozidlo zveril do rúk autorizovaného servisu, ktorý je zmluvným partnerom poisťovne a dôvodne sa tak spoliehal na to, že oprava jeho vozidla bude vykonaná riadne a v primeranom čase. Poisťovňa je totiž subjektom, ktorý znáša náklady spojené s opravou vozidla poškodeného a pokiaľ je autoservis vykonávajúci jeho opravu jej zmluvným partnerom, zodpovedá sa poisťovni, ktorá ak v plnej výške poskytne poistné plnenie titulom nákladov na opravu vozidla poškodeného, nemožno mať žiadne pochybnosti o správnosti postupu autoservisu pri vykonávaní opravy vozidla poškodeného. Autoservis je zodpovedný za riadne a včasné plnenie svojmu zmluvnému partnerovi, ktorým je poisťovňa. Zodpovednostný vzťah medzi autoservisom a poisťovňou vzniká v dôsledku vzniku nákladov, ktoré poisťovňa musela znášať pre porušenie jeho povinností. Táto zodpovednosť však nevylučuje vecnú súvislosť medzi pôsobením prvotnej príčiny, a to škodovej udalosti, so vznikom škodového následku, ktorým je vznik nákladov na prenájom náhradného vozidla pre nemožnosť užívania vlastného poškodeného vozidla poškodeným, ktoré sa za účelom vykonania jeho opravy nachádza v autoservise. Ide tak o škodu, ktorá je adekvátnym dôsledkom protiprávneho konania, a to podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností. 11.2. Nie je možné, aby plnenie pre žalobcu bolo krátené z dôvodu, že autoservis z kapacitných dôvodov resp. pre absenciu náhradných dielov nestíhal vybaviť opravu skôr za situácie keď žalobca nemal možnosť ovplyvniť rýchlosť opravy v autoservise. Okrem toho nie je zrejmé, prečo by práve poškodený mal na svoju ťarchu znášať to, že oprava vozidla poškodeného poistencom žalovaného v ním zazmluvnenom autoservise trvala podľa jeho názoru neprimerane dlho. Nie je predsa možné od poškodeného vyžadovať, aby v situácii, do ktorej sa dostal vinou klienta žalovaného, bol nútený hľadať autoservis s najrýchlejšou opravou, resp. najnižšími cenami. 12. V danom prípade bolo preukázané, že na strane poškodeného sa jednalo o účelne a nutne vynaložené náklady na prenájom náhradného motorového vozidla v trvaní 45 dní, po ktorú dobu trvala oprava poškodeného motorového vozidla. Žalovaný na ktorom bolo dôkazné bremeno v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že trvanie nájmu náhradného vozidla nebolo účelné, pričom k zapožičaniu náhradného vozidla došlo v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 15.2.2023. Odvolací súd považuje dobu 45 dní, po, ktorú mal poškodený prenajaté náhradné vozidlo z dôvodu opravy svojho poškodeného motorového vozidla za primeranú, odôvodnenú a náklady za prenájom náhradného vozidla za celé toto obdobie za náklady účelne vynaložené, ktoré možno z hľadiska náhrady škody považovať za skutočnú škodu, ktorá poškodenému vznikla v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. 13. S poukazom na závery v odseku 10. až 12. odvolací súd prijal záver, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, ak žalobu zamietol. Žalobca má voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 1.295,-€ titulom škody, ktorá vznikla poškodenému (právnemu predchodcovi žalobcu) z dôvodu nájomného za celkovú dobu nájmu 45 dní (od 12.4.2023 do 26.5.2023). Keďže žalovaný dobrovoľne plnil nájomné za 10 dní priznaná suma vo finančnom vyjadrení predstavuje nájomné 37,-€ za 35 dní ( 37,-€ x 35 = 1.295,-€). 14. Okrem istiny má žalobca nárok i na úrok z omeškania. O úrokoch z omeškania odvolací súd rozhodol v zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní a ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ktorých výšku ustanovuje vykonávací predpis. Týmto predpisom je Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z., pričom podľa § 3 citovaného predpisu platného a účinného v prvý deň omeškania výška úrokov z omeškania je ustanovená § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., podľa ktorého je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Vzhľadom na čas ukončenia šetrenej poistnej udalosti dňom 12.6.2023 ( č.l. 12 spisu) a uplynutie 15 dňovej lehoty v zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. sa žalovaný dňom 28.6.2023 dostal do omeškania a žalobca má nárok na úrok z omeškania. Odvolaciemu súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že k rozhodnému dňu 28.6.2023 táto úroková sadzba bola vo výške 4 %, preto sadzba úrokov z omeškania predstavuje 9 % ročne. 15. Z dôvodu neprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.295,-€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 28.6.2023 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 16. O náhrade trov celého konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a 2 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V konaní bola plne úspešný žalobca, preto mu vznikol voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).