Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 8Co/135/2025 6123413097 28. 04. 2026 JUDr. Ondrej Krajčo ECLI:SK:KSBA:2026:6123413097.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom Tolstého 20, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpeného právnym zástupcom: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s. r. o, so sídlom Tolstého 20, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Mlynské nivy 7816/16, 821 09 Bratislava, o zaplatenie 223,55 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 23. apríla 2025, č.k. 40C/89/2023 - 200, takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 223,55 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 223,55 eura od 16.06.2023 do zaplatenia, všetko v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, a žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Po právnej stránke súd prvej inštancie spor posúdil podľa ust. § 442, § 517 ods. 2, § 524 ods. 1,2, § 525 ods. 1, 2, § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ako aj § 4 ods. 1,2, § 11 ods. 6, 7 a 8, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Poukázal na to, že v danom prípade nebolo medzi stranami sporné, že dňa 08.03.2023 došlo v Bratislave k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola právna predchodkyňa žalobcu V. U.. K vzniku škody na motorovom vozidle došlo v dôsledku prevádzky motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovanej. Taktiež nebolo v konaní sporné, že poškodená motorové vozidlo poškodené v dôsledku škodovej udalosti si nechala opraviť v autoservise. Taktiež nebolo sporné, že poškodená so žalobcom uzatvorila Nájomnú zmluvu č. XXX/XXXX dňa 26.04.2023, predmetom ktorej bol prenájom náhradného motorového vozidla za dohodnuté nájomné 37 € a poplatok za pristavenie a odvezenie náhradného vozidla vo výške 30 €. Žalovaná v konaní namietla nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Súd námietku žalovanej vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže sama žalovaná počas likvidácie poistnej udalosti poskytla žalobcovi, na ktorého pohľadávka poškodenou bola postúpená, čiastočné plnenie a až v priebehu súdneho konania začala spochybňovať aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní a neodôvodnenosť započítania pohľadávok medzi žalobcom ako prenajímateľom a poškodenou. Súd tieto námietky žalovanej vyhodnotil ako účelové a nedôvodné. Žalobcovi voči žalovanej titulom postúpenej pohľadávky poškodenou podľa ustanovenia § 524 a nasl. OZ vznikol nárok na zaplatenie peňažného plnenia v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.
s poukazom na citované ustanovenie § 4 uvedeného zákona a § 442 Občianskeho zákonníka. Zmluva o postúpení pohľadávky bola uzatvorená písomne medzi zmluvnými stranami a poškodenou postúpenie pohľadávky v prospech žalobcu bolo žalovanej písomne oznámené. Sporným v konaní bola účelnosť a dôvodnosť prenájmu náhradného motorového vozidla poškodenou po oprave vozidla od 10.05.2023 do 15.05.2023. V konaní bolo nesporné, že krycí list bol dodaný autoservisu poisťovňou až dňa 15.05.2023 a autoservis v tento deň bez meškania poškodenú informoval o možnosti prevzatia si opraveného motorového vozidla. Poškodená si opravené motorové vozidlo prevzala a z obsahu nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a poškodenou je zrejmé, že nájom náhradného motorového vozidla bol dňom 15.05.2023 ukončený. Bolo tiež preukázané, že nájomná zmluva o nájme náhradného motorového vozidla bola uzatvorená žalobcom a poškodenou. Žalobca zmluvu viedol elektronicky, do obsahu ktorej bol vpísaný dátumu začatia prenájmu náhradného motorového vozidla dňom 26.04.2023 a následne po ukončení doby nájmu náhradného motorového vozidla do zmluvy v elektronickom systéme bol uvedený dátum ukončenia prenájmu náhradného motorového vozidla, konkrétne deň 15.05.2023, ako aj všetky technické parametre vo vzťahu k stavu kilometrov najazdených v čase prenájmu náhradného motorového vozidla. Po ukončení doby nájmu náhradného motorového vozidla žalobca ako prenajímateľ vystavil poškodenej faktúru č. XXXXXXX, ktorou poškodenej fakturoval cenu prenájmu náhradného motorového vozidla, ako aj poplatok za pristavenie a prevezenie náhradného vozidla celkovej v sume 769,92 €. Z vykonaného dokazovania taktiež mal súd preukázané, že žalobca s poškodenou dňa 18.04.2023 uzatvorili zmluvu o postúpení pohľadávky podľa ustanovenia § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka v písomnej forme teda platne, na základe ktorej poškodená postúpila v prospech žalobcu pohľadávku vedenú voči žalovanej z titulu povinného zmluvného poistenia. Žalovanej postúpenie pohľadávky bolo oznámené poškodenou písomným podaním zo dňa 15.05.2023, čo žalovaná ani v konaní nerozporovala. Žalovaná v rámci likvidácie poistnej udalosti doručila žalobcovi písomné oznámenie o poistnom plnení, v zmysle ktorého žalobcovi oznámila, že na jeho účet zaplatila titulom prenájmu náhradného motorového vozidla sumu 546,37 €. Žalovaná v oznámení o poistnom plnení uviedla, že dňa 31.05.2023 ukončila šetrenie poistnej udalosti a priznala a vyplatila na účet žalobcu krátené peňažné plnenie s odôvodnením, že priznaná doba za požičanie náhradného vozidla je v trvaní 15 dní, do 10.05.2023, oprava vozidla bola ukončená dňa 09.05.2023. Žalovaná v písomnom oznámení uviedla, že došlo k zníženiu poistného plnenia o opotrebenie rozdielu technických hodnôt pred najazdením kmTH1 a po najazdení 633 kilometrov TH2, poistné plnenie bolo znížené o 0,01 euro/ kilometer. Žalovaná zároveň uviedla, že do priznanej priemernej doby zapožičania náhradného vozidla zahrnula čas na opravu vozidla, zohľadňujúc technologické postupy uvádzané výrobcom vozidiel, čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami, ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany poisťovne. V dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej povinne zmluvne poisteným u žalovanej teda došlo k poškodeniu motorového vozidla prevádzkovateľom ktorého bola poškodená a ktorá svoje motorové vozidlo si nechala opraviť v autoservise. V súvislosti s realizáciou opravy motorového vozidla poškodená uzatvorila zmluvu o nájme náhradného motorového vozidla so žalobcom, čo súd mal preukázané obsahom zmluvy, ako aj na základe obsahu čestného prehlásenia poškodenej, ktoré súdu bolo spolu so žalobou doručené. K prenájmu náhradného motorového vozidla poškodenou došlo z dôvodu, že poškodená nemala k dispozícii iné vhodné vozidlo a prenájom náhradného motorového vozidla bol pre poškodenú nevyhnutný. Doba nájmu náhradného motorového vozidla trvala od 26.04.2023 do 15.05.2023 - do doručenia krycieho listu žalovanou autoservisu, ktorý bol povinný opravené motorové vozidlo vydať poškodenej až po doručený krycieho listu žalovanou. Súd vyhodnotil námietku žalovanej, že doba nájmu náhradného motorového vozidla mala trvať len do vystavenia faktúry o oprave motorového vozidla ako účelovú a neopodstatnenú, keďže súd má vedomosť z úradnej činnosti, že žalovaná uzatvára rámcové zmluvy s autoservismi, na základe ktorých autoservisy sú povinné vydávať opravené motorové vozidlá poškodeným po ich oprave, avšak až po doručením krycieho listu samotnou poisťovňou, teda žalovanou. Súd prvej inštancie v tomto kontexte vyhodnotil za nedôvodnú obranu žalovanej, že postup autoservisov, teda aj postup autoservisu, ktorý realizoval opravu motorového vozidla a ktorý opravené vozidlo vydal poškodenej až po úhrade faktúry, respektíve po vystavení a doručení krycieho listu zo strany poisťovne, ktorý postup by mal byť v rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 písm. s) Občianskeho zákonníka, keďže sama poisťovňa uzatvára s autoservismi vykonávajúcimi opravy motorových vozidiel rámcové zmluvy, v ktorých zmluvnými stranami je dohodnuté za akých podmienok autoservis môže opravené motorové vozidlo poškodenému vydať. Autoservis bol oprávnený motorové vozidlo zadržať a vydať ho poškodenej až po doručením krycieho listu poisťovňou. Bola tiež preukázaná príčinná súvislosť medzi poistnou udalosťou a užívaním náhradného motorového vozidla poškodenou po dobu, po ktorú bolo poškodené motorové vozidlo opravované autoservise a ktoré bolo poškodené poisteným žalovanej. Nebyť poškodenia vozidla
patriaceho poškodenej, ktorá dopravnú nehodu nezavinila, poškodená by nemusela svoje motorové vozidlo ponechať v autoservise sa účelom jeho opravy, v dôsledku čoho predmetné vozidlo nemohla užívať a bola nútená na základe už súdom uvedeného čestného vyhlásenia si prenajať náhradné motorové vozidlo, ktorého prenájom bol nevyhnutný. Zdôraznil, že v zmysle ustálenej súdnej praxe škodca je povinný nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Zaplatením požičovného sa zmenší majetkový stav poškodeného. Škodou je požičovné zaplatené za vypožičanie náhradného motorového vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom. Pokiaľ žalovaná rozporovala dobu nájmu náhradného motorového vozidla trvajúcu po oprave vozidla autoservisom a priznala po postúpení pohľadávky žalobcovi v rámci výsledkov likvidácie poistnej udalosti len nárok za požičovné v rozsahu 15 dní, doba trvania nájmu náhradného motorového vozidla bola opodstatnená až do 15.05.2023. Doba zotrvania vozidla autoservise totiž závisela od posúdenia a zistenia predpokladaných nákladov na opravu vozidla, od doby samotnej opravy motorového vozidla až do dňa doručenia krycieho listu zo strany žalovanej autoservisu dňa 15.05.2023. Poškodená z titulu poistnej udalosti nemohla užívať svoje motorové vozidlo, preto bolo dôvodné, aby si zabezpečila náhradné motorové vozidlo. Náklady spojené so zabezpečením náhradného motorového vozidla v podobe nájomného a náklady za pristavenie a odvezenie motorového vozidla patria k oprávneným nárokom poškodeného. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov je zrejmé, že pokiaľ dôjde k poškodeniu motorového vozidla má poškodený nárok na náhradu nákladov vynaložených na prenájom náhradného vozidla, ako aj na náhradu nákladov za pristavenie vozidla až do doby, než bude môcť používať svoje vlastné motorové vozidlo. Vo všeobecnosti platí, že každá škoda, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, má byť reparovaná tak, aby došlo k náhrade nutných a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s uvedenou škodou. Dospel preto k záveru, že poškodená mala náhradné motorové vozidlo prenajaté len na nevyhnutnú dobu od 26.04.2023 do 15.05.2023. Práve za stavu, do ktorého sa dostala právna predchodkyňa žalobcu, teda poškodená, zavineným konaním povinne zmluvne poisteného u žalovanej, nemožno nepriaznivosť tohto stavu umocňovať u poškodenej jej neprimeraným zaťažovaním v tom zmysle, aby v sieti autorizovaných autoservisov zisťovala a hľadala autoservis, ktorý opravy realizuje rýchlo a zároveň, aby si vyhľadala autopožičovňu, ktorá poskytuje tie najnižšie ceny prenájmu náhradných motorových vozidiel. Takýmto prístupom by bola poškodená neprimerane a nedôvodne zaťažovaná, keď je už zaťažená škodovou udalosťou, ktorou je výrazne obmedzená v tom, že do momentu škodovej udalosti svoje motorové vozidlo používala a v dôsledku škodovej udalosti zrazu svoje motorové vozidlo užívať nemohla. Autoservis, ktorý opravu motorového vozidla realizoval bol povinný opravené motorové vozidlo právnej predchodkyni žalobcu, teda poškodenej vrátiť až doručením krycieho listu od žalovanej a teda v tomto kontexte nemá vplyv na dĺžku doby trvania nájmu vystavenie faktúry za opravu motorového vozidla, ktorá bola vystavená autoservisom dňa 09.05.2023. Bolo v záujme žalovanej, aby autoservisu v deň doručenia uvedenej faktúry doručila obratom autoservisu krycí list, čím by skrátila podstatne dobu trvania prenájmu náhradného motorového vozidla poškodenou. Žalovanej nič nebránilo, aby krycí list autoservisu vykonávajúceho opravu doručila obratom po doručení faktúry za opravu motorového vozidla. Súd taktiež vyhodnotil argumentáciu žalovanej vo vzťahu ku skutočnosti, že autoservis mal ihneď kontaktovať poškodenú po vystavení faktúry za opravu motorového vozidla, aby si motorové vozidlo prišla vyzdvihnúť ako účelovú, keďže autoservis je oprávnený čakať na doručenie krycieho listu žalovanou a až po jeho doručení bol povinný motorové vozidlo vydať poškodenej. Žalovaná tak svojím konaním spôsobila to, že doba trvania nájmu náhradného motorového vozidla trvala až do 15.05.2023, kedy doručila autoservisu krycí list a toto konanie žalovanej nemôže byť súdom vyhodnotené v neprospech právnej predchodkyne žalobcu, ktorej opravené motorové vozidlo mohol autoservis vydať potom, čo mal istotu, že žalovaná mu zaplatí cenu opravy motorového vozidla v súlade s obsahom doručeného krycieho listu. Poukázal na to, že z ustálenej súdnej praxe súdov vyplýva, že skutočnou škodou sú náklady spojené s odstraňovaním následkov poškodenia, medzi ktoré patria aj náklady za prenájom motorového vozidla. Z citovaného ustanovenia § 4 zákona č. 381/2001 Z.z. vyplýva, že z poistenia zodpovednosti sa poškodenému uhrádzajú uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, nie aritmetický priemer, prípadne individuálne výpočty zamestnanca či likvidátora žalovanej o možnej dobe trvania opravy poškodeného motorového vozidla. Za skutočnú škodu spočívajúcu v nákladoch na prenájom náhradného motorového vozidla sa považujú náklady, ktoré boli účelne a nutne vynaložené na zapožičanie náhradného motorového vozidla, ako aj náklady za pristavenie náhradného motorového vozidla. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti vynaložených nákladov spojených so zabezpečením náhradného motorového vozidla je podstatné, že v
dôsledku škodovej udalosti zavinenej poistencom žalovanej nemohla poškodená užívať svoje motorové vozidlo z dôvodu, že bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu, v dôsledku čoho si musela prenajať vozidlo až do skončenia šetrenia škodovej udalosti žalovanou a v tomto prípade až do doručenia krycieho listu žalovanou autoservisu. Uvedené náklady by neboli poškodenej vznikli, ak by mohla svoje vlastné motorové vozidlo užívať. Právna predchodkyňa žalobcu bola protiprávnym konaním poistenca žalovanej ukrátená o možnosť využitia vlastného motorového vozidla a preto od nej nemožno spravodlivo žiadať, aby upustila od svojho spôsobu prepravy, keď ako poškodená nemohla ovplyvniť tak dĺžku opravy jej poškodeného vozidla a ani nemohla urýchliť povinnosť žalovanej, aby autoservisu doručila včas krycí list, po doručení ktorého autoservis bol povinný poškodenej opravené motorové vozidlo vydať, čo aj realizoval a ihneď po doručení krycieho listu žalovanou, motorové vozidlo poškodenej vydal. Žalovaná svojím konaním - včasným doručením krycieho listu autoservisu mohla skrátiť dobu trvania nájmu náhradného motorového vozidla a znížiť tak sumu nájomného, náhrady ktorého sa žalobca voči žalovanej domáha potom, čo poškodená v prospech žalobcu platne svoju pohľadávku postúpila. Žalovaná tiež súdu nepredložila žiadne listinné dôkazy, respektíve neosvedčila, na základe akých zistených skutkových okolností krátila poistné plnenie v prospech žalobcu titulom nepriznania plnenia vo výške 32,24 € z titulu zníženia opotrebenia rozdielu technických hodnôt pred najazdením km TH1 a po najazdení 633 TH2, ani poistné plnenie vo výške 6,33 € z titulu zníženia 0,01€/1km. Podanej žalobe preto na základe vykonaného dokazovania vyhovel a zaviazal žalovanú na zaplatenie peňažného plnenia v sume 223,55 eura, a to spolu s úrokom z omeškania. V tomto smere konštatoval, že pokiaľ poisťovňa neplní svoj záväzok riadne a včas, t.j. neposkytne poistné plnenie v celom jeho rozsahu v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania s peňažným plnením, čo znamená vznik nároku poškodenej, prípadne jej právneho nástupcu - žalobcu popri poistnom plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorých základ je daný v ustanovení § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. Výklad, v rámci ktorého by nebolo možné priznať poškodenej v sporovom konaní úroky z omeškania z uplatneného peňažného plnenia by nezodpovedal zmyslu a účelu zákonných ustanovení zákona č. 381/2001 Z.z. Zmyslom povinného zmluvného poistenia je zabezpečiť poškodenej nahradenie škody v čo najkratšom čase. Nezodpovedalo by spravodlivému usporiadaniu vzťahov, aby poisťovňa zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie povinnosti poskytnúť poistné plnenie prenášala na poškodenú. Poisťovňa musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti poskytnúť riadne poistné plnenie po prešetrení poistnej udalosti a teda má povinnosť znášať stav, kedy v prípade zníženého poistného plnenia sa dostane do omeškania. Žalovaná neopodstatnene poskytla žalobcovi poistné plnenie len vo výške 546,37 €, v dôsledku čoho svojvoľne znížila poistné plnenie o sumu 223,55 €. So svojim peňažným plnením sa tak dostala do omeškania od 16.06.2023, keďže v zmysle oznámenia o poistnom plnení vypracovanom dňa 01.06.2023 vyplýva, že žalovaná sama uviedla, že dňa 31.05.2023 ukončila šetrenie poistnej udalosti a na základe tejto skutočnosti žalobcovi oznámila, že na jeho účet vypláca poistné plnenie vo výške 546,37 eura. Pätnásťdňová dňová lehota na poskytnutie peňažného plnenia titulom náhrady poistného plnenia žalovanej uplynula dňom 15.06.2023 a dňom 16.06.2023 sa žalovaná dostala s peňažným plnením do omeškania. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť, alternatívne ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zo strany súdu prvej inštancie došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivé súdne konanie, keď sa prakticky vôbec nevysporiadal s jeho podstatnou a relevantnou argumentáciou, týkajúcou sa nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní a napadnutý rozsudok v tomto ohľade nespĺňa požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplývajúce z § 220 C.s.p. či z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu SR. V nadväznosti na závery súdu prvej inštancie ohľadne aktívnej vecnej legitimácie žalobcu uviedol, že v danom prípade je predmetom súdneho konania nárok na náhradu škody, ktorý mal poškodenému údajne vzniknúť v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, a preto v danom prípade bolo úlohou súdu na základe doložených listinných dôkazov v prvom rade skúmať, či poškodenému pred uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.05.2023 vôbec vznikol v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla nárok na náhradu škody vo výške 769,92 EUR. Ak by súd na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, že pred uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.05.2023 nárok poškodeného na náhradu škody v súvislosti s
prenájmom náhradného vozidla vo výške 769,92 EUR neexistoval, mala by táto skutočnosť sama o sebe za následok absolútnu neplatnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.05.2023 (s účinkami ex tunc), pričom túto absolútnu neplatnosť by už nebolo možné dodatočne zhojiť. Súd preto vec absolútne nesprávne právne posúdil, ako aj na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam keď mal za to, že v danom prípade mala byť daná vecná legitimácia sporových strán, nakoľko v danom prípade pred uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.05.2023 neboli vôbec naplnené zákonné podmienky vyplývajúce z § 4 ods. 2 zákona o PZP za splnenia ktorých mohlo dôjsť k vzniku nároku poškodeného voči žalovanému ako poisťovateľovi na výplatu poistného plnenia z titulu účelne a nevyhnutne vynaložených nákladov v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vo výške 769,92 EUR s DPH. Poukázal v tejto súvislosti na právne závery vyplývajúce z uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 14.02.2013, č. k. II. ÚS 130/2013-11, ako aj uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.02.2023, sp. zn. 7Cdo/52/2022 a zdôraznil, že podľa dlhodobo zaužívaného výkladu pojmu skutočná škoda mohla v danom prípade poškodenému v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vzniknúť škoda vo výške 769,92 eura až okamihom úhrady faktúry za prenájom náhradného vozidla č. XXXXXXX zo dňa 15.05.2023 žalobcovi ako prenajímateľovi náhradného vozidla a nepostačuje len zvýšenie pasív, pretože v takomto prípade škoda zatiaľ nevznikla a samotná existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi ani súdne rozhodnutie o povinnosti dlžníka zaplatiť dlh nie je skutočnou škodou ani ušlým ziskom. V danom prípade podľa žalovaného (vzhľadom na charakter uplatneného nároku) škoda poškodenému nevznikla už momentom prenajatia náhradného vozidla (príp. momentom vystavenia faktúry za nájomné), ale mohla vzniknúť až momentom úhrady tohto nájomného, t. j. vynaložením nákladov na prenájom náhradného vozidla (porov. napr. bod. 17. uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.09.2024, č. k. 14Co/73/2024 - 131). Keďže v prejednávanej veci poškodený v danom prípade faktúru za prenájom náhradného vozidla žalobcovi ako prenajímateľovi pred uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.05.2023 neuhradil, poškodený nemohol úspešne uplatňovať nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vo výške 769,92 eur ani len voči samotnému poistenému škodcovi, pred uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.05.2023 tak nemal ani len právo na plnenie (pohľadávku) voči samotnému poistenému škodcovi spočívajúcu v nároku na náhradu škody z titulu účelne a nevyhnutne vynaložených nákladov v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vo výške 769,92 eura, ktorú by bol oprávnený platne postúpiť na iný subjekt; a teda v danom prípade nemohlo dôjsť k platnému započítaniu pohľadávok podľa bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.05.2023. Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 15.05.2023 preto celkovo možno považovať za absolútne neplatný právny úkon, ktorý nikdy nemohol vyvolať žiadne právne účinky. Čo sa týka posúdenia nevyhnutnej doby prenájmu náhradného vozidla žalobca uviedol, súd tu taktiež na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj vec nesprávne právne posúdil. Zdôraznil, že odovzdaním poškodeného vozidla do autoservisu sa medzi autoservisom a poškodeným fakticky zakladá osobitný druh zmluvy o dielo v podobe zmluvy o oprave veci podľa § 652 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa § 656 ods. 1 Občianskeho zákonníka objednávateľ je povinný vyzdvihnúť si vec najneskôr do jedného mesiaca od uplynutia času, keď sa oprava alebo úprava mala vykonať, a ak bola vykonanú neskôr, do jedného mesiaca od upovedomenia o jej vykonaní. Ak tak neurobí, je povinný zaplatiť poplatok za uskladnenie. Nakoľko pri oprave poškodeného vozidla teda nie je možné vopred presne určiť dobu opravy, tak možno predpokladať, že v prípade opravy poškodeného vozidla bude platiť druhá časť prvej vety § 656 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a zhotoviteľ (autoservis) je povinný upovedomiť poškodeného (objednávateľa) o vykonaní opravy, čím poškodený získa vedomosť, že jeho vozidlo je opravené a môže si ho vyzdvihnúť, pričom v momente ako poškodený získa túto vedomosť, zaniká aj potreba prenájmu náhradného vozidla. V zmysle § 656 ods. 1 Občianskeho zákonníka je teda autoservis ako zhotoviteľ povinný upovedomiť poškodeného ako objednávateľa o tom, že oprava poškodeného vozidla bola zavŕšená a poškodený si môže opravené vozidlo vyzdvihnúť. Žalovaný preto považuje za nemysliteľné, aby poisťovne znášali náklady za prenájom náhradného vozidla, ktoré vzniknú v dôsledku nesplnenia resp. porušenia zákonnej povinnosti autoservisu ako zhotoviteľa upovedomiť poškodeného ako objednávateľa o tom, že oprava jeho vozidla bola zavŕšená a môže si ho prísť vyzdvihnúť. Totiž prijatie opačného prístupu potom podľa názoru žalovaného vytvára aj potenciálny priestor pre svojvoľné zadržiavanie vozidla v autoservise po zavŕšení jeho opravy a celková doba prenájmu náhradného vozidla sa tak nedôvodné predlžuje až do ukončenia likvidácie poistnej udalosti poisťovňou. Pokiaľ teda žalobca počas konania pred súdom prvej inštancie argumentoval, že informovanie poškodeného zo strany autoservisu o tom, že si môže prísť vyzdvihnúť opravené vozidlo je viazané na doručenie krycieho listu zo strany poisťovne, takýto postup ako sme už uviedli aj vyššie žiadnym spôsobom nevyplýva z platnej právnej úpravy a práve naopak je v rozpore s § 656 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný tak celkovo považuje tzv. „teóriu
krycieho listu“ razenú resp. predávanú žalobcom v konaniach vedených na rovnakom alebo podobnom skutkovom základe len za fabuláciu žalobcu, ktorá nemá absolútne žiadnu oporu v platnej právnej úprave. Z tohto hľadiska preto nemožno ani samotný proces opravy poškodeného vozidla chápať v akomsi širšom slova zmysle (t. j. že proces opravy má trvať až do vydania krycieho listu poisťovňou), ako sa to snažil počas konania prezentovať žalobca, nakoľko autoservis má teda zákonnú povinnosť informovať poškodeného o zavŕšení opravy poškodeného vozidla, pričom odkladanie tejto informačnej zákonnej povinnosti až do vystavenie krycieho listu poisťovňou predstavuje porušenie tejto zákonnej povinnosti zo strany autoservisu. Ani prípadné zmluvné dojednanie medzi ním ako poisťovateľom a autoservisom dojednané v rámci určitého typu zmluvy o spolupráci, ktoré by podmieňovalo vydanie opraveného vozidla doručením krycieho listu zo strany poisťovne autoservisu, by podľa platnej a účinnej právnej úpravy nemohlo byť platne dojednané bez účasti poškodeného ako vlastníka daného vozidla, nakoľko by išlo o ustanovenie, ktoré by zakladalo záväzky v neprospech poškodeného ako tretej strany, ktorá nie je účastníkom takejto zmluvy o spolupráci. Žalovaný je teda jednoznačne toho názoru, že pokiaľ je vozidlo autoservisom opravené, nie je žiaden relevantný dôvod, aby bolo odstavené v autoservise až do momentu vystavenia krycieho listu, nakoľko takýto pristúp možno podľa žalovaného považovať za príliš formalistický, pretože nezohľadňuje ani konkrétne okolnosti vyžadujúce si riadne prešetrenie poistnej udalosti. Takýto prístup považuje aj za značne nehospodárny, nakoľko spôsobuje vznik ďalších nákladov na prenájom náhradného vozidla, ktoré už nie sú nevyhnutné a účelné a v rozpore s § 415 Občianskeho zákonníka. Odkázal v tejto súvislosti na právne závery vyplývajúce z rozhodnutá Krajského súdu v Žiline zo dňa 26.11.2024, sp. zn. 8Co/136/2024 a Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25.02.2025, č. k. 42Cob/l31/2023 - 195, s ktorými sa stotožnil a poukazom na uvedené žiadal odvolaniu vyhovieť. 4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti ani nepredložil dôkazy, ktoré by viedli k spochybneniu správnosti skutkových zistení a právnych záverov súdu prvého stupňa. Odvolanie je len prejavom nesúhlasu žalovaného s rozsudkom, postoj žalovaného však nemá vecné ani právne opodstatnenie. Žalobca napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne, má za to, že súd sa dôsledne vysporiadal s predmetom konania a plne sa stotožňuje s názorom súdu obsiahnutým v odôvodnení rozhodnutia, preto nevidí dôvod na jeho zrušenie alebo zmenu. Uviedol, že žalovaným prezentované odvolacie dôvody považuje za neopodstatnené a zavádzajúce, súd sa podľa jeho názoru podrobne vysporiadal so všetkými spornými skutočnosťami v tomto konaní a odôvodnenie rozsudku plne zodpovedá všetkým požadovaným náležitostiam v zmysle ust. § 220 ods. 2 C.s.p., pričom nie je možné dôvodne vytýkať súdu prvej inštancie, že sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal s argumentáciou sporových strán podľa predstáv odvolateľa. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia dostatočne zaoberal spornými skutočnosťami, argumentáciou a dôkazmi strán, pričom jednotlivé dôkazy a námietky strán sporu vyhodnotil podľa svojej úvahy. Zároveň sa vysporiadal so skutkovými a právnymi okolnosťami žalobcom uplatneného nároku. Skutočnosť, že súd nevyhodnotil dôkazy podľa predstáv žalovaného nezakladá automaticky záver o nesprávnosti týchto skutkových zistení. Pokiaľ ide o výšku žalovaného a priznaného nároku, žalobca sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktoré je z pohľadu žalobcu plne súladné s charakterom, účelom a povahou povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Žalovaným prezentované skutkové a právne okolnosti v jeho odvolaní podľa názoru žalobcu neodôvodňujú zmenu rozhodnutia alebo zamietnutie uplatneného nároku. Žalobca sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia a právnym posúdením veci zo strany prvostupňového súdu. Ďalej poukázal na to, že žalovaný opakovane nedôvodne rozsiahlo spochybňuje aktívnu vecnú legitimáciu strán v konaní. Námietky a úvahy žalovaného týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávnosť skutkových zistení s poukazom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu či údajnú neplatnosť započítania pohľadávok považuje žalobca za čisto účelové a zavádzajúce. Žalovaný v podanom odvolaní iba opakuje svoju argumentáciu, ktorá je založená na nelogickom základe a popiera tak vôbec samotný účel a zmysel inštitútov ako je postúpenie pohľadávky, či započítanie pohľadávok. Žalovaný naviac vo svojom odvolaní produkuje rozsiahlu argumentáciu ohľadom nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, ktorá už bola produkovaná v rámci prvoinštančného konania (odkazuje i na totožné rozhodnutia, ktoré však nemožno aplikovať na prejednávanú vec, a to s ohľadom na tú skutočnosť, že ide o odlišnú skutkovú situáciu, prípadne o argumentáciu, ktorú sa snaží takpovediac účelovo „napasovať“ na prejednávaný prípad). Jeho aktívna vecná legitimácia v konaní už bola vyriešená stovkami súdnych rozhodnutí, v rámci ktorých všeobecné súdy jej existenciu jednoznačne potvrdili. V tejto súvislosti len príkladmo poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.02.2024, sp. zn.: 11Co/111/2023
a Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.04.2025, sp. zn.: 3Co/3/2025, pričom uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že súdy sa už s touto argumentáciou vysporiadali, nie je zjavný dôvod, pre ktorý žalovaný opakovane a rozsiahlo argumentuje rôznymi absurdnými výkladmi, ktorými spochybňuje jeho aktívnu vecnú legitimáciu. Vo vzťahu k účelnosti nákladov na prenájom náhradného vozidla zotrval na dôvodnosti nároku uplatneného v tomto konaní, pričom poukázal na obsah jeho písomných podaní, argumentácie a predložených listinných dôkazov. Nesúhlasí s právnym názorom žalovaného, ktorý je podľa jeho názoru v rozpore s povahou, účelom a princípmi povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní namieta, že nájom náhradného vozidla možno považovať za dôvodný len do momentu vykonania opravy poškodeného vozidla, pričom údajne nie je dôvod, aby bolo vozidlo odstavené v autoservise až do momentu krycieho listu, v konaní bolo preukázané, že autoservis nevydá poškodenému jeho motorové vozidlo, pokiaľ nemá aspoň deklarované krytie nákladov za opravu poškodeného vozidla a to buď formou vystavenia krycieho listu, resp. poskytnutím peňažného plnenia zo strany poisťovne. Až následne dochádza k vydaniu opraveného motorového vozidla poškodenému. V nadväznosti na argumentáciu žalovaného ohľadom jeho nesúhlasu s tzv. „teóriou krycieho listu“ razenú v konaniach vedených na rovnakom alebo podobnom skutkovom základe, ktorú dokonca označuje za fabuláciu, zdôraznil, že táto „fabulácia“ je v súlade s ustálenou súdnou praxou a vychádza i z názoru našej najvyššej súdnej autority, a to konkrétne z nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 602/2022-34 zo dňa 16.02.2023. Ústavný súd Slovenskej republiky vo vzťahu k dôvodnosti a účelnosti trvania nájmu náhradného vozidla vo vyššie uvedenom náleze vyslovil záver, v zmysle ktorého v prípade čiastočnej škody účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. Súčasne Ústavný súd Slovenskej republiky definoval, že účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu zničeného vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok. Vzhľadom na uvedené je nutné konštatovať, že nepriznaním uplatneného nároku žalobcovi tak, ako navrhuje a odôvodňuje žalovaná, by predstavovalo porušenie zásady "neminem laedere" - nikoho nepoškodzovať, na zachovanie ktorej apeluje. Poukázal tiež na aktuálny Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.01.2025, sp. zn. 14Co/6/2025, v ktorom Krajský súd v Bratislave konštatoval, že pri posudzovaní účelnosti nájmu motorového vozidla aj v kontexte celkovej dĺžky tohto nájmu je preto potrebné vychádzať predovšetkým zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Z dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že motorové vozidlo poškodeného bolo v servise od 31.01.2024 a nachádzalo sa v ňom aj dňa 26.03.2024, kedy síce poškodený ukončil nájom náhradného motorového vozidla, avšak zo strany autoservisu v daný deň ešte nedošlo k vydaniu motorového vozidla; z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že autoservis vydáva opravované vozidlo až po predložení krycieho listu (potvrdenie vystavené autoservisom dňa 26.03.2024). Rovnako tak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že krycí list bol vydaný žalovanou až dňa 16.04.2024. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou (dopravnou nehodou) a škodou bola prerušená, a preto celú uvedenú dobu možno považovať za dobu, po ktorú poškodený bez vlastného zavinenia nemohol užívať svoje motorové vozidlo, a preto je možné dospieť k záveru, že náklady za nájom náhradného vozidla boli po celú túto dobu vynaložené účelne. Trvá na svojej argumentácii, že nájom náhradného vozidla bol plne dôvodný od 26.04.2023 do 15.05.2023, t.j. 20 dní, nakoľko počas celej tejto doby sa vozidlo poškodeného nachádzalo v autoservise, čo vyplýva z predložených dôkazov. Prenájom náhradného vozidla v tomto období bol pre poškodeného nevyhnutným dôsledkom škodovej udalosti, ktorú nezapríčinil a nemohol predvídať vznik nákladov spojených s touto škodovou udalosťou, na ktorých pokrytie bol oprávnený a nútený použiť až plnenie poskytnuté zo strany žalovaného. Poukázal aj na rozhodovaciu prax súdov, kde sa súdy stotožnili s jeho argumentáciou ohľadom účelnosti nájmu náhradného vozidla až do vystavenia krycieho listu, napr. na závery Krajského súdu v Bratislave vyslovené v rozsudku zo dňa 15.11.2023 sp. zn. 3Cob/94/2023 alebo na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, konkrétne Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 31.07.2024, sp. zn. 7Co/51/2024, Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.04.2024, sp. zn. 6Co/77/2023, Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 26.03.2024, sp. zn. 11Co/88/2023 a Rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa 26.03.2024, sp. zn. 9Co/107/2023. V poslednom označenom rozhodnutí odvolací súd uviedol, že nesúhlasí s obranou žalovaného o neoprávnenom zadržiavaní veci autoservisom vo vzťahu k ešte nesplatnej pohľadávke (§ 151s OZ). Uvedené podľa mienky odvolacieho súdu svedčí o danosti tzv. funkčnej synalagmy, v danom type záväzkovo-právnych vzťahov. Je potrebné mať na
pamäti, že okrem prípadov, keď vzájomná podmienenosť práv a povinností vyplýva priamo zo zákona (napr. § 457 OZ) ide v občiansko-právnych vzťahoch o vzájomnú podmienenosť plnenia i tam, kde táto vyplýva z dohody účastníkov. Bolo by naivné domnievať sa, že poškodený (v pozícii spotrebiteľa) by bol schopný „vyjednať si“ výnimku z danej obchodnej praxe, t.j. odovzdanie vozidla autoservisom pred úhradou (resp. prísľubom úhrady) ceny opravy. Nemožno ani spravodlivo po poškodenom žiadať, aby si na území SR dohľadával autoservis, ktorý takéto (bežnej obchodnej praxi) zodpovedajúce dojednanie v rámci zmluvného vzťahu neuplatňuje. V tomto smere teda nemožno poškodenému ani pričítať porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti (§ 415 OZ), t.j. povinnosti správať sa tak, aby škoda nevznikla (v danom prípade aby sa škoda nenavyšovala). Podľa odvolacieho súdu nebolo preukázané, že by došlo k prerušeniu príčinnej súvislosti medzi spôsobenou dopravnou nehodou a škodou poškodeného (nákladmi za nájom náhradného vozidla v období od jeho zapožičania do doručenia krycieho listu) inou „škodovou udalosťou“, ktorú by bolo možné pričítať úmyselnému či nedbanlivostnému konaniu poškodeného či tretieho subjektu (napr. servisu). V prejednávanom spore je podľa žalobcu určujúca skutočnosť, že sa poškodený dostal do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo za poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej klientom žalovaného, a teda tento stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia a slobodného vôľového konania. Poškodený prenájmom náhradného motorového vozidla len riešil dôsledky zapríčinené poistnou udalosťou a odstraňoval nepriaznivý stav. S poukazom na vyššie uvedené a rozsiahlu rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky nie je podľa žalobcu žalovaný spôsobilý obhájiť svoje tvrdenia prezentované v odvolaní. Rozhodnutie prvoinštančného súdu je preto v súlade s vykonaným dokazovaním a právne posúdenie zodpovedá povahe vynaloženia nákladov z hľadiska účelnosti, dôvodnosti a bezprostrednej súvislosti so škodovou udalosťou. 5. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu uviedol, že čo sa týka námietky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, v celom rozsahu zotrváva na jeho argumentácii uvedenej počas konania pred súdom prvej inštancie ako aj v odvolaní a zároveň má za to, že argumentácia žalobcu uvedená v jeho vyjadrení, ako aj judikatúra krajských súdov na ktorú žalobca poukazuje, je v rozpore s dlhodobo ustáleným resp. zaužívaním výkladom pojmu skutočná škoda, ako aj v rozpore s podstatou a účelom inštitútu započítania podľa § 580 Občianskeho zákonníka. Zopakoval a doplnil tiež svoju argumentáciu uvedenú v odvolaní ohľadne vzniku skutočnej škody, neplatnosti postúpenia pohľadávky a na to nadväzujúcej neplatnosti postúpenia pohľadávky, od ktorého odvodzuje žalobca svoju vecnú legitimáciu v tomto spore a podanému odvolaniu žiadal vyhovieť. 6. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu v medziach dôvodov žalovaným podaného odvolania podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa § 378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a napadnutý rozsudok je vecne správny. 7. V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné poukázať na to, že v preskúmavanej veci vykonal súd prvej inštancie, vychádzajúc z rozhodujúcich skutočností opísaných v podanej žalobe a v ďalšom priebehu konania, dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie opodstatnenosti žaloby. Následne po správnom vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom ohľadne okolností súvisiacich s prenájmom náhradného vozidla poškodenou. Správne tak z hľadiska skutočností súvisiacich so vznikom danej škodovej udalosti ustálil, že dňa 08.03.2023 došlo v F. k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola právna predchodkyňa žalobcu V. U., ktorá dňa 26.04.2023 so žalobcom uzatvorila Nájomnú zmluvu č. XXX/XXXX, predmetom ktorej bol prenájom náhradného motorového vozidla za dohodnuté nájomné 37 eur a poplatok za pristavenie a odvezenie náhradného vozidla vo výške 30 eur, pričom po ukončení opravy (dňa 09.05.2023) bol krycí list poisťovňou (žalovaným) dodaný autoservisu až dňa 15.05.2023 a autoservis v tento deň bez meškania poškodenú informoval o možnosti prevzatia si opraveného motorového vozidla. Poškodená si opravené motorové vozidlo prevzala a z obsahu nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a poškodenou je zrejmé, že nájom náhradného motorového vozidla bol dňom 15.05.2023 ukončený. Po ukončení nájmu náhradného motorového vozidla žalobca ako prenajímateľ vystavil poškodenej faktúru č. XXXXXXX, ktorou jej fakturoval cenu prenájmu náhradného motorového vozidla, ako aj poplatok za pristavenie a prevezenie náhradného vozidla celkovej v sume 769,92 eura, pričom s poškodenou dňa 18.04.2023 uzatvorili písomnú zmluvu o postúpení pohľadávky podľa ustanovenia § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorou poškodená postúpila v prospech žalobcu pohľadávku
proti žalovanému z titulu povinného zmluvného poistenia a postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené poškodenou písomným podaním zo dňa 15.5.2023. Žalovaný v rámci likvidácie poistnej udalosti doručil žalobcovi písomné oznámenie o poistnom plnení, v zmysle ktorého na jeho účet uhradil titulom prenájmu náhradného motorového vozidla len sumu 546,37 eura, nakoľko dňa 31.05.2023 ukončil šetrenie poistnej udalosti a priznaná doba za požičanie náhradného vozidla je opodstatnená len v trvaní 15 dní, do 10.05.2023, pretože oprava vozidla bola ukončená dňa 09.05.2023. Osobitne treba zdôrazniť, že v preskúmavanej veci neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že by došlo počas vykonávania opravy poškodeného motorového vozidla k omeškaniu autoservisu s opravou, na čo by následne nadväzovalo oneskorené vyhotovenie a zaslanie faktúry za opravu vozidla žalovanému, prípadne k omeškaniu poškodenej s prevzatím v tom čase opraveného (pred tým poškodeného) motorového vozidla. 8. Takto správne ustálený skutkový stav veci súd prvej inštancie posúdil správne aj po právnej stránke, keď dospel k záveru, že medzi dopravnou nehodou a odplatou za prenájom náhradného vozidla v celej výške, teda v sume 769,92 eura, ktorá zodpovedá výške odplaty za vypožičanie náhradného vozidla za obdobie až do odovzdania vozidla poškodenej v deň doručenia krycieho listu vystaveného žalovaným existuje priama príčinná súvislosť a preto žalovanému vznikla povinnosť uvedenú sumu titulom poistného plnenia uhradiť, pričom žalobca je v tomto spore na základe postúpenia pohľadávky poškodenej aj aktívne vecne legitimovaný. Odvolací súd v tejto súvislosti zhodne so súdom prvej inštancie (i argumentáciou žalobcu) poukazuje na to, že Ústavný súd SR v skutkovo a právne obdobných prípadoch konštatoval, že účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba s rozsahom zničeného vozidla, ale aj primeranými nákladmi, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok (III. ÚS 602/2022, III. ÚS 476/2024, I. ÚS 291/2025). So zreteľom na uvedené, osobitne s poukazom na nespornú skutočnosť, že poškodená objektívne nemohla disponovať svojim vozidlom pred tým, ako žalovaný doručil autoservisu krycí list, je potom podľa odvolacieho súdu nedôvodná aj námietka žalovaného, že náhrada nákladov za užívanie náhradného vozidla za obdobie odo dňa nasledujúceho po ukončení opravy vozidla, t.j. 10.05.2023 do odovzdania vozidla 15.05.2023 nepredstavuje náklady, ktoré by vznikli v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou, nie sú priamym následkom poškodenia vozidla a teda priamo nesúvisia so spôsobenou škodou, pretože neskoršie prevzatie vozidla alebo jeho užívanie po dobu dlhšie ako trvala oprava poškodeného motorového vozidla nemôže bez dôležitého a preukázaného dôvodu ísť na vrub žalovaného. V zmysle už citovaných ustálených záverov Ústavného súdu SR totiž účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká až momentom, keď sa po ukončení opravy vozidlo dostane objektívne do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. K tomu v preskúmavanej veci došlo až dňa 15.05.2023, naviac iba z dôvodov na strane žalovaného, ktorý krycí list opravy, ktorý bol podľa obchodných zvyklostí autoservisu podmienkou vydania opraveného vozidla poškodenému, doručil servisu až 15.05.2023. Neobstojí preto námietka žalovaného v odvolaní, že neskoršie prevzatie vozidla alebo jeho užívanie po dobu dlhšie ako trvala oprava poškodeného motorového vozidla nemôže bez dôležitého a preukázaného dôvodu ísť na jeho vrub, keď to bol práve žalovaný, ktorý spôsobil neskoršie odovzdanie opraveného vozidla poškodenému, teda nie je opodstatnená ani jeho argumentácia v odvolaní, že náklady vynaložené za prenájom náhradného vozidla od 10.05.2023 nie je možné považovať za účelný a nutný náklad vynaložený v príčinnej súvislosti so vznikom škody. 9. Pokiaľ žalovaný na podporu svojej obrany poukazuje na právne závery vyplývajúce z rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne, Krajského súdu v Banskej Bystrici a Krajského súdu v Žiline, odvolací súd uvádza, že sa s uvedenými závermi nestotožňuje, keď za správne považuje opačné závery vyplývajúce z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR, konkrétne z už odkazovaných rozhodnutí vo veciach sp. zn. III. ÚS 602/2022, III. ÚS 476/2024, I. ÚS 291/2025, na ktoré nadväzuje aj prevažujúca rozhodovacia prax všeobecných súdov (Krajského súdu v Žiline a Krajského súdu v Bratislave), na ktorú vo vyjadrení k odvolaniu odkazuje aj žalobca. Ani argumentácia žalovaného rozhodovacou praxou odlišnou od právnych záverov, z ktorých vychádzal súd prvej inštancie a s ktorými sa stotožňuje aj odvolací súd, preto nemôže obstáť a privodiť žalovanému priaznivejšie rozhodnutie v tomto spore. 10. Odvolací súd potom na základe vyššie uvedeného zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že nákladmi nutne vynaloženými v súvislosti s dopravnou nehodou, ktorú zavinil poistený žalovaného,
sú aj náklady za prenájom náhradného motorového vozidla v trvaní až do 15.05.2023, teda až do okamihu faktického vydania opraveného vozidla poškodenému po doručení krycieho listu žalovaného autoservisu. 11. Nedôvodne tiež žalovaný v odvolaní naďalej namieta nedostatok aktívnej vecnej legitimácie v tomto spore z dôvodu, že žalobou uplatnená pohľadávka bola z poškodenej na žalobcu postúpená neplatne. V prvom rade treba poukázať na to, že, ako bolo uvedené už vyššie, pohľadávka na zaplatenie náhrady za prenájom náhradného vozidla ktorá bola predmetom postúpenia na žalobcu vznikla a existovala v pôvodnej výške aj v čase postúpenia, a preto neplatnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.05.2023 z tohto dôvodu neprichádza do úvahy. Neplatnosť postúpenia danej pohľadávky však nespôsobuje ani to, že predmetná pohľadávka bola postúpená bez toho, aby poškodená žalobcovi uhradila odplatu za prenájom náhradného vozidla, ako sa to snaží žalovaný interpretovať s poukazom na posúdenie otázky okamihu vzniku skutočnej škody, s účelovým odkazom na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR, ktoré však v danej veci vzhľadom na rozdielny skutkový základ i predmet posúdenia, nemožno bez ďalšieho aplikovať. Okrem toho, že s touto otázkou sa správne vysporiadal už súd prvej inštancie, odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že posúdenie otázky platnosti postúpenia takejto pohľadávky v prípade, ak došlo k postúpeniu a súčasne k úhrade (vyfakturovanej) pohľadávky za prenájom náhradného vozidla započítaním, treba v rozhodovacej činnosti súdov považovať za ustálené, a to tak, že ak je nesporné, že poškodenému (už v čase poistnej udalosti) vznikol nárok na náhradu škody voči škodcovi aj poisťovateľovi vyplývajúci z povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, v rámci ktorého sa ustaľoval len rozsah škody, ktorá má byť poškodenej uhradená a zmluvou o postúpení pohľadávky poškodený postúpil všetky práva na žalobcu ohľadne nároku na náhradu škody titulom nájomného za náhradné vozidlo počas opravy jej poškodeného vozidla, v zmysle § 524 ods. 2 OZ všetky práva poškodenej voči žalovanému (ako poisťovateľovi) prechádzajú na žalobcu, pretože tento nárok (pohľadávka) je spôsobilý byť predmetom postúpenia v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka; a skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej faktúry započítaním, sama o sebe nespôsobuje rozpor s ust. § 524 Občianskeho zákonníka, či neexistenciu nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Nejde totiž o postúpenie pohľadávky na (ešte) neexistujúcu škodu, ale len postúpenie budúcej pohľadávky titulom škodového nároku, ktorý v čase postúpenia existoval, keď náklady na prenájom náhradného motorového vozidla boli uhradené prostredníctvom inštitútu započítania (porov. o.i. rozsudky Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.02.2024, sp. zn. 11Co/111/2023, zo dňa 15.04.2025, sp. zn. 9Co/8/2025 a zo dňa 02.04.2025, sp. zn. 7Co/2/2025, rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.04.2025, sp. zn. 3Co/3/2025). Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého je žalobca, ako postupník predmetnej pohľadávky, v tomto spore aktívne vecne legitimovaný a námietky žalovaného v odvolaní v tomto smere nemôžu obstáť. 12. Napokon, nedôvodne žalovaný súdu prvej inštancie vytýka aj porušenie jeho práva na spravodlivý proces tým, že sa prakticky vôbec nevysporiadal s jeho podstatnou a relevantnou argumentáciou, týkajúcou sa nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní a napadnutý rozsudok v tomto ohľade nespĺňa požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie napadnutého rozsudku totiž spĺňa všetky náležitosti odôvodnenia rozsudku vyplývajúce z ust. § 220 C.s.p., pričom pokiaľ ide o otázku aktívne legitimácie žalobcu, prvoinštančný súd nepochybne i vo vzťahu k tejto otázke náležite zhrnul svoje skutkové zistenia a dostatočne vysvetlil aj dôvody, na základe ktorých posúdil postúpenie pohľadávky na žalobcu, zakladajúce jeho vecnú legitimáciu v tomto spore, ako platný právny úkon a ktoré bez ďalšieho samé o sebe vylučujú dôvodnosť široko rozvinutej neopodstatnenej a účelovej opačnej argumentácie žalovaného v danej otázke. 13. Odvolací súd preto za stavu, keď súd prvej inštancie vychádzajúc z dostatočne a správne ustáleného skutkového stavu veci správne posúdil spor aj po právnej stránke a odvolacie námietky žalovaného nemožno považovať za opodstatnené, a to ani vo vzťahu k namietanému nedostatočnému odôvodneniu prvoinštančného rozsudku, napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).