Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 8Cob/123/2025 6123347442 23. 06. 2026 JUDr. Lea Gubová PhD. ECLI:SK:KSBA:2026:6123347442.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Miriamy Žákovej a Mgr. Ing. Daniely Bednárikovej, v právnej veci žalobcu: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, so sídlom Mlynské nivy 44/a, 827 15 Bratislava - Ružinov, IČO: 00 686 832, proti žalovanému: Ôsmy Svetadiel s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 46 112 642, právne zast.: GARANT PARTNER legal s.r.o., so sídlom Einsteinova 21, 851 01 Bratislava, IČO: 36 856 380, o zaplatenie 1.549,24 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. 64Cb/75/2024-155 zo dňa 04.02.2025, jednohlasne takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. 64Cb/75/2024-155 zo dňa 04.02.2025 potvrdzuje. II. Súd priznáva žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava III ako súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 100 % náhradu trov súdneho konania. Rozhodol tak podľa § 51 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj len „OZ“), § 191 ods. 1, § 218 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj len „CSP“). Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil najmä nasledovne: 1.1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 03.07.2023 dožadoval, aby mu žalovaný uhradil istinu v žalovanej výške z dôvodu čiastočného odstúpenia od Zmluvy o poskytnutí dotácie reg. č. 28/2021-2060-1080-47370 zo dňa 15.04.2021. Zmluva nadobudla účinnosť dňa 21.04.2021 a na jej základe bola žalovanému poskytnutá dotácia vo výške 2.176,73 eur. Na základe kontroly zo dňa 16.05.2023 žalobca zistil porušenie povinností žalovaného v tom, že nepredložil dokumentáciu preukazujúcu účel použitia dotácie v žalovanej výške. Na základe uvedeného žalobca oznámil žalovanému dňa 17.05.2023 čiastočné odstúpenie od zmluvy vo výške nesplneného záväzku v žalovanej výške a vyzval ho na vrátenie žalovanej sumy. 1.2. Vo veci vydal súd dňa 18.07.2023 platobný rozkaz sp. zn. 3Up/1125/2023, proti ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že okamžite po doručení oznámenia o čiastočnom odstúpení od zmluvy vyzval žalobcu na upresnenie, ktoré dokumenty je potrebné predložiť, nakoľko mal za to, že všetky účtovné doklady k žiadosti riadne predložil. Žalobca však nikdy neupresnil, ktoré doklady neboli predložené. Na opätovnú žiadosť žalovaného žalobca opäť nezareagoval. Z toho dôvodu žalovaný označil čiastočné odstúpenie od zmluvy za neplatné. Súčasne poukázal na skutočnosť, že žalobcom tvrdená kontrola bola vykonaná až po doručení čiastočného odstúpenia od zmluvy.
1.3. Žalobca v replike zo dňa 18.04.2024 uviedol, že v zmysle zmluvy sa žalovaný zaviazal do 90 dní po podpise zmluvy a poskytnutí dotácie predložiť žalobcovi kompletnú účtovnú dokumentáciu preukazujúcu účel použitia dotácie. Následne žalobca v rámci kontroly zistil, že žalovaný nepredložil dokumentáciu preukazujúcu účel použitia dotácie: v rámci nákladov na finančné, právne a IT služby nepredložil doklady v sume 134 eur, v rámci nákladov na poistenie vozidla nepredložil doklady v sume 1.390,44 eur, v rámci nákladov na zmarené výdavky nepredložil doklady v sume 36,99 eur, v rámci iných nákladov nepredložil doklady v sume 160,76 eur. Podľa žalobcu podmienky poskytnutia dotácie boli jasné a zrozumiteľné pre všetkých žiadateľov. K tvrdeniam žalovaného, že nereagoval na výzvy na upresnenie chýbajúcich dokumentov, žalobca uviedol, že v tom štádiu už doplnenie dokumentov nebolo možné. K spornosti dátumu vykonania kontroly uviedol, že kontrola bola reálne vykonaná 16.05.2023 a dátum 31.05.2023 je administratívnou chybou žalobcu. 1.4. Žalovaný v duplike zo dňa 23.08.2024 namietol príslušnosť súdu a poprel tvrdenie žalobcu, že manuál (kde podľa žalobcu sú dostatočným spôsobom špecifikované podklady preukazujúce účel použitia dotácie) bol súčasťou uzatvorenej zmluvy. K tvrdenej neplatnosti čiastočného odstúpenia od zmluvy doplnil dôvod, keďže podľa jeho vyjadrenia neobsahuje presnú špecifikáciu nedodaných dokladov, a teda nie je dostatočne určité. Taktiež poukázal na skutočnosť, že správu o kontrole z 31.05.2023 dostal prvýkrát do dispozície až v rámci tohto konania. K tvrdeným zisteným nedostatkom uviedol, že: suma 134 eur predstavuje rezervu na spracovanie účtovnej závierky za rok 2020, suma 1.390,44 eur predstavuje pomernú časť havarijného a PZP poistenia vozidla, suma 36,99 eur predstavuje náklady reprezentácie, suma 160,76 eur predstavuje platbu kartou bez dokladu (stratený) avšak dôvod platby je zrejmý z predložených dokladov. 1.5. Žalobca sa k duplike žalovaného vyjadril podaním zo dňa 22.10.2024. Uviedol, že manuál nebol prílohou zmluvy ani v nej nebol naň odkaz, ale podľa žalobcu bolo v záujme žiadateľa sa s ním oboznámiť. K termínu jeho zverejnenia uviedol, že viacero záujemcov sa ním pri podaní žiadosti riadilo. 1.6. Na odstránenie spornosti súd v konaní na návrh žalobcu vykonal výsluch svedka R.. Y. C., zamestnanca žalobcu od roku 2020. Svedok uviedol, že vie o spore od žalobcu. Uviedol, že nastalo obdobie Covidu a začali sa zatvárať prevádzky. Cieľom žalobcu bolo zabrániť platobnej neschopnosti podnikateľov v SR, a preto žalobca vytvoril systém podpory nákladov podnikateľov so zavretými prevádzkami. Záujmom žalobcu bolo poskytnúť prostriedky v čo najkratšom čase, aby zabránil vzniku druhotnej platobnej neschopnosti podnikateľov. Žalobca vymyslel neštandardné dotácie, ktoré nešli podľa právneho poriadku SR, ale boli v súlade s normami Európskej komisie. Záujemca mal zo svojho účtovníctva stanoviť výšku dotácie a následne mal žalobcovi len predložiť účtovné doklady, na základe ktorých určil výšku dotácie. Podľa svedka rozsah dokladov vyplýval z výzvy, žiadosti o dotáciu a zo zmluvy. Ako problematické označil dokumenty žalovaného, ktoré buď absentovali alebo boli z iného obdobia. Podľa svedka žalobca nemal povinnosť vyzvať žalovaného na doloženie chýbajúcich dokladov, povinnosť predložiť doklady mal len žalovaný v štádiu posudzovania žiadosti, nie po poskytnutí dotácie. 1.7. Na odstránenie spornosti súd v konaní na návrh žalovaného vykonal výsluch svedka K.. V. N. R., zamestnanca žalovaného od roku 2015. Svedok potvrdil, že dával podklady z účtovníctva žalovaného pre žiadosť o dotáciu, nepoznal text zmluvy a doklady predkladal na základe pokynov žalovaného. Svedok uviedol, že postupoval striktne podľa zmluvy a žalobca nevyzval žalovaného na doplnenie dokladov. 1.8. Na odstránenie spornosti súd v konaní na návrh žalovaného vykonal výsluch svedka Y.. K. V., administratívneho pracovníka štatutára žalovaného. Svedok poznal text zmluvy a výzvy. Pred uzatvorením zmluvy svedok k žiadosti o dotáciu vyplnil tabuľku, do ktorej uviedol sumy podľa účtovných dokladov žalovaného, takže sumy v žiadosti „sedeli“ s účtovnými dokladmi. Po poskytnutí dotácie svedok dokladoval účel použitia prostriedkov a preukazoval zaplatenie napriek tomu, že náklady boli uhradené žalovaným už v čase podania žiadosti. V lehote 90 dní svedok predkladal tie isté doklady len s uvedením dátumu podania daňového priznania žalovaného. Svedok uviedol, že účel použitia vyplýval z predložených dokladov. 1.9. Súd pri posudzovaní platnosti Čiastočného odstúpenia od Zmluvy o poskytnutí dotácie reg. č. 28/2021-2060-1080-47370 zo dňa 15.04.2021 zo dňa 17.05.2023 konštatoval jeho rozpor s ust. § 37 ods. 1 OZ tým, že v odstúpení nie je dostatočne určite označený dôvod čiastočného odstúpenia. Jednoduchá konštatácia absencie dokladov v žalovanej výške nie je dostatočne určitá vo vzťahu k vymedzeniu dôvodov čiastočného odstúpenia. Žalovaný v žiadnom prípade z odôvodnenia čiastočného odstúpenia ani z akejkoľvek písomnosti predchádzajúcej čiastočnému odstúpeniu nemohol presne identifikovať, ktoré doklady žalobca neakceptoval, resp. v akej konkrétnej časti nákladov mal žalobca ich účel a úhradu za nepreukázanú. Na základe konštatovanej neplatnosti čiastočného odstúpenia súd žalobu na vrátenie
časti plnenia v celom rozsahu zamietol z dôvodu, že konštatáciou neplatnosti odstúpenia nevznikol žalobcovi nárok na vrátenie plnenia v žalovanej výške. 1.10. Nad rámec uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že vágnosť zmluvného ustanovenia čl. IV ods. 3, ktorý nevymedzuje rozsah predkladaných dokumentov tak, aby bol nezameniteľný, spôsobila povinnosť žalobcu po zistení presného rozsahu absentujúcich dokumentov vyzvať žalovaného na ich doplnenie, resp. vysvetlenie, čo preukázateľne neurobil. 1.11. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že dátum na zázname o kontrole, z ktorého vyplýva jej vykonanie až po odstúpení, je administratívnou chybou. Žalobca toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal. Súčasne súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca tvrdenú kontrolu nevykonal u žalovaného, ale len vo svojej písomnej dokumentácii, čím znemožnil žalovanému vykonať nápravu. 1.12. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný mal v spore plný úspech, súd prvej inštancie mu priznal podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP plnú náhradu trov súdneho konania voči žalobcovi. 2. Voči predmetnému rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Odvolanie odôvodnil najmä tým, že: 2.1. Dňa 29.12.2020 vyhlásilo MH SR na základe schválenej Schémy štátnej pomoci na podporu podnikov v súvislosti s vypuknutím ochorenia COVID-19 - dotácie na fixné náklady (schéma štátnej pomoci) SA.59996 (2020/N), výzvu na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie pre mikro, malé a stredné podniky pôsobiace v oblasti kultúry a kreatívneho priemyslu (ďalej ako „výzva“). Výzva spolu so všetkými relevantnými dokumentmi bola zverejnená na webovom sídle MH SR. 2.2. V zmysle bodu 4 výzvy, v rámci tejto výzvy sa dotácia poskytuje na nepokryté fixné náklady, ktoré žiadateľovi vznikli počas oprávneného obdobia, t.j. marec až december 2020. Nepokryté fixné náklady predstavujú tie fixné náklady, ktoré vznikli počas oprávneného obdobia a ktoré nie sú pokryté ziskovým príspevkom (t.j. výnosy mínus variabilné náklady) a ktoré nie sú pokryté ani inými zdrojmi. 2.3. Proces predkladania žiadosti prebiehal tak, že žalovaný predložil žalobcovi žiadosť o poskytnutie dotácie, ktorej povinnou súčasťou bola, okrem iného, aj podpísaná Zmluva o poskytnutí dotácie (ďalej len „zmluva“), v ktorej sa žalovaný zaviazal, že do 90 dní od poskytnutia dotácie MH SR predloží kompletnú účtovnú dokumentáciu preukazujúcu účel použitia dotácie. Táto povinnosť vyplývala žalovanému z ust. čl. IV bod 3 zmluvy. 2.4. Pre overenie účelu použitia dotácie je potrebné predložiť všetky žalovaným uvádzané výnosy a náklady deklarované v prílohe žiadosti (v kalkulačke), pretože bez takto predložených dokumentov nebol žalobca schopný overiť, či žalovaným uvádzané údaje boli pravdivé a vychádzali zo skutočného stavu. Takáto povinnosť jednoznačne vyplýva ako z vyhlásenej výzvy, tak aj z oboma zmluvnými stranami podpísanej zmluvy. 2.5. Overenie podmienok pre poskytnutie dotácie sa vykonávalo ex post, pričom o tejto skutočnosti musel mať žalovaný vedomosť ako zo Schémy štátnej pomoci (bod K), tak aj z výzvy (bod 9). Vo výzve (bod 8) bola výslovne uvedená povinnosť predložiť v lehote 90 dní od poskytnutia dotácie doklady preukazujúce správnosť všetkých údajov použitých pre výpočet dotácie (výnosov a nákladov). Potom žalovaný nemohol mať pochybnosť o tom, aké doklady podľa bodu 3, čl. IV zmluvy, mal žalobcovi pre overenie účelu použitia dotácie predložiť. 2.6. Žalobca nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie o „vágnosti zmluvného ustanovenia čl. IV ods. 3“. Kategórie nákladov uvedených v tzv. „kalkulačke“ špecifikovali jednotlivé fixné náklady, ktoré mohli byť variované s ohľadom na príslušné čísla účtov v zmysle účtovnej osnovy - účtovná trieda 5. Niektoré čísla účtov mohli byť použité vo viacerých nákladových kategóriách, čím si žalovaný mohol presnejšie zatriediť konkrétnu nákladovú faktúru z pohľadu jej predmetu. 2.7. Chýbali doklady, resp. faktúry neboli uznané z dôvodu, že boli z neoprávneného obdobia: suma 134 eur sa skladá zo súm: - 34 eur - faktúra je z neoprávneného obdobia 27.01.2021, - 100 eur - faktúra je z neoprávneného obdobia 17.05.2021, suma 1.390,44 eur sa pravdepodobne skladá z pomerných častí z jednotlivých zmluvných záväzkov havarijného poistenia, resp. povinného zmluvného poistenia, avšak neboli predložené poistné zmluvy, či predpis úhrady poistného, suma 36,99 eur predstavuje podľa vyjadrenia žalovaného náklady na reprezentáciu, avšak nebol predložený žiadny doklad, suma 160,76 eur predstavuje podľa vyjadrenia žalovaného platby kartou, ktoré neboli zdokladované z dôvodu straty tohto dokladu. 2.8. Žalobca namietal, že tvrdenia vypočutého svedka si jednoznačne odporujú. Poukázal na bod 22. rozsudku. Najskôr svedok uviedol, že: „text zmluvy nepoznal“, následne uviedol, že: „postupoval striktne podľa zmluvy“, avšak druhý svedok, administratívny pracovník štatutára žalovaného (bod 23. rozsudku) tvrdil, že: „nemal pochybnosti o tom, že dodal všetky potrebné doklady“. Z bodu 6. rozsudku vyplýva aj vysvetlenie žalovaného o sporných nákladoch, čím pripustil, že v čase kontroly tieto neboli predložené.
2.9. V konaní (podľa bodu 19. rozsudku) nebolo sporným, že žalovaný nepredložil všetky dokumenty použité pre údaje uvedené v tzv. kalkulačke, tzn. všetky údaje použité pre výpočet výšky dotácie tak, ako táto povinnosť vyplýva z bodu 3 čl. IV zmluvy. Podľa bodu 1 čl. V zmluvy je poskytovateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy pre prípad nesplnenia povinností príjemcu vyplývajúcej zo zmluvy. Žalobca preto využil svoje právo odstúpiť od zmluvy, a to v tej časti, v ktorej žalovaný nepredložil podklady použité pre výpočet dotácie vo výške 1.549,24 eur a rovnako mu vznikol aj nárok na vrátenie časti neoprávnene poskytnutej dotácie. 2.10. Súd prvej inštancie v bode 25. rozsudku konštatuje, že keďže v ust. bodu 3, čl. IV zmluvy nie je vymedzený rozsah predkladaných dokumentov, vznikla žalobcovi povinnosť po zistení presného rozsahu absentujúcich dokumentov vyzvať žalovaného na ich doplnenie resp. vysvetlenie. Predmetná povinnosť nevyplýva z obsahu zmluvy, výzvy či schémy a ani z kogentných noriem vzťahujúcich sa k úprave poskytovania dotácii zo strany žalobcu. Žalobca dodáva, že dokladanie chýbajúcej dokumentácie po 90-dňovej lehote uvedenej v zmluve nebolo možné. 2.11. Žalobca uviedol, že ak mal žalovaný za to, že predmetná kontrola nebola vykonaná zákonným spôsobom, mal sa obrátiť na príslušný orgán a riešiť uvedené zákonným postupom. 2.12. Rovnako aj súd prvej inštancie v bode 26. rozsudku poukázal na to, že žalobca znemožnil žalovanému vykonať nápravu. Žalobca uvádza, že zákonné ust. § 20 ods. 4 zákona č. 357/2015 Z.z. o finančnej kontrole a audite, podľa ktorého „oprávnená osoba pri vykonávaní administratívnej finančnej kontroly, finančnej kontroly na mieste alebo auditu je povinná: písm. b) oboznámiť povinnú osobu s návrhom čiastkovej správy alebo s návrhom správy jeho doručením, ak boli zistené nedostatky a poučiť povinnú osobu o možnosti podať písomné námietky k zisteným nedostatkom, navrhnutým odporúčaniam, k lehote na predloženie písomného zoznamu prijatých opatrení a k lehote na splnenie prijatých opatrení uvedeným v návrhu čiastkovej správy alebo v návrhu správy v lehote najmenej päť pracovných dní odo dňa doručenia návrhu čiastkovej správy alebo návrhu správy, ak sa oprávnená osoba nedohodne s povinnou osobou inak, c) preveriť opodstatnenosť námietok k zisteným nedostatkom, navrhnutým odporúčaniam, k lehote na predloženie písomného zoznamu prijatých opatrení a k lehote na splnenie prijatých opatrení uvedeným v návrhu čiastkovej správy alebo v návrhu správy a zohľadniť opodstatnené námietky v čiastkovej správe alebo v správe a neopodstatnenosť námietok spolu s odôvodnením neopodstatnenosti oznámiť povinnej osobe v čiastkovej správe alebo v správe, d) zaslať čiastkovú správu alebo správu povinnej osobe“, výslovne žalobcovi neukladá povinnosť poskytnúť žalovanému ďalšiu dodatočnú lehotu na doloženie dokladov preukazujúcich účel použitia poskytnutej dotácie. 2.13. Žalobca sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, ktorý zamietol žalobu pre neurčitosť dôvodu odstúpenia od zmluvy a neplatnosť Čiastočného odstúpenia od Zmluvy o poskytnutí dotácie. Prípadné uvedenie dôvodov odstúpenia v písomnom (prípadne aj ústnom) odstúpení od zmluvy neznamená viazanosť týmito dôvodmi. Neexistencia dôvodov odstúpenia uvedených v odstúpení preto nevylučuje platnosť odstúpenia z iných skutočne existujúcich dôvodov“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30.06.2009, sp. zn. 4 Cdo 111/2008). Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dospela k záveru, že: „predpokladom (podmienkou) platnosti a účinnosti hmotnoprávneho úkonu odstúpenia od zmluvy (§ 48 ods. 1 OZ) smerujúceho k právnemu dôsledku podľa § 48 ods. 2 OZ, ktorým je zrušenie zmluvy, je, že zmluva, ku ktorej sa odstúpenie vzťahuje, nie je absolútne neplatnou; inak je odstúpenie od zmluvy neplatné pre rozpor so zákonom“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.02.2012, sp. zn. 1 Cdo 48/2010). Písomné znenie Čiastočného odstúpenia od zmluvy zo dňa 17.05.2023 je dostatočne jasné, zrozumiteľné, určité, a preto je platné. Je z neho zrejmé, v akom rozsahu žalobca odstupuje od zmluvy aj z akého dôvodu je v ňom uvedené, pre nesplnenie ktorej povinnosti žalobca čiastočne odstúpil od zmluvy (žalovaný nepredložil dokumentáciu preukazujúcu účel použitia dotácie vo výške 1.549,24 eur.). 2.14. Žalobca má za to, že pri prostriedkoch poskytnutých z verejných zdrojov je potrebné postupovať prísne formálne, pokiaľ ide o kontrolu splnenia podmienok ich poskytnutia a preukázania účelu ich použitia. Ten kto ich poskytol, zodpovedá (štátu, verejnosti) za to, že boli poskytnuté tomu, kto splnil podmienky na ich poskytnutie a tiež za to, že táto osoba ich použila na účel, na ktoré boli poskytnuté. Zároveň žalobca pripomína, že podľa § 12 zákona č. 71/2013 Z.z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky nie je na dotáciu právny nárok. 3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobca v odvolaní neuviedol, k akým konkrétnym nesprávnym skutkovým zisteniam súd prvej inštancie dospel. Poukázal, že Zmluva o poskytnutí dotácie neurčuje, aké sú to iné dokumenty preukazujúce výnosy a náklady. Poukázal aj na použitú skratku „resp.“ to znamená „lepšie povedané“, „vlastne“ čo ešte vo väčšej miere spôsobuje neurčitosť predmetnej povinnosti. Žalovaný predložil žalobcovi účtovnú závierku, účtovnú knihu aj výsledok hospodárenia,
kde sú špecifikované výnosy a náklady podľa jednotlivých tried. Z popisu nákladov, je zrejmé, na čo boli financie použité. V správe o výsledku kontroly je uvedené, že suma 1.722,19 eur nebola preukázaná bločkami ani inými dokladmi. Žalovaný však v súlade so zmluvou (čl. IV ods. 3) bol povinný predložiť dokumentáciu vo forme účtovných závierok, účtovných kníh, dokladov, resp. iných dokumentov. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 628/2015-31 zo dňa 24.02.2016. 3.1. V nadväznosti na závery súdu prvej inštancie o neplatnosti čiastočného odstúpenia poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 62/2017. 3.2. Žalovaný uvádza, že nebol dôvod na odstúpenie od zmluvy, nakoľko zmluvnú povinnosť splnil. 3.3. Namietal, že konanie žalobcu bolo v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, nakoľko žalobca navrhol text zmluvy, odstúpenie odôvodnil neurčito, bez poskytnutia možnosti doložiť doklady, neskúmal dodržanie predmetu zmluvy a účelu zmluvy a správa z kontroly bola vyhotovená po doručení samotného odstúpenia. 4. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že trvá na svojich doterajších vyjadreniach. 4.1. Súd prvej inštancie podľa neho nesprávne hodnotil listinné dôkazy - zmluvu o poskytnutí dotácie, keď mal za to, že zmluvné dojednanie čl. IV bod 3 je vágne. 4.2. Namietal záver súdu prvej inštancie, že bol žalobca po zistení absentujúcich dokumentov povinný žalovaného vyzvať na ich doplnenie. 4.3. Zo znenia čl. IV. ods. 3 zmluvy jednoznačne vyplýva povinnosť predložiť také doklady, ktoré boli použité pre výpočet výšky dotácie. Samotné nepredloženie kompletnej dokumentácie možno považovať za porušenie povinnosti žalovaného. 4.4. Na dotáciu nie je právny nárok. Z ustanovenia čl. IV bod 5 zmluvy vyplýva, že ak žalobca neuzná oprávnenosť použitia dotácie alebo jej časti, je príjemca povinný poskytnuté finančné prostriedky vrátiť. 4.5. Opakovane poukázal na judikatúru najvyššieho súdu týkajúcu sa platnosti odstúpenia od zmluvy a poukázal, že disponuje rozhodnutiami súdov v obdobnej veci, kde neplatnosť konštatovaná nebola. 4.6. Vylúčil konanie v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku. 5. Žalovaný v odvolacej duplike zopakoval, že práve použitie výrazu resp. v čl. IV bod 3 a absencia konkrétneho výpočtu požadovaných dokumentov spôsobuje, že toto ustanovenie je nepresné. Zásadne podľa žalovaného platí, že zmluvné ustanovenie formulované nejednoznačne, sa má podľa princípu contra proferentem vykladať v neprospech tej zmluvnej strany, ktorá ho navrhla. 5.1 Súd prvej inštancie podľa neho správne konštatoval, že žalobca nepreukázal, ktoré konkrétne dokumenty neboli predložené. Žalovaný zároveň zotrval na argumentácii, týkajúcej sa rozporu so zásadou poctivého obchodného styku. 6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, termín verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 16.06.2026 s tým, že rozsudok verejne vyhlásil dňa 23.06.2026. 7. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP: (1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. 9. Podľa § 51 OZ, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona. 10. Podľa § 265 zákona č. 513 /1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj „OBZ“), výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. 11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu, odvolania, vyjadrení v odvolacom konaní - dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne meritórne posúdil, svoje rozhodnutie náležite a dostatočne odôvodnil. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku, stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a na
odôvodnenie odkazuje. Odvolací súd po preskúmaní sporu v odvolacom konaní dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, odvolacie dôvody neboli naplnené, odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza: 12. Žalobca v odvolaní namietal záver súdu prvej inštancie týkajúci sa neplatnosti čiastočného odstúpenia a poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.06.2009, sp. zn. 4 Cdo 111/2008. Odvolací súd v nadväznosti na uvedené odkazuje na novšiu judikatúru, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.11.2016, sp. zn. 3Obdo/61/2016 uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 62/2017, v ktorom najvyšší súd artikuloval potrebu uvedenia dôvodov odstúpenia od zmluvy v obchodných vzťahoch. Formuloval prísnu požiadavku uviesť dôvod odstúpenia ako náležitosť právneho úkonu pod sankciou neplatnosti odstúpenia od zmluvy. „Ak nie je v odstúpení od zmluvy ako jednostrannom právnom úkone dostatočne vymedzený dôvod odstúpenia, nie je možné chýbajúci obsah odstúpenia ako právneho úkonu doplniť výkladovými pravidlami uvedenými v ustanoveniach § 266 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka.“ Súd prvej inštancie dospel v odseku 24 odôvodnenia k záveru, že v čiastočnom odstúpení od Zmluvy o poskytnutí dotácie zo dňa 17.05.2023 nie je dostatočne určite označený dôvod čiastočného odstúpenia. Odvolací súd sa s uvedeným záverom stotožňuje. Konštatovanie absencie dokladov v požadovanej výške nie je dostatočné pre určitosť právneho úkonu vo forme odstúpenia od zmluvy. Pre ustanovenie § 37 ods. 1 OZ platí, že pozitívne vymedzuje podmienky pre platnosť a tým aj účinnosť právneho úkonu. Predmetné ustanovenie sa vzťahuje aj na obchodnozáväzkové vzťahy, ktorým je aj posudzovaný právny vzťah, nakoľko v obchodnom zákonníku ako lex specialis absentuje špeciálna úprava. Medzi požiadavky platí aj určitosť právneho úkonu. Určitosť prejavu je daná v prípade písomných úkonov ich obsahom listiny. Určitosť právneho úkonu je objektívnou kategóriou a nemala by vzbudzovať pochybnosti ani u tretích subjektov. Odvolací súd konštatuje, že z predmetného odstúpenia nie je možné zistiť, čo konkrétne žalovaný porušil, resp. čo nedoložil, aké konkrétne doklady žalobca neakceptoval. 13. Nedostatočnosť vymedzenia dôvodu čiastočného odstúpenia v tomto prípade má priamu nadväznosť na samotné nedostatočné vymedzenie povinností žalovaného v Zmluve o poskytnutí dotácie. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o nejednoznačnosti zmluvného ustanovenia čl. IV ods. 3, ktorý nevymedzuje presný rozsah predkladaných dokumentov tak, aby bolo žalovanému jednoznačne jasné, čo je nevyhnutné na splnenie predpokladov poskytnutia dotácie. Pokiaľ nie je jednoznačne určené, aký dokument žalobca potrebuje ako predpoklad poskytnutia dotácie, nemôže sa bez ďalšej špecifikácie dovolávať porušenia podmienok pri jeho nepredložení zo strany žalovaného. Bolo povinnosťou žalobcu ako subjektu, ktorý zmluvné ustanovenia precizoval, aby podmienky špecifikoval tak, aby povinná strana mohla jednoznačne vyvodiť obsah svojich povinnosti. Na uvedený záver nemá vplyv skutočnosť, ako tvrdí žalobca, že na dotáciu nie je právny nárok. 14. Zároveň sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že dátum na kontrole, ktorá mala byť podkladom pre zistené nedostatky, ktorá je teda datovaná až po odstúpení od zmluvy, je len administratívnou chybou. Žalobca uvedené tvrdenie nijako nepreukázal. 15. Odvolací súd sa okrem iného stotožňuje aj s tvrdením žalovaného, že konanie žalobcu, ktorý čiastočné odstúpenie od zmluvy zdôvodnil absenciou preukázania výdavkov na základe expost vykonanej kontroly, bez toho aby pri precizovaní zmluvného záväzku boli taxatívne vymedzené podklady nevyhnutné pre splnenie podmienok žalovaného, nie je v súlade so zásadou poctivého obchodného styku v zmysle § 265 OBZ, nakoľko bez toho aby bola povinnosť žalovaného jednoznačne vymedzená a následne nebola mu poskytnutá možnosť doplniť požadované dokumenty, môže dochádzať k mareniu naplnenia účelu a zmyslu predmetnej zmluvy o poskytnutí dotácie. 16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu ako nedôvodné a nespôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody žalobcu.
17. Keďže súd prvej inštancie správne rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania podľa zásady úspechu v konaní, odvolací súd rozsudok vo výroku o nároku na náhradu trov konania potvrdil ako správny. Dôvod na postup podľa § 257 CSP nebol zistený. 18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v konaní bol úspešný žalovaný, preto mu patrí plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi. Dôvod na postup podľa § 257 CSP nebol zistený. 19. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP). Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).