Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 8Cob/73/2025 6122287740 24. 02. 2026 JUDr. Lea Gubová ECLI:SK:KSBA:2026:6122287740.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členiek senátu JUDr. Miriamy Žákovej a Mgr. Ing. Daniely Bednárikovej, v spore žalobcu: ELAG Slovakia, s.r.o., so sídlom Heydukova 12-14, 811 08 Bratislava, IČO: 35 908 513, zast.: Advokátska kancelária LAWYALTIE, s.r.o., Heydukova 12, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 254 165, proti žalovanému: Lebente, s.r.o., so sídlom Heydukova 12-14, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 47 420 324, zast.: Mgr. Ľudovít Kmetony, advokát, Plynárenská 3/E, 821 09 Bratislava, IČO: 54 676 592, o zaplatenie 17.480,27 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-38Cb/49/2022-137 zo dňa 31.05.2024, jednohlasne takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-38Cb/49/2022-137 zo dňa 31.05.2024 potvrdzuje. II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava III ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v I. výroku zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 17.480,27 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 1.663,36 eur od 12.11.2020 do zaplatenia, zo sumy 1.320,99 eur od 12.12.2020 do zaplatenia, zo sumy 377,33 eur od 19.02.2021 do zaplatenia, zo sumy 1.582,37 eur od 12.03.2021 do zaplatenia, zo sumy 1.663,36 eur od 12.04.2021 do zaplatenia, zo sumy 1.663,36 eur od 12.05.2021 do zaplatenia, zo sumy 1.663,36 eur od 12.06.2021 do zaplatenia, zo sumy 1.663,36 eur od 12.07.2021 do zaplatenia , zo sumy 1.663,36 eur od 12.08.2021 do zaplatenia, zo sumy 1.663,36 eur od 12.09.2021 do zaplatenia, zo sumy 1.663,36 eur od 12.10.2021 do zaplatenia, zo sumy 892,70 eur od 27.02.2022 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V II. výroku priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to s poukazom na ustanovenia § 261 ods. 1, 8, 9, § 365 ods. 1, 2, § 369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObZ“), § 3 ods. 1, 3, § 5 ods. 1, § 7 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej ak „Zákon o nájme“) a § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Zb. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 17.480,27 eur spolu s úrokmi z omeškania. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca ako prenajímateľ a spoločnosť Fashion Designer Clothing ako nájomca, uzavreli dňa 28.08.2015 zmluvu o nájme, na základe ktorej prenechal žalobca spoločnosti Fashion Designer Clothing do dočasného odplatného užívania nebytové priestory špecifikované v článku I.
zmluvy o nájme a nájomca sa zaviazal za užívanie predmetu nájmu platiť žalobcovi nájomné vo výške podľa článku V. bod 1. a 2. zmluvy o nájme a vedľajšie (prevádzkové) náklady vo výške podľa článku V. bod 3. zmluvy. Dňa 31.08.2017 spoločnosť Fashion Designer Clothing ako prevodca a žalovaný (vtedy s obchodným menom Family Care s.r.o.) ako nadobúdateľ a žalobca ako prenajímateľ uzavreli Dohodu o prevzatí práv a povinností (ďalej len „Dohoda“), na základe ktorej s účinnosťou od 01.09.2017 žalovaný prevzal všetky práva a povinnosti spoločnosti Fashion Designer Clothing zo zmluvy o nájme v znení Dodatku č. 1 k nej a vstúpil do právneho postavenia nájomcu podľa zmluvy o nájme. Dňom 01.09.2017 sa žalovaný stal zmluvnou stranou Zmluvy o nájme v postavení nájomcu. Počnúc 01.09.2017 bol tak žalovaný povinný za nájom nebytových priestorov platiť žalobcovi na základe faktúr vystavených žalobcom nájomné a vedľajšie (prevádzkové) náklady. Žalovaný užíval predmet nájmu až do novembra 2021. Počas doby nájmu žalovaný neuhradil žalobcovi viaceré faktúry vystavené koncom roka 2020 a v priebehu roka 2021 v celkovej výške 17.480,27 eur. V článku V. bod 4. zmluvy o nájme sa zmluvné strany dohodli, že v prípade omeškania nájomcu s platbou nájomného a/alebo vedľajších nákladov je nájomca povinný zaplatiť prenajímateľovi úroky z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý i začatý deň omeškania. Na základe výzvy Okresného súdu Banská Bystrica žalobca upravil nárok v časti úrokov z omeškania. 3. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že dňa 26.02.2021 vystavil žalobca dobropis č. OF2100174 k faktúre č. OF2000902 v sume 342,37 eur. Dňa 27.08.2021 vystavil žalobca dobropis č. OF2100620 k faktúre OF2100174 v sume 2.844,34 eur. Uviedol, že žalovaná suma, ktorá je priznaná platobným rozkazom nezodpovedá dlžnej sume v súčasnosti a ani ku dňu podania návrh na vydanie platobného rozkazu. Žalovaný zároveň uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným došlo v septembri 2021 k Dohode o urovnaní a splátkovom kalendári, na základe ktorej sa pôvodný záväzok zo zmluvy o nájme nahradil novým záväzkom žalovaného v sume 5.000,- eur, ktorú je možné splatiť v pravidelných piatich mesačných splátkach v sume 1.000,- eur. Pokiaľ ide o ostatné skutočnosti tvrdené žalobcom, tie žalovaný nijako nesporoval ani nespochybnil. 4. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 10.06.2022 nepoprel a nepovažoval za sporné, že dobropis OF2100174 vystavil. Dodal však, že suma 342,37 eur už bola v žalobcom uplatnenom nároku zohľadnená. Žalobca sumu 342,37 eur (chybne) evidoval vo vzťahu k inej faktúre, ako k faktúre č. OF2000902 a vo vzťahu k tejto inej faktúre sumu 342,37 eur zohľadnil aj v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Žalobca doplnil, že nedopatrením dobropis OF2100174 nesprávne priradil k faktúre č. OF2100236 a z týchto (chybných) údajov vychádzal aj pri podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu. Správne ho však mal priradiť k faktúre č. OF2000902. Táto chyba žalobcu však nič nemení na výške žalobcom uplatneného nároku. Žalobca totiž pri vyčíslení jeho nároku (určení výšky žalovanej istiny) dobropis OF2100174 a ním dobropisovanú sumu zohľadnil, ibaže o sumu 342,37 eur ponížil sumu vyúčtovanú faktúrou č. OF2100236, a nie sumu vyúčtovanú faktúrou č. OF2000902. Žalobca rovnako tak nepopieral, že vystavil dobropis OF2100620 a túto skutočnosť ani nepovažujeme za spornú. Otázkou však podľa neho je (rovnako ako v predchádzajúcom prípade), či túto sumu vo výške uplatneného nároku sumu 2.844,34 eur zohľadnil, alebo nie. Ako ďalej uviedol, predmetná suma bola zohľadnená a suma 2.844,34 eur nebola (a ani nie je) predmetom návrhu na vydanie platobného rozkazu a tohto konania. Žalobca do uplatnenej dlžnej istiny (a teda aj v návrhu na vydanie platobného rozkazu) sumu 2.844,34 eur nezahrnul. Žalovaná istina 17.480,27 eur tak predstavovala už sumu po odpočítaní sumy 2.844,34 eur. Žalobca sa tiež vyjadril k tvrdeniu žalovaného, že záväzok žalovaného na zaplatenie nájomného a vedľajších (prevádzkových) nákladov zanikol uzavretím dohody o urovnaní a splátkovom kalendári. Podľa žalovaného dohodou o urovnaní a splátkovom kalendári mal byť tento pôvodný záväzok žalovaného nahradený novým záväzkom žalovaného vo výške 5.000,- eur, pričom tento malo byť možné splatiť v pravidelných piatich mesačných splátkach vo výške 1.000,- eur. Tvrdenie žalovaného o existencii dohody o urovnaní a splátkovom kalendáru považoval za nepravdivé, nesúhlasil s ním. V dôsledku správneho priradenia dobropisovanej sumy 342,37 eur k faktúre OF2000902 miesto faktúry OF2100236 došlo k zmene výšky niektorých z dlžných súm a bolo podľa neho potrebné meniť žalobu v časti týkajúcej sa uplatňovaných úrokov z omeškania. 5. Na pojednávaní dňa 31.05.2024 súd prvej inštancie pripustil zmenu v časti úrokov z omeškania. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku ustálil, že medzi stranami bola nesporná existencia obchodnoprávneho vzťahu založeného zmluvou o nájme medzi pôvodným nájomcom a žalobcom. Zároveň bolo nesporné, že žalovaný vstúpil do práv a povinnosti nájomcu Dohodou o prevode práv. Nesporná bola aj výška dohodnutého nájomného. Spornou podľa súdu
prvej inštancie bola výška uplatneného nároku. Dôkazné bremeno podľa súdu prvej inštancie postihuje zásadne vždy toho, kto niečo tvrdí, pričom v priebehu konania sa dôkazná povinnosť môže prenášať zo žalobcu na žalovaného a naopak. Ak žalovaný na svoju obranu v konaní tvrdil, že nárok žalobcu v ním uplatnenej výške neexistuje vzhľadom na uzavretú zmluvu o urovnaní, bolo jeho povinnosťou predložiť predmetnú zmluvu, čo však v priebehu celého konania nespravil, čím neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia. Okrem toho samotný žalobca namietal, že by došlo k uzavretiu takejto zmluvy, a preto súd túto procesnú obranu žalovaného vyhodnotil ako účelovú s cieľom vyhnúť sa plateniu dlžnej sumy. Žalovaný na svoju obranu podľa súdu prvej inštancie uviedol, že výška žalobcovho nároku je nesprávna aj z toho dôvodu, že tento vystavil Dobropisy č. OF2100174 na sumu 342,37 eur a Dobropis č. OF2100620 na sumu 2.844,34 eur. Žalobca vystavenie predmetných dobropisov nespochybnil, ale doplnil, že tieto nemajú žiadny vplyv na žalobcom uplatnený nárok, nakoľko boli už do výšky nároku premietnuté. Žalobca zároveň uviedol, že pri podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu došlo k chybe, kedy dobropis č. OF2100174 priradil k nesprávnej faktúre (č. OF2100236), pričom ju mal správne priradiť k faktúre č. OF2000902. Sama skutočnosť nesprávneho priradenia dobropisu k uplatnenému nároku nemá vplyv na celkovú výšku žalobcom uplatneného nároku, nakoľko súdom pripustenou zmenou žaloby došlo iba k zníženiu nároku vyplývajúceho z jednej faktúry (OF2000902), ale zároveň o rovnakú sumu 342,37 eur k zvýšeniu nároku vyplývajúceho z inej faktúry (OF2100236). Uvedenou zmenou došlo tiež k zmene uplatnených úrokov z omeškania, čo však nemá vplyv na výšku žalobcom uplatneného nároku. Súd tak obranu žalovaného v tejto časti vyhodnotil ako nedôvodnú. Ako nedôvodnú súd prvej inštancie vyhodnotil aj argumentáciu žalovaného ohľadne druhého žalobcom vystaveného dobropisu č. OF2100620 na sumu 2.844,34 eur. Žalobca nepoprel existenciu ani tohto vystaveného dobropisu, avšak rovnako argumentoval tým, že suma vyplývajúca z neho bola odpočítaná z celkovo uplatneného nároku. Podľa žalobcu suma uvedená v dobropise zodpovedá sume za nájomné a vedľajšie náklady za mesiace január a február 2021. Ide o zľavu za nájomné za čas uzatvorenia prevádzok v období druhej vlny pandémie COVID-19. Táto skutočnosť vyplýva aj zo žalobcom predložených faktúr, na základe ktorých si uplatnil nárok v tomto súdom konaní, kde absentujú práve faktúry za nájomné a vedľajšie náklady. K tvrdeniam žalobcu ohľadom predmetnej zľavy sa žalovaný nijako nevyjadril a navyše zo samotného dobropisu, ktorý predložil žalovaný v konaní vyplýva, že v tomto je rukou dopísaná poznámka v znení „2021/01-02“ pod názvom dobropisu „Dotácia“. Z vyššie uvedených skutočností je jednoznačne zrejmé, že nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní bol znížený o dobropis na sumu 2.844,34 eur, a preto bola argumentácia žalovaného v tomto smere nedôvodná a ničím nepodložená. Naopak z dôkazov predložených stranami konania vyplýva, že predmetom nároku žalobcu nie sú platby za nájomné a vedľajšie náklady za obdobie 01-02/2021. Súd prvej inštancie žalobcovi priznal aj úroky z omeškania z priznanej istiny, nakoľko sa žalovaný neuhradením jednotlivých pohľadávok v lehote splatnosti dostal do omeškania. Na základe uvedeného súd žalobcovi priznal úrok z omeškania v zmluvne dohodnutej výške v zmysle čl. V bod 4 Zmluvy o nájme, teda vo výške 0,05 % z dlžných súm za každý deň omeškania. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %. 6. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalovaný v odvolaní namietal, že v konaní preukázal, že dlžná suma je len vo výške 5.000 eur. Uviedol, že v septembri 2021 uzavrel so žalobcom dohodu o urovnaní. Namietal, že súd prvej inštancie znemožnil žalovanému uplatniť a vykonať jeho práva riadne podľa postupov v civilnom sporovom konaní. Nemohol sa riadne vyjadriť z dôvodu, že nemal dostatočný čas na prípravu. Uviedol, že dňa 03.05.2024 doručil konajúcemu súdu oznámenie právneho zástupcu o prevzatí právneho zastúpenia a oznámenie o odvolaní právneho zastúpenia pôvodnému právnemu zástupcovi. Zároveň bola súdu prvej inštancie doručená žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu, aby sa právny zástupca mohol na pojednávanie riadne pripraviť. Konajúci súd žiadosti nevyhovel. Právny zástupca žalovaného nemal dostatok času na prípravu. Právny zástupca prevzal zastúpenie 30.05.2024. Pojednávanie sa konalo 31.05.2024 po 9. hodine. Právny zástupca mal menej ako 20 hodín na to, aby si preštudoval celý spis. 7. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním svojho právneho zástupcu zo dňa 16.12.2024, v ktorom uviedol, že súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam. Žalovaný nepreukázal existenciu dohody o urovnaní. Neuniesol dôkazné bremeno. Nepreukázal, že dohoda bola uzavretá. Zároveň uviedol, že postup súdu prvej inštancie, keď neodročil pojednávanie, bol správny. Dôvody na odročenie pojednávania určuje § 183 CSP. Zmena právneho zástupcu bez ďalšieho nie je dôležitým
dôvodom. Zmena právneho zástupcu pred pojednávaním je bežným obštrukčným krokom. Pokiaľ zmena právneho zastúpenia nebola vyvolaná závažnými objektívnymi okolnosťami, sama o sebe nie je dôvodom na odročenie pojednávania. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obdo 19/2014 z 29.09.2015 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 75/2012 (R39/2012). Predvolanie na pojednávanie bolo pôvodnému právnemu zástupcovi aj žalovanému doručené 30.04.2024, teda mesiac pred pojednávaním. Pokiaľ žalovaný nebol spokojný s právnym zastupovaním, mal na zmenu dostatok času. Poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/311/2021 zo dňa 02.08.2023. Žalobca ďalej uviedol, že z odvolania nie je zrejmé, akých skutkových záverov sa má žalovaným tvrdené nesprávne právne posúdenie týkať. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. 8. Žalovaný v odvolacej replike zo dňa 20.05.2025 uviedol, že zotrváva na svojich odvolacích dôvodoch uvedených v odvolaní a zopakoval odvolacie námietky. 9. Žalobca v odvolacej duplike zo dňa 22.07.2025 odkázal na doterajšie vyjadrenia a v zásade zhrnul svoje nosné argumenty z vyjadrenia k odvolaniu. 10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, nakoľko odvolacie námietky nenaplnili odvolacie dôvody. Odvolací súd zverejnil termín verejného vyhlásenia rozsudku na deň 24.02.2026. Súd prvej inštancie v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie, úplne zistil skutkový stav, ktorý správne právne posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdom prvej inštancie, na odôvodnenie odkazuje na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k podstatným tvrdeniam uvedených v odvolaní odvolací súd uvádza nasledovné: 11. Podľa § 1 ods. 1 ObZ tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Podľa ods. 2 ObZ právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. 12. Podľa § 261 ods. 1 ObZ táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. 13. Podľa § 261 ods. 6 ObZ zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom. 14. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ZoNNP) prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“). 15. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. 16. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené. Podľa odseku 2 nájomca je oprávnený užívať nebytový priestor v rozsahu dohodnutom v zmluve. Podľa odseku 3 nájomca je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním. Podľa odseku 4 nájomca je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť prenajímateľovi potrebu opráv, ktoré má prenajímateľ urobiť,
a umožniť vykonanie týchto i iných nevyhnutných opráv; inak nájomca zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením povinnosti vznikla. 17. Podľa § 571 zákona č. 40/1964 Zb Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi, alebo tomu, kto dlh prevzal. 18. Podľa § 183 CSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. 19. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 20. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 21. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku ako aj s obsahom odvolania žalovaného a následných vyjadrení strán sporu, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa plne stotožnil so skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, ako aj jeho prijatým záverom. Súd prvej inštancie sa podrobne, presvedčivo a vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal so všetkými spornými skutočnosťami, na závery ktoré odvolací súd odkazuje. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného súdneho procesu a odvolací súd v tomto smere nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. 22. Žalovaný v prvom rade namietal nesprávny záver súdu prvej inštancie o výške priznaného plnenia v rozsahu žalobného návrhu. Žalovaný v odvolaní ako aj počas konania pred súdom tvrdil, že dlžná suma nie je 17.480,27 eur, ale má to byť len suma 5.000,00 eur, a to z dôvodu, že strany mali v septembri 2021 uzavrieť dohodu o urovnaní. Súd prvej inštancie sa s uvedenou argumentáciou dostatočne vysporiadal v odseku 30 a 31 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie správne uviedol, že pokiaľ žalovaný tvrdil existenciu dohody o urovnaní, čo žalobca popieral, bolo jeho povinnosťou túto zmluvu do konania predložiť, resp. inak preukázať jej existenciu. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie uvádza, že žalovaný existenciu dohody o urovnaní, na ktorú sa odvolával ako v konaní pred súdom prvej inštancie tak aj v odvolacom konaní, nijako nepreukázal. Odvolací súd dospel zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno jeho tvrdenia. Ak účastník konania neunesie svoje dôkazné bremeno, má to pre neho nepriaznivý následok. Podľa článku 8 základných princípov Civilného sporového poriadku strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí. Ak účastník neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, vychádza n súd pri zisťovaní skutkového stavu z dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané, ako aj zo skutkových zistení založených na zhodnom tvrdení účastníkov.( uznesenie Ústavného súdu z 21,01,2015 sp. zn. II. ÚS 38/2015). Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca existenciu dohody o urovnaní poprel, bolo povinnosťou žalovaného svoje tvrdenie o jej existencii preukázať. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný dôkazné bremeno neuniesol. Predmetná odvolacia námietka tak nenapĺňa odvolacie dôvody. 23. Ako druhé namietal žalovaný nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nevyhovel jeho žiadosti o odročenie pojednávania zo dňa 30.05.2024 z dôvodu zmeny právneho zástupcu žalovaného. Žalovaný uviedol, že dňa 30.05.2024 zaslal súdu prvej inštancie oznámenie o prevzatá právneho zastúpenia novým právnym zástupcom a oznámenie o odvolaní právneho zastúpenia pôvodnému právnemu zástupcovi. Nový právny zástupca žalovaného tak mal mať len menej ako 20 hodín na prípravu a v tak krátkom čase nemohol reagovať na vyjadrenia žalobcu. Uvedená odvolacia námietka nepredstavuje dôvod na konštatovane nesprávneho procesného postupu súdu, ktorý by znemožnil strane uskutočňovať jej patriace procesné práva, čím by mohlo dôjsť k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Ustanovenie § 183 CSP uvádza, že pojednávanie možno odročiť len z dôležitých dôvodov. Toto ustanovenie predstavuje normu, ktorou sa zabezpečuje zásada rýchlosti a hospodárnosti civilného sporového procesu. Samotná zmena právneho zastúpenia takýto vážny dôvod nepredstavuje. Pokiaľ nie je dôsledkom závažnej objektívnej situácie, ktorú strana nemohla ovplyvniť, nie je možné bez ďalšieho takúto zmenu vyhodnotiť ako závažný dôvod. Dôležitosť dôvodov, ktorými účastník odôvodňuje žiadosť o odročenie pojednávania, ako aj včasnosť ich uplatnenia (§ 101 ods. 2, § 119 ods. 1, 2 O.s.p.) posudzuje súd podľa konkrétnych okolností prípadu, a môže ich preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti o odročenie pojednávania. Aj keď účastník konania vo svojej žiadosti uvedie dôvod, inak spôsobilý viesť k záveru o odročení pojednávania, nie je súd vždy povinný takýto dôvod akceptovať, a to najmä vtedy, ak je účastníkom konania uplatnený k procesnej obštrukcii s cieľom bezdôvodného predlžovania občianskeho súdneho konania. II. Ak účastník konania nepreukáže existenciu objektívnych skutočností brániacich mu zvoliť si advokáta v primeranej lehote po riadnom doručení predvolania na pojednávanie, nie je možné akceptovať udelenie plnej moci advokátovi v krátkom čase pred termínom pojednávania, príp. v deň pojednávania ako dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania a nedochádza tak k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom. ( Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obdo 19/2014 z 29. júla 2015). Z obsahu spisu nevyplýva žiaden dôvod zmeny právneho zastúpenia. Uvedenú zmenu teda nie je možné posúdiť ako závažný dôvod, čo by zakladalo opodstatnenosť odročenia nariadeného pojednávania. Za včasnosť prípadného rozhodnutia o zmene v právnom zastúpení, je teda zodpovedná strana v konaní. Predvolania na pojednávanie bolo žalovanému doručené 30.04.2024. Pojednávania sa konalo dňa 31.05.2024. Mal teda dostatok času na prípadnú zmenu. Z odvolania žalovaného nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali absenciu dostatku času resp. nejakú objektívnu prekážku. Dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania v zmysle ustanovenia § 183 ods. 1 CSP nie je, ak strana, ktorej bolo predvolanie na pojednávanie doručené v súlade s ustanovením § 178 ods. 2 CSP (t.j. najmenej päť dní predo dňom jeho konania), v období menej ako päť dní predo dňom konania pojednávania udelí splnomocnenie na zastupovanie v konaní inému advokátovi. Uvedené platí aj vtedy, ak takto novo zvolený advokát sa nemôže zúčastniť pojednávania napr. z dôvodu, že si nestihol naštudovať súdny spis. V takejto situácii sa totiž nejedná o dôvod, ktorý nastal u advokáta krátko pred pojednávaním, ako to predpokladá znenie ustanovenia § 183 ods. 2 CSP a nemožno sa ani odvolať na to, že strana trvá na osobnom zastúpení takto (oneskorene) splnomocneným advokátom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/311/2021 zo dňa 02.08.2023). Súd prvej inštancie teda postupoval správne, keď nevyhovel žiadosti o odročenie pojednávania zo strany žalovaného a v konaní pokračoval v súlade s čl. 17 CSP. Uvedená odvolacia námietka nie je preto spôsobilá spochybniť správne skutkové závery súdu prvej inštancie. 24. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil. 25. Súd prvej inštancie zároveň správne rozhodol o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, keď žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % keďže mal plný úspech v spore, preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil aj vo výroku II., nakoľko je v súlade s § 255 a § 262 CSP. 26. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojitosti s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, nakoľko bol žalobca v odvolacom konaní plne úspešný. Súd nezistil predpoklady pre aplikáciu § 257 CSP. 27. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP). Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).