{"guid": "9c7e1837-d34a-4034-bd59-4d544f913531:507a4631-4826-44e8-8580-e62fc3fdfc3e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:6122287740.1", "spisova_znacka": "8Cob/73/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Cob/73/2025 z 24. 2. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. februára 2026, sp. zn. 8Cob/73/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:6122287740.1", "identifikacne_cislo": "6122287740", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Lea Gubová", "sudca_id": 1206, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lea-gubova-1206", "datum_vydania": "2026-02-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/116", "nazov": "zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/116", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/116-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/507a4631-4826-44e8-8580-e62fc3fdfc3e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6122287740.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6122287740.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6122287740.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n8Cob/73/2025\n6122287740\n24. 02. 2026\nJUDr. Lea Gubová\nECLI:SK:KSBA:2026:6122287740.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členiek senátu\nJUDr. Miriamy Žákovej a Mgr. Ing. Daniely Bednárikovej, v spore žalobcu: ELAG Slovakia, s.r.o., so\nsídlom Heydukova 12-14, 811 08 Bratislava, IČO: 35 908 513, zast.: Advokátska kancelária LAWYALTIE,\ns.r.o., Heydukova 12, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 254 165, proti žalovanému:\nLebente, s.r.o., so sídlom Heydukova 12-14, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 47\n420 324, zast.: Mgr. Ľudovít Kmetony, advokát, Plynárenská 3/E, 821 09 Bratislava, IČO: 54 676 592,\no zaplatenie 17.480,27 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu\nBratislava III č.k. B1-38Cb/49/2022-137 zo dňa 31.05.2024, jednohlasne takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-38Cb/49/2022-137 zo dňa\n31.05.2024 potvrdzuje.\nII. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100\n%.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava III ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v I. výroku zaviazal\nžalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 17.480,27 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške\n0,05 % denne zo sumy 1.663,36 eur od 12.11.2020 do zaplatenia, zo sumy 1.320,99 eur od 12.12.2020\ndo zaplatenia, zo sumy 377,33 eur od 19.02.2021 do zaplatenia, zo sumy 1.582,37 eur od 12.03.2021\ndo zaplatenia, zo sumy 1.663,36 eur od 12.04.2021 do zaplatenia, zo sumy 1.663,36 eur od 12.05.2021\ndo zaplatenia, zo sumy 1.663,36 eur od 12.06.2021 do zaplatenia, zo sumy 1.663,36 eur od 12.07.2021\ndo zaplatenia , zo sumy 1.663,36 eur od 12.08.2021 do zaplatenia, zo sumy 1.663,36 eur od 12.09.2021\ndo zaplatenia, zo sumy 1.663,36 eur od 12.10.2021 do zaplatenia, zo sumy 892,70 eur od 27.02.2022\ndo zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V II. výroku priznal žalobcovi\nvoči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to s poukazom na ustanovenia §\n261 ods. 1, 8, 9, § 365 ods. 1, 2, § 369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj\n„ObZ“), § 3 ods. 1, 3, § 5 ods. 1, § 7 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov\n(ďalej ak „Zákon o nájme“) a § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Zb. Civilného sporového poriadku (ďalej\nlen „CSP“).\n2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným\nOkresnému súdu Banská Bystrica domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému\npovinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 17.480,27 eur spolu s úrokmi z omeškania. Svoj nárok\nodôvodnil tým, že žalobca ako prenajímateľ a spoločnosť Fashion Designer Clothing ako nájomca,\nuzavreli dňa 28.08.2015 zmluvu o nájme, na základe ktorej prenechal žalobca spoločnosti Fashion\nDesigner Clothing do dočasného odplatného užívania nebytové priestory špecifikované v článku I.\n\nzmluvy o nájme a nájomca sa zaviazal za užívanie predmetu nájmu platiť žalobcovi nájomné vo výške\npodľa článku V. bod 1. a 2. zmluvy o nájme a vedľajšie (prevádzkové) náklady vo výške podľa článku\nV. bod 3. zmluvy. Dňa 31.08.2017 spoločnosť Fashion Designer Clothing ako prevodca a žalovaný\n(vtedy s obchodným menom Family Care s.r.o.) ako nadobúdateľ a žalobca ako prenajímateľ uzavreli\nDohodu o prevzatí práv a povinností (ďalej len „Dohoda“), na základe ktorej s účinnosťou od 01.09.2017\nžalovaný prevzal všetky práva a povinnosti spoločnosti Fashion Designer Clothing zo zmluvy o nájme\nv znení Dodatku č. 1 k nej a vstúpil do právneho postavenia nájomcu podľa zmluvy o nájme. Dňom\n01.09.2017 sa žalovaný stal zmluvnou stranou Zmluvy o nájme v postavení nájomcu. Počnúc 01.09.2017\nbol tak žalovaný povinný za nájom nebytových priestorov platiť žalobcovi na základe faktúr vystavených\nžalobcom nájomné a vedľajšie (prevádzkové) náklady. Žalovaný užíval predmet nájmu až do novembra\n2021. Počas doby nájmu žalovaný neuhradil žalobcovi viaceré faktúry vystavené koncom roka 2020 a\nv priebehu roka 2021 v celkovej výške 17.480,27 eur. V článku V. bod 4. zmluvy o nájme sa zmluvné\nstrany dohodli, že v prípade omeškania nájomcu s platbou nájomného a/alebo vedľajších nákladov je\nnájomca povinný zaplatiť prenajímateľovi úroky z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý\ni začatý deň omeškania. Na základe výzvy Okresného súdu Banská Bystrica žalobca upravil nárok v\nčasti úrokov z omeškania.\n3. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že dňa 26.02.2021 vystavil žalobca dobropis č. OF2100174\nk faktúre č. OF2000902 v sume 342,37 eur. Dňa 27.08.2021 vystavil žalobca dobropis č. OF2100620\nk faktúre OF2100174 v sume 2.844,34 eur. Uviedol, že žalovaná suma, ktorá je priznaná platobným\nrozkazom nezodpovedá dlžnej sume v súčasnosti a ani ku dňu podania návrh na vydanie platobného\nrozkazu. Žalovaný zároveň uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným došlo v septembri 2021 k\nDohode o urovnaní a splátkovom kalendári, na základe ktorej sa pôvodný záväzok zo zmluvy o nájme\nnahradil novým záväzkom žalovaného v sume 5.000,- eur, ktorú je možné splatiť v pravidelných piatich\nmesačných splátkach v sume 1.000,- eur. Pokiaľ ide o ostatné skutočnosti tvrdené žalobcom, tie\nžalovaný nijako nesporoval ani nespochybnil.\n4. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 10.06.2022 nepoprel a nepovažoval za sporné, že dobropis OF2100174\nvystavil. Dodal však, že suma 342,37 eur už bola v žalobcom uplatnenom nároku zohľadnená. Žalobca\nsumu 342,37 eur (chybne) evidoval vo vzťahu k inej faktúre, ako k faktúre č. OF2000902 a vo vzťahu\nk tejto inej faktúre sumu 342,37 eur zohľadnil aj v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Žalobca\ndoplnil, že nedopatrením dobropis OF2100174 nesprávne priradil k faktúre č. OF2100236 a z týchto\n(chybných) údajov vychádzal aj pri podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu. Správne ho však mal\npriradiť k faktúre č. OF2000902. Táto chyba žalobcu však nič nemení na výške žalobcom uplatneného\nnároku. Žalobca totiž pri vyčíslení jeho nároku (určení výšky žalovanej istiny) dobropis OF2100174\na ním dobropisovanú sumu zohľadnil, ibaže o sumu 342,37 eur ponížil sumu vyúčtovanú faktúrou č.\nOF2100236, a nie sumu vyúčtovanú faktúrou č. OF2000902. Žalobca rovnako tak nepopieral, že vystavil\ndobropis OF2100620 a túto skutočnosť ani nepovažujeme za spornú. Otázkou však podľa neho je\n(rovnako ako v predchádzajúcom prípade), či túto sumu vo výške uplatneného nároku sumu 2.844,34 eur\nzohľadnil, alebo nie. Ako ďalej uviedol, predmetná suma bola zohľadnená a suma 2.844,34 eur nebola\n(a ani nie je) predmetom návrhu na vydanie platobného rozkazu a tohto konania. Žalobca do uplatnenej\ndlžnej istiny (a teda aj v návrhu na vydanie platobného rozkazu) sumu 2.844,34 eur nezahrnul. Žalovaná\nistina 17.480,27 eur tak predstavovala už sumu po odpočítaní sumy 2.844,34 eur. Žalobca sa tiež vyjadril\nk tvrdeniu žalovaného, že záväzok žalovaného na zaplatenie nájomného a vedľajších (prevádzkových)\nnákladov zanikol uzavretím dohody o urovnaní a splátkovom kalendári. Podľa žalovaného dohodou\no urovnaní a splátkovom kalendári mal byť tento pôvodný záväzok žalovaného nahradený novým\nzáväzkom žalovaného vo výške 5.000,- eur, pričom tento malo byť možné splatiť v pravidelných piatich\nmesačných splátkach vo výške 1.000,- eur. Tvrdenie žalovaného o existencii dohody o urovnaní a\nsplátkovom kalendáru považoval za nepravdivé, nesúhlasil s ním. V dôsledku správneho priradenia\ndobropisovanej sumy 342,37 eur k faktúre OF2000902 miesto faktúry OF2100236 došlo k zmene výšky\nniektorých z dlžných súm a bolo podľa neho potrebné meniť žalobu v časti týkajúcej sa uplatňovaných\núrokov z omeškania.\n5. Na pojednávaní dňa 31.05.2024 súd prvej inštancie pripustil zmenu v časti úrokov z omeškania. Na\nzáklade vykonaného dokazovania súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku ustálil, že medzi stranami\nbola nesporná existencia obchodnoprávneho vzťahu založeného zmluvou o nájme medzi pôvodným\nnájomcom a žalobcom. Zároveň bolo nesporné, že žalovaný vstúpil do práv a povinnosti nájomcu\nDohodou o prevode práv. Nesporná bola aj výška dohodnutého nájomného. Spornou podľa súdu\n\nprvej inštancie bola výška uplatneného nároku. Dôkazné bremeno podľa súdu prvej inštancie postihuje\nzásadne vždy toho, kto niečo tvrdí, pričom v priebehu konania sa dôkazná povinnosť môže prenášať\nzo žalobcu na žalovaného a naopak. Ak žalovaný na svoju obranu v konaní tvrdil, že nárok žalobcu\nv ním uplatnenej výške neexistuje vzhľadom na uzavretú zmluvu o urovnaní, bolo jeho povinnosťou\npredložiť predmetnú zmluvu, čo však v priebehu celého konania nespravil, čím neuniesol dôkazné\nbremeno svojho tvrdenia. Okrem toho samotný žalobca namietal, že by došlo k uzavretiu takejto zmluvy,\na preto súd túto procesnú obranu žalovaného vyhodnotil ako účelovú s cieľom vyhnúť sa plateniu dlžnej\nsumy. Žalovaný na svoju obranu podľa súdu prvej inštancie uviedol, že výška žalobcovho nároku je\nnesprávna aj z toho dôvodu, že tento vystavil Dobropisy č. OF2100174 na sumu 342,37 eur a Dobropis\nč. OF2100620 na sumu 2.844,34 eur. Žalobca vystavenie predmetných dobropisov nespochybnil, ale\ndoplnil, že tieto nemajú žiadny vplyv na žalobcom uplatnený nárok, nakoľko boli už do výšky nároku\npremietnuté. Žalobca zároveň uviedol, že pri podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu došlo k\nchybe, kedy dobropis č. OF2100174 priradil k nesprávnej faktúre (č. OF2100236), pričom ju mal správne\npriradiť k faktúre č. OF2000902. Sama skutočnosť nesprávneho priradenia dobropisu k uplatnenému\nnároku nemá vplyv na celkovú výšku žalobcom uplatneného nároku, nakoľko súdom pripustenou\nzmenou žaloby došlo iba k zníženiu nároku vyplývajúceho z jednej faktúry (OF2000902), ale zároveň\no rovnakú sumu 342,37 eur k zvýšeniu nároku vyplývajúceho z inej faktúry (OF2100236). Uvedenou\nzmenou došlo tiež k zmene uplatnených úrokov z omeškania, čo však nemá vplyv na výšku žalobcom\nuplatneného nároku. Súd tak obranu žalovaného v tejto časti vyhodnotil ako nedôvodnú. Ako nedôvodnú\nsúd prvej inštancie vyhodnotil aj argumentáciu žalovaného ohľadne druhého žalobcom vystaveného\ndobropisu č. OF2100620 na sumu 2.844,34 eur. Žalobca nepoprel existenciu ani tohto vystaveného\ndobropisu, avšak rovnako argumentoval tým, že suma vyplývajúca z neho bola odpočítaná z celkovo\nuplatneného nároku. Podľa žalobcu suma uvedená v dobropise zodpovedá sume za nájomné a vedľajšie\nnáklady za mesiace január a február 2021. Ide o zľavu za nájomné za čas uzatvorenia prevádzok v\nobdobí druhej vlny pandémie COVID-19. Táto skutočnosť vyplýva aj zo žalobcom predložených faktúr,\nna základe ktorých si uplatnil nárok v tomto súdom konaní, kde absentujú práve faktúry za nájomné\na vedľajšie náklady. K tvrdeniam žalobcu ohľadom predmetnej zľavy sa žalovaný nijako nevyjadril a\nnavyše zo samotného dobropisu, ktorý predložil žalovaný v konaní vyplýva, že v tomto je rukou dopísaná\npoznámka v znení „2021/01-02“ pod názvom dobropisu „Dotácia“. Z vyššie uvedených skutočností\nje jednoznačne zrejmé, že nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní bol znížený o dobropis na sumu\n2.844,34 eur, a preto bola argumentácia žalovaného v tomto smere nedôvodná a ničím nepodložená.\nNaopak z dôkazov predložených stranami konania vyplýva, že predmetom nároku žalobcu nie sú platby\nza nájomné a vedľajšie náklady za obdobie 01-02/2021. Súd prvej inštancie žalobcovi priznal aj úroky\nz omeškania z priznanej istiny, nakoľko sa žalovaný neuhradením jednotlivých pohľadávok v lehote\nsplatnosti dostal do omeškania. Na základe uvedeného súd žalobcovi priznal úrok z omeškania v\nzmluvne dohodnutej výške v zmysle čl. V bod 4 Zmluvy o nájme, teda vo výške 0,05 % z dlžných súm\nza každý deň omeškania. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý\nmal vo veci plný úspech, priznal voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %.\n6. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote\nodvolanie v celom rozsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a navrhol, aby odvolací\nsúd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalovaný v odvolaní\nnamietal, že v konaní preukázal, že dlžná suma je len vo výške 5.000 eur. Uviedol, že v septembri\n2021 uzavrel so žalobcom dohodu o urovnaní. Namietal, že súd prvej inštancie znemožnil žalovanému\nuplatniť a vykonať jeho práva riadne podľa postupov v civilnom sporovom konaní. Nemohol sa riadne\nvyjadriť z dôvodu, že nemal dostatočný čas na prípravu. Uviedol, že dňa 03.05.2024 doručil konajúcemu\nsúdu oznámenie právneho zástupcu o prevzatí právneho zastúpenia a oznámenie o odvolaní právneho\nzastúpenia pôvodnému právnemu zástupcovi. Zároveň bola súdu prvej inštancie doručená žiadosť o\nodročenie pojednávania z dôvodu, aby sa právny zástupca mohol na pojednávanie riadne pripraviť.\nKonajúci súd žiadosti nevyhovel. Právny zástupca žalovaného nemal dostatok času na prípravu. Právny\nzástupca prevzal zastúpenie 30.05.2024. Pojednávanie sa konalo 31.05.2024 po 9. hodine. Právny\nzástupca mal menej ako 20 hodín na to, aby si preštudoval celý spis.\n7. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním svojho právneho zástupcu zo dňa 16.12.2024, v\nktorom uviedol, že súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam. Žalovaný nepreukázal\nexistenciu dohody o urovnaní. Neuniesol dôkazné bremeno. Nepreukázal, že dohoda bola uzavretá.\nZároveň uviedol, že postup súdu prvej inštancie, keď neodročil pojednávanie, bol správny. Dôvody na\nodročenie pojednávania určuje § 183 CSP. Zmena právneho zástupcu bez ďalšieho nie je dôležitým\n\ndôvodom. Zmena právneho zástupcu pred pojednávaním je bežným obštrukčným krokom. Pokiaľ\nzmena právneho zastúpenia nebola vyvolaná závažnými objektívnymi okolnosťami, sama o sebe nie je\ndôvodom na odročenie pojednávania. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 1Obdo 19/2014 z 29.09.2015 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n6Cdo 75/2012 (R39/2012). Predvolanie na pojednávanie bolo pôvodnému právnemu zástupcovi aj\nžalovanému doručené 30.04.2024, teda mesiac pred pojednávaním. Pokiaľ žalovaný nebol spokojný\ns právnym zastupovaním, mal na zmenu dostatok času. Poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/311/2021 zo dňa 02.08.2023. Žalobca ďalej uviedol, že z odvolania\nnie je zrejmé, akých skutkových záverov sa má žalovaným tvrdené nesprávne právne posúdenie týkať.\nNavrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.\n8. Žalovaný v odvolacej replike zo dňa 20.05.2025 uviedol, že zotrváva na svojich odvolacích dôvodoch\nuvedených v odvolaní a zopakoval odvolacie námietky.\n9. Žalobca v odvolacej duplike zo dňa 22.07.2025 odkázal na doterajšie vyjadrenia a v zásade zhrnul\nsvoje nosné argumenty z vyjadrenia k odvolaniu.\n10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a\npo preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania\na odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie\nje dôvodné, nakoľko odvolacie námietky nenaplnili odvolacie dôvody. Odvolací súd zverejnil termín\nverejného vyhlásenia rozsudku na deň 24.02.2026. Súd prvej inštancie v potrebnom rozsahu vykonal\ndokazovanie, úplne zistil skutkový stav, ktorý správne právne posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje s\nodôvodnením rozhodnutia súdom prvej inštancie, na odôvodnenie odkazuje na zdôraznenie správnosti\nnapadnutého rozhodnutia a k podstatným tvrdeniam uvedených v odvolaní odvolací súd uvádza\nnasledovné:\n11. Podľa § 1 ods. 1 ObZ tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy,\nako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Podľa ods. 2 ObZ právne vzťahy uvedené v odseku\n1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení,\nriešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia\nsa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.\n12. Podľa § 261 ods. 1 ObZ táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich\nvzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.\n13. Podľa § 261 ods. 6 ObZ zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené\nv hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa\npríslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.\n14. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ZoNNP)\nprenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o\nnájme (ďalej len „zmluva“).\n15. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov zmluva musí\nmať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob\njeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových\npriestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno\nzmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.\n16. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov ak nie je\ndohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom\nna dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať\nriadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené. Podľa odseku\n2 nájomca je oprávnený užívať nebytový priestor v rozsahu dohodnutom v zmluve. Podľa odseku 3\nnájomca je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním. Podľa odseku 4 nájomca je\npovinný bez zbytočného odkladu oznámiť prenajímateľovi potrebu opráv, ktoré má prenajímateľ urobiť,\n\na umožniť vykonanie týchto i iných nevyhnutných opráv; inak nájomca zodpovedá za škodu, ktorá\nnesplnením povinnosti vznikla.\n17. Podľa § 571 zákona č. 40/1964 Zb Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), kto sa dohodne s\ndlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas\nveriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi, alebo tomu, kto dlh prevzal.\n18. Podľa § 183 CSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na\nnávrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť\nna pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.\n19. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n20. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n21. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku ako aj s\nobsahom odvolania žalovaného a následných vyjadrení strán sporu, odvolací súd konštatuje vecnú\nsprávnosť rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa plne stotožnil so skutkovým stavom a\nprávnym posúdením veci súdom prvej inštancie, ako aj jeho prijatým záverom. Súd prvej inštancie sa\npodrobne, presvedčivo a vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal so všetkými spornými skutočnosťami,\nna závery ktoré odvolací súd odkazuje. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so\nzásadou kontradiktórnosti civilného súdneho procesu a odvolací súd v tomto smere nezistil žiadne vady\nprocesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.\n22. Žalovaný v prvom rade namietal nesprávny záver súdu prvej inštancie o výške priznaného plnenia v\nrozsahu žalobného návrhu. Žalovaný v odvolaní ako aj počas konania pred súdom tvrdil, že dlžná suma\nnie je 17.480,27 eur, ale má to byť len suma 5.000,00 eur, a to z dôvodu, že strany mali v septembri 2021\nuzavrieť dohodu o urovnaní. Súd prvej inštancie sa s uvedenou argumentáciou dostatočne vysporiadal\nv odseku 30 a 31 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie správne uviedol, že pokiaľ\nžalovaný tvrdil existenciu dohody o urovnaní, čo žalobca popieral, bolo jeho povinnosťou túto zmluvu\ndo konania predložiť, resp. inak preukázať jej existenciu. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie\nuvádza, že žalovaný existenciu dohody o urovnaní, na ktorú sa odvolával ako v konaní pred súdom\nprvej inštancie tak aj v odvolacom konaní, nijako nepreukázal. Odvolací súd dospel zhodne so súdom\nprvej inštancie k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno jeho tvrdenia. Ak účastník konania\nneunesie svoje dôkazné bremeno, má to pre neho nepriaznivý následok. Podľa článku 8 základných\nprincípov Civilného sporového poriadku strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité\npre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti\na podľa pokynov súdu. Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi konania,\nktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka,\nktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí. Ak účastník neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie\nsvojich tvrdení, vychádza n súd pri zisťovaní skutkového stavu z dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané,\nako aj zo skutkových zistení založených na zhodnom tvrdení účastníkov.( uznesenie Ústavného súdu\nz 21,01,2015 sp. zn. II. ÚS 38/2015). Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca existenciu dohody o\nurovnaní poprel, bolo povinnosťou žalovaného svoje tvrdenie o jej existencii preukázať. Odvolací súd\nkonštatuje, že žalovaný dôkazné bremeno neuniesol. Predmetná odvolacia námietka tak nenapĺňa\nodvolacie dôvody.\n23. Ako druhé namietal žalovaný nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie. Žalovaný namietal,\nže súd prvej inštancie nevyhovel jeho žiadosti o odročenie pojednávania zo dňa 30.05.2024 z dôvodu\nzmeny právneho zástupcu žalovaného. Žalovaný uviedol, že dňa 30.05.2024 zaslal súdu prvej inštancie\noznámenie o prevzatá právneho zastúpenia novým právnym zástupcom a oznámenie o odvolaní\nprávneho zastúpenia pôvodnému právnemu zástupcovi. Nový právny zástupca žalovaného tak mal mať\nlen menej ako 20 hodín na prípravu a v tak krátkom čase nemohol reagovať na vyjadrenia žalobcu.\nUvedená odvolacia námietka nepredstavuje dôvod na konštatovane nesprávneho procesného postupu\nsúdu, ktorý by znemožnil strane uskutočňovať jej patriace procesné práva, čím by mohlo dôjsť k\n\nporušeniu práva na spravodlivý proces. Ustanovenie § 183 CSP uvádza, že pojednávanie možno odročiť\nlen z dôležitých dôvodov. Toto ustanovenie predstavuje normu, ktorou sa zabezpečuje zásada rýchlosti a\nhospodárnosti civilného sporového procesu. Samotná zmena právneho zastúpenia takýto vážny dôvod\nnepredstavuje. Pokiaľ nie je dôsledkom závažnej objektívnej situácie, ktorú strana nemohla ovplyvniť,\nnie je možné bez ďalšieho takúto zmenu vyhodnotiť ako závažný dôvod. Dôležitosť dôvodov, ktorými\núčastník odôvodňuje žiadosť o odročenie pojednávania, ako aj včasnosť ich uplatnenia (§ 101 ods. 2,\n§ 119 ods. 1, 2 O.s.p.) posudzuje súd podľa konkrétnych okolností prípadu, a môže ich preveriť len zo\nskutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti o odročenie pojednávania. Aj keď účastník\nkonania vo svojej žiadosti uvedie dôvod, inak spôsobilý viesť k záveru o odročení pojednávania, nie\nje súd vždy povinný takýto dôvod akceptovať, a to najmä vtedy, ak je účastníkom konania uplatnený k\nprocesnej obštrukcii s cieľom bezdôvodného predlžovania občianskeho súdneho konania. II. Ak účastník\nkonania nepreukáže existenciu objektívnych skutočností brániacich mu zvoliť si advokáta v primeranej\nlehote po riadnom doručení predvolania na pojednávanie, nie je možné akceptovať udelenie plnej\nmoci advokátovi v krátkom čase pred termínom pojednávania, príp. v deň pojednávania ako dôležitý\ndôvod pre odročenie pojednávania a nedochádza tak k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom.\n( Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obdo 19/2014 z 29. júla 2015). Z obsahu\nspisu nevyplýva žiaden dôvod zmeny právneho zastúpenia. Uvedenú zmenu teda nie je možné posúdiť\nako závažný dôvod, čo by zakladalo opodstatnenosť odročenia nariadeného pojednávania. Za včasnosť\nprípadného rozhodnutia o zmene v právnom zastúpení, je teda zodpovedná strana v konaní. Predvolania\nna pojednávanie bolo žalovanému doručené 30.04.2024. Pojednávania sa konalo dňa 31.05.2024. Mal\nteda dostatok času na prípadnú zmenu. Z odvolania žalovaného nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré\nby preukazovali absenciu dostatku času resp. nejakú objektívnu prekážku. Dôležitým dôvodom pre\nodročenie pojednávania v zmysle ustanovenia § 183 ods. 1 CSP nie je, ak strana, ktorej bolo predvolanie\nna pojednávanie doručené v súlade s ustanovením § 178 ods. 2 CSP (t.j. najmenej päť dní predo dňom\njeho konania), v období menej ako päť dní predo dňom konania pojednávania udelí splnomocnenie\nna zastupovanie v konaní inému advokátovi. Uvedené platí aj vtedy, ak takto novo zvolený advokát sa\nnemôže zúčastniť pojednávania napr. z dôvodu, že si nestihol naštudovať súdny spis. V takejto situácii\nsa totiž nejedná o dôvod, ktorý nastal u advokáta krátko pred pojednávaním, ako to predpokladá znenie\nustanovenia § 183 ods. 2 CSP a nemožno sa ani odvolať na to, že strana trvá na osobnom zastúpení\ntakto (oneskorene) splnomocneným advokátom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 2Cdo/311/2021 zo dňa 02.08.2023). Súd prvej inštancie teda postupoval správne, keď nevyhovel\nžiadosti o odročenie pojednávania zo strany žalovaného a v konaní pokračoval v súlade s čl. 17 CSP.\nUvedená odvolacia námietka nie je preto spôsobilá spochybniť správne skutkové závery súdu prvej\ninštancie.\n24. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani\nnevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku,\nodvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej\ninštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380\nCSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vo výroku vecne\nsprávny potvrdil.\n25. Súd prvej inštancie zároveň správne rozhodol o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania,\nkeď žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % keďže mal plný úspech v spore,\npreto odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil aj vo výroku II., nakoľko je v súlade s § 255 a § 262\nCSP.\n26. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojitosti s\n§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania\nvoči žalovanému v rozsahu 100 %, nakoľko bol žalobca v odvolacom konaní plne úspešný. Súd nezistil\npredpoklady pre aplikáciu § 257 CSP.\n27. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\n\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených\n§ 429 ods. 2 CSP.\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nNesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447\npísm. d/, e/ CSP).\nExekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného\ntitulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu\nmôže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "38Cb/49/2022", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2b11da07-cdc5-4969-87da-18af94265fe1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 38/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 38/2015 z 21. 1. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-01-21", "citacie_n": 267, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2b11da07-cdc5-4969-87da-18af94265fe1"}], "citovane_v": []}