Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Cob/105/2025 z 25. 6. 2026

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Krajský súd Bratislava 6Cob/105/2025 6121490647 25. 06. 2026 JUDr. Marta Barková ECLI:SK:KSBA:2026:6121490647.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej, v právnej veci žalobcu: PORR s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 73, 821 05 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 667 102, právne zastúpený: AGM partners s. r. o., so sídlom Dúbravská cesta 1793/2, 841 04 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 56 023 812 proti žalovanému: Obec Dolný Bar, so sídlom 930 14 Dolný Bar 30, IČO: 00 305 367, právne zastúpený: Advokátska kancelária Mgr. Karol Haťapka, s. r. o., so sídlom Vretenová 4, 841 04 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 46 606 122, o zaplatenie 664 382,38 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 22Cb/26/2021-202 zo dňa 19.05.2023 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 22Cb/26/2021-260 zo dňa 10.06.2025, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 22Cb/26/2021-202 zo dňa 19.05.2023 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 22Cb/26/2021-260 zo dňa 10.06.2025 v napadnutej časti výroku I. a výroku II. p o t v r d z u j e . II. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovaného voči rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 22Cb/26/2021-202 zo dňa 19.05.2023 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 22Cb/26/2021-260 zo dňa 10.06.2025 v časti výroku III., ktorým súd návrh na prerušenie konania zo dňa 19.05.2023 zamietol, o d m i e t a . III. Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Okresný súd Dunajská Streda (ďalej aj ako ,,súd prvej inštancie“ alebo aj ako ,,súd“) rozsudkom č.k. 22Cb/26/2021-202 zo dňa 19.05.2023 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 22Cb/26/2021-260 zo dňa 10.06.2025 (ďalej aj ako ,,napadnutý rozsudok“ alebo aj ako ,,napadnuté rozhodnutie“) rozhodol v právnej veci žalobcu: PORR s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 73, 821 05 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 667 102 (ďalej aj ako ,,žalobca“ alebo aj ako ,,zhotoviteľ“) proti žalovanému: Obec Dolný Bar, so sídlom 930 14 Dolný Bar 30, IČO: 00 305 367 (ďalej aj ako ,,žalovaný“ alebo aj ako ,,objednávateľ“ alebo aj ako ,,prijímateľ NFP“), o zaplatenie 664 382,38 eura s príslušenstvom tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 664 382,38 eura, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 171 568,99 eura od 03.04.2021 do zaplatenia, zo sumy 43 385,21 eura od 01.05.2021 do zaplatenia, zo sumy 419 288,28 eura od 15.06.2021 do zaplatenia, zo sumy 30 139,90 eura od 03.08.2021 do zaplatenia a náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.), žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % (výrok II.) a návrh žalovaného na prerušenie konania zo dňa 19.05.2023 zamietol (výrok III.).

2. Súd rozhodol s poukazom na § 369, § 369c, § 536 ods. 1, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ako ,,ObZ“), § 1 ods. 1, § 2 NARIADENIA VLÁDY Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len ako „nariadenie vlády č. 21/2013 Z. z.“) a § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“). 3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu, ktorý bol doručený Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 22.09.2021, domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu vo výške 664 382,38 eura s príslušenstvom. Dôvodil tým, že ako úspešný uchádzač vo verejnom obstarávaní uzavrel so žalovaným ako objednávateľom dňa 23.09.2020 Zmluvu o dielo na predmet zákazky „Cyklotrasa Dolný Bar - Topoľníky, 2. etapa výstavby“ a dňa 18.12.2020 dodatok č. 1 k tejto zmluve (ďalej aj ako ,,zmluva o dielo“ alebo aj ako ,,ZoD“ alebo aj ako ,,zmluva“). Predmetom zmluvy bol záväzok jeho ako zhotoviteľa zhotoviť dielo „Cyklotrasa Dolný Bar - Topoľníky, 2. etapa výstavby“ (ďalej aj ako ,,dielo“) a záväzok žalovaného riadne zhotovené dielo prevziať a zaplatiť za jeho zhotovenie cenu podľa podmienok uvedených v zmluve. Podľa ZoD malo byť dielo zrealizované do 12 mesiacov odo dňa účinnosti zmluvy, ktorú nadobudla dňom 19.10.2020. Dielo malo byť odovzdávané objednávateľovi na základe čiastkových preberacích protokolov o odovzdaní a prevzatí diela po ich realizácii a záverečného preberacieho protokolu. V zmysle čl. VII bod 4. ZoD sa dielo považuje za zhotovené a odovzdané podpisom záverečného preberacieho protokolu oboma zmluvnými stranami potvrdzujúceho, že dielo nemá vady. Cena diela bola dohodnutá vo výške 664 382,38 eura vrátane DPH. Dielo malo byť financované z finančných prostriedkov pridelených žalovanému na základe Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku v rámci výzvy s kódom IROPP01-SC122-2016-15 - Zvýšenie atraktivity a prepravnej kapacity nemotorovej dopravy (predovšetkým cyklistickej dopravy) na celkovom počte prepravených osôb a z vlastných prostriedkov objednávateľa/ žalovaného (ďalej len ako ,,zmluva o poskytnutí NFP“). Strany sa dohodli, že platba za dielo bude delená na čiastky na základe čiastkových preberacích protokolov o odovzdaní a prebratí diela po ich realizácii. Zhotoviteľ bol oprávnený vystaviť faktúru raz mesačne, po skončení mesiaca za mesiac predchádzajúci, podľa skutočne vykonaných prác, avšak vždy len ak išlo o funkčne a technicky ukončenú časť diela, čo potvrdzoval stavebný dozor žalovaného, ktorý odsúhlasoval tiež faktúry. Lehota splatnosti faktúr bola 60 dní odo dňa ich doručenia žalovanému. Nedeliteľnou súčasťou faktúr mal byť vyhotovovaný a stavebným dohľadom odsúhlasený súpis vykonaných prác v takom rozsahu, ako je špecifikovaná cena diela a protokol o odovzdaní a prevzatí diela podpísaný zástupcom žalobcu a zástupcom žalovaného. V lehote na odovzdanie diela došlo dňa 17.05.2021 k odovzdaniu a prevzatiu diela, a to na základe Zápisu o odovzdaní a prevzatí diela s investorom (ďalej len ako ,,zápis o odovzdaní a prevzatí diela“). Na základe vykonaných prác žalobca vystavil žalovanému nasledujúce faktúry: (i) k obdobiu január 2021 bola dňa 01.02.2021 vystavená faktúra č. 2158011002 vo výške 171 568,99 eura s DPH, doručená žalovanému dňa 01.02.2021, so splatnosťou 60 dní od jej doručenia, (ii) k obdobiu február 2021 bola dňa 01.03.2021 vystavená faktúra č. 2158011004 vo výške 43 385,21 eura s DPH, doručená žalovanému dňa 01. 03. 2021, so splatnosťou 60 dní od jej doručenia; (iii) k obdobiu apríl 2021 bola dňa 12.04.2021 vystavená faktúra č. 2158011006 vo výške 419 288,28 eura s DPH, doručená žalovanému dňa 14. 04. 2021, so splatnosťou 60 dní od jej doručenia; (iv) k obdobiu máj 2021 bola dňa 31.05.2021 vystavená faktúra č. 2158011017 vo výške 30 139,90 eura s DPH, doručená žalovanému dňa 01.06.2021, so splatnosťou 60 dní od jej doručenia. Uvedené faktúry boli zverejnené aj na webovom sídle žalovaného(https://www.dolnybar.sk/zverejnovanie/zmluvy-fakturyobjednavky/faktury.html), spolu predstavujú sumu vo výške 664 382,38 eura s DPH, pričom ich prílohou bol aj zisťovací protokol o vykonaných stavebných prácach potvrdený žalovaným spolu s odsúhlaseným súpisom všetkých vykonaných prác stavebným dozorom žalovaného. Žalobca tvrdil, že žalovaný faktúry neuhradil napriek dvom upomienkam, ktoré mu zaslal. Spolu s dlžnou istinou si uplatnil žalobca nárok na úroky z omeškania vo výške 8 % ročne z fakturovaných súm, vždy za obdobie počnúc prvým dňom po uplynutí lehoty splatnosti príslušnej faktúry do zaplatenia. Zároveň si uplatnil nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur. Ďalej súd prvej inštancie uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že žalovaný podal proti platobnému rozkazu vydanému v upomínacom konaní odpor. Dôvodil, že so žalobcom uzavrel ZoD v znení jej dodatku č. 1, ako aj, že mu žalobca doručil návrhom uplatnené faktúry v žalobcom uvedených dňoch. Nerozporoval riadne a včasné zhotovenie diela. Nárok žalobcu však považoval za predčasne

uplatnený. Argumentoval, že na základe žalobcom doručených faktúr zaslal Sprostredkovateľskému orgánu pre Integrovaný regionálny operačný program - Trnavský samosprávny kraj (ďalej len ako „SO pre IROP“): (i) dňa 15.02.2021 žiadosť o platbu č. 1 prefinancovanie faktúry č. 2158011002 v sume 171 568,99 eura, (ii) dňa 08.03.2021 žiadosť o platbu č. 2 prefinancovanie faktúry č. 2158011004 v sume 43 385,21 eura, (iii) dňa 29.04.2021 žiadosť o platbu č. 3 prefinancovanie faktúry č. 2158011006 v sume 419 288,28 eura, (iv) dňa 24.06.2021 žiadosť o platbu č. 4 prefinancovanie faktúry č. 2158011017 v sume 30 139,90 eura. Ďalej žalovaný uviedol, že dňa 25.08.2021 mu bol doručený list SO pre IROP označený ako „Pozastavené spracovanie ŽOP - odpoveď“, ktorým mu SO pre IROP oznámil, že z dôvodu stále prebiehajúcej administratívnej finančnej kontroly žiadosti o platbu č. 1 bol zistený nesúlad medzi skutočným stavom a predloženou dokumentáciou, a že SO pre IROP skúma oprávnenosť výdavkov dokladovaných prílohami v uvedenej žiadosti. SO pre IROP nenadobudol uistenie o oprávnenosti predložených výdavkov, aj napriek doplneniam zo strany prijímateľa, ktoré si vyžaduje ďalšie skúmanie. Z toho dôvodu SO pre IROP zmenil stav predmetných žiadostí do stavu „pozastavené schvaľovanie“. Žalovaný poukázal na čl. XIV bod 5 ZoD, podľa ktorého je zhotoviteľ povinný poskytnúť súčinnosť pri vykonávaní finančnej kontroly, strpieť výkon kontroly/auditu súvisiaceho s dodávaným tovarom, službami a stavebnými prácami, kedykoľvek počas platnosti a účinnosti zmluvy o poskytnutí NFP, ktorú má objednávateľ uzatvorenú s poskytovateľom nenávratného finančného príspevku (ďalej len ako ,,NFP“), oprávnenými osobami na výkon tejto kontroly/auditu a poskytnúť im všetku potrebnú súčinnosť. Ďalej poukázal na to, že podľa čl. 17a ods. 4 zmluvy o poskytnutí NFP je prijímateľ povinný uhradiť dodávateľom účtovné doklady súvisiace s realizáciou aktivít projektu najneskôr do 3 dní odo dňa pripísania príslušnej platby na účet prijímateľa. Úrok z omeškania s úhradou záväzku voči dodávateľovi projektu znáša prijímateľ. Tiež poukázal na § 374 ObZ, podľa ktorého za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala. Argumentoval, že žalobca bol pred uzatvorením ZoD informovaný o skutočnosti, že dielo bude financované z finančných prostriedkov pridelených mu na základe zmluvy o poskytnutí NFP. Mal za to, že svojim konaním nezapríčinil porušenie povinností vyplývajúcich zo ZoD. Po doručení vyúčtovacích faktúr súvisiacich s dokončením a odovzdaním častí diela a po preskúmaní ich oprávnenosti zaslal SO pre IROP žiadosti o platbu, avšak k vyplateniu finančných prostriedkov pridelených mu zo strany SO pre IROP z dôvodu prebiehajúcich finančných kontrol nedošlo. Dôvodil, že s poukazom na ZoD je žalobca povinný strpieť výkon kontroly auditu súvisiaceho s dodávaným tovarom, službami a stavebnými prácami a v súvislosti s výkonom finančnej kontroly za účelom preverenia oprávnenosti uplatnených nárokov poskytnúť príslušným orgánom súčinnosť. Na základe uvedeného mal za to, že žalobca sa návrhom domáha zaplatenia istiny predčasne a úrokov z omeškania neoprávnene. Žalobca sa vyjadril v konaní s tým, že v ZoD nie je nikde uvedené, že úhrada ceny za dielo, prípadne jej časti, je podmienená akýmkoľvek súhlasom zo strany poskytovateľa NFP, resp. že k vyplateniu faktúr dôjde až po udelení súhlasu zo strany poskytovateľa NFP, alebo že k úhrade faktúr zhotoviteľovi dôjde až po uhradení NFP príjemcovi od poskytovateľa, ktorým je v zmysle zmluvy o poskytnutí NFP Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky v zastúpení Trnavského samosprávneho kraja. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že k úhrade faktúr za vykonanie diela malo dôjsť v 60 dňovej lehote splatnosti faktúr v zmysle čl. V bod 10. ZoD. Poukázal, že okrem toho je v čl. V bod 7. ZoD uvedené, že dielo bude financované okrem finančných prostriedkov pridelených žalovanému na základe zmluvy o poskytnutí NFP aj z vlastných prostriedkov žalovaného, pričom však dosiaľ nedošlo ani k čiastočnej úhrade dlhu. Pokiaľ žalovaný dôvodil, že v zmysle zmluvy o poskytnutí NFP je povinný uhradiť dodávateľom faktúry najneskôr do 3 dní od pripísania príslušnej platby na účet žalovaného, žalobca poukázal na to, že on nie je zmluvnou stranou zmluvy o poskytnutí NFP, a ktorá zaväzuje len žalovaného a poskytovateľa NFP a sama o sebe nie je skutočnosťou, na základe ktorej by bol žalovaný oprávnený odoprieť mu úhradu splatných faktúr vystavených v zmysle podmienok dojednaných v ZoD uzatvorenej medzi stranami. Zdôraznil, že on nemá zo zmluvy o poskytnutí NFP žiadne práva ani povinnosti. Ak žalovaný mal záujem na inkorporovaní ustanovení zmluvy o poskytnutí NFP do ZoD, mal tak urobiť pred podpisom ZoD. Ďalej žalobca poukázal na lehoty splatnosti záväzkov ustanovené v § 340b ObZ, pričom § 340b a § 369d v zmysle § 263 ods. 1 ObZ nemôžu zmluvné strany dohodou vylúčiť, ani sa od nich odchýliť, a to pod sankciou neplatnosti právneho úkonu podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako ,,OZ“). Argumentoval, že v súčasnosti stále prebieha administratívna finančná kontrola žiadosti o platbu za faktúru č. 2158011002 vo výške 171 568,99 eura, na základe ktorej následne došlo aj k pozastaveniu ďalších žiadostí žalovaného o vyplatenie platieb za predmetné faktúry. Nie je

možné časovo určiť, kedy dôjde k vyplateniu NFP zo strany poskytovateľa žalovanému a následne zhotoviteľovi, na základe čoho by hrozilo premlčanie jeho pohľadávky zo ZoD, resp. jej časti, čím by stratil akúkoľvek možnosť domôcť sa ceny diela, a to aj napriek tomu, že z jeho strany ako zhotoviteľa došlo k riadnemu a včasnému vykonaniu a odovzdaniu diela. Namietal, že nie je spravodlivé preniesť na neho zodpovednosť za nevyplatenie NFP plynúcu zo záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalovaným ako príjemcom NFP a poskytovateľom zo zmluvy o poskytnutí NFP. Žalobca mal za to, že žalovaný nekonal s náležitou starostlivosťou v tom zmysle, že nekontaktoval poskytovateľa NFP skôr, ale až dňa 10.08.2021 listom s názvom „Pozastavené spracovanie žiadosti o platbu - žiadosť o odôvodnenie nečinnosti“, teda až po doručení predžalobnej výzvy z jeho strany, doručenej žalovanému dňa 09.08.2021. Žalovaný do uvedeného dátumu nevyvinul žiadne úsilie na to, aby sa informoval o stave predložených žiadostí o platby za financovanie projektu za obdobie február až jún 2021. Ďalej žalobca tvrdil, že z obsahu odpovede poskytovateľa NFP zo dňa 24.08.2021 s názvom „Pozastavenie spracovania žiadosti o platbu - odpoveď“ nevyplýva, z akého konkrétneho dôvodu bol zistený nesúlad medzi skutočným stavom a predloženou dokumentáciou zo strany žalovaného, pričom poskytovateľ len konštatoval, že skúma oprávnenosť výdavkov dokladovaných prílohami v žiadosti o platbu č. 1. Zo strany žalovaného nedošlo k namietaniu ani vráteniu predmetných faktúr. Žalobca dôvodil, že v záväzkovo-právnych vzťahoch nie je prípustné viazanie plnenia jednej zmluvnej strany voči druhej, na splnenie povinnosti tretím subjektom, ktorý nie je účastníkom tohto záväzkovo-právneho vzťahu. Podmieňovanie úhrady ceny diela poskytnutím NFP zo strany poskytovateľa stojaceho mimo zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným na základe ZoD je v rozpore s dobrými mravmi, pričom uvedeným konaním dochádza k popieraniu samotného odplatného charakteru ZoD. Viazanie splatnosti ceny diela na skutočnosť poskytnutia peňažného plnenia treťou osobou objednávateľovi v rámci ich záväzkovo-právneho vzťahu predstavuje v zmysle § 39 OZ neplatný právny úkon. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32 Cdo 2999/2008 zo dňa 09.10.2008. Žalobca dôvodil, že ak mala byť podľa čl. VI ZoD splatnosť ceny diela viazaná na skutočnosť, keď tretia osoba v rámci iného záväzkového vzťahu poskytne objednávateľovi platbu, môže dôjsť k situácii, že tretia osoba objednávateľovi nezaplatí a pohľadávka zhotoviteľa diela na zaplatenie ceny diela sa tak nikdy nestane splatnou a teda vymáhateľnou. V dôsledku toho nastane stav, že hoci objednávateľ prijal od zhotoviteľa odplatné plnenie, nebude povinný zaň poskytnúť odplatu. K tvrdeniu žalovaného, že predmetná situácia predstavuje okolnosť vylučujúcu jeho zodpovednosť, žalobca uviedol, že žalovaný mohol pri uzatváraní ZoD predpokladať aj možnosť pozastavenia schválenia žiadostí o platby za vystavené faktúry, keďže táto žalovanému v čase uzatvorenia ZoD bola známa, nakoľko táto možnosť zo strany poskytovateľa NFP je uvedená v zmluve o poskytnutí NFP, ku ktorej došlo pred podpisom ZoD, a ktorá predpokladá možnosť uvedenej skutočnosti vo všeobecných zmluvných podmienkach zmluvy o poskytnutí NFP. Žalovaný sa v konaní vyjadril tak, že žalobca bol pred uzavretím ZoD oboznámený s tým, že čerpanie finančných prostriedkov určených na zaplatenie diela je podmienené splnením podmienok zmluvy o poskytnutí NFP a aj keď nie je stranou tejto zmluvy, je v jeho záujme plnenie z nej, keďže len splnenie jej podmienok mu môže zabezpečiť zaplatenie ceny za ním zhotovené dielo. Dôvodil, že pred čerpaním NFP nemôže zaplatiť cenu diela. V zmluve o dielo je stanovené, že dielo bude financované z NFP. Žalovaný tvrdil, že má právo na finančné plnenie voči tretiemu subjektu - štátu, ktoré je podmienené splnením podmienok podľa zmluvy o poskytnutí NFP s tým, že ak mu nebude poskytnuté toto finančné plnenie, nebude schopný zaplatiť za dielo buď vôbec alebo iba pri porušení plnenia svojich ostatných zákonných povinnosti a úloh na úseku verejnej správy a samosprávy. Dôvodil, že preniesť riziko neplnenia zo strany štátu len na neho by bolo ako obec likvidačné a poskytovalo by neprimeranú ochranu podnikateľovi - žalobcovi. Namietal tvrdenia žalobcu, že nekonal s náležitou starostlivosťou, nakoľko dňa 15.02.2021 zaslal poskytovateľovi NFP žiadosť o platbu č. 1 a dňa 16.03.2021 mu boli doručené výzvy poskytovateľa NFP k žiadosti o platbu č. 1, ktoré vybavil v lehote a v zmysle pokynov poskytovateľa NFP dňa 06.04.2021. Dňa 08.03.2021 zaslal poskytovateľovi NFP žiadosť o platbu č. 2 a dňa 19.04.2021 mu boli doručené výzvy poskytovateľa NFP k žiadosti o platbu č. 2, ktoré vybavil v lehote a v zmysle pokynov poskytovateľa NFP dňa 03.05.2021. Žalovaný uviedol, že je voči poskytovateľovi NFP súčinný, avšak z dôvodov nie na jeho strane, nedošlo k plneniu žiadostí o platbu NFP. Na podporu svojich tvrdení žalovaný priložil list zo dňa 20.12.2021 adresovaný ministerke investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky a navrhol ako svedkov vypočuť Ing. I. I., Ing. G. I. a Ing. F. W., ktorí sa mali podieľať na plnení povinností vyplývajúcich zo ZoD, ako aj zmluvy o poskytnutí NFP. Súd prvej inštancie zistil na základe vykonaného dokazovania, že medzi stranami nebolo sporným uzavretie zmluvy o dielo podľa § 536 a nasl. ObZ, na základe ktorej sa žalobca zaviazal vykonať

pre žalovaného dielo - Cyklotrasa Dolný Bar - Topoľníky, 2. etapa výstavby a žalovaný sa zaviazal uhradiť žalobcovi cenu diela, pričom dielo malo byť financované z finančných prostriedkov pridelených žalovanému na základe zmluvy o poskytnutí NFP a z vlastných prostriedkov žalovaného (čl. V bod 7. ZoD). Uzavretie ZoD bolo výsledkom verejného obstarávania realizovaného v zmysle výzvy uverejnenej vo Vestníku verejného obstarávania č. 080/2019 dňa 24.04.2019 pod označením 08625-WYP (čl. I bod 2. ZoD). Sporným medzi stranami nebolo ani to, že žalobca dielo podľa zmluvy riadne a včas vykonal a dňa 17.05.2021 odovzdal žalovanému, ktoré vyplýva z predloženého obojstranne podpísaného zápisu o odovzdaní a prevzatí diela s investorom (č.l. 43 s. sp). Sporným medzi stranami nebolo ani to, že žalobca vystavil a doručil žalovanému 4 faktúry, splatné do 60 dní od ich doručenia žalovanému (čl. V bod 10. ZoD), ktorými žalobca žalovanému vyúčtoval cenu diela v súhrnnej výške 664 382,42 eura s DPH, ako bola dohodnutá v čl. V bod 2. ZoD: (i) faktúru č. 2158011002 v sume 171 568,99 eura s DPH, vystavenú za práce vykonané v období 19.10.2020 - 31.01.2021, doručenú žalovanému dňa 01.02.2021 a splatnú dňa 02.04.2021, (ii) faktúru č. 2158011004 v sume 43 385,21 eura s DPH, vystavenú za práce vykonané v období 02/2021, doručenú žalovanému dňa 01.03.2021 a splatnú dňa 30.04.2021, (iii) faktúru č. 2158011006 v sume 419 288,28 eura s DPH, vystavenú za práce vykonané v období 03/2021 - 11.04.2021, doručenú žalovanému dňa 14.04.2021 a splatnú dňa 14.06.2021, a (iv) faktúru č. 2158011017 v sume 30 139,90 eura s DPH, vystavenú za práce vykonané v období 04/2021 - 05/2021, doručenú žalovanému dňa 01.06.2021 a splatnú dňa 02.08.2021. Žalovaný faktúry nereklamoval a ani žalobcovi nevrátil. Všetky vyššie uvedené skutočnosti súd považoval za nesporné s poukazom na § 151 ods. 1 CSP, podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný síce vo svojom poslednom podaní zo dňa 19.05.2023 z dôvodu právnej istoty s poukazom na prebiehajúce súdne a trestné konania rozporoval a neuznával nárok z faktúry č. 2158011002 v časti 80 706,18 eura a z faktúry č. 2158011006 v časti 19 128,17 eura, avšak neuviedol v tejto súvislosti žiadne substancujúce tvrdenia, najmä z akého dôvodu tieto platby neuznáva, resp. čo je podľa názoru žalovaného dôvodom vzniknutej situácie. Súd dôvodil, že takéto popretie nemožno považovať za účinné (§ 151 ods. 2 CSP), pričom zároveň toto svoje podanie žalovaný doručil súdu až v závere konania a po tom, ako súd na pojednávaní konanom dňa 07.03.2023 skoncentroval konanie a uplynula súdom stanovená lehota na uplatnenie prostriedkov procesného útoku a obrany a navrhnutie dôkazov (č.l. 175, 177 s. sp.). Žalovaný nijako nevysvetlil, prečo nemohol tieto tvrdenia uviesť už skôr, pričom súd mal za nepochybné, že tieto tvrdenia žalovaný mohol a mal uviesť už vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Preto na toto čiastočné popretie nároku súd s poukazom na § 153 CSP neprihliadol a s poukazom na § 186 ods. 2 CSP vychádzal z pôvodne zhodných tvrdení strán. Žalovaný v konaní namietal, že (i) podľa zmluvy o poskytnutí NFP mu vznikne povinnosť vyplatiť žalobcovi cenu diela až v lehote 3 dní od prijatia NFP od poskytovateľa NFP, že (ii) podľa čl. XIV bod 5. ZoD je žalobca povinný poskytnúť súčinnosť pri vykonávaní finančnej kontroly a strpieť výkon kontroly, a že (iii) nevyplatenie NFP z dôvodu prebiehajúcich kontrol napriek tomu, že podal príslušné žiadosti o platbu, resp. pozastavenie schvaľovania žiadostí o platbu, je okolnosťou vylučujúcou jeho zodpovednosť, keďže svojím konaním nezapríčinil porušenie svojich povinností vplývajúcich zo ZoD. Súd sa s názorom žalovaného nestotožnil. Súd prvej inštancie uviedol k vzniku nároku žalobcu na cenu diela, že citované zákonné ustanovenia a ustanovenia ZoD v bode 16. až 20. napadnutého rozsudku definujú podmienky fakturácie ceny diela vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Súd poukázal na to, že z pohľadu vzniku nároku zhotoviteľa na cenu diela je bez právneho významu, z akých zdrojov objednávateľ financuje cenu diela. Je základnou povinnosťou objednávateľa zaplatiť za riadne a včas vykonané dielo dohodnutú cenu a je jeho výlučnou zodpovednosťou zabezpečiť si peňažné prostriedky na úhradu ceny diela, ktoré si u zhotoviteľa objednal a ktoré zhotoviteľ riadne a včas pre objednávateľa zrealizoval. Právne vzťahy medzi objednávateľom a subjektmi, ktoré mu financovanie poskytnú, či už je to poskytovateľ NFP, banka, alebo iný veriteľ, nemajú žiaden vplyv na realizáciu práv a povinností medzi objednávateľom a zhotoviteľom vyplývajúcich zo ZoD. Ak objednávateľ má záujem zohľadniť svoje povinnosti a riziká vyplývajúce zo zmlúv, ktoré uzavrel s tretími osobami v súvislosti so zabezpečením financovania, musí tak nevyhnutne urobiť v ZoD uzavretej so zhotoviteľom. Zmluva medzi objednávateľom a jeho veriteľom (v tomto prípade zmluva o NFP) nie je pre zhotoviteľa/žalobcu právne významná, nezaväzuje ho a nevyplývajú mu z nej žiadne práva a povinnosti, keďže nie je jej zmluvnou stranou. Práva a povinnosti medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom tak môžu vyplývať výlučne z platných právnych predpisov, najmä ustanovení ObZ a uzavretej ZoD. V danom prípade ZoD jednoznačne ustanovuje, že cena diela je splatná priebežne po častiach, na základe odsúhlasenia vykonaných prác a dodávok

stavebným dozorom žalovaného, pričom faktúry sú splatné do 60 dní od ich doručenia žalovanému. Zmluva o dielo neobsahuje žiadne výnimky z takto dohodnutého režimu, a to ani vo vzťahu k možnému uplatneniu kontrolných mechanizmov podľa zmluvy o poskytnutí NFP. Podľa názoru súdu je preto právne nepochybné, že žalovaný bol povinný uhradiť riadne vystavené faktúry v dohodnutej lehote splatnosti 60 dní od ich doručenia žalovanému. Pre úplnosť dodal, že predmetné ustanovenie v zmluve o poskytnutí NFP (povinnosť prijímateľa zaplatiť dodávateľovi do 3 dní od prijatia platby od poskytovateľa) zabezpečuje, aby prijímateľ NFP tieto prostriedky skutočne použil na úhradu faktúry dodávateľa, a to bezodkladne po prijatí platby. V žiadnom prípade však nedefinuje predpoklady vzniku nároku zhotoviteľa na cenu diela (ktorý ani nie je stranou zmluvy o poskytnutí NFP a jej obsah nemôže nijako ovplyvniť), keďže tieto môžu byť stanovené výlučne zmluvou medzi zhotoviteľom a objednávateľom. Je vylúčené, aby bol nárok zhotoviteľa na cenu diela viazaný na súhlas (či už vo forme poskytnutia platby z NFP alebo v inej forme) tretej osoby, ktorá nie je účastníkom vzťahov zo ZoD medzi objednávateľom a zhotoviteľom, zvlášť ak takýto prípadný súhlas nevyžaduje ani samotná ZoD. Dôvodil, že ad absurdum vedie argumentácia žalovaného k záveru, že ak v konečnom dôsledku žalovanému nebude NFP vôbec poskytnutý (bez ohľadu na to, z akých dôvodov), potom ani žalobcovi nevznikne nárok na zaplatenie ceny diela, napriek tomu, že dielo riadne a včas na svoje náklady a nebezpečenstvo vykonal a žalovanému odovzdal. Takýto záver je ústavne neudržateľný a ako taký neakceptovateľný. Súd sa plne stotožnil s názorom Najvyššieho súdu Českej republiky vyjadreným v jeho rozhodnutí sp. zn. 32 Cdo 2999/2008 zo dňa 09.10.2008, na ktorý poukázal žalobca a v zmysle ktorého by argumentácia žalovaného nemohla obstáť (v kontexte okolností tohto prípadu) ani ak by zmluva o dielo obsahovala ustanovenia podporujúce argumentáciu žalovaného, ktoré v danom prípade ani neobsahuje. Na uvedených záveroch nič nemení ani čl. XIV bod 5. ZoD, na ktorý poukazoval žalovaný a v ktorom sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal strpieť výkon kontroly/auditu v súvislosti s NFP a poskytnúť oprávneným osobám požadovanú súčinnosť. Povinnosť zhotoviteľa strpieť výkon kontroly a byť súčinný nemá v tomto prípade žiadnu väzbu na vznik jeho nároku na cenu diela. Okrem toho, žalovaný ani netvrdil, že by žalobca povinnosť podľa tohto zmluvného ustanovenia porušil. Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s tvrdením žalovaného, že mu v splnení povinnosti uhradiť cenu diela bráni okolnosť vylučujúca zodpovednosť, ktorú žalovaný videl v tom, že mu NFP nebol vyplatený z dôvodu prebiehajúcich kontrol, napriek tomu, že podal príslušné žiadosti o platbu. Poukázal, že podľa § 374 ods. 1 ObZ, sa považuje za okolnosti vylučujúce zodpovednosť prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala. Existenciu okolnosti vylučujúcej zodpovednosť bol v konaní povinný preukázať žalovaný, keďže z tejto okolnosti pre seba vyvodzoval priaznivé dôsledky. Žalovaný však neuniesol dôkazné bremeno a neuniesol ani bremeno tvrdenia, keď neuviedol substancované tvrdenia, z ktorých by bolo možné usudzovať na existenciu okolnosti vylučujúcej zodpovednosť. Počas konania uviedol len to, že schvaľovanie žiadostí bolo pozastavané z dôvodu vykonávania administratívnej finančnej kontroly žiadosti o platbu č. 1. Neuviedol však, z akého konkrétneho dôvodu bola kontrola realizovaná, resp. na preverenie akých konkrétnych skutočností bola zameraná. Až vo svojom poslednom podaní zo dňa 18.05.2023, t.j. po tom čo súd na pojednávaní konanom dňa 07.03.2023 skoncentroval konanie (č.l. 175, 177 s. sp.) žalovaný naznačil, že podstatou problému je použitie niektorých iných stavebných materiálov, než ktoré mali byť použité v zmysle zoznamu deklarovaných výdavkov a súpisu vykonaných prác. Žalovaný však ani v tomto svojom poslednom podaní neuviedol žiadne konkrétnejšie tvrdenia k tomu, ako malo k tomuto rozporu dôjsť, resp. ani nenaznačil, že by zodpovedným za vzniknutý stav mal byť žalobca. Súd poukázal na to, že možnosť vykonať kontrolu použitia NFP nie je ojedinelou a náhodnou skutočnosťou, ale ide o štandardný mechanizmus v rámci pravidiel poskytovania NFP. Rovnako tak je štandardnou požiadavkou, aby sa skutočný stav projektu zhodoval so stavom deklarovaným v dokumentácii k NFP. Teda možnosť vykonania kontroly a zároveň vyvodenie dôsledkov v závislosti od výsledkov kontroly, nie je prekážka, ktorú by žalovaný objektívne nemohol predvídať v čase uzavretia ZoD. Ďalej, žalovaný v konaní ani len nenaznačil, že zodpovednosť za použitie iných materiálov (ak k tomu skutočne došlo) by mal niesť žalobca a žalovaný o tom zároveň nemohol vedieť, t.j. neuniesol bremeno tvrdenia v tom smere, že predmetná prekážka mala nastať nezávisle od vôle žalovaného. Naopak, z toho, že všetky faktúry, práce a dodávky odsúhlasoval stavebný dozor žalovaného, možno usudzovať, že žalovaný nemohol nevedieť o použití iného materiálu, než ktorý použitý mal byť (pozn. súdu: ak skutočne bol použitý iný materiál - táto skutočnosť nebola predmetom dokazovania v tomto konaní), a teda nejde o okolnosť, ktorá by bola nezávislá na vôli žalovaného. Tento záver podporuje aj zistenie, že voči starostovi žalovaného je v súčasnosti vedené trestné stíhanie pre subvenčný podvod

(viď vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného na predbežnom prejednaní sporu dňa 15.11.2022, č.l. 164 s. sp. a vyjadrenie žalovaného zo dňa 18.05.2023). Strany netvrdili, že by trestné konanie malo byť vedené aj voči žalobcovi, resp. že by sa mal žalobca akokoľvek podieľať na konaní, ktoré je v súčasnosti prešetrované v rámci trestného konania. Za týchto okolností súd nemohol dospieť k inému záveru, než že žalovaný nepreukázal existenciu okolnosti vylučujúcej zodpovednosť za porušenie jeho zmluvného záväzku uhradiť žalobcovi cenu diela podľa vystavených faktúr. Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalovaný vo svojom podaní zo dňa 18.05.2023 navrhol konanie prerušiť do skončenia iných konaní prebiehajúcich v nepriamej súvislosti s prejednávanou vecou, konkrétne (i) konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 30Cb/75/2022, v ktorom sa žalovaný civilnou žalobou domáha voči Ministerstvu financií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky zaplatenia sumy 664 382,38 eura, (ii) konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 7Sa/9/2023, v ktorom sa žalovaný žalobou domáha odstránenia nečinnosti pri vybavovaní žiadostí o platbu z titulu žalobcom vystavených faktúr, a (iii) trestného konania vedeného Národnou kriminálnou agentúrou Prezídia policajného zboru Slovenskej republiky pod ČVS: PPZ-232/NKAZA3-2021, v rámci ktorého orgány činné v trestnom konaní preverujú okrem iného aj oprávnenosť žalobcom fakturovaných tovarov a služieb. Súd nevzhliadol dôvod na prerušenie konania a návrh žalovaného zamietol, a to z dôvodu, že výsledky týchto iných konaní nemôžu mať na predmetné konanie priamy vplyv a prerušenie konania by preto nebolo súladné s požiadavkou spravodlivej a účinnej ochrany porušených práv a rýchlosti a hospodárnosti súdneho konania. Pokiaľ ide o konania pred Okresným súdom Bratislava I a Krajským súdom v Bratislave, tieto sú podľa názoru súdu prvej inštancie pre toto konanie bez právneho významu, keďže predmetom týchto konaní sú výlučne vzťahy medzi žalovaným a poskytovateľom NFP, kde žalobca nie je účastníkom týchto vzťahov. Žalobou uplatnený nárok sa viaže výlučne na ZoD uzavretú so žalovaným, pričom na vznik nároku žalobcu na cenu diela, ktoré na svoje náklady a zodpovednosť zrealizoval a odovzdal žalovanému, nemôže mať žiaden vplyv porušenie zmluvy o poskytnutí NFP, ktorého sa z povahy veci môže dopustiť výlučne žalovaný alebo prípadne poskytovateľ, avšak nie žalobca. Pokiaľ sa jedná o spomenuté trestné konanie, z tvrdení žalovaného (viď zápisnica o predbežnom prejednaní sporu), súd mal za to, že trestné konanie je v súčasnosti vedené voči starostovi žalovaného. V konaní nebolo tvrdené, že by trestné konanie bolo vedené aj voči žalobcovi, resp. že by sa žalobca mal podieľať na konaní, ktoré je predmetom vyšetrovania v prebiehajúcom trestnom konaní. Žalovaný v konaní nenaznačil, že by zodpovednosť za vzniknutú situáciu mal niesť žalobca, resp. že by problém spôsobil žalobca bez účasti, či vedomosti žalovaného. Vzhľadom na to nebolo ani dôvodné prerušovať konanie pre prebiehajúce trestné konanie, keď predmetom vyšetrovania sú pochybenia na strane žalovaného, ktoré nemôžu mať vplyv na vznik nároku žalobcu na zaplatenie ceny diela podľa uzavretej ZoD. Súd návrh žalovaného na prerušenie konania zároveň vyhodnotil ako snahu žalovaného o oddialenie rozhodnutia vo veci, spolu s opakovanými nedôvodnými návrhmi na odročenie pojednávania, a to raz pre práceneschopnosť starostu, ktorý sa predtým nedostavil ani na predbežné prejednanie sporu, druhýkrát pre svadbu rodinného príslušníka starostu v zahraničí. Súd tieto návrhy na odročenie pojednávania neakceptoval, keďže dôvody sa viazali len k starostovi žalovaného a nie k právnemu zástupcovi žalovaného, teda odročenie pojednávania by odporovalo § 183 ods. 2 CSP. Na základe uvedených skutkových okolností a právnych záverov založených na vyššie uvedených zákonných ustanoveniach a zmluvných dojednaniach súd ustálil, že žalobca má voči žalovanému nárok na zaplatenie žalovanej istiny predstavujúcej nezaplatenú cenu diela, ktoré žalobca na vlastné náklady a zodpovednosť zrealizoval a žalovanému odovzdal podľa uzavretej ZoD, t.j. celkovej sumy 664 382,38 eura. Tento nárok mal súd za preukázaný z predložených listinných dôkazov, ako aj s ohľadom na § 151 ods. 1 CSP, podľa ktorého sa nepopreté skutkové tvrdenia považujú za nesporné. Žalovaný účinne nepoprel riadne a včasné vykonanie a odovzdanie diela, ani doručenie faktúr či ich správnosť. Namietal iba nemožnosť splnenia svojho záväzku pre neposkytnutie NFP zo strany poskytovateľa, pričom však v konaní netvrdil, že by príčinou neposkytnutia NFP boli dôvody na strane žalobcu. Žalovaný má podľa zákonných a zmluvných ustanovení uvedených v bodoch 16. až 20. napadnutého rozsudku právnu povinnosť uhradiť žalobcovi ako zhotoviteľovi cenu diela, ktorú žalobca fakturoval žalobou uplatnenými faktúrami. Žalovaný tento dlh neuhradil ani čiastočne, a preto súd rozhodol tak, že žalobe vyhovel v celom rozsahu. V závere napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie dôvodil, že ak v rozsudku neuviedol niektoré tvrdenia účastníkov alebo sa tvrdeniami účastníkov v rozsudku výslovne nezaoberal, potom je to z

dôvodu, že tieto tvrdenia nepovažoval za podstatné z hľadiska rozhodnutia v prejednávanej veci. Ak sa v rozsudku osobitne nevysporiadal s niektorým z navrhnutých dôkazov (najmä výsluchy svedkov), potom ho súd nevykonal, pretože ho nepovažoval za potrebné vykonať, a to z dôvodu, že vykonanie takého dôkazu by neviedlo k odlišnému rozhodnutiu vo veci a jeho vykonanie súd vyhodnotil ako rozporné so zásadou hospodárnosti a rýchlosti súdneho konania a s požiadavkou účinnej ochrany porušených práv. Súd nevykonal výsluch žalovaným navrhnutých svedkov (viď bod 12. odôvodnenia napadnutého rozsudku), keďže žalovaný neuviedol žiadne substancované tvrdenia, ktoré by bolo potrebné preukazovať ním navrhnutými svedkami. To, že poskytnutie NFP bolo pozastavené pre prebiehajúcu kontrolu, medzi stranami ani sporné nebolo, a to, aké kroky žalovaný vykonal po tom, ako mu bolo oznámené pozastavenie platieb, je pre toto konanie, v kontexte uplatnených prostriedkov procesnej obrany, bezpredmetné. 4. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný dňa 06.07.2023 v zákonnej lehote v celom rozsahu odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a e/ CSP. Namietal, zamietnutie návrhu na prerušenie konania z dôvodu, že v návrhu označených konaniach sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v predmetnom konaní. Ďalej namietal, že žalobca bol pred uzatvorením ZoD informovaný o skutočnosti, že dielo bude financované z finančných prostriedkov pridelených objednávateľovi na základe zmluvy o poskytnutí NFP. Zároveň mal za to, že svojím konaním nezapríčinil porušenie svojich povinností vyplývajúcich zo ZoD, nakoľko po doručení vyúčtovacích faktúr súvisiacich s dokončením a odovzdaním častí diela a po preskúmaní ich oprávnenosti, zaslal SO pre IROP žiadosti o platbu, avšak k vyplateniu finančných prostriedkov zo strany SO pre IROP z dôvodu prebiehajúcich finančných kontrol nedošlo. Argumentoval, že s poukazom na ZoD je žalobca povinný strpieť výkon kontroly auditu súvisiaceho s dodávaným tovarom, službami a stavebnými prácami a v súvislosti s výkonom finančnej kontroly za účelom preverenia oprávnenosti uplatnených nárokov poskytnúť príslušným orgánom súčinnosť. Žalovaný mal za to, že v prípade nevyplatenie NFP sa jedná o okolnosti vylučujúce jeho zodpovednosť, nakoľko existujú prekážky, ktoré nastali nezávisle od vôle objednávateľa a bránia mu v splnení jeho povinnosti. S poukazom na prebiehajúce súdne a trestné konania žalovaný rozporoval a neuznal žalobcom uplatnený nárok v časti: - faktúry č. 2158011002 vystavenej dňa 01.02.2021 v sume 171 568,99 eura s DPH za vykonané stavebné práce k obdobiu január 2021, so zoznamom deklarovaných výdavkov a súpisom vykonaných prác za obdobie od 19.10.2020 do 31.01.2021, v ktorom bola uvedená aj položka č..17 ,,Podklad zo štrkodrviny s rozprestrením a zhutnením, hr. po zhutnení 200 mm-K5“ v hodnote 65 906,18 eura a položka č. 18 ,,Podklad zo štrkodrviny s rozprestrením a zhutnením, hr. po zhutnení 300 mm“ v hodnote 14 800 eur, avšak ako stavebný materiál bol namiesto štrkodrviny výhradne použitý len štrkopiesok, , - faktúry č..2158011006 vystavenej dňa 12.04.2021 v sume 419 288,28 eura s DPH za vykonané stavebné práce k obdobiu apríl 2021, so zoznamom deklarovaných výdavkov a súpisom vykonaných prác za obdobie od 3/2021 do 11.04.2021,,v ktorom bola uvedená aj položka č. 18 ,,Podklad zo štrkodrviny s rozprestrením a zhutnením, hr. po zhutnení 300 mm“ v hodnote 19 128,17 eura,, avšak ako stavebný materiál bol namiesto štrkodrviny výhradne použitý len štrkopiesok, ktorý použitý stavebný materiál nebol deklarovaný ani v rozpočte projektu. Žalovaný namietal, že súd sa k týmto námietkam nevyjadril a ani neuviedol dôvody, pre ktoré sa vznesenými námietkami žalovaného nezaoberal. Ďalej žalovaný namietal, že navrhol súdu vykonanie dôkazu výsluchom svedkov, pričom súd nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností a svojim procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Mal za to, že bolo povinnosťou súdu vykonať potrebné dokazovanie na účely dôsledného zistenia veci a dôvody, prečo súd nevykonal navrhnuté dôkazy sú nedostatočné, nepresvedčivé a nepreskúmateľné. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32 Cdo 4165/2010 zo dňa 23.11.2011, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 168/2019 zo dňa 21.11.2019, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/100/2018 a sp. zn. 5Cdo/202/2018.

Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie a ďalšie konanie a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 26.07.2023 s tým, že súd prvej inštancie zamietnutie návrhu na prerušenie konania riadne a dostatočne odôvodnil v bode 28. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, s ktorým odôvodnením sa v plnom rozsahu stotožnil. Zdôraznil, že nebol zmluvnou stranou poskytovateľa NFP, zmluvnou stranou bol výlučne žalovaný, pričom medzi stranami sporu existoval zmluvný vzťah na základe ZoD s tým, že ako zhotoviteľ svoj záväzok zhotoviť dielo splnil a dielo odovzdal. Žalovaný jeho prevzatie potvrdil, rovnako potvrdil aj všetky predložené súpisy vykonaných prác s tým, že zo strany žalovaného nedošlo k vráteniu vystavených faktúr, avšak napriek uvedenému nedošlo ani k čiastočnej úhrade ceny za dielo. Ďalej uviedol, že trestné konanie je vedené voči starostovi žalovaného, pričom predmetom trestného konania je vyšetrovanie, v ktorom sa zisťujú pochybenia na strane žalovaného, ktoré nemôžu mať vplyv na zaplatenie ceny diela podľa uzavretej ZoD. Účelom trestného konania a civilného konania nie sú totožné skutočnosti, a preto otázka, ktorá sa rieši v trestnom konaní pre údajný subvenčný podvod, nemá vplyv na rozhodnutie v tomto konaní. Žalobca dôvodil, že zo strany žalovaného nebola cena diela uhradená ani čiastočne, a to napriek tomu, že nie celá cena za dielo mala byť financovaná prostredníctvom NFP, ale podľa čl. V bod 7. ZoD mala byť cena za dielo financovaná aj z vlastných prostriedkov žalovaného/objednávateľa. Ďalej žalobca dôvodil, že súd uplatnil na pojednávaní konanom dňa 07.03.2023 sudcovskú koncentráciu konania. Zápisnicu z tohto pojednávania súd doručoval žalovanému dňa 07.03.2023, ktorú žalovaný prevzal dňa 23.03.2023, čiže dňom 24.03.2023 mu uplynula 30 - dňová lehota na uplatnenie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany a doplnenie návrhov na vykonanie dokazovania. Žalovaný mal doplniť a preukázať okolnosti vylučujúce zodpovednosť za omeškanie s úhradou faktúr, na ktoré poukazoval vo svojich predchádzajúcich podaniach. Žalovaný v tejto lehote však neuplatnil žiadne prostriedky procesného útoku ani obrany, zo strany žalovaného v tejto lehote neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by mali za následok, že na jeho strane došlo ku skutočnostiam vylučujúcim zodpovednosť za omeškanie s úhradou faktúr, ktoré tvrdil v zmysle § 374 ObZ. Žalobca sa stotožnil v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozsudku v bode 24. až 27., v ktorom sa súd vysporiadal s právnou a skutkovou otázkou okolností vylučujúcich zodpovednosť. Žalobca uviedol, že jedinou procesnou obranou zo strany žalovaného bol návrh na prerušenie konania v zmysle § 164 CSP, nakoľko žalovaný mal za to, že v konaniach označených v návrhu na prerušenie konania sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie v konaní. S uvedeným nesúhlasil s tým, že považoval postup súdu za správny, pričom sa stotožnil s jeho argumentáciou v bode 28. odôvodnenia napadnutého rozsudku. K námietke nevykonania navrhnutých dôkazov - výsluch navrhovaných svedkov žalobca uviedol, že dôvody, pre ktoré súd nevykonal navrhnuté dôkazy sú obsiahnuté v bode 31. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Zdôraznil, že vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania je úlohou a doménou súdu. Zdôraznil, že predmetom sporu bolo zaplatenie ceny diela za zhotovené a odovzdané dielo, keďže v zmysle predložených dôkazov bolo dielo riadne odovzdané, súpisy prác boli zo strany žalovaného potvrdené, faktúry neboli vrátené, neboli uplatnené vady diela v zmysle ObZ, a preto má v intenciách ZoD ako aj ObZ právny nárok na zaplatenie ceny za dielo. Žalobca dodal, že žalovaný rozporoval v časti ním uplatnený nárok, s ktorou procesnou obranou sa súd dostatočne vysporiadal v bode 14. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal mu voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 6. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu zo dňa 26.07.2023 podaním zo dňa 12.09.2023 s tým, že zotrval na doposiaľ v konaní uvedených argumentoch. 7. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného zo dňa 12.09.2023 podaním zo dňa 28.09.2023 s tým, že zotrval na doposiaľ v konaní uvedených argumentoch. 8. Žalovanému bolo doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa 28.09.2023 prostredníctvom právneho zástupcu dňa 25.10.2023. 9. Ďalšie vyjadrenia strán súdu doručené neboli.

10. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako ,,odvolací súd“) v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalovaného voči výroku I. a II. napadnutého rozhodnutia je nedôvodné a voči výroku III. napadnutého rozhodnutia je neprípustné. 11. Podľa § 536 ods. 1 ObZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. 12. Podľa § 546 ods. 1 ObZ, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok. 13. Podľa § 548 ods. 1 ObZ, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela. 14. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. 15. Podľa § 357 CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a/ zastavení konania, b/ odmietnutí podania vo veci samej, c/ odmietnutí žaloby na obnovu konania, d/ návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e/ zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f/ návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g/ zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h/ zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i/ návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j/ odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k/ povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l/ zabezpečení dôkazného prostriedku, m/ nároku na náhradu trov konania, n/ prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a/ a § 164, o/ návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia, p/ postúpení právomoci do cudziny. 16. Podľa § 386 písm. c/ CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. 17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 18. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 19. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, napadnutým rozsudkom a s konaním pred súdom prvej inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, odvolaním žalovaného a vyjadreniami strán v odvolacom konaní, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie a súladnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP s tým, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci k ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do výrokovej časti napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie sa zrozumiteľným spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie

vo veci. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. 20. S poukazom na uvedené sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a obmedzil sa v odôvodnení tohto rozhodnutia len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 CSP). 21. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci. 22. Predmetom sporu bol žalobou uplatnený nárok žalobcu ako zhotoviteľa voči žalovanému ako objednávateľovi na zaplatenie ceny diela v zmysle medzi nimi uzatvorenej ZoD, ktoré bolo žalobcom riadne vykonané a odovzdané žalovanému. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že neporušil svoje povinnosti vyplývajúce zo ZoD, že dielo malo byť financované z finančných prostriedkov pridelených mu na základe zmluvy o poskytnutí NFP, avšak k vyplateniu finančných prostriedkov z dôvodu prebiehajúcich finančných kontrol nedošlo, ktoré skutočnosti považoval za okolnosti vylučujúce jeho zodpovednosť v zmysle § 374 ods. 1 ObZ. Súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 23. Úlohou odvolacieho súdu bolo preskúmať, či odvolacie dôvody žalovaného sú dôvodné. 24. K odvolacej námietke žalovaného, že žalobca bol pred uzatvorením ZoD informovaný o skutočnosti, že dielo bude financované z finančných prostriedkov pridelených objednávateľovi na základe zmluvy o poskytnutí NFP, že svojím konaním nezapríčinil porušenie svojich povinností vyplývajúcich zo ZoD, nakoľko po doručení vyúčtovacích faktúr súvisiacich s dokončením a odovzdaním častí diela zaslal SO pre IROP žiadosti o platbu, avšak k vyplateniu finančných prostriedkov z dôvodu prebiehajúcich finančných kontrol nedošlo, a že s poukazom na ZoD bol žalobca povinný strpieť výkon kontroly auditu súvisiaceho s dodávaným tovarom, službami a stavebnými prácami a v súvislosti s výkonom finančnej kontroly za účelom preverenia oprávnenosti uplatnených nárokov poskytnúť príslušným orgánom súčinnosť odvolací súd uvádza, že v danej veci nevzhliadol žiaden dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku odchýliť, keďže sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre jeho rozhodnutie vysporiadal a odvolací súd sa s týmto odôvodnením v plnej miere stotožnil. Na zdôraznenie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd dopĺňa nasledovné dôvody v kontexte odvolacích dôvodov žalovaného. Odvolací súd uvádza, že v konaní nebolo sporným, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o dielo, v zmysle ktorej sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal pre žalovaného ako objednávateľa vykonať dielo - Cyklotrasa Dolný Bar - Topoľníky, 2. etapa výstavby a žalovaný sa zaviazal uhradiť žalobcovi cenu diela v sume 664 382,38 eura vrátane DPH, pričom dielo malo byť financované z finančných prostriedkov pridelených žalovanému na základe zmluvy o poskytnutí NFP a z vlastných prostriedkov žalovaného (viď čl. II bod 1., čl. V bod 2. a 7. ZoD). Sporným medzi stranami nebolo ani to, že žalobca dielo podľa zmluvy riadne a včas na svoje náklady a nebezpečenstvo vykonal a dňa 17.05.2021 odovzdal žalovanému, ktoré vyplýva z predloženého obojstranne podpísaného zápisu o odovzdaní a prevzatí diela s investorom, v ktorom sa konštatuje, že realizované práce a dodávky zodpovedajú schválenej projektovej dokumentácii pre túto stavbu, dohodnutým zmluvným podmienkam, platným technickým normám a predpisom. Vykonané práce a dodávky v dohodnutom rozsahu čo do množstva a kvality na základe výsledku tohto preberacieho konania zhotoviteľ stavbu odovzdal a objednávateľ ju prebral (viď č.l. 43 s. sp.). Sporným medzi stranami nebolo ani to, že žalobca vystavil a doručil žalovanému 4 faktúry, splatné do 60 dní od ich doručenia žalovanému (viď čl. V bod 10. ZoD), ktorými žalobca žalovanému vyúčtoval dohodnutú cenu diela v súhrnnej výške 664 382,42 eura s DPH: (i) faktúra č. 2158011002 v sume 171 568,99 eura s DPH, vystavená za práce vykonané v období 19.10.2020 31.01.2021, doručená žalovanému dňa 01.02.2021, (ii) faktúra č. 2158011004 v sume 43 385,21 eura s DPH, vystavená za práce vykonané v období 02/2021, doručená žalovanému dňa 01.03.2021, (iii) faktúra č. 2158011006 v sume 419 288,28 eura s DPH, vystavená za práce vykonané v období 03/2021 - 11.04.2021, doručená žalovanému dňa 14.04.2021, a (iv) faktúra č. 2158011017 v sume 30 139,90 eura s DPH, vystavená za práce vykonané v období 04/2021 - 05/2021, doručená žalovanému dňa 01.06.2021 (viď č.l. 44 až 55, 72 s. sp.). Žalovaný faktúry nereklamoval, ani ich žalobcovi nevrátil. Všetky

uvedené skutočnosti súd považoval za nesporné s poukazom na § 151 ods. 1 CSP, podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Odvolací súd zdôrazňuje, že základnou povinnosťou objednávateľa je zaplatiť za riadne a včas vykonané dielo dohodnutú cenu a je jeho zodpovednosťou zabezpečiť si peňažné prostriedky na úhradu ceny diela, ktoré si u zhotoviteľa objednal a ktoré zhotoviteľ riadne a včas pre objednávateľa zrealizoval. V zmysle ZoD malo byť dielo financované z finančných prostriedkov pridelených objednávateľovi na základe zmluvy o poskytnutí NFP a z vlastných prostriedkov objednávateľa. Odvolací súd zastáva názor v zhode s názorom súdu prvej inštancie, že z pohľadu vzniku nároku zhotoviteľa na cenu diela je bez právneho významu, z akých zdrojov objednávateľ financuje cenu diela. Právne vzťahy medzi objednávateľom a subjektmi, ktoré mu financovanie poskytnú, či už je to poskytovateľ NFP, banka, alebo iný veriteľ, nemajú žiaden vplyv na realizáciu práv a povinností medzi objednávateľom a zhotoviteľom vyplývajúcich zo zmluvy o dielo. Ak objednávateľ má záujem zohľadniť svoje povinnosti a riziká vyplývajúce zo zmlúv, ktoré uzavrel s tretími osobami v súvislosti so zabezpečením financovania, musí tak nevyhnutne urobiť v ZoD uzavretej so zhotoviteľom. Zmluva o poskytnutí NFP nie je pre zhotoviteľa/žalobcu právne významná, nezaväzuje ho a nevyplývajú mu z nej žiadne práva a povinnosti, keďže nie je jej zmluvnou stranou. Práva a povinnosti medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom vyplývajú zo ZoD a z platných právnych predpisov, najmä z ObZ. V danom prípade ZoD jednoznačne stanovuje, že cena diela je splatná priebežne po častiach, na základe odsúhlasenia vykonaných prác a dodávok stavebným dozorom žalovaného, pričom faktúry sú splatné do 60 dní od ich doručenia žalovanému. Zmluva o dielo neobsahuje žiadne výnimky z takto dohodnutého režimu, a to ani vo vzťahu k možnému uplatneniu kontrolných mechanizmov podľa zmluvy o poskytnutí NFP. Žalovaný bol povinný uhradiť riadne vystavené faktúry v dohodnutej lehote splatnosti 60 dní od kedy mu boli doručené. Odvolací súd dodáva, že ustanovenie v zmluve o poskytnutí NFP, ktorým žalovaný argumentoval v konaní a podľa ktorého povinnosť prijímateľa zaplatiť dodávateľovi do 3 dní od prijatia platby od poskytovateľa, len zabezpečuje, aby prijímateľ NFP tieto prostriedky skutočne použil na úhradu faktúry dodávateľa, a to bezodkladne po prijatí platby. V žiadnom prípade však nedefinuje predpoklady vzniku nároku zhotoviteľa na cenu diela, ktorý nie je stranou zmluvy o poskytnutí NFP a jej obsah nemôže ani nijako ovplyvniť. Predpoklady vzniku nároku zhotoviteľa na cenu diela môžu byť stanovené výlučne ZoD medzi zhotoviteľom a objednávateľom. Je vylúčené, aby bol nárok zhotoviteľa na cenu diela viazaný na súhlas tretej osoby, ktorá nie je účastníkom vzťahov zo ZoD medzi objednávateľom a zhotoviteľom, a to či už vo forme poskytnutia platby z NFP alebo v inej forme s tým, že v danom prípade takýto súhlas nevyžaduje ani samotná ZoD. Ak by súd pripustil dôvodnosť námietky a argumentácie žalovaného, mohlo by dôjsť k situácii, že ak v konečnom dôsledku nebude žalovanému NFP vôbec poskytnutý, potom ani žalobcovi nevznikne nárok na zaplatenie ceny diela, napriek tomu, že dielo riadne a včas na svoje náklady a nebezpečenstvo vykonal a žalovanému odovzdal. Takýto záver je neakceptovateľný a právne neudržateľný. Odvolací súd dodáva, že na uvedených záveroch nič nemení ani obsah čl. XIV bod 5. ZoD, na ktorý poukazoval žalovaný a v zmysle ktorého sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal strpieť výkon kontroly/auditu v súvislosti s poskytnutím NFP žalovanému a poskytnúť oprávneným osobám požadovanú súčinnosť. Povinnosť zhotoviteľa strpieť výkon kontroly a byť súčinný nemá v danom prípade žiadnu väzbu na vznik nároku žalobcu na zaplatenie ceny diela. Zároveň žalovaný v konaní netvrdil, a ani nepreukázal, že by žalobca povinnosť podľa tohto zmluvného ustanovenia porušil. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že žalobca má voči žalovanému nárok na zaplatenie žalovanej istiny predstavujúcej nezaplatenú cenu diela, ktoré žalobca na vlastné náklady a zodpovednosť zrealizoval a žalovanému odovzdal podľa uzavretej ZoD, t.j. celkovej sumy 664 382,38 eura s príslušenstvom. Tento nárok mal súd za preukázaný z predložených listinných dôkazov, ako aj s ohľadom na § 151 CSP. Žalovaný účinne nepoprel riadne a včasné vykonanie a odovzdanie diela, ani doručenie faktúr, či ich správnosť. Namietal iba nemožnosť splnenia svojho záväzku pre neposkytnutie NFP zo strany poskytovateľa, pričom však v konaní netvrdil, že by príčinou neposkytnutia NFP boli dôvody na strane žalobcu. Žalovaný mal povinnosť v zmysle zákonných a zmluvných ustanovení (§ 536 a nasl. ObZ a čl. V body 2., 7. a 10. ZoD) uhradiť žalobcovi ako zhotoviteľovi cenu diela, ktorú mu vyúčtoval žalobou uplatnenými faktúrami. Žalovaný tento dlh neuhradil ani čiastočne, a preto súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

V súvislosti s uvedeným odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32 Cdo 2999/2008 zo dňa 09.10.2008, v ktorom sa uvádza, že: ,,Jednou zo základných zásad vyjadrujúcich požiadavku dobrých mravov, z ktorých vychádza právna úprava obchodných záväzkových vzťahov, je, že odplatné plnenie sa poskytuje za odplatu. Dojednanie účastníkov právneho vzťahu, ktoré by túto zásadu popieralo (napríklad tým, že by pripúšťalo možnosť prijať odplatné plnenie bez poskytnutia odplaty bez toho, aby pre to bol právom akceptovateľný dôvod), by sa priečilo dobrým mravom a bolo by preto podľa § 39 obč. zák. neplatné. Tak tomu bolo aj v tejto veci. Ak mala byť podľa článku VI. zmluvy splatnosť ceny diela viazaná na skutočnosť, až tretia osoba v rámci iného záväzkového vzťahu poskytne objednávateľovi (žalovanému) platbu, môže dôjsť k situácii (a v danej veci k nej tiež došlo), že tretia osoba objednávateľovi nezaplatí a pohľadávka zhotoviteľa diela (žalobkyňa) na zaplatenie ceny diela sa tak nikdy nestane splatnou a teda vymáhateľnou. V dôsledku toho nastane stav, že hoci objednávateľ (žalovaný) prijal od zhotoviteľa (žalobkyne) odplatné plnenie, nebude povinný zaň poskytnúť odplatu. Preto zmluvné dojednanie účastníkov, ktoré taký stav pripúšťa, sa prieči dobrým mravom a je preto podľa § 39 obč. zák. neplatné.“. Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú. 25. K odvolacej námietke žalovaného, že mu v splnení povinnosti uhradiť cenu diela bránila okolnosť vylučujúca zodpovednosť, ktorú videl v tom, že mu NFP nebol vyplatený z dôvodu prebiehajúcich kontrol, napriek tomu, že podal príslušné žiadosti o platbu odvolací súd uvádza, že pre účely ZoD sa strany sporu dohodli, že na okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa vzťahuje právna úprava uvedená v § 374 ObZ (viď čl. XI bod 1. ZoD), podľa ktorej sa za okolnosti vylučujúce zodpovednosť považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala. Existenciu okolnosti vylučujúcej zodpovednosť bol v konaní povinný preukázať žalovaný, keďže z tejto okolnosti pre seba vyvodzoval priaznivé dôsledky. Žalovaný však neuniesol dôkazné bremeno a neuniesol ani bremeno tvrdenia, keď neuviedol substancované tvrdenia, z ktorých by bolo možné v danej veci usudzovať na existenciu okolnosti vylučujúcej zodpovednosť. Počas konania uviedol len to, že schvaľovanie žiadostí bolo pozastavané z dôvodu vykonávania administratívnej finančnej kontroly. Neuviedol však, z akého konkrétneho dôvodu bola kontrola realizovaná, resp. na preverenie akých konkrétnych skutočností bola zameraná. Až vo svojom poslednom podaní zo dňa 18.05.2023, t.j. po tom čo súd na pojednávaní konanom dňa 07.03.2023 skoncentroval konanie (viď č.l. 175, 177 s. sp.) žalovaný naznačil, že podstatou problému je použitie niektorých iných stavebných materiálov, než ktoré mali byť použité v zmysle zoznamu deklarovaných výdavkov a súpisu vykonaných prác. Žalovaný však ani v tomto svojom poslednom podaní neuviedol žiadne konkrétnejšie tvrdenia k tomu, ako malo k tomuto rozporu dôjsť, resp. ani nenaznačil, že by zodpovedným za vzniknutý stav mal byť žalobca. Možnosť vykonať kontrolu použitia NFP nie je ojedinelou a náhodnou skutočnosťou, ale ide o štandardný mechanizmus v rámci pravidiel poskytovania NFP. Rovnako tak je štandardnou požiadavkou, aby sa skutočný stav projektu zhodoval so stavom deklarovaným v dokumentácii k NFP. Teda možnosť vykonania kontroly a zároveň vyvodenie dôsledkov v závislosti od výsledkov kontroly, nie je prekážka, ktorú by žalovaný objektívne nemohol predvídať v čase uzavretia ZoD. Z toho, že všetky faktúry, práce a dodávky odsúhlasoval stavebný dozor žalovaného (viď čl. V bod 10. ZoD, č.l. 44 až 55 s. sp.), možno usudzovať, že žalovaný nemohol nevedieť o použití iného materiálu, než ktorý použitý mal byť, a teda nejde o okolnosť, ktorá by bola nezávislá na vôli žalovaného. Zároveň odvolací súd poukazuje, že okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť v zmysle ZoD mali byť také okolnosti, ktoré nie sú závislé od vôle zmluvných strán a ktoré zmluvné strany nemôžu ovplyvniť, ako napr. vojna, mobilizácia, povstanie, živelné pohromy, teroristický čin, a podobne (viď čl. XI bod 2. ZoD). Vzhľadom na uvedené žalovaný v konaní nepreukázal existenciu okolností vylučujúcich zodpovednosť za porušenie jeho zmluvného záväzku uhradiť žalobcovi cenu diela podľa vystavených faktúr v zmysle § 374 ods. 1 ObZ ako ani v zmysle čl. XI bod 1. a 2. ZoD. Odvolací súd zdôrazňuje, že stranu sporu v konaní zaťažuje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno na preukázanie sporných tvrdení. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. V danom prípade dôkazné bremeno na preukázanie nedôvodnosti žalobou uplatneného nároku z dôvodu existencie okolností vylučujúcich zodpovednosť ležalo na žalovanom a bolo na jeho rozhodnutí aký predloží súdu na preukázanie svojich tvrdení dôkaz. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany v konaní účinným spôsobom nerozporoval žalobcom uplatnený a preukazovaný nárok na zaplatenie ceny riadne a

včas zhotoveného a odovzdaného mu diela, a ani nepredložil na preukázanie svojich skutkových tvrdení žiadne relevantné dôkazy, v dôsledku čoho neuniesol bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno v spore. Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú. 26. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnutý dôkaz výsluchom svedkov potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností a nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a že dôvody prečo nevykonal navrhnuté dôkazy sú nedostatočné, nepresvedčivé a nepreskúmateľné odvolací súd uvádza, že účastníci konania môžu navrhnúť v priebehu konania dôkazy. Súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy. Výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde. Spravidla pôjde o dôkazy, ktoré nemôžu smerovať k preukázaniu spornej skutočnosti alebo spornú skutočnosť možno preukázať iným dôkazom (pričom súd vždy prihliada na hospodárnosť) alebo sa týkajú skutočností právne bezvýznamných, resp. s predmetom konania nesúvisiacich alebo ide o dôkazy navrhnuté s úmyslom predĺžiť súdne konanie napr. v prípadoch ak skutočnosť, ktorú majú preukázať, už bola bez dôvodných pochybností preukázaná (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/107/2019 zo dňa 31.03.2021). Súd rozhodne o tom, ktoré dôkazy bude vykonávať, a ktoré nie, a zároveň s rozhodnutím oboznámi strany sporu, čo súd prvej inštancie na predbežnom prejednaní sporu dňa 15.11.2022 vykonal. Ak sa súd rozhodne navrhnutý dôkaz nevykonať, musí to zdôvodniť v odôvodnení svojho rozhodnutia. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie sa v tomto smere dostatočne, jasne a zrozumiteľne vysporiadal v bode 31. odôvodnenia napadnutého rozsudku s dôvodmi, pre ktoré navrhnutý výsluch svedkov nevykonal. Zároveň sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že vykonanie navrhovaného dôkazu - výsluch svedkov (bližšie uvedených v bode 12. odôvodnenia napadnutého rozsudku) za účelom preukázania súčinnosti a splnenia si všetkých povinností zo strany žalovaného voči poskytovateľovi NFP, nebolo v danom prípade potrebné. To, že poskytnutie NFP bolo pozastavené pre prebiehajúcu kontrolu, medzi stranami sporné nebolo, a to, aké kroky žalovaný vykonal po tom, ako mu bolo oznámené pozastavenie platieb, je pre toto konanie, v kontexte uplatnených prostriedkov procesnej obrany, bezpredmetné. Zároveň žalovaný neuviedol žiadne substancované tvrdenia, ktoré by bolo potrebné preukazovať ním navrhnutými svedkami a ani netvrdil, že by navrhovaným výsluchom bolo potrebné preukazovať takú medzi stranami konania spornú skutkovú okolnosť, ktorá bola pre meritórne posúdenie žalobného nároku významná. Súd prvej inštancie mal pre rozhodnutie veci dostatočne zistený a ustálený skutkový stav, na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi predloženými v konaní (bližšie špecifikovanými v bode 3. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Žalobca preukázal riadne vykonanie diela v zmysle ZoD a jeho protokolárne odovzdanie žalovanému, a zároveň bez dôvodných pochybností preukázal zmluvne dohodnutú cenu diela, z ktorej mu nebola žalovaným uhradená ani časť. Vzhľadom na uvedené vykonanie navrhovaného dôkazu by neviedlo k odlišnému rozhodnutiu vo veci a bolo by tak v rozpore so zásadou hospodárnosti a rýchlosti súdneho konania a s požiadavkou účinnej ochrany porušených práv. Odvolací súd zdôrazňuje, že povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatneného návrhu, ako aj špecifickými námietkami strany sporu. Porušením uvedeného práva sa strane sporu odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces, treba preto považovať aj taký nedostatok rozhodnutia súdu, keď rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne, ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé (k tomu viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/87/2021 zo dňa 30.09.2022). Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 22/04) a ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 50/04).

V súvislosti s uvedeným odvolací súd dodáva, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 3/97 a sp. zn. II. ÚS 251/03) (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/218/2010 zo dňa 23.11.2010). Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú. 27. K odvolacej námietke žalovaného, že rozporoval a neuznával nárok z faktúry č. 2158011002 v časti 80 706,18 eura a z faktúry č. 2158011006 v časti 19 128,17 eura, a že súd sa k týmto námietkam nevyjadril a ani neuviedol dôvody, pre ktoré sa vznesenými námietkami nezaoberal odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa uvedenou procesnou obranou žalovaného zaoberal v bode 14. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom stručne, ale jasne a zrozumiteľne uviedol, z akých dôvodov považoval procesnú obranu žalovaného za neúčinnú, ako aj z akých dôvodov na ňu v konečnom dôsledku neprihliadol. Podanie žalovaného zo dňa 18.05.2023, doručené súdu dňa 19.05.2023, ktorým neuznával vo vyššie uvedenej časti žalobou uplatnený nárok, doručil žalovaný súdu až v závere konania po tom, ako súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 07.03.2023 uplatnil sudcovskú koncentráciu konania. Zo zápisnice o pojednávaní konanom dňa 07.03.2023, ktorá bola žalovanému doručená prostredníctvom právneho zástupcu dňa 22.03.2023, vyplýva, že súd uložil straním sporu, aby v lehote 30 dní uplatnili všetky prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, predložili a navrhli vykonať všetky dôkazy s poučením, že na neskôr uplatnené prostriedky procesného útoku a procesnej obrany a dôkazné návrhy súd nemusí prihliadať. Žalovanému uplynula súdom stanovená 30 dňová lehota na uplatnenie prostriedkov procesnej obrany dňom 21.04.2023 (č.l. 175, 177, 179 s. sp.). Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie v súlade s § 153 ods. 2 CSP uplatnil na prostriedky procesného útoku uplatnené žalovaným až podaním zo dňa 18.05.2023, teda na skutkové tvrdenia, ktoré neboli uplatnené v súdom stanovenej lehote, sudcovskú koncentráciu konania a pri svojom rozhodovaní na ne neprihliadol a s poukazom na § 186 ods. 2 CSP vychádzal z pôvodne zhodných tvrdení strán. Pod sudcovskou koncentráciou konania sa rozumie povinnosť strán sporu uplatniť prostriedky procesnej obrany a útoku včas. Prostriedky procesného útoku a obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Žalovaný nijako nevysvetlil z akého dôvodu nemohol tieto tvrdenia uviesť už skôr, keďže v nich poukazuje na súpis vykonaných prác k faktúre č. 2158011002 (viď č.l. 46 s. sp.), na súpis vykonaných prác k faktúre č. 2158011006 (viď č.l. 51 s. sp.) a na rozpočet projektu (viď č.l. 19 s. sp.), ktorými žalovaný nepochybne disponoval ako zmluvná strana ZoD, a ktoré boli ním a jeho stavebným dozorom podpísané, a ktoré mu boli doručené aj v konaní spolu s návrhom a vydaným platobným rozkazom, teda disponoval nim už v čase podania odporu dňa 25.10.2021. Odvolací súd sa tak stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že uvedené tvrdenia, ktoré boli súčasťou podania zo dňa 18.05.2023 žalovaný mohol a mal uviesť už vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach v konaní. Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú. 28. V súvislosti s odvolacími námietkami žalovaného odvolací súd konštatuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. 29. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti I. a II. napadnutého rozsudku, odvolací súd, ktorý je viazaný odvolacími dôvodmi, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v tejto časti vecne správne. Na základe vyššie uvedeného, odvolací súd napadnutý rozsudok v časti výroku I. a výroku II. v zmysle § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP ako vecne správne potvrdil. 30. Súd prvej inštancie výrokom III. napadnutého rozsudku zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania zo dňa 19.05.2023. Odvolací súd uvádza, že v § 357 CSP sú taxatívne vymedzené dôvody,

kedy je odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie prípustné, pričom možnosť podania odvolania proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania v ňom nie je uvedená v dôsledku čoho odvolací súd nedisponoval preskúmavacou právomocou vo vzťahu k výroku III. napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom k tomu, že v tejto časti napadnutého rozhodnutia smeruje odvolanie žalovaného proti uzneseniu súdu prvej inštancie, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd odmietol odvolanie žalovaného v časti výroku III. napadnutého rozhodnutia ako neprípustné v súlade s § 386 písm. c/ CSP. Odvolací súd dodáva, že aj keď súd prvej inštancie uviedol v napadnutom rozhodnutí nesprávne poučenie o opravnom prostriedku, t.j. o prípustnosti odvolania voči uzneseniu, ktorým bol návrh na prerušenie konania zamietnutý, uvedené nezakladá procesnú legitimáciu jeho uplatnenia, keďže jeho prípustnosť je ex lege vylúčená (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 129/2022-22 zo dňa 24.02.2022). 31. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, § 256 ods. 1 CSP, čl. 4 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Vo vzťahu k napadnutému výroku I. a II. rozsudku súdu prvej inštancie bol žalobca plne úspešný, a preto mu odvolací súd podľa § 255 CSP upravujúcemu rozhodovanie o náhrade trov konania v rozhodnutí vo veci samej, priznal v plnom rozsahu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Vo vzťahu k napadnutému výroku III. odvolací súd vzhľadom na absenciu výslovnej právnej úpravy v prípade odmietnutia odvolania ako danej procesnej situácie primerane per analogiam aplikoval § 256 ods. 1 CSP, ktorý upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšie k posudzovanej právnej veci s poukazom na čl. 4 ods. 1 CSP. Odvolací súd preto žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 32. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/ a e/ CSP).