Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/103/2025 z 27. 1. 2026

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Krajský súd Bratislava 8Co/103/2025 6121280695 27. 01. 2026 JUDr. Jana Vlčková ECLI:SK:KSBA:2026:6121280695.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., Želetavská 1525/1, Praha 4 - Michle, Česká republika, IČO: 64948242, konajúca na území SR prostredníctvom UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, Šancová 1/A, Bratislava, IČO: 47251336, zastúpený ALTER IURIS, s.r.o., Tolstého 9, Bratislava, proti žalovaným: 1/ Ľ. M., nar. X.X.XXXX, bytom Y. X, H., zastúpený advokátom JUDr. Petrom Reiszom, Klincová 37, Bratislava, 2/ I. Y., nar. X.X.XXXX, bytom U. XX, H., zastúpený ANDELOVÁ & Co., s.r.o., Tomášikova 10H, Bratislava, 3/ I. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX/X, H., zastúpený PATENT IURIST s.r.o., advokátska kancelária, Dostojevského rad 5, Bratislava, 4/ V.. D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/X, H., zastúpený advokátom JUDr. Júliusom Jánošíkom, Klincova 35, Bratislava, intervenient na strane žalovaného 4/ V.. I. C., nar. XX.X.XXXX, bytom K. X, H., zastúpená advokátom JUDr. Branislavom Mikulayom, Seberíniho 1, Bratislava, o zaplatenie 22.632,34 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 25. septembra 2024, č.k. B1-12C/35/2021-541 v znení opravného uznesenia č.k. B1-12C/35/2021-575, zo dňa 06. novembra 2024, takto rozhodol: Odvolací súd odvolanie proti výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania o d m i e t a. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobca má proti žalovaným 1/ až 4/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného v 4. rade na prerušenie konania, žalovaným v 1., 2., 3. a 4. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 21.523,06 EUR, úrok z omeškania do 28.2.2021 vo výške 1.109,28 EUR, riadny úrok vo výške 2,8% ročne zo sumy 21.523,06 EUR od 1.3.2021 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 10% ročne zo sumy 21.523,06 EUR od 1.3.2021 do zaplatenia, priznal žalobcovi voči žalovanému v 1., 2., 3. rade, 4. rade spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. S poukazom na § 162 ods. 1 CSP návrh žalovaného v 4. rade na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného Mestským súdom Bratislava III pod sp.zn. B1-32K/13/2020, zamietol z dôvodu, že nie sú splnené podmienky na prerušenie konanie potom, ako sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, vychádzajúc z uznesenia NS SR sp. zn. 3 Obo 63/2009 zo dňa z 20.7.2010, podľa ktorého pri solidárnych záväzkoch má veriteľ samostatnú pohľadávku voči každému spoludlžníkovi a môže vymáhať splnenie záväzku v celom rozsahu alebo jeho časť voči jednému, alebo niekoľkým alebo proti všetkým spoludlžníkom, a to súčasne alebo postupne. V danej veci tak neexistuje dôvod na prerušenie konania, keďže žalobca je oprávnený dožadovať sa zaplatenia od ktoréhokoľvek zo žalovaných bez toho, aby musel čakať, či náhodou nebude

uspokojený v rámci konkurzu vedeného na majetok spoločnosti GastroNet a.s. Skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním po právnej stránke posúdil podľa § 497 Obchodného zákonníka a podľa § 293 Obchodného zákonníka, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Konštatoval, že v predmetnom konaní sa žalobca domáhal od žalovaných v 1.- 4. rade zaplatenia istiny 21.523,06 EUR spolu s úrokom z omeškania do 28.2.2021 vo výške 1.109,28EUR, úroku z omeškania vo výške 10% ročne zo sumy 21. 523,06 EUR od 1.3.2021 do zaplatenia, ako plnenia zo záväzkového vzťahu, dodatku č. 2 zo dňa 12.6.2017 (odsek 23.), k zmluve o úverovom rámci č. 000379/CORP/2015 zo dňa 7.7.2015 uzavretej medzi žalobcom, ako bankou, spoločnosťou GastoNet a.s., IČO: 36832715, ako klientom, a PMX Avion Bratislava s.r.o, IČO: 46949801, ako spoludlžníkom, potom, ako dal klientovi, spoločnosti GastoNet a.s., IČO: 36832715, výpoveď úverového limitu dňa 8.7.2020. Na základe vykonaného dokazovania, zmluvou o úverovom rámci č. 000379/CORP/2015 zo dňa 7.7.2015, dodatkami č. 1 zo dňa 29.6.2016, č. 2 zo dňa 12.6.2017, č. 3 zo dňa 27.6.2018, č. 4. zo dňa 26.3.2019, č. 5 zo dňa 27.6.2019, mal za preukázané, že žalobca, ako banka, dňa 7.7.2015 uzavrel so spoločnosťou GastoNet a.s., IČO: 36832715, ako klientom a PMX Avion Bratislava s.r.o, IČO: 46949801, ako spoludlžníkom, zmluvu o úverovom rámci č. 000379/ CORP/2015, ktorou sa zaviazal, že na financovanie krátkodobých prevádzkových potrieb klienta za dohodnutých podmienok v tejto zmluve dojednanými spôsobmi financovania na požiadanie klienta mu dočasne poskytne peňažné prostriedky (úver), alebo na náklady klienta prevezme dojednaný platobný záväzok, alebo záväzky v prospech tretej osoby určenej klientom, a to až do sumy úverového rámca dojednaného v tejto zmluve. Klient sa zaviazal použiť úverový rámec na dohodnutý účel dohodnutými spôsobmi financovania za dojednaných podmienok úverom poskytnuté finančné prostriedky (istina úveru) vrátiť a zaplatiť z nich úroky, zaplatiť banke to, čo je banka povinná plniť podľa svojej povinnosti zo záväzku na náklady klienta, zaplatiť banke dojednané poplatky, poskytnúť potrebnú súčinnosť a splniť súvisiace záväzky podľa tejto zmluvy. Spôsobmi financovania na ktoré sa táto zmluva vzťahovala boli kontokorentný úver, alebo úvery, krátkodobý úver, alebo úvery, banková záruka, alebo záruky, dokumentárny akreditív, alebo akreditívy a krátkodobý úver na krytie záväzkov vzniknutých z transakcií uzavretých medzi klientom a bankou podľa osobitnej rámcovej zmluvy do dojednanej výšky. Pôvodne dojednaná suma úverového rámca bola 110.000,- EUR, dodatkami následne zmenená na 120.000,- EUR a dojednanými spôsobmi financovania boli kontokorentný úver až do sumy 30.000,EUR, dodatkami následne zmenený na 40.000,- EUR a záruka v mene EUR až do sumy 100.000,EUR, ktorá nie je predmetom tohto sporu. V článku II., bod 2.3.5 si zmluvné strany dohodli úrokovú sadzbu pre kontokorentný úver vo výške je 2,80% ročne a podľa ods. 2 úrok z omeškania vo výške 10% ročne. Určeným účtom bol bežný účet klienta č. XXXXXXXXXX/XXXX. Žiadosťou o kontokorentný úver k zmluve o úverovom rámci č. 000379/CORP/2015 zo dňa 7.7.2015, klient zastúpený žalovanými v 1. a 2. rade, požiadal o kontokorentný úver v rámci úverového rámca č. 00379/CORP/2015 zo dňa 7.7.2015. Výpisom z účtu spoločnosti GastroNet, a.s. mal za preukázané, že spoločnosť GastroNet a.s. po prvýkrát čerpala úver dňa 7.7.2015, kedy boli vykonané viaceré debetné operácie, ku dňu 27.6.2019 predstavoval čerpaný úver zo strany spoločnosti GastroNet a.s. sumu vo výške 39.424,19 EUR, ku dňu 14.8.2020 sumu vo výške 21.360,67 EUR, ku dňu 11.12.2020 sumu vo výške 21.523,06 EUR. Čerpanie kontokorentného úveru na základe uvedenej zmluvy spoločnosťou GastroNet a.s. vo svojej výpovedi potvrdil žalovaný v 4. rade. Dodatkom č. 2 zo dňa 12.6.2017 sa žalovaní v 1. - 4. rade stali spoludlžníkmi spoločnosti GastroNet a.s. zo zmluvy o úverovom rámci č. 000379/CORP/2015 zo dňa 7.7.2015, ako spoludlžníci 2 až 5. Spoludlžníci v článku II, bod 2.3., podpísaním tohto dodatku v bode 2.3.1. vyhlásili, že sú im známe pomery klienta, že sa oboznámili so zmluvou a súhlasia s ňou, v bode 2.3.2. klient uviedol, že zaplatí svoj záväzok (dlh) vrátiť úverom poskytnuté peňažné prostriedky vo výške, ako je určená v prípade kontokorentného úveru, debetným zostatkom kontokorentného účtu vykázaným ku dňu podpisu tohto dodatku, ak taký je a v iných prípadoch podľa určenia v tejto časti tohto dodatku vyššie, a to podľa zmluvy v znení tohto dodatku a zaplatiť úroky a ďalšie peňažné záväzky podľa zmluvy v znení tohto dodatku v celom rozsahu, v bode 2.3.3. spoludlžníci pristúpili k uvedenému záväzku alebo záväzkom klienta a banka dala na to súhlas a dojednalo sa, že tieto záväzky a neskôr vzniknuté záväzky klienta zo zmluvy alebo zo zmlúv o úverovom obchode podliehajúcich zmluve (z ďalšieho čerpania úverového rámca) a zo zmluvy a z plnenia podľa nich spoludlžník splní za klienta popri ňom a že klient a spoludlžník sú zaviazaní spoločne a nerozdielne podľa zmluvy v znení tohto dodatku. V druhej časti tohto dodatku, bod 2.5.1 spoludlžníci vyhlásili, že sú im známe pomery klienta a zaväzujú sa za dojednaných podmienok zaplatiť popri klientovi peňažné záväzky klienta vzniknuté na základe zmlúv o úverovom obchode podliehajúcich tejto zmluve, ako aj iné zabezpečené záväzky podľa tejto zmluvy a poskytnúť banke potrebnú súčinnosť a splniť súvisiace záväzky. V bode 2.5.2. boli klient a spoludlžník zaviazaní spoločne a nerozdielne s tým, že banka môže požadovať celé plnenie peňažných záväzkov od ktoréhokoľvek z nich s tým, že spoludlžník je povinný platiť len ak klient nesplní akýkoľvek svoj

záväzok riadne a včas, v rátane prípadov predčasnej splatnosti istiny podľa tejto zmluvy. Z úvodných vyhlásení článok II., bod 2.2.2. vyplýva, že menovitá hodnota bankou prevzatých a ešte nesplatených záväzkov na účte klienta podliehajúcich zmluve je 78.196,29 EUR z toho menovitá hodnota bankou prevzatých a ešte nesplatených záväzkov z bankových záruk je 78.196,29 EUR. Oznámením o výpovedi úverového limitu zo dňa 8.7.2020 s doručenkou, mal za preukázané, že žalobca listom zo dňa 8.7.2020, doručeným spoločnosti GastroNet a.s. dňa 13.7.2020, spoločnosti GastroNet a.s. oznámil vypovedanie úverového limitu podľa zmluvy o úverovom rámci č. 000379/CORP/2015 v znení neskorších dodatkov, naposledy dodatku č. 5 zo dňa 27.6.2019 s tým, že dňom splatnosti istiny úveru je 30 deň po doručení tohto oznámenia. Žalobca výzvou zo dňa 18.8.2020 vyzval spoločnosť GastroNet a.s. na úhradu záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úverovom rámci č. 000379/CORP/2015 zo dňa 7.7.2015 v znení neskorších dodatkov, naposledy dodatku č. 5 zo dňa 27.6.2019. Žalobca túto výzvu doručil aj všetkým žalovaným v 1.- 4. rade, ako spoludlžníkom a uviedol výšku nesplateného úveru ku dňu 18.8.2020 - 21.342,15 EUR, z toho istina úveru je 21.286,95 EUR, riadne úroky je 24,84 EUR a úrok z omeškania je 30,36 EUR, ako pohľadávku 1. Pohľadávka 2 z bankovej záruky je predmetom iného súdneho konania. Žalovaní v 1.- 4. rade v konaní namietali absolútnu neplatnosť dodatku č. 2 zo dňa 12.6.2017 k zmluve o úverovom rámci č. 000379/CORP/2015 zo dňa 7.7.2015 podľa § 39 Občianskeho zákonníka aj jej relatívnu neplatnosť a nedostatok ich pasívnej legitimácie, že žalobca nepreukázal čerpanie úveru, neplatnosť zosplatnenia úveru, nepreukázanie výšky nesplateného úveru a že vzťah medzi nimi a žalobcom je spotrebiteľský. Ako predbežnú otázku v konaní posudzoval námietku žalovaného v 4. rade týkajúcu sa neplatnosti dodatku č. 2 zo dňa 12.6.2017 k zmluve o úverovom rámci č. 000379/CORP/2015 zo dňa 7.7.2015, uzavretej medzi žalobcom, ako bankou, spoločnosťou GastoNet a.s., IČO: 36832715, ako klientom, PMX Avion Bratislava s.r.o, IČO: 46949801, ako spoludlžníkom a žalovanými v 1. - 4. rade, ako spoludlžníkmi 2-5. Ten namietal absolútnu neplatnosť tohto dodatku podľa § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že jeho manželka o tomto úkone nevedela, nedala k nemu súhlas a dňa 15.2.2021 sa listom doručeným žalobcovi dovolala jeho neplatnosti podľa nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 26/2010 publikovaného v zbierke rozhodnutí pod č. 4/2015. Zároveň namietal, že manželka žalovaného v 4. rade sa listom zo dňa 15.2.2021 dovolala aj relatívnej neplatnosti dodatku č. 2 a všetkých nadväzujúcich dodatkov, preto nemá vo veci pasívnu hmotnú legitimáciu. Tieto námietky vyhodnotil ako nedôvodné. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa § 145 ods. 1 (bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov, v ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný) sa právny úkon považuje za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. Z uvedeného vyplýva, že ide o relatívnu neplatnosť, ktorá podlieha premlčaniu vo všeobecnej 3 ročnej dobe upravenej v §101 Občianskeho zákonníka, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Na námietku premlčania vznesenú žalobcom dňa 11.6.2021 dospel k záveru, že námietka premlčania relatívnej neplatnosti je dôvodná. Premlčacia doba totiž v danom prípade začala plynúť dňom nasledujúcim po uzatvorení dodatku č. 2 zo dňa 12.6.2017 k zmluve o úverovom rámci č. 000379/CORP/2015 zo dňa 7.7.2015, dňa 13.6.2017 a uplynula dňa 13.6.2020. Keďže žalovaný v 4. rade, resp. intervenient sa neplatnosti tohto dodatku č. 2 zo dňa 12.6.2017 k zmluve o úverovom rámci č. 000379/CORP/2015 zo dňa 7.7.2015, dovolal listom zo dňa 15.2.2021, urobil tak po uplynutí premlčacej doby. Ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku absolútnej neplatnosti dodatku č. 2 zo dňa 12.6.2017 k zmluve o úverovom rámci č. 000379/CORP/2015 zo dňa 7.7.2015 podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi, nakoľko podľa rozhodovacej praxe NS SR nie je potrebné k pristúpeniu k dlhu podnikajúceho manžela súhlas druhého manžela. Rozhodnutie ÚS SR, o ktoré žalovaný v 4. rade opieral svoju obranu bolo neskoršou rozhodovacou praxou už prekonané, napr. uznesenie NS SR sp.zn. 8Cdo/263/2019 zo dňa 23.9.2020. To v odseku 23. odkazuje na konštantnú judikatúru zo záverov ktorej vyplýva, že za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí treba považovať len tie, pri ktorých dochádza k dispozícii s predmetom bezpodielového spoluvlastníctva alebo výkonu jeho práva. Týmto predmetom podľa § 143 Občianskeho zákonníka môže byť len to, čo môže byť predmetom vlastníctva, teda iba veci v právnom zmysle t.j. ovládateľné hmotné predmety a ovládateľné prírodné sily, ktoré slúžia potrebám ľudí. Za predmet vlastníctva; a teda ani bezpodielového spoluvlastníctva manželov; sa nepovažujú pohľadávky a záväzky, ktoré sa riadia všeobecným právnym režimom záväzkových vzťahov. Na tomto závere nič nemení to, že pri zániku bezpodielového spoluvlastníctva sa vykonáva aj vyporiadanie spoločných pohľadávok a záväzkov manželov podľa zásad platných pre vyporiadanie tohto spoluvlastníctva. Preto dodatok č. 2 zo dňa 12.6.2017 k zmluve o úverovom rámci č. 000379/ CORP/2015 zo dňa 7.7.2015, ktorým došlo k doplneniu spoludlžníkov klienta žalobcu, spoločnosti GastroNet a.s. vyhodnotil ako platný a námietku žalovaných o nedostatku ich pasívnej legitimácie vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalovaní v 1. - 4. rade v bodoch 2.3., 2.5.1., 2.5.2. dodatku č. 2 zo dňa

12.6.2017 vyhlásili, že sa oboznámili so zmluvou a súhlasia s ňou, vyhlásili, že sú im známe pomery klienta, že ako spoludlžníci pristupujú so súhlasom banky k záväzku klienta a zaväzujú sa jeho záväzky zo zmluvy alebo zo zmlúv o úverovom obchode podliehajúcich zmluve (z ďalšieho čerpania úverového rámca) splniť za klienta popri ňom a ako spoludlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne s tým, že banka môže požadovať celé plnenie peňažných záväzkov od ktoréhokoľvek z nich. Výška záväzku ku ktorému žalovaní, ako spoludlžníci, pristúpili bola upravená v úvodných ustanoveniach v článku II. bod 2.2.2.dodatku č. 2 zo dňa 12.6.2017 tak, že menovitá hodnota bankou prevzatých a ešte nesplatených záväzkov na účte klienta podliehajúcich zmluve je 78.196,29 EUR. Námietku žalovaného v 2. rade o absolútnej neplatnosti právneho úkonu - dodatok č. 2 zo dňa 12.6.2017 k zmluve o úverovom rámci č. 000379/CORP/2015 zo dňa 7.7.2015 podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe uvedeného vyhodnotil ako nedôvodnú. Následne posudzoval námietky žalovaných v 1. 4. - rade, že úver nebol čerpaný, že zosplatnenie úveru je neplatné, výšku nesplateného úveru, že ide o spotrebiteľský vzťah a všetky vyhodnotil ako nedôvodné. Pokiaľ sa týka námietky žalovaných, že žalobca v konaní nepreukázal čerpanie úveru, na základe vykonaného dokazovania, zmluvou o úverovom rámci č. 000379/CORP/2015 zo dňa 7.7.2015, mal za preukázané, že žalobca dňa 7.7.2015 uzavrel so spoločnosťou GastoNet a.s., IČO: 36832715, ako klientom, a PMX Avion Bratislava s.r.o, IČO: 46949801, ako spoludlžníkom, zmluvu o úverovom rámci č. 000379/CORP/2015, ktorou sa banka zaviazala, že na financovanie krátkodobých prevádzkových potrieb klienta za dohodnutých podmienok v tejto zmluve dojednanými spôsobmi financovania na požiadanie klienta mu dočasne poskytne peňažné prostriedky (úver), alebo na náklady klienta prevezme dojednaný platobný záväzok, alebo záväzky v prospech tretej osoby určenej klientom, a to až do sumy úverového rámca dojednaného v tejto zmluve. Klient sa zaviazal použiť úverový rámec na dohodnutý účel dohodnutými spôsobmi financovania za dojednaných podmienok úverom poskytnuté finančné prostriedky (istina úveru) vrátiť a zaplatiť z nich úroky, zaplatiť banke to, čo je banka povinná plniť podľa svojej povinnosti zo záväzku na náklady klienta, zaplatiť banke dojednané poplatky, poskytnúť potrebnú súčinnosť a splniť súvisiace záväzky podľa tejto zmluvy. Spôsobmi financovania na ktoré sa táto zmluva vzťahovala boli kontokorentný úver, alebo úvery, krátkodobý úver, alebo úvery, banková záruka, alebo záruky, dokumentárny akreditív, alebo akreditívy a krátkodobý úver na krytie záväzkov vzniknutých z transakcií uzavretých medzi klientom a bankou podľa osobitnej rámcovej zmluvy do dojednanej výšky. Dojednaná suma úverového rámca bola 110.000,- EUR, dodatkami následne zmenená na 120.000,EUR. Dojednanými spôsobmi financovania boli kontokorentný úver až do sumy 30.000,- EUR, po dodatku č. 4, 40.000,- EUR a záruka v mene EUR až do sumy 100.000,-EUR. Kontokorentný úver sa poskytoval tak, že banka do určitej sumy (úverový limit) na ťarchu ňou zriadeného bežného účtu, ktorého majiteľom je klient (kontokorentný účet) vykonávala na dojednanú dobu (obdobie čerpania) až do výšky úverového limitu príkazy klienta na platby, aj keď na to klient nemal na tomto účet potrebné vlastné peňažné prostriedky. K tejto zmluve banka uzavrela s klientom, spoludlžníkom a žalovanými v 1., 2., 3., 4. rade, ako spoludlžníkmi podľa dodatku č. 2 zo dňa 12.6.2017 dodatky č. 1 - 4, uvedené v odsekoch 22. - 26. Žiadosťou o kontokorentný úver k zmluve o úverovom rámci č. 000379/CORP/2015 zo dňa 7.7.2015 mal za preukázané, že spoločnosť GastroNet a.s., zastúpená žalovaným v 1. a 2. rade, požiadala dňa 7.7.2015 o 15:00 hod. žalobcu o kontokorentný úver v rámci úverového rámca č. 000379/CORP/2015 zo dňa 7.7.2015 vo výške úverového limitu 30.000,- EUR. Z výpisu z účtu spoločnosti GastroNet a.s. a výpisu z knihy účtov žalobcu mal za preukázané, že spoločnosť GastroNet a.s. čerpala kontokorentný úver od žalobcu tak, ako je tam uvedené a žalovaný v 4. rade vo svojej výpovedi toto čerpanie potvrdil. Pokiaľ sa týka námietky žalovaných, že zosplatnenie úveru je neplatné, poukázal na to, že danom prípade nedošlo k zosplateniu úveru, ale k výpovedi úverového limitu klientovi podľa čl. IV, bod 4.1.10. ods. 1 zmluvy o úverovom rámci č. 000379/CORP/2015 zo dňa 7.7.2015, podľa neho žalobca mohol dať výpoveď úverového limitu bez uvedenia dôvodu oznámením o výpovedi úverového limitu. Žalobca oznámením o výpovedi úverového limitu zo dňa 8.7.2020 klientovi oznámil vypovedanie úverového limitu podľa zmluvy o úverovom rámci č. 000379/CORP/2015 v znení neskorších dodatkov, naposledy dodatku č. 5 zo dňa 27.6.2019 s tým, že dňom splatnosti istiny úveru je 30 deň po doručení tohto oznámenia. Podľa doručenky spoločnosť GastroNet a.s. zásielku prevzala 13.7.2020 a podľa oznámenia o prevzatí zastupovania zo dňa 14.7.2020, uvedeného v odseku 30., ju dňa 13.7.2020 prevzal aj žalovaný v 3. rade. Postup žalobcu v danom prípade bol v súlade so zmluvou o úverovom rámci č. 000379/CORP/2015 zo dňa 7.7.2015, preto námietku žalovaných vyhodnotil ako nedôvodnú a výpoveď úverového limitu zo dňa 8.7.2020 za platnú s tým, že splatnosť úveru nastala 14.8.2020. Pokiaľ sa týka výšky nesplateného úveru, na základe vykonaného dokazovania, výpisom u účtu spoločnosti GastroNet, a výpisom z knihy účtov žalobcu zo dňa 1.3.2021, mal za preukázané, že ku dňu splatnosti úveru dňa 14.8.2020 predstavoval úver čerpaný a nesplatený spoločnosťou GastroNet

a.s. sumu vo výške 21.360,67 EUR a ku 11.12.2020 sumu vo výške 21.523,06 EUR (žalovaná istina), úrok z omeškania do 28.8.2021 sumu vo výške 1.109,28 EUR, riadny úrok od 1.3.2021 vo výške 2,8% ročne z istiny do zaplatenia, úrok z omeškania od 1.3.2021 vo výške 10% ročne z istiny do zaplatenia. Na úhradu takto preukázaného nesplneného záväzku klienta žalobcu na základe zmluvy o úverovom rámci č. 000379/CORP/2015 zo dňa 7.7.2015 v znení jej dodatkov súd žalovaných v 1. - 4. rade zaviazal spoločne a nerozdielne a to spolu s úrokom dohodnutým v článku II, bod 2.3.5. zmluvy o úverovom rámci č. 000379/CORP/2015 zo dňa 7.7.2015 vo výške 2,8% ročne od 1.3.2021, ako bolo uplatnené, pretože súd nemohol priznať viac ako bolo uplatnené, do zaplatenia. Ako nedôvodnú súd vyhodnotil námietku žalovaných v 1. - 4.rade, že uzavretie dodatku č. 2 k zmluve o úverovom rámci č. 000379/CORP/2015 zo dňa 12.6.2017 je potrebné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah. Žalovaní v 1. - 4. rade dodatkom č. 2 k zmluve o úverovom rámci č. 000379/CORP/2015 zo dňa 12.6.2017, ktorú je potrebné považovať v zmysle § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka za absolútny obchod, doplnili pôvodného spoludlžníka PMX Avion Bratislava s.r.o. spoločnosti GastroNet a.s., ako spoludlžníci 2 až 5., a to ako akcionári spoločnosti GastroNet a.s a je irelevantné kto s akým podielom na základnom imaní spoločnosti GastroNet a.s. Žalovaní v 1. až 4. rade sa ako spoludlžníci v bode 2.5.1. a 2.5.2. tohto dodatku zaviazali spoločne a nerozdielne zaplatiť popri klientovi, ktorému žalobca poskytol kontokorentný úver ako podnikateľovi, peňažné záväzky klienta vzniknuté na základe zmlúv o úverovom obchode podliehajúcich tejto zmluve, ako aj iné zabezpečené záväzky podľa tejto zmluvy, preto podľa názoru súdu ide o obchodnoprávny vzťah, ktorý sa pristúpením žalovaných k záväzku dlžníka splácať úver nezmenil. Žalovaní v 1., 2., 3. a 4. rade sú s plnením peňažného dlhu vo výške 21.523,06 EUR v omeškaní od 31.8.2020 kedy poslednému z nich uplynula lehota na plnenie na základe výzvy žalobcu uvedenej v odseku 28., preto ich súd zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka vo výške 10% dohodnutej v článku II, bod 2.3.5. zmluvy o úverovom rámci č. 000379/CORP/2015 zo dňa 7.7.2015 a to tak bolo uplatnené, pretože nemohol priznať viac ako bolo uplatnené, úroku z omeškania do 28.2.2021 vo výške 1.109,28 EUR a úroku z omeškania vo výške 10% ročne zo sumy 21.523,06 EUR od 1.3.2021 do zaplatenia. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP podľa pomeru úspech vo veci a úspešnému žalobcovi súd priznal voči žalovaným v 1. 2., 3. a 4. rade náhradu trov konania spoločne a nerozdielne v rozsahu 100%. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný 4/, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne jeho zmeny tak, že žaloba bude zamietnutá, z dôvodov, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil premlčaciu dobu, súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil spotrebiteľský právny vzťah, súd prvej inštancie odignoroval uvedenie žalovaného 4/ do omylu, súd prvej inštancie nevyhodnotil neplatnosť dojednania o doručovaní, súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil platnosť výpovede úverového rámca, súd prvej inštancie napriek námietkam žalovaného 4/ neposúdil súlad dodatku č. 2 s dobrými mravmi v kontexte nálezu súdu ústavného, neposkytol k otázke dobrých mravov žiadne odôvodnenie ani vlastné úvahy, súd prvej inštancie odignoroval námietky týkajúce sa dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi, vôbec sa nimi nezaoberal, neposkytol k tomuto žiadne vlastné odôvodnenie alebo úvahy. Súd prvej inštancie tvrdil, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným 4/ sa spravoval občianskym zákonníkom. Neskôr ale uviedol, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným 4/ je absolútnym obchodom. Z uvedeného sa javí, že súd prvej inštancie účelovo aplikoval občiansky zákonník tam, kde to bolo v prospech žalobcu a účelovo aplikoval obchodný zákonník rovnako tam, kde to bolo v prospech žalobcu. Súd prvej inštancie si bol teda schopný sám sebe protirečiť v prehnanej snahe vyhovieť žalobcovi. Buď je teda nesprávny právny záver súdu prvej inštancie o uplynutí premlčacej doby, keďže ak by sa jednalo o obchodnoprávny vzťah tak by bola premlčacia doba 4 ročná podľa § 397 obchodného zákonníka, čo znamená, že dovolanie sa relatívnej neplatnosti bolo vykonané včas a námietka premlčania vznesená žalobcom bola nedôvodná. Alebo je nesprávny záver súdu prvej inštancie o tom, že sa jedná o absolútny obchodnoprávny vzťah, na základe ktorého súd prvej inštancie vylúčil aplikáciu práv spotrebiteľa. Súd prvej inštancie si účelovo alebo nevedome protirečil v odsekoch 40 a 45 Napadnutého rozsudku keď raz uviedol, že sa jedná o občianskoprávny vzťah a raz uviedol, že sa jedná o obchodnoprávny vzťah. V tomto kontexte - ak by sa jednalo o občianskoprávny vzťah tak by nebolo možné vylúčiť aplikáciu práv spotrebiteľa spôsobom akým to vykonal súd prvej inštancie. Navyše skutočnosť, že právny úkon je absolútnym obchodom nevylučuje, aby sa zároveň jednalo o spotrebiteľský vzťah. Právny záver o tom, že sa aplikuje obchodný zákonník nevylučuje automaticky aplikáciu práv spotrebiteľa. Súd prvej inštancie preto nesprávne a nedostatočne zdôvodnil neaplikovanie práv spotrebiteľa. Súd prvej inštancie odignoroval uvedenie žalovaného 4/ do omylu. Žalovaný 4/ vo svojej výpovedi uviedol, že žalobca vyvolal u žalovaného 4/ dojem, že je spotrebiteľom a

tento využil pri presviedčaní žalovaného 4/ aby podpísal predmetný dodatok č. 2 a nasledovné dodatky. Uvedené vyplýva zo znenia samotného dodatku č. 2, koncipovaného žalobcom. Jedná sa pri tom o uvedenie do omylu ohľadom podstatnej skutočnosti týkajúcej sa práv žalovaného 4/, čo spôsobuje neplatnosť dodatku č. 2. Súd prvej inštancie nevyhodnotil neplatnosť dojednania o doručovaní. Výpoveď úverového rámca klientovi bola doručovaná iba spoločnosti GastroNet a.s. a žalovanému v 3/ rade. Nebola teda doručená žalovanému 4/. Súd prvej inštancie vôbec nevyhodnocoval, či nie sú dojednania o doručení v rozpore s kogentnou platnou právnou úpravou, na čo poukazoval žalovaný 4/ v konaní pred súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie teda neposkytol odpoveď na otázku, či sú ustanovenia o doručovaní v súlade s § 45 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Už len z daného dôvodu je napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnený a arbitrárny. Neposkytnutie dostatočného odôvodnenia je porušením ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, čo vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil neplatnosť právneho úkonu označeného ako "Oznámenie o výpovedi úverového rámca" z 08.07.2020, ktoré nebolo žalovanému 4/ doručené. Žalovaní boli pri tom zmluvnými stranami a spoludlžníkmi s rovnoprávnym postavením - zaviazaní spoločne a nerozdielne ako to tvrdí žalobca. Nedoručením výpovede ako prejavu vôle žalovanému 4/ táto nemohla spôsobiť právne účinky. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11.8.2011, sp. zn. 3 Cdo 44/2011. Keďže výpoveď nebola doručená všetkým spoludlžníkom osobitne, tak nevyvolala právne účinky. K samotnému obsahu právneho úkonu označeného ako výpoveď uviedol, že je neurčitý, nezrozumiteľný a v rozpore so zákonom. Podľa ust. § 582 Občianskeho zákonníka možno vypovedať iba zmluvu u ktorej to zákon alebo zmluva vyslovene upravuje alebo zmluvu uzatvorenú na dobu neurčitú. Zmluva o úverovom rámci je v zmysle bodov 2.3.3. a 2.3.4 zmluvou uzatvorenou na dobu určitú. Zmluva neupravuje vyslovene právo niektorej zmluvnej strany vypovedať zmluvu. Výpoveď odkazuje na články 4.1.7 až 4.1.10 Zmluvy o úverovom rámci. Body 4.1.7. až 4.1.9. neupravujú žiadnym spôsobom právo dať výpoveď zo zmluvy. Bod 4.1.10 opisuje ako má byť oznámenie o výpovedi doručené a aké má mať účinky. Samotné právo zmluvnej strany dať výpoveď zo zmluvy v ňom absentuje. Výpoveď ako právny úkon bola preto vykonaná aj v rozpore s ust. § 582 Občianskeho zákonníka čo ju robí neplatnou. Zo samotného obsahu právneho úkonu nie je zrozumiteľné či sa jedná o výpoveď alebo oznámenie o predčasnej splatnosti, právny úkon je akýmsi neurčitým a nezrozumiteľným hybridom týchto úkonov. Podmienky predčasnej splatnosti úveru sú definované v bode 9.2. Obchodných podmienok pre úvery podnikateľov a bode 10.8. pre kontokorentný úver. Žalobca v oznámení o výpovedi nedefinoval dôvod predčasnej splatnosti úveru ani podľa bodu 9.2. ani podľa bodu 10.8. všeobecných podmienok a dokonca ani len netvrdí vo výpovedi, ani neskôr, že ktorý dôvod predčasného zosplatnenia mal nastať. Právny úkon oznámenie o výpovedi je preto nielen nedoručený a bez právnych účinkov, ale aj nezrozumiteľný a neurčitý, keďže nie je zrejmé či sa jedná o výpoveď alebo oznámenie predčasnej splatnosti úveru a prípadne z akého dôvodu. Podľa bodu 4.1.9. zmluvy o úverovom rámci č. 000379/CORP/2015 z 07.07.2015 sa táto automaticky predlžuje, ak 30 dní pred posledným dňom plynúceho úverového obdobia nedošlo k výpovedi úverového limitu. Keďže výpoveď úverového rámca vykonaná žalovaným nebola náležite doručená, a bola neurčitá, nezrozumiteľná a v rozpore so zákonom, tak je neplatná/ nevyvolala právne účinky. Dochádzalo a dochádza preto k prolongácií úverového rámca, a teda uplatnený nárok nie je splatný. Súd prvej inštancie napriek námietkam žalovaného 4/ neposúdil súlad dodatku č. 2 s dobrými mravmi v kontexte nálezu súdu ústavného, neposkytol k otázke dobrých mravov žiadne odôvodnenie ani vlastné úvahy. Dodatok č. 2 bol uzatvorený v rozpore s dobrými mravmi a poukázal na nález Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 26/2010, publikovaný v zbierke rozhodnutí pod č. 4/2015. Z výsluchu žalovaného 4/ vyplynulo, že svojej manželke zatajil, že ide vykonať/ vykonal právny úkon - dodatok č. 2, ktorým pristúpil k dodatku, a že manželka by mu súhlas k takémuto úkonu nedala. Z vyjadrenia intervenienta - manželky žalovaného 4/ vyplynulo, že nebola informovaná vopred ani včas o uzatvorení dodatku č. 2, dozvedela sa to až v októbri 2020, daný úkon ohrozil jej bývanie a výživu, ako aj bývanie a výživu jej maloletého syna. Predmetný úkon je preto v rozpore s dobrými mravmi - nastala obdobná situácia ako v náleze ÚS SR. Súd prvej inštancie napriek tomu neposúdil posudzovaný právny úkon z hľadiska dobrých mravov. Súd prvej inštancie neposudzoval otázku dobrých mravov a neposkytol k nej žiadne odôvodnenie v napadnutom rozsudku. Súd prvej inštancie odignoroval námietky týkajúce sa dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi, vôbec sa nimi nezaoberal, neposkytol k tomuto žiadne vlastné odôvodnenie alebo úvahy. Žalovaný 4/ uviedol v rámci konania nasledovnú argumentáciu týkajúcu sa dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania: K náhrade trov konania uvádzam, že tieto v zmysle už citovaných rozhodnutí súdu neprináležia bankám, nakoľko tieto majú vlastné právne oddelenia. Zastúpenie advokátom zo strany žalobcu je zneužitím práva na obhajobu na úkor osôb, ktoré sú spotrebiteľom, ev. u ktorých žalobca vyvolal dojem že sú spotrebitelia. Tu apelujem aj na nepriznanie prípadnej náhrady trov konania

žalobcovi z dôvodov hodných osobitného zreteľa. U žalobcu sa jedná o bankovú inštitúciu u ktorej by náhrada trov konania vyvolala iba nepatrnú zmenu v majetkovej sfére. Naopak u žalovaného 4/ sa jedná o fyzickú osobu, živiteľa rodiny s vyživovacou povinnosťou k maloletému, ktorého rodinný rozpočet by bol náhradou trov konania výrazne zasiahnutý. Súd prvej inštancie sa s danou argumentáciou nevysporiadal vôbec, uviedol, že dané argumenty zohľadní až v uznesení o výške trov konania. Uvedený postup je procesne a formálne vadný. S argumentáciou týkajúcou sa nepriznania náhrady trov konania sa súd prvej inštancie mal vysporiadať pred vydaním výroku III. napadnutého rozsudku. Keďže sa s ňou súd prvej inštancie nevysporiadal, spôsobuje to ďalšiu arbitrárnosť, nepreskúmateľnosť a nedostatočné odôvodnenie rozsudku. 3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný 1/, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne jeho zmeny tak, že žaloba bude zamietnutá, z dôvodov, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie badať rozpor pri opise jednotlivých argumentov resp. tvrdení. Súd prvej inštancie ten istý záväzkový vzťah posudzuje raz ako občianskoprávny inde ako obchodnoprávny. V prípade, ak by išlo o občianskoprávny vzťah, tak by nebolo možné vylúčiť aplikáciu práv spotrebiteľa spôsobom akým to súd prvej inštancie vykonal. Navyše skutočnosť, že právny úkon je absolútnym obchodom nevylučuje, aby sa zároveň jednalo o spotrebiteľský vzťah. Právna teória hovorí o tzv. spotrebiteľských obchodoch. Túto námietku vzniesol žalovaný v 1. rade opakovanie, no súd prvej inštancie sa s ňou vôbec nevysporiadal. Právny záver o tom, že sa aplikuje obchodný zákonník nevylučuje automaticky aplikáciu práv spotrebiteľa. Súd prvej inštancie preto nesprávne a nedostatočne zdôvodnil neaplikovanie práv spotrebiteľa. Žalovaný v 1. rade v rámci svojich vyjadrení počas konania pred súdom prvej inštancie uviedol, že žalobca u neho ako žalovaného v I. rade dojem, že je spotrebiteľom a tento využil pri presviedčaní žalovaného v 1. rade, aby podpísal predmetný Dodatok č. 2. Uvedené vyplýva zo znenia samotného Dodatku č. 2, koncipovaného žalobcom, kde sám žalobca na strane 9/11 v odseku 1.4.2. uvádza: "Spoludlžník 2 podpisom tohto dodatku potvrdzuje, že uvedený návrh mu hol so zákonom predpísaným poučením ponúknutý s tým, že návrh môže prijať podpisom spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, ako samostatného dokumentu v súlade s ustanoveniami zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní... " Žalovaný v 1. rade sa v konaní dovolal neplatnosti právneho úkonu pre omyl, pričom ide o uvedenie do omylu ohľadom podstatnej skutočnosti týkajúcej sa práv žalovaného v 1. rade, čo spôsobuje neplatnosť Dodatku č. 2. Výpoveď úverového rámca klientovi bola doručovaná iba spoločnosti Gastronet a.s. a žalovanému v 3/ rade, nebola teda doručená žalovanému v 1. rade. Súd prvej inštancie vôbec nevyhodnocoval, či nie sú dojednania o doručení v rozpore s kogentnou platnou právnou úpravou, na čo poukazovali žalovaní v konaní pred súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie teda neposkytol odpoveď na otázku a nevysporiadal sa s otázkou, či sú ustanovenia o doručovaní v súlade s § 45 Občianskeho zákonníka. Aj z uvedeného dôvodu je preto týmto odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nedostatočne odôvodnený a arbitrárny. Neposkytnutie dostatočného odôvodnenia je porušením ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, čo vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil neplatnosť právneho úkonu označeného ako "Oznámenie o výpovedi úverového rámca" z 08.07.2020, ktoré nebolo žalovanému v 1/ doručené. Žalobca v konaní dokonca účelovo tvrdil, že ho nemal povinnosť doručovať. Žalovaní boli pritom zmluvnými stranami a spoludlžníkmi s rovnoprávnym postavením zaviazaní spoločne a nerozdielne ako to tvrdí žalobca. Nedoručením výpovede ako prejavu vôle žalovanému v 1. rade táto nemohla spôsobiť právne účinky. Žalovaný v 1. rade v tomto kontexte poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11.08.201 I, sp. zn. 3 Cdo 44/2011. Keďže výpoveď nebola doručená všetkým spoludlžníkom osobitne, tak nevyvolala a nemohla vyvolať právne účinky. K samotnému obsahu právneho úkonu označeného ako výpoveď uviedol, že je neurčitý, nezrozumiteľný a v rozpore so zákonom. Podľa ust. § 582 občianskeho zákonníka možno vypovedať iba zmluvu u ktorej to zákon alebo zmluva vyslovene upravuje alebo zmluvu uzatvorenú na dobu neurčitú. Zmluva o úverovom rámci je v zmysle bodov 2.3.3. a 2.3.4 zmluvou uzatvorenou na dobu určitú. Zmluva neupravuje vyslovene právo niektorej zmluvnej strany vypovedať zmluvu. Výpoveď odkazuje na články 4.1.7 až 4.1.10 Zmluvy o úverovom rámci. Body 4.1.7. až 4.1.9. neupravujú žiadnym spôsobom právo dať výpoveď zo zmluvy. Bod 4.1.10 opisuje ako má byť oznámenie o výpovedi doručené a aké má

mať účinky. Samotné právo zmluvnej strany dať výpoveď zo zmluvy v ňom absentuje. Výpoveď ako právny úkon bola preto vykonaná aj v rozpore s ust. § 582 občianskeho zákonníka, čo ju robí neplatnou. Zo samotného obsahu právneho úkonu nie je zrozumiteľné či sa jedná o výpoveď alebo oznámenie o predčasnej splatnosti, právny úkon je akýmsi neurčitým a nezrozumiteľným hybridom týchto úkonov. Podmienky predčasnej splatnosti úveru sú definované v bode 9.2. Obchodných podmienok pre úvery podnikateľov a bode 10.8. pre kontokorentný úver. Žalobca v oznámení o výpovedi nedefinoval dôvod predčasnej splatnosti úveru ani podľa bodu 9.2. ani podľa bodu 10.8. všeobecných podmienok a dokonca ani len netvrdí vo výpovedi, ani neskôr, že ktorý dôvod predčasného zosplatnenia mal nastať. Právny úkon oznámenie o výpovedi je preto nielen nedoručený a bez právnych účinkov ale aj nezrozumiteľný a neurčitý, keďže nie je zrejme či sa jedná o výpoveď alebo oznámenie predčasnej splatnosti úveru a prípadne z akého dôvodu. Podľa bodu 4.1.9. zmluvy o úverovom rámci č. 000379/ CORP/2015 z 07.07.2015 sa táto automaticky predlžuje, ak 30 dní pred posledným dňom plynúceho úverového obdobia nedošlo k výpovedi úverového limitu. Keďže výpoveď úverového rámca nebola náležite doručená, a bola neurčitá, nezrozumiteľná a v rozpore so zákonom tak je neplatná/ nevyvolala právne účinky. Dochádzalo a dochádza preto k prolongácií úverového rámca, a teda uplatnený nárok nie je splatný. Žalovaný v 1. rade v konaní pred súdom prvej inštancie uviedol, že aj pre prípad, že by mal žalobca vo veci sporový úspech, v predmetnom prípad existuje hneď množina dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by mu náhrada trov konania ani v prípade sporového úspechu nemala byť priznaná. Ide najmä o nasledovné dôvody: náhrada trov konania neprináleží bankám, nakoľko tieto majú vlastné právne oddelenia. Zastúpenie advokátom zo strany žalobcu je zneužitím práva na obhajobu na úkor osôb, ktoré sú spotrebiteľom, ev. u ktorých žalobca vyvolal dojem že sú spotrebitelia. U žalobcu sa jedná o bankovú inštitúciu, u ktorej by náhrada trov konania vyvolala iba nepatrnú zmenu v majetkovej sfére. Naopak u žalovaných v 1. až 4 rade sa jedná o fyzické osoby, živiteľov rodín a pod.. Súd prvej inštancie sa s danou argumentáciou nevysporiadal vôbec, uviedol, že dané argumenty zohľadní až v uznesení o výške trov konania. Uvedený postup je procesné a formálne vadný. S argumentáciou týkajúcou sa nepriznania náhrady trov konania sa súd prvej inštancie mal vysporiadať pred vydaním výroku III. napadnutého rozsudku. Keďže sa s ňou súd prvej inštancie nevysporiadal spôsobuje to ďalšiu arbitrárnosť, nepreskúmateľnosť a nedostatočné odôvodnenie rozsudku. 4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný 2/, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne jeho zmeny tak, že žaloba bude zamietnutá, z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP); súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 365 ods. 1 písm. g/ CSP). Namietal, že súd rozhodol v rozpore s pravidlom "ne ultra petitum". Súd sa v rozsudku nevysporiadal s tvrdeniami žalovaného 2/, tieto úplne opomenul a rozsudok riadne neodôvodnil. Žalovaný 2/ podaním zo dňa 02.07.2024 zaslal súdu svoju písomnú záverečnú reč v konaní. Súd v odôvodnení rozsudku záverečnú reč žalovaného 2/ nijakým spôsobom nespomenul a nevyjadril sa ani k tvrdeniam žalovaného 2/ v tejto záverečnej reči. Žalovaný 2/ v záverečnej reči o. i. poukázal na konkurzné konanie B1-32K/13/2020 úpadcu GastroNet a.s., v rámci ktorého si žalobca uplatňuje pohľadávku v celkovej výške 36.493,98 Eur, t. j. rovnakú pohľadávku akú si uplatňoval aj v tomto konaní, a teda mohol by byť uspokojený duplicitne. Rovnako žalovaný 2/ poukázal na ust. § 257 CSP, s odkazom na ktoré mal za to, že v konaní sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nie je možné priznať žalobcovi trovy konania. Súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal dostatočným, náležitým a zrozumiteľným spôsobom so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie predmetného sporu, najmä vôbec nijako nereflektoval na skutkové tvrdenia žalovaného 2/ uvedené v jeho písomnej záverečnej reči. Žalovaný 2/ priložil k záverečnej reči ako dôkaz aj emailovú komunikáciu so žalobcom, avšak súd rovnako ani túto komunikáciu ani nespomína v bode 18 rozsudku, v ktorom uviedol zoznam vykonaných dôkazov. Z uvedeného vyplýva, že súd predložený dôkaz nevykonal a jeho nevykonanie ani neodôvodnil, resp. žalovaným 2/ predložený dôkaz nijakým spôsobom nespomenul a tento odignoroval. Súd v rozsudku dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo má za následok nesprávne rozhodnutie. Žalovaný 2/ v konaní namietal splatnosť úveru voči žalovanému 2/, a to z dôvodu nedoručenia oznámenia o výpovedi úverového limitu. Žalobca v konaní netvrdil, že by oznámenie o výpovedi úverového limitu doručoval aj žalovanému 2/ a táto skutočnosť ani nevyplýva zo žiadneho dôkazu. Je zrejmé, že táto listina žalovanému 2/ doručená nebola, a teda nemohla spustiť žiadne právne účinky, t. j. voči žalovanému 2/ nemohla nastať a ani nenastala splatnosť úveru. Žiadny

dokument predložený zo strany žalobcu neobsahuje ustanovenie o tom, že sa dokumenty považujú za doručené všetkým žalovaným (spoludlžníkom), ak sa doručia aspoň jednému z nich. Žalovaný 2/ na takéto doručovanie nikdy nedal súhlas. Žalovaný 2/ sa ani nemohol vopred vzdať práva na doručenie oznámenia o výpovedi úverového limitu, nakoľko takýto úkon by bol neplatný v zmysle ust. § 574 ods. 2 OZ. Poukazujeme na skutočnosť, že spoludlžník, ak je ním aj žalovaný 2/, má mať rovnaké práva ako dlžník, a teda bolo povinnosťou žalobcu doručovať oznámenie o výpovedi úverového limitu aj spoludlžníkom. Súd pri posudzovaní priznania úrokov z omeškania v bode 46 Rozsudku bral za rozhodný deň, kedy poslednému zo žalovaných uplynula lehota na plnenie na základe výzvy žalobcu. V tomto prípade súd bral do úvahy skutočné prevzatie výzvy zo strany jednotlivých žalovaných, ale pri posudzovaní doručovania oznámenia o výpovedi úverového limitu už takto nepostupoval a uspokojil sa s tým, že toto bolo doručené iba žalovanému v 3. rade. Nakoľko oznámenie o výpovedi úverového limitu nebolo žalovanému 2/ doručené, nemohla začať plynúť ani 30-dňová lehota podľa čl. IV bod 4.1.10 ods. 3 Zmluvy, a teda voči žalovanému 2/ nemohla nastať (a nenastala) ani splatnosť úveru. Súd na základe vykonaných dôkazov - doručenia oznámenia o výpovedi úverového limitu žalovanému v 3. rade - dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam - že splatnosť úveru nastala aj voči žalovanému 2/. Takýto záver súdu je nesprávny. Súd nesprávne právne posúdil postavenie žalovaného 2/, keď mu nepriznal postavenie spotrebiteľa a neprihliadal na uvedenie žalovaných do omylu. K argumentácii žalovaného 2/ o jeho postavení spotrebiteľa súd v bode 45 rozsudku iba stroho uviedol, že námietka je nedôvodná, nakoľko Zmluva je absolútnym obchodom a tento vzťah sa pristúpením žalovaných k záväzku dlžníka splácať úver nezmenil. V prvom rade je zrejmé, že žalovaný /2 ako spoludlžník 3 podľa Dodatku č. 2 je špecifikovaný ako fyzická osoba cez meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a doklad totožnosti a že žalovaný 2/ nemohol ovplyvniť obsah dodatku č. 2 a ani samotné znenie Zmluvy (čo v konaní nebolo sporné). Zmluva je absolútnym obchodom čo nevylučuje postavenie žalovaného 2/ ako spotrebiteľa. Už samotné interpretačné pravidlo § 266 ods. 5 ObZ predpokladá, že budú existovať spotrebiteľské vzťahy spravujúce sa Obchodným zákonníkom. Rovnako aj ustanovenie § 52 ods. 4 OZ (zavedené tzv. spotrebiteľskou novelou č. 102/2014 Z. z.) upravuje použitie ustanovení Občianskeho zákonníka aj tam, kde by sa inak použili normy Obchodného zákonníka. Čiastočný spotrebiteľský charakter Zmluvy nepriamo priznal aj súd v rozsudku, keď napriek absolútnej povahe Zmluvy napr. v otázke premlčania, aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka. Je zrejmé, že žalovaný 2/ ako spoludlžník 3 pri podpise Dodatku č. 2 nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Poukázal na ustálenú súdnu prax, v zmysle ktorej účasť spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným z nej nečiní podnikateľa (uvedené je možné analogicky aplikovať aj na akcionára v akciovej spoločnosti). Žalovaný 2/ síce je akcionárom spoločnosti GastroNet a.s., avšak iba s minimálnym podielom (0,37% na základnom imaní) a z tohto titulu nie je podnikateľom. S ohľadom na uvedené je zrejmé, že žalovaný v 2/ nemá úzke podnikateľské väzby vo vzťahu k spoločnosti a preto má postavenie spotrebiteľa. Žalobca navodzoval u žalovaného 2/ (aj u ostatných žalovaných) dojem, že majú postavenie spotrebiteľa a vzťahuje sa na nich ochrana, ktorá prináleží spotrebiteľom. Uvedené je zrejmé z tretej časti bod 1.4 ods. 1.4.3 Dodatku č. 2, kde žalobca (ako autor) uviedol: "Spoludlžník 3 podpisom tohto dodatku potvrdzuje, že uvedený návrh mu bol so zákonom predpísaným poučením ponúknutý aj s tým, že návrh môže priať podpisom spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, ako samostatného dokumentu v súlade s ustanoveniami zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,...". V prípade, ak žalovaný 2/ nemá postavenie spotrebiteľa (o ktorom ho pracovníci žalobcu presviedčali), je potrebné takéto konanie žalobcu posúdiť ako snahu o uvedenie žalovaného 2/ do omylu s cieľom primäť ho podpísať Dodatok č. 2 a tým si zlepšiť svoje zabezpečenie pohľadávok vyplývajúcich zo Zmluvy. Uvedené je v zmysle ustanovenia § 39 OZ a § 265 ObZ, potrebné posúdiť ako konanie v rozpore s poctivým obchodným stykom a dobrými mravmi. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti máme za to, že žalovaný 2/ má postavenie spotrebiteľa a je potrebné poskytnúť mu primeranú ochranu, resp. odoprieť ochranu žalobcovi, ktorého konanie je v rozpore s poctivým obchodným stykom a dobrými mravmi. Súd nesprávne právne posúdil absolútnu neplatnosť Dodatku č. 2. Žalovaný 2/ v konaní namietal absolútnu neplatnosť Dodatku č. 2 z dôvodu nedostatku formy § 40 ods. 1 OZ. Súd námietku žalovaného 2/ vyhodnotil ako nedôvodnú, keď poukázal na body 2.3., 2.5.1., 2.5.2. Dodatku č. 2. Súd v odôvodnení Rozsudku (bod 40) účelovo nesprávne citoval rozhodné body, keď zámerne upravil jednotné číslo používané v uvedených bodoch Dodatku č. 2 na množné číslo čím navodzuje dojem, že takéto vyhlásenie urobil každý zo spoludlžníkov, čo nie je pravdou. K bodu 2.3 Dodatku č. 2, uvádzal, že v tomto bode je používané jednotné číslo "spoludlžník", napr. "spoludlžník vyhlasuje, že sú mu známe pomery klienta, že sa oboznámil so zmluvou a súhlasí s ňou" (bod 2.3.1. Dodatku č. 2) alebo "spoludlžník pristupuje k uvedenému záväzku alebo záväzkom klienta ... a z plnenia podľa nich spoludlžník splní za klienta popri ňom a že klient a spoludlžník sú zaviazaní spoločne a nerozdielne..." (bod 2.3.3. Dodatku č. 2). Máme za to, že tento bod je neurčitý,

a teda absolútne neplatný, nakoľko z tohto bodu nie je možné presne určiť, ktorý z dlžníkov uvedené vyhlasuje, a teda ktorého z dlžníkov toto vyhlásenie zaväzuje. Toto ustanovenie nemožno vzťahovať na všetkých spoludlžníkov a to s prihliadnutím na používanie tohto pojmu v rámci zmluvného vzťahu so žalobcom. V prípade, ak žalobca chcel v zmluvnom vzťahu označiť všetkých spoludlžníkov, označoval ich buď množným pojmom spoludlžníci (viď napr. text na spodku jednotlivých dodatkov "Za banku podpisy na strane klienta a spoludlžníkov"; alebo bod 2.3 Dodatku č. 3 a č. 4 "klient a spoludlžníci, ktorí sú zaviazaní spoločne a nerozdielne, uznáva každý za seba") alebo ich vymenúva (viď napr. tretia časť bod 1.4.1 Dodatku č. 2 "banka pri uzavieraní tohto dodatku ponúka spoludlžníkovi 2 až spoludlžníkovi 5"; či bod 2.1. Dodatku č. 3 a 4 "Banka, klient, spoludlžník 1, spoludlžník 2, spoludlžník 3, spoludlžník 4 a spoludlžník 5 sú účastníkmi"). K bodom 2.5.1., 2.5.2. Dodatku č. 2 uvádzal, že v bode 2.5.1 sa oproti Zmluve Dodatkom č. 2 doplnil iba nasledujúci podčiarknutý text "Spoludlžník vyhlasuje, že sú mu známe pomery klienta a zaväzuje sa za dojednaných podmienok zaplatiť popri klientovi peňažné záväzky klienta vzniknuté na základe zmlúv o úverovom obchode podliehajúcich tejto zmluve, ako aj iné zabezpečené záväzky podľa tejto zmluvy a poskytnúť banke potrebnú súčinnosť a splniť súvisiace záväzky." a bod 2.5.1 ods. 1 Zmluvy ostal bezo zmien. S ohľadom na tieto skutočnosti nie je na základe týchto ustanovení možné vyvodiť, že by žalovaný 2/ urobil vyhlásenie o pristúpení k záväzku. V tejto súvislosti poukazoval aj na výkladový princíp contra proferentem. Princíp zmluvnej interpretácie contra proferentem (lat. tiež contra stipulatorem), podľa ktorého sa majú pojmy, slovné spojenia, či celé ustanovenia použité pri formulovaní zmluvy, vykladať v neprospech tej zmluvnej strany, ktorá tento pojem použila po prvý raz, resp. na ťarchu strany, ktorá trvala na jeho zahrnutí do obsahu zmluvy, obsiahnutý v ustanovení § 266 ods. 4 OBZ, treba aplikovať ako všeobecnú výkladovú metódu interpretácie právnych úkonov. Vyššie uvedená neurčitosť v spojení s nedodržaním potrebnej formy v spojení s ust. § 40 OZ má za následok absolútnu neplatnosť Dodatku č. 2. S ohľadom na vyššie uvedené nie je možné uzavrieť, že "spoludlžník" označuje všetkých spoludlžníkov a teda, že vyhlásenie podľa bodu 2.3 Dodatku č. 2 sa vzťahuje na všetkých spoludlžníkov a že by toto vyhlásenie urobil každý zo spoludlžníkov sám za seba. Uvedené spôsobuje neurčitosť Dodatku č. 2 čo má za následok jeho absolútnu neplatnosť. S ohľadom na uvedené je zrejmé, že súd sa nedostatočným spôsobom zaoberal absolútnu neplatnosťou Dodatku č. 2 následkom čoho vec nesprávne právne posúdil. Súd sa nevysporiadal s argumentáciou žalovaného 2/ o dôvodoch hodných osobitného zreteľa. Súd sa nijakým spôsobom nevysporiadal s požiadavkou žalovaného 2/ na aplikáciu ust. § 257 CSP. Žalovaný 2/ videl v konaní dôvody hodné osobitného zreteľa najmä v nasledovných skutočnostiach: žalobcom je banka, ktorá nepriznanie náhrady trov konania (vo vzťahu k žalovanému v II. rade) nepocíti vo svojej majetkovej sfére na rozdiel od žalovaného v II. rade; žalobca má vlastné právne oddelenie, no napriek tomu ho zastupuje externý právny zástupca; žalobca nedal žalovaným možnosť vyjadriť sa k výpovedi a uvedené im nedal ani na vedomie; žalobca odmietol návrhy žalovaných v I., II. a III. rade na mimosúdne riešenie sporu, a pokračovaním v konaní spôsoboval ďalšie zbytočné a neúčelné náklady; žalobca vykonával svoje subjektívne práva v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný 2/ je toho názoru, že požiadavku podľa ust. § 257 CSP riadne odôvodnil a táto otázka je natoľko podstatná pre konanie, že sa vyžaduje špecifická odpoveď zo strany súdu, ktorú však žalovaný 2/ nedostal. 5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný 3/, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca v rámci návrhu na vydanie platobného rozkazu nepreukázal reálne poskytnutie úveru, dôvody jeho predčasnej splatnosti ani oprávnené plnenie z bankovej záruky. Žalobca iba uviedol, že poskytol spoločnosti GastroNet, a.s úverový rámec, netvrdil, že poskytol úver a neuviedol v akej výške a kedy. Žalobca k žalobe - návrhu na vydanie platobného rozkazu nepredložil dôkazy, ktoré by preukazovali jeho tvrdený nárok, napriek tomu že ich predložiť mohol, navrhol preto, aby súd vzhľadom na koncentráciu konania a zásadu hospodárnosti na ďalšie dôkazy neprihliadal. Žalobca disponuje vlastným právnym oddelením, trovy vynaložené na právne zastupovanie nepovažoval za účelne vynaložené. Žalobca v rámci žalobného návrhu nepreukázal uplatnenú pohľadávku čo do dôvodu a výšky, pohľadávka uplatnená v tomto konaní a vyčíslenie pohľadávky zo dňa 1.3.2021 nekorešponduje s obsahom výzvy na úhradu záväzku zo dňa 18.8.2020, žalobca neuviedol žiaden dôvod pre ktorý pristúpil k vypovedaniu úverového limitu ani nepreukázal, že by bol na vypovedanie úverového limitu

bez uvedenia dôvodu oprávnený podľa zmluvy. S poukazom na čl. IX časti bod 9.1. obchodných podmienok pre úvery podnikateľom platí, že pre predčasnú splatnosť musí byť daný niektorý prípad porušenia vymedzený v obchodných podmienkach pre úvery podnikateľom a nie je možné vykonať takéto oznámenie bez existencie dôvodu. Bolo popreté tvrdenie žalobcu, že úver a /alebo záruku v zmysle zmluvy poskytol, že by žalobca oprávnene pristúpil k predčasnému zosplatneniu úverového limitu v zmysle zmluvy a že by na základe uvedeného vznikla žalovaným povinnosť uhradiť spoločne a nerozdielne uplatnený nárok. S ohľadom na zásadu koncentráciu konania platí, že ďalšie predloženie dôkazov zo stany žalobcu sú neprípustné. Nárok žalobcu na náhradu trov bol označený za neúčelne vynaložený, nakoľko žalobca disponuje vlastným právnym oddelením. Žaloba označená za nedôvodnú a podanú predčasne z dôvodu prebiehajúceho konkurzného konania, kedy prípadným splnením pohľadávky žalobcovi by žalovaný nenadobudol postavenie veriteľa v konkurznom konaní. Žalobca nereagoval na snahu žalovaného v 3. rade komunikovať prostredníctvom svojho právneho zástupcu v snahe nájsť zmierne riešenie vzniknutej situácie, prípadne uzavrieť dohodou so žalovanými. Žalovaný 3 dňa 14.7.2020 žalobcu informoval, že poveril advokátsku kanceláriu na zatupovanie v danej veci a požiadal ho, aby komunikáciu týkajúcu sa žalovaného v 3. rade zasielal tejto advokátskej kancelárii. Žalobca na to nereagoval. Žalobca v októbri 2020 zaslal priamo všetkým žalovaným návrh dohody o uznaní záväzku a dohody o splácaní záväzku č. 1103858_986_UZaDoSZ_CWR SK. Žalovaný v 3. rade žalobcovi na návrh reagoval, avšak opätovne žalobca nezaslal žalovanému 3 žiadnu odpoveď. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal reálne vyplatenie úveru, ani dôvody predčasnej splatnosti úveru a s poukazom na koncentráciu konania (§ 132 a 153 CSP) ich už dodatočne preukazovať nemôže. Žalobca napriek tomu oneskorene predložil dôkaz - 3 ks nezrozumiteľných, ním vytvorených tabuliek obsahujúcich rôzne nedefinované skratky (IZV, DR. GV, CR a iné). Oneskorene predložené tabuľky nie sú výpisom z účtu, nepreukazujú reálne poskytnutie/ čerpanie úveru spoločnosťou GastroNet, a.s.. Predloženou zmluvou o kontokorentnom úvere a schválenou žiadosťou o kontokorentný úver je možné preukázať iba to, že GastroNet, a.s. bol oprávnený čerpať úver do určitej maximálnej sumy. Podľa prílohy č. 1a k zmluve o úverovom rámci č. 000379/CORP/2015 to mala byť suma 30.000,- EUR, čo je teda tiež sporné. Oprávnenie čerpať kontokorentný úver do určitej výšky ale nepreukazuje, že úver bol reálne čerpaný. Žalobca nie je oprávnený domáhať sa vyplatenia výšky úverového rámca, ale výšky reálne čerpaného úveru, čo je zmyslom kontokorentného typu úveru. Žalobca nepreukázal čerpanie úveru, nepredložil o tom dôkazy v žalobe (návrhu), ani vo vyjadrení k odporu a to napriek tomu, že takýmito dôkazmi ako banka disponuje. Uplatnený nárok ani jeho výška preto neboli preukázané. Žalobca nepreukázal ani dôvody prípadnej predčasnej splatnosti úveru a preto je sporné, či je pohľadávka, ak existuje, vôbec splatná. K trovám konania žalovaní poukazovali aj na nimi predložený dôkaz, uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 14Co 299/2016 z 25.8.2016, kde krajský súd nepriznal trovy Tatrabanka, a.s.. V tomto prípade je rovnako žalobca finančná inštitúcia, banka, s vlastným právnym oddelením schopným uplatňovať jej práva a brániť jej záujmy. Trovy právneho zastúpenia žalobcu, predovšetkým vzhľadom na nulovú komunikáciu so žalovanými, ktorí prejavili ochotu vo veci komunikovať a záležitosť riešiť inou ako súdnou cestou, sú preto neúčelne vynaložené. Všetci žalovaní poukazovali na skutočnosť, že nemajú postavenie spoludlžníka, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Tvrdenia žalobcu by boli správne iba v prípade, ak by boli žalovaní v 1. až v - 4. rade stranou zmluvy na strane klienta, čo však nie je splnené. Žalovaní v 1. - 4. rade ako spoludlžníci neboli pôvodnou súčasťou zmluvy. Dodatkom č. 2 zo dňa 12.6.2017 (kde sú prvý raz uvedený žalovaní, sa o. i. "spresnilo označenie účastníkov na strane klienta a za bod 1.2. Zmluvy sa doplnilo určenie spoludlžníkov" a to žalovaný v 1. rade ako spoludlžník 2, žalovaný v 2. rade ako spoludlžník 3, žalovaný v 3. rade ako spoludlžník 4 a žalovaný v 4. rade ako spoludlžník 5. Podľa § 533 Občianskeho zákonníka sa pre pristúpenie k záväzku vyžaduje písomná forma a výslovné vyhlásenie ďalšej osoby (pristupujúceho dlžníka) o tom, že za dlžníka splní jeho peňažný záväzok. Ani jedna z uvedených podmienok nie je splnená. Žalobca nepredložil listinu, ktorou by preukázal platné pristúpenie k záväzku. Dodatkom č. 2 sa síce mení a dopĺňa zmluva, avšak pristúpenie k záväzku nemá vplyv na zmluvné strany pôvodnej zmluvy, t.j. pristupujúci dlžníci sa nestávajú zmluvnou stranou a z uvedeného dôvodu dodatok č. 2 nemá povahu zmluvy o pristúpení k záväzku. Opomenutie písomnej formy má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Poukázali tiež na absenciu presného vymedzenia záväzku, ku ktorému mali žalovaní rade pristúpiť - z dodatku č. 2 nie je zrejmá výška záväzku a výšku nemožno ani dodatočne určiť. S ohľadom na uvedené je dodatok č. 2 neurčitý a v danom prípade nedošlo k účinnému pristúpeniu k záväzku, preto sa žiadny zo žalovaných nemohol stať dlžníkom, resp. spoludlžníkom a v tomto spore nie je pasívne legitimovaný. Všetci žalovaní, vrátane žalovaného 3 poukazovali na skutočnosť, že pri podpise dodatku č. 2 k zmluve mali a naďalej majú postavenie spotrebiteľa. Žalovaný ako spoludlžník podľa dodatku č. 2 je špecifikovaný

ako fyzická osoba cez meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a doklad totožnosti. Žalovaný ako spoludlžník pri podpise dodatku č. 2 nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaný rade má postavenie spotrebiteľa. Uvedené potvrdzuje aj znenie dodatku č. 2, kde sa uvádza (tretia časť, ods. 1, bod 1.4.3), že žalovanému žalobca ponúkol uzatvorenie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, ako samostatného dokumentu v súlade s ustanoveniami zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. sa rozhodcovská zmluva viaže na spotrebiteľskú zmluvu. Z uvedeného vyplýva, že zmluva, resp. dodatok č. 2 má charakter spotrebiteľskej zmluvy a žalovaný (ako spoludlžník ) má postavenie spotrebiteľa. Právny vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o úvere je nevyhnutné posudzovať podľa zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, že samotná zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). Žalovaný v 3. rade na vyjadrenie žalobcu reagoval duplikou zo dňa 23.5.2022, doručenou súdu dňa 24.5.2022, tak, že zotrváva na právnom názore, že predmetná žaloba je nedôvodná a predčasne podaná. Uvedený argument o predčasnom podaní žaloby platí aj ku dňu podania odvolania, nakoľko Správca konkurznej podstaty úpadcu GastroNet a. s., IČO: 36 832 715 oznámením v OV č. 36/2024 zo dňa 20.02.2024 oznámil zostavenie zoznamu pohľadávok proti podstate a zámer zostaviť rozvrh všeobecnej podstaty, s čoho vyplýva, že určitá, bližšie nekonkretizovaná časť pohľadávky bude s najväčšou pravdepodobnosťou plnená v rámci konkurzu. Žalobca je účastníkom konkurzného konania, má na rozdiel od žalovaného č. 3 prístup do správcovského spisu. Napriek tomu o uvedenom súd neinformoval a je teda dôvodný predpoklad, že sa žalobou domáha plnenia, ktoré mu môže byť poskytnuté celkom alebo sčasti v rámci konkurzného výťažku. Žalobca zastúpený advokátskou kanceláriou sa vo svojich vyjadreniach obsiahlo vyjadroval k právu sporovej strany byť zastúpený advokátom, ale nijakým spôsobom sa nevyporiadal s námietkami žalovaných, že žalobca má veľké právne oddelenie, ktoré nijakým spôsobom nereagovalo na opakované pokusy žalovaného 3 pokúsiť sa záležitosť riešiť dohodou či zmierom. Uvedené svedčí o selektívnosti argumentov žalobcom a nekorektnosti jeho jednania. Akákoľvek snaha z jeho strany o rokovanie a hľadanie riešenia bola žalobcom, resp. jeho právnymi zástupcami ignorovaná. Každému súdnemu riešeniu sporov a zbytočnému zaťažovaniu súdov by malo prechádzať rokovanie strán, čo však evidentne nie je prístupom, príznačným pre chovanie sa žalobcu, ktorý akékoľvek snahy o rokovanie ignoruje. Konajúci súd v bode č. 45 odôvodnenia len konštatoval, že keďže dodatkom č. 2 k zmluve o úverovom rámci č. 000379/CORP/2015 zo dňa 12.6.2017 sa žalovaní v 1. 4. rade sa ako spoludlžníci v bode 2.5.1. a 2.5.2. tohto dodatku zaviazali spoločne a nerozdielne zaplatiť popri klientovi, ktorému žalobca poskytol kontokorentný úver ako podnikateľovi, peňažné záväzky klienta vzniknuté na základe zmlúv o úverovom obchode podliehajúcich tejto zmluve, ako aj iné zabezpečené záväzky podľa tejto zmluvy, a preto sa podľa názoru súdu na postavenie žalovaných č. 1 až 4 nevzťahuje postavenie spotrebiteľa. Tento svoj právny názor však konajúci súd bližšie nerozvíja, napriek tomu, že z výpovedí žalovaných 1 a 4 bolo jednoznačne potvrdené, že osoby prítomné za žalobcu pri podpise dodatku č. 2 žalovaných 1 až 4 výslovne ubezpečili, že majú štatút spotrebiteľa. Jednoznačne sa jedná o vedomé, úmyselné uvedenie žalovaných do omylu zo strany zamestnancov žalobcu. Keďže argumentácia o postavení spotrebiteľa tvrdenom žalobcom pri podpise dodatku č. 2 bola zo strany žalovaných jednoznačne preukázaná, máme zato, že argumentácia súdu, ktorou žalovaným postavenie spotrebiteľa nepriznal, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní ani v príslušných právnych predpisov. Rovnako žalovaní č. 1 až č. 4 namietali nesplnenie informačnej povinnosti žalobcom voči žalovaným o skutočnostiach podľa § 37 ods. 2 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. S uvedeným argumentom obžaloby sa súd nevyporiadal; ani neuviedol, prečo ho nepovažuje za relevantný Žalovaná strana sa domnieva, že nesplnenie tejto informačnej povinnosti má za následok absolútnu neplatnosť Dodatku č. 2. a ako taký Dodatok č. 2 nevyvoláva právne účinky voči žalovaným. V bode 48 súd priznal žalobcovi trovy konania výlučne podľa § 255 ods. 2 CSP podľa pomeru úspech vo veci a žalobcovi súd priznal voči žalovaným v 1. 2., 3. a 4. rade náhradu trov konania spoločne a nerozdielne v rozsahu 100%. Žalovaní 1 až 4 opakovane poukazovali na účelovosť konania žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu, ktorý podával samostatné obsiahle vyjadrenia k podaniam jednotlivých žalovaných, kde tieto podania právneho zástupcu žalobcu boli len kopírovaním totožných textov. Žalobca resp. jeho právny zástupca nereagovali na pokusy o urovnanie veci zmierom, ani na návrhy rokovaní a jeho právny zástupca takto bezdôvodne predlžoval, naťahoval súdne konanie, zrejme s cieľom dosiahnuť čo najvyššie trovy konania. Žalovaný č. 3 upozornil na skutočnosť, že pokiaľ by sa súd rozhodol žalobe vyhovieť, sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, konkrétne to, že žalobcom je banka, ktorá nepriznanie náhrady trov konania (vo vzťahu k žalovaným) nepocíti vo svojej majetkovej sfére na rozdiel od žalovaných; ako aj na skutočnosť, že žalobca má vlastné právne oddelenie, a teda nebol dôvod, aby sa nechal zastupovať externým právnikom, ako aj skutočnosť, že žalobca nedal žalovaným možnosť vyjadriť sa

k výpovedi a uvedené im nedal ani na vedomie. Žalobca odmietol návrhy žalovaných v 1., 2. a 3. rade na mimosúdne riešenie sporu, a pokračovaním v konaní spôsoboval ďalšie zbytočné a neúčelné náklady a teda žalobca vykonával svoje subjektívne práva v rozpore s dobrými mravmi. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. V tomto konaní sú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nie je možné priznať žalobcovi trovy konania podľa ust.§ 257 CSP. S ohľadom na uvedené, s poukazom na konanie žalobcu, ktoré je samo osebe dôvodom na aplikáciu ust. § 257 CSP, žalovaní žiadali, aby súd v prípade úspechu žalobcu vo veci, žalobcovi nepriznal úroky z omeškania odo dňa 01.10.2022, kedy žalovaní 1 až 3 navrhli mimosúdne urovnanie veci, ktoré žalobca odmietol, a nepriznal mu ani nárok na náhradu trov konania. S argumentami tvrdenými žalovanými č. 1 až 4 sa konajúci súd nevysporiadal, resp. sa vysporiadal len s časti. Na margo vyššie uvedených námietok je nevyhnutné zdôrazniť, že odôvodnenie rozsudku musí mať náležitosti vyžadované v ust. § 220 ods. 2 a nasl. CSP. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený, nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v konaní o riadnom opravnom prostriedku. Ak rozsudok súdu neobsahuje náležitosti uvedené v ust. § 220 ods. 2 a nasl. CSP je nepreskúmateľný. Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na riadny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 Dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní, je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť (I. ÚS 243/07), pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej (III. ÚS 36/2010). Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa táto ochrana dostane v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad a používania ustanovení príslušných právnych predpisov musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu SR (IV. ÚS 77/02, II ÚS 63/06, III ÚS 127/2010), každý má právo na to, aby sa v jeho veci pred všeobecnými súdmi rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky, alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Všeobecný súd musí vykladať a používať ustanovenia na vec sa vzťahujúcich zákonných predpisov v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno toto ani iné základné práva obmedziť spôsobom, zasahujúcim do ich podstaty a zmyslu. Z tohto hľadiska musí všeobecný súd pri výklade a aplikácii príslušných právnych predpisov prihliadať na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania (napr. III. ÚS 271/05, III. ÚS78/07). Princíp spravodlivosti a požiadavka materiálnej ochrany práv sú totiž podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej) v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Ak ide argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torria C. Španielsko z 9. decembra 1994, Hiro Balany c. Španielsko z 9. decembra 1994). 6. Žalobca k odvolaniu žalovaného 2/ uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s Rozsudkom Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 25.09.2024, č.k. B1-12C/35/2021-541 v predmetnej právnej veci (ďalej len "Rozsudok") a odvolanie Žalovaného v II. rade považuje za neodôvodnené a namieta tvrdenia Žalovaného v II. rade uvádzané v rámci Odvolania. Súd prvej inštancie sa vyjadril ku všetkým skutočnostiam, ktoré v záverečnej reči uviedol žalovaný v II. rade, keďže išlo z jeho strany o reprodukovanie tvrdení, ktoré už počas konania raz uvádzal. Navyše mailová komunikácia medzi právnymi zástupcami žalovaných nemá žiadny vplyv na predmet tohto sporu. Žalobca považuje odôvodnenie rozsudku zo strany súdu prvej inštancie za dostatočné a to aj vo vzťahu k námietkam zo strany žalovaného v II. rade. Predmetom Zmluvy (v znení jej dodatkov), bol záväzok žalobcu financovať krátkodobé prevádzkové potreby iba GastroNet a.s. (nie žalovaných) a žalobca sa zaviazal poskytnúť iba GastroNet a.s. (nie žalovaným) úver alebo na jeho účet vystaviť bankovú záruku alebo záruky.

Žalovaným nebol poskytnutý žiadny úver a preto bol správny postup žalobcu, pokiaľ oznámenie o výpovedi úverového rámca bolo doručené len subjektu (GastroNet a.s.), ktorému bol úverový rámec poskytnutý. Podľa článku IV. bod 4.1.10. ods. 1 Zmluvy oznámenie o výpovedi a oznámenie banky o zmene dojednaných zmluvných podmienok úveru sa doručujú podľa osobitných ustanovení o doručení v tejto zmluve. Podľa odseku 2. doručením oznámenia klienta o výpovedi úverového limitu banke, alebo odoslaním oznámenia banky o výpovedi úverového limitu klientovi zaniká právo klienta na ďalšie čerpanie úveru a úver, ak je (vykázaný ako debetný zostatok na kontokorentnom účte), sa stáva splatný v deň splatnosti istiny úveru podľa ods. 3. Podľa ods. 3. ak bolo niektorej zo zmluvných strán doručené oznámenie o výpovedi úverového limitu podľa tejto zmluvy, dňom splatnosti istiny úveru je vtedy 30. deň po doručení takéhoto oznámenia o výpovedi úverového limitu tejto zmluvnej strane (výpovedná lehota). Žalobca má za to, že medzi žalobcom a spoločnosťou GastroNet a.s. došlo k riadnej a platnej dohode na spôsobe doručovania Oznámenia o výpovedi úverového rámca a žalovaní ako pristupujúci spoludlžníci pristúpili k tomuto ustanoveniu Zmluvy, súhlasili s ním, čo je prejavené ich podpismi a zároveň vyhlásili, že sa oboznámili so znením Zmluvy. Navyše ide o obchodnoprávny záväzok, kde nebráni stranám, aby si upravili takýto spôsob doručovania. Žalobca má za to, že zo strany Žalovaného v II. rade ide o nesprávne a ničím nepodložené právne posúdenie a súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že v predmetnom prípade ide o absolútny obchodnoprávny vzťah, v rámci ktorého žalovaní nemajú postavenie spotrebiteľov. Žalovaní nemajú postavenie spotrebiteľa. Zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom, GastroNet a.s. a spoločnosťou PMX Avion Bratislava, s.r.o., so sídlom Liptovská 21, 821 09 Bratislava, IČO: 46 949 801, zapísaná v Obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III, oddiel: Sro, vložka č.: 85996/B (ďalej len "PMX Avion Bratislava, s.r.o.") je potrebné považovať za absolútny obchod. Zákonom určenú aplikáciu Obchodného zákonníka v prípade právnych vzťahov medzi podnikateľmi nie je možné vylúčiť dohodou. Ustanovenie § 261 Obchodného zákonníka kogentným spôsobom upravuje, ktoré záväzkové vzťahy podliehajú právnej úprave obsiahnutej v tretej časti Obchodného zákonníka, kde sa uplatní právna úprava Obchodného zákonníka ako lex specialis vo vzťahu k všeobecnej úprave v Občianskom zákonníku. Ide o obligatórne uplatnenie Obchodného zákonníka, v ktorých prípadoch nemožno aplikáciu Obchodného zákonníka vylúčiť dohodou strán. Predmetom Zmluvy (v znení jej dodatkov), bol záväzok žalobcu financovať krátkodobé prevádzkové potreby iba GastroNet a.s. (nie žalovaných) a žalobca sa zaviazal poskytnúť iba GastroNet a.s. (nie žalovaným) úver alebo na jeho účet vystaviť bankovú záruku alebo záruky. Žalovaným (a ani spoločnosti GastroNet a.s.) nebol poskytnutý žiadny spotrebiteľský úver, žalovaní nepožívajú postavenie spotrebiteľa, a preto na daný spor nemožno aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako ani ustanovenia Občianskeho zákonníka pojednávajúce o spotrebiteľských zmluvách. Žalovaný v II. rade ako akcionár a člen predstavenstva spoločnosti GastroNet a.s. nemá postavenie spotrebiteľa, najmä s poukazom na jeho pristúpenie k záväzku vzniknutého z obchodnoprávneho vzťahu. Skutočnosť, že žalobca ponúkol žalovaným uzatvorenie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nemá automaticky za účinok to, že žalovaný v II. rade má právne postavenie spotrebiteľa. Žalovaný v II. rade neuviedol akým spôsobom ho malo práve takéto ustanovenie Zmluvy ovplyvniť do takej miery, že práve kvôli takémuto ustanoveniu Zmluvy uzatvoril Dodatok č. 2. Tvrdenia žalovaných o tom, že ich mali zamestnanci žalobcu ubezpečiť, že majú postavenie spotrebiteľov, nebolo ničím z ich strany preukázané a ide o klamlivé tvrdenia. Ustanovenie Zmluvy, ktoré ponúka uzatvorenie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nemôže mať za následok neplatnosť celej Zmluvy. Okrem toho žalovaní nevystupujú v rámci predmetného prípadu v postavení spotrebiteľa a nie je im priznané postavenie slabšej strany. Zákonom určenú aplikáciu Obchodného zákonníka v prípade právnych vzťahov medzi podnikateľmi nie je možné vylúčiť dohodou. V uvedenom prípade je vhodné aplikovať zásadu Ignorantia iuris non excusat, v zmysle ktorej sa nikto nemôže zbaviť zodpovednosti za svoje konanie alebo určitej povinnosti tvrdením, že nepoznal zákon resp. o svojich povinnostiach nevedel. Tvrdenie žalovaného v II. rade, že čiastočný spotrebiteľský charakter Zmluvy nepriamo priznal aj súd v Rozsudku, kedy aplikoval pri dĺžke premlčacej doby Občiansky zákonník, je prehnané a nesprávne. Podľa názoru žalobcu zo stranu súdu prvej inštancie nikde v rámci Rozsudku nedošlo ku konštatovaniu, že by predmetný vzťah bol občianskoprávny. Žalovaný v I. rade považuje aplikáciu dĺžky premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka zo strany súdu prvej inštancie automaticky za posudzovanie vzťahu medzi žalobcom a žalovanými zo strany súdu za občianskoprávny. Takéto konštatovanie je však neprípustné. Súd prvej inštancie ani raz neuviedol, že by predmetný záväzkový vzťah mal povahu občianskoprávneho vzťahu. Pokiaľ súd prvej inštancie aplikoval v predmetnom prípade ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa všeobecnej dĺžky premlčacej doby, uvedené nemožno považovať za konštatovanie o občianskoprávnom vzťahu. Súd prvej inštancie jednoznačne uviedol, že v predmetnom prípade sa jedná o absolútny obchodnoprávny vzťah a žalovaní nemajú postavenie spotrebiteľov. Žalovaný v II. rade ďalej namieta neurčitosť Dodatku č. 2, čo

odôvodňuje tým, že v Zmluve sa pri žalovaných raz používa jednotné číslo - spoludlžník a raz množné číslo - spoludlžníci. Z uvedeného teda podľa názoru žalovaného v II. rade nevyplýva, že by mal Žalovaný v II. rade vykonať vyhlásenie uvedené v bode 2.3 Dodatku č. 2. Zo strany žalovaného v II. rade ide podľa názoru žalobcu len o účelové tvrdenia bez relevancie. V rámci Dodatku č. 2 je na strane 2 pod bodom 1.7 a zároveň nad článkom II. uvedené: "spoludlžník 1, spoludlžník 2, spoludlžník 3, spoludlžník 4 a spoludlžník 5 spoločne alebo ktorýkoľvek z nich ďalej aj ako "spoludlžník" alebo "spoludlžníci")". Prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo ,,vyhľadávaní" dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu (nález Ústavného súdu SR z 1. apríla 2015, sp. zn. I. ÚS 640/2014). 7. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného v I. rade uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s Rozsudkom Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 25.09.2024, č.k. B1-12C/35/2021-541 v predmetnej právnej veci a odvolanie žalovaného v I. rade považuje za neodôvodnené a namieta tvrdenia žalovaného v I. rade uvádzané v rámci odvolania. Podľa názoru žalobcu zo strany súdu prvej inštancie nikde v rámci Rozsudku nedošlo ku konštatovaniu, že by predmetný vzťah bol občianskoprávny. Žalovaný v I. rade považuje aplikáciu dĺžky premlčacej doby (relatívnej neplatnosti) podľa Občianskeho zákonníka zo strany súdu prvej inštancie automaticky za posudzovanie vzťahu medzi žalobcom a žalovanými zo strany súdu za občianskoprávny. Takéto konštatovanie je však neprípustné. Súd prvej inštancie ani raz neuviedol, že by predmetný záväzkový vzťah mal povahu občianskoprávneho vzťahu. Pokiaľ súd prvej inštancie aplikoval v predmetnom prípade ustanovenia Občianskeho zákonníka (vo veci o relatívnej neplatnosti) týkajúce sa všeobecnej dĺžky premlčacej doby, uvedené nemožno považovať za konštatovanie o občianskoprávnom vzťahu. Súd prvej inštancie jednoznačne uviedol, že v predmetnom prípade sa jedná o absolútny obchodnoprávny vzťah a žalovaní nemajú postavenie spotrebiteľov. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že v predmetnom prípade ide o absolútny obchodnoprávny vzťah, v rámci ktorého žalovaní nemajú postavenie spotrebiteľov. Žalovaní nemajú postavenie spotrebiteľa. Zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom, GastroNet a.s. a spoločnosťou PMX Avion Bratislava, s.r.o., so sídlom Liptovská 21, 821 09 Bratislava, IČO: 46 949 801, zapísaná v Obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III, oddiel: Sro, vložka č.: 85996/B (ďalej len "PMX Avion Bratislava, s.r.o.") je potrebné považovať za absolútny obchod. Zákonom určenú aplikáciu Obchodného zákonníka v prípade právnych vzťahov medzi podnikateľmi nie je možné vylúčiť dohodou. Ustanovenie § 261 Obchodného zákonníka kogentným spôsobom upravuje, ktoré záväzkové vzťahy podliehajú právnej úprave obsiahnutej v tretej časti Obchodného zákonníka, kde sa uplatní právna úprava Obchodného zákonníka ako lex specialis vo vzťahu k všeobecnej úprave v Občianskom zákonníku. Ide o obligatórne uplatnenie Obchodného zákonníka, v ktorých prípadoch nemožno aplikáciu Obchodného zákonníka vylúčiť dohodou strán. Predmetom Zmluvy (v znení jej dodatkov), bol záväzok žalobcu financovať krátkodobé prevádzkové potreby iba GastroNet a.s. (nie žalovaných) a žalobca sa zaviazal poskytnúť iba GastroNet a.s. (nie žalovaným) úver alebo na jeho účet vystaviť bankovú záruku alebo záruky. Žalovaným (a ani spoločnosti GastroNeta.s.) nebol poskytnutý žiadny spotrebiteľský úver, žalovaní nepožívajú postavenie spotrebiteľa, a preto na daný spor nemožno aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako ani ustanovenia Občianskeho zákonníka pojednávajúce o spotrebiteľských zmluvách. Žalovaný v I. rade ako akcionár a člen predstavenstva spoločnosti GastroNet a.s. nemá postavenie spotrebiteľa, najmä s poukazom na jeho pristúpenie k záväzku vzniknutého z obchodnoprávneho vzťahu. Skutočnosť, že žalobca ponúkol žalovaným uzatvorenie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nemá automaticky za účinok to, že žalovaný v I. rade má právne postavenie spotrebiteľa. Žalovaný v I. rade neuviedol akým spôsobom ho malo práve takéto ustanovenie Zmluvy ovplyvniť do takej miery, že práve kvôli takémuto ustanoveniu Zmluvy uzatvoril Dodatok č. 2. Ustanovenie Zmluvy, ktoré ponúka uzatvorenie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nemôže mať za následok neplatnosť celej Zmluvy. Okrem toho žalovaní nevystupujú v rámci predmetného prípadu v postavení spotrebiteľa a nie je im priznané postavenie slabšej strany. Zákonom určenú aplikáciu Obchodného zákonníka v prípade právnych vzťahov medzi podnikateľmi nie je možné vylúčiť dohodou. V uvedenom prípade je vhodné aplikovať zásadu Ignorantia iuris non excusat, v zmysle ktorej sa nikto nemôže zbaviť zodpovednosti za svoje konanie alebo určitej povinnosti tvrdením, že nepoznal zákon resp. o svojich povinnostiach nevedel. Predmetom Zmluvy (v znení jej dodatkov), bol záväzok žalobcu financovať

krátkodobé prevádzkové potreby iba GastroNet a.s. (nie žalovaných) a žalobca sa zaviazal poskytnúť iba GastroNet a.s. (nie žalovaným) úver alebo na jeho účet vystaviť bankovú záruku alebo záruky. Žalovaným nebol poskytnutý žiadny úver a preto ustanovenie § 45 Občianskeho zákonníka nebolo porušené, keďže oznámenie o výpovedi úverového rámca bolo doručené subjektu (GastroNet a.s.), ktorému bol úverový rámec poskytnutý. Okrem toho spoločnosť GastroNet a.s. s dotknutým ustanovením Zmluvy súhlasila a všetci žalovaní pristúpili k Zmluve a vyhlásili, že sú so znením Zmluvy oboznámení a uzrozumení. Podľa článku IV. bod 4.1.10. ods.1 Zmluvy oznámenie o výpovedi a oznámenie banky o zmene dojednaných zmluvných podmienok úveru sa doručujú podľa osobitných ustanovení o doručení v tejto zmluve. Podľa odseku 2. doručením oznámenia klienta o výpovedi úverového limitu banke, alebo odoslaním oznámenia banky o výpovedi úverového limitu klientovi zaniká právo klienta na ďalšie čerpanie úveru a úver, ak je (vykázaný ako debetný zostatok na kontokorentnom účte), sa stáva splatný v deň splatnosti istiny úveru podľa ods. 3. Podľa ods. 3. ak bolo niektorej zo zmluvných strán doručené oznámenie o výpovedi úverového limitu podľa tejto zmluvy, dňom splatnosti istiny úveru je vtedy 30. deň po doručení takéhoto oznámenia o výpovedi úverového limitu tejto zmluvnej strane (výpovedná lehota). Žalobca má za to, že medzi žalobcom a spoločnosťou GastroNet a.s. došlo k riadnej a platnej dohode na spôsobe doručovania Oznámenia o výpovedi úverového rámca a žalovaní ako pristupujúci spoludlžníci pristúpili k tomuto ustanoveniu Zmluvy, súhlasili s ním, čo je prejavené ich podpismi a zároveň vyhlásili, že sa oboznámili so znením Zmluvy. Navyše ide o obchodnoprávny záväzok, kde nebráni stranám, aby si upravili takýto spôsob doručovania. Rozhodnutia, na ktoré žalovaný v I. rade v rámci bodu 5 odvolania poukazuje, sú na uvedený príklad neaplikovateľné a žalobca nerozumie, aký súvis má výpoveď úverového rámca a výpoveď nájomnej zmluvy. Podľa názoru žalobcu sú uvedené rozhodnutia pre predmetný spor irelevantné. Argumentácia žalovaného v I. rade ohľadom neurčitosti výpovede úverového rámca a toho, že výpoveď nie je v rámci Zmluvy upravená sú taktiež nesprávne. V prípade tohto typu úverovej zmluvy nie je žalobca povinný špecifikovať dôvod predčasnej splatnosti úveru, nakoľko v uvedenom prípade sa postupuje v zmysle Zmluvy v znení dodatkov tak, že postačí pokiaľ žalobca zašle klientovi oznámenie o výpovedi úverového limitu (nemusí špecifikovať/uvádzať dôvod ako pri iných úverových zmluvách). V zmysle čl. IV bod 4.1.7 Zmluvy v znení dodatkov úverový limit podliehajúci tejto zmluve sa dojednávania a kontokorentný úver podliehajúci tejto zmluve sa poskytuje na jednotlivé za sebou bez prerušenia nasledujúce úverové obdobia (ako sú vymedzené v nižšie uvedených ustanoveniach), ktoré sa za nižšie dojednaných podmienok opakovane obnovujú, pričom každá zo zmluvných strán môže oznámením druhej strane vypovedať úverový limit, a to aj len jeho v oznámení uvedenej časti, s účinkami uvedenými nižšie. Dňom splatnosti úveru je posledný deň úverového obdobia, ibaže došlo k obnoveniu úverového obdobia podľa tejto zmluvy a inak deň, ktorým uplynie výpovedná lehota, ako je určená v tejto zmluve nižšie. V zmysle čl. IV bod 4.1.10 ods. 2 Zmluvy v znení dodatkov doručením oznámenia klienta o výpovedi úverového limitu banke alebo odoslaním oznámenia banky o výpovedi úverového limitu klientovi zaniká právo klienta na ďalšie čerpanie úveru a úver, ak je (vykázaný ako debetný zostatok na kontokorentnom účte), sa stáva splatný v deň splatnosti istiny úveru určený podľa ustanovenia (3) nižšie. V zmysle čl. IV bod 4.1.10 ods. 3 Zmluvy v znení dodatkov ak bolo niektorej zo zmluvných strán doručené oznámenie o výpovedi úverového limitu podľa tejto zmluvy, dňom splatnosti istiny úveru je vtedy tridsiaty deň po doručení takéhoto oznámenia o výpovedi úverového limitu tejto zmluvnej strane (výpovedná lehota). Ak výpovedná lehota neuplynie pred posledným dňom plynúceho úverového obdobia (v ktorom bolo oznámenie o výpovedi doručené druhej strane) úverové obdobie sa obnoví za podmienok uvedených vyššie, ale len na čas do uplynutia výpovednej lehoty. Žalobca za to, že postupoval v súlade so Zmluvou v znení jej dodatkov, keď vypovedal úverový limit, pričom po uplynutí 30 dňovej výpovednej lehoty bol žalobca oprávnený žiadať splnenie svojej splatnej pohľadávky výzvou od žalovaných, pričom nakoľko k plneniu zo strany žalovaných nedošlo dobrovoľne, bol žalobca nútený uplatniť si svoju pohľadávku voči žalovaným súdnou cestou. 8. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného v III. rade uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozsudkom Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 25.09.2024, č.k. B1-12C/35/2021-541 v predmetnej právnej veci (ďalej len "Rozsudok") a odvolanie žalovaného v III. rade považuje za neodôvodnené a namieta tvrdenia žalovaného v III. rade uvádzané v rámci odvolania. Žalobca predložil súdu kompletnú úverovú dokumentáciu spolu s výzvami a oznámením o výpovedi úverového rámca spolu s doručenkami a taktiež výpis z účtu spoločnosti GastroNet a.s.. Súd prvej inštancie dostatočne v rámci odôvodnenia rozsudku uviedol, na základe čoho považoval žalovaný nárok za preukázaný pričom zároveň uviedol, že čerpanie kontokorentného úveru vo svojej výpovedi potvrdil žalovaný v IV. rade. Žalovaný v III. rade žiadnym spôsobom nenamietal, že by súd prvej inštancie zle vyhodnotil preukázanie žalovaného nároku. Tvrdenie žalovaného v III. rade o nepreukázaní žalovaného nároku

je preto neopodstatnené. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného v III. rade, v zmysle ktorého tvrdí, že pohľadávka uplatnená žalobcom v tomto konaní a vyčíslenie pohľadávky zo dňa 01.03.2021 pritom nekorešpondujú s obsahom Výzvy na úhradu záväzku zo dňa 18.08.2020 žalobca opätovne odkazuje na Vyjadrenie žalobcu zo dňa 11.06.2021, v rámci ktorého uvádza, že predmetná výzva bola zasielaná dňa 18.08.2020 a teda vyčíslenie, ktoré v nej bolo uvedené bolo vyhotovené ku dňu 18.08.2020. Uvedené vyplýva taktiež z dokumentu Výpis z účtu 3, ktorý bol súdu predložený. Vyčíslenie pohľadávky zo dňa 01.03.2021 bolo vyhotovené ku dňu 01.03.2021, z čoho vyplýva rozdiel medzi Výzvou na úhradu záväzku zo dňa 18.08.2020, Vyčíslením pohľadávky zo dňa 01.03.2021 a podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu. Do dňa 01.03.2021 naďalej narastali úroky z omeškania a pribúdali poplatky, čo vyplýva z dokumentu Výpis z účtu 3. K tvrdeniam žalovaného v III. rade o absencii dôvodov predčasnej splatnosti úveru žalobca opätovne uvádza, že v prípade tohto typu úverovej zmluvy nie je žalobca povinný špecifikovať dôvod predčasnej splatnosti úveru, nakoľko v uvedenom prípade sa postupuje v zmysle Zmluvy v znení dodatkov tak, že postačí pokiaľ žalobca zašle klientovi oznámenie o výpovedi úverového limitu (nemusí špecifikovať/uvádzať dôvod ako pri iných úverových zmluvách). V zmysle čl. IV bod 4.1.7 Zmluvy v znení dodatkov úverový limit podliehajúci tejto zmluve sa dojednávania a kontokorentný úver podliehajúci tejto zmluve sa poskytuje na jednotlivé za sebou bez prerušenia nasledujúce úverové obdobia (ako sú vymedzené v nižšie uvedených ustanoveniach), ktoré sa za nižšie dojednaných podmienok opakovane obnovujú, pričom každá zo zmluvných strán môže oznámením druhej strane vypovedať úverový limit, a to aj len jeho v oznámení uvedenej časti, s účinkami uvedenými nižšie. Dňom splatnosti úveru je posledný deň úverového obdobia, ibaže došlo k obnoveniu úverového obdobia podľa tejto zmluvy a inak deň, ktorým uplynie výpovedná lehota, ako je určená v tejto zmluve nižšie. V zmysle čl. IV bod 4.1.10 ods. 2 Zmluvy v znení dodatkov doručením oznámenia klienta o výpovedi úverového limitu banke alebo odoslaním oznámenia banky o výpovedi úverového limitu klientovi zaniká právo klienta na ďalšie čerpanie úveru a úver, ak je (vykázaný ako debetný zostatok na kontokorentnom účte), sa stáva splatný v deň splatnosti istiny úveru určený podľa ustanovenia (3) nižšie. V zmysle čl. IV bod 4.1.10 ods. 3 Zmluvy v znení dodatkov ak bolo niektorej zo zmluvných strán doručené oznámenie o výpovedi úverového limitu podľa tejto zmluvy, dňom splatnosti istiny úveru je vtedy tridsiaty deň po doručení takéhoto oznámenia o výpovedi úverového limitu tejto zmluvnej strane (výpovedná lehota). Ak výpovedná lehota neuplynie pred posledným dňom plynúceho úverového obdobia (v ktorom bolo oznámenie o výpovedi doručené druhej strane) úverové obdobie sa obnoví za podmienok uvedených vyššie, ale len na čas do uplynutia výpovednej lehoty. Vzhľadom na vyššie uvedené má potom žalobca za to, že postupoval v súlade so Zmluvou v znení jej dodatkov, keď vypovedal úverový limit, pričom po uplynutí 30 dňovej výpovednej lehoty bol žalobca oprávnený žiadať splnenie svojej splatnej pohľadávky výzvou od žalovaných, pričom nakoľko k plneniu zo strany žalovaných nedošlo dobrovoľne, bol žalobca nútený uplatniť si svoju pohľadávku voči žalovaným súdnou cestou. V uvedenom prípade nedošlo k predčasnej splatnosti tak ako uvádza žalovaný v III. rade. K argumentu žalovaného v III. rade o predčasnosti podanej žaloby kvôli vyhlásenému konkurzu na spoločnosť GastroNet, a.s. žalobca uvádza, že v zmysle čl. II bod 2.3.3. Dodatku č. 2 k zmluve o úverovom rámci č. 000379/CORP/2015 zo dňa 12.06.2017 žalovaní pristupujú k uvedenému záväzku alebo záväzkom spoločnosti GastroNet a.s., so sídlom: Liptovská 21, 821 09 Bratislava, IČO: 36 832715, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 4239/B a žalobca dáva nato súhlas a dojednáva sa, že tieto záväzky a neskôr vzniknuté záväzky GastroNeta.s. zo zmluvy alebo zo zmlúv o úverovom obchode podliehajúcich zmluve (z ďalšieho čerpania úverového rámca) a zo zmluvy a z plnenia podľa nich žalovaní splnia za GastroNet a.s. popri ňom a že GastroNet a.s. a žalovaní sú zaviazaní spoločne a nerozdielne podľa zmluvy v znení tohto dodatku. Žalobca nebol povinný čakať s predmetnou žalobou až do skončenia konkurzu vedeného na majetok spoločnosti GastroNet a.s.. Žalovaný v III. rade naďalej namieta neúčelnosť trov právneho zastúpenia na strane žalobcu a poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č. k. 14Co/299/2016 zo dňa 25.08.2016, v rámci ktorého odvolací súd nepriznal náhradu trov konania žalovanému, ktorý bol bankou. V prvom rade má žalobca za to, že uvedené súdne rozhodnutie nie je ustálenou rozhodovacou praxou súdov. Žalobca má za to, že rozhodnutie prezentované zo strany žalovaných je výlučne ojedinelým vybočením z rozhodovacej praxe súdov v rozhodnutiach, ktoré žalobca predložil súdu vo vyjadrení k odporu žalovaného v I. rade a žalovaného v IV. rade. Názor prezentovaný zo strany žalovaného v III. rade by odôvodňoval taký postup súdov, ktorí by skúmali povahu/charakter subjektov súdneho konania, pričom pokiaľ by jedna zo strán sporu mala právnické vzdelanie resp. disponovala pracovníkmi s právnickým vzdelaním, tak uvedené by vždy odôvodňovalo rozhodnutie súdu o nepriznaní trov konania, čo by predstavovalo závažný zásah do práva na spravodlivý súdny proces (ktoré zahŕňa aj spravodlivé rozhodnutie o trovách konania). Navyše žalovanými predkladané súdne rozhodnutie je založené na odlišnom skutkovom a právnom základe,

kedy vo veci došlo k zastaveniu súdneho konania, z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku. Navyše súd argumentoval aj tým, že strana sporu (žalovaný) spísal a podal vyjadrenie samostatne bez toho, aby bol právne zastúpený advokátom, pričom až neskôr v rámci prebiehajúceho súdneho konania došlo k udeleniu plnej moci na zastupovanie advokátovi. Žalobca má za to, že každú právnu vec sú súdy povinné preskúmavať individuálne so zreteľom na jej špecifické znaky. Žalobca si tiež dovoľuje uviesť, že zvolenie si advokáta je právom strany sporu bez ohľadu na to, či žalobca disponuje právnym oddelením. Navyše právne služby na území Slovenskej republiky sú oprávnení poskytovať výlučne advokáti. Ak je právom žalobcu zvoliť si akéhokoľvek advokáta za území Slovenskej republiky, nemožno potom tvrdiť, že trovy konania vzniknuté zastupovaním takéhoto advokáta sú neúčelné. Žalovaný v III. rade uvádza, že žalobca nemal uzatvoriť so žalovanými mimosúdnu dohodu a že nepredložil listinu ktorou by preukázal platné pristúpenie k záväzku zo strany žalovaných. Žalobca zasielal všetkým žalovaným návrh dohody o uznaní záväzku a dohody o splácaní záväzku č. 1103858_986_UZaDoSZ_CWR SK (ďalej len "Dohoda"), z čoho vyplýva snaha žalobcu dohodnúť sa a vyriešiť vzniknutú situáciu. Žalovaný v III. rade na návrh Dohody reagoval tak ako uviedol v odpore voči platobnému rozkazu a to že predmetnú Dohodu podpíše len pod podmienkou, ak ju podpíšu taktiež žalovaný v I. rade, žalovaný v II. rade a žalovaný v IV. rade. Taktiež sa žalovaný v III. rade vyjadril, že v prípade ak ostatní spoludlžníci nepristúpia k podpisu Dohody, je pripravený podpísať obdobné uznanie záväzku spolu s dohodou o splátkach za podmienky, že táto individuálna, parciálna dohoda sa bude vzťahovať na pomernú časť záväzku a súčasne, že podpisom tejto parciálnej Dohody bude oslobodený od záväzku ručenia vo zvyšnej časti. V zmysle čl. II bod 2.3.3. Dodatku č. 2 k zmluve o úverovom rámci č. 000379/CORP/2015 zo dňa 12.06.2017 žalovaní pristupujú k uvedenému záväzku alebo záväzkom spoločnosti GastroNet a.s., so sídlom: Liptovská 21, 821 09 Bratislava, IČO: 36 832715, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 4239/B a žalobca dáva nato súhlas a dojednáva sa, že tieto záväzky a neskôr vzniknuté záväzky GastroNet a.s. zo zmluvy alebo zo zmlúv o úverovom obchode podliehajúcich zmluve (z ďalšieho čerpania úverového rámca) a zo zmluvy a z plnenia podľa nich žalovaní splnia za GastroNet a.s. popri ňom a že GastroNet a.s. a žalovaní sú zaviazaní spoločne a nerozdielne podľa zmluvy v znení tohto dodatku. V zmysle čl. II bod 2.3.1. Dodatku č. 5 k zmluve o úverovom rámci č. 000379/CORP/2015 zo dňa 27.06.2019 sa spoločnosť GastroNet a.s., žalovaný v I. rade, žalovaný v II. rade, žalovaný v III. rade, žalovaný v IV. rade zaviazali spoločne a nerozdielne, uznali každý za seba, že zaplatia svoj záväzok vrátiť úverom poskytnuté peňažné prostriedky vo výške, ako je určená v prípade kontokorentného úveru, debetným zostatkom kontokorentného účtu vykázaným ku dňu podpisu tohto dodatku ak taký je a v iných prípadoch podľa určenia v tejto časti tohto dodatku vyššie, a to podľa zmluvy v znení tohto dodatku a zaplatiť úroky a ďalšie peňažné záväzky podľa zmluvy v znení tohto dodatku v celom rozsahu. Žalobca si na základe uvedeného dovoľuje uviesť, že GastroNet a.s. a žalovaní sú zaviazaní spoločne a nerozdielne a ide o dlh solidárny. Žalobca môže požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek žalovaného a preto z uvedeného dôvodu nepristúpil k návrhu žalovaného v III. rade, ktorým navrhoval dlh rozdeliť pomerne. Zároveň sa žalovaný v III. rade zaviazal zaplatiť celú dlžnú sumu a nie len jej pomernú časť. K tvrdeniam žalovaného v III. rade o tom, že žalovaní majú postavenie spotrebiteľa žalobca uvádza, že žalobca má za to, že zo strany žalovaného v III. rade ide o nesprávne a ničím nepodložené právne posúdenie a súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že v predmetnom prípade ide o absolútny obchodnoprávny vzťah, v rámci ktorého žalovaní nemajú postavenie spotrebiteľov. Žalovaní nemajú postavenie spotrebiteľa. Zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom, GastroNet a.s. a spoločnosťou PMX Avion Bratislava, s.r.o., so sídlom Liptovská 21, 821 09 Bratislava, IČO: 46 949 801, zapísaná v Obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III, oddiel: Sro, vložka č.: 85996/B (ďalej len "PMX Avion Bratislava, s.r.o.") je potrebné považovať za absolútny obchod. Zákonom určenú aplikáciu Obchodného zákonníka v prípade právnych vzťahov medzi podnikateľmi nie je možné vylúčiť dohodou. Ustanovenie § 261 Obchodného zákonníka kogentným spôsobom upravuje, ktoré záväzkové vzťahy podliehajú právnej úprave obsiahnutej v tretej časti Obchodného zákonníka, kde sa uplatní právna úprava Obchodného zákonníka ako lex specialis vo vzťahu k všeobecnej úprave v Občianskom zákonníku. Ide o obligatórne uplatnenie Obchodného zákonníka, v ktorých prípadoch nemožno aplikáciu Obchodného zákonníka vylúčiť dohodou strán. Predmetom Zmluvy (v znení jej dodatkov), bol záväzok žalobcu financovať krátkodobé prevádzkové potreby iba GastroNet a.s. (nie žalovaných) a žalobca sa zaviazal poskytnúť iba GastroNet a.s. (nie žalovaným) úver alebo na jeho účet vystaviť bankovú záruku alebo záruky. Žalovaným (a ani spoločnosti GastroNet a.s.) nebol poskytnutý žiadny spotrebiteľský úver, žalovaní nepožívajú postavenie spotrebiteľa, a preto na daný spor nemožno aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako ani ustanovenia Občianskeho zákonníka pojednávajúce o spotrebiteľských zmluvách. Žalovaný v III. rade ako akcionár, člen predstavenstva a člen dozornej rady spoločnosti GastroNet a.s. nemá postavenie spotrebiteľa,

najmä s poukazom na jeho pristúpenie k záväzku vzniknutého z obchodnoprávneho vzťahu. Skutočnosť, že žalobca ponúkol žalovaným uzatvorenie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nemá automaticky za účinok to, že žalovaný v III. rade má právne postavenie spotrebiteľa. Žalovaný v III. rade neuviedol akým spôsobom ho malo práve takéto ustanovenie Zmluvy ovplyvniť do takej miery, že práve kvôli takémuto ustanoveniu Zmluvy uzatvoril Dodatok č. 2. Tvrdenia žalovaných o tom, že ich mali zamestnanci žalobcu ubezpečiť, že majú postavenie spotrebiteľov, nebolo ničím z ich strany preukázané a ide o klamlivé tvrdenia. Ustanovenie Zmluvy, ktoré ponúka uzatvorenie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nemôže mať za následok neplatnosť celej Zmluvy. Okrem toho žalovaní nevystupujú v rámci predmetného prípadu v postavení spotrebiteľa a nie je im priznané postavenie slabšej strany. Zákonom určenú aplikáciu Obchodného zákonníka v prípade právnych vzťahov medzi podnikateľmi nie je možné vylúčiť dohodou. V uvedenom prípade je vhodné aplikovať zásadu Ignorantia iuris non excusat, v zmysle ktorej sa nikto nemôže zbaviť zodpovednosti za svoje konanie alebo určitej povinnosti tvrdením, že nepoznal zákon resp. o svojich povinnostiach nevedel. 9. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného v IV. rade uviedol, že pokiaľ by aj bolo pravdou, že nedošlo k premlčaniu práva namietať relatívnu neplatnosť Dodatku č. 2 zo dňa 12.06.2017 k Zmluve o úverovom rámci č. 000379/CORP/2015 zo dňa 07.07.2015 (ďalej len "Dodatok č. 2"), uvedené nič nemení na tom, že Dodatok č. 2 je platným právnym úkonom. Poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Cdo 27/2017 zo dňa 20.05.2020. V uvedenej veci sa však rozhodol zaviazať výlučne jeden z manželov (žalovaný v IV. rade), pričom Dodatok č. 2 bol uzavretý len jedným z manželov (žalovaným v IV. rade), a bezprostredne sa nedotýka predmetu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nie je preto právnym úkonom týkajúcim sa spoločných vecí, a aplikácia citovaného ustanovenia je v tomto prípade vylúčená. Za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí treba považovať tie, pri ktorých dochádza k dispozícii s predmetom bezpodielového spoluvlastníctva alebo k výkonu jeho správy. Týmto predmetom podľa § 143 Obč. zákonníka môže byť len to, čo môže byť predmetom vlastníctva, teda iba veci v právnom zmysle, t. j. ovládateľné hmotné predmety a ovládateľné prírodné sily, ktoré slúžia potrebám ľudí. Za predmet vlastníctva; a teda ani bezpodielového spoluvlastníctva manželov; sa nepovažujú pohľadávky a záväzky, ktoré sa riadia všeobecným právnym režimom záväzkových vzťahov. Na tomto závere nič nemení to, že pri zániku bezpodielového spoluvlastníctva sa vykonáva aj vyporiadanie spoločných pohľadávok a záväzkov manželov podľa zásad platných pre vyporiadanie tohto spoluvlastníctva - ide o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva v širšom zmysle. Okrem toho neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. Žalobca má na základe uvedeného za to, že žalovaný v IV. rade sa neúspešne bránil námietkou relatívnej aj absolútnej neplatnosti Dodatku č. 2, keďže táto otázka súvislosti so súhlasom manžela / manželky je v rámci judikatúry a odbornej literatúry dlhodobo vyriešená a jednotná. Preto ak by aj mal Žalovaný v IV. rade pravdu o dĺžke premlčacej doby, uvedené by nemalo žiadny vplyv na výsledok tohto sporu. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že v predmetnom prípade ide o absolútny obchodnoprávny vzťah, v rámci ktorého žalovaní nemajú postavenie spotrebiteľov. Žalovaní nemajú postavenie spotrebiteľa. Zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom, GastroNet a.s. a spoločnosťou PMX Avion Bratislava, s.r.o., so sídlom Liptovská 21, 821 09 Bratislava, IČO: 46 949 801, zapísaná v Obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III, oddiel: Sro, vložka č.: 85996/B (ďalej len "PMX Avion Bratislava, s.r.o.") je potrebné považovať za absolútny obchod. Zákonom určenú aplikáciu Obchodného zákonníka v prípade právnych vzťahov medzi podnikateľmi nie je možné vylúčiť dohodou. Ustanovenie § 261 Obchodného zákonníka kogentným spôsobom upravuje, ktoré záväzkové vzťahy podliehajú právnej úprave obsiahnutej v tretej časti Obchodného zákonníka, kde sa uplatní právna úprava Obchodného zákonníka ako lex specialis vo vzťahu k všeobecnej úprave v Občianskom zákonníku. Ide o obligatórne uplatnenie Obchodného zákonníka, v ktorých prípadoch nemožno aplikáciu Obchodného zákonníka vylúčiť dohodou strán. Predmetom Zmluvy (v znení jej dodatkov), bol záväzok žalobcu financovať krátkodobé prevádzkové potreby iba GastroNet a.s. (nie žalovaných) a žalobca sa zaviazal poskytnúť iba GastroNet a.s. (nie žalovaným) úver alebo na jeho účet vystaviť bankovú záruku alebo záruky. Žalovaným (a ani spoločnosti GastroNet a.s.) nebol poskytnutý žiadny spotrebiteľský úver, žalovaní nepožívajú postavenie spotrebiteľa, a preto na daný spor nemožno aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako ani ustanovenia Občianskeho zákonníka pojednávajúce o spotrebiteľských zmluvách. Žalovaný v IV. rade ako člen dozornej rady spoločnosti GastroNet a.s. nemá postavenie spotrebiteľa, najmä s poukazom na jeho pristúpenie k záväzku vzniknutého z obchodnoprávneho vzťahu. Skutočnosť, že žalobca ponúkol žalovaným uzatvorenie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nemá automaticky za účinok to, že žalovaný v IV. rade má právne postavenie spotrebiteľa. Žalovaný v IV. rade neuviedol akým spôsobom ho malo práve takéto ustanovenie Zmluvy

ovplyvniť do takej miery, že práve kvôli takémuto ustanoveniu Zmluvy uzatvoril Dodatok č. 2. Ustanovenie Zmluvy, ktoré ponúka uzatvorenie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nemôže mať za následok neplatnosť celej Zmluvy. Okrem toho žalovaní nevystupujú v rámci predmetného prípadu v postavení spotrebiteľa a nie je im priznané postavenie slabšej strany. Zákonom určenú aplikáciu Obchodného zákonníka v prípade právnych vzťahov medzi podnikateľmi nie je možné vylúčiť dohodou. V uvedenom prípade je vhodné aplikovať zásadu Ignorantia iuris non excusat, v zmysle ktorej sa nikto nemôže zbaviť zodpovednosti za svoje konanie alebo určitej povinnosti tvrdením, že nepoznal zákon resp. o svojich povinnostiach nevedel. Predmetom Zmluvy (v znení jej dodatkov), bol záväzok žalobcu financovať krátkodobé prevádzkové potreby iba GastroNet a.s. (nie žalovaných) a žalobca sa zaviazal poskytnúť iba GastroNet a.s. (nie žalovaným) úver alebo na jeho účet vystaviť bankovú záruku alebo záruky. Žalovaným nebol poskytnutý žiadny úver a preto ustanovenie § 45 Občianskeho zákonníka nebolo porušené, keďže oznámenie o výpovedi úverového rámca bolo doručené subjektu (GastroNet a.s.), ktorému bol úverový rámec poskytnutý. Okrem toho spoločnosť GastroNet a.s. s dotknutým ustanovením Zmluvy súhlasila a všetci žalovaní pristúpili k Zmluve a vyhlásili, že sú so znením Zmluvy oboznámení a uzrozumení. Podľa článku IV. bod 4.1.10. ods.1 Zmluvy oznámenie o výpovedi a oznámenie banky o zmene dojednaných zmluvných podmienok úveru sa doručujú podľa osobitných ustanovení o doručení v tejto zmluve. Podľa odseku 2. doručením oznámenia klienta o výpovedi úverového limitu banke, alebo odoslaním oznámenia banky o výpovedi úverového limitu klientovi zaniká právo klienta na ďalšie čerpanie úveru a úver, ak je (vykázaný ako debetný zostatok na kontokorentnom účte), sa stáva splatný v deň splatnosti istiny úveru podľa ods. 3. Podľa ods. 3. ak bolo niektorej zo zmluvných strán doručené oznámenie o výpovedi úverového limitu podľa tejto zmluvy, dňom splatnosti istiny úveru je vtedy 30. deň po doručení takéhoto oznámenia o výpovedi úverového limitu tejto zmluvnej strane (výpovedná lehota). Žalobca má za to, že medzi žalobcom a spoločnosťou GastroNeta.s. došlo k riadnej a platnej dohode na spôsobe doručovania Oznámenia o výpovedi úverového rámca a žalovaní ako pristupujúci spoludlžníci pristúpili k tomuto ustanoveniu Zmluvy, súhlasili s ním, čo je prejavené ich podpismi a zároveň vyhlásili, že sa oboznámili so znením Zmluvy. Navyše ide o obchodnoprávny záväzok, kde nebráni stranám, aby si upravili takýto spôsob doručovania. Rozhodnutia, na ktoré žalovaný v IV. rade v rámci bodu 5 Odvolania poukazuje, sú na uvedený príklad neaplikovateľné a žalobca nerozumie, aký súvis má výpoveď úverového rámca a výpoveď nájomnej zmluvy. Podľa názoru žalobcu sú uvedené rozhodnutia pre predmetný spor irelevantné. Argumentácia žalovaného v IV. rade ohľadom neurčitosti výpovede úverového rámca a toho, že výpoveď nie je v rámci Zmluvy upravená sú taktiež nesprávne. V prípade tohto typu úverovej zmluvy nie je žalobca povinný špecifikovať dôvod predčasnej splatnosti úveru, nakoľko v uvedenom prípade sa postupuje v zmysle Zmluvy v znení dodatkov tak, že postačí pokiaľ žalobca zašle klientovi oznámenie o výpovedi úverového limitu (nemusí špecifikovať/uvádzať dôvod ako pri iných úverových zmluvách). V zmysle čl. IV bod 4.1.7 Zmluvy v znení dodatkov úverový limit podliehajúci tejto zmluve sa dojednávania a kontokorentný úver podliehajúci tejto zmluve sa poskytuje na jednotlivé za sebou bez prerušenia nasledujúce úverové obdobia (ako sú vymedzené v nižšie uvedených ustanoveniach), ktoré sa za nižšie dojednaných podmienok opakovane obnovujú, pričom každá zo zmluvných strán môže oznámením druhej strane vypovedať úverový limit, a to aj len jeho v oznámení uvedenej časti, s účinkami uvedenými nižšie. Dňom splatnosti úveru je posledný deň úverového obdobia, ibaže došlo k obnoveniu úverového obdobia podľa tejto zmluvy a inak deň, ktorým uplynie výpovedná lehota, ako je určená v tejto zmluve nižšie. V zmysle čl. IV bod 4.1.10 ods. 2 Zmluvy v znení dodatkov doručením oznámenia klienta o výpovedi úverového limitu banke alebo odoslaním oznámenia banky o výpovedi úverového limitu klientovi zaniká právo klienta na ďalšie čerpanie úveru a úver, ak je (vykázaný ako debetný zostatok na kontokorentnom účte), sa stáva splatný v deň splatnosti istiny úveru určený podľa ustanovenia (3) nižšie. V zmysle čl. IV bod 4.1.10 ods. 3 Zmluvy v znení dodatkov ak bolo niektorej zo zmluvných strán doručené oznámenie o výpovedi úverového limitu podľa tejto zmluvy, dňom splatnosti istiny úveru je vtedy tridsiaty deň po doručení takéhoto oznámenia o výpovedi úverového limitu tejto zmluvnej strane (výpovedná lehota). Ak výpovedná lehota neuplynie pred posledným dňom plynúceho úverového obdobia (v ktorom bolo oznámenie o výpovedi doručené druhej strane) úverové obdobie sa obnoví za podmienok uvedených vyššie, ale len na čas do uplynutia výpovednej lehoty. Vzhľadom na vyššie uvedené má potom Žalobca za to, že postupoval v súlade so Zmluvou v znení jej dodatkov, keď vypovedal úverový limit, pričom po uplynutí 30 dňovej výpovednej lehoty bol žalobca oprávnený žiadať splnenie svojej splatnej pohľadávky výzvou od žalovaných, pričom nakoľko k plneniu zo strany žalovaných nedošlo dobrovoľne, bol žalobca nútený uplatniť si svoju pohľadávku voči žalovaným súdnou cestou. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie sa dostatočne vyjadril k nálezu Ústavného súdu SR, na ktorý žalovaný v IV. rade poukazuje. Súd preto dodatok č. 2 zo dňa 12.6.2017 k zmluve o úverovom rámci č. 000379/CORP/2015 zo dňa 7.7.2015, ktorým došlo

k doplneniu spoludlžníkov klienta žalobcu, spoločnosti GastroNet a.s. tak ako je uvedené v odseku 23., vyhodnotil ako platný a námietku žalovaných o nedostatku ich pasívnej legitimácie vyhodnotil ako nedôvodnú." Pokiaľ sa teda žalovaný v IV. rade opiera pri námietke rozporu s dobrými mravmi len o rozhodnutie Ústavného súdu SR a súd prvej inštancie uvedie, že toto rozhodnutie bolo už viackrát prekonané a je neaktuálne, žalobca považuje rozsudok za dostatočne odôvodnený. Žalobca na základe uvedených skutočností navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu potvrdiť a priznať žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. 10. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné. 11. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal posúdením žaloby žalobcu na zaplatenie zostatku poskytnutého kontokorentného úveru z hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobca preukazoval opodstatnenosť svojej žaloby a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sa žalovaní bránili proti uplatňovanému nároku. Na jeho posúdenie si zadovážil potrebné dôkazy, ktoré vykonal zákonom predpísaným spôsobom a správne ich aj vyhodnotil. Vec posúdil správne aj po právnej stránke, keď jeho právne závery vychádzajú zo správnej aplikácie ako i výkladu právnych predpisov a odvolací súd nezistil, že by boli v rozpore so závermi vyplývajúcimi zo súdno-aplikačnej praxe. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade žalovaným ako spoludlžníkom vznikla solidárne povinnosť zaplatiť žalobcovi zostatok úveru vo výške požadovanej istiny spolu s úrokom z omeškania. Žalovaní v podanom odvolaní neargumentujú skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia, z konania pred súdom prvej inštancie iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva. Súd prvej inštancie dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel v potrebnom rozsahu vysvetlil, ako s poukazom na rozhodujúce skutočnosti zistené výsledkami vykonaného dokazovania, tak aj s poukazom na prijaté právne závery, a preto nepovažoval odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie za nepreskúmateľné. 12. V posudzovanej veci sa žalobca domáhal od žalovaných 1/ až 4/ zaplatenia istiny 21.523,06 eur spolu s úrokom z omeškania do 28.2.2021 vo výške 1.109,28 eur, úroku z omeškania vo výške 10% ročne zo sumy 21.523,06 eur od 1.3.2021 do zaplatenia, s poukazom na záväzok žalovaných, ktorí ako spoludlžníci pristúpili na základe Dodatku č. 2 zo dňa 12.6.2017 k zmluve o úverovom rámci č. zo dňa 7.7.2015 uzavretej medzi žalobcom, ako bankou, a spoločnosťou GastoNet a.s., IČO: 36832715, ako klientom, a PMX Avion Bratislava s.r.o, IČO: 46949801, ako spoludlžníkom, potom, ako dal žalobca klientovi, spoločnosti GastoNet a.s., výpoveď úverového limitu dňa 8.7.2020. Súd prvej inštancie správne skutkovo ustálil, že žalobca, ako banka, dňa 7.7.2015 uzavrel so spoločnosťou GastoNet a.s., IČO: 36832715, ako klientom a PMX Avion Bratislava s.r.o, IČO: 46949801, ako spoludlžníkom, zmluvu o úverovom rámci č. 000379/CORP/2015, ktorou sa zaviazal, že na financovanie krátkodobých prevádzkových potrieb klienta za dohodnutých podmienok v tejto zmluve dojednanými spôsobmi financovania na požiadanie klienta mu dočasne poskytne peňažné prostriedky (úver), a to až do sumy dojednaného úverového rámca. Klient sa zaviazal použiť úverový rámec na dohodnutý účel dohodnutými spôsobmi financovania za dojednaných podmienok úverom poskytnuté finančné prostriedky (istina úveru) vrátiť a zaplatiť z nich úroky, zaplatiť banke to, čo je banka povinná plniť podľa svojej povinnosti zo záväzku na náklady klienta, zaplatiť banke dojednané poplatky, poskytnúť potrebnú súčinnosť a splniť súvisiace záväzky podľa tejto zmluvy. Spôsobmi financovania na ktoré sa táto zmluva vzťahovala boli kontokorentný úver, alebo úvery, krátkodobý úver, alebo úvery, banková záruka, alebo záruky, dokumentárny akreditív, alebo akreditívy a krátkodobý úver na krytie záväzkov vzniknutých z transakcií uzavretých medzi klientom a bankou podľa osobitnej rámcovej zmluvy do dojednanej výšky. Dojednaná suma úverového rámca bola až do sumy 30.000,- eur, dodatkami následne zmenená na 40.000,- eur. V článku II., bod 2.3.5 si zmluvné strany dohodli úrokovú sadzbu pre kontokorentný úver vo výške je 2,80% ročne a podľa ods. 2 úrok z omeškania vo výške 10% ročne. Určeným účtom bol bežný účet klienta č. XXXXXXXXXX/XXXX. Žiadosťou o kontokorentný úver k zmluve o úverovom rámci zo dňa 7.7.2015, klient, zastúpený žalovanými 1/ a 2/, požiadal o kontokorentný úver v rámci úverového limitu 30.000 eur.

13. Oznámením o výpovedi úverového limitu zo dňa 8.7.2020 správne konajúci súd považoval za preukázané, že žalobca listom zo dňa 8.7.2020, doručeným spoločnosti GastroNet a.s. dňa 13.7.2020, oznámil spoločnosti GastroNet a.s. vypovedanie úverového limitu podľa zmluvy o úverovom rámci s tým, že dňom splatnosti istiny úveru je 30 deň po doručení tohto oznámenia. Žalobca výzvou zo dňa 18.8.2020 vyzval spoločnosť GastroNet a.s. na úhradu záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úverovom rámci zo dňa 7.7.2015. Žalobca túto výzvu doručil aj všetkým žalovaným ako spoludlžníkom a uviedol výšku nesplateného úveru ku dňu 18.8.2020 - 21.342,15 eur, z toho istina úveru je 21.286,95 eur, riadne úroky je 24,84 eur a úrok z omeškania je 30,36 eur. 14. Správne ustálil, že výpisom z účtu spoločnosti GastroNet, a.s. možno považovať za preukázané, že spoločnosť GastroNet a.s. po prvýkrát čerpala úver dňa 7.7.2015, kedy boli vykonané viaceré debetné operácie, ku dňu 27.6.2019 predstavoval čerpaný úver zo strany spoločnosti GastroNet a.s. sumu vo výške 39.424,19 eur, ku dňu 14.8.2020 sumu vo výške 21.360,67 eur, ku dňu 11.12.2020 sumu vo výške 21.523,06 eur. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie považoval za dostatočne preukázané troma čiastkovými výpismi z účtu klienta GastroNet, a.s. pohyb na úverovom účte klienta v rozhodujúcom období, a preto posúdil námietky žalovaných, že žalobca nepreukázal čerpanie úveru za nedôvodné. Ako vyplýva z predložených listinných dôkazov založenými žalobcom do spisu, vyčíslenie zostatku úveru výzvou 18.8.2020 vo výške 21.286,95 eur vyplývajúce z výpisu z účtu č. 3 nie je v rozpore s vyčíslením úveru z 1.3.2021 rovnako vyplývajúcemu z výpisu z úveru č. 3 v sume 21.523,06 eur vzhľadom na narastanie dlhu o úroky a poplatky. Zostatok úveru potvrdzuje aj výpis z knihy účtov zo dňa 1.3.2021. V konaní nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali uplatňovaniu si vrátenia fiktívneho úveru žalobcom. 15. Súd prvej inštancie správne skutkovo ustálil, že Dodatkom č. 2 zo dňa 12.6.2017 sa žalovaní 1/ až 4/ stali spoludlžníkmi spoločnosti GastroNet a.s. zo zmluvy o úverovom rámci zo dňa 7.7.2015, ako spoludlžníci 2 až 5. Spoludlžníci v článku II, bod 2.3., podpísaním tohto dodatku v bode 2.3.1. vyhlásili, že sú im známe pomery klienta, že sa oboznámili so zmluvou a súhlasia s ňou, v bode 2.3.2. klient uznal, že zaplatí svoj záväzok (dlh) vrátiť úverom poskytnuté peňažné prostriedky vo výške, ako je určená v prípade kontokorentného úveru, debetným zostatkom kontokorentného účtu vykázaným ku dňu podpisu tohto dodatku, ak taký je a v iných prípadoch podľa určenia v tejto časti tohto dodatku vyššie, a to podľa zmluvy v znení tohto dodatku a zaplatiť úroky a ďalšie peňažné záväzky podľa zmluvy v znení tohto dodatku v celom rozsahu, v bode 2.3.3. spoludlžníci pristúpili k uvedenému záväzku alebo záväzkom klienta a banka dala na to súhlas a dojednalo sa, že tieto záväzky a neskôr vzniknuté záväzky klienta zo zmluvy alebo zo zmlúv o úverovom obchode podliehajúcich zmluve (z ďalšieho čerpania úverového rámca) a zo zmluvy a z plnenia podľa nich spoludlžník splní za klienta popri ňom a že klient a spoludlžník sú zaviazaní spoločne a nerozdielne podľa zmluvy v znení tohto dodatku. V druhej časti tohto dodatku, bod 2.5.1 spoludlžníci vyhlásili, že sú im známe pomery klienta a zaväzujú sa za dojednaných podmienok zaplatiť popri klientovi peňažné záväzky klienta vzniknuté na základe zmlúv o úverovom obchode podliehajúcich tejto zmluve, ako aj iné zabezpečené záväzky podľa tejto zmluvy a poskytnúť banke potrebnú účinnosť a splniť súvisiace záväzky. V bode 2.5.2. boli klient a spoludlžník zaviazaní spoločne a nerozdielne s tým, že banka môže požadovať celé plnenie peňažných záväzkov od ktoréhokoľvek z nich s tým, že spoludlžník je povinný platiť len ak klient nesplní akýkoľvek svoj záväzok riadne a včas, v rátane prípadov predčasnej splatnosti istiny podľa tejto zmluvy. 16. Súd prvej inštancie správne aplikoval na posúdenie dôvodnosti premlčacej námietky žalobcu vo vzťahu k uplatneniu si relatívnej neplatnosti právneho úkonu intervenientkou na strane žalovaného 4/, všeobecnú 3 ročnú dobu podľa § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, a správne dospel k záveru, že námietka premlčania vznesená žalobcom voči relatívnej neplatnosti je dôvodná. Premlčacia doba totiž v danom prípade začala plynúť dňom nasledujúcim po uzatvorení Dodatku č. 2 zo dňa 12.6.2017 k zmluve o úverovom rámci zo dňa 7.7.2015, dňom 13.6.2017 a uplynula dňa 13.6.2020 a pokiaľ sa intervenientka relatívnej neplatnosti Dodatku č. 2 dovolala voči žalobcovi listom zo dňa 15.2.2021, urobila tak po uplynutí premlčacej doby. 17. Pokiaľ by aj námietka relatívnej neplatnosti bola vznesená včas, ustálená súdna prax najvyšších súdnych autorít (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/27/2017, 4Cdo/66/2022, 4Cdo/197/2021, 8Cdo/263/2019) nepovažuje zmluvu o pristúpení k dlhu uzatvorenú len jedným z manželov za právny úkon týkajúci sa spoločných vecí, a aplikácia § 145 Obč. zák. sa v tomto smere neuplatní.

18. V zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nesmie byť výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov v rozpore s dobrými mravmi. Toto ustanovenie je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej povahy, ktoré dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, ak to tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť, bez ohľadu na to, aby sa tým niečo zmenilo na existencii tohto práva. 19. Podľa ustálenej súdnej a výkladovej praxe dobré mravy (boni mores) patria k zásadám súkromného práva, bývajú používané ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Dobré mravy hoci sú zákonným pojmom, a teda majú funkciu normotvornú, nie sú zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Za dobré mravy treba považovať súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť (stálosť), sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Ide teda o súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, zabezpečujúcich, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti (slušnosti, poctivosti, čestnosti, tolerancie, dôvery, vzájomnej úcty). 20. Úvaha súdu o tom, či výkon práv a povinností je v rozpore s dobrými mravmi, musí byť podložená konkrétnymi zisteniami v konaní. Súlad výkonu práv a povinností s dobrými mravmi musí vychádzať z komplexného hodnotenia konkrétnej situácie, a to na oboch stranách sporu (nielen osoby vykonávajúcej určité právo, ale aj osoby týmto dotknutej), s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a miestne a časové súvislosti a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. Postačuje, že výkon práva je - objektívne posudzované, v rozpore s dobrými mravmi a zavinenie zo strany konajúceho, resp. jeho vedomosť tohto rozporu s dobrými mravmi, nie je relevantná. 21. Za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi sa považuje aj šikanózny výkon, ktorým sa nesleduje dosiahnutie určitého predpokladaného hospodárskeho cieľa a účelu sledovaného právnou normou, ale výkon práva sa zneužíva zámerne na poškodenie iného, na oslabenie jeho postavenia či znevýhodnenie. 22. Z tvrdení žalovaného 4/ a intervenientky vyplýva, že Dodatok č. 2, ktorým žalovaný 4/ ako spoludlžník pristúpil k záväzku spoločnosti GastroNet a.s. považujú za odporujúci dobrým mravom z dôvodu, že žalovaný 4/ ho uzavrel bez vedomia a súhlasu intervenientky a predmetný Dodatok č. 2 bude mať vážny ekonomický dopad na celú rodinu. 23. Ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil aj námietku absolútnej neplatnosti Dodatku č. 2 zo dňa 12.6.2017 k zmluve o úverovom rámci zo dňa 7.7.2015 podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi, nakoľko podľa rozhodovacej praxe NS SR nie je potrebné k pristúpeniu k dlhu podnikajúceho manžela súhlas druhého manžela. 24. Aj keď v zásade uzatváraním zmlúv len jedným z manželov nevzniká spoločný záväzok manželov, ale len záväzok toho manžela, ktorý zmluvu uzatvoril, dotýka sa takýto záväzok aj spoločného majetku manželov, keď ustanovenie § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka umožňuje pohľadávku veriteľa len jedného z manželov vzniknutú za trvania ich manželstva, pri výkone rozhodnutia uspokojiť aj z majetku patriaceho do BSM. Takýto nepriaznivý dopad pre druhého manžela, vyplývajúci z uvedeného ustanovenia, je však považovaný za dôsledok samotnej existencie BSM, s ktorým je spätá nutnosť vzájomného zdieľania majetkového osudu manželov počas trvania ich BSM. Z ustanovenia § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka tiež vyplýva uprednostnenie potreby ochrany veriteľa pred ochranou druhého manžela samotným zákonodarcom. Z uvedeného vyplýva, že len samotný nepriaznivý dopad predmetnej zmluvy na druhého manžela nespôsobuje rozpor tejto zmluvy s dobrými mravmi. Z vykonaného dokazovania nevyplynula žiadna taká skutočnosť, ktorá by nasvedčovala tomu, že predpokladaným cieľom uzavretia Dodatku č. 2 by bolo vytvorenie možnosti uspokojenia pohľadávky žalobcu z vecí patriacich do BSM, ktoré by malo mať za následok negatívny dopad na ekonomickú situáciu rodiny intervenientky a žalovaného 4/. Ak by aj k uspokojeniu žalovanej pohľadávky žalobcu reálne došlo z majetku patriaceho do BSM, nemožno zo skutkových okolností danej veci vyvodiť, že by to bolo predpokladaným cieľom uzavretia predmetnej zmluvy.

25. Pre záver o rozpore právneho úkonu s dobrými mravmi musia existovať určité okolnosti, ktoré sú svojou povahou výnimočné. V danom prípade intervenientkou tvrdená skutočnosť, že spolu so žalovaným 4/ majú maloletého syna a že bývajú spoločne v nehnuteľnosti, nenasvedčujú tomu, že uspokojenie záväzku žalobcu vo výške žalovanej pohľadávky žalovaným 4/ by extrémne zaťažovalo majetok patriaci do BSM žalovaného 4/ a intervenientky na prospech žalobcu. Z predloženého výpisu z LV č. 4031 vyplýva, že výlučným vlastníkom rodinou obývanej nehnuteľnosti je výlučne žalovaný 4/, a teda prípadná exekúcia nepostihne nehnuteľný majetok v BSM. Navyše v prípade plnenia žalovaným 4/, tento si môže uplatňovať voči ostatným solidárne zaviazaným (spolu)dlžníkom vrátenie plnenia nad rozsahu na neho pripadajúceho podielu titulom regresu. Nemožno prehliadnuť ani tú skutočnosť, že intervenientka dovolávajúca sa neplatnosti právneho úkonu uzatvorenia Dodatku č. 2 bez jej súhlasu žalovaným 4/ sama odsúhlasila spolu so žalovanými 3/ a 4/ uzavretie zmluvy o úverovom rámci ako členka Dozornej rady GastroNet a.s. 26. Z okolností daného prípadu nemožno vyvodiť extrémne nespravodlivý následok právneho úkonu (pristúpenia k dlhu), ku ktorému sa zaviazal žalovaný 4/, prípadne konanie, ktoré by odporovalo dobrým mravom. Pri hodnotení konania cez prizmu dobrých mravov je potrebné posudzovať správanie vo vzťahu k všetkým dotknutým subjektom. Odvolací súd nezistil, že by uplatňovanie práva žalobcu na plnenie bolo nemravné, neetické, neslušné, a preto od žalobcu nemožno spravodlivo požadovať, aby znášal negatívne právne následky v podobe odopretia súdnej ochrany jeho zákonnému nároku. Sankcionovanie žalobcu odopretím mu práva na plnenie pre rozpor jeho výkonu s dobrými mravmi nie je v danom prípade náležité, keď nemožno žalobcovi pripisovať na ťarchu skutočnosť, že žalovaný 4/ neupovedomil svoju manželku o zamýšľanom úkone pristúpenia k záväzku, keď žalobca nemal žiadnu právnu ani morálnu povinnosť vyžiadať si súhlas manželky žalovaného 4/ k pristúpeniu k záväzku. Žiadne relevantné skutočnosti nenasvedčujú tomu, že by priznanie žalovanej pohľadávky žalobcovi bolo pre majetok patriaci do BSM žalovaného a intervenientky likvidačné. 27. Vzhľadom na skutkové okolnosti konkrétneho prípadu v danej veci odvolací súd nedospel k záveru, že by uplatnenie práva žalobcom a jeho správanie voči žalovanému 4/ predstavovalo zneužitie práva na súdnu ochranu, teda že by podanou žalobou primárne nesledoval ochranu svojho porušeného práva. Uplatňovanie práv žalobcom v tomto spore nemožno považovať za šikanózny výkon práv, ktorý by odôvodňoval stratu jeho nároku na zaplatenie zostatku dlhu od žalovaného 4/ pre rozpor so všeobecne akceptovateľnými v spoločnosti prevládajúcimi mravnými zásadami a princípmi. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel v zhode so súdom prvej inštancie k záveru, že Dodatok č. 2 nie je v rozpore s dobrými mravmi. 28. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani argumentáciu žalovaných o nemožnosti vypovedania zmluvy o úvere s poukazom na § 582 Obč. zák. Uvedené ustanovenie nevylučuje možnosť dojednania si ukončenia zmluvy aj na dobu určitú výpoveďou (Števček, M. a kol.: Občiansky zákonník II, Komentár, 2015, str. 2205). V danom prípade sa však dojednanie možnosti vypovedania týkalo úverového rámca, ktoré malo podklad v § 500 ods. 2 Obchodného zákonníka umožňujúceho vypovedanie poskytnutia úveru, ktorá právna úprava je osobitnou úpravou vo vzťahu k všeobecnej úprave § 582 Obč. zák. K uvedenému žalobca sám uviedol, že zmluva o úverovom limite je naďalej platná a došlo len k výpovedi úverového rámca poskytnutého dlžníkovi na základe jeho žiadosti o kontokorentný úver v rámci zmluvy o úverovom rámci. 29. Pokiaľ ide o námietku žalovaných, že im nebola doručená výpoveď úverového limitu, poukazuje odvolací na to, že pristúpením k záväzku podľa § 533 Obč. zák. na základe dohody s veriteľom sa pristupujúci dlžník nestáva účastníkom základného záväzkového vzťahu ako celku a je zaviazaný iba v rozsahu subjektívnej povinnosti, ktorá zodpovedá dlhu, ku ktorému pristúpil, vo zvyšku sú naďalej účastníkmi záväzkového vzťahu iba veriteľ a pôvodný dlžník; pristúpenie neznamená generálny vstup tretej osoby do záväzkového vzťahu, ktorého obsahom je spravidla väčšie množstvo subjektívnych práv a povinností (Števček, M. a kol.: Občiansky zákonník II, Komentár, 2015, str. 2002). V tejto súvislosti je preto nedôvodná aj námietka žalovaných o vzdaní sa práva na doručenie výpovede. Nebol ani potrebný súhlas žalovaných s tým, aby výpoveď bola doručovaná len GastroNet a.s. Nedôvodne tak namietajú, že voči ním nenastali právne účinky doručenia výpovede. 30. Žalobca tak nemal povinnosť doručovanie výpoveď úverového rámca aj žalovaným ako pristupujúcim dlžníkom k dlhu GastroNet a.s. vyplývajúceho zo zmluvy o úvere. Žalobca nebol povinný

v zmysle zmluvných dojednaní ani špecifikovať dôvod vypovedania úverového limitu, a preto jeho absencia nespôsobuje neplatnosť výpovede ani jej neurčitosť. Všeobecná úprava výpovede umožňuje účastníkom vypovedať zmluvu aj bez uvedenia dôvodu. A preto nespôsobuje absencia výpovedného dôvodu, alebo jeho nesprávnosť, neplatnosť výpovede. Žalobca nemal právny (zákonný ani zmluvný) dôvod doručovať výpoveď žalovaným a iný záver nemožno vyvodiť ani z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 11. 8. 2011, sp. zn. 3 Cdo 44/2011, ktorého závery sú na posúdenie doručovania v danej veci neaplikovateľné vzhľadom na skutkovú a právnu odlišnosť. 31. Žalovaní na základe písomného Dodatku č. 2 pristúpili k záväzku spoločnosti GastroNet a.s. ako spoludlžníci v súlade s § 533 Obč. zák., a preto nie je dôvodná ich argumentácia, že ani jedna zo zákonných podmienok pre pristúpenie k záväzku nebola splnená čo má za následok neplatnosť Dodatku č. 2 podľa § 40 ods. 1 Obč. zák. Presné vymedzenie záväzku, ku ktorému žalovaní pristúpili v bode 2.3. článku II vyplýva z bodov 2.1. a 2. 2 čl. II Dodatku č. 2. Pokiaľ žalovaní namietali absolútnu neplatnosť Dodatku č. 2 z dôvodu nedostatku formy § 40 ods. 1 Obč. zák. zhodne so súdom prvej inštancie aj túto ich námietku posúdil odvolací súd ako nedôvodnú, s poukazom na body 2.3., 2.5.1., 2.5.2. Dodatku č. 2, z ktorých jednoznačne vyplýva, že všetci spoludlžníci písomné vyhlásenie v zmysle uvedených článkov vykonali a všetkých ich tak toto vyhlásenie zaväzuje. Tento bod nie je neurčitý, a teda absolútne neplatný. V rámci Dodatku č. 2 je na strane 2 pod bodom 1.7 a zároveň nad článkom II. uvedené: "spoludlžník 1, spoludlžník 2, spoludlžník 3, spoludlžník 4 a spoludlžník 5 spoločne alebo ktorýkoľvek z nich ďalej aj ako "spoludlžník" alebo "spoludlžníci")". Z uvedeného vyplýva, že v ďalšom texte Dodatku č. 2 postačovala na označenie každého zo spoludlžníkov dohodnutá skratka "spoludlžník" alebo "spoludlžníci". Žalovaný 2/ tak urobil platné vyhlásenie o pristúpení k záväzku. Zároveň bola dodržaná potrebná písomná forma v zmysle s ust. § 40 Obč. zák. a nejde o absolútnu neplatnosť Dodatku č. 2. nakoľko možno uzavrieť, že "spoludlžník" označuje všetkých spoludlžníkov a teda, že vyhlásenie podľa bodu 2.3 Dodatku č. 2 sa vzťahuje na všetkých spoludlžníkov a že toto vyhlásenie urobil každý zo spoludlžníkov sám za seba. Nedôvodne preto žalovaní vytýkajú súdu prvej inštancie, že sa nedostatočným spôsobom zaoberal absolútnu neplatnosťou Dodatku č. 2 následkom čoho vec nesprávne právne posúdil . 32. Predmetom zmluvy (v znení jej dodatkov), bol záväzok žalobcu financovať krátkodobé prevádzkové potreby iba GastroNet a.s. (nie žalovaných) a žalobca sa zaviazal poskytnúť iba GastroNet a.s. (nie žalovaným) úver. Žalovaným nebol poskytnutý žiadny úver a preto ustanovenie § 45 Občianskeho zákonníka nebolo porušené, keďže oznámenie o výpovedi úverového rámca bolo doručené subjektu (GastroNet a.s.), ktorému bol úverový rámec poskytnutý. Okrem toho spoločnosť GastroNet a.s. s dotknutým ustanovením zmluvy súhlasila a všetci žalovaní pristúpili k zmluve a vyhlásili, že sú so znením zmluvy oboznámení a uzrozumení 33. Právo vypovedať zmluvu zásadne vyplýva z Občianskeho zákonníka a nie je potrebné ho vyslovenej v zmluve upravovať. V danom prípade však išlo o právo vypovedať úverový limit, ktoré vyplýva pre banku ako aj klienta z článku IV. bodu 4.1.10 zmluvy, a preto sú nedôvodné námietky odvolateľov, že zmluva neupravuje vyslovene právo niektorej zmluvnej strany vypovedať zmluvu. Samotné právo žalobcu vypovedať poskytnutia úveru napokon vyplýva aj z § 500 ods. 2 Obchodného zákonníka . 34. V zmysle čl. IV bod 4.1.7 Zmluvy v znení dodatkov úverový limit podliehajúci tejto zmluve sa dojednávania a kontokorentný úver podliehajúci tejto zmluve sa poskytuje na jednotlivé za sebou bez prerušenia nasledujúce úverové obdobia (ako sú vymedzené v nižšie uvedených ustanoveniach), ktoré sa za nižšie dojednaných podmienok opakovane obnovujú, pričom každá zo zmluvných strán môže oznámením druhej strane vypovedať úverový limit, a to aj len jeho v oznámení uvedenej časti, s účinkami uvedenými nižšie. Dňom splatnosti úveru je posledný deň úverového obdobia, ibaže došlo k obnoveniu úverového obdobia podľa tejto zmluvy a inak deň, ktorým uplynie výpovedná lehota, ako je určená v tejto zmluve nižšie. V zmysle čl. IV bod 4.1.10 ods. 2 Zmluvy v znení dodatkov doručením oznámenia klienta o výpovedi úverového limitu banke alebo odoslaním oznámenia banky o výpovedi úverového limitu klientovi zaniká právo klienta na ďalšie čerpanie úveru a úver, ak je (vykázaný ako debetný zostatok na kontokorentnom účte), sa stáva splatný v deň splatnosti istiny úveru určený podľa ustanovenia (3) nižšie. V zmysle čl. IV bod 4.1.10 ods. 3 Zmluvy v znení dodatkov ak bolo niektorej zo zmluvných strán doručené oznámenie o výpovedi úverového limitu podľa tejto zmluvy, dňom splatnosti istiny úveru je vtedy tridsiaty deň po doručení takéhoto oznámenia o výpovedi úverového limitu tejto zmluvnej strane (výpovedná lehota). Ak výpovedná lehota neuplynie pred posledným dňom plynúceho úverového obdobia (v ktorom bolo oznámenie o výpovedi doručené druhej strane) úverové obdobie

sa obnoví za podmienok uvedených vyššie, ale len na čas do uplynutia výpovednej lehoty. Žalobca postupoval v súlade so zmluvou v znení jej dodatkov, keď vypovedal úverový limit, pričom po uplynutí 30 dňovej výpovednej lehoty bol žalobca oprávnený žiadať splnenie svojej splatnej pohľadávky výzvou od žalovaných, a nakoľko k plneniu zo strany žalovaných nedošlo dobrovoľne, bol nútený uplatniť si svoju pohľadávku voči žalovaným súdnou cestou. 35. Výpoveď preto nebola vykonaná v rozpore s ust. § 582 Občianskeho zákonníka. Zo samotného obsahu právneho úkonu je zrejmé že sa jedná o vypovedanie úverového limitu a že nejde o oznámenie o predčasnej splatnosti, a nedôvodné sú tak námietky odvolateľov, že právny úkon je akýmsi neurčitým a nezrozumiteľným hybridom týchto úkonov. Podmienky predčasnej splatnosti úveru definované v bode 9.2. Obchodných podmienok pre úvery podnikateľov a bode 10.8. pre kontokorentný úver sú tak pre posúdenie danej veci irelevantné. Nenáležitá je preto námietka žalovaných, že žalobca v oznámení o výpovedi nedefinoval dôvod predčasnej splatnosti úveru ani podľa bodu 9.2. ani podľa bodu 10.8. všeobecných podmienok a dokonca ani len netvrdí vo výpovedi, ani neskôr, že ktorý dôvod predčasného zosplatnenia mal nastať. Právny úkon oznámenie o výpovedi je tak dostatočne zrozumiteľný a určitý, keďže je zrejmé že sa jedná o oznámenie banky o výpovedi úverového limitu a nie o oznámenie predčasnej splatnosti úveru. Právny úkon vypovedania úverového limitu bankou bol napokon aj súčasťou zmluvy o úverovom rámci ako jeho Príloha č. 3b. Nemôže obstáť preto ani námietka odvolateľov, že pre neplatnosť výpovede dochádza preto k prolongácií úverového rámca, a teda uplatnený nárok nie je splatný. V danom prípade nedošlo k predčasnej splatnosti úveru žalobcom ale k vypovedaniu úverového limitu, a preto odvolávanie sa na zmluvné ustanovenia o predčasnej splatnosti je zo strany žalovaných nenáležité. 36. Z hľadiska požiadavky určitosti záväzku v Dodatku č.2 je jeho vymedzenie dostatočné na to, aby ho nebolo možné zameniť s iným peňažným záväzkom GastroNet a.s. voči žalobcovi. Opis záväzku, ku ktorému mali žalovaní pristúpiť, je vymedzený uvedením konkrétneho právneho dôvodu jeho vzniku. Dlh z čerpania úveru sa splácal bezhotovostne pripísaním platby na kontokorentný účet, ktorou sa znížil debetný zostatok. V danom prípade sa totiž výška záväzku dlžníka GastroNet a.s. z úverovej zmluvy (debetný zostatok kontokorentného účtu) neustále menila pohybom na jeho kontokorentnom účte, nebolo možné tak záväzok dlžníka zo zmluvy o úvere v čase pristúpenia objektívne určiť pevnou sumou podľa aktuálneho debetného zostatku na účte. Za situácie, keď postupca nemal ďalšiu (inú) pohľadávku voči žalovanému, nemožno vyvodiť záver, že by pri takto identifikovanej pohľadávke vznikli pochybnosti o tom, k akej pohľadávke žalobcu pristúpili žalovaní. 37. Žalovaným nebol poskytnutý žiadny (spotrebiteľský) úver žalobcom na základe Dodatku č. 2, a preto sa nemôžu dovolávať neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o úverovom rámci. Nakoľko žalovaným nebol úver poskytnutý (nečerpali ho), z úverového právneho vzťahu nie sú zmluvnou stranou a nevyplývajú im žiadne subjektívne práva ani povinnosti. Ani na základe pristúpenia žalovaných k obchodnoprávnemu záväzku pôvodného dlžníka vyplývajúceho mu zo zmluvy o úvere, ktorá je tzv. absolútnym obchodom, ich nemožno považovať za spotrebiteľov a neprináleží im tak právo dovolávať sa neprijateľnosti zmluvných dojednaní v zmluve o úverovom rámci uzatvorenej klientom/dlžníkom, k záväzku ktorého zo zmluvy o úvere pristúpili. V opačnom prípade by vznikla neprípustná situácia, kedy by sa vo vzťahu k povinnosti pôvodného dlžníka zaplatiť zostatok úveru aplikoval na zmluvné dojednania z úverovej zmluvy režim Obchodného zákonníka a vo vzťahu k povinnosti žalovaných ako spoludlžníkov zaplatiť zostatok úveru poskytnutého dlžníkovi by sa použili na posúdenie totožnej úverovej zmluvy ustanovenia spotrebiteľského práva. V tejto súvislosti odvolací súd odkazuje na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Obdo/12/2019 zo dňa 23.10.2019. 38. Pokiaľ žalovaní argumentovali neprijateľnými zmluvnými podmienkami, poukazuje odvolací súd na to, že zmluvnými stranami zmluvy o úverovom limite sa nestali, úver im nebol poskytnutý a ustanovenia o pristúpení sú v súlade s právnou úpravou pristúpenia k záväzku. Ani ustanoveniami o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní nebol založený spotrebiteľský charakter úverového zmluvného vzťahu. Námietka žalovaných, že neboli poučený pred uzatvorením Dodatku č. 2 o tom, že sú spotrebitelia, je bezpredmetná. 39. Pokiaľ súd prvej inštancie aplikoval v predmetnom prípade ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa dĺžky premlčacej doby vo vzťahu k dovolaniu sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, zhodne so žalovaným má aj odvolací súd za to, že uvedené nemožno považovať za konštatovanie o

občianskoprávnom vzťahu. Súd prvej inštancie jednoznačne uviedol, že v predmetnom prípade sa jedná o absolútny obchodnoprávny vzťah a žalovaní nemajú postavenie spotrebiteľov. 40. Žalovaným (a ani spoločnosti GastroNeta.s.) nebol poskytnutý žiadny spotrebiteľský úver, žalovaní nepožívajú postavenie spotrebiteľa, a preto na daný spor nemožno aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako ani ustanovenia Občianskeho zákonníka pojednávajúce o spotrebiteľských zmluvách. Skutočnosť, že žalobca ponúkol žalovaným uzatvorenie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nemá automaticky za účinok to, že žalovaní majú právne postavenie spotrebiteľa. 41. Odvolací súd sa nestotožnil so žalovaným 2/ o rozpore výkonu práva žalobcu s dobrými mravmi odmietnutím uzatvorenia mimosúdnej dohody so žalovaným 2/. Ochota či neochota uzavrieť mimosúdnu dohodu nemôže bez ďalšieho predstavovať dôvod pre odopretie výkonu žalobcom dôvodne uplatňovaného práva na zaplatenie pre rozpor s dobrými mravmi. Zbytočné naťahovanie sporu žalobcom z priebehu konania nevyplýva. V tejto súvislosti žalovaným 2/ predložený email zo dňa 11.10.2022 nemá žiaden relevantný význam pre posúdenie dôvodnosti uplatňovaného nároku žalobcu. Neuzavretie dohody jedným so žalovaným samostatne vo výške na neho pripadajúceho podielu nie je konaním v rozpore s dobrými mravmi ani naťahovaním konania. 42. Ako nedôvodnú posúdil odvolací súd námietku neplatnosti Dodatku č. 2 pre nesplnenie informačnej povinnosti žalobca podľa § 37 zákona o bankách, nakoľko uvedená povinnosť sa vzťahuje na banku vo vzťahu ku klientovi, a preto v súvislosti s uzatváraním Dodatku č. 2 informačnú povinnosť voči spoludlžníkom žalobca nemal. 43. Pokiaľ sa žalovaný 4/ dovolával neplatnosti Dodatku č. 2 pre uvedenie do omylu o rozsahu jeho práv a možnosti ochrany, posúdil túto jeho námietku odvolací súd ako nedôvodnú, nakoľko vyvolanie omylu v tom, že súdne spory sa budú riešiť spotrebiteľským súdom nepredstavuje v okolnostiach danej veci taký omyl, ktorý by sa týkal podstatnej skutočnosti (právneho dôvodu či predmetu právneho úkonu), keďže ani v prípade ak by bol žalovaný 4/ spotrebiteľ, nemohol by sa domáhať ochrany vo vzťahu k uzavretiu zmluvy o úverovom limite klientom, keďže sa nestal jej zmluvnou stranou. Navyše sa žalovaný 4/ kvalifikovaným spôsobom nedovolal voči žalobcovi relatívnej neplatnosti Dodatku č. 2; prednes v záverečnej reči nemožno považovať za účinné dovolanie sa relatívnej neplatnosti, nakoľko žalobca (ani žalovaný 2/) na pojednávaní nebol prítomný. 44. Pokiaľ mali pracovníci žalobcu presviedčať žalovaných o ich postavení spotrebiteľov a v snahe uvedením ich do omylu primäť ich podpísať Dodatok č. 2 a tým si zlepšiť svoje zabezpečenie pohľadávok vyplývajúcich zo Zmluvy, takýto tvrdený nepoctivý úmysel žalobcu výsledky vykonaného dokazovania nepotvrdzujú, a preto konanie žalobcu nepovažoval ani odvolací súd v zmysle § 39 Obč. zák. a § 265 Obchodného zákonníka za konanie v rozpore s poctivým obchodným stykom a dobrými mravmi. Žalobca dôvodne argumentuje, že žalovaní neuviedli akým spôsobom ich malo ustanovenie zmluvy o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní ovplyvniť do takej miery, že práve kvôli takémuto ustanoveniu zmluvy uzatvoril Dodatok č. 2. Odvolací súd sa stotožnil so žalobcom, že ustanovenie zmluvy, ktoré ponúka uzatvorenie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemôže mať za následok neplatnosť celej zmluvy. 45. Žalovaný 2/ tak urobil platné vyhlásenie o pristúpení k záväzku. Zároveň bola dodržaná potrebná písomná forma v zmysle s ust. § 40 Obč. zák. nejde o absolútnu neplatnosť Dodatku č. 2. nakoľko možno uzavrieť, že "spoludlžník" označuje všetkých spoludlžníkov a teda, že vyhlásenie podľa bodu 2.3 Dodatku č. 2 sa vzťahuje na všetkých spoludlžníkov a že toto vyhlásenie urobil každý zo spoludlžníkov sám za seba. Nedôvodne preto žalovaní vytýkajú súdu prvej inštancie, že sa nedostatočným spôsobom zaoberal absolútnu neplatnosťou Dodatku č. 2 následkom čoho vec nesprávne právne posúdil. 46. Správne sú napokon aj závery konajúceho súdu o tom, že žalobca nebol povinný čakať s predmetnou žalobou až do skončenia konkurzu vedeného na majetok spoločnosti GastroNet a.s.. Žalobca je oprávnený domáhať sa zaplatenia zostatku úveru súčasne od dlžníka ako i spoludlžníkov solidárne zaviazaných, a to v jednom ale i samostatných konaniach. 47. Použitie zákonného ustanovenia § 257 C.s.p. musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu, musí mať výnimočný charakter a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti zákona a k

dosiahnutiu spravodlivosti pre strany sporu. Ide o výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok a zo zásady zodpovednosti za zavinenie. Jeho aplikácia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa opodstatňujúce nepriznanie náhrady trov konania celkom alebo sčasti. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci (charakter konkrétneho konania alebo konkrétnej procesnej situácie), ako aj v okolnostiach týkajúcich sa strany. Keďže nepriznanie náhrady trov konania je výnimočným inštitútom, osobitné kritérium dôvodov hodných osobitného zreteľa sa má vykladať prísne reštriktívne. 48. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa je potrebné komplexne vyhodnotiť osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery u všetkých sporových strán. Taktiež je potrebné zohľadniť okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku, prihliadnuť aj na postoj strán, a vziať na zreteľ aj to, ako si strany plnili svoje procesné povinnosti z hľadiska plynulosti a hospodárnosti priebehu konania, napr. či strany uvádzali rozhodujúce skutočnosti a dôkazy (prostriedky procesného útoku a procesnej obrany) riadne a včas. Treba zvažovať okolnosti nielen na strane toho, v ktorého prospech sa má uvedené ustanovenie použiť, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok nemá byť priznaný aj so zreteľom na to, či možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich náhradu. Len samotný charakter sporu a predmet konania, resp. príčina vzniku sporu, bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu a vyhodnotenia všetkých relevantných súvislostí, nepostačuje pre záver o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa, nakoľko nepriznanie náhrady trov konania úspešnej strane predstavuje vážny zásah do jej majetkovej sféry, a preto je takýto postup možný len v ojedinelých prípadoch, v ktorých je potrebné odstrániť, resp. zmierniť neprimerane tvrdý dopad zákona na právne vzťahy založené medzi stranami výsledkom sporu v záujme dosiahnutia ich spravodlivého vysporiadania. 49. Pokiaľ ide o tvrdené zneužitie práva na zastúpenie žalobcom, táto skutočnosť nebola zistená v konaní. K problematike zastúpenia advokátom v prípade spoločností, ktoré zamestnávajú alebo majú členov osoby s právnickým vzdelaním existuje ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít, na ktorú súd v plnom rozsahu odkazuje. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 2Sži/6/2014 zo dňa 16.04.2014 okrem iného uviedol, že: "Už samotný fakt, že žalobca v tak krátkom časovom odstupe po svojom vzniku bez využitia svojho petičného práva zvolil na účely podania žiadosti o sprístupnenie informácií advokáta, vyvoláva pochybnosti o skutočnej vôli žalobcu získať informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z. a vyvoláva oprávnené presvedčenie, že žalobca mal pri vynaložení minimálneho úsilia prioritne záujem na náhrade trov konania, ktorých čiastka nie je zanedbateľná, a nie skutočný záujem na sprístupnení informácií, verejne dostupných na oficiálnych webových stránkach príslušných orgánov verejnej správy. Za účelne vynaložené náklady podľa § 142 ods. 1 O.s.p. pritom možno považovať len také náklady, ktoré musel účastník nevyhnutne vynaložiť, aby mohol riadne hájiť svoje porušené alebo ohrozené subjektívne právo na súde. Náklady spojené so zastúpením advokátom tomuto vymedzeniu spravidla zodpovedajú. Tomuto pravidlu však nemožno prisudzovať absolútnu, bezvýnimočnú povahu; môžu sa vyskytovať i situácie, za ktorých náklady spojené so zastúpením advokátom nemožno považovať za nevyhnutné pre riadne uplatňovanie alebo bránenie práva na súde. O taký prípad pôjde najmä v prípade zneužitia práva na zastúpenie advokátom." 50. Ústavný súd v náleze sp. zn. III. ÚS 457/2014-27 zo dňa 15.10.2014 uviedol, že: "Ústavný súd ďalej dodáva, že za účelne vynaložené trovy konania podľa § 142 ods. 1 OSP možno pokladať iba také, ktoré museli byť procesnou stranou nevyhnutne vynaložené na to, aby mohla riadne obhajovať svoje porušené alebo ohrozené subjektívne právo na príslušnom súde. Trovy konania vzniknuté v súvislosti so zastúpením účastníka advokátom je potrebné zásadne považovať za vynaložené účelne na riadne uplatňovanie, resp. bránenie práva a súde. Iba v celkom výnimočných situáciách, najmä v prípade zneužitia práva na zastúpenie advokátom, by mohlo ísť o trovy konania, ktoré by sa nedali kvalifikovať ako vynaložené účelne. Aj v okolnostiach posudzovanej veci ústavný súd (opätovne) dospel k zisteniu, že výklad ustanovenia § 142 ods. 1 OSP krajským súdom v napadnutom rozhodnutí je arbitrárny a ústavne neudržateľný, keďže popiera účel náhrady trov konania, ktorým je kompenzácia výdavkov účastníkovi konania, ktoré musel vynaložiť v dôsledku protiprávneho konania iného účastníka (t. j. protistrany) konania, na účelné uplatňovanie alebo bránenie svojho práva, a že nebol dôvod, aby sa krajský súd nezaoberal právne významnými argumentmi, resp. námietkami sťažovateľky uvedenými v jej odvolaní. "Ústavný súd v náleze sp. zn. II. ÚS 78/03 z 9. septembra 2004 vychádzal z toho, že ak je štát na ochranu svojich záujmov vybavený príslušnými organizačnými zložkami finančne aj personálne

zaistenými zo štátneho rozpočtu, nie je zásadne dôvod, aby výkon svojich práv a povinností v tejto oblasti prenášal na súkromný subjekt, napr. advokáta. Pokiaľ tak napriek tomu urobí, potom spravidla nie je dôvod na uznanie týchto nákladov ako účelne vynaložených. Tento právny názor uplatnený ústavným súdom v náleze sp. zn. II. ÚS 78/03 z 9. septembra 2004 však nemožno bez ďalšieho aplikovať v napadnutom konaní, keďže sťažovateľka sa priznania náhrady trov právneho zastúpenia advokátom v okolnostiach danej veci domáhala v súlade s § 142 ods. 1 OSP ako subjekt súkromného práva, ktorý mal v merite veci plný úspech." 51. Rovnako tak v náleze sp. zn. I. ÚS 264/2016 zo dňa 17.08.2016 uviedol, že: "24. Treba prisvedčiť názoru sťažovateľky, v zmysle ktorého zo žiadnych ustanovení ústavy ani Občianskeho súdneho poriadku nemožno vyvodiť záver, že by účastníkovi konania (konkrétne v prerokúvanej veci právnickej osobe súkromného práva), ktorý má zamestnancov s právnickým vzdelaním a napriek tomu si zvolí zástupcu z radov advokátov, nemala byť priznaná náhrada trov konania. Za účelne vynaložené trovy konania podľa § 142 ods. 1 OSP možno pokladať iba také, ktoré museli byť procesnou stranou nevyhnutne vynaložené na to, aby mohla riadne obhajovať svoje porušené alebo ohrozené subjektívne právo na príslušnom súde. Trovy konania vzniknuté v súvislosti so zastúpením účastníka advokátom je potrebné zásadne považovať za vynaložené účelne na riadne uplatňovanie, resp. bránenie práva na súde. Iba v celkom výnimočných situáciách, najmä v prípade zneužitia práva na zastúpenie advokátom, by mohlo ísť o trovy konania, ktoré by sa nedali kvalifikovať ako vynaložené účelne. 25. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd aj v okolnostiach posudzovanej veci dospel k záveru, že výklad ustanovenia § 142 ods. 1 OSP krajským súdom v napadnutom rozsudku je arbitrárny a ústavne neudržateľný, keďže popiera účel náhrady trov konania, ktorým je kompenzácia výdavkov účastníkovi konania, ktoré musel vynaložiť v dôsledku protiprávneho konania, na účelné uplatňovanie alebo bránenie svojho práva. V súlade s tým je zákonná úprava náhrady trov konania založená na zásade úspechu v konaní, nie na zásade zásluhovosti. Úspešný je vo veci ten účastník konania, ktorého meritórnemu návrhu bolo vyhovené (mal vo veci plný úspech), čo je aj prípad sťažovateľky." 52. Vychádzajúc z uvedených judikatórnych záverov, odvolací súd skúmal, či v danom prípade došlo zo strany žalobcu k zneužitia práva na zastupovanie advokátom v súdnom konaní. Je nepochybné, že každá strana sa môže dať zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí (§ 89 ods. 1 C.s.p.). Zároveň odvolací súd prihliadol na povahu prejednávaného sporu, ktorým bolo zaplatenie zostatky úveru , nedochádzalo k nehospodárnemu navyšovaniu trov ani nebolo zistené, že by záujem žalobcu bol prioritne na náhradu trov konania. Neboli zistené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že došlo k zjavnému zneužitiu práva na zastúpenie advokátom. Vzhľadom na ústavne zaručené právo na právnu pomoc nie je možné vymedziť kategóriu subjektov, ktorá by tak z hľadiska právneho zastúpenia mala odlišné postavenie, a tak jej de facto právo na zastúpenie advokátom v konaní upierať a z hľadiska ostatných účastníkov ju diskriminovať. Účastníka nie je možné sankcionovať tým, že mu nebude priznaná náhrada nákladov zodpovedajúca výške odmeny advokáta s tým, že sa mohol v konaní brániť sám. Výnimočne však možno náhradu trov konania nepriznať, a to pokiaľ ide o zneužitia práva na zastúpenie advokátom v prípade ak má celkom zjavne súdne konanie slúžiť na rýchle získanie zisku v podobe trov konania na úkor protistrany. V danej veci súd prvej inštancie nepochybil ani pri rozhodovaní o náhrade trov konania, keď priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, nárok na náhradu trov konania proti žalovaným, ktorí vo veci úspech nemali. 53. Okolnosti lepšej finančnej situácie žalobcu ako strany oprávnenej na náhradu trov konania nemožno považovať za dôvod osobitného zreteľa pre nepriznanie jemu patriaceho nároku. Žalovanými uvádzané skutočnosti týkajúce sa ich osobnej, sociálnej a majetkovej situácie nedosahujú intenzitu stavu materiálnej núdze, a preto za situácie, keď žalovaní nemajú nízky alebo nepravidelný príjem, nepredstavuje znášanie trov konania zásadný a obzvlášť nepriaznivý zásah do schopnosti žalovaných uspokojiť ich základné životné potreby a nemožno ani konštatovať, že by bolo pre ne likvidačné pre citeľnú ujmu do ich majetkových a osobných pomerov. Za tejto situácie by nepriznanie trov konania žalobcovi ako úspešnej strane pre neho predstavovalo tvrdý postih. 54. Ust. § 257 C.s.p. neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami. Použitie § 257 C.s.p. neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná, alebo, že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok. Posudzovanie finančných pomerov oprávnenej

strany by mohlo prísť do úvahy jedine po zistení relevantných dôvodov hodných osobitného zreteľa (v kontexte miery zásahu do jeho majetkovej sféry nepriznaním náhrady trov konania). Opačný postup, kedy by sa za dôvod osobitného zreteľa mala považovať samotná lepšia majetková situácia žalobcu , považuje odvolací súd za neprípustný. 55. Vzhľadom na uvedené odvolací súd v tejto posudzovanej veci nevzhliadol dôvody na aplikáciu ust. § 257 C.s.p., t.j. výnimočnosť prípadu, ani dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v okolnostiach prípadu, ako sú neprimeraná tvrdosť spočívajúca v nespravodlivosti pre strany sporu pokiaľ ide o vedenia súdneho konania a jeho výsledok, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, ani v okolnostiach (pomeroch) na strane strán sporu. Odvolací súd tak nezistil skutočnosti zakladajúce také relevantné dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré je opodstatnené uprednostniť pred základnou zásadou sporového konania z hľadiska rozhodovania o trovách konania (zodpovednosti za zavinenie a za výsledok), resp. významné okolnosti, pre ktoré by bolo možné od oprávneného žalobcu spravodlivo požadovať, aby znášal z vlastných prostriedkov trovy vzniknuté mu v konaní. 56. V konaní nebolo spoľahlivo preukázané, že by znášanie trov konania predstavovalo zásadný a obzvlášť nepriaznivý zásah do schopnosti žalovaných uspokojiť základné životné potreby a že by bolo pre nich likvidačné pre citeľnú ujmu do ich majetkových pomerov. Ustanovenie § 257 C.s.p. neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami. Použitie § 257 C.s.p. neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná, alebo, že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok. 57. Žalobca zasielal všetkým žalovaným návrh dohody o uznaní záväzku a dohody o splácaní záväzku, z čoho vyplýva snaha žalobcu dohodnúť sa a vyriešiť vzniknutú situáciu. Skutočnosť, že žalobca odmietol podpísanie mimosúdnej dohody vo vzťahu k pomernej časti záväzku pripadajúceho na každého zo žalovaných, nemožno považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi. V zmysle čl. II bod 2.3.3. Dodatku č. 2 k zmluve o úverovom rámci č. 000379/CORP/2015 zo dňa 12.06.2017 žalovaní pristupujú k uvedenému záväzku alebo záväzkom spoločnosti GastroNet a.s., a žalobca dáva nato súhlas a dojednáva sa, že tieto záväzky a neskôr vzniknuté záväzky GastroNet a.s. zo zmluvy alebo zo zmlúv o úverovom obchode podliehajúcich zmluve (z ďalšieho čerpania úverového rámca) a zo zmluvy a z plnenia podľa nich žalovaní splnia za GastroNet a.s. popri ňom a že GastroNet a.s. a žalovaní sú zaviazaní spoločne a nerozdielne podľa zmluvy v znení tohto dodatku. V zmysle čl. II bod 2.3.1. Dodatku č. 5 k zmluve o úverovom rámci č. 000379/CORP/2015 zo dňa 27.06.2019 sa spoločnosť GastroNet a.s., žalovaný 1/ až 4/ zaviazali spoločne a nerozdielne, uznali každý za seba, že zaplatia svoj záväzok vrátiť úverom poskytnuté peňažné prostriedky vo výške, ako je určená v prípade kontokorentného úveru, debetným zostatkom kontokorentného účtu vykázaným ku dňu podpisu tohto dodatku ak taký je a v iných prípadoch podľa určenia v tejto časti tohto dodatku vyššie, a to podľa zmluvy v znení tohto dodatku a zaplatiť úroky a ďalšie peňažné záväzky podľa zmluvy v znení tohto dodatku v celom rozsahu. GastroNet a.s. a žalovaní sú zaviazaní spoločne a nerozdielne a ide o dlh solidárny. Žalobca môže požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek žalovaného, a preto z uvedeného dôvodu nepristúpil k návrhu žalovaných na pomerné rozdelenie zostatku dlhu. Žalovaní sa zaviazali zaplatiť celú dlžnú sumu a nie len jej pomernú časť, a preto nenáležite namietajú, že odmietnutie mimosúdnej dohody žalobcom zakladá konanie v rozpore s dobrými mravmi a spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní a neúčelné náklady. 58. Vzhľadom na uvedené odvolací súd v tejto posudzovanej veci nevzhliadol dôvody na aplikáciu ust. § 257 C. s. p., t.j. výnimočnosť prípadu, ani dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v okolnostiach prípadu, ako sú neprimeraná tvrdosť spočívajúca v nespravodlivosti pre strany sporu pokiaľ ide o vedenia súdneho konania a jeho výsledok, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, ani v okolnostiach (pomeroch) na strane strán sporu. 59. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd neakceptoval argumenty na ktoré poukazovali žalovaní vo svojom odvolaní, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

60. Podľa § 357 písm. n/ C.s.p. odvolanie je prípustné proti uzneseniu súd prvej inštancie o prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a/ a § 164. 61. Aj z komentára k uvedenému ustanoveniu Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mäsiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. komentár. Praha: C.h.Beck, 2016, 1540s. vyplýva, že odvolanie je prípustné proti uzneseniu o prerušení konania z dôvodov uvedených v ust. § 357 písm. n/ C.s.p., avšak nie je prípustné proti zamietavému uzneseniu, teda ak súd návrhu na prerušenie konania nevyhovel. 62.Vzhľadom na to, že napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie nerozhodol o prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a/ a § 164 C.s.p., ale návrh na prerušenie konania zamietol, smeruje odvolanie žalovaných v danej veci proti výroku, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, a preto odvolací súd odvolanie proti výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, ako neprípustné odmietol podľa § 386 písm. c/ C.s.p. 63. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 64. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).

na