{"guid": "a2c0ba01-c93d-4883-afb1-754173031a76:be85de9a-7b88-4101-a2c6-35027e1dfcd2", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:6121280695.2", "spisova_znacka": "8Co/103/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/103/2025 z 27. 1. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. januára 2026, sp. zn. 8Co/103/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:6121280695.2", "identifikacne_cislo": "6121280695", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Jana Vlčková", "sudca_id": 318, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-vlckova-318", "datum_vydania": "2026-01-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-497", "nazov": "§ 497 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-497", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-497"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-497"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/be85de9a-7b88-4101-a2c6-35027e1dfcd2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6121280695.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6121280695.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6121280695.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n8Co/103/2025\n6121280695\n27. 01. 2026\nJUDr. Jana Vlčková\nECLI:SK:KSBA:2026:6121280695.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu\nJUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: UniCredit Bank Czech Republic and\nSlovakia, a.s., Želetavská 1525/1, Praha 4 - Michle, Česká republika, IČO: 64948242, konajúca na území\nSR prostredníctvom UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky,\nŠancová 1/A, Bratislava, IČO: 47251336, zastúpený ALTER IURIS, s.r.o., Tolstého 9, Bratislava, proti\nžalovaným: 1/ Ľ. M., nar. X.X.XXXX, bytom Y. X, H., zastúpený advokátom JUDr. Petrom Reiszom,\nKlincová 37, Bratislava, 2/ I. Y., nar. X.X.XXXX, bytom U. XX, H., zastúpený ANDELOVÁ & Co., s.r.o.,\nTomášikova 10H, Bratislava, 3/ I. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX/X, H., zastúpený PATENT IURIST\ns.r.o., advokátska kancelária, Dostojevského rad 5, Bratislava, 4/ V.. D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom\nK. XXXX/X, H., zastúpený advokátom JUDr. Júliusom Jánošíkom, Klincova 35, Bratislava, intervenient\nna strane žalovaného 4/ V.. I. C., nar. XX.X.XXXX, bytom K. X, H., zastúpená advokátom JUDr.\nBranislavom Mikulayom, Seberíniho 1, Bratislava, o zaplatenie 22.632,34 eur s príslušenstvom, o\nodvolaní žalovaných proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 25. septembra 2024, č.k.\nB1-12C/35/2021-541 v znení opravného uznesenia č.k. B1-12C/35/2021-575, zo dňa 06. novembra\n2024, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd odvolanie proti výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania o d m i e t a.\nNapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.\nŽalobca má proti žalovaným 1/ až 4/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného v 4. rade na prerušenie\nkonania, žalovaným v 1., 2., 3. a 4. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi\n21.523,06 EUR, úrok z omeškania do 28.2.2021 vo výške 1.109,28 EUR, riadny úrok vo výške 2,8%\nročne zo sumy 21.523,06 EUR od 1.3.2021 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 10% ročne zo\nsumy 21.523,06 EUR od 1.3.2021 do zaplatenia, priznal žalobcovi voči žalovanému v 1., 2., 3. rade, 4.\nrade spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. S poukazom na § 162 ods.\n1 CSP návrh žalovaného v 4. rade na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného\nMestským súdom Bratislava III pod sp.zn. B1-32K/13/2020, zamietol z dôvodu, že nie sú splnené\npodmienky na prerušenie konanie potom, ako sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, vychádzajúc z\nuznesenia NS SR sp. zn. 3 Obo 63/2009 zo dňa z 20.7.2010, podľa ktorého pri solidárnych záväzkoch má\nveriteľ samostatnú pohľadávku voči každému spoludlžníkovi a môže vymáhať splnenie záväzku v celom\nrozsahu alebo jeho časť voči jednému, alebo niekoľkým alebo proti všetkým spoludlžníkom, a to súčasne\nalebo postupne. V danej veci tak neexistuje dôvod na prerušenie konania, keďže žalobca je oprávnený\ndožadovať sa zaplatenia od ktoréhokoľvek zo žalovaných bez toho, aby musel čakať, či náhodou nebude\n\nuspokojený v rámci konkurzu vedeného na majetok spoločnosti GastroNet a.s. Skutkový stav zistený\nvykonaným dokazovaním po právnej stránke posúdil podľa § 497 Obchodného zákonníka a podľa §\n293 Obchodného zákonníka, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Konštatoval, že v predmetnom\nkonaní sa žalobca domáhal od žalovaných v 1.- 4. rade zaplatenia istiny 21.523,06 EUR spolu s úrokom\nz omeškania do 28.2.2021 vo výške 1.109,28EUR, úroku z omeškania vo výške 10% ročne zo sumy\n21. 523,06 EUR od 1.3.2021 do zaplatenia, ako plnenia zo záväzkového vzťahu, dodatku č. 2 zo dňa\n12.6.2017 (odsek 23.), k zmluve o úverovom rámci č. 000379/CORP/2015 zo dňa 7.7.2015 uzavretej\nmedzi žalobcom, ako bankou, spoločnosťou GastoNet a.s., IČO: 36832715, ako klientom, a PMX Avion\nBratislava s.r.o, IČO: 46949801, ako spoludlžníkom, potom, ako dal klientovi, spoločnosti GastoNet a.s.,\nIČO: 36832715, výpoveď úverového limitu dňa 8.7.2020. Na základe vykonaného dokazovania, zmluvou\no úverovom rámci č. 000379/CORP/2015 zo dňa 7.7.2015, dodatkami č. 1 zo dňa 29.6.2016, č. 2 zo dňa\n12.6.2017, č. 3 zo dňa 27.6.2018, č. 4. zo dňa 26.3.2019, č. 5 zo dňa 27.6.2019, mal za preukázané, že\nžalobca, ako banka, dňa 7.7.2015 uzavrel so spoločnosťou GastoNet a.s., IČO: 36832715, ako klientom\na PMX Avion Bratislava s.r.o, IČO: 46949801, ako spoludlžníkom, zmluvu o úverovom rámci č. 000379/\nCORP/2015, ktorou sa zaviazal, že na financovanie krátkodobých prevádzkových potrieb klienta za\ndohodnutých podmienok v tejto zmluve dojednanými spôsobmi financovania na požiadanie klienta mu\ndočasne poskytne peňažné prostriedky (úver), alebo na náklady klienta prevezme dojednaný platobný\nzáväzok, alebo záväzky v prospech tretej osoby určenej klientom, a to až do sumy úverového rámca\ndojednaného v tejto zmluve. Klient sa zaviazal použiť úverový rámec na dohodnutý účel dohodnutými\nspôsobmi financovania za dojednaných podmienok úverom poskytnuté finančné prostriedky (istina\núveru) vrátiť a zaplatiť z nich úroky, zaplatiť banke to, čo je banka povinná plniť podľa svojej\npovinnosti zo záväzku na náklady klienta, zaplatiť banke dojednané poplatky, poskytnúť potrebnú\nsúčinnosť a splniť súvisiace záväzky podľa tejto zmluvy. Spôsobmi financovania na ktoré sa táto zmluva\nvzťahovala boli kontokorentný úver, alebo úvery, krátkodobý úver, alebo úvery, banková záruka, alebo\nzáruky, dokumentárny akreditív, alebo akreditívy a krátkodobý úver na krytie záväzkov vzniknutých z\ntransakcií uzavretých medzi klientom a bankou podľa osobitnej rámcovej zmluvy do dojednanej výšky.\nPôvodne dojednaná suma úverového rámca bola 110.000,- EUR, dodatkami následne zmenená na\n120.000,- EUR a dojednanými spôsobmi financovania boli kontokorentný úver až do sumy 30.000,EUR, dodatkami následne zmenený na 40.000,- EUR a záruka v mene EUR až do sumy 100.000,EUR, ktorá nie je predmetom tohto sporu. V článku II., bod 2.3.5 si zmluvné strany dohodli úrokovú\nsadzbu pre kontokorentný úver vo výške je 2,80% ročne a podľa ods. 2 úrok z omeškania vo výške\n10% ročne. Určeným účtom bol bežný účet klienta č. XXXXXXXXXX/XXXX. Žiadosťou o kontokorentný\núver k zmluve o úverovom rámci č. 000379/CORP/2015 zo dňa 7.7.2015, klient zastúpený žalovanými\nv 1. a 2. rade, požiadal o kontokorentný úver v rámci úverového rámca č. 00379/CORP/2015 zo dňa\n7.7.2015. Výpisom z účtu spoločnosti GastroNet, a.s. mal za preukázané, že spoločnosť GastroNet a.s.\npo prvýkrát čerpala úver dňa 7.7.2015, kedy boli vykonané viaceré debetné operácie, ku dňu 27.6.2019\npredstavoval čerpaný úver zo strany spoločnosti GastroNet a.s. sumu vo výške 39.424,19 EUR, ku dňu\n14.8.2020 sumu vo výške 21.360,67 EUR, ku dňu 11.12.2020 sumu vo výške 21.523,06 EUR. Čerpanie\nkontokorentného úveru na základe uvedenej zmluvy spoločnosťou GastroNet a.s. vo svojej výpovedi\npotvrdil žalovaný v 4. rade. Dodatkom č. 2 zo dňa 12.6.2017 sa žalovaní v 1. - 4. rade stali spoludlžníkmi\nspoločnosti GastroNet a.s. zo zmluvy o úverovom rámci č. 000379/CORP/2015 zo dňa 7.7.2015, ako\nspoludlžníci 2 až 5. Spoludlžníci v článku II, bod 2.3., podpísaním tohto dodatku v bode 2.3.1. vyhlásili,\nže sú im známe pomery klienta, že sa oboznámili so zmluvou a súhlasia s ňou, v bode 2.3.2. klient\nuviedol, že zaplatí svoj záväzok (dlh) vrátiť úverom poskytnuté peňažné prostriedky vo výške, ako je\nurčená v prípade kontokorentného úveru, debetným zostatkom kontokorentného účtu vykázaným ku\ndňu podpisu tohto dodatku, ak taký je a v iných prípadoch podľa určenia v tejto časti tohto dodatku\nvyššie, a to podľa zmluvy v znení tohto dodatku a zaplatiť úroky a ďalšie peňažné záväzky podľa zmluvy\nv znení tohto dodatku v celom rozsahu, v bode 2.3.3. spoludlžníci pristúpili k uvedenému záväzku alebo\nzáväzkom klienta a banka dala na to súhlas a dojednalo sa, že tieto záväzky a neskôr vzniknuté záväzky\nklienta zo zmluvy alebo zo zmlúv o úverovom obchode podliehajúcich zmluve (z ďalšieho čerpania\núverového rámca) a zo zmluvy a z plnenia podľa nich spoludlžník splní za klienta popri ňom a že\nklient a spoludlžník sú zaviazaní spoločne a nerozdielne podľa zmluvy v znení tohto dodatku. V druhej\nčasti tohto dodatku, bod 2.5.1 spoludlžníci vyhlásili, že sú im známe pomery klienta a zaväzujú sa za\ndojednaných podmienok zaplatiť popri klientovi peňažné záväzky klienta vzniknuté na základe zmlúv o\núverovom obchode podliehajúcich tejto zmluve, ako aj iné zabezpečené záväzky podľa tejto zmluvy a\nposkytnúť banke potrebnú súčinnosť a splniť súvisiace záväzky. V bode 2.5.2. boli klient a spoludlžník\nzaviazaní spoločne a nerozdielne s tým, že banka môže požadovať celé plnenie peňažných záväzkov\nod ktoréhokoľvek z nich s tým, že spoludlžník je povinný platiť len ak klient nesplní akýkoľvek svoj\n\nzáväzok riadne a včas, v rátane prípadov predčasnej splatnosti istiny podľa tejto zmluvy. Z úvodných\nvyhlásení článok II., bod 2.2.2. vyplýva, že menovitá hodnota bankou prevzatých a ešte nesplatených\nzáväzkov na účte klienta podliehajúcich zmluve je 78.196,29 EUR z toho menovitá hodnota bankou\nprevzatých a ešte nesplatených záväzkov z bankových záruk je 78.196,29 EUR. Oznámením o výpovedi\núverového limitu zo dňa 8.7.2020 s doručenkou, mal za preukázané, že žalobca listom zo dňa 8.7.2020,\ndoručeným spoločnosti GastroNet a.s. dňa 13.7.2020, spoločnosti GastroNet a.s. oznámil vypovedanie\núverového limitu podľa zmluvy o úverovom rámci č. 000379/CORP/2015 v znení neskorších dodatkov,\nnaposledy dodatku č. 5 zo dňa 27.6.2019 s tým, že dňom splatnosti istiny úveru je 30 deň po doručení\ntohto oznámenia. Žalobca výzvou zo dňa 18.8.2020 vyzval spoločnosť GastroNet a.s. na úhradu záväzku\nvyplývajúceho zo zmluvy o úverovom rámci č. 000379/CORP/2015 zo dňa 7.7.2015 v znení neskorších\ndodatkov, naposledy dodatku č. 5 zo dňa 27.6.2019. Žalobca túto výzvu doručil aj všetkým žalovaným v\n1.- 4. rade, ako spoludlžníkom a uviedol výšku nesplateného úveru ku dňu 18.8.2020 - 21.342,15 EUR,\nz toho istina úveru je 21.286,95 EUR, riadne úroky je 24,84 EUR a úrok z omeškania je 30,36 EUR, ako\npohľadávku 1. Pohľadávka 2 z bankovej záruky je predmetom iného súdneho konania. Žalovaní v 1.- 4.\nrade v konaní namietali absolútnu neplatnosť dodatku č. 2 zo dňa 12.6.2017 k zmluve o úverovom rámci\nč. 000379/CORP/2015 zo dňa 7.7.2015 podľa § 39 Občianskeho zákonníka aj jej relatívnu neplatnosť\na nedostatok ich pasívnej legitimácie, že žalobca nepreukázal čerpanie úveru, neplatnosť zosplatnenia\núveru, nepreukázanie výšky nesplateného úveru a že vzťah medzi nimi a žalobcom je spotrebiteľský.\nAko predbežnú otázku v konaní posudzoval námietku žalovaného v 4. rade týkajúcu sa neplatnosti\ndodatku č. 2 zo dňa 12.6.2017 k zmluve o úverovom rámci č. 000379/CORP/2015 zo dňa 7.7.2015,\nuzavretej medzi žalobcom, ako bankou, spoločnosťou GastoNet a.s., IČO: 36832715, ako klientom, PMX\nAvion Bratislava s.r.o, IČO: 46949801, ako spoludlžníkom a žalovanými v 1. - 4. rade, ako spoludlžníkmi\n2-5. Ten namietal absolútnu neplatnosť tohto dodatku podľa § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že\njeho manželka o tomto úkone nevedela, nedala k nemu súhlas a dňa 15.2.2021 sa listom doručeným\nžalobcovi dovolala jeho neplatnosti podľa nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 26/2010 publikovaného\nv zbierke rozhodnutí pod č. 4/2015. Zároveň namietal, že manželka žalovaného v 4. rade sa listom\nzo dňa 15.2.2021 dovolala aj relatívnej neplatnosti dodatku č. 2 a všetkých nadväzujúcich dodatkov,\npreto nemá vo veci pasívnu hmotnú legitimáciu. Tieto námietky vyhodnotil ako nedôvodné. Podľa § 40a\nObčianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa § 145 ods. 1 (bežné veci\ntýkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov, v ostatných veciach je potrebný súhlas\noboch manželov; inak je právny úkon neplatný) sa právny úkon považuje za platný, pokiaľ sa ten, kto je\ntakým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten,\nkto ju sám spôsobil. Z uvedeného vyplýva, že ide o relatívnu neplatnosť, ktorá podlieha premlčaniu vo\nvšeobecnej 3 ročnej dobe upravenej v §101 Občianskeho zákonníka, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo\nmohlo vykonať po prvý raz. Na námietku premlčania vznesenú žalobcom dňa 11.6.2021 dospel k záveru,\nže námietka premlčania relatívnej neplatnosti je dôvodná. Premlčacia doba totiž v danom prípade začala\nplynúť dňom nasledujúcim po uzatvorení dodatku č. 2 zo dňa 12.6.2017 k zmluve o úverovom rámci\nč. 000379/CORP/2015 zo dňa 7.7.2015, dňa 13.6.2017 a uplynula dňa 13.6.2020. Keďže žalovaný v 4.\nrade, resp. intervenient sa neplatnosti tohto dodatku č. 2 zo dňa 12.6.2017 k zmluve o úverovom rámci č.\n000379/CORP/2015 zo dňa 7.7.2015, dovolal listom zo dňa 15.2.2021, urobil tak po uplynutí premlčacej\ndoby. Ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku absolútnej neplatnosti dodatku č. 2 zo dňa 12.6.2017 k\nzmluve o úverovom rámci č. 000379/CORP/2015 zo dňa 7.7.2015 podľa § 39 Občianskeho zákonníka\npre rozpor s dobrými mravmi, nakoľko podľa rozhodovacej praxe NS SR nie je potrebné k pristúpeniu\nk dlhu podnikajúceho manžela súhlas druhého manžela. Rozhodnutie ÚS SR, o ktoré žalovaný v 4.\nrade opieral svoju obranu bolo neskoršou rozhodovacou praxou už prekonané, napr. uznesenie NS SR\nsp.zn. 8Cdo/263/2019 zo dňa 23.9.2020. To v odseku 23. odkazuje na konštantnú judikatúru zo záverov\nktorej vyplýva, že za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí treba považovať len tie, pri ktorých\ndochádza k dispozícii s predmetom bezpodielového spoluvlastníctva alebo výkonu jeho práva. Týmto\npredmetom podľa § 143 Občianskeho zákonníka môže byť len to, čo môže byť predmetom vlastníctva,\nteda iba veci v právnom zmysle t.j. ovládateľné hmotné predmety a ovládateľné prírodné sily, ktoré\nslúžia potrebám ľudí. Za predmet vlastníctva; a teda ani bezpodielového spoluvlastníctva manželov;\nsa nepovažujú pohľadávky a záväzky, ktoré sa riadia všeobecným právnym režimom záväzkových\nvzťahov. Na tomto závere nič nemení to, že pri zániku bezpodielového spoluvlastníctva sa vykonáva\naj vyporiadanie spoločných pohľadávok a záväzkov manželov podľa zásad platných pre vyporiadanie\ntohto spoluvlastníctva. Preto dodatok č. 2 zo dňa 12.6.2017 k zmluve o úverovom rámci č. 000379/\nCORP/2015 zo dňa 7.7.2015, ktorým došlo k doplneniu spoludlžníkov klienta žalobcu, spoločnosti\nGastroNet a.s. vyhodnotil ako platný a námietku žalovaných o nedostatku ich pasívnej legitimácie\nvyhodnotil ako nedôvodnú. Žalovaní v 1. - 4. rade v bodoch 2.3., 2.5.1., 2.5.2. dodatku č. 2 zo dňa\n\n12.6.2017 vyhlásili, že sa oboznámili so zmluvou a súhlasia s ňou, vyhlásili, že sú im známe pomery\nklienta, že ako spoludlžníci pristupujú so súhlasom banky k záväzku klienta a zaväzujú sa jeho záväzky\nzo zmluvy alebo zo zmlúv o úverovom obchode podliehajúcich zmluve (z ďalšieho čerpania úverového\nrámca) splniť za klienta popri ňom a ako spoludlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne s tým,\nže banka môže požadovať celé plnenie peňažných záväzkov od ktoréhokoľvek z nich. Výška\nzáväzku ku ktorému žalovaní, ako spoludlžníci, pristúpili bola upravená v úvodných ustanoveniach\nv článku II. bod 2.2.2.dodatku č. 2 zo dňa 12.6.2017 tak, že menovitá hodnota bankou prevzatých\na ešte nesplatených záväzkov na účte klienta podliehajúcich zmluve je 78.196,29 EUR. Námietku\nžalovaného v 2. rade o absolútnej neplatnosti právneho úkonu - dodatok č. 2 zo dňa 12.6.2017 k zmluve\no úverovom rámci č. 000379/CORP/2015 zo dňa 7.7.2015 podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka,\nna základe uvedeného vyhodnotil ako nedôvodnú. Následne posudzoval námietky žalovaných v 1. 4. - rade, že úver nebol čerpaný, že zosplatnenie úveru je neplatné, výšku nesplateného úveru, že\nide o spotrebiteľský vzťah a všetky vyhodnotil ako nedôvodné. Pokiaľ sa týka námietky žalovaných,\nže žalobca v konaní nepreukázal čerpanie úveru, na základe vykonaného dokazovania, zmluvou o\núverovom rámci č. 000379/CORP/2015 zo dňa 7.7.2015, mal za preukázané, že žalobca dňa 7.7.2015\nuzavrel so spoločnosťou GastoNet a.s., IČO: 36832715, ako klientom, a PMX Avion Bratislava s.r.o,\nIČO: 46949801, ako spoludlžníkom, zmluvu o úverovom rámci č. 000379/CORP/2015, ktorou sa banka\nzaviazala, že na financovanie krátkodobých prevádzkových potrieb klienta za dohodnutých podmienok\nv tejto zmluve dojednanými spôsobmi financovania na požiadanie klienta mu dočasne poskytne\npeňažné prostriedky (úver), alebo na náklady klienta prevezme dojednaný platobný záväzok, alebo\nzáväzky v prospech tretej osoby určenej klientom, a to až do sumy úverového rámca dojednaného v\ntejto zmluve. Klient sa zaviazal použiť úverový rámec na dohodnutý účel dohodnutými spôsobmi\nfinancovania za dojednaných podmienok úverom poskytnuté finančné prostriedky (istina úveru) vrátiť\na zaplatiť z nich úroky, zaplatiť banke to, čo je banka povinná plniť podľa svojej povinnosti\nzo záväzku na náklady klienta, zaplatiť banke dojednané poplatky, poskytnúť potrebnú súčinnosť a\nsplniť súvisiace záväzky podľa tejto zmluvy. Spôsobmi financovania na ktoré sa táto zmluva vzťahovala\nboli kontokorentný úver, alebo úvery, krátkodobý úver, alebo úvery, banková záruka, alebo záruky,\ndokumentárny akreditív, alebo akreditívy a krátkodobý úver na krytie záväzkov vzniknutých z\ntransakcií uzavretých medzi klientom a bankou podľa osobitnej rámcovej zmluvy do dojednanej výšky.\nDojednaná suma úverového rámca bola 110.000,- EUR, dodatkami následne zmenená na 120.000,EUR. Dojednanými spôsobmi financovania boli kontokorentný úver až do sumy 30.000,- EUR, po\ndodatku č. 4, 40.000,- EUR a záruka v mene EUR až do sumy 100.000,-EUR. Kontokorentný úver\nsa poskytoval tak, že banka do určitej sumy (úverový limit) na ťarchu ňou zriadeného bežného účtu,\nktorého majiteľom je klient (kontokorentný účet) vykonávala na dojednanú dobu (obdobie čerpania) až\ndo výšky úverového limitu príkazy klienta na platby, aj keď na to klient nemal na tomto účet potrebné\nvlastné peňažné prostriedky. K tejto zmluve banka uzavrela s klientom, spoludlžníkom a žalovanými v\n1., 2., 3., 4. rade, ako spoludlžníkmi podľa dodatku č. 2 zo dňa 12.6.2017 dodatky č. 1 - 4, uvedené v\nodsekoch 22. - 26. Žiadosťou o kontokorentný úver k zmluve o úverovom rámci č. 000379/CORP/2015\nzo dňa 7.7.2015 mal za preukázané, že spoločnosť GastroNet a.s., zastúpená žalovaným v 1. a 2.\nrade, požiadala dňa 7.7.2015 o 15:00 hod. žalobcu o kontokorentný úver v rámci úverového rámca\nč. 000379/CORP/2015 zo dňa 7.7.2015 vo výške úverového limitu 30.000,- EUR. Z výpisu z účtu\nspoločnosti GastroNet a.s. a výpisu z knihy účtov žalobcu mal za preukázané, že spoločnosť GastroNet\na.s. čerpala kontokorentný úver od žalobcu tak, ako je tam uvedené a žalovaný v 4. rade vo svojej\nvýpovedi toto čerpanie potvrdil. Pokiaľ sa týka námietky žalovaných, že zosplatnenie úveru je neplatné,\npoukázal na to, že danom prípade nedošlo k zosplateniu úveru, ale k výpovedi úverového limitu\nklientovi podľa čl. IV, bod 4.1.10. ods. 1 zmluvy o úverovom rámci č. 000379/CORP/2015 zo dňa\n7.7.2015, podľa neho žalobca mohol dať výpoveď úverového limitu bez uvedenia dôvodu oznámením o\nvýpovedi úverového limitu. Žalobca oznámením o výpovedi úverového limitu zo dňa 8.7.2020 klientovi\noznámil vypovedanie úverového limitu podľa zmluvy o úverovom rámci č. 000379/CORP/2015 v znení\nneskorších dodatkov, naposledy dodatku č. 5 zo dňa 27.6.2019 s tým, že dňom splatnosti istiny úveru\nje 30 deň po doručení tohto oznámenia. Podľa doručenky spoločnosť GastroNet a.s. zásielku prevzala\n13.7.2020 a podľa oznámenia o prevzatí zastupovania zo dňa 14.7.2020, uvedeného v odseku 30., ju\ndňa 13.7.2020 prevzal aj žalovaný v 3. rade. Postup žalobcu v danom prípade bol v súlade so zmluvou\no úverovom rámci č. 000379/CORP/2015 zo dňa 7.7.2015, preto námietku žalovaných vyhodnotil ako\nnedôvodnú a výpoveď úverového limitu zo dňa 8.7.2020 za platnú s tým, že splatnosť úveru nastala\n14.8.2020. Pokiaľ sa týka výšky nesplateného úveru, na základe vykonaného dokazovania, výpisom u\núčtu spoločnosti GastroNet, a výpisom z knihy účtov žalobcu zo dňa 1.3.2021, mal za preukázané, že\nku dňu splatnosti úveru dňa 14.8.2020 predstavoval úver čerpaný a nesplatený spoločnosťou GastroNet\n\na.s. sumu vo výške 21.360,67 EUR a ku 11.12.2020 sumu vo výške 21.523,06 EUR (žalovaná istina),\núrok z omeškania do 28.8.2021 sumu vo výške 1.109,28 EUR, riadny úrok od 1.3.2021 vo výške 2,8%\nročne z istiny do zaplatenia, úrok z omeškania od 1.3.2021 vo výške 10% ročne z istiny do zaplatenia.\nNa úhradu takto preukázaného nesplneného záväzku klienta žalobcu na základe zmluvy o úverovom\nrámci č. 000379/CORP/2015 zo dňa 7.7.2015 v znení jej dodatkov súd žalovaných v 1. - 4. rade\nzaviazal spoločne a nerozdielne a to spolu s úrokom dohodnutým v článku II, bod 2.3.5. zmluvy o\núverovom rámci č. 000379/CORP/2015 zo dňa 7.7.2015 vo výške 2,8% ročne od 1.3.2021, ako bolo\nuplatnené, pretože súd nemohol priznať viac ako bolo uplatnené, do zaplatenia. Ako nedôvodnú súd\nvyhodnotil námietku žalovaných v 1. - 4.rade, že uzavretie dodatku č. 2 k zmluve o úverovom rámci\nč. 000379/CORP/2015 zo dňa 12.6.2017 je potrebné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah. Žalovaní\nv 1. - 4. rade dodatkom č. 2 k zmluve o úverovom rámci č. 000379/CORP/2015 zo dňa 12.6.2017,\nktorú je potrebné považovať v zmysle § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka za absolútny\nobchod, doplnili pôvodného spoludlžníka PMX Avion Bratislava s.r.o. spoločnosti GastroNet a.s., ako\nspoludlžníci 2 až 5., a to ako akcionári spoločnosti GastroNet a.s a je irelevantné kto s akým podielom na\nzákladnom imaní spoločnosti GastroNet a.s. Žalovaní v 1. až 4. rade sa ako spoludlžníci v bode 2.5.1. a\n2.5.2. tohto dodatku zaviazali spoločne a nerozdielne zaplatiť popri klientovi, ktorému žalobca poskytol\nkontokorentný úver ako podnikateľovi, peňažné záväzky klienta vzniknuté na základe zmlúv o úverovom\nobchode podliehajúcich tejto zmluve, ako aj iné zabezpečené záväzky podľa tejto zmluvy, preto podľa\nnázoru súdu ide o obchodnoprávny vzťah, ktorý sa pristúpením žalovaných k záväzku dlžníka splácať\núver nezmenil. Žalovaní v 1., 2., 3. a 4. rade sú s plnením peňažného dlhu vo výške 21.523,06 EUR v\nomeškaní od 31.8.2020 kedy poslednému z nich uplynula lehota na plnenie na základe výzvy žalobcu\nuvedenej v odseku 28., preto ich súd zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania podľa § 369 ods. 1\nObchodného zákonníka vo výške 10% dohodnutej v článku II, bod 2.3.5. zmluvy o úverovom rámci č.\n000379/CORP/2015 zo dňa 7.7.2015 a to tak bolo uplatnené, pretože nemohol priznať viac ako bolo\nuplatnené, úroku z omeškania do 28.2.2021 vo výške 1.109,28 EUR a úroku z omeškania vo výške 10%\nročne zo sumy 21.523,06 EUR od 1.3.2021 do zaplatenia. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255\nods. 2 CSP podľa pomeru úspech vo veci a úspešnému žalobcovi súd priznal voči žalovaným v 1. 2., 3.\na 4. rade náhradu trov konania spoločne a nerozdielne v rozsahu 100%.\n2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný 4/, ktorý sa domáhal\njeho zrušenia a vrátenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne jeho zmeny tak, že\nžaloba bude zamietnutá, z dôvodov, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil premlčaciu dobu,\nsúd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil spotrebiteľský právny vzťah, súd prvej inštancie odignoroval\nuvedenie žalovaného 4/ do omylu, súd prvej inštancie nevyhodnotil neplatnosť dojednania o doručovaní,\nsúd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil platnosť výpovede úverového rámca, súd prvej inštancie\nnapriek námietkam žalovaného 4/ neposúdil súlad dodatku č. 2 s dobrými mravmi v kontexte nálezu\nsúdu ústavného, neposkytol k otázke dobrých mravov žiadne odôvodnenie ani vlastné úvahy, súd\nprvej inštancie odignoroval námietky týkajúce sa dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie\nnáhrady trov konania žalobcovi, vôbec sa nimi nezaoberal, neposkytol k tomuto žiadne vlastné\nodôvodnenie alebo úvahy. Súd prvej inštancie tvrdil, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným\n4/ sa spravoval občianskym zákonníkom. Neskôr ale uviedol, že právny vzťah medzi žalobcom a\nžalovaným 4/ je absolútnym obchodom. Z uvedeného sa javí, že súd prvej inštancie účelovo aplikoval\nobčiansky zákonník tam, kde to bolo v prospech žalobcu a účelovo aplikoval obchodný zákonník rovnako\ntam, kde to bolo v prospech žalobcu. Súd prvej inštancie si bol teda schopný sám sebe protirečiť v\nprehnanej snahe vyhovieť žalobcovi. Buď je teda nesprávny právny záver súdu prvej inštancie o uplynutí\npremlčacej doby, keďže ak by sa jednalo o obchodnoprávny vzťah tak by bola premlčacia doba 4\nročná podľa § 397 obchodného zákonníka, čo znamená, že dovolanie sa relatívnej neplatnosti bolo\nvykonané včas a námietka premlčania vznesená žalobcom bola nedôvodná. Alebo je nesprávny záver\nsúdu prvej inštancie o tom, že sa jedná o absolútny obchodnoprávny vzťah, na základe ktorého súd prvej\ninštancie vylúčil aplikáciu práv spotrebiteľa. Súd prvej inštancie si účelovo alebo nevedome protirečil v\nodsekoch 40 a 45 Napadnutého rozsudku keď raz uviedol, že sa jedná o občianskoprávny vzťah a raz\nuviedol, že sa jedná o obchodnoprávny vzťah. V tomto kontexte - ak by sa jednalo o občianskoprávny\nvzťah tak by nebolo možné vylúčiť aplikáciu práv spotrebiteľa spôsobom akým to vykonal súd prvej\ninštancie. Navyše skutočnosť, že právny úkon je absolútnym obchodom nevylučuje, aby sa zároveň\njednalo o spotrebiteľský vzťah. Právny záver o tom, že sa aplikuje obchodný zákonník nevylučuje\nautomaticky aplikáciu práv spotrebiteľa. Súd prvej inštancie preto nesprávne a nedostatočne zdôvodnil\nneaplikovanie práv spotrebiteľa. Súd prvej inštancie odignoroval uvedenie žalovaného 4/ do omylu.\nŽalovaný 4/ vo svojej výpovedi uviedol, že žalobca vyvolal u žalovaného 4/ dojem, že je spotrebiteľom a\n\ntento využil pri presviedčaní žalovaného 4/ aby podpísal predmetný dodatok č. 2 a nasledovné dodatky.\nUvedené vyplýva zo znenia samotného dodatku č. 2, koncipovaného žalobcom. Jedná sa pri tom o\nuvedenie do omylu ohľadom podstatnej skutočnosti týkajúcej sa práv žalovaného 4/, čo spôsobuje\nneplatnosť dodatku č. 2. Súd prvej inštancie nevyhodnotil neplatnosť dojednania o doručovaní. Výpoveď\núverového rámca klientovi bola doručovaná iba spoločnosti GastroNet a.s. a žalovanému v 3/ rade.\nNebola teda doručená žalovanému 4/. Súd prvej inštancie vôbec nevyhodnocoval, či nie sú dojednania\no doručení v rozpore s kogentnou platnou právnou úpravou, na čo poukazoval žalovaný 4/ v konaní\npred súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie teda neposkytol odpoveď na otázku, či sú ustanovenia\no doručovaní v súlade s § 45 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Už len z daného dôvodu je\nnapadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnený a arbitrárny. Neposkytnutie dostatočného odôvodnenia\nje porušením ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, čo vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu\nSR. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil neplatnosť právneho úkonu označeného ako \"Oznámenie\no výpovedi úverového rámca\" z 08.07.2020, ktoré nebolo žalovanému 4/ doručené. Žalovaní boli pri tom\nzmluvnými stranami a spoludlžníkmi s rovnoprávnym postavením - zaviazaní spoločne a nerozdielne\nako to tvrdí žalobca. Nedoručením výpovede ako prejavu vôle žalovanému 4/ táto nemohla spôsobiť\nprávne účinky. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11.8.2011, sp. zn. 3 Cdo 44/2011. Keďže\nvýpoveď nebola doručená všetkým spoludlžníkom osobitne, tak nevyvolala právne účinky. K samotnému\nobsahu právneho úkonu označeného ako výpoveď uviedol, že je neurčitý, nezrozumiteľný a v rozpore\nso zákonom. Podľa ust. § 582 Občianskeho zákonníka možno vypovedať iba zmluvu u ktorej to zákon\nalebo zmluva vyslovene upravuje alebo zmluvu uzatvorenú na dobu neurčitú. Zmluva o úverovom rámci\nje v zmysle bodov 2.3.3. a 2.3.4 zmluvou uzatvorenou na dobu určitú. Zmluva neupravuje vyslovene\nprávo niektorej zmluvnej strany vypovedať zmluvu. Výpoveď odkazuje na články 4.1.7 až 4.1.10 Zmluvy\no úverovom rámci. Body 4.1.7. až 4.1.9. neupravujú žiadnym spôsobom právo dať výpoveď zo zmluvy.\nBod 4.1.10 opisuje ako má byť oznámenie o výpovedi doručené a aké má mať účinky. Samotné\nprávo zmluvnej strany dať výpoveď zo zmluvy v ňom absentuje. Výpoveď ako právny úkon bola preto\nvykonaná aj v rozpore s ust. § 582 Občianskeho zákonníka čo ju robí neplatnou. Zo samotného obsahu\nprávneho úkonu nie je zrozumiteľné či sa jedná o výpoveď alebo oznámenie o predčasnej splatnosti,\nprávny úkon je akýmsi neurčitým a nezrozumiteľným hybridom týchto úkonov. Podmienky predčasnej\nsplatnosti úveru sú definované v bode 9.2. Obchodných podmienok pre úvery podnikateľov a bode\n10.8. pre kontokorentný úver. Žalobca v oznámení o výpovedi nedefinoval dôvod predčasnej splatnosti\núveru ani podľa bodu 9.2. ani podľa bodu 10.8. všeobecných podmienok a dokonca ani len netvrdí vo\nvýpovedi, ani neskôr, že ktorý dôvod predčasného zosplatnenia mal nastať. Právny úkon oznámenie\no výpovedi je preto nielen nedoručený a bez právnych účinkov, ale aj nezrozumiteľný a neurčitý,\nkeďže nie je zrejmé či sa jedná o výpoveď alebo oznámenie predčasnej splatnosti úveru a prípadne\nz akého dôvodu. Podľa bodu 4.1.9. zmluvy o úverovom rámci č. 000379/CORP/2015 z 07.07.2015 sa\ntáto automaticky predlžuje, ak 30 dní pred posledným dňom plynúceho úverového obdobia nedošlo\nk výpovedi úverového limitu. Keďže výpoveď úverového rámca vykonaná žalovaným nebola náležite\ndoručená, a bola neurčitá, nezrozumiteľná a v rozpore so zákonom, tak je neplatná/ nevyvolala právne\núčinky. Dochádzalo a dochádza preto k prolongácií úverového rámca, a teda uplatnený nárok nie je\nsplatný. Súd prvej inštancie napriek námietkam žalovaného 4/ neposúdil súlad dodatku č. 2 s dobrými\nmravmi v kontexte nálezu súdu ústavného, neposkytol k otázke dobrých mravov žiadne odôvodnenie ani\nvlastné úvahy. Dodatok č. 2 bol uzatvorený v rozpore s dobrými mravmi a poukázal na nález Ústavného\nsúdu SR č. k. I. ÚS 26/2010, publikovaný v zbierke rozhodnutí pod č. 4/2015. Z výsluchu žalovaného\n4/ vyplynulo, že svojej manželke zatajil, že ide vykonať/ vykonal právny úkon - dodatok č. 2, ktorým\npristúpil k dodatku, a že manželka by mu súhlas k takémuto úkonu nedala. Z vyjadrenia intervenienta\n- manželky žalovaného 4/ vyplynulo, že nebola informovaná vopred ani včas o uzatvorení dodatku č.\n2, dozvedela sa to až v októbri 2020, daný úkon ohrozil jej bývanie a výživu, ako aj bývanie a výživu\njej maloletého syna. Predmetný úkon je preto v rozpore s dobrými mravmi - nastala obdobná situácia\nako v náleze ÚS SR. Súd prvej inštancie napriek tomu neposúdil posudzovaný právny úkon z hľadiska\ndobrých mravov. Súd prvej inštancie neposudzoval otázku dobrých mravov a neposkytol k nej žiadne\nodôvodnenie v napadnutom rozsudku. Súd prvej inštancie odignoroval námietky týkajúce sa dôvodov\nhodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi, vôbec sa nimi nezaoberal,\nneposkytol k tomuto žiadne vlastné odôvodnenie alebo úvahy. Žalovaný 4/ uviedol v rámci konania\nnasledovnú argumentáciu týkajúcu sa dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku na\nnáhradu trov konania: K náhrade trov konania uvádzam, že tieto v zmysle už citovaných rozhodnutí\nsúdu neprináležia bankám, nakoľko tieto majú vlastné právne oddelenia. Zastúpenie advokátom zo\nstrany žalobcu je zneužitím práva na obhajobu na úkor osôb, ktoré sú spotrebiteľom, ev. u ktorých\nžalobca vyvolal dojem že sú spotrebitelia. Tu apelujem aj na nepriznanie prípadnej náhrady trov konania\n\nžalobcovi z dôvodov hodných osobitného zreteľa. U žalobcu sa jedná o bankovú inštitúciu u ktorej by\nnáhrada trov konania vyvolala iba nepatrnú zmenu v majetkovej sfére. Naopak u žalovaného 4/ sa jedná\no fyzickú osobu, živiteľa rodiny s vyživovacou povinnosťou k maloletému, ktorého rodinný rozpočet by bol\nnáhradou trov konania výrazne zasiahnutý. Súd prvej inštancie sa s danou argumentáciou nevysporiadal\nvôbec, uviedol, že dané argumenty zohľadní až v uznesení o výške trov konania. Uvedený postup\nje procesne a formálne vadný. S argumentáciou týkajúcou sa nepriznania náhrady trov konania sa\nsúd prvej inštancie mal vysporiadať pred vydaním výroku III. napadnutého rozsudku. Keďže sa s ňou\nsúd prvej inštancie nevysporiadal, spôsobuje to ďalšiu arbitrárnosť, nepreskúmateľnosť a nedostatočné\nodôvodnenie rozsudku.\n3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný 1/, ktorý sa domáhal\njeho zrušenia a vrátenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne jeho zmeny tak, že\nžaloba bude zamietnutá, z dôvodov, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd\nprvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej\ninštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odôvodnení rozsudku súdu\nprvej inštancie badať rozpor pri opise jednotlivých argumentov resp. tvrdení. Súd prvej inštancie ten\nistý záväzkový vzťah posudzuje raz ako občianskoprávny inde ako obchodnoprávny. V prípade, ak\nby išlo o občianskoprávny vzťah, tak by nebolo možné vylúčiť aplikáciu práv spotrebiteľa spôsobom\nakým to súd prvej inštancie vykonal. Navyše skutočnosť, že právny úkon je absolútnym obchodom\nnevylučuje, aby sa zároveň jednalo o spotrebiteľský vzťah. Právna teória hovorí o tzv. spotrebiteľských\nobchodoch. Túto námietku vzniesol žalovaný v 1. rade opakovanie, no súd prvej inštancie sa s ňou\nvôbec nevysporiadal. Právny záver o tom, že sa aplikuje obchodný zákonník nevylučuje automaticky\naplikáciu práv spotrebiteľa. Súd prvej inštancie preto nesprávne a nedostatočne zdôvodnil neaplikovanie\npráv spotrebiteľa. Žalovaný v 1. rade v rámci svojich vyjadrení počas konania pred súdom prvej\ninštancie uviedol, že žalobca u neho ako žalovaného v I. rade dojem, že je spotrebiteľom a tento\nvyužil pri presviedčaní žalovaného v 1. rade, aby podpísal predmetný Dodatok č. 2. Uvedené\nvyplýva zo znenia samotného Dodatku č. 2, koncipovaného žalobcom, kde sám žalobca na strane\n9/11 v odseku 1.4.2. uvádza: \"Spoludlžník 2 podpisom tohto dodatku potvrdzuje, že uvedený návrh\nmu hol so zákonom predpísaným poučením ponúknutý s tým, že návrh môže prijať podpisom\nspotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, ako samostatného dokumentu v súlade s ustanoveniami zákona\no spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní... \" Žalovaný v 1. rade sa v konaní dovolal neplatnosti\nprávneho úkonu pre omyl, pričom ide o uvedenie do omylu ohľadom podstatnej skutočnosti týkajúcej\nsa práv žalovaného v 1. rade, čo spôsobuje neplatnosť Dodatku č. 2. Výpoveď úverového rámca\nklientovi bola doručovaná iba spoločnosti Gastronet a.s. a žalovanému v 3/ rade, nebola teda doručená\nžalovanému v 1. rade. Súd prvej inštancie vôbec nevyhodnocoval, či nie sú dojednania o doručení v\nrozpore s kogentnou platnou právnou úpravou, na čo poukazovali žalovaní v konaní pred súdom prvej\ninštancie. Súd prvej inštancie teda neposkytol odpoveď na otázku a nevysporiadal sa s otázkou, či\nsú ustanovenia o doručovaní v súlade s § 45 Občianskeho zákonníka. Aj z uvedeného dôvodu je\npreto týmto odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nedostatočne odôvodnený a arbitrárny.\nNeposkytnutie dostatočného odôvodnenia je porušením ústavného práva na súdnu a inú právnu\nochranu, čo vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil\nneplatnosť právneho úkonu označeného ako \"Oznámenie o výpovedi úverového rámca\" z 08.07.2020,\nktoré nebolo žalovanému v 1/ doručené. Žalobca v konaní dokonca účelovo tvrdil, že ho nemal povinnosť\ndoručovať. Žalovaní boli pritom zmluvnými stranami a spoludlžníkmi s rovnoprávnym postavením zaviazaní spoločne a nerozdielne ako to tvrdí žalobca. Nedoručením výpovede ako prejavu vôle\nžalovanému v 1. rade táto nemohla spôsobiť právne účinky. Žalovaný v 1. rade v tomto kontexte\npoukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11.08.201 I, sp. zn. 3 Cdo 44/2011. Keďže výpoveď\nnebola doručená všetkým spoludlžníkom osobitne, tak nevyvolala a nemohla vyvolať právne účinky. K\nsamotnému obsahu právneho úkonu označeného ako výpoveď uviedol, že je neurčitý, nezrozumiteľný\na v rozpore so zákonom. Podľa ust. § 582 občianskeho zákonníka možno vypovedať iba zmluvu u\nktorej to zákon alebo zmluva vyslovene upravuje alebo zmluvu uzatvorenú na dobu neurčitú. Zmluva\no úverovom rámci je v zmysle bodov 2.3.3. a 2.3.4 zmluvou uzatvorenou na dobu určitú. Zmluva\nneupravuje vyslovene právo niektorej zmluvnej strany vypovedať zmluvu. Výpoveď odkazuje na články\n4.1.7 až 4.1.10 Zmluvy o úverovom rámci. Body 4.1.7. až 4.1.9. neupravujú žiadnym spôsobom právo\ndať výpoveď zo zmluvy. Bod 4.1.10 opisuje ako má byť oznámenie o výpovedi doručené a aké má\n\nmať účinky. Samotné právo zmluvnej strany dať výpoveď zo zmluvy v ňom absentuje. Výpoveď ako\nprávny úkon bola preto vykonaná aj v rozpore s ust. § 582 občianskeho zákonníka, čo ju robí neplatnou.\nZo samotného obsahu právneho úkonu nie je zrozumiteľné či sa jedná o výpoveď alebo oznámenie\no predčasnej splatnosti, právny úkon je akýmsi neurčitým a nezrozumiteľným hybridom týchto úkonov.\nPodmienky predčasnej splatnosti úveru sú definované v bode 9.2. Obchodných podmienok pre úvery\npodnikateľov a bode 10.8. pre kontokorentný úver. Žalobca v oznámení o výpovedi nedefinoval dôvod\npredčasnej splatnosti úveru ani podľa bodu 9.2. ani podľa bodu 10.8. všeobecných podmienok a\ndokonca ani len netvrdí vo výpovedi, ani neskôr, že ktorý dôvod predčasného zosplatnenia mal\nnastať. Právny úkon oznámenie o výpovedi je preto nielen nedoručený a bez právnych účinkov ale aj\nnezrozumiteľný a neurčitý, keďže nie je zrejme či sa jedná o výpoveď alebo oznámenie predčasnej\nsplatnosti úveru a prípadne z akého dôvodu. Podľa bodu 4.1.9. zmluvy o úverovom rámci č. 000379/\nCORP/2015 z 07.07.2015 sa táto automaticky predlžuje, ak 30 dní pred posledným dňom plynúceho\núverového obdobia nedošlo k výpovedi úverového limitu. Keďže výpoveď úverového rámca nebola\nnáležite doručená, a bola neurčitá, nezrozumiteľná a v rozpore so zákonom tak je neplatná/ nevyvolala\nprávne účinky. Dochádzalo a dochádza preto k prolongácií úverového rámca, a teda uplatnený nárok\nnie je splatný. Žalovaný v 1. rade v konaní pred súdom prvej inštancie uviedol, že aj pre prípad, že by\nmal žalobca vo veci sporový úspech, v predmetnom prípad existuje hneď množina dôvodov hodných\nosobitného zreteľa, pre ktoré by mu náhrada trov konania ani v prípade sporového úspechu nemala byť\npriznaná. Ide najmä o nasledovné dôvody: náhrada trov konania neprináleží bankám, nakoľko tieto majú\nvlastné právne oddelenia. Zastúpenie advokátom zo strany žalobcu je zneužitím práva na obhajobu na\núkor osôb, ktoré sú spotrebiteľom, ev. u ktorých žalobca vyvolal dojem že sú spotrebitelia. U žalobcu sa\njedná o bankovú inštitúciu, u ktorej by náhrada trov konania vyvolala iba nepatrnú zmenu v majetkovej\nsfére. Naopak u žalovaných v 1. až 4 rade sa jedná o fyzické osoby, živiteľov rodín a pod.. Súd prvej\ninštancie sa s danou argumentáciou nevysporiadal vôbec, uviedol, že dané argumenty zohľadní až\nv uznesení o výške trov konania. Uvedený postup je procesné a formálne vadný. S argumentáciou\ntýkajúcou sa nepriznania náhrady trov konania sa súd prvej inštancie mal vysporiadať pred vydaním\nvýroku III. napadnutého rozsudku. Keďže sa s ňou súd prvej inštancie nevysporiadal spôsobuje to ďalšiu\narbitrárnosť, nepreskúmateľnosť a nedostatočné odôvodnenie rozsudku.\n4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný 2/, ktorý sa domáhal\njeho zrušenia a vrátenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne jeho zmeny tak, že\nžaloba bude zamietnutá, z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces (ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP); súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k\nnesprávnym skutkovým zisteniam (ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 365 ods. 1 písm. g/ CSP). Namietal, že\nsúd rozhodol v rozpore s pravidlom \"ne ultra petitum\". Súd sa v rozsudku nevysporiadal s tvrdeniami\nžalovaného 2/, tieto úplne opomenul a rozsudok riadne neodôvodnil. Žalovaný 2/ podaním zo dňa\n02.07.2024 zaslal súdu svoju písomnú záverečnú reč v konaní. Súd v odôvodnení rozsudku záverečnú\nreč žalovaného 2/ nijakým spôsobom nespomenul a nevyjadril sa ani k tvrdeniam žalovaného 2/ v tejto\nzáverečnej reči. Žalovaný 2/ v záverečnej reči o. i. poukázal na konkurzné konanie B1-32K/13/2020\núpadcu GastroNet a.s., v rámci ktorého si žalobca uplatňuje pohľadávku v celkovej výške 36.493,98\nEur, t. j. rovnakú pohľadávku akú si uplatňoval aj v tomto konaní, a teda mohol by byť uspokojený\nduplicitne. Rovnako žalovaný 2/ poukázal na ust. § 257 CSP, s odkazom na ktoré mal za to, že v konaní\nsú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nie je možné priznať žalobcovi trovy konania.\nSúd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal dostatočným, náležitým a zrozumiteľným\nspôsobom so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie predmetného sporu, najmä vôbec\nnijako nereflektoval na skutkové tvrdenia žalovaného 2/ uvedené v jeho písomnej záverečnej reči.\nŽalovaný 2/ priložil k záverečnej reči ako dôkaz aj emailovú komunikáciu so žalobcom, avšak súd\nrovnako ani túto komunikáciu ani nespomína v bode 18 rozsudku, v ktorom uviedol zoznam vykonaných\ndôkazov. Z uvedeného vyplýva, že súd predložený dôkaz nevykonal a jeho nevykonanie ani neodôvodnil,\nresp. žalovaným 2/ predložený dôkaz nijakým spôsobom nespomenul a tento odignoroval. Súd v\nrozsudku dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo má za\nnásledok nesprávne rozhodnutie. Žalovaný 2/ v konaní namietal splatnosť úveru voči žalovanému 2/,\na to z dôvodu nedoručenia oznámenia o výpovedi úverového limitu. Žalobca v konaní netvrdil, že by\noznámenie o výpovedi úverového limitu doručoval aj žalovanému 2/ a táto skutočnosť ani nevyplýva\nzo žiadneho dôkazu. Je zrejmé, že táto listina žalovanému 2/ doručená nebola, a teda nemohla spustiť\nžiadne právne účinky, t. j. voči žalovanému 2/ nemohla nastať a ani nenastala splatnosť úveru. Žiadny\n\ndokument predložený zo strany žalobcu neobsahuje ustanovenie o tom, že sa dokumenty považujú za\ndoručené všetkým žalovaným (spoludlžníkom), ak sa doručia aspoň jednému z nich. Žalovaný 2/ na\ntakéto doručovanie nikdy nedal súhlas. Žalovaný 2/ sa ani nemohol vopred vzdať práva na doručenie\noznámenia o výpovedi úverového limitu, nakoľko takýto úkon by bol neplatný v zmysle ust. § 574\nods. 2 OZ. Poukazujeme na skutočnosť, že spoludlžník, ak je ním aj žalovaný 2/, má mať rovnaké\npráva ako dlžník, a teda bolo povinnosťou žalobcu doručovať oznámenie o výpovedi úverového limitu\naj spoludlžníkom. Súd pri posudzovaní priznania úrokov z omeškania v bode 46 Rozsudku bral za\nrozhodný deň, kedy poslednému zo žalovaných uplynula lehota na plnenie na základe výzvy žalobcu.\nV tomto prípade súd bral do úvahy skutočné prevzatie výzvy zo strany jednotlivých žalovaných, ale pri\nposudzovaní doručovania oznámenia o výpovedi úverového limitu už takto nepostupoval a uspokojil sa\ns tým, že toto bolo doručené iba žalovanému v 3. rade. Nakoľko oznámenie o výpovedi úverového limitu\nnebolo žalovanému 2/ doručené, nemohla začať plynúť ani 30-dňová lehota podľa čl. IV bod 4.1.10\nods. 3 Zmluvy, a teda voči žalovanému 2/ nemohla nastať (a nenastala) ani splatnosť úveru. Súd na\nzáklade vykonaných dôkazov - doručenia oznámenia o výpovedi úverového limitu žalovanému v 3. rade\n- dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam - že splatnosť úveru nastala aj voči žalovanému 2/. Takýto\nzáver súdu je nesprávny. Súd nesprávne právne posúdil postavenie žalovaného 2/, keď mu nepriznal\npostavenie spotrebiteľa a neprihliadal na uvedenie žalovaných do omylu. K argumentácii žalovaného 2/\no jeho postavení spotrebiteľa súd v bode 45 rozsudku iba stroho uviedol, že námietka je nedôvodná,\nnakoľko Zmluva je absolútnym obchodom a tento vzťah sa pristúpením žalovaných k záväzku dlžníka\nsplácať úver nezmenil. V prvom rade je zrejmé, že žalovaný /2 ako spoludlžník 3 podľa Dodatku č.\n2 je špecifikovaný ako fyzická osoba cez meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a doklad\ntotožnosti a že žalovaný 2/ nemohol ovplyvniť obsah dodatku č. 2 a ani samotné znenie Zmluvy (čo\nv konaní nebolo sporné). Zmluva je absolútnym obchodom čo nevylučuje postavenie žalovaného 2/\nako spotrebiteľa. Už samotné interpretačné pravidlo § 266 ods. 5 ObZ predpokladá, že budú existovať\nspotrebiteľské vzťahy spravujúce sa Obchodným zákonníkom. Rovnako aj ustanovenie § 52 ods. 4 OZ\n(zavedené tzv. spotrebiteľskou novelou č. 102/2014 Z. z.) upravuje použitie ustanovení Občianskeho\nzákonníka aj tam, kde by sa inak použili normy Obchodného zákonníka. Čiastočný spotrebiteľský\ncharakter Zmluvy nepriamo priznal aj súd v rozsudku, keď napriek absolútnej povahe Zmluvy napr.\nv otázke premlčania, aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka. Je zrejmé, že žalovaný 2/ ako\nspoludlžník 3 pri podpise Dodatku č. 2 nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Poukázal na\nustálenú súdnu prax, v zmysle ktorej účasť spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným z nej nečiní\npodnikateľa (uvedené je možné analogicky aplikovať aj na akcionára v akciovej spoločnosti). Žalovaný 2/\nsíce je akcionárom spoločnosti GastroNet a.s., avšak iba s minimálnym podielom (0,37% na základnom\nimaní) a z tohto titulu nie je podnikateľom. S ohľadom na uvedené je zrejmé, že žalovaný v 2/ nemá úzke\npodnikateľské väzby vo vzťahu k spoločnosti a preto má postavenie spotrebiteľa. Žalobca navodzoval\nu žalovaného 2/ (aj u ostatných žalovaných) dojem, že majú postavenie spotrebiteľa a vzťahuje sa na\nnich ochrana, ktorá prináleží spotrebiteľom. Uvedené je zrejmé z tretej časti bod 1.4 ods. 1.4.3 Dodatku\nč. 2, kde žalobca (ako autor) uviedol: \"Spoludlžník 3 podpisom tohto dodatku potvrdzuje, že uvedený\nnávrh mu bol so zákonom predpísaným poučením ponúknutý aj s tým, že návrh môže priať podpisom\nspotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, ako samostatného dokumentu v súlade s ustanoveniami zákona\no spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,...\". V prípade, ak žalovaný 2/ nemá postavenie spotrebiteľa\n(o ktorom ho pracovníci žalobcu presviedčali), je potrebné takéto konanie žalobcu posúdiť ako snahu\no uvedenie žalovaného 2/ do omylu s cieľom primäť ho podpísať Dodatok č. 2 a tým si zlepšiť svoje\nzabezpečenie pohľadávok vyplývajúcich zo Zmluvy. Uvedené je v zmysle ustanovenia § 39 OZ a §\n265 ObZ, potrebné posúdiť ako konanie v rozpore s poctivým obchodným stykom a dobrými mravmi.\nS ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti máme za to, že žalovaný 2/ má postavenie spotrebiteľa a\nje potrebné poskytnúť mu primeranú ochranu, resp. odoprieť ochranu žalobcovi, ktorého konanie je v\nrozpore s poctivým obchodným stykom a dobrými mravmi. Súd nesprávne právne posúdil absolútnu\nneplatnosť Dodatku č. 2. Žalovaný 2/ v konaní namietal absolútnu neplatnosť Dodatku č. 2 z dôvodu\nnedostatku formy § 40 ods. 1 OZ. Súd námietku žalovaného 2/ vyhodnotil ako nedôvodnú, keď poukázal\nna body 2.3., 2.5.1., 2.5.2. Dodatku č. 2. Súd v odôvodnení Rozsudku (bod 40) účelovo nesprávne\ncitoval rozhodné body, keď zámerne upravil jednotné číslo používané v uvedených bodoch Dodatku č.\n2 na množné číslo čím navodzuje dojem, že takéto vyhlásenie urobil každý zo spoludlžníkov, čo nie je\npravdou. K bodu 2.3 Dodatku č. 2, uvádzal, že v tomto bode je používané jednotné číslo \"spoludlžník\",\nnapr. \"spoludlžník vyhlasuje, že sú mu známe pomery klienta, že sa oboznámil so zmluvou a súhlasí\ns ňou\" (bod 2.3.1. Dodatku č. 2) alebo \"spoludlžník pristupuje k uvedenému záväzku alebo záväzkom\nklienta ... a z plnenia podľa nich spoludlžník splní za klienta popri ňom a že klient a spoludlžník sú\nzaviazaní spoločne a nerozdielne...\" (bod 2.3.3. Dodatku č. 2). Máme za to, že tento bod je neurčitý,\n\na teda absolútne neplatný, nakoľko z tohto bodu nie je možné presne určiť, ktorý z dlžníkov uvedené\nvyhlasuje, a teda ktorého z dlžníkov toto vyhlásenie zaväzuje. Toto ustanovenie nemožno vzťahovať na\nvšetkých spoludlžníkov a to s prihliadnutím na používanie tohto pojmu v rámci zmluvného vzťahu so\nžalobcom. V prípade, ak žalobca chcel v zmluvnom vzťahu označiť všetkých spoludlžníkov, označoval\nich buď množným pojmom spoludlžníci (viď napr. text na spodku jednotlivých dodatkov \"Za banku\npodpisy na strane klienta a spoludlžníkov\"; alebo bod 2.3 Dodatku č. 3 a č. 4 \"klient a spoludlžníci, ktorí\nsú zaviazaní spoločne a nerozdielne, uznáva každý za seba\") alebo ich vymenúva (viď napr. tretia časť\nbod 1.4.1 Dodatku č. 2 \"banka pri uzavieraní tohto dodatku ponúka spoludlžníkovi 2 až spoludlžníkovi\n5\"; či bod 2.1. Dodatku č. 3 a 4 \"Banka, klient, spoludlžník 1, spoludlžník 2, spoludlžník 3, spoludlžník 4\na spoludlžník 5 sú účastníkmi\"). K bodom 2.5.1., 2.5.2. Dodatku č. 2 uvádzal, že v bode 2.5.1 sa oproti\nZmluve Dodatkom č. 2 doplnil iba nasledujúci podčiarknutý text \"Spoludlžník vyhlasuje, že sú mu známe\npomery klienta a zaväzuje sa za dojednaných podmienok zaplatiť popri klientovi peňažné záväzky klienta\nvzniknuté na základe zmlúv o úverovom obchode podliehajúcich tejto zmluve, ako aj iné zabezpečené\nzáväzky podľa tejto zmluvy a poskytnúť banke potrebnú súčinnosť a splniť súvisiace záväzky.\" a bod\n2.5.1 ods. 1 Zmluvy ostal bezo zmien. S ohľadom na tieto skutočnosti nie je na základe týchto ustanovení\nmožné vyvodiť, že by žalovaný 2/ urobil vyhlásenie o pristúpení k záväzku. V tejto súvislosti poukazoval\naj na výkladový princíp contra proferentem. Princíp zmluvnej interpretácie contra proferentem (lat. tiež\ncontra stipulatorem), podľa ktorého sa majú pojmy, slovné spojenia, či celé ustanovenia použité pri\nformulovaní zmluvy, vykladať v neprospech tej zmluvnej strany, ktorá tento pojem použila po prvý raz,\nresp. na ťarchu strany, ktorá trvala na jeho zahrnutí do obsahu zmluvy, obsiahnutý v ustanovení §\n266 ods. 4 OBZ, treba aplikovať ako všeobecnú výkladovú metódu interpretácie právnych úkonov.\nVyššie uvedená neurčitosť v spojení s nedodržaním potrebnej formy v spojení s ust. § 40 OZ má za\nnásledok absolútnu neplatnosť Dodatku č. 2. S ohľadom na vyššie uvedené nie je možné uzavrieť, že\n\"spoludlžník\" označuje všetkých spoludlžníkov a teda, že vyhlásenie podľa bodu 2.3 Dodatku č. 2 sa\nvzťahuje na všetkých spoludlžníkov a že by toto vyhlásenie urobil každý zo spoludlžníkov sám za seba.\nUvedené spôsobuje neurčitosť Dodatku č. 2 čo má za následok jeho absolútnu neplatnosť. S ohľadom\nna uvedené je zrejmé, že súd sa nedostatočným spôsobom zaoberal absolútnu neplatnosťou Dodatku\nč. 2 následkom čoho vec nesprávne právne posúdil. Súd sa nevysporiadal s argumentáciou žalovaného\n2/ o dôvodoch hodných osobitného zreteľa. Súd sa nijakým spôsobom nevysporiadal s požiadavkou\nžalovaného 2/ na aplikáciu ust. § 257 CSP. Žalovaný 2/ videl v konaní dôvody hodné osobitného zreteľa\nnajmä v nasledovných skutočnostiach: žalobcom je banka, ktorá nepriznanie náhrady trov konania (vo\nvzťahu k žalovanému v II. rade) nepocíti vo svojej majetkovej sfére na rozdiel od žalovaného v II. rade;\nžalobca má vlastné právne oddelenie, no napriek tomu ho zastupuje externý právny zástupca; žalobca\nnedal žalovaným možnosť vyjadriť sa k výpovedi a uvedené im nedal ani na vedomie; žalobca odmietol\nnávrhy žalovaných v I., II. a III. rade na mimosúdne riešenie sporu, a pokračovaním v konaní spôsoboval\nďalšie zbytočné a neúčelné náklady; žalobca vykonával svoje subjektívne práva v rozpore s dobrými\nmravmi. Žalovaný 2/ je toho názoru, že požiadavku podľa ust. § 257 CSP riadne odôvodnil a táto otázka\nje natoľko podstatná pre konanie, že sa vyžaduje špecifická odpoveď zo strany súdu, ktorú však žalovaný\n2/ nedostal.\n5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný 3/, ktorý sa domáhal\njeho zrušenia a vrátenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodov, že súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie\nrozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia\nveci. Žalobca v rámci návrhu na vydanie platobného rozkazu nepreukázal reálne poskytnutie úveru,\ndôvody jeho predčasnej splatnosti ani oprávnené plnenie z bankovej záruky. Žalobca iba uviedol,\nže poskytol spoločnosti GastroNet, a.s úverový rámec, netvrdil, že poskytol úver a neuviedol v akej\nvýške a kedy. Žalobca k žalobe - návrhu na vydanie platobného rozkazu nepredložil dôkazy, ktoré\nby preukazovali jeho tvrdený nárok, napriek tomu že ich predložiť mohol, navrhol preto, aby súd\nvzhľadom na koncentráciu konania a zásadu hospodárnosti na ďalšie dôkazy neprihliadal. Žalobca\ndisponuje vlastným právnym oddelením, trovy vynaložené na právne zastupovanie nepovažoval za\núčelne vynaložené. Žalobca v rámci žalobného návrhu nepreukázal uplatnenú pohľadávku čo do dôvodu\na výšky, pohľadávka uplatnená v tomto konaní a vyčíslenie pohľadávky zo dňa 1.3.2021 nekorešponduje\ns obsahom výzvy na úhradu záväzku zo dňa 18.8.2020, žalobca neuviedol žiaden dôvod pre ktorý\npristúpil k vypovedaniu úverového limitu ani nepreukázal, že by bol na vypovedanie úverového limitu\n\nbez uvedenia dôvodu oprávnený podľa zmluvy. S poukazom na čl. IX časti bod 9.1. obchodných\npodmienok pre úvery podnikateľom platí, že pre predčasnú splatnosť musí byť daný niektorý prípad\nporušenia vymedzený v obchodných podmienkach pre úvery podnikateľom a nie je možné vykonať\ntakéto oznámenie bez existencie dôvodu. Bolo popreté tvrdenie žalobcu, že úver a /alebo záruku v\nzmysle zmluvy poskytol, že by žalobca oprávnene pristúpil k predčasnému zosplatneniu úverového\nlimitu v zmysle zmluvy a že by na základe uvedeného vznikla žalovaným povinnosť uhradiť spoločne a\nnerozdielne uplatnený nárok. S ohľadom na zásadu koncentráciu konania platí, že ďalšie predloženie\ndôkazov zo stany žalobcu sú neprípustné. Nárok žalobcu na náhradu trov bol označený za neúčelne\nvynaložený, nakoľko žalobca disponuje vlastným právnym oddelením. Žaloba označená za nedôvodnú\na podanú predčasne z dôvodu prebiehajúceho konkurzného konania, kedy prípadným splnením\npohľadávky žalobcovi by žalovaný nenadobudol postavenie veriteľa v konkurznom konaní. Žalobca\nnereagoval na snahu žalovaného v 3. rade komunikovať prostredníctvom svojho právneho zástupcu v\nsnahe nájsť zmierne riešenie vzniknutej situácie, prípadne uzavrieť dohodou so žalovanými. Žalovaný\n3 dňa 14.7.2020 žalobcu informoval, že poveril advokátsku kanceláriu na zatupovanie v danej veci a\npožiadal ho, aby komunikáciu týkajúcu sa žalovaného v 3. rade zasielal tejto advokátskej kancelárii.\nŽalobca na to nereagoval. Žalobca v októbri 2020 zaslal priamo všetkým žalovaným návrh dohody o\nuznaní záväzku a dohody o splácaní záväzku č. 1103858_986_UZaDoSZ_CWR SK. Žalovaný v 3. rade\nžalobcovi na návrh reagoval, avšak opätovne žalobca nezaslal žalovanému 3 žiadnu odpoveď. Žalobca\nneuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal reálne vyplatenie úveru, ani dôvody predčasnej splatnosti\núveru a s poukazom na koncentráciu konania (§ 132 a 153 CSP) ich už dodatočne preukazovať nemôže.\nŽalobca napriek tomu oneskorene predložil dôkaz - 3 ks nezrozumiteľných, ním vytvorených tabuliek\nobsahujúcich rôzne nedefinované skratky (IZV, DR. GV, CR a iné). Oneskorene predložené tabuľky\nnie sú výpisom z účtu, nepreukazujú reálne poskytnutie/ čerpanie úveru spoločnosťou GastroNet, a.s..\nPredloženou zmluvou o kontokorentnom úvere a schválenou žiadosťou o kontokorentný úver je možné\npreukázať iba to, že GastroNet, a.s. bol oprávnený čerpať úver do určitej maximálnej sumy. Podľa prílohy\nč. 1a k zmluve o úverovom rámci č. 000379/CORP/2015 to mala byť suma 30.000,- EUR, čo je teda\ntiež sporné. Oprávnenie čerpať kontokorentný úver do určitej výšky ale nepreukazuje, že úver bol reálne\nčerpaný. Žalobca nie je oprávnený domáhať sa vyplatenia výšky úverového rámca, ale výšky reálne\nčerpaného úveru, čo je zmyslom kontokorentného typu úveru. Žalobca nepreukázal čerpanie úveru,\nnepredložil o tom dôkazy v žalobe (návrhu), ani vo vyjadrení k odporu a to napriek tomu, že takýmito\ndôkazmi ako banka disponuje. Uplatnený nárok ani jeho výška preto neboli preukázané. Žalobca\nnepreukázal ani dôvody prípadnej predčasnej splatnosti úveru a preto je sporné, či je pohľadávka,\nak existuje, vôbec splatná. K trovám konania žalovaní poukazovali aj na nimi predložený dôkaz,\nuznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 14Co 299/2016 z 25.8.2016, kde krajský súd nepriznal\ntrovy Tatrabanka, a.s.. V tomto prípade je rovnako žalobca finančná inštitúcia, banka, s vlastným\nprávnym oddelením schopným uplatňovať jej práva a brániť jej záujmy. Trovy právneho zastúpenia\nžalobcu, predovšetkým vzhľadom na nulovú komunikáciu so žalovanými, ktorí prejavili ochotu vo\nveci komunikovať a záležitosť riešiť inou ako súdnou cestou, sú preto neúčelne vynaložené. Všetci\nžalovaní poukazovali na skutočnosť, že nemajú postavenie spoludlžníka, že žalobca neuniesol dôkazné\nbremeno. Tvrdenia žalobcu by boli správne iba v prípade, ak by boli žalovaní v 1. až v - 4. rade\nstranou zmluvy na strane klienta, čo však nie je splnené. Žalovaní v 1. - 4. rade ako spoludlžníci\nneboli pôvodnou súčasťou zmluvy. Dodatkom č. 2 zo dňa 12.6.2017 (kde sú prvý raz uvedený žalovaní,\nsa o. i. \"spresnilo označenie účastníkov na strane klienta a za bod 1.2. Zmluvy sa doplnilo určenie\nspoludlžníkov\" a to žalovaný v 1. rade ako spoludlžník 2, žalovaný v 2. rade ako spoludlžník 3,\nžalovaný v 3. rade ako spoludlžník 4 a žalovaný v 4. rade ako spoludlžník 5. Podľa § 533 Občianskeho\nzákonníka sa pre pristúpenie k záväzku vyžaduje písomná forma a výslovné vyhlásenie ďalšej osoby\n(pristupujúceho dlžníka) o tom, že za dlžníka splní jeho peňažný záväzok. Ani jedna z uvedených\npodmienok nie je splnená. Žalobca nepredložil listinu, ktorou by preukázal platné pristúpenie k záväzku.\nDodatkom č. 2 sa síce mení a dopĺňa zmluva, avšak pristúpenie k záväzku nemá vplyv na zmluvné\nstrany pôvodnej zmluvy, t.j. pristupujúci dlžníci sa nestávajú zmluvnou stranou a z uvedeného dôvodu\ndodatok č. 2 nemá povahu zmluvy o pristúpení k záväzku. Opomenutie písomnej formy má za následok\nabsolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Poukázali tiež na\nabsenciu presného vymedzenia záväzku, ku ktorému mali žalovaní rade pristúpiť - z dodatku č. 2 nie\nje zrejmá výška záväzku a výšku nemožno ani dodatočne určiť. S ohľadom na uvedené je dodatok č. 2\nneurčitý a v danom prípade nedošlo k účinnému pristúpeniu k záväzku, preto sa žiadny zo žalovaných\nnemohol stať dlžníkom, resp. spoludlžníkom a v tomto spore nie je pasívne legitimovaný. Všetci\nžalovaní, vrátane žalovaného 3 poukazovali na skutočnosť, že pri podpise dodatku č. 2 k zmluve mali\na naďalej majú postavenie spotrebiteľa. Žalovaný ako spoludlžník podľa dodatku č. 2 je špecifikovaný\n\nako fyzická osoba cez meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a doklad totožnosti. Žalovaný\nako spoludlžník pri podpise dodatku č. 2 nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaný rade\nmá postavenie spotrebiteľa. Uvedené potvrdzuje aj znenie dodatku č. 2, kde sa uvádza (tretia časť,\nods. 1, bod 1.4.3), že žalovanému žalobca ponúkol uzatvorenie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,\nako samostatného dokumentu v súlade s ustanoveniami zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom\nkonaní. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. sa rozhodcovská zmluva viaže na spotrebiteľskú\nzmluvu. Z uvedeného vyplýva, že zmluva, resp. dodatok č. 2 má charakter spotrebiteľskej zmluvy\na žalovaný (ako spoludlžník ) má postavenie spotrebiteľa. Právny vzťah medzi účastníkmi založený\nzmluvou o úvere je nevyhnutné posudzovať podľa zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch\nv znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, že samotná zmluva o úvere je tzv.\nabsolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). Žalovaný v 3. rade na vyjadrenie\nžalobcu reagoval duplikou zo dňa 23.5.2022, doručenou súdu dňa 24.5.2022, tak, že zotrváva na\nprávnom názore, že predmetná žaloba je nedôvodná a predčasne podaná. Uvedený argument o\npredčasnom podaní žaloby platí aj ku dňu podania odvolania, nakoľko Správca konkurznej podstaty\núpadcu GastroNet a. s., IČO: 36 832 715 oznámením v OV č. 36/2024 zo dňa 20.02.2024 oznámil\nzostavenie zoznamu pohľadávok proti podstate a zámer zostaviť rozvrh všeobecnej podstaty, s čoho\nvyplýva, že určitá, bližšie nekonkretizovaná časť pohľadávky bude s najväčšou pravdepodobnosťou\nplnená v rámci konkurzu. Žalobca je účastníkom konkurzného konania, má na rozdiel od žalovaného\nč. 3 prístup do správcovského spisu. Napriek tomu o uvedenom súd neinformoval a je teda dôvodný\npredpoklad, že sa žalobou domáha plnenia, ktoré mu môže byť poskytnuté celkom alebo sčasti v rámci\nkonkurzného výťažku. Žalobca zastúpený advokátskou kanceláriou sa vo svojich vyjadreniach obsiahlo\nvyjadroval k právu sporovej strany byť zastúpený advokátom, ale nijakým spôsobom sa nevyporiadal s\nnámietkami žalovaných, že žalobca má veľké právne oddelenie, ktoré nijakým spôsobom nereagovalo\nna opakované pokusy žalovaného 3 pokúsiť sa záležitosť riešiť dohodou či zmierom. Uvedené svedčí\no selektívnosti argumentov žalobcom a nekorektnosti jeho jednania. Akákoľvek snaha z jeho strany o\nrokovanie a hľadanie riešenia bola žalobcom, resp. jeho právnymi zástupcami ignorovaná. Každému\nsúdnemu riešeniu sporov a zbytočnému zaťažovaniu súdov by malo prechádzať rokovanie strán,\nčo však evidentne nie je prístupom, príznačným pre chovanie sa žalobcu, ktorý akékoľvek snahy o\nrokovanie ignoruje. Konajúci súd v bode č. 45 odôvodnenia len konštatoval, že keďže dodatkom č.\n2 k zmluve o úverovom rámci č. 000379/CORP/2015 zo dňa 12.6.2017 sa žalovaní v 1. 4. rade sa\nako spoludlžníci v bode 2.5.1. a 2.5.2. tohto dodatku zaviazali spoločne a nerozdielne zaplatiť popri\nklientovi, ktorému žalobca poskytol kontokorentný úver ako podnikateľovi, peňažné záväzky klienta\nvzniknuté na základe zmlúv o úverovom obchode podliehajúcich tejto zmluve, ako aj iné zabezpečené\nzáväzky podľa tejto zmluvy, a preto sa podľa názoru súdu na postavenie žalovaných č. 1 až 4 nevzťahuje\npostavenie spotrebiteľa. Tento svoj právny názor však konajúci súd bližšie nerozvíja, napriek tomu, že\nz výpovedí žalovaných 1 a 4 bolo jednoznačne potvrdené, že osoby prítomné za žalobcu pri podpise\ndodatku č. 2 žalovaných 1 až 4 výslovne ubezpečili, že majú štatút spotrebiteľa. Jednoznačne sa\njedná o vedomé, úmyselné uvedenie žalovaných do omylu zo strany zamestnancov žalobcu. Keďže\nargumentácia o postavení spotrebiteľa tvrdenom žalobcom pri podpise dodatku č. 2 bola zo strany\nžalovaných jednoznačne preukázaná, máme zato, že argumentácia súdu, ktorou žalovaným postavenie\nspotrebiteľa nepriznal, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní ani v príslušných právnych predpisov.\nRovnako žalovaní č. 1 až č. 4 namietali nesplnenie informačnej povinnosti žalobcom voči žalovaným\no skutočnostiach podľa § 37 ods. 2 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. S uvedeným argumentom\nobžaloby sa súd nevyporiadal; ani neuviedol, prečo ho nepovažuje za relevantný Žalovaná strana sa\ndomnieva, že nesplnenie tejto informačnej povinnosti má za následok absolútnu neplatnosť Dodatku č.\n2. a ako taký Dodatok č. 2 nevyvoláva právne účinky voči žalovaným. V bode 48 súd priznal žalobcovi\ntrovy konania výlučne podľa § 255 ods. 2 CSP podľa pomeru úspech vo veci a žalobcovi súd priznal\nvoči žalovaným v 1. 2., 3. a 4. rade náhradu trov konania spoločne a nerozdielne v rozsahu 100%.\nŽalovaní 1 až 4 opakovane poukazovali na účelovosť konania žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu,\nktorý podával samostatné obsiahle vyjadrenia k podaniam jednotlivých žalovaných, kde tieto podania\nprávneho zástupcu žalobcu boli len kopírovaním totožných textov. Žalobca resp. jeho právny zástupca\nnereagovali na pokusy o urovnanie veci zmierom, ani na návrhy rokovaní a jeho právny zástupca\ntakto bezdôvodne predlžoval, naťahoval súdne konanie, zrejme s cieľom dosiahnuť čo najvyššie trovy\nkonania. Žalovaný č. 3 upozornil na skutočnosť, že pokiaľ by sa súd rozhodol žalobe vyhovieť, sú\ntu dôvody hodné osobitného zreteľa, konkrétne to, že žalobcom je banka, ktorá nepriznanie náhrady\ntrov konania (vo vzťahu k žalovaným) nepocíti vo svojej majetkovej sfére na rozdiel od žalovaných;\nako aj na skutočnosť, že žalobca má vlastné právne oddelenie, a teda nebol dôvod, aby sa nechal\nzastupovať externým právnikom, ako aj skutočnosť, že žalobca nedal žalovaným možnosť vyjadriť sa\n\nk výpovedi a uvedené im nedal ani na vedomie. Žalobca odmietol návrhy žalovaných v 1., 2. a 3.\nrade na mimosúdne riešenie sporu, a pokračovaním v konaní spôsoboval ďalšie zbytočné a neúčelné\nnáklady a teda žalobca vykonával svoje subjektívne práva v rozpore s dobrými mravmi. Pri posudzovaní\nokolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery\nvšetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde\na ich postoj v konaní. V tomto konaní sú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nie je možné\npriznať žalobcovi trovy konania podľa ust.§ 257 CSP. S ohľadom na uvedené, s poukazom na konanie\nžalobcu, ktoré je samo osebe dôvodom na aplikáciu ust. § 257 CSP, žalovaní žiadali, aby súd v prípade\núspechu žalobcu vo veci, žalobcovi nepriznal úroky z omeškania odo dňa 01.10.2022, kedy žalovaní 1\naž 3 navrhli mimosúdne urovnanie veci, ktoré žalobca odmietol, a nepriznal mu ani nárok na náhradu\ntrov konania. S argumentami tvrdenými žalovanými č. 1 až 4 sa konajúci súd nevysporiadal, resp. sa\nvysporiadal len s časti. Na margo vyššie uvedených námietok je nevyhnutné zdôrazniť, že odôvodnenie\nrozsudku musí mať náležitosti vyžadované v ust. § 220 ods. 2 a nasl. CSP. Súd sa v odôvodnení svojho\nrozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí\nbyť v odôvodnení dostatočne vysvetlený, nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a\nzistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté závery. V odôvodnení rozhodnutia\nmusí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým\nskutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval.\nOdôvodnenie rozhodnutia musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu\nv konaní o riadnom opravnom prostriedku. Ak rozsudok súdu neobsahuje náležitosti uvedené v ust.\n§ 220 ods. 2 a nasl. CSP je nepreskúmateľný. Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na\nriadny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 Dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní,\nje aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť\n(I. ÚS 243/07), pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo\nuviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami\na úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej (III. ÚS 36/2010).\nReálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania\nsa táto ochrana dostane v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad a používania ustanovení\npríslušných právnych predpisov musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného\nsúdu SR (IV. ÚS 77/02, II ÚS 63/06, III ÚS 127/2010), každý má právo na to, aby sa v jeho veci pred\nvšeobecnými súdmi rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom\nprávnom poriadku Slovenskej republiky, alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská\nrepublika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Všeobecný súd musí vykladať\na používať ustanovenia na vec sa vzťahujúcich zákonných predpisov v súlade s účelom základného\npráva na súdnu ochranu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno toto ani iné základné\npráva obmedziť spôsobom, zasahujúcim do ich podstaty a zmyslu. Z tohto hľadiska musí všeobecný\nsúd pri výklade a aplikácii príslušných právnych predpisov prihliadať na spravodlivú rovnováhu pri\nposkytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania (napr. III. ÚS\n271/05, III. ÚS78/07). Princíp spravodlivosti a požiadavka materiálnej ochrany práv sú totiž podstatnými\na neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej) v rámci koncepcie materiálneho\nprávneho štátu. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady\nspravodlivého súdneho procesu, vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva.\nAk ide argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento\nargument (Ruiz Torria C. Španielsko z 9. decembra 1994, Hiro Balany c. Španielsko z 9. decembra\n1994).\n6. Žalobca k odvolaniu žalovaného 2/ uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s Rozsudkom\nMestského súdu Bratislava IV zo dňa 25.09.2024, č.k. B1-12C/35/2021-541 v predmetnej právnej\nveci (ďalej len \"Rozsudok\") a odvolanie Žalovaného v II. rade považuje za neodôvodnené a namieta\ntvrdenia Žalovaného v II. rade uvádzané v rámci Odvolania. Súd prvej inštancie sa vyjadril ku\nvšetkým skutočnostiam, ktoré v záverečnej reči uviedol žalovaný v II. rade, keďže išlo z jeho strany\no reprodukovanie tvrdení, ktoré už počas konania raz uvádzal. Navyše mailová komunikácia medzi\nprávnymi zástupcami žalovaných nemá žiadny vplyv na predmet tohto sporu. Žalobca považuje\nodôvodnenie rozsudku zo strany súdu prvej inštancie za dostatočné a to aj vo vzťahu k námietkam zo\nstrany žalovaného v II. rade. Predmetom Zmluvy (v znení jej dodatkov), bol záväzok žalobcu financovať\nkrátkodobé prevádzkové potreby iba GastroNet a.s. (nie žalovaných) a žalobca sa zaviazal poskytnúť\niba GastroNet a.s. (nie žalovaným) úver alebo na jeho účet vystaviť bankovú záruku alebo záruky.\n\nŽalovaným nebol poskytnutý žiadny úver a preto bol správny postup žalobcu, pokiaľ oznámenie o\nvýpovedi úverového rámca bolo doručené len subjektu (GastroNet a.s.), ktorému bol úverový rámec\nposkytnutý. Podľa článku IV. bod 4.1.10. ods. 1 Zmluvy oznámenie o výpovedi a oznámenie banky o\nzmene dojednaných zmluvných podmienok úveru sa doručujú podľa osobitných ustanovení o doručení\nv tejto zmluve. Podľa odseku 2. doručením oznámenia klienta o výpovedi úverového limitu banke,\nalebo odoslaním oznámenia banky o výpovedi úverového limitu klientovi zaniká právo klienta na ďalšie\nčerpanie úveru a úver, ak je (vykázaný ako debetný zostatok na kontokorentnom účte), sa stáva splatný\nv deň splatnosti istiny úveru podľa ods. 3. Podľa ods. 3. ak bolo niektorej zo zmluvných strán doručené\noznámenie o výpovedi úverového limitu podľa tejto zmluvy, dňom splatnosti istiny úveru je vtedy 30.\ndeň po doručení takéhoto oznámenia o výpovedi úverového limitu tejto zmluvnej strane (výpovedná\nlehota). Žalobca má za to, že medzi žalobcom a spoločnosťou GastroNet a.s. došlo k riadnej a platnej\ndohode na spôsobe doručovania Oznámenia o výpovedi úverového rámca a žalovaní ako pristupujúci\nspoludlžníci pristúpili k tomuto ustanoveniu Zmluvy, súhlasili s ním, čo je prejavené ich podpismi a\nzároveň vyhlásili, že sa oboznámili so znením Zmluvy. Navyše ide o obchodnoprávny záväzok, kde\nnebráni stranám, aby si upravili takýto spôsob doručovania. Žalobca má za to, že zo strany Žalovaného v\nII. rade ide o nesprávne a ničím nepodložené právne posúdenie a súd prvej inštancie správne vyhodnotil,\nže v predmetnom prípade ide o absolútny obchodnoprávny vzťah, v rámci ktorého žalovaní nemajú\npostavenie spotrebiteľov. Žalovaní nemajú postavenie spotrebiteľa. Zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom,\nGastroNet a.s. a spoločnosťou PMX Avion Bratislava, s.r.o., so sídlom Liptovská 21, 821 09 Bratislava,\nIČO: 46 949 801, zapísaná v Obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III, oddiel: Sro, vložka\nč.: 85996/B (ďalej len \"PMX Avion Bratislava, s.r.o.\") je potrebné považovať za absolútny obchod.\nZákonom určenú aplikáciu Obchodného zákonníka v prípade právnych vzťahov medzi podnikateľmi nie\nje možné vylúčiť dohodou. Ustanovenie § 261 Obchodného zákonníka kogentným spôsobom upravuje,\nktoré záväzkové vzťahy podliehajú právnej úprave obsiahnutej v tretej časti Obchodného zákonníka,\nkde sa uplatní právna úprava Obchodného zákonníka ako lex specialis vo vzťahu k všeobecnej\núprave v Občianskom zákonníku. Ide o obligatórne uplatnenie Obchodného zákonníka, v ktorých\nprípadoch nemožno aplikáciu Obchodného zákonníka vylúčiť dohodou strán. Predmetom Zmluvy (v\nznení jej dodatkov), bol záväzok žalobcu financovať krátkodobé prevádzkové potreby iba GastroNet\na.s. (nie žalovaných) a žalobca sa zaviazal poskytnúť iba GastroNet a.s. (nie žalovaným) úver alebo\nna jeho účet vystaviť bankovú záruku alebo záruky. Žalovaným (a ani spoločnosti GastroNet a.s.) nebol\nposkytnutý žiadny spotrebiteľský úver, žalovaní nepožívajú postavenie spotrebiteľa, a preto na daný\nspor nemožno aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako ani\nustanovenia Občianskeho zákonníka pojednávajúce o spotrebiteľských zmluvách. Žalovaný v II. rade\nako akcionár a člen predstavenstva spoločnosti GastroNet a.s. nemá postavenie spotrebiteľa, najmä\ns poukazom na jeho pristúpenie k záväzku vzniknutého z obchodnoprávneho vzťahu. Skutočnosť, že\nžalobca ponúkol žalovaným uzatvorenie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nemá automaticky za\núčinok to, že žalovaný v II. rade má právne postavenie spotrebiteľa. Žalovaný v II. rade neuviedol akým\nspôsobom ho malo práve takéto ustanovenie Zmluvy ovplyvniť do takej miery, že práve kvôli takémuto\nustanoveniu Zmluvy uzatvoril Dodatok č. 2. Tvrdenia žalovaných o tom, že ich mali zamestnanci žalobcu\nubezpečiť, že majú postavenie spotrebiteľov, nebolo ničím z ich strany preukázané a ide o klamlivé\ntvrdenia. Ustanovenie Zmluvy, ktoré ponúka uzatvorenie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nemôže\nmať za následok neplatnosť celej Zmluvy. Okrem toho žalovaní nevystupujú v rámci predmetného\nprípadu v postavení spotrebiteľa a nie je im priznané postavenie slabšej strany. Zákonom určenú\naplikáciu Obchodného zákonníka v prípade právnych vzťahov medzi podnikateľmi nie je možné vylúčiť\ndohodou. V uvedenom prípade je vhodné aplikovať zásadu Ignorantia iuris non excusat, v zmysle ktorej\nsa nikto nemôže zbaviť zodpovednosti za svoje konanie alebo určitej povinnosti tvrdením, že nepoznal\nzákon resp. o svojich povinnostiach nevedel. Tvrdenie žalovaného v II. rade, že čiastočný spotrebiteľský\ncharakter Zmluvy nepriamo priznal aj súd v Rozsudku, kedy aplikoval pri dĺžke premlčacej doby\nObčiansky zákonník, je prehnané a nesprávne. Podľa názoru žalobcu zo stranu súdu prvej inštancie\nnikde v rámci Rozsudku nedošlo ku konštatovaniu, že by predmetný vzťah bol občianskoprávny.\nŽalovaný v I. rade považuje aplikáciu dĺžky premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka zo strany\nsúdu prvej inštancie automaticky za posudzovanie vzťahu medzi žalobcom a žalovanými zo strany súdu\nza občianskoprávny. Takéto konštatovanie je však neprípustné. Súd prvej inštancie ani raz neuviedol,\nže by predmetný záväzkový vzťah mal povahu občianskoprávneho vzťahu. Pokiaľ súd prvej inštancie\naplikoval v predmetnom prípade ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa všeobecnej dĺžky\npremlčacej doby, uvedené nemožno považovať za konštatovanie o občianskoprávnom vzťahu. Súd prvej\ninštancie jednoznačne uviedol, že v predmetnom prípade sa jedná o absolútny obchodnoprávny vzťah a\nžalovaní nemajú postavenie spotrebiteľov. Žalovaný v II. rade ďalej namieta neurčitosť Dodatku č. 2, čo\n\nodôvodňuje tým, že v Zmluve sa pri žalovaných raz používa jednotné číslo - spoludlžník a raz množné\nčíslo - spoludlžníci. Z uvedeného teda podľa názoru žalovaného v II. rade nevyplýva, že by mal Žalovaný\nv II. rade vykonať vyhlásenie uvedené v bode 2.3 Dodatku č. 2. Zo strany žalovaného v II. rade ide\npodľa názoru žalobcu len o účelové tvrdenia bez relevancie. V rámci Dodatku č. 2 je na strane 2 pod\nbodom 1.7 a zároveň nad článkom II. uvedené: \"spoludlžník 1, spoludlžník 2, spoludlžník 3, spoludlžník\n4 a spoludlžník 5 spoločne alebo ktorýkoľvek z nich ďalej aj ako \"spoludlžník\" alebo \"spoludlžníci\")\".\nPrehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne\nneakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii\nrelevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo ,,vyhľadávaní\" dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy\n(prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho\nsúdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých\nzákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech\nplatnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu (nález Ústavného súdu SR z 1. apríla 2015, sp. zn. I. ÚS\n640/2014).\n7. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného v I. rade uviedol, že sa v plnom rozsahu\nstotožňuje s Rozsudkom Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 25.09.2024, č.k. B1-12C/35/2021-541 v\npredmetnej právnej veci a odvolanie žalovaného v I. rade považuje za neodôvodnené a namieta tvrdenia\nžalovaného v I. rade uvádzané v rámci odvolania. Podľa názoru žalobcu zo strany súdu prvej inštancie\nnikde v rámci Rozsudku nedošlo ku konštatovaniu, že by predmetný vzťah bol občianskoprávny.\nŽalovaný v I. rade považuje aplikáciu dĺžky premlčacej doby (relatívnej neplatnosti) podľa Občianskeho\nzákonníka zo strany súdu prvej inštancie automaticky za posudzovanie vzťahu medzi žalobcom\na žalovanými zo strany súdu za občianskoprávny. Takéto konštatovanie je však neprípustné. Súd\nprvej inštancie ani raz neuviedol, že by predmetný záväzkový vzťah mal povahu občianskoprávneho\nvzťahu. Pokiaľ súd prvej inštancie aplikoval v predmetnom prípade ustanovenia Občianskeho zákonníka\n(vo veci o relatívnej neplatnosti) týkajúce sa všeobecnej dĺžky premlčacej doby, uvedené nemožno\npovažovať za konštatovanie o občianskoprávnom vzťahu. Súd prvej inštancie jednoznačne uviedol,\nže v predmetnom prípade sa jedná o absolútny obchodnoprávny vzťah a žalovaní nemajú postavenie\nspotrebiteľov. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že v predmetnom prípade ide o absolútny\nobchodnoprávny vzťah, v rámci ktorého žalovaní nemajú postavenie spotrebiteľov. Žalovaní nemajú\npostavenie spotrebiteľa. Zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom, GastroNet a.s. a spoločnosťou PMX Avion\nBratislava, s.r.o., so sídlom Liptovská 21, 821 09 Bratislava, IČO: 46 949 801, zapísaná v Obchodnom\nregistri Mestského súdu Bratislava III, oddiel: Sro, vložka č.: 85996/B (ďalej len \"PMX Avion Bratislava,\ns.r.o.\") je potrebné považovať za absolútny obchod. Zákonom určenú aplikáciu Obchodného zákonníka\nv prípade právnych vzťahov medzi podnikateľmi nie je možné vylúčiť dohodou. Ustanovenie § 261\nObchodného zákonníka kogentným spôsobom upravuje, ktoré záväzkové vzťahy podliehajú právnej\núprave obsiahnutej v tretej časti Obchodného zákonníka, kde sa uplatní právna úprava Obchodného\nzákonníka ako lex specialis vo vzťahu k všeobecnej úprave v Občianskom zákonníku. Ide o obligatórne\nuplatnenie Obchodného zákonníka, v ktorých prípadoch nemožno aplikáciu Obchodného zákonníka\nvylúčiť dohodou strán. Predmetom Zmluvy (v znení jej dodatkov), bol záväzok žalobcu financovať\nkrátkodobé prevádzkové potreby iba GastroNet a.s. (nie žalovaných) a žalobca sa zaviazal poskytnúť\niba GastroNet a.s. (nie žalovaným) úver alebo na jeho účet vystaviť bankovú záruku alebo záruky.\nŽalovaným (a ani spoločnosti GastroNeta.s.) nebol poskytnutý žiadny spotrebiteľský úver, žalovaní\nnepožívajú postavenie spotrebiteľa, a preto na daný spor nemožno aplikovať ustanovenia zákona č.\n129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako ani ustanovenia Občianskeho zákonníka pojednávajúce o\nspotrebiteľských zmluvách. Žalovaný v I. rade ako akcionár a člen predstavenstva spoločnosti GastroNet\na.s. nemá postavenie spotrebiteľa, najmä s poukazom na jeho pristúpenie k záväzku vzniknutého z\nobchodnoprávneho vzťahu. Skutočnosť, že žalobca ponúkol žalovaným uzatvorenie spotrebiteľskej\nrozhodcovskej zmluvy nemá automaticky za účinok to, že žalovaný v I. rade má právne postavenie\nspotrebiteľa. Žalovaný v I. rade neuviedol akým spôsobom ho malo práve takéto ustanovenie Zmluvy\novplyvniť do takej miery, že práve kvôli takémuto ustanoveniu Zmluvy uzatvoril Dodatok č. 2. Ustanovenie\nZmluvy, ktoré ponúka uzatvorenie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nemôže mať za následok\nneplatnosť celej Zmluvy. Okrem toho žalovaní nevystupujú v rámci predmetného prípadu v postavení\nspotrebiteľa a nie je im priznané postavenie slabšej strany. Zákonom určenú aplikáciu Obchodného\nzákonníka v prípade právnych vzťahov medzi podnikateľmi nie je možné vylúčiť dohodou. V uvedenom\nprípade je vhodné aplikovať zásadu Ignorantia iuris non excusat, v zmysle ktorej sa nikto nemôže zbaviť\nzodpovednosti za svoje konanie alebo určitej povinnosti tvrdením, že nepoznal zákon resp. o svojich\npovinnostiach nevedel. Predmetom Zmluvy (v znení jej dodatkov), bol záväzok žalobcu financovať\n\nkrátkodobé prevádzkové potreby iba GastroNet a.s. (nie žalovaných) a žalobca sa zaviazal poskytnúť\niba GastroNet a.s. (nie žalovaným) úver alebo na jeho účet vystaviť bankovú záruku alebo záruky.\nŽalovaným nebol poskytnutý žiadny úver a preto ustanovenie § 45 Občianskeho zákonníka nebolo\nporušené, keďže oznámenie o výpovedi úverového rámca bolo doručené subjektu (GastroNet a.s.),\nktorému bol úverový rámec poskytnutý. Okrem toho spoločnosť GastroNet a.s. s dotknutým ustanovením\nZmluvy súhlasila a všetci žalovaní pristúpili k Zmluve a vyhlásili, že sú so znením Zmluvy oboznámení\na uzrozumení. Podľa článku IV. bod 4.1.10. ods.1 Zmluvy oznámenie o výpovedi a oznámenie banky o\nzmene dojednaných zmluvných podmienok úveru sa doručujú podľa osobitných ustanovení o doručení\nv tejto zmluve. Podľa odseku 2. doručením oznámenia klienta o výpovedi úverového limitu banke,\nalebo odoslaním oznámenia banky o výpovedi úverového limitu klientovi zaniká právo klienta na ďalšie\nčerpanie úveru a úver, ak je (vykázaný ako debetný zostatok na kontokorentnom účte), sa stáva splatný\nv deň splatnosti istiny úveru podľa ods. 3. Podľa ods. 3. ak bolo niektorej zo zmluvných strán doručené\noznámenie o výpovedi úverového limitu podľa tejto zmluvy, dňom splatnosti istiny úveru je vtedy 30. deň\npo doručení takéhoto oznámenia o výpovedi úverového limitu tejto zmluvnej strane (výpovedná lehota).\nŽalobca má za to, že medzi žalobcom a spoločnosťou GastroNet a.s. došlo k riadnej a platnej dohode na\nspôsobe doručovania Oznámenia o výpovedi úverového rámca a žalovaní ako pristupujúci spoludlžníci\npristúpili k tomuto ustanoveniu Zmluvy, súhlasili s ním, čo je prejavené ich podpismi a zároveň vyhlásili,\nže sa oboznámili so znením Zmluvy. Navyše ide o obchodnoprávny záväzok, kde nebráni stranám,\naby si upravili takýto spôsob doručovania. Rozhodnutia, na ktoré žalovaný v I. rade v rámci bodu\n5 odvolania poukazuje, sú na uvedený príklad neaplikovateľné a žalobca nerozumie, aký súvis má\nvýpoveď úverového rámca a výpoveď nájomnej zmluvy. Podľa názoru žalobcu sú uvedené rozhodnutia\npre predmetný spor irelevantné. Argumentácia žalovaného v I. rade ohľadom neurčitosti výpovede\núverového rámca a toho, že výpoveď nie je v rámci Zmluvy upravená sú taktiež nesprávne. V prípade\ntohto typu úverovej zmluvy nie je žalobca povinný špecifikovať dôvod predčasnej splatnosti úveru,\nnakoľko v uvedenom prípade sa postupuje v zmysle Zmluvy v znení dodatkov tak, že postačí pokiaľ\nžalobca zašle klientovi oznámenie o výpovedi úverového limitu (nemusí špecifikovať/uvádzať dôvod\nako pri iných úverových zmluvách). V zmysle čl. IV bod 4.1.7 Zmluvy v znení dodatkov úverový limit\npodliehajúci tejto zmluve sa dojednávania a kontokorentný úver podliehajúci tejto zmluve sa poskytuje na\njednotlivé za sebou bez prerušenia nasledujúce úverové obdobia (ako sú vymedzené v nižšie uvedených\nustanoveniach), ktoré sa za nižšie dojednaných podmienok opakovane obnovujú, pričom každá zo\nzmluvných strán môže oznámením druhej strane vypovedať úverový limit, a to aj len jeho v oznámení\nuvedenej časti, s účinkami uvedenými nižšie. Dňom splatnosti úveru je posledný deň úverového obdobia,\nibaže došlo k obnoveniu úverového obdobia podľa tejto zmluvy a inak deň, ktorým uplynie výpovedná\nlehota, ako je určená v tejto zmluve nižšie. V zmysle čl. IV bod 4.1.10 ods. 2 Zmluvy v znení dodatkov\ndoručením oznámenia klienta o výpovedi úverového limitu banke alebo odoslaním oznámenia banky o\nvýpovedi úverového limitu klientovi zaniká právo klienta na ďalšie čerpanie úveru a úver, ak je (vykázaný\nako debetný zostatok na kontokorentnom účte), sa stáva splatný v deň splatnosti istiny úveru určený\npodľa ustanovenia (3) nižšie. V zmysle čl. IV bod 4.1.10 ods. 3 Zmluvy v znení dodatkov ak bolo\nniektorej zo zmluvných strán doručené oznámenie o výpovedi úverového limitu podľa tejto zmluvy, dňom\nsplatnosti istiny úveru je vtedy tridsiaty deň po doručení takéhoto oznámenia o výpovedi úverového\nlimitu tejto zmluvnej strane (výpovedná lehota). Ak výpovedná lehota neuplynie pred posledným dňom\nplynúceho úverového obdobia (v ktorom bolo oznámenie o výpovedi doručené druhej strane) úverové\nobdobie sa obnoví za podmienok uvedených vyššie, ale len na čas do uplynutia výpovednej lehoty.\nŽalobca za to, že postupoval v súlade so Zmluvou v znení jej dodatkov, keď vypovedal úverový limit,\npričom po uplynutí 30 dňovej výpovednej lehoty bol žalobca oprávnený žiadať splnenie svojej splatnej\npohľadávky výzvou od žalovaných, pričom nakoľko k plneniu zo strany žalovaných nedošlo dobrovoľne,\nbol žalobca nútený uplatniť si svoju pohľadávku voči žalovaným súdnou cestou.\n8. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného v III. rade uviedol, že sa v plnom rozsahu\nstotožňuje s rozsudkom Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 25.09.2024, č.k. B1-12C/35/2021-541\nv predmetnej právnej veci (ďalej len \"Rozsudok\") a odvolanie žalovaného v III. rade považuje za\nneodôvodnené a namieta tvrdenia žalovaného v III. rade uvádzané v rámci odvolania. Žalobca predložil\nsúdu kompletnú úverovú dokumentáciu spolu s výzvami a oznámením o výpovedi úverového rámca\nspolu s doručenkami a taktiež výpis z účtu spoločnosti GastroNet a.s.. Súd prvej inštancie dostatočne\nv rámci odôvodnenia rozsudku uviedol, na základe čoho považoval žalovaný nárok za preukázaný\npričom zároveň uviedol, že čerpanie kontokorentného úveru vo svojej výpovedi potvrdil žalovaný v\nIV. rade. Žalovaný v III. rade žiadnym spôsobom nenamietal, že by súd prvej inštancie zle vyhodnotil\npreukázanie žalovaného nároku. Tvrdenie žalovaného v III. rade o nepreukázaní žalovaného nároku\n\nje preto neopodstatnené. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného v III. rade, v zmysle ktorého tvrdí, že\npohľadávka uplatnená žalobcom v tomto konaní a vyčíslenie pohľadávky zo dňa 01.03.2021 pritom\nnekorešpondujú s obsahom Výzvy na úhradu záväzku zo dňa 18.08.2020 žalobca opätovne odkazuje\nna Vyjadrenie žalobcu zo dňa 11.06.2021, v rámci ktorého uvádza, že predmetná výzva bola zasielaná\ndňa 18.08.2020 a teda vyčíslenie, ktoré v nej bolo uvedené bolo vyhotovené ku dňu 18.08.2020.\nUvedené vyplýva taktiež z dokumentu Výpis z účtu 3, ktorý bol súdu predložený. Vyčíslenie pohľadávky\nzo dňa 01.03.2021 bolo vyhotovené ku dňu 01.03.2021, z čoho vyplýva rozdiel medzi Výzvou na\núhradu záväzku zo dňa 18.08.2020, Vyčíslením pohľadávky zo dňa 01.03.2021 a podaným návrhom\nna vydanie platobného rozkazu. Do dňa 01.03.2021 naďalej narastali úroky z omeškania a pribúdali\npoplatky, čo vyplýva z dokumentu Výpis z účtu 3. K tvrdeniam žalovaného v III. rade o absencii\ndôvodov predčasnej splatnosti úveru žalobca opätovne uvádza, že v prípade tohto typu úverovej\nzmluvy nie je žalobca povinný špecifikovať dôvod predčasnej splatnosti úveru, nakoľko v uvedenom\nprípade sa postupuje v zmysle Zmluvy v znení dodatkov tak, že postačí pokiaľ žalobca zašle klientovi\noznámenie o výpovedi úverového limitu (nemusí špecifikovať/uvádzať dôvod ako pri iných úverových\nzmluvách). V zmysle čl. IV bod 4.1.7 Zmluvy v znení dodatkov úverový limit podliehajúci tejto zmluve\nsa dojednávania a kontokorentný úver podliehajúci tejto zmluve sa poskytuje na jednotlivé za sebou\nbez prerušenia nasledujúce úverové obdobia (ako sú vymedzené v nižšie uvedených ustanoveniach),\nktoré sa za nižšie dojednaných podmienok opakovane obnovujú, pričom každá zo zmluvných strán\nmôže oznámením druhej strane vypovedať úverový limit, a to aj len jeho v oznámení uvedenej časti,\ns účinkami uvedenými nižšie. Dňom splatnosti úveru je posledný deň úverového obdobia, ibaže došlo\nk obnoveniu úverového obdobia podľa tejto zmluvy a inak deň, ktorým uplynie výpovedná lehota, ako\nje určená v tejto zmluve nižšie. V zmysle čl. IV bod 4.1.10 ods. 2 Zmluvy v znení dodatkov doručením\noznámenia klienta o výpovedi úverového limitu banke alebo odoslaním oznámenia banky o výpovedi\núverového limitu klientovi zaniká právo klienta na ďalšie čerpanie úveru a úver, ak je (vykázaný ako\ndebetný zostatok na kontokorentnom účte), sa stáva splatný v deň splatnosti istiny úveru určený podľa\nustanovenia (3) nižšie. V zmysle čl. IV bod 4.1.10 ods. 3 Zmluvy v znení dodatkov ak bolo niektorej zo\nzmluvných strán doručené oznámenie o výpovedi úverového limitu podľa tejto zmluvy, dňom splatnosti\nistiny úveru je vtedy tridsiaty deň po doručení takéhoto oznámenia o výpovedi úverového limitu tejto\nzmluvnej strane (výpovedná lehota). Ak výpovedná lehota neuplynie pred posledným dňom plynúceho\núverového obdobia (v ktorom bolo oznámenie o výpovedi doručené druhej strane) úverové obdobie\nsa obnoví za podmienok uvedených vyššie, ale len na čas do uplynutia výpovednej lehoty. Vzhľadom\nna vyššie uvedené má potom žalobca za to, že postupoval v súlade so Zmluvou v znení jej dodatkov,\nkeď vypovedal úverový limit, pričom po uplynutí 30 dňovej výpovednej lehoty bol žalobca oprávnený\nžiadať splnenie svojej splatnej pohľadávky výzvou od žalovaných, pričom nakoľko k plneniu zo strany\nžalovaných nedošlo dobrovoľne, bol žalobca nútený uplatniť si svoju pohľadávku voči žalovaným súdnou\ncestou. V uvedenom prípade nedošlo k predčasnej splatnosti tak ako uvádza žalovaný v III. rade.\nK argumentu žalovaného v III. rade o predčasnosti podanej žaloby kvôli vyhlásenému konkurzu na\nspoločnosť GastroNet, a.s. žalobca uvádza, že v zmysle čl. II bod 2.3.3. Dodatku č. 2 k zmluve o\núverovom rámci č. 000379/CORP/2015 zo dňa 12.06.2017 žalovaní pristupujú k uvedenému záväzku\nalebo záväzkom spoločnosti GastroNet a.s., so sídlom: Liptovská 21, 821 09 Bratislava, IČO: 36 832715,\nzapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 4239/B a žalobca\ndáva nato súhlas a dojednáva sa, že tieto záväzky a neskôr vzniknuté záväzky GastroNeta.s. zo zmluvy\nalebo zo zmlúv o úverovom obchode podliehajúcich zmluve (z ďalšieho čerpania úverového rámca) a zo\nzmluvy a z plnenia podľa nich žalovaní splnia za GastroNet a.s. popri ňom a že GastroNet a.s. a žalovaní\nsú zaviazaní spoločne a nerozdielne podľa zmluvy v znení tohto dodatku. Žalobca nebol povinný čakať\ns predmetnou žalobou až do skončenia konkurzu vedeného na majetok spoločnosti GastroNet a.s..\nŽalovaný v III. rade naďalej namieta neúčelnosť trov právneho zastúpenia na strane žalobcu a poukázal\nna uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č. k. 14Co/299/2016 zo dňa 25.08.2016, v rámci ktorého\nodvolací súd nepriznal náhradu trov konania žalovanému, ktorý bol bankou. V prvom rade má žalobca\nza to, že uvedené súdne rozhodnutie nie je ustálenou rozhodovacou praxou súdov. Žalobca má za to,\nže rozhodnutie prezentované zo strany žalovaných je výlučne ojedinelým vybočením z rozhodovacej\npraxe súdov v rozhodnutiach, ktoré žalobca predložil súdu vo vyjadrení k odporu žalovaného v I. rade a\nžalovaného v IV. rade. Názor prezentovaný zo strany žalovaného v III. rade by odôvodňoval taký postup\nsúdov, ktorí by skúmali povahu/charakter subjektov súdneho konania, pričom pokiaľ by jedna zo strán\nsporu mala právnické vzdelanie resp. disponovala pracovníkmi s právnickým vzdelaním, tak uvedené by\nvždy odôvodňovalo rozhodnutie súdu o nepriznaní trov konania, čo by predstavovalo závažný zásah do\npráva na spravodlivý súdny proces (ktoré zahŕňa aj spravodlivé rozhodnutie o trovách konania). Navyše\nžalovanými predkladané súdne rozhodnutie je založené na odlišnom skutkovom a právnom základe,\n\nkedy vo veci došlo k zastaveniu súdneho konania, z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku. Navyše\nsúd argumentoval aj tým, že strana sporu (žalovaný) spísal a podal vyjadrenie samostatne bez toho,\naby bol právne zastúpený advokátom, pričom až neskôr v rámci prebiehajúceho súdneho konania došlo\nk udeleniu plnej moci na zastupovanie advokátovi. Žalobca má za to, že každú právnu vec sú súdy\npovinné preskúmavať individuálne so zreteľom na jej špecifické znaky. Žalobca si tiež dovoľuje uviesť, že\nzvolenie si advokáta je právom strany sporu bez ohľadu na to, či žalobca disponuje právnym oddelením.\nNavyše právne služby na území Slovenskej republiky sú oprávnení poskytovať výlučne advokáti. Ak\nje právom žalobcu zvoliť si akéhokoľvek advokáta za území Slovenskej republiky, nemožno potom\ntvrdiť, že trovy konania vzniknuté zastupovaním takéhoto advokáta sú neúčelné. Žalovaný v III. rade\nuvádza, že žalobca nemal uzatvoriť so žalovanými mimosúdnu dohodu a že nepredložil listinu ktorou\nby preukázal platné pristúpenie k záväzku zo strany žalovaných. Žalobca zasielal všetkým žalovaným\nnávrh dohody o uznaní záväzku a dohody o splácaní záväzku č. 1103858_986_UZaDoSZ_CWR SK\n(ďalej len \"Dohoda\"), z čoho vyplýva snaha žalobcu dohodnúť sa a vyriešiť vzniknutú situáciu. Žalovaný v\nIII. rade na návrh Dohody reagoval tak ako uviedol v odpore voči platobnému rozkazu a to že predmetnú\nDohodu podpíše len pod podmienkou, ak ju podpíšu taktiež žalovaný v I. rade, žalovaný v II. rade a\nžalovaný v IV. rade. Taktiež sa žalovaný v III. rade vyjadril, že v prípade ak ostatní spoludlžníci nepristúpia\nk podpisu Dohody, je pripravený podpísať obdobné uznanie záväzku spolu s dohodou o splátkach za\npodmienky, že táto individuálna, parciálna dohoda sa bude vzťahovať na pomernú časť záväzku a\nsúčasne, že podpisom tejto parciálnej Dohody bude oslobodený od záväzku ručenia vo zvyšnej časti.\nV zmysle čl. II bod 2.3.3. Dodatku č. 2 k zmluve o úverovom rámci č. 000379/CORP/2015 zo dňa\n12.06.2017 žalovaní pristupujú k uvedenému záväzku alebo záväzkom spoločnosti GastroNet a.s., so\nsídlom: Liptovská 21, 821 09 Bratislava, IČO: 36 832715, zapísaná v obchodnom registri Okresného\nsúdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 4239/B a žalobca dáva nato súhlas a dojednáva sa, že tieto\nzáväzky a neskôr vzniknuté záväzky GastroNet a.s. zo zmluvy alebo zo zmlúv o úverovom obchode\npodliehajúcich zmluve (z ďalšieho čerpania úverového rámca) a zo zmluvy a z plnenia podľa nich\nžalovaní splnia za GastroNet a.s. popri ňom a že GastroNet a.s. a žalovaní sú zaviazaní spoločne a\nnerozdielne podľa zmluvy v znení tohto dodatku. V zmysle čl. II bod 2.3.1. Dodatku č. 5 k zmluve o\núverovom rámci č. 000379/CORP/2015 zo dňa 27.06.2019 sa spoločnosť GastroNet a.s., žalovaný v\nI. rade, žalovaný v II. rade, žalovaný v III. rade, žalovaný v IV. rade zaviazali spoločne a nerozdielne,\nuznali každý za seba, že zaplatia svoj záväzok vrátiť úverom poskytnuté peňažné prostriedky vo výške,\nako je určená v prípade kontokorentného úveru, debetným zostatkom kontokorentného účtu vykázaným\nku dňu podpisu tohto dodatku ak taký je a v iných prípadoch podľa určenia v tejto časti tohto dodatku\nvyššie, a to podľa zmluvy v znení tohto dodatku a zaplatiť úroky a ďalšie peňažné záväzky podľa zmluvy\nv znení tohto dodatku v celom rozsahu. Žalobca si na základe uvedeného dovoľuje uviesť, že GastroNet\na.s. a žalovaní sú zaviazaní spoločne a nerozdielne a ide o dlh solidárny. Žalobca môže požadovať\ncelé plnenie od ktoréhokoľvek žalovaného a preto z uvedeného dôvodu nepristúpil k návrhu žalovaného\nv III. rade, ktorým navrhoval dlh rozdeliť pomerne. Zároveň sa žalovaný v III. rade zaviazal zaplatiť\ncelú dlžnú sumu a nie len jej pomernú časť. K tvrdeniam žalovaného v III. rade o tom, že žalovaní\nmajú postavenie spotrebiteľa žalobca uvádza, že žalobca má za to, že zo strany žalovaného v III.\nrade ide o nesprávne a ničím nepodložené právne posúdenie a súd prvej inštancie správne vyhodnotil,\nže v predmetnom prípade ide o absolútny obchodnoprávny vzťah, v rámci ktorého žalovaní nemajú\npostavenie spotrebiteľov. Žalovaní nemajú postavenie spotrebiteľa. Zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom,\nGastroNet a.s. a spoločnosťou PMX Avion Bratislava, s.r.o., so sídlom Liptovská 21, 821 09 Bratislava,\nIČO: 46 949 801, zapísaná v Obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III, oddiel: Sro, vložka\nč.: 85996/B (ďalej len \"PMX Avion Bratislava, s.r.o.\") je potrebné považovať za absolútny obchod.\nZákonom určenú aplikáciu Obchodného zákonníka v prípade právnych vzťahov medzi podnikateľmi nie\nje možné vylúčiť dohodou. Ustanovenie § 261 Obchodného zákonníka kogentným spôsobom upravuje,\nktoré záväzkové vzťahy podliehajú právnej úprave obsiahnutej v tretej časti Obchodného zákonníka,\nkde sa uplatní právna úprava Obchodného zákonníka ako lex specialis vo vzťahu k všeobecnej úprave\nv Občianskom zákonníku. Ide o obligatórne uplatnenie Obchodného zákonníka, v ktorých prípadoch\nnemožno aplikáciu Obchodného zákonníka vylúčiť dohodou strán. Predmetom Zmluvy (v znení jej\ndodatkov), bol záväzok žalobcu financovať krátkodobé prevádzkové potreby iba GastroNet a.s. (nie\nžalovaných) a žalobca sa zaviazal poskytnúť iba GastroNet a.s. (nie žalovaným) úver alebo na jeho účet\nvystaviť bankovú záruku alebo záruky. Žalovaným (a ani spoločnosti GastroNet a.s.) nebol poskytnutý\nžiadny spotrebiteľský úver, žalovaní nepožívajú postavenie spotrebiteľa, a preto na daný spor nemožno\naplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako ani ustanovenia\nObčianskeho zákonníka pojednávajúce o spotrebiteľských zmluvách. Žalovaný v III. rade ako akcionár,\nčlen predstavenstva a člen dozornej rady spoločnosti GastroNet a.s. nemá postavenie spotrebiteľa,\n\nnajmä s poukazom na jeho pristúpenie k záväzku vzniknutého z obchodnoprávneho vzťahu. Skutočnosť,\nže žalobca ponúkol žalovaným uzatvorenie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nemá automaticky za\núčinok to, že žalovaný v III. rade má právne postavenie spotrebiteľa. Žalovaný v III. rade neuviedol akým\nspôsobom ho malo práve takéto ustanovenie Zmluvy ovplyvniť do takej miery, že práve kvôli takémuto\nustanoveniu Zmluvy uzatvoril Dodatok č. 2. Tvrdenia žalovaných o tom, že ich mali zamestnanci žalobcu\nubezpečiť, že majú postavenie spotrebiteľov, nebolo ničím z ich strany preukázané a ide o klamlivé\ntvrdenia. Ustanovenie Zmluvy, ktoré ponúka uzatvorenie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nemôže\nmať za následok neplatnosť celej Zmluvy. Okrem toho žalovaní nevystupujú v rámci predmetného\nprípadu v postavení spotrebiteľa a nie je im priznané postavenie slabšej strany. Zákonom určenú\naplikáciu Obchodného zákonníka v prípade právnych vzťahov medzi podnikateľmi nie je možné vylúčiť\ndohodou. V uvedenom prípade je vhodné aplikovať zásadu Ignorantia iuris non excusat, v zmysle ktorej\nsa nikto nemôže zbaviť zodpovednosti za svoje konanie alebo určitej povinnosti tvrdením, že nepoznal\nzákon resp. o svojich povinnostiach nevedel.\n9. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného v IV. rade uviedol, že pokiaľ by aj bolo\npravdou, že nedošlo k premlčaniu práva namietať relatívnu neplatnosť Dodatku č. 2 zo dňa 12.06.2017\nk Zmluve o úverovom rámci č. 000379/CORP/2015 zo dňa 07.07.2015 (ďalej len \"Dodatok č. 2\"),\nuvedené nič nemení na tom, že Dodatok č. 2 je platným právnym úkonom. Poukázal na Uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Cdo 27/2017 zo dňa 20.05.2020. V uvedenej veci\nsa však rozhodol zaviazať výlučne jeden z manželov (žalovaný v IV. rade), pričom Dodatok č. 2\nbol uzavretý len jedným z manželov (žalovaným v IV. rade), a bezprostredne sa nedotýka predmetu\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov, nie je preto právnym úkonom týkajúcim sa spoločných\nvecí, a aplikácia citovaného ustanovenia je v tomto prípade vylúčená. Za právne úkony týkajúce sa\nspoločných vecí treba považovať tie, pri ktorých dochádza k dispozícii s predmetom bezpodielového\nspoluvlastníctva alebo k výkonu jeho správy. Týmto predmetom podľa § 143 Obč. zákonníka môže\nbyť len to, čo môže byť predmetom vlastníctva, teda iba veci v právnom zmysle, t. j. ovládateľné\nhmotné predmety a ovládateľné prírodné sily, ktoré slúžia potrebám ľudí. Za predmet vlastníctva;\na teda ani bezpodielového spoluvlastníctva manželov; sa nepovažujú pohľadávky a záväzky, ktoré\nsa riadia všeobecným právnym režimom záväzkových vzťahov. Na tomto závere nič nemení to, že\npri zániku bezpodielového spoluvlastníctva sa vykonáva aj vyporiadanie spoločných pohľadávok a\nzáväzkov manželov podľa zásad platných pre vyporiadanie tohto spoluvlastníctva - ide o vyporiadanie\nbezpodielového spoluvlastníctva v širšom zmysle. Okrem toho neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto\nju sám spôsobil. Žalobca má na základe uvedeného za to, že žalovaný v IV. rade sa neúspešne bránil\nnámietkou relatívnej aj absolútnej neplatnosti Dodatku č. 2, keďže táto otázka súvislosti so súhlasom\nmanžela / manželky je v rámci judikatúry a odbornej literatúry dlhodobo vyriešená a jednotná. Preto\nak by aj mal Žalovaný v IV. rade pravdu o dĺžke premlčacej doby, uvedené by nemalo žiadny vplyv na\nvýsledok tohto sporu. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že v predmetnom prípade ide o absolútny\nobchodnoprávny vzťah, v rámci ktorého žalovaní nemajú postavenie spotrebiteľov. Žalovaní nemajú\npostavenie spotrebiteľa. Zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom, GastroNet a.s. a spoločnosťou PMX Avion\nBratislava, s.r.o., so sídlom Liptovská 21, 821 09 Bratislava, IČO: 46 949 801, zapísaná v Obchodnom\nregistri Mestského súdu Bratislava III, oddiel: Sro, vložka č.: 85996/B (ďalej len \"PMX Avion Bratislava,\ns.r.o.\") je potrebné považovať za absolútny obchod. Zákonom určenú aplikáciu Obchodného zákonníka\nv prípade právnych vzťahov medzi podnikateľmi nie je možné vylúčiť dohodou. Ustanovenie § 261\nObchodného zákonníka kogentným spôsobom upravuje, ktoré záväzkové vzťahy podliehajú právnej\núprave obsiahnutej v tretej časti Obchodného zákonníka, kde sa uplatní právna úprava Obchodného\nzákonníka ako lex specialis vo vzťahu k všeobecnej úprave v Občianskom zákonníku. Ide o obligatórne\nuplatnenie Obchodného zákonníka, v ktorých prípadoch nemožno aplikáciu Obchodného zákonníka\nvylúčiť dohodou strán. Predmetom Zmluvy (v znení jej dodatkov), bol záväzok žalobcu financovať\nkrátkodobé prevádzkové potreby iba GastroNet a.s. (nie žalovaných) a žalobca sa zaviazal poskytnúť\niba GastroNet a.s. (nie žalovaným) úver alebo na jeho účet vystaviť bankovú záruku alebo záruky.\nŽalovaným (a ani spoločnosti GastroNet a.s.) nebol poskytnutý žiadny spotrebiteľský úver, žalovaní\nnepožívajú postavenie spotrebiteľa, a preto na daný spor nemožno aplikovať ustanovenia zákona č.\n129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako ani ustanovenia Občianskeho zákonníka pojednávajúce\no spotrebiteľských zmluvách. Žalovaný v IV. rade ako člen dozornej rady spoločnosti GastroNet\na.s. nemá postavenie spotrebiteľa, najmä s poukazom na jeho pristúpenie k záväzku vzniknutého z\nobchodnoprávneho vzťahu. Skutočnosť, že žalobca ponúkol žalovaným uzatvorenie spotrebiteľskej\nrozhodcovskej zmluvy nemá automaticky za účinok to, že žalovaný v IV. rade má právne postavenie\nspotrebiteľa. Žalovaný v IV. rade neuviedol akým spôsobom ho malo práve takéto ustanovenie Zmluvy\n\novplyvniť do takej miery, že práve kvôli takémuto ustanoveniu Zmluvy uzatvoril Dodatok č. 2. Ustanovenie\nZmluvy, ktoré ponúka uzatvorenie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nemôže mať za následok\nneplatnosť celej Zmluvy. Okrem toho žalovaní nevystupujú v rámci predmetného prípadu v postavení\nspotrebiteľa a nie je im priznané postavenie slabšej strany. Zákonom určenú aplikáciu Obchodného\nzákonníka v prípade právnych vzťahov medzi podnikateľmi nie je možné vylúčiť dohodou. V uvedenom\nprípade je vhodné aplikovať zásadu Ignorantia iuris non excusat, v zmysle ktorej sa nikto nemôže zbaviť\nzodpovednosti za svoje konanie alebo určitej povinnosti tvrdením, že nepoznal zákon resp. o svojich\npovinnostiach nevedel. Predmetom Zmluvy (v znení jej dodatkov), bol záväzok žalobcu financovať\nkrátkodobé prevádzkové potreby iba GastroNet a.s. (nie žalovaných) a žalobca sa zaviazal poskytnúť\niba GastroNet a.s. (nie žalovaným) úver alebo na jeho účet vystaviť bankovú záruku alebo záruky.\nŽalovaným nebol poskytnutý žiadny úver a preto ustanovenie § 45 Občianskeho zákonníka nebolo\nporušené, keďže oznámenie o výpovedi úverového rámca bolo doručené subjektu (GastroNet a.s.),\nktorému bol úverový rámec poskytnutý. Okrem toho spoločnosť GastroNet a.s. s dotknutým ustanovením\nZmluvy súhlasila a všetci žalovaní pristúpili k Zmluve a vyhlásili, že sú so znením Zmluvy oboznámení\na uzrozumení. Podľa článku IV. bod 4.1.10. ods.1 Zmluvy oznámenie o výpovedi a oznámenie banky o\nzmene dojednaných zmluvných podmienok úveru sa doručujú podľa osobitných ustanovení o doručení\nv tejto zmluve. Podľa odseku 2. doručením oznámenia klienta o výpovedi úverového limitu banke,\nalebo odoslaním oznámenia banky o výpovedi úverového limitu klientovi zaniká právo klienta na ďalšie\nčerpanie úveru a úver, ak je (vykázaný ako debetný zostatok na kontokorentnom účte), sa stáva splatný\nv deň splatnosti istiny úveru podľa ods. 3. Podľa ods. 3. ak bolo niektorej zo zmluvných strán doručené\noznámenie o výpovedi úverového limitu podľa tejto zmluvy, dňom splatnosti istiny úveru je vtedy 30.\ndeň po doručení takéhoto oznámenia o výpovedi úverového limitu tejto zmluvnej strane (výpovedná\nlehota). Žalobca má za to, že medzi žalobcom a spoločnosťou GastroNeta.s. došlo k riadnej a platnej\ndohode na spôsobe doručovania Oznámenia o výpovedi úverového rámca a žalovaní ako pristupujúci\nspoludlžníci pristúpili k tomuto ustanoveniu Zmluvy, súhlasili s ním, čo je prejavené ich podpismi a\nzároveň vyhlásili, že sa oboznámili so znením Zmluvy. Navyše ide o obchodnoprávny záväzok, kde\nnebráni stranám, aby si upravili takýto spôsob doručovania. Rozhodnutia, na ktoré žalovaný v IV. rade\nv rámci bodu 5 Odvolania poukazuje, sú na uvedený príklad neaplikovateľné a žalobca nerozumie, aký\nsúvis má výpoveď úverového rámca a výpoveď nájomnej zmluvy. Podľa názoru žalobcu sú uvedené\nrozhodnutia pre predmetný spor irelevantné. Argumentácia žalovaného v IV. rade ohľadom neurčitosti\nvýpovede úverového rámca a toho, že výpoveď nie je v rámci Zmluvy upravená sú taktiež nesprávne.\nV prípade tohto typu úverovej zmluvy nie je žalobca povinný špecifikovať dôvod predčasnej splatnosti\núveru, nakoľko v uvedenom prípade sa postupuje v zmysle Zmluvy v znení dodatkov tak, že postačí\npokiaľ žalobca zašle klientovi oznámenie o výpovedi úverového limitu (nemusí špecifikovať/uvádzať\ndôvod ako pri iných úverových zmluvách). V zmysle čl. IV bod 4.1.7 Zmluvy v znení dodatkov úverový\nlimit podliehajúci tejto zmluve sa dojednávania a kontokorentný úver podliehajúci tejto zmluve sa\nposkytuje na jednotlivé za sebou bez prerušenia nasledujúce úverové obdobia (ako sú vymedzené v\nnižšie uvedených ustanoveniach), ktoré sa za nižšie dojednaných podmienok opakovane obnovujú,\npričom každá zo zmluvných strán môže oznámením druhej strane vypovedať úverový limit, a to aj len\njeho v oznámení uvedenej časti, s účinkami uvedenými nižšie. Dňom splatnosti úveru je posledný deň\núverového obdobia, ibaže došlo k obnoveniu úverového obdobia podľa tejto zmluvy a inak deň, ktorým\nuplynie výpovedná lehota, ako je určená v tejto zmluve nižšie. V zmysle čl. IV bod 4.1.10 ods. 2 Zmluvy\nv znení dodatkov doručením oznámenia klienta o výpovedi úverového limitu banke alebo odoslaním\noznámenia banky o výpovedi úverového limitu klientovi zaniká právo klienta na ďalšie čerpanie úveru a\núver, ak je (vykázaný ako debetný zostatok na kontokorentnom účte), sa stáva splatný v deň splatnosti\nistiny úveru určený podľa ustanovenia (3) nižšie. V zmysle čl. IV bod 4.1.10 ods. 3 Zmluvy v znení\ndodatkov ak bolo niektorej zo zmluvných strán doručené oznámenie o výpovedi úverového limitu podľa\ntejto zmluvy, dňom splatnosti istiny úveru je vtedy tridsiaty deň po doručení takéhoto oznámenia o\nvýpovedi úverového limitu tejto zmluvnej strane (výpovedná lehota). Ak výpovedná lehota neuplynie\npred posledným dňom plynúceho úverového obdobia (v ktorom bolo oznámenie o výpovedi doručené\ndruhej strane) úverové obdobie sa obnoví za podmienok uvedených vyššie, ale len na čas do uplynutia\nvýpovednej lehoty. Vzhľadom na vyššie uvedené má potom Žalobca za to, že postupoval v súlade so\nZmluvou v znení jej dodatkov, keď vypovedal úverový limit, pričom po uplynutí 30 dňovej výpovednej\nlehoty bol žalobca oprávnený žiadať splnenie svojej splatnej pohľadávky výzvou od žalovaných, pričom\nnakoľko k plneniu zo strany žalovaných nedošlo dobrovoľne, bol žalobca nútený uplatniť si svoju\npohľadávku voči žalovaným súdnou cestou. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie sa dostatočne\nvyjadril k nálezu Ústavného súdu SR, na ktorý žalovaný v IV. rade poukazuje. Súd preto dodatok č. 2\nzo dňa 12.6.2017 k zmluve o úverovom rámci č. 000379/CORP/2015 zo dňa 7.7.2015, ktorým došlo\n\nk doplneniu spoludlžníkov klienta žalobcu, spoločnosti GastroNet a.s. tak ako je uvedené v odseku\n23., vyhodnotil ako platný a námietku žalovaných o nedostatku ich pasívnej legitimácie vyhodnotil ako\nnedôvodnú.\" Pokiaľ sa teda žalovaný v IV. rade opiera pri námietke rozporu s dobrými mravmi len o\nrozhodnutie Ústavného súdu SR a súd prvej inštancie uvedie, že toto rozhodnutie bolo už viackrát\nprekonané a je neaktuálne, žalobca považuje rozsudok za dostatočne odôvodnený. Žalobca na základe\nuvedených skutočností navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu potvrdiť a priznať\nžalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.\n10. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných\nodvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým\nstavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovaných\nnie je dôvodné.\n11. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal posúdením žaloby žalobcu na zaplatenie\nzostatku poskytnutého kontokorentného úveru z hľadiska všetkých relevantných prostriedkov\nprocesného útoku, ktorými žalobca preukazoval opodstatnenosť svojej žaloby a prostriedkov procesnej\nobrany, ktorými sa žalovaní bránili proti uplatňovanému nároku. Na jeho posúdenie si zadovážil potrebné\ndôkazy, ktoré vykonal zákonom predpísaným spôsobom a správne ich aj vyhodnotil. Vec posúdil správne\naj po právnej stránke, keď jeho právne závery vychádzajú zo správnej aplikácie ako i výkladu právnych\npredpisov a odvolací súd nezistil, že by boli v rozpore so závermi vyplývajúcimi zo súdno-aplikačnej\npraxe. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade žalovaným\nako spoludlžníkom vznikla solidárne povinnosť zaplatiť žalobcovi zostatok úveru vo výške požadovanej\nistiny spolu s úrokom z omeškania. Žalovaní v podanom odvolaní neargumentujú skutočnosťami, ktoré\nby mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho\nhodnotenia, z konania pred súdom prvej inštancie iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny\nzáver nevyplýva. Súd prvej inštancie dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel v potrebnom rozsahu vysvetlil,\nako s poukazom na rozhodujúce skutočnosti zistené výsledkami vykonaného dokazovania, tak aj s\npoukazom na prijaté právne závery, a preto nepovažoval odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie\nza nepreskúmateľné.\n12. V posudzovanej veci sa žalobca domáhal od žalovaných 1/ až 4/ zaplatenia istiny 21.523,06\neur spolu s úrokom z omeškania do 28.2.2021 vo výške 1.109,28 eur, úroku z omeškania vo výške\n10% ročne zo sumy 21.523,06 eur od 1.3.2021 do zaplatenia, s poukazom na záväzok žalovaných,\nktorí ako spoludlžníci pristúpili na základe Dodatku č. 2 zo dňa 12.6.2017 k zmluve o úverovom\nrámci č. zo dňa 7.7.2015 uzavretej medzi žalobcom, ako bankou, a spoločnosťou GastoNet a.s., IČO:\n36832715, ako klientom, a PMX Avion Bratislava s.r.o, IČO: 46949801, ako spoludlžníkom, potom,\nako dal žalobca klientovi, spoločnosti GastoNet a.s., výpoveď úverového limitu dňa 8.7.2020. Súd\nprvej inštancie správne skutkovo ustálil, že žalobca, ako banka, dňa 7.7.2015 uzavrel so spoločnosťou\nGastoNet a.s., IČO: 36832715, ako klientom a PMX Avion Bratislava s.r.o, IČO: 46949801, ako\nspoludlžníkom, zmluvu o úverovom rámci č. 000379/CORP/2015, ktorou sa zaviazal, že na financovanie\nkrátkodobých prevádzkových potrieb klienta za dohodnutých podmienok v tejto zmluve dojednanými\nspôsobmi financovania na požiadanie klienta mu dočasne poskytne peňažné prostriedky (úver), a to\naž do sumy dojednaného úverového rámca. Klient sa zaviazal použiť úverový rámec na dohodnutý\núčel dohodnutými spôsobmi financovania za dojednaných podmienok úverom poskytnuté finančné\nprostriedky (istina úveru) vrátiť a zaplatiť z nich úroky, zaplatiť banke to, čo je banka povinná plniť podľa\nsvojej povinnosti zo záväzku na náklady klienta, zaplatiť banke dojednané poplatky, poskytnúť potrebnú\nsúčinnosť a splniť súvisiace záväzky podľa tejto zmluvy. Spôsobmi financovania na ktoré sa táto zmluva\nvzťahovala boli kontokorentný úver, alebo úvery, krátkodobý úver, alebo úvery, banková záruka, alebo\nzáruky, dokumentárny akreditív, alebo akreditívy a krátkodobý úver na krytie záväzkov vzniknutých z\ntransakcií uzavretých medzi klientom a bankou podľa osobitnej rámcovej zmluvy do dojednanej výšky.\nDojednaná suma úverového rámca bola až do sumy 30.000,- eur, dodatkami následne zmenená na\n40.000,- eur. V článku II., bod 2.3.5 si zmluvné strany dohodli úrokovú sadzbu pre kontokorentný úver\nvo výške je 2,80% ročne a podľa ods. 2 úrok z omeškania vo výške 10% ročne. Určeným účtom bol\nbežný účet klienta č. XXXXXXXXXX/XXXX. Žiadosťou o kontokorentný úver k zmluve o úverovom rámci\nzo dňa 7.7.2015, klient, zastúpený žalovanými 1/ a 2/, požiadal o kontokorentný úver v rámci úverového\nlimitu 30.000 eur.\n\n13. Oznámením o výpovedi úverového limitu zo dňa 8.7.2020 správne konajúci súd považoval za\npreukázané, že žalobca listom zo dňa 8.7.2020, doručeným spoločnosti GastroNet a.s. dňa 13.7.2020,\noznámil spoločnosti GastroNet a.s. vypovedanie úverového limitu podľa zmluvy o úverovom rámci s\ntým, že dňom splatnosti istiny úveru je 30 deň po doručení tohto oznámenia. Žalobca výzvou zo dňa\n18.8.2020 vyzval spoločnosť GastroNet a.s. na úhradu záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úverovom\nrámci zo dňa 7.7.2015. Žalobca túto výzvu doručil aj všetkým žalovaným ako spoludlžníkom a uviedol\nvýšku nesplateného úveru ku dňu 18.8.2020 - 21.342,15 eur, z toho istina úveru je 21.286,95 eur, riadne\núroky je 24,84 eur a úrok z omeškania je 30,36 eur.\n14. Správne ustálil, že výpisom z účtu spoločnosti GastroNet, a.s. možno považovať za preukázané, že\nspoločnosť GastroNet a.s. po prvýkrát čerpala úver dňa 7.7.2015, kedy boli vykonané viaceré debetné\noperácie, ku dňu 27.6.2019 predstavoval čerpaný úver zo strany spoločnosti GastroNet a.s. sumu vo\nvýške 39.424,19 eur, ku dňu 14.8.2020 sumu vo výške 21.360,67 eur, ku dňu 11.12.2020 sumu vo výške\n21.523,06 eur. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie považoval za dostatočne preukázané\ntroma čiastkovými výpismi z účtu klienta GastroNet, a.s. pohyb na úverovom účte klienta v rozhodujúcom\nobdobí, a preto posúdil námietky žalovaných, že žalobca nepreukázal čerpanie úveru za nedôvodné.\nAko vyplýva z predložených listinných dôkazov založenými žalobcom do spisu, vyčíslenie zostatku úveru\nvýzvou 18.8.2020 vo výške 21.286,95 eur vyplývajúce z výpisu z účtu č. 3 nie je v rozpore s vyčíslením\núveru z 1.3.2021 rovnako vyplývajúcemu z výpisu z úveru č. 3 v sume 21.523,06 eur vzhľadom na\nnarastanie dlhu o úroky a poplatky. Zostatok úveru potvrdzuje aj výpis z knihy účtov zo dňa 1.3.2021.\nV konaní nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali uplatňovaniu si vrátenia fiktívneho\núveru žalobcom.\n15. Súd prvej inštancie správne skutkovo ustálil, že Dodatkom č. 2 zo dňa 12.6.2017 sa žalovaní 1/ až\n4/ stali spoludlžníkmi spoločnosti GastroNet a.s. zo zmluvy o úverovom rámci zo dňa 7.7.2015, ako\nspoludlžníci 2 až 5. Spoludlžníci v článku II, bod 2.3., podpísaním tohto dodatku v bode 2.3.1. vyhlásili,\nže sú im známe pomery klienta, že sa oboznámili so zmluvou a súhlasia s ňou, v bode 2.3.2. klient\nuznal, že zaplatí svoj záväzok (dlh) vrátiť úverom poskytnuté peňažné prostriedky vo výške, ako je\nurčená v prípade kontokorentného úveru, debetným zostatkom kontokorentného účtu vykázaným ku\ndňu podpisu tohto dodatku, ak taký je a v iných prípadoch podľa určenia v tejto časti tohto dodatku\nvyššie, a to podľa zmluvy v znení tohto dodatku a zaplatiť úroky a ďalšie peňažné záväzky podľa zmluvy\nv znení tohto dodatku v celom rozsahu, v bode 2.3.3. spoludlžníci pristúpili k uvedenému záväzku alebo\nzáväzkom klienta a banka dala na to súhlas a dojednalo sa, že tieto záväzky a neskôr vzniknuté záväzky\nklienta zo zmluvy alebo zo zmlúv o úverovom obchode podliehajúcich zmluve (z ďalšieho čerpania\núverového rámca) a zo zmluvy a z plnenia podľa nich spoludlžník splní za klienta popri ňom a že\nklient a spoludlžník sú zaviazaní spoločne a nerozdielne podľa zmluvy v znení tohto dodatku. V druhej\nčasti tohto dodatku, bod 2.5.1 spoludlžníci vyhlásili, že sú im známe pomery klienta a zaväzujú sa za\ndojednaných podmienok zaplatiť popri klientovi peňažné záväzky klienta vzniknuté na základe zmlúv o\núverovom obchode podliehajúcich tejto zmluve, ako aj iné zabezpečené záväzky podľa tejto zmluvy a\nposkytnúť banke potrebnú účinnosť a splniť súvisiace záväzky. V bode 2.5.2. boli klient a spoludlžník\nzaviazaní spoločne a nerozdielne s tým, že banka môže požadovať celé plnenie peňažných záväzkov od\nktoréhokoľvek z nich s tým, že spoludlžník je povinný platiť len ak klient nesplní akýkoľvek svoj záväzok\nriadne a včas, v rátane prípadov predčasnej splatnosti istiny podľa tejto zmluvy.\n16. Súd prvej inštancie správne aplikoval na posúdenie dôvodnosti premlčacej námietky žalobcu vo\nvzťahu k uplatneniu si relatívnej neplatnosti právneho úkonu intervenientkou na strane žalovaného 4/,\nvšeobecnú 3 ročnú dobu podľa § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo\nmohlo vykonať po prvý raz, a správne dospel k záveru, že námietka premlčania vznesená žalobcom\nvoči relatívnej neplatnosti je dôvodná. Premlčacia doba totiž v danom prípade začala plynúť dňom\nnasledujúcim po uzatvorení Dodatku č. 2 zo dňa 12.6.2017 k zmluve o úverovom rámci zo dňa 7.7.2015,\ndňom 13.6.2017 a uplynula dňa 13.6.2020 a pokiaľ sa intervenientka relatívnej neplatnosti Dodatku č. 2\ndovolala voči žalobcovi listom zo dňa 15.2.2021, urobila tak po uplynutí premlčacej doby.\n17. Pokiaľ by aj námietka relatívnej neplatnosti bola vznesená včas, ustálená súdna prax\nnajvyšších súdnych autorít (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/27/2017, 4Cdo/66/2022,\n4Cdo/197/2021, 8Cdo/263/2019) nepovažuje zmluvu o pristúpení k dlhu uzatvorenú len jedným z\nmanželov za právny úkon týkajúci sa spoločných vecí, a aplikácia § 145 Obč. zák. sa v tomto smere\nneuplatní.\n\n18. V zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nesmie byť výkon práv a povinností vyplývajúcich z\nobčianskoprávnych vzťahov v rozpore s dobrými mravmi. Toto ustanovenie je všeobecným ustanovením\nhmotnoprávnej povahy, ktoré dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s\ndobrými mravmi a v prípade, ak to tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť, bez ohľadu na to, aby sa\ntým niečo zmenilo na existencii tohto práva.\n19. Podľa ustálenej súdnej a výkladovej praxe dobré mravy (boni mores) patria k zásadám súkromného\npráva, bývajú používané ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie\nobmedzujúce výkon subjektívnych práv. Dobré mravy hoci sú zákonným pojmom, a teda majú funkciu\nnormotvornú, nie sú zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky,\npri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Za dobré mravy treba považovať súhrn\nspoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť\n(stálosť), sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Ide teda\no súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, zabezpečujúcich, aby každé konanie\nbolo v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti (slušnosti, poctivosti,\nčestnosti, tolerancie, dôvery, vzájomnej úcty).\n20. Úvaha súdu o tom, či výkon práv a povinností je v rozpore s dobrými mravmi, musí byť podložená\nkonkrétnymi zisteniami v konaní. Súlad výkonu práv a povinností s dobrými mravmi musí vychádzať z\nkomplexného hodnotenia konkrétnej situácie, a to na oboch stranách sporu (nielen osoby vykonávajúcej\nurčité právo, ale aj osoby týmto dotknutej), s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a miestne a\nčasové súvislosti a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva.\nPostačuje, že výkon práva je - objektívne posudzované, v rozpore s dobrými mravmi a zavinenie zo\nstrany konajúceho, resp. jeho vedomosť tohto rozporu s dobrými mravmi, nie je relevantná.\n21. Za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi sa považuje aj šikanózny výkon, ktorým sa nesleduje\ndosiahnutie určitého predpokladaného hospodárskeho cieľa a účelu sledovaného právnou normou, ale\nvýkon práva sa zneužíva zámerne na poškodenie iného, na oslabenie jeho postavenia či znevýhodnenie.\n22. Z tvrdení žalovaného 4/ a intervenientky vyplýva, že Dodatok č. 2, ktorým žalovaný 4/ ako spoludlžník\npristúpil k záväzku spoločnosti GastroNet a.s. považujú za odporujúci dobrým mravom z dôvodu, že\nžalovaný 4/ ho uzavrel bez vedomia a súhlasu intervenientky a predmetný Dodatok č. 2 bude mať\nvážny ekonomický dopad na celú rodinu.\n23. Ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil aj námietku absolútnej neplatnosti Dodatku č. 2 zo dňa\n12.6.2017 k zmluve o úverovom rámci zo dňa 7.7.2015 podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor\ns dobrými mravmi, nakoľko podľa rozhodovacej praxe NS SR nie je potrebné k pristúpeniu k dlhu\npodnikajúceho manžela súhlas druhého manžela.\n24. Aj keď v zásade uzatváraním zmlúv len jedným z manželov nevzniká spoločný záväzok manželov,\nale len záväzok toho manžela, ktorý zmluvu uzatvoril, dotýka sa takýto záväzok aj spoločného majetku\nmanželov, keď ustanovenie § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka umožňuje pohľadávku veriteľa\nlen jedného z manželov vzniknutú za trvania ich manželstva, pri výkone rozhodnutia uspokojiť aj z\nmajetku patriaceho do BSM. Takýto nepriaznivý dopad pre druhého manžela, vyplývajúci z uvedeného\nustanovenia, je však považovaný za dôsledok samotnej existencie BSM, s ktorým je spätá nutnosť\nvzájomného zdieľania majetkového osudu manželov počas trvania ich BSM. Z ustanovenia § 147\nods. 1 Občianskeho zákonníka tiež vyplýva uprednostnenie potreby ochrany veriteľa pred ochranou\ndruhého manžela samotným zákonodarcom. Z uvedeného vyplýva, že len samotný nepriaznivý\ndopad predmetnej zmluvy na druhého manžela nespôsobuje rozpor tejto zmluvy s dobrými mravmi.\nZ vykonaného dokazovania nevyplynula žiadna taká skutočnosť, ktorá by nasvedčovala tomu, že\npredpokladaným cieľom uzavretia Dodatku č. 2 by bolo vytvorenie možnosti uspokojenia pohľadávky\nžalobcu z vecí patriacich do BSM, ktoré by malo mať za následok negatívny dopad na ekonomickú\nsituáciu rodiny intervenientky a žalovaného 4/. Ak by aj k uspokojeniu žalovanej pohľadávky žalobcu\nreálne došlo z majetku patriaceho do BSM, nemožno zo skutkových okolností danej veci vyvodiť, že by\nto bolo predpokladaným cieľom uzavretia predmetnej zmluvy.\n\n25. Pre záver o rozpore právneho úkonu s dobrými mravmi musia existovať určité okolnosti, ktoré\nsú svojou povahou výnimočné. V danom prípade intervenientkou tvrdená skutočnosť, že spolu so\nžalovaným 4/ majú maloletého syna a že bývajú spoločne v nehnuteľnosti, nenasvedčujú tomu, že\nuspokojenie záväzku žalobcu vo výške žalovanej pohľadávky žalovaným 4/ by extrémne zaťažovalo\nmajetok patriaci do BSM žalovaného 4/ a intervenientky na prospech žalobcu. Z predloženého výpisu\nz LV č. 4031 vyplýva, že výlučným vlastníkom rodinou obývanej nehnuteľnosti je výlučne žalovaný 4/,\na teda prípadná exekúcia nepostihne nehnuteľný majetok v BSM. Navyše v prípade plnenia žalovaným\n4/, tento si môže uplatňovať voči ostatným solidárne zaviazaným (spolu)dlžníkom vrátenie plnenia nad\nrozsahu na neho pripadajúceho podielu titulom regresu. Nemožno prehliadnuť ani tú skutočnosť, že\nintervenientka dovolávajúca sa neplatnosti právneho úkonu uzatvorenia Dodatku č. 2 bez jej súhlasu\nžalovaným 4/ sama odsúhlasila spolu so žalovanými 3/ a 4/ uzavretie zmluvy o úverovom rámci ako\nčlenka Dozornej rady GastroNet a.s.\n26. Z okolností daného prípadu nemožno vyvodiť extrémne nespravodlivý následok právneho úkonu\n(pristúpenia k dlhu), ku ktorému sa zaviazal žalovaný 4/, prípadne konanie, ktoré by odporovalo dobrým\nmravom. Pri hodnotení konania cez prizmu dobrých mravov je potrebné posudzovať správanie vo\nvzťahu k všetkým dotknutým subjektom. Odvolací súd nezistil, že by uplatňovanie práva žalobcu\nna plnenie bolo nemravné, neetické, neslušné, a preto od žalobcu nemožno spravodlivo požadovať,\naby znášal negatívne právne následky v podobe odopretia súdnej ochrany jeho zákonnému nároku.\nSankcionovanie žalobcu odopretím mu práva na plnenie pre rozpor jeho výkonu s dobrými mravmi nie\nje v danom prípade náležité, keď nemožno žalobcovi pripisovať na ťarchu skutočnosť, že žalovaný 4/\nneupovedomil svoju manželku o zamýšľanom úkone pristúpenia k záväzku, keď žalobca nemal žiadnu\nprávnu ani morálnu povinnosť vyžiadať si súhlas manželky žalovaného 4/ k pristúpeniu k záväzku.\nŽiadne relevantné skutočnosti nenasvedčujú tomu, že by priznanie žalovanej pohľadávky žalobcovi bolo\npre majetok patriaci do BSM žalovaného a intervenientky likvidačné.\n27. Vzhľadom na skutkové okolnosti konkrétneho prípadu v danej veci odvolací súd nedospel k záveru,\nže by uplatnenie práva žalobcom a jeho správanie voči žalovanému 4/ predstavovalo zneužitie práva na\nsúdnu ochranu, teda že by podanou žalobou primárne nesledoval ochranu svojho porušeného práva.\nUplatňovanie práv žalobcom v tomto spore nemožno považovať za šikanózny výkon práv, ktorý by\nodôvodňoval stratu jeho nároku na zaplatenie zostatku dlhu od žalovaného 4/ pre rozpor so všeobecne\nakceptovateľnými v spoločnosti prevládajúcimi mravnými zásadami a princípmi. Vzhľadom na uvedené\nodvolací súd dospel v zhode so súdom prvej inštancie k záveru, že Dodatok č. 2 nie je v rozpore s\ndobrými mravmi.\n28. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani argumentáciu žalovaných o nemožnosti vypovedania\nzmluvy o úvere s poukazom na § 582 Obč. zák. Uvedené ustanovenie nevylučuje možnosť dojednania\nsi ukončenia zmluvy aj na dobu určitú výpoveďou (Števček, M. a kol.: Občiansky zákonník II, Komentár,\n2015, str. 2205). V danom prípade sa však dojednanie možnosti vypovedania týkalo úverového rámca,\nktoré malo podklad v § 500 ods. 2 Obchodného zákonníka umožňujúceho vypovedanie poskytnutia\núveru, ktorá právna úprava je osobitnou úpravou vo vzťahu k všeobecnej úprave § 582 Obč. zák. K\nuvedenému žalobca sám uviedol, že zmluva o úverovom limite je naďalej platná a došlo len k výpovedi\núverového rámca poskytnutého dlžníkovi na základe jeho žiadosti o kontokorentný úver v rámci zmluvy\no úverovom rámci.\n29. Pokiaľ ide o námietku žalovaných, že im nebola doručená výpoveď úverového limitu, poukazuje\nodvolací na to, že pristúpením k záväzku podľa § 533 Obč. zák. na základe dohody s veriteľom sa\npristupujúci dlžník nestáva účastníkom základného záväzkového vzťahu ako celku a je zaviazaný iba\nv rozsahu subjektívnej povinnosti, ktorá zodpovedá dlhu, ku ktorému pristúpil, vo zvyšku sú naďalej\núčastníkmi záväzkového vzťahu iba veriteľ a pôvodný dlžník; pristúpenie neznamená generálny vstup\ntretej osoby do záväzkového vzťahu, ktorého obsahom je spravidla väčšie množstvo subjektívnych práv\na povinností (Števček, M. a kol.: Občiansky zákonník II, Komentár, 2015, str. 2002). V tejto súvislosti je\npreto nedôvodná aj námietka žalovaných o vzdaní sa práva na doručenie výpovede. Nebol ani potrebný\nsúhlas žalovaných s tým, aby výpoveď bola doručovaná len GastroNet a.s. Nedôvodne tak namietajú,\nže voči ním nenastali právne účinky doručenia výpovede.\n30. Žalobca tak nemal povinnosť doručovanie výpoveď úverového rámca aj žalovaným ako\npristupujúcim dlžníkom k dlhu GastroNet a.s. vyplývajúceho zo zmluvy o úvere. Žalobca nebol povinný\n\nv zmysle zmluvných dojednaní ani špecifikovať dôvod vypovedania úverového limitu, a preto jeho\nabsencia nespôsobuje neplatnosť výpovede ani jej neurčitosť. Všeobecná úprava výpovede umožňuje\núčastníkom vypovedať zmluvu aj bez uvedenia dôvodu. A preto nespôsobuje absencia výpovedného\ndôvodu, alebo jeho nesprávnosť, neplatnosť výpovede. Žalobca nemal právny (zákonný ani zmluvný)\ndôvod doručovať výpoveď žalovaným a iný záver nemožno vyvodiť ani z uznesenia Najvyššieho súdu\nSR z 11. 8. 2011, sp. zn. 3 Cdo 44/2011, ktorého závery sú na posúdenie doručovania v danej veci\nneaplikovateľné vzhľadom na skutkovú a právnu odlišnosť.\n31. Žalovaní na základe písomného Dodatku č. 2 pristúpili k záväzku spoločnosti GastroNet a.s. ako\nspoludlžníci v súlade s § 533 Obč. zák., a preto nie je dôvodná ich argumentácia, že ani jedna zo\nzákonných podmienok pre pristúpenie k záväzku nebola splnená čo má za následok neplatnosť Dodatku\nč. 2 podľa § 40 ods. 1 Obč. zák. Presné vymedzenie záväzku, ku ktorému žalovaní pristúpili v bode 2.3.\nčlánku II vyplýva z bodov 2.1. a 2. 2 čl. II Dodatku č. 2. Pokiaľ žalovaní namietali absolútnu neplatnosť\nDodatku č. 2 z dôvodu nedostatku formy § 40 ods. 1 Obč. zák. zhodne so súdom prvej inštancie aj túto\nich námietku posúdil odvolací súd ako nedôvodnú, s poukazom na body 2.3., 2.5.1., 2.5.2. Dodatku č. 2,\nz ktorých jednoznačne vyplýva, že všetci spoludlžníci písomné vyhlásenie v zmysle uvedených článkov\nvykonali a všetkých ich tak toto vyhlásenie zaväzuje. Tento bod nie je neurčitý, a teda absolútne neplatný.\nV rámci Dodatku č. 2 je na strane 2 pod bodom 1.7 a zároveň nad článkom II. uvedené: \"spoludlžník 1,\nspoludlžník 2, spoludlžník 3, spoludlžník 4 a spoludlžník 5 spoločne alebo ktorýkoľvek z nich ďalej aj ako\n\"spoludlžník\" alebo \"spoludlžníci\")\". Z uvedeného vyplýva, že v ďalšom texte Dodatku č. 2 postačovala\nna označenie každého zo spoludlžníkov dohodnutá skratka \"spoludlžník\" alebo \"spoludlžníci\". Žalovaný\n2/ tak urobil platné vyhlásenie o pristúpení k záväzku. Zároveň bola dodržaná potrebná písomná forma\nv zmysle s ust. § 40 Obč. zák. a nejde o absolútnu neplatnosť Dodatku č. 2. nakoľko možno uzavrieť,\nže \"spoludlžník\" označuje všetkých spoludlžníkov a teda, že vyhlásenie podľa bodu 2.3 Dodatku č. 2 sa\nvzťahuje na všetkých spoludlžníkov a že toto vyhlásenie urobil každý zo spoludlžníkov sám za seba.\nNedôvodne preto žalovaní vytýkajú súdu prvej inštancie, že sa nedostatočným spôsobom zaoberal\nabsolútnu neplatnosťou Dodatku č. 2 následkom čoho vec nesprávne právne posúdil .\n32. Predmetom zmluvy (v znení jej dodatkov), bol záväzok žalobcu financovať krátkodobé prevádzkové\npotreby iba GastroNet a.s. (nie žalovaných) a žalobca sa zaviazal poskytnúť iba GastroNet a.s. (nie\nžalovaným) úver. Žalovaným nebol poskytnutý žiadny úver a preto ustanovenie § 45 Občianskeho\nzákonníka nebolo porušené, keďže oznámenie o výpovedi úverového rámca bolo doručené subjektu\n(GastroNet a.s.), ktorému bol úverový rámec poskytnutý. Okrem toho spoločnosť GastroNet a.s. s\ndotknutým ustanovením zmluvy súhlasila a všetci žalovaní pristúpili k zmluve a vyhlásili, že sú so znením\nzmluvy oboznámení a uzrozumení\n33. Právo vypovedať zmluvu zásadne vyplýva z Občianskeho zákonníka a nie je potrebné ho vyslovenej\nv zmluve upravovať. V danom prípade však išlo o právo vypovedať úverový limit, ktoré vyplýva pre\nbanku ako aj klienta z článku IV. bodu 4.1.10 zmluvy, a preto sú nedôvodné námietky odvolateľov,\nže zmluva neupravuje vyslovene právo niektorej zmluvnej strany vypovedať zmluvu. Samotné právo\nžalobcu vypovedať poskytnutia úveru napokon vyplýva aj z § 500 ods. 2 Obchodného zákonníka .\n34. V zmysle čl. IV bod 4.1.7 Zmluvy v znení dodatkov úverový limit podliehajúci tejto zmluve sa\ndojednávania a kontokorentný úver podliehajúci tejto zmluve sa poskytuje na jednotlivé za sebou bez\nprerušenia nasledujúce úverové obdobia (ako sú vymedzené v nižšie uvedených ustanoveniach), ktoré\nsa za nižšie dojednaných podmienok opakovane obnovujú, pričom každá zo zmluvných strán môže\noznámením druhej strane vypovedať úverový limit, a to aj len jeho v oznámení uvedenej časti, s\núčinkami uvedenými nižšie. Dňom splatnosti úveru je posledný deň úverového obdobia, ibaže došlo k\nobnoveniu úverového obdobia podľa tejto zmluvy a inak deň, ktorým uplynie výpovedná lehota, ako je\nurčená v tejto zmluve nižšie. V zmysle čl. IV bod 4.1.10 ods. 2 Zmluvy v znení dodatkov doručením\noznámenia klienta o výpovedi úverového limitu banke alebo odoslaním oznámenia banky o výpovedi\núverového limitu klientovi zaniká právo klienta na ďalšie čerpanie úveru a úver, ak je (vykázaný ako\ndebetný zostatok na kontokorentnom účte), sa stáva splatný v deň splatnosti istiny úveru určený podľa\nustanovenia (3) nižšie. V zmysle čl. IV bod 4.1.10 ods. 3 Zmluvy v znení dodatkov ak bolo niektorej zo\nzmluvných strán doručené oznámenie o výpovedi úverového limitu podľa tejto zmluvy, dňom splatnosti\nistiny úveru je vtedy tridsiaty deň po doručení takéhoto oznámenia o výpovedi úverového limitu tejto\nzmluvnej strane (výpovedná lehota). Ak výpovedná lehota neuplynie pred posledným dňom plynúceho\núverového obdobia (v ktorom bolo oznámenie o výpovedi doručené druhej strane) úverové obdobie\n\nsa obnoví za podmienok uvedených vyššie, ale len na čas do uplynutia výpovednej lehoty. Žalobca\npostupoval v súlade so zmluvou v znení jej dodatkov, keď vypovedal úverový limit, pričom po uplynutí 30\ndňovej výpovednej lehoty bol žalobca oprávnený žiadať splnenie svojej splatnej pohľadávky výzvou od\nžalovaných, a nakoľko k plneniu zo strany žalovaných nedošlo dobrovoľne, bol nútený uplatniť si svoju\npohľadávku voči žalovaným súdnou cestou.\n35. Výpoveď preto nebola vykonaná v rozpore s ust. § 582 Občianskeho zákonníka. Zo samotného\nobsahu právneho úkonu je zrejmé že sa jedná o vypovedanie úverového limitu a že nejde o oznámenie\no predčasnej splatnosti, a nedôvodné sú tak námietky odvolateľov, že právny úkon je akýmsi neurčitým\na nezrozumiteľným hybridom týchto úkonov. Podmienky predčasnej splatnosti úveru definované v bode\n9.2. Obchodných podmienok pre úvery podnikateľov a bode 10.8. pre kontokorentný úver sú tak pre\nposúdenie danej veci irelevantné. Nenáležitá je preto námietka žalovaných, že žalobca v oznámení\no výpovedi nedefinoval dôvod predčasnej splatnosti úveru ani podľa bodu 9.2. ani podľa bodu 10.8.\nvšeobecných podmienok a dokonca ani len netvrdí vo výpovedi, ani neskôr, že ktorý dôvod predčasného\nzosplatnenia mal nastať. Právny úkon oznámenie o výpovedi je tak dostatočne zrozumiteľný a určitý,\nkeďže je zrejmé že sa jedná o oznámenie banky o výpovedi úverového limitu a nie o oznámenie\npredčasnej splatnosti úveru. Právny úkon vypovedania úverového limitu bankou bol napokon aj súčasťou\nzmluvy o úverovom rámci ako jeho Príloha č. 3b. Nemôže obstáť preto ani námietka odvolateľov, že\npre neplatnosť výpovede dochádza preto k prolongácií úverového rámca, a teda uplatnený nárok nie je\nsplatný. V danom prípade nedošlo k predčasnej splatnosti úveru žalobcom ale k vypovedaniu úverového\nlimitu, a preto odvolávanie sa na zmluvné ustanovenia o predčasnej splatnosti je zo strany žalovaných\nnenáležité.\n36. Z hľadiska požiadavky určitosti záväzku v Dodatku č.2 je jeho vymedzenie dostatočné na to, aby\nho nebolo možné zameniť s iným peňažným záväzkom GastroNet a.s. voči žalobcovi. Opis záväzku,\nku ktorému mali žalovaní pristúpiť, je vymedzený uvedením konkrétneho právneho dôvodu jeho vzniku.\nDlh z čerpania úveru sa splácal bezhotovostne pripísaním platby na kontokorentný účet, ktorou sa\nznížil debetný zostatok. V danom prípade sa totiž výška záväzku dlžníka GastroNet a.s. z úverovej\nzmluvy (debetný zostatok kontokorentného účtu) neustále menila pohybom na jeho kontokorentnom\núčte, nebolo možné tak záväzok dlžníka zo zmluvy o úvere v čase pristúpenia objektívne určiť pevnou\nsumou podľa aktuálneho debetného zostatku na účte. Za situácie, keď postupca nemal ďalšiu (inú)\npohľadávku voči žalovanému, nemožno vyvodiť záver, že by pri takto identifikovanej pohľadávke vznikli\npochybnosti o tom, k akej pohľadávke žalobcu pristúpili žalovaní.\n37. Žalovaným nebol poskytnutý žiadny (spotrebiteľský) úver žalobcom na základe Dodatku č. 2, a\npreto sa nemôžu dovolávať neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o úverovom rámci. Nakoľko\nžalovaným nebol úver poskytnutý (nečerpali ho), z úverového právneho vzťahu nie sú zmluvnou stranou\na nevyplývajú im žiadne subjektívne práva ani povinnosti. Ani na základe pristúpenia žalovaných k\nobchodnoprávnemu záväzku pôvodného dlžníka vyplývajúceho mu zo zmluvy o úvere, ktorá je tzv.\nabsolútnym obchodom, ich nemožno považovať za spotrebiteľov a neprináleží im tak právo dovolávať\nsa neprijateľnosti zmluvných dojednaní v zmluve o úverovom rámci uzatvorenej klientom/dlžníkom, k\nzáväzku ktorého zo zmluvy o úvere pristúpili. V opačnom prípade by vznikla neprípustná situácia, kedy\nby sa vo vzťahu k povinnosti pôvodného dlžníka zaplatiť zostatok úveru aplikoval na zmluvné dojednania\nz úverovej zmluvy režim Obchodného zákonníka a vo vzťahu k povinnosti žalovaných ako spoludlžníkov\nzaplatiť zostatok úveru poskytnutého dlžníkovi by sa použili na posúdenie totožnej úverovej zmluvy\nustanovenia spotrebiteľského práva. V tejto súvislosti odvolací súd odkazuje na závery vyplývajúce z\nuznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Obdo/12/2019 zo dňa 23.10.2019.\n38. Pokiaľ žalovaní argumentovali neprijateľnými zmluvnými podmienkami, poukazuje odvolací súd\nna to, že zmluvnými stranami zmluvy o úverovom limite sa nestali, úver im nebol poskytnutý a\nustanovenia o pristúpení sú v súlade s právnou úpravou pristúpenia k záväzku. Ani ustanoveniami o\nspotrebiteľskom rozhodcovskom konaní nebol založený spotrebiteľský charakter úverového zmluvného\nvzťahu. Námietka žalovaných, že neboli poučený pred uzatvorením Dodatku č. 2 o tom, že sú\nspotrebitelia, je bezpredmetná.\n39. Pokiaľ súd prvej inštancie aplikoval v predmetnom prípade ustanovenia Občianskeho zákonníka\ntýkajúce sa dĺžky premlčacej doby vo vzťahu k dovolaniu sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu,\nzhodne so žalovaným má aj odvolací súd za to, že uvedené nemožno považovať za konštatovanie o\n\nobčianskoprávnom vzťahu. Súd prvej inštancie jednoznačne uviedol, že v predmetnom prípade sa jedná\no absolútny obchodnoprávny vzťah a žalovaní nemajú postavenie spotrebiteľov.\n40. Žalovaným (a ani spoločnosti GastroNeta.s.) nebol poskytnutý žiadny spotrebiteľský úver, žalovaní\nnepožívajú postavenie spotrebiteľa, a preto na daný spor nemožno aplikovať ustanovenia zákona č.\n129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako ani ustanovenia Občianskeho zákonníka pojednávajúce\no spotrebiteľských zmluvách. Skutočnosť, že žalobca ponúkol žalovaným uzatvorenie spotrebiteľskej\nrozhodcovskej zmluvy nemá automaticky za účinok to, že žalovaní majú právne postavenie spotrebiteľa.\n41. Odvolací súd sa nestotožnil so žalovaným 2/ o rozpore výkonu práva žalobcu s dobrými\nmravmi odmietnutím uzatvorenia mimosúdnej dohody so žalovaným 2/. Ochota či neochota uzavrieť\nmimosúdnu dohodu nemôže bez ďalšieho predstavovať dôvod pre odopretie výkonu žalobcom dôvodne\nuplatňovaného práva na zaplatenie pre rozpor s dobrými mravmi. Zbytočné naťahovanie sporu žalobcom\nz priebehu konania nevyplýva. V tejto súvislosti žalovaným 2/ predložený email zo dňa 11.10.2022\nnemá žiaden relevantný význam pre posúdenie dôvodnosti uplatňovaného nároku žalobcu. Neuzavretie\ndohody jedným so žalovaným samostatne vo výške na neho pripadajúceho podielu nie je konaním v\nrozpore s dobrými mravmi ani naťahovaním konania.\n42. Ako nedôvodnú posúdil odvolací súd námietku neplatnosti Dodatku č. 2 pre nesplnenie informačnej\npovinnosti žalobca podľa § 37 zákona o bankách, nakoľko uvedená povinnosť sa vzťahuje na banku\nvo vzťahu ku klientovi, a preto v súvislosti s uzatváraním Dodatku č. 2 informačnú povinnosť voči\nspoludlžníkom žalobca nemal.\n43. Pokiaľ sa žalovaný 4/ dovolával neplatnosti Dodatku č. 2 pre uvedenie do omylu o rozsahu jeho\npráv a možnosti ochrany, posúdil túto jeho námietku odvolací súd ako nedôvodnú, nakoľko vyvolanie\nomylu v tom, že súdne spory sa budú riešiť spotrebiteľským súdom nepredstavuje v okolnostiach danej\nveci taký omyl, ktorý by sa týkal podstatnej skutočnosti (právneho dôvodu či predmetu právneho úkonu),\nkeďže ani v prípade ak by bol žalovaný 4/ spotrebiteľ, nemohol by sa domáhať ochrany vo vzťahu k\nuzavretiu zmluvy o úverovom limite klientom, keďže sa nestal jej zmluvnou stranou. Navyše sa žalovaný\n4/ kvalifikovaným spôsobom nedovolal voči žalobcovi relatívnej neplatnosti Dodatku č. 2; prednes v\nzáverečnej reči nemožno považovať za účinné dovolanie sa relatívnej neplatnosti, nakoľko žalobca (ani\nžalovaný 2/) na pojednávaní nebol prítomný.\n44. Pokiaľ mali pracovníci žalobcu presviedčať žalovaných o ich postavení spotrebiteľov a v snahe\nuvedením ich do omylu primäť ich podpísať Dodatok č. 2 a tým si zlepšiť svoje zabezpečenie pohľadávok\nvyplývajúcich zo Zmluvy, takýto tvrdený nepoctivý úmysel žalobcu výsledky vykonaného dokazovania\nnepotvrdzujú, a preto konanie žalobcu nepovažoval ani odvolací súd v zmysle § 39 Obč. zák. a §\n265 Obchodného zákonníka za konanie v rozpore s poctivým obchodným stykom a dobrými mravmi.\nŽalobca dôvodne argumentuje, že žalovaní neuviedli akým spôsobom ich malo ustanovenie zmluvy o\nspotrebiteľskom rozhodcovskom konaní ovplyvniť do takej miery, že práve kvôli takémuto ustanoveniu\nzmluvy uzatvoril Dodatok č. 2. Odvolací súd sa stotožnil so žalobcom, že ustanovenie zmluvy, ktoré\nponúka uzatvorenie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemôže mať za následok neplatnosť celej\nzmluvy.\n45. Žalovaný 2/ tak urobil platné vyhlásenie o pristúpení k záväzku. Zároveň bola dodržaná potrebná\npísomná forma v zmysle s ust. § 40 Obč. zák. nejde o absolútnu neplatnosť Dodatku č. 2. nakoľko\nmožno uzavrieť, že \"spoludlžník\" označuje všetkých spoludlžníkov a teda, že vyhlásenie podľa bodu 2.3\nDodatku č. 2 sa vzťahuje na všetkých spoludlžníkov a že toto vyhlásenie urobil každý zo spoludlžníkov\nsám za seba. Nedôvodne preto žalovaní vytýkajú súdu prvej inštancie, že sa nedostatočným spôsobom\nzaoberal absolútnu neplatnosťou Dodatku č. 2 následkom čoho vec nesprávne právne posúdil.\n46. Správne sú napokon aj závery konajúceho súdu o tom, že žalobca nebol povinný čakať s predmetnou\nžalobou až do skončenia konkurzu vedeného na majetok spoločnosti GastroNet a.s.. Žalobca je\noprávnený domáhať sa zaplatenia zostatku úveru súčasne od dlžníka ako i spoludlžníkov solidárne\nzaviazaných, a to v jednom ale i samostatných konaniach.\n47. Použitie zákonného ustanovenia § 257 C.s.p. musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho\nprípadu, musí mať výnimočný charakter a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti zákona a k\n\ndosiahnutiu spravodlivosti pre strany sporu. Ide o výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok a zo\nzásady zodpovednosti za zavinenie. Jeho aplikácia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené\npredpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné\nosobitného zreteľa opodstatňujúce nepriznanie náhrady trov konania celkom alebo sčasti. Výnimočnosť\nmôže spočívať tak v okolnostiach danej veci (charakter konkrétneho konania alebo konkrétnej procesnej\nsituácie), ako aj v okolnostiach týkajúcich sa strany. Keďže nepriznanie náhrady trov konania je\nvýnimočným inštitútom, osobitné kritérium dôvodov hodných osobitného zreteľa sa má vykladať prísne\nreštriktívne.\n48. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa je potrebné komplexne vyhodnotiť osobné,\nmajetkové, zárobkové a iné pomery u všetkých sporových strán. Taktiež je potrebné zohľadniť okolnosti,\nktoré viedli k uplatneniu nároku, prihliadnuť aj na postoj strán, a vziať na zreteľ aj to, ako si strany\nplnili svoje procesné povinnosti z hľadiska plynulosti a hospodárnosti priebehu konania, napr. či strany\nuvádzali rozhodujúce skutočnosti a dôkazy (prostriedky procesného útoku a procesnej obrany) riadne a\nvčas. Treba zvažovať okolnosti nielen na strane toho, v ktorého prospech sa má uvedené ustanovenie\npoužiť, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok nemá byť priznaný aj so zreteľom na to,\nči možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich náhradu.\nLen samotný charakter sporu a predmet konania, resp. príčina vzniku sporu, bez zváženia všetkých\nokolností konkrétneho prípadu a vyhodnotenia všetkých relevantných súvislostí, nepostačuje pre\nzáver o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa, nakoľko nepriznanie náhrady trov konania\núspešnej strane predstavuje vážny zásah do jej majetkovej sféry, a preto je takýto postup možný len v\nojedinelých prípadoch, v ktorých je potrebné odstrániť, resp. zmierniť neprimerane tvrdý dopad zákona\nna právne vzťahy založené medzi stranami výsledkom sporu v záujme dosiahnutia ich spravodlivého\nvysporiadania.\n49. Pokiaľ ide o tvrdené zneužitie práva na zastúpenie žalobcom, táto skutočnosť nebola zistená\nv konaní. K problematike zastúpenia advokátom v prípade spoločností, ktoré zamestnávajú alebo\nmajú členov osoby s právnickým vzdelaním existuje ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych\nautorít, na ktorú súd v plnom rozsahu odkazuje. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn.\n2Sži/6/2014 zo dňa 16.04.2014 okrem iného uviedol, že: \"Už samotný fakt, že žalobca v tak krátkom\nčasovom odstupe po svojom vzniku bez využitia svojho petičného práva zvolil na účely podania žiadosti\no sprístupnenie informácií advokáta, vyvoláva pochybnosti o skutočnej vôli žalobcu získať informácie\npodľa zákona č. 211/2000 Z.z. a vyvoláva oprávnené presvedčenie, že žalobca mal pri vynaložení\nminimálneho úsilia prioritne záujem na náhrade trov konania, ktorých čiastka nie je zanedbateľná, a\nnie skutočný záujem na sprístupnení informácií, verejne dostupných na oficiálnych webových stránkach\npríslušných orgánov verejnej správy. Za účelne vynaložené náklady podľa § 142 ods. 1 O.s.p. pritom\nmožno považovať len také náklady, ktoré musel účastník nevyhnutne vynaložiť, aby mohol riadne hájiť\nsvoje porušené alebo ohrozené subjektívne právo na súde. Náklady spojené so zastúpením advokátom\ntomuto vymedzeniu spravidla zodpovedajú. Tomuto pravidlu však nemožno prisudzovať absolútnu,\nbezvýnimočnú povahu; môžu sa vyskytovať i situácie, za ktorých náklady spojené so zastúpením\nadvokátom nemožno považovať za nevyhnutné pre riadne uplatňovanie alebo bránenie práva na súde.\nO taký prípad pôjde najmä v prípade zneužitia práva na zastúpenie advokátom.\"\n50. Ústavný súd v náleze sp. zn. III. ÚS 457/2014-27 zo dňa 15.10.2014 uviedol, že: \"Ústavný súd\nďalej dodáva, že za účelne vynaložené trovy konania podľa § 142 ods. 1 OSP možno pokladať iba\ntaké, ktoré museli byť procesnou stranou nevyhnutne vynaložené na to, aby mohla riadne obhajovať\nsvoje porušené alebo ohrozené subjektívne právo na príslušnom súde. Trovy konania vzniknuté v\nsúvislosti so zastúpením účastníka advokátom je potrebné zásadne považovať za vynaložené účelne\nna riadne uplatňovanie, resp. bránenie práva a súde. Iba v celkom výnimočných situáciách, najmä v\nprípade zneužitia práva na zastúpenie advokátom, by mohlo ísť o trovy konania, ktoré by sa nedali\nkvalifikovať ako vynaložené účelne. Aj v okolnostiach posudzovanej veci ústavný súd (opätovne) dospel\nk zisteniu, že výklad ustanovenia § 142 ods. 1 OSP krajským súdom v napadnutom rozhodnutí je\narbitrárny a ústavne neudržateľný, keďže popiera účel náhrady trov konania, ktorým je kompenzácia\nvýdavkov účastníkovi konania, ktoré musel vynaložiť v dôsledku protiprávneho konania iného účastníka\n(t. j. protistrany) konania, na účelné uplatňovanie alebo bránenie svojho práva, a že nebol dôvod, aby\nsa krajský súd nezaoberal právne významnými argumentmi, resp. námietkami sťažovateľky uvedenými\nv jej odvolaní. \"Ústavný súd v náleze sp. zn. II. ÚS 78/03 z 9. septembra 2004 vychádzal z toho, že ak je\nštát na ochranu svojich záujmov vybavený príslušnými organizačnými zložkami finančne aj personálne\n\nzaistenými zo štátneho rozpočtu, nie je zásadne dôvod, aby výkon svojich práv a povinností v tejto oblasti\nprenášal na súkromný subjekt, napr. advokáta. Pokiaľ tak napriek tomu urobí, potom spravidla nie je\ndôvod na uznanie týchto nákladov ako účelne vynaložených. Tento právny názor uplatnený ústavným\nsúdom v náleze sp. zn. II. ÚS 78/03 z 9. septembra 2004 však nemožno bez ďalšieho aplikovať v\nnapadnutom konaní, keďže sťažovateľka sa priznania náhrady trov právneho zastúpenia advokátom v\nokolnostiach danej veci domáhala v súlade s § 142 ods. 1 OSP ako subjekt súkromného práva, ktorý\nmal v merite veci plný úspech.\"\n51. Rovnako tak v náleze sp. zn. I. ÚS 264/2016 zo dňa 17.08.2016 uviedol, že: \"24. Treba prisvedčiť\nnázoru sťažovateľky, v zmysle ktorého zo žiadnych ustanovení ústavy ani Občianskeho súdneho\nporiadku nemožno vyvodiť záver, že by účastníkovi konania (konkrétne v prerokúvanej veci právnickej\nosobe súkromného práva), ktorý má zamestnancov s právnickým vzdelaním a napriek tomu si zvolí\nzástupcu z radov advokátov, nemala byť priznaná náhrada trov konania. Za účelne vynaložené trovy\nkonania podľa § 142 ods. 1 OSP možno pokladať iba také, ktoré museli byť procesnou stranou\nnevyhnutne vynaložené na to, aby mohla riadne obhajovať svoje porušené alebo ohrozené subjektívne\nprávo na príslušnom súde. Trovy konania vzniknuté v súvislosti so zastúpením účastníka advokátom\nje potrebné zásadne považovať za vynaložené účelne na riadne uplatňovanie, resp. bránenie práva na\nsúde. Iba v celkom výnimočných situáciách, najmä v prípade zneužitia práva na zastúpenie advokátom,\nby mohlo ísť o trovy konania, ktoré by sa nedali kvalifikovať ako vynaložené účelne. 25. Vychádzajúc z\nuvedeného ústavný súd aj v okolnostiach posudzovanej veci dospel k záveru, že výklad ustanovenia §\n142 ods. 1 OSP krajským súdom v napadnutom rozsudku je arbitrárny a ústavne neudržateľný, keďže\npopiera účel náhrady trov konania, ktorým je kompenzácia výdavkov účastníkovi konania, ktoré musel\nvynaložiť v dôsledku protiprávneho konania, na účelné uplatňovanie alebo bránenie svojho práva. V\nsúlade s tým je zákonná úprava náhrady trov konania založená na zásade úspechu v konaní, nie\nna zásade zásluhovosti. Úspešný je vo veci ten účastník konania, ktorého meritórnemu návrhu bolo\nvyhovené (mal vo veci plný úspech), čo je aj prípad sťažovateľky.\"\n52. Vychádzajúc z uvedených judikatórnych záverov, odvolací súd skúmal, či v danom prípade došlo\nzo strany žalobcu k zneužitia práva na zastupovanie advokátom v súdnom konaní. Je nepochybné,\nže každá strana sa môže dať zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí (§ 89 ods. 1 C.s.p.).\nZároveň odvolací súd prihliadol na povahu prejednávaného sporu, ktorým bolo zaplatenie zostatky\núveru , nedochádzalo k nehospodárnemu navyšovaniu trov ani nebolo zistené, že by záujem žalobcu\nbol prioritne na náhradu trov konania. Neboli zistené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že\ndošlo k zjavnému zneužitiu práva na zastúpenie advokátom. Vzhľadom na ústavne zaručené právo na\nprávnu pomoc nie je možné vymedziť kategóriu subjektov, ktorá by tak z hľadiska právneho zastúpenia\nmala odlišné postavenie, a tak jej de facto právo na zastúpenie advokátom v konaní upierať a z\nhľadiska ostatných účastníkov ju diskriminovať. Účastníka nie je možné sankcionovať tým, že mu nebude\npriznaná náhrada nákladov zodpovedajúca výške odmeny advokáta s tým, že sa mohol v konaní brániť\nsám. Výnimočne však možno náhradu trov konania nepriznať, a to pokiaľ ide o zneužitia práva na\nzastúpenie advokátom v prípade ak má celkom zjavne súdne konanie slúžiť na rýchle získanie zisku v\npodobe trov konania na úkor protistrany. V danej veci súd prvej inštancie nepochybil ani pri rozhodovaní\no náhrade trov konania, keď priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, nárok na náhradu trov\nkonania proti žalovaným, ktorí vo veci úspech nemali.\n53. Okolnosti lepšej finančnej situácie žalobcu ako strany oprávnenej na náhradu trov konania\nnemožno považovať za dôvod osobitného zreteľa pre nepriznanie jemu patriaceho nároku. Žalovanými\nuvádzané skutočnosti týkajúce sa ich osobnej, sociálnej a majetkovej situácie nedosahujú intenzitu\nstavu materiálnej núdze, a preto za situácie, keď žalovaní nemajú nízky alebo nepravidelný príjem,\nnepredstavuje znášanie trov konania zásadný a obzvlášť nepriaznivý zásah do schopnosti žalovaných\nuspokojiť ich základné životné potreby a nemožno ani konštatovať, že by bolo pre ne likvidačné pre\nciteľnú ujmu do ich majetkových a osobných pomerov. Za tejto situácie by nepriznanie trov konania\nžalobcovi ako úspešnej strane pre neho predstavovalo tvrdý postih.\n54. Ust. § 257 C.s.p. neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi\nstranami. Použitie § 257 C.s.p. neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná, alebo, že zárobková\na majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má\nslúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany\nsporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok. Posudzovanie finančných pomerov oprávnenej\n\nstrany by mohlo prísť do úvahy jedine po zistení relevantných dôvodov hodných osobitného zreteľa (v\nkontexte miery zásahu do jeho majetkovej sféry nepriznaním náhrady trov konania). Opačný postup,\nkedy by sa za dôvod osobitného zreteľa mala považovať samotná lepšia majetková situácia žalobcu ,\npovažuje odvolací súd za neprípustný.\n55. Vzhľadom na uvedené odvolací súd v tejto posudzovanej veci nevzhliadol dôvody na aplikáciu ust.\n§ 257 C.s.p., t.j. výnimočnosť prípadu, ani dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v okolnostiach\nprípadu, ako sú neprimeraná tvrdosť spočívajúca v nespravodlivosti pre strany sporu pokiaľ ide o vedenia\nsúdneho konania a jeho výsledok, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, zložitosť doposiaľ\nneriešenej právnej problematiky, ani v okolnostiach (pomeroch) na strane strán sporu. Odvolací súd tak\nnezistil skutočnosti zakladajúce také relevantné dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré je opodstatnené\nuprednostniť pred základnou zásadou sporového konania z hľadiska rozhodovania o trovách konania\n(zodpovednosti za zavinenie a za výsledok), resp. významné okolnosti, pre ktoré by bolo možné od\noprávneného žalobcu spravodlivo požadovať, aby znášal z vlastných prostriedkov trovy vzniknuté mu\nv konaní.\n56. V konaní nebolo spoľahlivo preukázané, že by znášanie trov konania predstavovalo zásadný a\nobzvlášť nepriaznivý zásah do schopnosti žalovaných uspokojiť základné životné potreby a že by bolo\npre nich likvidačné pre citeľnú ujmu do ich majetkových pomerov. Ustanovenie § 257 C.s.p. neslúži\nna zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami. Použitie § 257 C.s.p.\nneodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná, alebo, že zárobková a majetková situácia strany, ktorá\nv spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej\ntvrdosti, teda, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania\na jeho výsledok.\n57. Žalobca zasielal všetkým žalovaným návrh dohody o uznaní záväzku a dohody o splácaní záväzku, z\nčoho vyplýva snaha žalobcu dohodnúť sa a vyriešiť vzniknutú situáciu. Skutočnosť, že žalobca odmietol\npodpísanie mimosúdnej dohody vo vzťahu k pomernej časti záväzku pripadajúceho na každého zo\nžalovaných, nemožno považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi. V zmysle čl. II bod 2.3.3.\nDodatku č. 2 k zmluve o úverovom rámci č. 000379/CORP/2015 zo dňa 12.06.2017 žalovaní pristupujú\nk uvedenému záväzku alebo záväzkom spoločnosti GastroNet a.s., a žalobca dáva nato súhlas a\ndojednáva sa, že tieto záväzky a neskôr vzniknuté záväzky GastroNet a.s. zo zmluvy alebo zo zmlúv\no úverovom obchode podliehajúcich zmluve (z ďalšieho čerpania úverového rámca) a zo zmluvy a\nz plnenia podľa nich žalovaní splnia za GastroNet a.s. popri ňom a že GastroNet a.s. a žalovaní sú\nzaviazaní spoločne a nerozdielne podľa zmluvy v znení tohto dodatku. V zmysle čl. II bod 2.3.1. Dodatku\nč. 5 k zmluve o úverovom rámci č. 000379/CORP/2015 zo dňa 27.06.2019 sa spoločnosť GastroNet\na.s., žalovaný 1/ až 4/ zaviazali spoločne a nerozdielne, uznali každý za seba, že zaplatia svoj záväzok\nvrátiť úverom poskytnuté peňažné prostriedky vo výške, ako je určená v prípade kontokorentného úveru,\ndebetným zostatkom kontokorentného účtu vykázaným ku dňu podpisu tohto dodatku ak taký je a v iných\nprípadoch podľa určenia v tejto časti tohto dodatku vyššie, a to podľa zmluvy v znení tohto dodatku a\nzaplatiť úroky a ďalšie peňažné záväzky podľa zmluvy v znení tohto dodatku v celom rozsahu. GastroNet\na.s. a žalovaní sú zaviazaní spoločne a nerozdielne a ide o dlh solidárny. Žalobca môže požadovať celé\nplnenie od ktoréhokoľvek žalovaného, a preto z uvedeného dôvodu nepristúpil k návrhu žalovaných na\npomerné rozdelenie zostatku dlhu. Žalovaní sa zaviazali zaplatiť celú dlžnú sumu a nie len jej pomernú\nčasť, a preto nenáležite namietajú, že odmietnutie mimosúdnej dohody žalobcom zakladá konanie v\nrozpore s dobrými mravmi a spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní a neúčelné náklady.\n58. Vzhľadom na uvedené odvolací súd v tejto posudzovanej veci nevzhliadol dôvody na aplikáciu ust. §\n257 C. s. p., t.j. výnimočnosť prípadu, ani dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v okolnostiach\nprípadu, ako sú neprimeraná tvrdosť spočívajúca v nespravodlivosti pre strany sporu pokiaľ ide o vedenia\nsúdneho konania a jeho výsledok, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, zložitosť doposiaľ\nneriešenej právnej problematiky, ani v okolnostiach (pomeroch) na strane strán sporu.\n59. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd neakceptoval argumenty na ktoré\npoukazovali žalovaní vo svojom odvolaní, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej\nvyhovujúcej časti ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.\n\n60. Podľa § 357 písm. n/ C.s.p. odvolanie je prípustné proti uzneseniu súd prvej inštancie o prerušení\nkonania podľa § 162 ods. 1 písm. a/ a § 164.\n61. Aj z komentára k uvedenému ustanoveniu Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mäsiarkinová, S.,\nBajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. komentár. Praha: C.h.Beck, 2016, 1540s.\nvyplýva, že odvolanie je prípustné proti uzneseniu o prerušení konania z dôvodov uvedených v ust. § 357\npísm. n/ C.s.p., avšak nie je prípustné proti zamietavému uzneseniu, teda ak súd návrhu na prerušenie\nkonania nevyhovel.\n62.Vzhľadom na to, že napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie nerozhodol o prerušení konania\npodľa § 162 ods. 1 písm. a/ a § 164 C.s.p., ale návrh na prerušenie konania zamietol, smeruje odvolanie\nžalovaných v danej veci proti výroku, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, a preto odvolací súd\nodvolanie proti výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, ako neprípustné odmietol podľa §\n386 písm. c/ C.s.p.\n63. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p.\nv spojení s 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi vznikol nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.\n64. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval\nako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v\nplnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už\nprv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca\nalebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces (§ 420 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je\nprípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.\n2 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom\nplnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok\nodvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok\nminimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo\npohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen\na) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je\npodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427\nods. 1, 2 C.s.p.).\n\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom\nfyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická\nosoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto\nzákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou\nna zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo\nodborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty\npodanie dovolania (§ 430 C.s.p.).\n\nna", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12C/35/2021", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f1c388ab-b520-4de9-922d-00c2beeed4a2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.264.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 264/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 264/2016 z 17. 8. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-08-17", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.264.2016.2"}, {"guid": "ussr:7c351f23-ceca-4b37-b62d-b738db84659a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.640.2014.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 640/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-01", "citacie_n": 688, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.640.2014.1"}, {"guid": "ussr:fde17fdd-6fe3-43ab-b247-ac6080c6eca9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 457/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 457/2014 z 15. 10. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-10-15", "citacie_n": 281, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fde17fdd-6fe3-43ab-b247-ac6080c6eca9"}, {"guid": "ussr:641558ac-f950-4af8-acf1-6f6337aad239", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 26/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/2010 z 8. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-08", "citacie_n": 413, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:641558ac-f950-4af8-acf1-6f6337aad239"}, {"guid": "ussr:80b80880-3c67-4bcb-8e3a-1faa001aeccb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 127/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 127/2010 z 22. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-22", "citacie_n": 197, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:80b80880-3c67-4bcb-8e3a-1faa001aeccb"}, {"guid": "ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 36/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 2269, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3"}, {"guid": "ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 243/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 z 19. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-19", "citacie_n": 2317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:f44c973c-c877-42ec-8a9c-33d27acc60c7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 63/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 63/06 z 13. 7. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-07-13", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f44c973c-c877-42ec-8a9c-33d27acc60c7"}, {"guid": "ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/05 z 5. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-05", "citacie_n": 714, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf"}, {"guid": "ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 z 9. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-09", "citacie_n": 1767, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "97bab96d-b20c-4208-bd03-722d6fe9cfaa:273e2940-3fb5-4bb5-a0ed-68450fe62869", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:4114219345.1", "spisova_znacka": "4Cdo/197/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/197/2021 z 20. 7. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-07-20", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:4114219345.1"}, {"guid": "8ba9e9e3-1f82-44a5-ad72-cbd2b138fff7:7c05184b-76b9-42c3-a477-6117856be556", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:3514201804.1", "spisova_znacka": "8Cdo/263/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/263/2019 z 22. 9. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-09-22", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:3514201804.1"}, {"guid": "208af916-bc2d-4897-9ed7-5b308191a025:db7cb9dc-918b-4b38-938e-561f1722cfd0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:4216201150.1", "spisova_znacka": "3Obdo/12/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/12/2019 z 23. 10. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-10-23", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:4216201150.1"}], "citovane_v": []}